Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 19, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816210365
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816210365.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., vo veci povinného V., zastúpeného Z., proti
oprávnenej M., o návrhu na zrušenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní povinného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. januára 2017, č. k. 9Pc/3/2016-107, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh povinného na zrušenie príspevku na
rozvedeného manžela voči oprávnenej ako jeho bývalej manželke, určeného rozsudkom Okresného
súdu Prievidza zo dňa 05.01.2011 č. k. 12C/94/2010-37 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 27.07.2011 č. k. 17Co/82/2011-151 v sume 150 Eur. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že

mal preukázané, že oprávnená je aj naďalej občanom s ťažkým zdravotným postihnutím a pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nie je schopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Uvedená
skutočnosť vyplýva z posudku S.. D. G. zo dňa 31.05.2012. Príjem oprávnenej predstavuje
invalidný dôchodok v sume 289,30 Eur a príspevok na výživu, ktorý jej platí povinný v sume 150 Eur.
Oprávnená sa stará o dve deti, ku ktorým má rovnako ako povinný vyživovaciu povinnosť, a to o syna
M., ktorý študuje na strednej škole, na ktorého platí povinný výživné v sume 270 Eur mesačne, a o

plnoletú dcéru M. S., ktorá študuje na vysokej škole, povinný jej na výživné už neprispieva, keďže dcéra
súhlasila so zrušením výživného. Oprávnená si na výdavky na syna musela požičať. Pre svoj zdravotný
stav nie je schopná sa zamestnať. K zmene došlo v tom, že oprávnená vlastní zdedený rodinný dom
v H., ktorý sa pokúša predať, avšak kým ho nepredá, neprejavuje sa to na zvýšení jej životnej úrovne,
naopak prestavuje ďalšiu finančnú záťaž. Z takto zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie
za preukázané, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného sa zmenili v tom smere, že už

neplatí vyživovaciu povinnosť na dcéru, jeho príjmy sa zvýšili, aj naďalej dosahuje nadštandardné príjmy.
Oprávnená naďalej nie je schopná sa sama živiť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Súd prvej
inštancie uzavrel, že na žiadnej strane nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zrušenie príspevku na výživu žalovanej ako rozvedenej manželky. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil
rozhodnutie ustanoveniami § 72 ods. 1, § 72 ods. 2 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

2. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie povinný prostredníctvom svojho zástupcu. Navrhol,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že s účinnosťou od podania návrhu zruší jeho
vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie
§72ods.3Zákonaorodine.Vyživovaciapovinnosťpodľapovinnéhozaniklazozákonauplynutímpiatich
rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, teda od 16.04.2010. Oprávnená sa nedomáhala
predĺženia tejto doby a ani neuviedla dôvody, pre ktoré by súd mohol túto dobu výnimočne predĺžiť. Z

dôvodu invalidity a neschopnosti vykonávať sústavné zamestnanie bol oprávnenej príspevok na výživu
priznanýužrozsudkomOkresnéhosúduPrievidzazodňa05.01.2011 č.k.12C/94/2010-37vspojenís rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.07.2011 č. k. 17Co/82/2011-151. Aby mohlo
dôjsť k predĺženiu doby poskytovania tohto príspevku, musí byť u oprávnenej preukázaná výnimočnosť
objektívnych dôvodov neschopnosti sa živiť. Výpočet dôvodov, pre ktoré je možné predĺžiť dobu

poskytovania príspevku je síce exemplifikatívny, avšak pokiaľ by mal byť dôvodom dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav oprávneného, zákon uvádza ako podmienku nevyhnutnosť sústavnej opatery, ktorá nie
je v prípade oprávnenej splnená. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou zmeny pomerov, avšak
nezaoberal sa otázkou uplynutia 5-ročnej doby od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
účastníkov konania a neskúmal dôvody, pre ktoré by bolo možné prípadne dobu poskytovania príspevku

navýživurozvedenejmanželkyvýnimočnepredĺžiť.Tietodôvodymalauviesťapreukázaťoprávnená,čo
však neurobila. Dôvodom predĺženia doby poskytovania príspevku nemôže byť pretrvávajúca invalidita
oprávnenej a jej neschopnosť vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, pretože neschopnosť sám
sa živiť je základným dôvodom pre vznik nároku na tento príspevok podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine,
avšak podkladom pre výnimočné rozhodnutie o predĺžení nároku na tento príspevok podľa § 72 ods.
3 Zákona o rodine musí byť kvalifikovaný dôvod na strane oprávnenej, pričom pomery oprávnenej

osoby sa vzhľadom na výnimočnosť predĺženia zákonom stanovenej 5-ročnej doby posudzujú podľa
§ 72 ods. 3 Zákona o rodine prísnejšie ako pri určení príspevku podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine.
Povinný poukázal okrem iného aj na to, že neschopnosť oprávnenej vykonávať sústavné zamestnanie
je kompenzovaná invalidným dôchodkom vo výške 289,30 Eur mesačne, čo je viac ako minimálna suma
starobného dôchodku. Vzhľadom na prísnejšie skúmanie podmienok nároku na príspevok po uplynutí

doby 5 rokov mal súd prvej inštancie prihliadnuť aj na invalidný dôchodok, hoci ho oprávnená poberala
aj v čase určenia príspevku. Aj keď má povinný nadštandardný príjem, táto skutočnosť nemôže byť
dôvodom na ponechanie jeho vyživovacej povinnosti, pretože možnosť predĺženia doby poskytovania
príspevku nad 5 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode sa podľa zákona spája len s dôvodmi na
strane oprávnenej.

