Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/345/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2399899559
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2399899559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: N. E., nar. X.X.XXXX, bytom
G. č. XXX, zastúpený JUDr. Miroslavom Chrenkom, advokátom so sídlom Bratislava, Blumentálska
č. 22, proti žalovanému: MACH TRADE s.r.o., Niklová ul., Sereď, IČO: 31 347 011, zastúpený JUDr.
Attilom Nagyom, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 10, za účasti vedľajšieho účastníka (t. č. intervienta) na
strane žalovaného: Sociálna poisťovňa Galanta, Z. Kodálya č. 1629/48, Galanta, o mimoriadne zvýšenie
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 37.907,45 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k.

10C/180/1999-897 zo dňa 21. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol výrokom I. tak, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 20.573,68 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. súd konanie v časti o zaplatenie 28.453,83 eur zastavil;
výrokom III. súd v ostatnej časti žalobu zamietol; výrokom IV. rozhodol o trovách štátu tak, že žalovaný
je povinný z titulu náhrady trov štátu zaplatiť 6,60 eur na účet Slovenskej pošty, a. s., do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; výrokom V. žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 17.734,54 eur,
ktorú sumu je povinný zaplatiť žalovaný advokátovi JUDr. Miroslavovi Chrenkovi so sídlom Blumentálska
číslo 22, 811 07 Bratislava, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom VI. rozhodujúc o súdnom
poplatku rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.234 eur na účet Slovenskej
pošty, a. s., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd rozsudkom z 1. júla 2013 č. k. 10C 180/1999-714 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v I.

výroku 9.500 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V II. výroku v ostatnej časti žalobu zamietol.
V III. výroku žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 14.783,08 eur a vo IV.
výroku žalobcu zaviazal na náhradu trov štátu vo výške 6,60 eur. V V. výroku žalobcu zaviazal zaplatiť
súdny poplatok vo výške 253 eur. Krajský súd v Trnave č. k. 23Co/408/2013-770 z 29. septembra
2014 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti o zaplatenie 9.500 eur a v ostatnej časti zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúcej časti rozsudku uviedol, že prvostupňový súd sa
mal zaoberať otázkou existencie a bodového ohodnotenia psychických následkov. Je potrebné zistiť,

aké mal žalobca predpoklady pre uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, aké má
po vzniku škodovej udalosti a nie je možné prehliadnuť skutočnosť, že zákonné bodové ohodnotenie
v zmysle citovanej vyhlášky zohľadňuje okolnosť, že poškodený následkom úrazu je obmedzený vosvojich možnostiach. Ďalej je potrebné ustáliť predmet konania s poukazom na písomné podanie zo 4.
júna 2007 a postupovať v zmysle § 92 ods. 1 OSP /správne § 96 ods. 1,2 OSP/.

3. Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za
jeden bod /§ 7 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1995/.

Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia
na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu

72.000 Sk /§ 7 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1995/.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2 /§ 7 ods. 3 Vyhlášky č.
32/1995/.

Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým
bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku /§ 6 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1995/.

Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na
dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre

uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito
predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom
živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža
alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 (§ 7 ods. 2
Vyhlášky č. 32/1995).

Pri škode na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia /§ 444 Obč. zák./.

4. Súd mal za preukázané, že lekár vypracujúci lekársky posudok o bolestnom a bolestné obodoval

na 530 bodov a podľa § 6 ods. 2 vyhlášky túto sumu zvýšil na dvojnásobok. Pritom zobral na zreteľ
predpoklady, ktoré mal poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví a mal uplatnenie v živote a
spoločnosti, ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Žalobca sa domáhal zvýšenia
bolestného na 25-násobok vo výške 16.889,16 eur /1060 b. x 30 SK = 31.800 x 25 = 795.000 Sk, t. j.
1.055,56 eur x 25 = 26.389,16 eur - 9.500 eur = 16.889,16 eur/. Po utrpení pracovného úrazu žalobca

sa liečil v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, a to na Klinike popálením a rekonštrukčnej chirurgie tri -
štyri týždne. Podľa potvrdenia lekára liečba bola náročná, vyžadujúca dva chirurgické úkony. Bolesť po
odstránení kože bola značná, najmä pri každom preväze, pričom rana sa preväzovala raz za deň alebo
dva dni. Poškodený bolesť pociťoval aj pri odbere vlastnej kože vo veľkosti popáleniny, na ktorom mieste
mu vznikla nová rana a trvalo päť - desať dní pokiaľ sa rana zahojila. Potom boli bolesti miernejšie,

ale rany zanechali jazvy, ktoré sú citlivé na chlad a zmenu počasia. Bolesti žalobca odstraňoval
medikamentózne, ktorá liečba mu nezaberala, a preto mu bolo podávané morfium. Po úraze pociťoval
slabosť a únavu. Po prepustení z nemocnice absolvoval liečenie a v súčasnej dobe jedenkrát do roka
absolvuje prehliadku na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie. V danom prípade súd považoval
za dôvody hodné osobitného zreteľa, a to druh popáleniny, pretože žalobca utrpel popáleniny II. a III.

stupňa tým, že vstúpil do roztaveného olova. Olovo spôsobuje závažnejšie poškodenie organizmu, ako
popáleniny spôsobené napr. horúcou vodou, ktorú skutočnosť potvrdilo znalecké dokazovanie znalcom
MUDr. Celusňákom a výpoveď ošetrujúceho lekára prof. MUDr. K. R., PhD.. Žalobca mal zničenú kožu,
podkožný tuk a čiastočne aj fascie. U žalobcu pretrváva doposiaľ zlá kvalita kože v mieste transplantátov,
čo spôsobuje zlú toleranciu mechanickej, termickej a chemickej záťaže so sprievodnými bolesťami. Zo

záveru znaleckého posudku č. 662008 vypracovaného MUDr. Celušňákom mal súd za preukázané,
že roztavené olovo pri teplote 600 stupňov celzia už pri sekundovom kontakte s ľudskom kožou
spôsobuje popáleniny III. stupňa a čím kontakt je dlhší, tým sú popáleniny hlbšie a poškodzujú kožné
štruktúry. Hojenie popálenín okrem mechanickej liečby /náhrada transplantátmi/ podlieha veľmi zložitým
fyziologickým vplyvom najmä nervovými, genetickými a tiež psychologickými. Bolesti sú spôsobené

degeneratívnymi zmenami chrupavky členkového zhybu po termickom poškodení a znalec potvrdil
existujúcu bolesť utrpených poranení v hodnotenom období. Žalobca v danom prípade utrpel rozsiahle
popáleninové poranenia, ktoré patria podľa odborníkov medzi najbolestivejšie telesné poškodenia a sú
sprevádzané silnými až mučivými bolesťami. Okrem prvotnej bolesti, značné bolesti žalobca vytrpel priodoberaní kože zo stehna na prekrytie poškodených miest. V dôsledku pracovného úrazu bol žalobca
dlhodobohospitalizovanývzdravotníckychzariadeniach,podrobilsadvochoperačnýchzákrokov,akoto
potvrdilprof.K.R.,PhD.,ktorýboljehoošetrujúcimlekáromajeajdoposiaľ,pretožežalobcasajedenkrát

do roka musí podrobovať kontrolných vyšetrení. Iným ošetrujúcim lekárom okrem prof. K. R., PhD. nikto
nebol. V zmysle vyhlášky sa neodškodňuje za bolesť budúcu /následnú/ a bolesť vznikajúcu zo zmien
predtým už existujúcich /§ 2 ods. 2 písm. c) vyhlášky/. Zoberúc do úvahy, že najvážnejšou príčinou
zdravotného poškodenia bola hlboká popálenina dolnej končatiny, pričom bolesti pri popáleninách patria
medzi najbolestivejšie a pri zohľadnení lekárskeho posudku o bolestnom a zvýšení na dvojnásobok

základného bodového hodnotenia súd dospel k názoru, že ani takéto zvýšenie je nepostačujúce spolu
s čiastočnou náhradou priznanou tunajším súdom v rozsudku z 1. júla 2013 č. k. 10C/180/1999-714.
Súd zvýšil bolestné na 20-násobok základného bodového hodnotenia, ktoré považoval za primerané
okolnostiam prípadu, teda 11.611,33 eur / 1060 bodov x 30 = 1.055,56 x 20 - násobok základného
bodového hodnotenia = 21.111,33 - 9.500 /priznaných rozhodnutím súdu a vyplatených zo strany
vedľajšieho účastníka/ = 11.611,33 eur a v ostatnej časti žalobu zamietol.

