Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814219459
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814219459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom 841
04 Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom
so sídlom Bratislava, Na vŕšku č. 12, proti žalovanej N. W., trvale bytom H. pod W., Z. XXX/XX, právne
zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy
1.075,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
15. decembra 2015, č.k. 14C/83/2015-82, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo do výrokov I., IV. p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
127,80 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 127,80 eur od 23.03.2013 do zaplatenia a to v
splátkach po 20,- eur mesačne tak, že prvá splátka bude splatná do konca mesiaca nasledujúceho po
právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do konca príslušného mesiaca s tým, že neuhradením čo
i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Výrokom II. zastavil konanie v časti o zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 158,40 eur, výrokom III. vo zvyšnej časti návrh zamietol a výrokom IV. zaviazal žalobcu

zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia 820,51 eur na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr.
Andreja Cifru, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Súdprvejinštanciepoprávnejstránkesvojerozhodnutieodôvodnilust.§497Obchodnéhozákonníka,
§ 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1 OZ, ďalej ust. § 1 ods. 2, § 2, § 11 ods. 1
písm. b/, § 19 ods. 1, 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej ust. § 517 ods. 2 OZ, §
3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/95 Z.z., a ďalej § 96 ods. 1 a § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p.. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že účastníci uzatvorili pri vzájomnom rokovaní dňa 13.06.2012 dve
zmluvy a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Je nepochybné,
že zmluva o poskytovaní domáceho servisu je závislou od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zánikom
zmluvy o úvere zaniká aj zmluva aj o poskytovaní domáceho servisu, naopak to však neplatí. Primárnou
pohnútkou žalovanej na uzavretie zmluvy bol úmysel získať od žalobcu spotrebiteľský úver. Možno
konštatovať, že vôľa žalovanej pokrývala ako právny úkon len podpis zmluvy o úvere. Osoby oprávnené
konať za žalobcu však vyvolali u žalovanej dojem, že na to, aby jej bol úver poskytnutý je potrebné

podpísať všetky tlačivá, ktoré jej predložili, teda aj žiadosť o poskytnutie domáceho servisu a zmluvu
o poskytovaní domáceho servisu. V prípade žalovanej nebola jej skutočná vôľa uzatvoriť zmluvu o
poskytovaní domáceho servisu, keďže ju uzavrela len z dôvodu, že ju presvedčili, že je to nevyhnutné
preto, aby platne uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preto súd považoval zmluvu o poskytnutídomáceho servisu v zmysle § 37 ods. 1 OZ za absolútne neplatný právny úkon. Súd teda považoval
za platne uzavretú len zmluvu o úvere a po preskúmaní dospel k záveru, že táto zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou.

3. Súd skúmal, či zmluva spĺňa všetky náležitosti, ktoré vyžadoval zák.č. 129/2010 Z.z. účinný v čase jej
uzavretia.Zmluvaneobsahujeúdajokonečnejsplatnostiúveru,údajoúrokovejsadzbespotrebiteľského
úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a termín jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov tak, ako to vyžadujú ust. § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/ a k/ zák.č. 129/2010 Z.z.. Údaj o konečnej

splatnosti úveru, resp. o termínoch jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nenahrádza v
zmluve uvedená formulácia, že prvá splátka je splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia
splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Termíny
jednotlivých splátok musia byť uvedené presným konkrétnym dátum. Konečná splatnosť úveru musí
byť tiež určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol už pred vstupom
do úverového vzťahu zohľadniť dĺžku jeho riadneho trvania a nemusel si ju osobitne sám pre seba

vypočítavať. Z dokazovania tiež vyplynulo, že v zmluve nebolo jasne a určito vymedzená ani sadzba
úroku. Je tam len uvedená výška úroku 20%, avšak celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola
zahrnutá v čiastke 456,- eur, ktorá bola označená ako odplata. Toto vymedzenie nezodpovedá úprave
obsiahnutej v § 2 písm. j/ zák.č. 129/2010 Z.z.. Okrem toho si žalobca nesplnil ani povinnosť podľa § 9
ods. 2 písm. j/ cit. zákona a to uvedenie údajov o RPMN. V zmluve neboli uvedené náležitosti tak, ako