3. Oprávnená vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v konaní dostatočne preukázala, že z objektívnych
dôvodov nie je schopná sama sa živiť. Ani po uplynutí 6 rokov od rozvodu manželstva nedošlo k
zlepšeniu jej zdravotného stavu a ani jej finančnej situácie, naopak, od roku 2011 došlo k zhoršeniu
jej zdravotného stavu. Dôkazom je lekárska správa a lekársky posudok S.. D. G. zo dňa 31.05.2012,

v ktorom sa uvádza, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopná vykonávať akékoľvek
sústavné zamestnanie. Oprávnená žije z invalidného dôchodku 289,30 Eur a príspevku na výživu vo
výške 150 Eur a stará sa o dve deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Zrušenie príspevku by jej
spôsobilo existenčné problémy, pričom príjem povinného od rozvodu doposiaľ je stále nadštandardný.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolaním
napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP.

5. Podľa § 72 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnomkudňupodanianávrhnazrušeniepríspevkunavýživurozvedenéhomanžela(03.08.2016),ako
aj v znení účinnom v súčasnosti (ďalej len „Zákon o rodine“), príspevok na výživu rozvedeného manžela
možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže
výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych
dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému

bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci
sústavnú opateru.

6. Zo spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie zameral

svoje dokazovanie a právne posúdenie na to, či od posledného rozhodnutia o príspevku na výživu
rozvedeného manžela došlo k zmene pomerov u niektorého z účastníkov konania, prípadne u oboch
účastníkov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Súd prvej inštancie však úplne opomenul vyššie citované
ustanovenie § 72 ods. 3, ktoré upravuje dobu, počas ktorej je možné príspevok na výživu rozvedeného
manžela priznať.

7. Nie je možné dať za pravdu odvolateľovi v tom, že by nárok na príspevok na výživu rozvedeného
manžela automaticky zanikol uplynutím 5-ročnej doby podľa prvej vety § 72 ods. 3 Zákona o rodine.
Nič také z citovaného ustanovenia nevyplýva. Ustanovenie prvej vety § 72 ods. 3 Zákona o rodinesíce stanovuje, že príspevok možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov, avšak toto je formulované
ako pravidlo, ktoré má súd zohľadniť pri rozhodovaní o priznaní príspevku, nie ako výslovný limit,
ktorého naplnením by nárok zo zákona zanikol. Ak teda časový limit poskytovania príspevku na výživu

rozvedeného manžela nie je uvedený priamo v rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní príspevku,
nárok na tento príspevok nezanikne automaticky zo zákona, ale k jeho zániku je potrebné nové súdne
rozhodnutie.

8. Pri rozhodovaní o tom, či má byť nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela zachovaný

aj po uplynutí päťročnej doby odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, musí konajúci súd vziať
do úvahy, že predĺženie doby nároku na tento príspevok po uplynutí uvedeného päťročného obdobia
zákon výslovne formuluje ako výnimočné (§ 72 ods. 3 druhá veta Zákona o rodine), pričom základným
kritériom predĺženia sú objektívne dôvody, pre ktoré oprávnený bývalý manžel nie je schopný sám sa
živiť (na rozdiel od ustanovenia § 72 ods. 1, podľa ktorého pri rozhodovaní o príspevku pred uplynutím
päťročnej doby od rozvodu postačuje, že bývalý manžel nie je schopný sám sa živiť, nie je potrebné

preukazovať objektívne dôvody).

9. Možno však súhlasiť s odvolateľom v tom, že pokiaľ zákon uvádza demonštratívny (exemplifikatívny)
výpočet dôvodov predĺženia doby poskytovania príspevku nad päť rokov od rozvodu, je síce možné
predĺžiť túto dobu aj z iného dôvodu (keďže výpočet dôvodov v zákone nie je taxatívny), avšak akýkoľvek

iný, v zákone neuvedený dôvod predĺženia, by mal byť rovnako závažný ako tie dôvody, ktoré sú v
zákone príkladmo uvedené. Ak je teda v zákone uvedené, že dôvodom na predĺženie je (okrem iného)
to, že ide o manžela, ktorý má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru, potom
pre predĺženie nepostačuje samotný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (aj keby v takom prípade išlo
o objektívny dôvod nemožnosti samostatne sa živiť), ale k tejto skutočnosti by mal pristúpiť ďalší faktor,

zdôrazňujúci odkázanosť na príspevok, ktorého závažnosť je porovnateľná so skutočnosťou zahrnutou
do príkladu uvedeného v zákone (dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru).

10. Keďže - ako bolo uvedené vyššie - súd prvej inštancie nevykonával dokazovanie k splneniu
podmienok predĺženia doby nároku na príspevok podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, pričom vykonávanie

tohto dokazovania odvolacím súdom by nebolo účelné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. V ďalšom konaní súd prvej inštancie preskúma naplnenie predpokladov pre predĺženie doby
poskytovania príspevku podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine v zmysle interpretačných pravidiel uvedených

vyššie v bodoch 8 a 9 tohto odôvodnenia. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu ešte uviesť,
že konanie o nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela patrí podľa novej procesnej
úpravy civilného konania do pôsobnosti Civilného mimosporového poriadku (§ 154 a nasl. CMP), čoho
dôsledkom okrem iného je povinnosť súdu postupovať v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil
skutočný stav veci a na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď

ich účastníci konania nenavrhli (čl. 6 Základných princípov CMP, § 35 a § 36 CMP).

12. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).