5. Pri uplatnení SSU súd okrem dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle intencií citovaného
uznesenia Krajského súdu v Trnave sa zaoberal otázkou, či úrazom došlo u žalobcu k závažným
psychickým zmenám, celkovej zmene jeho osobnosti, či došlo k narušeniu sociálnej adaptácii, strate
iniciatívy a samostatného rozhodovania, plnej odkázanosti na inú osobu, schopnosti vykonávať

samostatnú fyzickú duševnú prácu, prácu v domácnosti, schopnosť vytvárať citové zázemie rodiny, či
mal nejaké mimoriadne záujmy pred úrazom a túto schopnosť po úraze stratil, akým spoločenských
životom žil pred úrazom a po ňom, či sa lieči u psychiatra alebo iného lekára.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca utrpel pracovný úraz vo veku 35

rokov. Bol riadne zapojený do pracovného pomeru s tým, že zamestnávateľ mu vyplácal mzdu.
Bol ženatý. Z jeho manželstva pochádzajú dve deti. Rodina obývala rodinný dom. Pred úrazom sa
žalobca venoval rodine, chodil s nimi von na prechádzku do prírody, rozprával sa s nimi. Rodina spolu
chodila na dovolenky. Žalobca s manželkou chodil na plesy. Aktívne sa venoval chovu športových
holubov. Po úraze sa žalobcovi zmenil osobný, pracovný, rodinný život, ktorú skutočnosť jednoznačne

na pojednávaní potvrdil svedok MUDr. C. A.. Žalobca preukázal, že jedenkrát do roka navštevuje
špeciálnu kliniku popálenín, a tak isto lekára odborníka psychológa. Naposledy žalobca bol vyšetrený
v ambulancii kliniky popálením 09. decembra 2015, pričom z lekárskej správy vyplýva, že následky
po popáleninách sú trvalého rázu a sú nezvratné. Nie sú liečebné možnosti na zlepšenie stavu a
vyžaduje si pravidelné sledovanie podľa potreby, minimálne jedenkrát do roka. Jeho manželstvo bolo

rozvedené právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Galanta a po rozvode manželstva žalobca
odišielzospoločnejdomácnosti.Vsúčasnejdobebývasosvojoupriateľkouvunimobunke.Ovšetkyjeho
životné potreby sa stará priateľka, ktorá mu pomáha najmä s prebaľovaním a premasťovaním rán, ktoré
sa mu utvoria na nohe. Spoločensky prestal žiť, prestal chodiť do prírody, na prechádzky, lebo nemôže
na nohách dlho stáť. Tiež došlo k zmene jeho nálad, pretože sa uzavrel do seba a prestal s deťmi, ale

aj s bývalou manželkou, pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, komunikovať. Stavy úzkosti a depresie sa
prejavili na správaní žalobcu, čo malo negatívny vplyv na jeho manželstvo. V dôsledku poranenia musel
zanechať chov hospodárskych zvierat a chov športových holubov, ktorému sa dovtedy aktívne venoval,
ktorú skutočnosť na pojednávaní potvrdil svedok J. a dcéra žalobcu. Žalobca uvádzal, že najviac sa ho
pracovný úraz dotkol v oblasti pracovného života. Po pracovnom úraze bol žalobca v roku 1999 uznaný

za čiastočne invalidného na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, a.s.. Na základe živnostenského
oprávneniapodnikal,ktorúčinnosťmuselukončiťzdôvoduobmedzeniapracovnejrealizácie.Vsúčasnej
dobe miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je 75 %, pričom vedľajší účastník posudkom z 28.
augusta 2014 vydal posudok stanovujúci túto mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že
za rozhodujúce zdravotné postihnutie označil: kap. IX - choroby obehovej sústavy, oddiel A - srdcové

choroby, pol. 1/c-kariomyopatia /kód 142/. Medzi inými chorobami a diagnózami sú v tomto posudku
uvedené aj zmiešaná úzkostná a depresívna porucha /kód F 43/ a úraz: popáleniny a poleptania
viacerých častí tela /kód T 29/. Vedľajší účastník posudkom zo 6. februára 2014 ako dôvod 60 %
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uviedol ako rozhodujúce zdravotné postihnutie: kap.
V.-duševné choroby a poruchy spánku, pol.č.4/b-neurotické, stresové a somatoformné poruchy ťažkej

formy /kód F 43/, to znamená následky pracovného úrazu. Z tohto posudku vyplýva, že ďalšia kontrola u
posudkového lekára bola určená na október 2016. V súvislosti s operáciou bedrového kĺbu sa u žalobcu
v apríli 2014 objavili zdravotné problémy spojené so srdcovým ochorením. V mesiaci máj a jún 2014žalobca absolvoval vyšetrenia v Kardiocentre v Nitre a v mesiaci november v NÚSCH v Bratislave, ako
to vyplýva z predložených lekárskych správ. Pre poškodenie členkového kĺbu je obmedzený v pohybe.

7.Jenesporné,ževedľajšíúčastníkvpriebehuniekoľkýchmesiacovnajednejstranezvýšilo15%mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na druhej strane uvádza, že vymizli deklarované
postihnutia do tej miery, že sa stali posudkovo nezávažnými, napriek tomu, že pred pár mesiacmi mali
charakter a stupeň rozhodujúci pri určení percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť.
Súd súhlasí s názorom vysloveným právnym zástupcom žalobcu, že vedľajší účastník sa dostal do

situácie, keď na jednej strane vystupuje ako vedľajší účastník na strane žalovaného a jednak je
subjektom, ktorý v prípade úspechu žalobcu v konaní bude musieť hradiť nároky žalobcu priznané
v súdnom rozhodnutí a z tohto pohľadu je jeho postup ohľadne uvádzania miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť pochopiteľný, ale pravdepodobne nie objektívny. Súd v konečnom
dôsledku sa s ním musel zaoberať. Podľa názoru súdu je rozdiel medzi hodnotením zdravotného
stavu v rámci posudkovej činnosti orgánom sociálneho poistenia pre účely invalidizácie a posúdením

následkov odškodnenia zdravia pri pracovnom úraze pre účely priznania mimoriadneho odškodnenia
za bolesť a SSU. V prípade následkov škody na zdraví, ktoré v danom prípade majú trvalý charakter /
lekárska správa vypracovaná prof. K. R., PhD. / sa jedná o nepriaznivý vplyv na uplatnenie žalobcu
a uspokojenie jeho životných, spoločenských, pracovných potrieb, ale aj nepriaznivé následky pre
výkon jeho každodenných úkonov a potrieb. Sociálna poisťovňa, a. s. bola zriadená 1. novembra

1994 zákonom číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni ako verejnoprávna inštitúcia poverená
výkonomnemocenskéhopoisteniadôchodkovéhozabezpečenia,ktoréprevzalaodsvojejpredchodkyne
Národnej poisťovne. Od Slovenskej poisťovne prevzala od 1. apríla 2002 aj poistenie zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania - úrazové poistenie. Podľa §
71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať
zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené
posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

8. Na námietku vedľajšieho účastníka, že zo strany žalobcu nebol záujem zmierniť alebo obmedziť
psychické ťažkosti dodržaním predpísanej medikamentóznej liečby a pravidelnými návštevami
psychológa súd uvádza, že výsluchom MUDr. A. C. a lekárskymi správami bolo preukázané predmetné
tvrdenie vedľajšieho účastníka čiastočne. Svedok MUDr. A. C. súdu označil návštevy žalobcu v jeho
ambulancii a žalobca predloženými lekárskymi správami od MUDr. S. preukázal v akých intervaloch

navštevoval jej psychiatrickú ambulanciu /dáta návštev u obidvoch lekárov súd opísal vyššie/, z ktorých
vyplýva, že žalobca navštevoval lekára, avšak v rozpätí rokov 2000 - 2006 psychiatrickú ambulanciu
nenavštívil. Dával si predpisovať liek Lexaurin, ktorý užíva. MUDr. A. C. potvrdil, že predmetný
liek zmierňuje psychické napätie, teda jedná sa o uľavujúci liek a potvrdil, že v prípade žalobcu
sa o systematickej liečbe nedá hovoriť. Túto skutočnosť zobral súd na zreteľ pri určovaní rozsahu

mimoriadneho zvýšenia SSU.

9. Žalobca je schopný vykonávať čiastočne fyzickú prácu. V tomto smere súd pri svojom rozhodovaní
zohľadnil,žeužalobcujepracovnáschopnosť75%,predtým60%prizohľadnenínajehozdravotnýstav
po popáleninách a jeho psychický stav. Je poberateľom invalidného dôchodku. Vzhľadom na zníženú

pracovnú schopnosť je schopný zapojiť sa do pracovného pomeru s obmedzeniami /prostredie bez
chladu a vlhka, nosenie ľahkej obuvi/. Žalobca nie je držiteľom preukazu osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím v zmysle potvrdenia vedľajšieho účastníka. Problémy s hľadaním vhodného pracovného
miesta ovplyvňuje v značnej miere aj situácia na trhu práce s poukazom na vek žalobcu.

10. Pri rozhodovaní o mimoriadnom zvýšení SSU súd do úvahy zobral skutočnosť, že lekár v lekárskom
posudku obodoval SSU na 600 bodov s tým, že pri plošných jazvách po popálení a prenosoch kože
na 1200 cm2 a ťažkom obmedzení hybnosti členkového kĺbu, v zmysle B2 sadzby pre hodnotenie
odškodnenia za SSU nepriznal v druhom prípade celú sadzbu bodového ohodnotenia a v prvom
prípade lekár priznal dolnú hranicu rozmedzia. V rámci tohto hodnotenia lekár zohľadnil predpoklady

pre hodnotenie SSU, najmä možnosti uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom , športovom živote,
možnosti voľby povolania a ďalšie sebavzdelávania pričom sa prihliada, či ide o muža alebo ženu /§
6 ods. 2 vyhlášky/. Súd uzatvára, že pracovný úraz u žalobcu zanechal trvalé následky a obmedzenia
v jeho pracovnej činnosti, keď po úraze bol dlhodobo práceneschopný a v roku 1999 bol uznaný zainvalidného,pričomsažalobcapokúsilorealizáciusvojejpracovnejčinnostiakoživnostník,ktorúčinnosť
v roku 2011 zanechal. V rodinnom živote, keď jeho manželstvo bolo rozvedené, zanechalo stopu v
komunikácii s rodinnou pre úzkostné stavy, v spoločenskom živote, ako aj v ukončení jeho záľuby -

chovu holubov, ktorej činnosti sa pred pracovným úrazom aktívne venoval. Vážne následky pracovný
úraz u žalobcu zanechal aj na jeho psychike, pretože trpí stavmi úzkosti a depresie. Na druhej strane súd
vzhliadol, že žalobca sa nesystematicky liečil u odborníka, psychiatra, pričom táto psychická porucha
indikuje vznik ďalších ťažkostí v rôznych sférach jeho života. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa aj v
súčasnej dobe podrobuje kontrolám jednak na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie jedenkrát do

roka a vyšetreniam v psychiatrickej ambulancii. Tento stav je podľa potvrdenia lekára trvalý a nemenný.
Z týchto dôvodov súd zvýšil SSU na 10 - násobok bodového ohodnotenia vo výške
8 962,35 eur / 900 bodov x 30 = 27 000 Sk / 896,23 eur / x 10 = 270 000 Sk t. j. 8 962,35 eur/.