bolovyššieuvedené,pretojepotrebnépovažovaťúverzabezúročnýabezpoplatkov.Žalovanásisplnila
svoju povinnosť voči žalobcovi uhradením celej sumy poskytnutej istiny 1.200,- eur. Doposiaľ zaplatila
sumu 1.072,20 eur a ostáva jej uhradiť sumu 127,80 eur a preto v tejto časti považoval súd návrh za
dôvodný. Úver bol zosplatnený dňa 22.03.2013 a k tomuto dňu mala žalovaná povinnosť uhradiť zvyšnú
čiastku istiny. Keďže svoju povinnosť nesplnila, dostala sa od nasledujúceho dňa do omeškania a od

tohto dňa vznikol aj žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý predstavuje 0,75% a preto
zákonný úrok bol vypočítaný v sume 8,25%. Keďže súd dospel k záveru, že úver bol bezúročný a bez
poplatkov, návrh v časti v ktorej sa domáhal zaplatenia sumy prevyšujúcej neuhradenú časť istiny ako
nedôvodný zamietol. Okrem toho žalovaná požiadala súd, aby je súd umožnil žalovanú sumu splácať
v splátkach a súd tejto žiadosti vyhovel a povolil jej splátky po 20,- eur mesačne z dôvodu, že rodinné

osobné pomery jej neumožňujú uhradiť celú žalovanú sumu naraz. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal
od žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty zobral žalobca svoju žalobu späť a preto v tejto časti bolo
konanie zastavené.

4. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobca sa domáhal podanou

žalobou zaplatenia sumy 1.075,20 eur, súd mu priznal 127,80 eur z čoho potom vyplýva, že žalobcov
úspech predstavuje 11,89%, žalovanej úspech 88,11% a teda čistý úspech žalovanej je 76,22% a z
tohto dôvodu má nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania čo do výšky 76,22%. Celkovo
teda následne súd prvej inštancie zosumarizoval úkony právnej pomoci zo strany právneho zástupcu
žalovanej a dospel k záveru, že pri úspechu 76,22% z tejto sumy trov právneho zastúpenia predstavuje

nárok na náhradu trov konania úspešnej žalovanej suma 820,51 eur, ktoré zaviazal zaplatiť žalobcu na
účet jej právneho zástupcu.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalovaná, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú

zamietol. Mala za to, že na základe okolností pri uzatváraní oboch zmlúv bolo potrebné konštatovať
ich vzájomnú závislosť a bolo potrebné započítať odplatu za hotovostný výber splátok v domácnosti
do celkových nákladov spotrebiteľa a následne do výpočtu RPMN, pričom takto potom celková odplata
za úver by predstavovala úžerné plnenie, pretože odplata úveru za týchto okolností by predstavovala
okolo 200%. Preto mala za to, že aj úverová zmluva s poukazom na úžernú odplatu je neplatným

právnym úkonom. Jedným z definičných znakov úverovej zmluvy je odplata z úveru a ak teda zákonu
alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť
na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade úverová zmluva ako celok. V takomto prípade by sa
potom vzťahovala na daný právny vzťah premlčacia doba v zmysle § 101 OZ, pričom nárok žalobcu v
časti o zaplatenie sumy 121,80 eur by bolo potrebné považovať ako nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia, ktoré sa premlčuje od 2-ročnej premlčacej doby, pričom táto začala plynúť deň nasledujúci
po získaní finančných prostriedkov dňa 14.06.2012 a preto prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba bola
podaná dňa 30.10.2014 je daný nárok žalobcu premlčaný, a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.6. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že žalovaná svojim podpisom
na samostatnú žiadosť o poskytnutie domáceho servisu si dobrovoľne objednala službu ako ďalšiu z

portfólia služieb poskytovaných žalobcom. Tvrdenie žalobcu, že zmluva o poskytnutí servisu predstavuje
samostatnú zmluvu potvrdzuje aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie. Poukázal na rozsudok
OS Topoľčany ako aj vyjadrenie Národnej banky Slovenska. Žalobca ďalej uvádza, že predmetom
tohto konania je zmluva o spotrebiteľskom úvere a preto nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného,
že uzatvorenie zmluvy o úvere je podmienené uzavretím zmluvy o poskytovaní domáceho servisu.