11. V danom prípade súd priznal žalobcovi 20 - násobné zvýšenie bolestného vo výške 11.611,33 eur
a 10 - násobné zvýšenie SSU vo výške 8.962,35 eur, to znamená, že žalovaný je povinný žalobcovi

zaplatiť 20.573,68 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie vo výške 28.453,83 eur /
66.361,28 - 37.907,45 = 28.453,83 / zastavil pre späťvzatie žaloby /§ 96 ods. 1,3 OSP/ a v ostatnej
časti žalobu zamietol.

12. Odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 21.03.2016 sp. zn. 10C/180/1999 podal

vedľajší účastník, a to proti výroku predmetného rozsudku v časti, ktorým bola uložená žalobcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.573,68 eur a to v lehote do 3 dní od nadobudnutia jeho
právoplatnosti podal vedľajší účastník v zmysle § 201 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm. d/ OSP). Nakoľko tieto nevyplynuli z vykonaného dokazovania, ich aplikácia má za

následok vadnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rovnako tak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP), čím došlo k omylu
súdu pri aplikácii práva. Vedľajší účastník je toho názoru, že o mimoriadnom zvýšení bolestného už
bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom KS Trnava sp. zn. 23Co/408/2013-770 zo dňa 29.09.2014 a na
strane žalobcu neboli preukázané nové skutočnosti oproti rozhodnutiu v konaní vedenom na Krajskom

súde Trnava pod sp. zn. 23Co/408/2013-770, resp. z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že
v prípade žalobcu nemožno skonštatovať vznik novej škody na zdraví, ktorý by odôvodňoval ďalšie
navýšenie bolestného. Priznané mimoriadne zvýšenie za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje
za neprimerané, i napriek fyzickému poškodeniu zdravia žalobcu. Postup podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. prichádza do úvahy skutočne len výnimočne a v prípadoch hodných osobitného zreteľa,

kde športové, kultúrne, či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo celkom osobitné a na vysokej
úrovni a zapojenie poškodeného do spoločenského života. V prípade žalobcu nejde ani o športovca,
ani o kultúrne, profesionálne, politicky ani inak vysoko exponovanú osobu. Vedľajší účastník navrhuje,
aby Krajský súd v Trnave ako súd odvolací v nadväznosti na vyššie uvedené zrušil napadnutý výrok
I. Okresného súdu Galanta sp. zn. 10C/180/1999-897 a tento rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom

rozsahu zamietne.

13. Odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 21.03.2016 sp. zn. 10C/180/1999 podal
žalovaný, a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), c), d), f) OSP nakoľko má za to,
že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v

predmetnej veci, vec nesprávne právne posúdil, následkom čoho okresný súd ako súd I. inštancie vydal
nesprávne rozhodnutie vo veci. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 29. septembra 2014, sp. zn.:
23Co/180/2013 potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 01. júla 2013, sp. zn.: 10C/180/1999
v časti, ktorou Okresný súd Galanta zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.500 eur, a
to titulom odškodnenia za bolesť spôsobenú v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý žalobca utrpel dňa

07.08.1999. V ostatnej časti rozsudok Okresného súdu Galanta zrušil, a vrátil vec prvoinštančnému súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu vyplýva, že skutkový stav -
ktorý bol podkladom pre vydanie rozsudku zo dňa 01. júla 2013 nebol zistený v takom rozsahu, ktorý
by odôvodňoval a preukazoval vznik žalobcovho nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť
a stratu spoločenského uplatnenia vo väčšom rozsahu ako mu bolo priznané rozsudkom Okresného

súdu Galanta zo dňa 01. júla 2013. Odvolací súd vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie
s tým, že za účelom dôsledného preukázania tvrdení na priznanie mimoriadneho zvýšenia za bolesť a
stratu spoločenského uplatnenia je potrebné opätovne vykonať ďalšie dokazovanie s cieľom preukázať
opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku, a to v takom rozsahu ako ho žiadal priznať žalobca.Súd má pri vydávaní rozsudku vo veci samej s odstupom viac ako 15 rokov po skutočnosti, ktorá má
za následok vznik žalobcovho nároku na mimoriadne odškodnenie za bolesť a stratu spoločenského
uplatnenia spôsobenú pracovným úrazom, zohľadniť aj aktuálny zdravotný a psychický stav, ktorý u

žalobcu pretrváva následkom spôsobeného pracovného úrazu, ako aj možnosť jeho uplatnenia sa
v pracovnom a súkromnom živote. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Galanta priznal žalobcovi
mimoriadne zvýšenie za bolesť v rozsahu 10 - násobku bodového ohodnotenia, t.j. vo výške 11.611,33
eur nad rámec už priznaného bolestného vo výške 9.500 eur, a to bez akéhokoľvek skutkového
základu, ktorý by odôvodňoval a preukazoval vznik ďalšieho žalobcovho nároku na bolestné v rozsahu

10 - násobku bodového ohodnotenia. Dovoľuje si poukázať na skutočnosť, že v rámci dokazovania
vykonaného v konaní po vrátení veci Krajským súdom, prvostupňový súd vykonal iba dokazovanie
spočívajúce v opätovnom vypočutí MUDr. N. J.. MUDr. N. J. v predmetnej veci uviedol, že posledné
posúdenie zdravotného stavu žalovaného prebehlo v roku 2015, s tým, že sa u žalovaného objavilo
veľmi závažné ochorenie srdca (dilatačná kardiomilopatia), ktorá má výrazný vplyv na určenie poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zároveň skonštatoval, že uvedené ochorenie srdca nemá

žiadny súvis s pracovným úrazom. Predložené listinné dôkazy - lekárske správy od ošetrujúceho lekára
MUDr. K. R., PhD. - ktorý v zdravotnom stave odporcu nebadá žiadne zmeny a konštatuje pretrvávanie
funkčných porúch spôsobených popálením kože roztaveným olovom, konštatuje jeho zdravotný stav
ako trvalý bez možnosti na jeho zlepšenie. Odvolateľ má za to, že prvoinštančný súd v konaní po
zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie nevykonal také dôkazy a nezistil nové právne

významné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali žalobcovi priznať mimoriadne zvýšenie za bolesť, a to nad
rámec už priznaného bolestného v celkovej výške 9.500 eur, keďže na podklade opätovne vykonaných
dôkazov sa už vo veci rozhodlo a novo vykonané dokazovanie s odstupom času neprinieslo žiadne
nové skutočnosti, ktoré by opätovne odôvodňovali priznanie mimoriadneho zvýšenia bolestného nad
rámec už priznaného bolestného vo výške 9.500 eur. Nie je možné, aby konajúci súd na podklade

takto vykonaných dôkazov priznal mimoriadne zvýšenie. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd
prvého stupňa neuvádza za aké - v rámci opätovného dokazovania zistené a preukázané - bolesti a
útrapy priznal žalobcovi ďalšie mimoriadne zvýšenie bolestného, ani aké skutočnosti a úvahy ho viedli
k vydaniu predmetného rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej konajúci
súd priznáva výšku priznaného bolestného je zmätočné, nakoľko prvostupňový súd pri uvedení výšky

priznaného bolestného uvádza, že žalobcovi priznáva 20 - násobné zvýšenie bolestného, avšak ním
uvedená výška nemajetkovej ujmy vyjadrená v peniazoch, ako aj jej výpočet nie je 20 - násobným
zvýšením bolestného, ale len 10 - násobným. Ak by aj prvostupňový súd chcel týmto uviesť, že
náhrada nemajetkovej ujmy v celom svojom súhrne, v rámci celého konania je 20 - násobným zvýšením
bolestného, takáto úvaha prvostupňového súdu v tomto štádiu konania nie je na mieste, nakoľko o 10 -

násobnom zvýšení bolestného bolo už konajúcim súdom Rozsudkom zo dňa 01. júla 2013 rozhodnuté,
toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a ním priznaná suma vo výške 9.500 eur bola vedľajším
účastníkom žalobcovi aj riadne vyplatená. Zároveň nebral do úvahy ani skutočnosť, že bolestivosť
zranenia po rekonvalescencii, ako aj v rámci nej, mohol žalobca eliminovať a zmierniť vykonávaním
takých pracovných činností, ktoré by nespočívali v chôdzi alebo v neustálom státí na nohách (uvedené

konštatuje aj prvostupňový súd na str. 5 napadnutého rozsudku). Po vrátení veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, neboli vykonané žiadne dôkazy a neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
vznik žalobcovho nároku na ďalšie mimoriadne zvýšenie bolestného na 10 - násobok. Zároveň neboli
zistenéžiadneinébolestiaútrapyžalobcu,ktorébyneboliprvostupňovémusúdupredvydanímrozsudku
známe, a napriek uvedenému, autoritatívne a bez akéhokoľvek presvedčivého odôvodnenia priznal

žalobcovi opätovné 10 - násobné zvýšenie bodového ohodnotenia za bolesti spôsobené pracovným
úrazom. Súd vôbec nezohľadnil, že sám žalobca mohol bolesti spôsobené úrazom zmierniť alebo
obmedziť nevykonávaním pracovných činností spočívajúcich v státí, resp. neustálej chôdzi, ako aj
vyhýbaním sa prašnému prostrediu pri výkone pracovných činností. Na zdravotnom stave žalobcu
nebadá lekár žiadne zmeny a považuje ho za trvalý. Na podklade tohto konštatovania, ako novo

vykonaného dôkazu, nemôže konajúci súd priznať opätovné mimoriadne zvýšenie bolestného, nakoľko
je žalobcov zdravotný stav bez akejkoľvek zmeny v porovnaní so zdravotným stavom zisteným v
rámci konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku, ktorým prvoinštančný súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 9.500 eur. Schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť sa u žalovaného znížila zo
60 % na 75% , čo potvrdil aj posudkový lekár vedľajšieho účastníka konania. Táto zmena je však

spôsobená ochorením srdca, ktoré bolo žalobcovi zistené v rámci predoperačných vyšetrení pred
operáciou bedrového kĺbu, a nemá žiadny súvis s pracovným úrazom. Krajský súd nikdy nevyslovil
záver, že žalobca má nárok na ďalšie mimoriadne zvýšenie bolestného, iba vec vrátil na ďalšie
konanie za účelom preukázania opodstatnenosti žalobcovho nároku vo väčšom rozsahu, ako mubol priznaný (nad rámec už priznaných a vyplatených 9.500 eur), avšak vykonaným dokazovaním
po vrátení veci nebol žalobcov nárok v takom rozsahu preukázaný. Prvoinštančný súd sa vôbec
nezaoberal aké možnosti uplatniť sa v rôznych oblastiach spoločenského, kultúrneho života žalobca

pred utrpením pracovného úrazu skutočne mal a teda ich aj reálne vykonával, a aké môže vykonávať
v súčasnosti. Vykonaným dokazovaním sa zistilo, že žalobca nevykonával žiadnu športovú aktivitu
aktívnym spôsobom, a to ani len na pravidelnej báze, nezúčastňoval sa politického života a po úraze
sa opätovne venoval chovu holubov (str. 8 napadnutého rozsudku). V súčasnosti žalobca na súťaže
s poštovými holubmi nechodí, avšak iba z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a nie z dôvodu

ťažkostí spôsobených pracovným úrazom. Chov poštových holubov bol iba žalobcovou záľubou, v ktorej
tak ako vyplýva z vykonaného dokazovania po úraze pokračoval. Stagnujúci psychický stav žalobcu je
spôsobený predovšetkým nesystematickou liečbou zo strany žalobcu, keďže pravidelne nenavštevuje
psychiatra. V súvislosti s touto výpoveďou poukazujeme na skutočnosť, že pokles schopnosti žalobcu
vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 % (pôvodne 60 %) bol vo veľkom rozsahu spôsobený
práve psychickým stavom žalobcu, ak by však žalobca postupoval pri liečbe systematickejšie, mohol

by sa aj pokles jeho schopnosti vykonávať pracovnú činnosť dramaticky znížiť alebo eliminovať. V
súčasnosti žije žalobca so svojou partnerkou, teda žalobcova schopnosť týkajúca sa spoločenských
a intímnych interakcií so ženami, nie je v období po pracovnom úraze v žiadnom smere ovplyvnená
ani obmedzená. Majú za to, že za účelom ustanovenia o priznaní mimoriadneho zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, nie je jeho priznanie osobám s bežnými a nevýznamnými aktivitami

v rámci spoločenského, kultúrneho, športového a rodinného života, v takom prípade, by bolo potrebné
priznať takéto mimoriadne zvýšenie každému, keďže zúčastňovanie sa na rodinných oslavách, nákupy,
prechádzky a chov domácich zvierat sú každodennou rutinou ktorejkoľvek osoby. Ak by aj boli pre
posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia rozhodujúce iné spoločenské aktivity nespadajúce do
kultúrnej, športovej alebo pracovnej oblasti, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ani v takomto

prípade - čo sa týka života žalobcu - nemôže sa hovoriť o žiadnej významnej aktivite, ktorá by bola
viac ako bežná, odôvodňujúca priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. V zmysle vyššie uvedeného má za to, že v rámci konania po vrátení veci krajským súdom
za účelom ďalšieho dokazovania, nebolo vykonaným dokazovaním preukázané žalobcovo exponovanie
sa v spoločenskom, kultúrnom, športovom a rodinnom živote v takej miere, ktorá by mala za následok

vznik žalobcovho nároku na priznanie mimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Vykonaným dokazovaním sa práve naopak zistilo, že žalobcove aktivity v spoločenskom, kultúrnom,
športovom a rodinnom živote boli pred utrpeným úrazom bežné, ba priam podpriemerné. Čo sa týka
výroku o náhrade trov konania, žalovaný má za to, že konajúci súd vec nesprávne právne posúdil,
keď vo veci aplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 OSP. Odvolací súd sa rovnako stotožnil s právnym

názorom prvoinštančného súdu, spomínané ustanovenie by mal teda prvoinštančný súd tiež aplikovať
aj na žalovaného, keďže i ten, tak ako to vyplýva zo súdneho spisu, mal vo veci, kde rozhodnutie
vo výške plnenia záviselo od úvahy súdu čiastočný úspech, nakoľko počas trvania konania došlo zo
strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu podaného návrhu vo výške 28.453,82 eur a ním požadované
odškodnenie mu nebolo priznané v plnom rozsahu. Zároveň považuje krok spočívajúci v čiastočnom

späťvzatí podaného návrhu za nelogický, nakoľko ako žalobca vo veci uvádza výška plnenia závisela
výlučne iba od úvahy konajúceho súdu. Akékoľvek podania vo vzťahu k úprave žalobného návrhu
tak považuje za neúčelné. V súlade s ustanovením § 142 ods. 3 OSP platí, že: „Aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech
v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku

alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky
súdom priznaného plnenia.“. Právny poriadok dáva konajúcemu súdu zákonnú možnosť a nestanovuje
povinnosť aplikovať citované zákonné ustanovenie pojednávajúce o náhrade trov konania. Konajúci
súd mal však v odôvodnení napadnutého rozsudku uviesť, aké dôvody a úvahy a iné skutkové zistenia
ho viedli k aplikácii príslušného ustanovenia, a to tak, aby rozhodnutie o náhrade trov konania bolo v

súlade s princípom spravodlivosti. Má za to, že práve v tejto veci sú dané dôvody osobitného zreteľa v
zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, za existencie ktorých konajúci súd nemusí celkom alebo sčasti
náhradu trov konania priznať, nakoľko uvedené rozhodnutie, ktorým konajúci súd rozhodol o úhrade
trov konania žalovaným je voči tomuto účastníkovi nespravodlivé a neprimerane tvrdé. Rozhodnutie o
trovách právneho zastúpenia považujeme za zmätočné, nakoľko v predchádzajúcom Rozsudku (ktorým

súd priznal žalobcovi 9.500 eur) priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 14.783,08 eur a
v napadnutom rozsudku bez akéhokoľvek odôvodnenia veci priznal žalobcovi náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 17.734,54 eur a aplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 OSP, a to napriek tomu, že
v predchádzajúcom rozsudku postupoval pri náhrade trov konania podľa miery úspechu jednotlivýchúčastníkov konania. Nakoľko v predmetnej veci neboli vykonané žiadne nové dôkazy, ktoré by akokoľvek
zmenili už zistený skutkový stav, ktorý by v čase vydania rozhodnutia, nebol prvostupňovému známy
a napriek uvedenému prvostupňový súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy za spôsobené

bolesti vo výške 10 - násobku bodového ohodnotenia, t.j. 11.611,33 eur a za sťaženie spoločenského
uplatnenia priznal nárok na náhradu vo výške 10 - násobku bodového ohodnotenia, t.j. v celkovej výške
8.962,35 eur. Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti
zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn. 10C/180/1999 zo dňa 21.03.2016 a tento
rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v

čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365
ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.

15. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a SSU primerane zvýšiť, a
to i nad sumy, ktoré sú uvedené ako limit, od 01.04.1995 Vyhláškou č. 47/95 Z. z. v spojení s Vyhláškou č.