Tieto tvrdenia sú účelové, nakoľko žiadne ustanovenia zmluvy o úvere neukladá uvedenú skutočnosť
a neukladá povinnosť uhrádzať dlh hotovosťou prostredníctvom obchodného zástupcu. Čo sa týka
márneho uplynutia premlčacej doby na uplatnenia práva, kategoricky odmieta tvrdenia, že zmluva by
bola absolútne neplatná celá s odkazom na pravidlo utile non deber per unitule vitiari, teda ak je
neplatnosťou zasiahnutá časť právneho úkonu, je nutné na uvedený právny úkon nazerať tak, že ostatná
časť úkonu nie je touto neplatnosťou dotknutá. Vzhľadom na tieto skutočnosti má žalobca za to, že

podané odvolanie nie je dôvodné a preto žiada napadnuté rozhodnutie potvrdiť a uplatnil si zároveň
náhradu trov odvolacieho konania.

7. K podanému vyjadreniu sa ďalej vyjadrila žalovaná, ktorá opakovane poukázala na rozpor medzi
odôvodnením rozhodnutia zo strany súdu a konštatovaním o nepodmienenosti poskytnutia úveru

uzatvorením zmluvy o poskytnutí domáceho servisu, kedy súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná
uzavrela zmluvu o poskytovaní servisu len z dôvodu, že ju presvedčili, že je to nevyhnutné preto, aby
mohla platne uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preto sa nemôže stotožniť s tvrdením o tom, že
zmluva o úvere a poskytnutí servisu sú dve samostatne dobrovoľne uzavreté zmluvy a v predmetnom
spore bolo potvrdené, že uzatvorenie zmluvy bolo podmienkou poskytnutia úveru. Má preto za to, že

zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom ako celok, nakoľko odplata je jediným definičným znakom
úverovej zmluvy a výšku odplaty je potrebné vnímať vo vzťahu k zmluve o úvere ako celku. V ostatnom
poukázala na skoršiu argumentáciu a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrário a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s vecne správny a vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré
sa zároveň odvoláva.

9. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým sa zrušil zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov s tým, že v zmysle § 470 ods. 1 CSP platí Civilný sporový poriadok aj na
konania začaté predo dňom jeho účinnosti. S prihliadnutím na § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti
je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
11. Predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu bol potom výrok rozsudku súdu prvej inštancie,

ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 127,80 eur s príslušenstvom.

12. V prejednávanej veci mal zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd za preukázané, že účastníci
uzatvorili dňa 13.06.2012 dve zmluvy a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o poskytovaní
domáceho servisu. Tým, že súd prvej inštancie v poradí prvú zmluvu posúdil vecne správne ako

spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako
dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom, pričom zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou v
zmysle zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

13. Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahuje povinné údaje, správne potom posudzoval súd prvej

inštancie tento úver ako bezúročný a bez poplatkov a preto žalobca od žalovanej nemôže vymáhať úrok
a poplatky a je povinná vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami
a sumou peňažných prostriedkov, ktoré uhradila žalovaná. Súd prvej inštancie správne uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania a správne stanovil počiatok omeškania žalovanej. Súd prvejinštancie sa správne vyporiadal s absenciou jednotlivých požadovaných náležitostí v zmysle ust. zák.č.
129/2010 Z.z. a správne vyhodnotil danú úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkovú a rovnako sa
aj odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie vo vzťahu k absolútnej neplatnosti

uzatvorenejzmluveoposkytnutídomácehoservisuavovzťahuktýmtokonštatovaniamvplnomrozsahu
odkazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, voči ktorému nemá
námietky.

14. Zhodne so súdom prvej inštancie ani odvolací súd nezistil dôvody absolútnej neplatnosti prípadnej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto závery súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej vrátiť
žalobcovi sumu 127,80 eur, čo predstavuje rozdiel medzi vyplatenou sumou istiny 1.200,- eur a sumou
doposiaľ vyplatenou zo strany žalovanej v prospech žalobcu 1.072,20 eur, z čoho teda vyplýva, že
žalovanej zostáva vyplatiť ešte čiastku 127,80 eur. Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu
prvej inštancie vo vzťahu k poskytnutej dlhšej lehote splatnosti v prejednávanej veci a preto aj v tejto
časti, v rámci ktorej povolil súd prvej inštancie žalovanej splácať dlh v splátkach po 20,- eur ako vecne

správny potvrdil. Odvolací súd zároveň nezistil ani žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo
vzťahu o rozhodovaní o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie.
15. Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, kedy plne úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní bol priznaný nárok
na náhradu trov konania vo výške 100%, pričom o samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je p rípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).