47/99. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemajetkovej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený
mohol obstarať náhradné pôžitky za vyrovnanie prešlých a prežívaných utrpení. Ide o nároky rýdzo
osobnej povahy a vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť
a zvlášť podmienky pre odškodnenie za SSU. Rovnako osobitne ustanovuje zásady pre hodnotenie
oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu škody za bolesť nie je podmienené priznaním

nároku za SSU a naopak. Pri oboch týchto hmotnoprávnych nárokoch poškodeného výška odškodnenia
závisí od lekárskeho posudku, o ktorý môže požiadať poškodený alebo právnická, či fyzická osoba,
ktorá za poškodenie zdravia zodpovedá. Lekárske hodnotenie tvorí základ, z ktorého sa vychádza
pri posúdení predpokladov poškodeného pre jeho ďalšie uplatnenie sa v živote a v spoločnosti. Z
uvedeného možno teda vyvodiť, že zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov v zmysle ust. § 7 ods. 3

Vyhlášky č. 32/1965 Zb. treba posudzovať jednotlivo, pri každom nároku zvlášť. Existencia dôvodov
pre zvýšenie odškodnenia za SSU podľa uvedeného ustanovenia neznamená zároveň aj existenciu
dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak. Pre správne určenie výšky tohto odškodnenia
je nevyhnutné najprv zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre uplatnenie v živote a v spoločnosti
pred vznikom škody, aké má po vzniku škodnej udalosti. Z týchto predpokladov potom možno vyvodiť

správny záver, či a do akej miery bolo touto udalosťou zúžené alebo stratené uplatnenie v živote a v
spoločnosti.PriodškodnenízaSSUsitrebapredstaviťnáhraduzapreukázanienepriaznivýchnásledkov
pre život a životné úkony pre poškodeného pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb,
alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Nemožno pri tom prehliadnuť skutočnosť, že zákonné
bodové ohodnotenie v zmysle citovanej vyhlášky, zohľadňuje okolnosť, že poškodený následkom tohto

úrazu je obmedzený vo svojich možnostiach a napr. v možnostiach spoločenského, kultúrno-športového
vyžitia, ako aj jeho pracovného uplatnenia. Primerané zvýšenie podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky na 2-
násobok, predpokladá existenciu ďalších skutočností, umožňujúcich prijať záver o tom, že obmedzenia
poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením, toto zvýšenie prichádza do úvahy vtedy,
keď konkrétny výsledok v porovnaní zdravotného stavu pred zranením a po ňom opodstatňuje záver, že

základné odškodnenie nepostačuje ku kompenzácii v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu.

16. Pri posúdení mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť sa má posudzovať tiež obzvlášť
vysoký stupeň utrpenej bolesti, ktorú žalobca prežil po úraze, či sa pravidelne zúčastňoval lekárskychprehliadok, akou formou sa bolesti odstraňovali, aké formy operácií prekonal, aké liečenie mu ďalej lekár
navrhol, aké spôsoby utíšenia týchto bolestí v súvislosti s následkami úrazu mal, ako sa tieto bolesti
prejavovali, či sa snažil bolesti obmedzovať alebo zmierňovať.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozhodoval vo veci rozsudkom č. k. 23Co/408/2013- 770
zo dňa 29. septembra 2014 na odvolanie žalobcu, žalovaného a vedľajšieho účastníka proti rozsudku
Okresného súdu v Galante, č. k. 10C/180/1999-714 zo dňa 01. júla 2013, keď rozsudok súdu prvého
stupňa (t. č. I. inštancie) potvrdil v časti zaplatenia 9.500 eur a v ostatnej časti zrušil a vrátil na ďalšie

konanie.Odvolacísúdvzáveresvojhorozhodnutiapoukázal,ženapreukázanienárokovnamimoriadne
zvýšenie náhrady za bolesť a náhrady za SSU treba dôsledne na preukázanie tvrdení vypočuť žalobcu.
Aj otázku vytrpených bolestí po vypočutí žalobcu je treba zisťovať objektívne, či tento priebeh vytrpenia
bolesti prebehol tak, ako to udáva žalobca, a na to slúži práve ním označený dôkaz u ktorého z lekárov
si tieto jednotlivé bolesti liečil a je potrebné týchto lekárov na konkrétny priebeh liečenia vypočuť. Bude
potrebné zrejme vypočuť lekárov, ktorí liečili žalobcu po pracovnom úraze, to sa týka jeho nároku na

mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a pokiaľ sa jedná o preukázanie predpokladov nároku
na mimoriadne zvýšenie spoločenského uplatnenia je potrebné takisto po vypočuť žalobcu, aby ním
tvrdené skutočnosti boli podložené dôkazmi, či už svedeckými alebo listinnými. Žalobca musí byť
podrobne vypočutý k tomu, aké následky mu v súvislosti s pracovným úrazom vznikli pri jeho uplatnení
v spoločenskom, kultúrnom, či ďalšom jeho pracovnom živote. Na okolnosti jeho aktivít pred úrazom

je potrebné žalobcu dôsledne vypočuť a vypočuť ho takisto k obmedzeniu týchto jeho aktivít po úraze.
Po vypočutí žalobcu treba v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie vypočutím lekárov, ktorí liečia
žalobcu v súčasnosti v súvislosti s vytrpenými bolesťami a tiež aj svedkov na preukázanie aktivít v
kultúrnom, v športovom, či v spoločenskom živote pred, a ich obmedzenia po úraze. Treba zistiť, o
ktoré kontrolné ambulantné vyšetrenia ide a liečbu žalobcu v súčasnom období, ktorého lekára žalobca

navštevujepravidelne,ktoréhopsychiatraaakočasto.ZakéhodôvodumujepredpisovanýliekLexaurin,
pretože užívaním tohto lieku žalobca tlmí práve následky, ktoré sa uňho prejavili po úraze, a to napätia
a obavy. Prehľad všetkých posledných vyšetrení nálezov predložil žalobca a v tomto prehľade je aj
nález vyšetrenia ortopedickej ambulancie z 24.09.2012, kde mu bola diagnostikovaná artróza ľavého
bedrového kĺbu druhého stupňa s nutnosťou operačného riešenia v budúcnosti. Preto treba aj tieto

skutočnosti vyhodnocovať v procese hodnotenia dôkazov podľa ust. § 132 OSP Preukázanie pracovnej
schopnosti treba doplniť o aktuálne údaje, pretože doposiaľ sa v spise nachádzajú neaktuálne z roku
2002 až 2005 a 2006 a podľa uvedenia právneho zástupcu žalobcu odvtedy, aj v čase rozhodovania
súdu, žalobca nikde nepracuje. Podľa rozhodnutia posudkovej komisie žalobca musí vykonávať iba
ľahšie práce bez nadmernej fyzickej a psychickej námahy, chladu, vlhka a zaradenie musí posúdiť vždy

ošetrujúci lekár. Potrebné je zistiť výsledok ďalšieho kontrolného lekárskeho vyšetrenia a posúdenie jeho
zdravotného stavu z kontroly z januára 2014. Z lekárskych správ kontrolných vyšetrení psychiatrickej
ambulancie z posledného obdobia sú záznamy a zmienka o zmenách v správaní žalobcu. Tieto treba
zabezpečiť a dotazovať psychiatra. Všetky dôkazy potom vyhodnotiť v zmysle ust. § 132 OSP Odvolací
súd pripomína, že pri svojom rozhodnutí má mať súd prvého stupňa na zreteli, že zvýšenie odškodnenia

uobochnárokovvzmysleust.§7ods.3vyhláškyč.32/1965Zb.trebaposudzovaťjednotlivo,prikaždom
nároku zvlášť. Existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za SSU podľa uvedeného ustanovenia
neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak. Treba tiež
prihliadať na závery súdu z rozvodového rozsudku 25C/143/2011, čo bola zistená príčina rozvratu
manželstva. Treba použiť aktuálny predpis nie zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia ako predpis, ktorý v § 92 ods. 1 a 2 definuje pojem bolesť a SSU, ktorými
sa súd pri posudzovaní prípadu inšpiroval a riadil a použil predpis a sadzby, ktoré v čase, keď sa stal
úraz ešte neplatili a v 2. prípade právnu úpravu, ktorá sa na predmetný prípad s ohľadom na účinnosť
od 01.08.2004 a na výluku ustanovenú v § 11 tohto zákona nevzťahuje. Odvolací súd však upozorňuje,
že najskôr si súd bude musieť ustáliť predmet a rozsah uplatňovaného nároku, pretože už v písomnom

podaní zo 04.06.2007 zmenil žalobca svoj žalobný návrh, keď žiadal priznať celkovú sumu 1.142.000
Sk. Túto zmenu zníženia následkov a rozdelenie žalovanej sumy následne viackrát ústne a písomne
zopakoval a potvrdil. Rovnako v záverečnej reči na pojednávaní 01.07.2013. Preto o nej treba rozhodnúť
podľa ust. § 92 ods. 1 OSP.

18. Po zrušení veci preto postupoval súd I. inštancie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu.
Výpoveďou žalobcu bolo zistené, že mal najhoršie bolesti, ktoré pretrpel po úraze, a to po operáciách a
počas liečenia. Noha po takomto úraze je čoraz citlivejšia pri zmene ročných období, pri zmene počasia
a pri bolestiach viac zaťažuje zdravú nohu. A objektívne bolo zistené ako týmto prenášaním váhy zchorej nohy na zdravú nohu má zničený ľavý bedrový kĺb II. stupňa a pri III. stupni je potrebná operácia.
Po úraze bolesti utišoval liekmi, pričom mu bolo podané morfium, v septembri 1999 bol prepustený
do domáceho ošetrenia a do mája každý týždeň chodil na lekárske prehliadky na Kliniku popálením do

Ružinova a týchto lekárskych prehliadok sa jedenkrát zúčastňuje doposiaľ. V máji mu bola predpísaná
kúpeľná liečba, ktorej sa zúčastnil. Keďže mal bolesti pri chôdzi, aj pri polohovaní končatín, musel
užívať lieky na bolesti a obmedzil chôdzu. Žalobca požadoval 25-násobok zvýšenia bolestného, po
úraze pociťoval slabosť a únavu, musí si dávať pozor na chlad, pod vplyvom nachladnutia sa mu na
nohe vytvárajú rany, ktoré sa dlho hoja, koža je narušená a mokvá. Čo sa týka SSÚ nárok žiadal zvýšiť

o 15-násobok, pretože má problémy sa zamestnať a uplatniť v spoločnosti. Pracoval vždy v SBS. V
prvých dvoch prípadoch došlo k ukončeniu pracovnej zmluvy uplynutím času na výkon činnosti SBS a v
dvoch prípadoch ukončil pracovný pomer, pretože sa jednalo o prácu, ktorú vykonával v stoji. Pri takejto
práci mu noha opúchala. Keď pracoval v Tescu ako člen SBS musel stáť iba pri dverách. Od dverí sa
nemohol pohnúť ani na 5 metrov. Následne si vybavil živnosť a pracoval v stavebnej firme, avšak jednalo
sa o prašné prostredie, takže živnosť zrušil v roku 2011. Pred úrazom sa venoval chovu holubov. Dnes

sa tejto činnosti nevenuje, zdravotný stav mu to nedovoľuje. V súčasnej dobe chodí na prechádzky, ale
vždy to závisí od počasia, pretože rany sú citlivé na zmenu počasia a chlad. V dôsledku pracovného
úrazu došlo k rozvodu jeho manželstva. Pred úrazom chodil s manželkou na nákupy, na rôzne podujatia,
avšak po úraze tieto veci stratili pre neho význam. Pred úrazom nikde aktívne nešportoval, politického
životasanezúčastňoval.Žalobcasavyjadril,žesahodotkolpracovný úraznajviacvoblastipracovného,

rodinnéhoživotaavoblastichovuholubov,ktorémusapredpracovnýmúrazomsavenovaltomutochovu
športovo. Dosahoval priemerné výsledky v klube v rámci súťaží Slovenskej republiky, mal 120 holubov.
Po pracovnom úraze musel pre prašnosť prostredia a miesto výkalov zanechať tento chov. V súčasnej
dobe žije so svojou priateľkou v unimobunke. Priateľka sa stará o domácnosť, robí nákupy, upratuje. O
osobnú hygienu sa vie postarať, pričom pri prebaľovaní a mastení nohy mu pomáha priateľka. Pokiaľ

nežil v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou pri domácich prácach mu pomáhala jeho dcéra.

19. K rodinnému životu ale aj k správaniu žalobcu po úraze a jeho uplatneniu sa vyjadrila jeho už bývalá
manželka. Tá potvrdila, že po úraze sa žalobcov život zmenil po psychickej stránke, pretože sa uzavrel,
oddelil sa od nej ako aj od detí. Žalobca sa k nej správal nevrlo, porovnával ju s inými ženami, tak si

myslela, že má milenku. Po zlepšení zdravotného stavu odmietal chodiť s nimi von, pretože nemohol
ísť na slnko. Po úraze mal problém so zakupovaním obuvi, má číslo 12 a potrebuje voľnejšiu obuv,
aby ho netlačila. Pred úrazom sa žalobca venoval chovu holubov a po úraze prestal chovať holuby.
Svedkyňa potvrdila, že v dôsledku pracovného úrazu sa jej rozpadlo manželstvo. Po rozvode zostali
žiť spolu, ale dúfala, že sa žalobca odsťahuje (čo sa nakoniec aj stalo). Po úraze žili aj sexuálne

avšak sedem až osem rokov pred rozvodom mali už oddelené spálne a úplne prestali sexuálne žiť z
dôvodu vzájomného odcudzenia sa. Pred úrazom so žalobcom chodili na plesy, dovolenky, politicky sa
neangažoval, mimoriadne aktivity nezaznamenala, iba aktivity bežného života.

20. V konaní o rozvod na návrh manželky žalobcu vo veci sp. zn. 25C/145/2011 bolo manželstvo

rozvedené 27. mája 2011, rozsudok nadobudol právoplatnosť 4. júla 2011. Príčina rozvratu manželstva
v rozhodnutí nebola uvedená.

21.ŽalobcanavštívilajpsychiatrickúambulanciuMUDr.C.A.3.februára2015,ktorývypracovallekársky
nález a diagnosticky uzavrel - zmiešaná úzkostná a depresívna reakcia. Stav pacienta je z dlhodobého

hľadiska bez podstatnej zmeny. Jedná sa o pretrvávajúcu reaktívnu psychickú poruchu po závažnom
somatickom úraze.

22. V konaní po zrušení veci súd I. inštancie vypočul dňa 07.05.2015 ako svedka MUDr. A. C.,
psychiatra. Žalobca bol v jeho ambulancii od úrazu 10-krát: 07.12.1999, 14.12.1999, 30.05.2000,

21.06.2000, 09.05.2006, 10.10.2007, 17.03.2009, 25.11.2010, 09.12.2010, 14.01.2014 a 03.02.2015.
Kontakt so žalobcom bol problematický, navrhol mu liečenie v Seredi, čo aj sám potvrdil. Lekár potvrdil,
že vzhľadom na žalobcove ochorenie by doporučoval systematickú liečbu. V prípade žalobcu došlo k
zmene jeho celého života, lebo prestal pracovať, došlo k rozvodu manželstva, tieto veci sú objektívneho
charakteru, čo lekár nevie ovplyvniť. Žalobca mu spomínal užívanie lieku LEXAURIN, ktorý zmierňuje

psychické napätie, je to uľavujúci liek. Neodmietal liečbu. Svedok potvrdil, že vplyvom pracovného úrazu
u žalobcu došlo k osobnostným zmenám aj v citovej oblasti, ktoré sa prejavuje nezvládnutým afektom
a výbuchmi zlosti, zvýraznila sa precitlivenosť, vyvíjal sa u neho pocit menejcennosti. Jadrom problému
podľa svedka u žalobcu je postihnutie psychiky v dôsledku čoho došlo k zhoršeniu stavu ovládať afektya u žalobcu je to zjavné, pretože pôvodne sa jednalo o dobráckeho nekonfliktného človeka. Dopočutím
žalobcu potom súd zistil, že navštevoval ambulanciu Dr. S., psychiatričky zo Serede, ktorá však zomrela
a jej ambulancia bola zrušená a vymazaná z registra 31.08.2010.

23. Pri návšteve žalobcu v ambulancii kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie, prof. MUDr. K. R.,
PhD. 03. februára 2015 určil diagnózu T953 neskoré následky popálenia, poleptania a omrzliny dolnej
končatiny, jazvy bez zmeny, funkčné poruchy pretrvávajú. Doporučil pokračovať v doterajšej zvýšenej
starostlivosti, odľahčovať bedrové kĺby. Kontrola za jeden rok. Žalobca 22. septembra 2015 bol na

vyšetrení v ambulancii predmetnej kliniky, kde opätovne prof. MUDr. K. R., PhD. v náleze uviedol, že
stav je trvalý a nie je ho možné zlepšiť. Transplantovaná koža nie je funkčne plnohodnotná, nakoľko
má výrazne tenšiu dermálnu vrstvu a chýbajú v nej všetky prídatné orgány kože - potné, mazové žľazy,
vlasové folikuly. Pretrváva aj porucha lymfatického obehu, ktorá sa prejavuje opuchmi a následnou
bolestivosťou po dlhšom státí a námahe. Trvalé následky pôvodných popáleninových poranení po úraze
pretrvávajú aj v súčasnosti a sťažujú a obmedzujú pôsobenie v rôznych oblastiach života - pracovná

činnosť, záujmy, fyzická námaha, športovanie, zvýšená osobná hygiena a pod. Pacient je naďalej
pravidelne sledovaný na klinike jedenkrát ročne. Obdobnú správu vydal lekár po návšteve žalobcu v
ambulancii 09. decembra 2015 s tým, že stav následkov úrazu je trvalý a nie sú možnosti na jeho
zlepšenie.

24.SvedokV.Z.potvrdil,žežalobcabolčlenomZákladnejorganizácieŠintavachovupoštovýchholubov.
Do pracovného úrazu bol žalobca aktívnym členom. Zúčastňoval sa pretekov, ktoré sa pravidelne
konajú od posledného aprílového alebo prvého májového víkendu do posledného júlového alebo prvého
augustového víkendu. Z roku sa venoval tri mesiace /máj, jún, júl/ starým holubom, ktorí v týchto
mesiacoch pretekali a v septembri novým holubom plus je to každodenná starostlivosť o holuby, ktorá si

vyžaduje nemálo finančných prostriedkov a veľa osobného času. Ročne jedna sezóna stojí 1.000 eur.
Tiež veľa roboty je aj so samotnými pretekmi, pretože pretekár musí pripraviť debny, naložiť holuby do
debien, pri prílete musí holuba chytiť, zobrať pretekársku gumičku, ktorú musí vybrať z holuba a zaniesť
do konštatovaných hodín. Večer sa pretekári zúčastňujú vyhodnotenia. V zimnom období sa pretekári
zúčastňujú výstav, futbalových turnajov, ktorých sa aktívne zúčastňoval aj žalobca. Po pracovnom úraze

žalobca s touto činnosťou prestal a v súčasnej dobe žiadne aktivity tohto druhu nevykonáva.

25. Najvážnejšou príčinou zdravotného poškodenia žalobcu bola hlboká popálenina dolnej končatiny.
Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č. 662008 MUDr. Celušňáka mal súd za preukázané, že
roztavené olovo pri teplote 600 stupňov celzia už pri sekundovom kontakte s ľudskom kožou spôsobuje

popáleniny III. stupňa a čím kontakt je dlhší, tým sú popáleniny hlbšie a poškodzujú kožné štruktúry.
Vyjadrilsaohojeníránztýchtopopálenínajokremmechanickejliečby (tzn.náhradytransplantátmi),keď
proceshojeniaránpodliehazložitýmfyziologickýmvplyvom:nervovými,genetickýmiajpsychologickými.
Bolesti sú spôsobené degeneratívnymi zmenami chrupavky členkového zhybu po termickom poškodení
a znalec potvrdil existujúcu bolesť utrpených poranení v hodnotenom období. Žalobca pri tomto úraze

utrpel rozsiahle popáleninové poranenia, ktoré sú sprevádzané silnými až mučivými bolesťami a patria
podľa odborníkov medzi najbolestivejšie telesné poškodenia. Medzi bolesti treba zahrnúť nielen prvotné
ale aj bolesti pri odoberaní kože zo stehna na prekrytie poškodených miest. Žalobca sa podrobil dvom
operačným zákrokom, dlhodobo bol hospitalizovaný v zdravotníckych zariadeniach. Vychádzajúc z
vyjadrenia jeho ošetrujúceho lekára vtedy a aj teraz prof. K. R., PhD., sa žalobca jedenkrát do roka

musí podrobovať kontrolným vyšetreniam. Poukázal ďalej, že transplantovaná koža nie je funkčne
plnohodnotná, nakoľko má výrazne tenšiu dermálnu vrstvu a chýbajú v nej všetky prídatné orgány kože
- potné, mazové žľazy, vlasové folikuly. Pretrváva aj porucha lymfatického obehu, ktorá sa prejavuje
opuchmi a následnou bolestivosťou po dlhšom státí a námahe. Určil diagnózu T953 neskoré následky
popálenia, poleptania a omrzliny dolnej končatiny, jazvy bez zmeny, funkčné poruchy pretrvávajú.

Doporučil pokračovať v doterajšej zvýšenej starostlivosti, odľahčovať bedrové kĺby. Žalobca mal zničenú
kožu, podkožný tuk a čiastočne aj fascie. U žalobcu pretrváva doposiaľ zlá kvalita kože v mieste
transplantátov, čo spôsobuje zlú toleranciu mechanickej, termickej a chemickej záťaže so sprievodnými
bolesťami. Vypočutím psychiatra svedka MUDr. A. C. bolo potvrdené, že vplyvom pracovného úrazu u
žalobcu došlo k osobnostným zmenám aj v citovej oblasti, ktoré sa prejavuje nezvládnutým afektom a

výbuchmi zlosti, zvýraznila sa precitlivenosť, vyvíjal sa u neho pocit menejcennosti. Jadrom problému
podľa svedka u žalobcu je postihnutie psychiky v dôsledku čoho došlo k zhoršeniu stavu ovládať afekty
a u žalobcu je to zjavné, pretože pôvodne sa jednalo o dobráckeho nekonfliktného človeka. Svedok
potvrdil,ženatietostavyužívažalobcaliekLexaurin,utišujúciaukľudňujúciliek.Vzhľadomnažalobcoveochorenie by doporučoval systematickú liečbu. K rodinnému životu ale aj k správaniu žalobcu po úraze
jeho už bývalá manželka potvrdila, že po úraze sa žalobcov život zmenil po psychickej stránke, pretože
sa uzavrel, oddelil sa od nej ako aj od detí, k nej správal nevrelo. K bolestiam sa vyjadril žalobca tak,

že po úraze bolesti utešoval liekmi, pričom mu bolo podané morfium, v septembri 1999 bol prepustený
do domáceho ošetrenia a do mája každý týždeň chodil na lekárske prehliadky na Kliniku popálením do
Ružinova a týchto lekárskych prehliadok sa jedenkrát zúčastňuje doposiaľ. V máji mu bola predpísaná
kúpeľná liečba, ktorej sa zúčastnil. Keďže mal bolesti pri chôdzi, aj pri polohovaní končatín, musel užívať
lieky na bolesti a obmedzil chôdzu.

26.Odvolacísúdvzhľadomnatietozisteniesa stotožňujesozávermisúduI.inštanciekeď najvážnejšou
príčinou zdravotného poškodenia bola u žalobcu hlboká popálenina dolnej končatiny a bolesti pri
popáleninách patria medzi najbolestivejšie aj pri zohľadnení lekárskeho posudku o bolestnom, zvýšení
na dvojnásobok základného bodového hodnotenia takéto zvýšenie je nepostačujúce pretože bolesti
ako následok úrazu pretrvávajú ďalej. Je to potvrdené predovšetkým ošetrujúcim lekárom, výpoveďami

žalobcu a svedkov; následne sa pridružili psychické problémy objektívne zistené psychiatrom, užívanie
lieku na zmiernenie u žalobcu došlo k osobnostným zmenám, ktoré sa prejavuje nezvládnutým afektom
a výbuchmi zlosti, zvýraznila sa precitlivenosť, vyvíjal sa u neho pocit menejcennosti, došlo k zhoršeniu
stavu ovládať afekty. Lekár vypracujúci lekársky posudok o bolestnom, bolestné obodoval na 530 bodov
a podľa § 6 ods. 2 vyhlášky túto sumu zvýšil na dvojnásobok. Pritom zobral na zreteľ predpoklady, ktoré

mal poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví a mal uplatnenie v živote a spoločnosti, ktoré
sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Žalobca požadoval mimoriadne zvýšenie 25-
násobok bolestného, súd I. inštancie však odôvodnene zvýšil bolestné len na 20-násobok základného
bodového hodnotenia, ktoré považoval za primerané okolnostiam prípadu, s čím sa odvolací súd
stotožňuje . Vyrátanie zvýšenie je správne 11.611,33 eur : 1060 bodov x 30 = 1.055,56 x 20 - násobok

základného bodového hodnotenia = 21.111,33 - 9.500 priznaných rozhodnutím súdu a vyplatených zo
strany vedľajšieho účastníka = 11.611,33 eur. Preto v ostatnej časti žalobu zamietol.

27. Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk
za jeden bod /§ 7 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1995/. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000 Sk; z toho
odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk /§ 7 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1995/. V prípadoch
hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2 /§ 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1995/.Pri
odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo

toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku /§ 6 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1995/. Suma zodpovedajúca
základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov,
ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti
a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä
možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania

a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti
trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 /§ 7 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1995/.

28. Súd zvýšil SSU na 10 - násobok bodového ohodnotenia vo výške 8.962,35 eur / 900 bodov x
30 = 27.000 Sk / 896,23 eur / x 10 = 270.000 Sk t. j. 8.962,35 eur /. Pri uplatnení SSU súd okrem

dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle intencií odvolacieho súdu sa zaoberal otázkou, či úrazom
došlo u žalobcu k závažným psychickým zmenám, celkovej zmene jeho osobnosti, či došlo k narušeniu
sociálnej adaptácii, strate iniciatívy a samostatného rozhodovania, plnej odkázanosti na inú osobu,
schopnosti vykonávať samostatnú fyzickú duševnú prácu, prácu v domácnosti, schopnosť vytvárať
citové zázemie rodiny, či mal nejaké mimoriadne záujmy pred úrazom a túto schopnosť po úraze stratil,

akým spoločenských životom žil pred úrazom a po ňom, či sa lieči u psychiatra alebo iného lekára.
Vypočutím psychiatra svedka MUDr. A. C. bolo potvrdené, že vplyvom pracovného úrazu u žalobcu
došlo k osobnostným zmenám aj v citovej oblasti, ktoré sa prejavuje nezvládnutým afektom a výbuchmi
zlosti,zvýraznilasaprecitlivenosť,vyvíjalsaunehopocitmenejcennosti.Jadromproblémupodľasvedka
u žalobcu je postihnutie psychiky v dôsledku čoho došlo k zhoršeniu stavu ovládať afekty a u žalobcu

je to zjavné, pretože pôvodne sa jednalo o dobráckeho nekonfliktného človeka. Svedok potvrdil, že na
tieto stavy užíva žalobca liek Lexaurin, utišujúci a ukľudňujúci liek. Vzhľadom na žalobcove ochorenie by
doporučoval systematickú liečbu. K rodinnému životu ale aj k správaniu žalobcu po úraze jeho už bývalámanželka potvrdila, že po úraze sa žalobcov život zmenil po psychickej stránke, pretože sa uzavrel ,
oddelil sa od nej ako aj od detí, k nej správal nevrelo.

29. Žalobca utrpel pracovný úraz vo veku 35 rokov, riadne bol zamestnaný, zamestnávateľ mu vyplácal
mzdu, bol ženatý, z manželstva pochádzajú dve deti, rodina bývala v rodinnom dome. Pre úrazom sa
žalobca venoval rodine, chodil s nimi von na prechádzku do prírody, rozprával sa s nimi, spolu chodili
na dovolenky. Žalobca s manželkou chodil na plesy. Aktívne sa venoval chovu športových holubov. Po
úraze sa žalobcovi zmenil osobný, pracovný, rodinný život. Vypočutím psychiatra svedka MUDr. A. C.

bolo potvrdené, že vplyvom pracovného úrazu u žalobcu došlo k osobnostným zmenám aj v citovej
oblasti, ktoré sa prejavuje nezvládnutým afektom a výbuchmi zlosti, zvýraznila sa precitlivenosť, vyvíjal
sa u neho pocit menejcennosti. Jadrom problému podľa svedka u žalobcu je postihnutie psychiky v
dôsledku čoho došlo k zhoršeniu stavu ovládať afekty a u žalobcu je to zjavné, pretože pôvodne sa
jednalo o dobráckeho nekonfliktného človeka. Svedok potvrdil, že na tieto stavy užíva žalobca liek
Lexaurin, utišujúci a ukľudňujúci liek. Vzhľadom na žalobcove ochorenie by doporučoval systematickú

liečbu. K rodinnému životu ale aj k správaniu žalobcu po úraze jeho už bývalá manželka potvrdila, že
po úraze sa žalobcov život zmenil po psychickej stránke, pretože sa uzavrel , oddelil sa od nej ako aj
od detí, k nej správal nevrelo. Takto došlo k zmene nálad žalobcu, pretože sa uzavrel do seba a prestal
s deťmi, ale aj s bývalou manželkou, pokiaľ žili v spoločnej domácnosti komunikovať. Stavy úzkosti
a depresie sa prejavili na správaní žalobcu, čo malo negatívny vplyv na jeho manželstvo. Nakoniec

manželstvo žalobcu bolo rozvedené a po rozvode manželstva žalobca odišiel zo spoločnej domácnosti.
Býva so svojou priateľkou v unimobunke. O všetky jeho životné potreby sa stará priateľka, ktorá mu
pomáha najmä s prebaľovaním a premasťovaním rán, ktoré sa mu utvoria na nohe. čo sa týka života
spoločenského tak prestal chodiť do spoločnosti, predtým s manželkou chodil sa zabaviť na plesy.
Prestal chodiť do prírody, na prechádzky, lebo nemôže na nohách dlho stáť. Pre následky zranenia

zanechal svoju záľubu chov športových holubov, ktorému sa dovtedy aktívne venoval, ktorú skutočnosť
na pojednávaní potvrdil svedok J. a aj dcéra žalobcu. Ako sám potvrdil žalobca tak následky pracovného
úrazupocítilvoblastiuplatneniasavpracovnomživote:vroku1999bol uznanýzačiastočneinvalidného
na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, a.s. Na základe živnostenského oprávnenia podnikal, ktorú
činnosť musel ukončiť z dôvodu obmedzenia pracovnej realizácie. Miera poklesu vykonávať zárobkovú

činnosť je 75 %, Vedľajší účastník (t. č. intervient) posudkom z 28. augusta 2014 stanovil túto mieru
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie označil: kap. IX-
choroby obehovej sústavy, oddiel A - srdcové choroby, pol. 1/c-kariomyopatia /kód 142/. Medzi inými
chorobami a diagnózami sú v tomto posudku uvedené aj zmiešaná úzkostná a depresívna porucha /
kód F 43/ a úraz: popáleniny a poleptania viacerých častí tela /kód T 29/. Vedľajší účastník posudkom

zo 6. februára 2014 ako dôvod 60 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uviedol ako
rozhodujúce zdravotné postihnutie: kap. V. -duševné choroby a poruchy spánku, pol.č.4/b-neurotické,
stresové a somatoformné poruchy ťažkej formy /kód F 43/, to znamená následky pracovného úrazu. Z
tohto posudku vyplýva, že ďalšia kontrola u posudkového lekára bola určená na október 2016. Ďalej bol
súdom I. inštancie správne poukázané, že v súvislosti s operáciou bedrového kĺbu sa u žalobcu v apríli

2014 objavili zdravotné problémy spojené so srdcovým ochorením; v mesiaci máj a jún 2014 žalobca
absolvoval vyšetrenia v Kardiocentre v Nitre a v mesiaci november v NÚSCH v Bratislave, ako to vyplýva
z predložených lekárskych správ. Pre poškodenie členkového kĺbu je obmedzený v pohybe.

30. V priebehu niekoľkých mesiacov na jednej strane tak zvyšuje vedľajší účastník o 15 % mieru

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na druhej strane uvádza, že vymizli deklarované
postihnutia do tej miery, že sa stali posudkovo nezávažnými a tak sa dostal do situácie, keď na jednej
strane vystupuje ako vedľajší účastník na strane žalovaného a jednak je subjektom, ktorý v prípade
úspechu žalobcu v konaní bude musieť hradiť nároky žalobcu priznané v súdnom rozhodnutí a z tohto
pohľadu je jeho postup ohľadne uvádzania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

pochopiteľný, ale pravdepodobne nie objektívny. Následky pracovného úrazu na zdraví majú v zmysle
lekárskej správy prof. K. R., PhD trvalý charakter , čo má nepriaznivý vplyv na uplatnenie žalobcu a
uspokojenie jeho životných, spoločenských, pracovných potrieb, ale aj nepriaznivé následky pre výkon
jeho každodenných úkonov a potrieb. Svedok MUDr. A. C. súdu označil návštevy žalobcu v jeho
ambulancii a žalobca predloženými lekárskymi správami od MUDr. S. preukázal v akých intervaloch

navštevoval jej psychiatrickú ambulanciu , v rozpätí rokov 2000 - 2006 psychiatrickú ambulanciu
nenavštívil. Dával si predpisovať liek Lexaurin, ktorý užíva. MUDr. A. C. potvrdil, že predmetný liek
zmierňuje psychické napätie, a potvrdil, že v prípade žalobcu sa o systematickej liečbe nedá hovoriť.
A preto toto bral na zreteľ súd pri určovaní rozsahu mimoriadneho zvýšenia SSU. Vzhľadom nazníženú pracovnú schopnosť je schopný zapojiť sa do pracovného pomeru s obmedzeniami /prostredie
bez chladu a vlhka, nosenie ľahkej obuvi/, je schopný vykonávať čiastočne fyzickú prácu, pracovná
schopnosť je znížená na 75 %, predtým na 60 %, je poberateľom invalidného dôchodku. Problémy s

pracovným uplatnením ovplyvňuje v značnej miere aj situácia na trhu práce s poukazom na vek žalobcu.

31. Napriek tomu že lekár v lekárskom posudku obodoval SSU a zohľadnil predpoklady pre hodnotenie
SSU, najmä možnosti uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom, športovom živote, možnosti voľby
povolania a ďalšie sebavzdelávania pričom sa prihliada, či ide o muža alebo ženu /§ 6 ods. 2 vyhlášky),

treba na predchádzajúce zistenia vykonaní vyhodnotením dokazovania a preukázaných skutočností
konštatovať, že pracovný úraz zanechal trvalé následky a obmedzenia: - v pracovnej činnosti žalobcu,
keď po úraze bol dlhodobo práceneschopný a v roku 1999 bol uznaný za invalidného, pričom sa žalobca
pokúsil o realizáciu svojej pracovnej činnosti ako živnostník, ktorú činnosť v roku 2011 zanechal; v
rodinnom živote, keď jeho manželstvo bolo rozvedené, prestal komunikovať s rodinnou pre úzkostné
stavy; - v spoločenskom živote, keď spoločnosť nenavštevuje, nevyhľadáva; - v ukončení jeho záľuby

- chovu holubov, ktorej činnosti sa pred pracovným úrazom aktívne venoval. Vážne následky pracovný
úraz u žalobcu zanechal aj na jeho psychike a táto psychická porucha indikuje vznik ďalších ťažkostí
v rôznych sférach jeho života, trpí stavmi úzkosti a depresie. Súd I. inštancie však prihliadol , že
sa žalobca nesystematicky liečil u psychiatra. V súčasnej dobe podrobuje kontrolám jednak na Klinike
popálenín a rekonštrukčnej chirurgie jedenkrát do roka a vyšetreniam v psychiatrickej ambulancii. Tento

stav je podľa potvrdenia lekára trvalý a nemenný. Zvýšenie SSU na 10 - násobok bodového ohodnotenia
(vo výške 8.962,35 eur / 900 bodov x 30 = 27.000 Sk / 896,23 eur / x 10 = 270.000 Sk t. j. 8 962,35
eur /) preto tento zistený stav odôvodňuje.

32. Súd I. inštancie tak priznal žalobcovi 20 - násobné zvýšenie bolestného vo výške 11.611,33 eur a 10

- násobné zvýšenie SSU vo výške 8.962,35 eur, to znamená, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť
20.573,68 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie vo výške 28.453,83 eur / 66.361,28
- 37.907,45 = 28.453,83 / zastavil pre späťvzatie žaloby / § 96 ods. 1,3 OSP/ a v ostatnej časti žalobu
zamietol.

33. Súd I. inštancie o trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 OSP, ktorej
aplikácia prichádza do úvahy iba pri rozhodnutiach, ktoré zaväzujú na plnenie, a z nich iba pri tých,
ktorýmisarozhodujeovýškeplneniaasúčasnemusíbyťsplnenáajdruhápodmienka,ktoroujezávislosť
vyčíslenia od úvahy súdu. Súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania a aj správne poukázal na
judikát uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/245/2014, keď pre priznanie plnej

náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu účastníka konania.
Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je
rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie vyplýva z
konkrétnych okolností danej veci.

34. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 3
CSP vo výroku ako vecne správny potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
podľa ktorého o nároku rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým končí konanie.

36. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. Preto odvolací súd poukazuje na cit. ust. CSP, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákonpripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).