Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 27, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/248/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115214332
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3115214332.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ Y. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R., štátny občan SR,
2/ W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G., W. XXX/XX , štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 5.400,50
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.296,12 Eur zastavuje.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaným 1/ a 2/ súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa 24.6.2015 požiadal súd, aby žalovaných 1/, 2/ zaviazal zaplatiť mu
sumu 5.400,50 Eur spolu s úrokom z omeškania v sume 238,09 Eur a vo výške 8,50 % ročne zo
sumy 5.400,50 Eur od 5.8.2013 do zaplatenia s tým, že splnením povinnosti jedným z odporcov zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných odporcov. Žalobu odôvodnil tým, že na základe
zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorú uzavreli dňa 15.10.2005 žalovaný 1/ so Slovenskou sporiteľňou, a.s.
(ďalej aj „SLSP“) , poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému 1/ úver vo výške 8.298,48 Eur,

ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal uhrádzať v mesačných splátkach po 108,01 Eur, vždy do 20. dňa v
mesiaci. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný 2/ prevzal na seba ručiteľský
záväzok. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 497 Obchodného
zákonníkaazmluvaoúverejeabsolútnymobchodom.Žalovaný1/porušilsvojepovinnostipodľazmluvy.
Pôvodnýveriteľpohľadávkuzozmluvyvočižalovanýmpostúpilžalobcovinazákladezmluvyopostúpení
pohľadávok zo dňa 18.2.2008. Pohľadávka ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo
výške 13.227,93 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11.562,61 Eur, úroku z omeškania vo výške

1.665,32 Eur, ktorý úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje. Žalobca si uplatnil splátky úveru splatné
od 20.7.2011 do 20.8.2015 v pošte 50 v celkovej výške 5.400,50 Eur. Splátky pôvodne splatné dňa
20.8.2013 do 20.8.2015 sa stali splatnými dňa 4.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Zvyšné splátky žalobca nežiada. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania vyčíslený v
sume 238,09 Eur za obdobie od 21.7.2011 do 4.8.2013 a od 5.8.2013 do zaplatenia. Od spísania žaloby
žalovaní neuhradili žalobcovi žiadnu sumu.

2. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 25.9.2015 uviedol, že nedisponuje výzvou SLSP, a.s. v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách na splnenie dlhu zo zmluvy o úvere zasielanou žalovaným, no podľa
informácii od SLSP, a.s. takáto výzva mala byť zaslaná žalovaným v marci 2008. Podľa názoru žalobcu
doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankáchnie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Obo 210/2001, na základe ktorého, ak postupník disponuje relevantným oznámením o
postúpení pohľadávky, dlžník nie je oprávnený domáhať sa predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky

a nie je možné posudzovať ani platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Oznámenie postupcom
dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka domáhať
sa zaplatenia dlhu z postúpenej pohľadávky. Žalobca vykladá ustanovenie § 92 ods. 7 (teraz ods. 8)
zákonaobankáchtak,žebankajeoprávnenápostúpiťcelýpeňažnýzáväzokvrátanejehopríslušenstva
tretej osobe a v tomto smere poukázal žalobca aj na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu.

3. Žalovaní 1/, 2/ sa k žalobe nevyjadrili.

4. Podaním zo dňa 16.1.2017 vzal žalobu čiastočne späť v tom smere, že žiadal, aby súd zaviazal
žalovaných zaplatiť mu 38 nepremlčaných a neuhradených splátok úveru po 108,01 Eur od 20.7.2012
do 20.8.2015 v sume 4.104,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne vyčísleným od

21.7.2012 do 4.8.2013 a následne zo sumy 4.104,38 Eur od 5.8.2013 do zaplatenia.

5. Vec bola prejednaná podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) v neprítomnosti žalobcu, žalovaných 1/, 2/. Neprítomnosť žalobcu ospravedlnil jeho právny
zástupca. Strany boli na pojednávanie riadne a včas predvolané. Žalovaným súd doručil predvolanie

na pojednávanie na adresu ich trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov SR postupom podľa §
106 ods. 1 písm. a/ CSP, pričom zásielky sa od nich vrátili neprevzaté, a považujú sa za doručené dňom
ich vrátenia súdu podľa § 111 ods. 3 CSP. Strany o odročenie pojednávania nežiadali.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

15.10.2005, dohody o ručení zo dňa 15.8.2005, všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“),
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, jej prílohy č. 1, oznámení o postúpení pohľadávky
zo dňa 2.1.2009, pokusov o zmier zo dňa 9.6.2015, správ o pobyte žalovaných, písomných podaní
žalobcu zo dňa 25.9.2015, 16.1.2017, platobnej histórie, amortizačnej tabuľky, oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.9.2010, podacieho hárku, výziev SLSP, a.s. zo dňa 12.10.2006

a doručeniek od žalovaných 1/, 2/, a zistil nasledovný skutkový stav:

7.Žalovaný1/akodlžníkuzavreldňa15.10.2005soSlovenskousporiteľňou,a.s.akoveriteľomzmluvuo
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť
dlžníkovi úver vo výške 250.000,- Sk (8.298,48 Eur), a dlžník sa zaviazal úver vrátiť veriteľovi s úrokmi

pri úrokovej sadzbe vo výške 9,10% ročne v pravidelných mesačných splátkach po 3.254 Sk/108,01 Eur,
zročných vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná dňa 20.9.2005, posledná splátka
bola zročná dňa 20.8.2015. Úver bol poskytnutý na účely rekonštrukcie domu. V zmluve je žalovaný 1/
označený jeho menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého
pobytu. Podľa čl. V bodu 3. sú súčasťou úverovej zmluvy všeobecné obchodné podmienky.

8. Žalovaný 2/ ako ručiteľ uzavrel dňa 15.10.2005 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom dohodu
o ručení, v ktorej sa žalovaný 2/ zaviazal, že uhradí veriteľovi pohľadávku a jej príslušenstvo zo zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX ak tento záväzok nesplní žalovaný 1/.

9. Žalobca predložil súdu dve výzvu vyhotovené SLSP, a.s. dňa 12.10.2006, v ktorých banka vyzýva
žalovaných 1/ a 2/, aby okamžite uhradili banke omeškané splátky, ktoré boli ku dňu 12.10.2006 vo
výške 41.268,70 Sk titulom úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Podľa predložených doručeniek boli
výzvy doručené žalovanému 1/ dňa 16.10.2006, žalovanému 2/ dňa 18.10.2006.

10. Dňa 18.12.2008 uzavrela spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca so žalobcom ako
postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok. V Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je ako
predmet postúpenia uvedená aj pohľadávka voči žalovaným 1/, 2/ v celkovej výške 13.227,94 Eur, ktorá
vznikla zo zmluvy č. XXXXXXXXXX. Postúpenie pohľadávky oznámil pôvodný veriteľ žalovaným listom
zo dňa 2.1.2009.

11. Žalobca listom zo dňa 20.9.2010 adresovanými žalovaným 1/, 2/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
ku dňu 20.9.2010.12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval žalobe v zmysle jej čiastočného späťvzatia. Poukázal
na to, že právny predchodca žalobcu výzvami zo dňa 12.10.2006 vyzval žalovaných 1/, 2/ na splnenie
dlhu z predmetnej zmluvy o úvere.

13. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretiapredmetnejzmluvyoúvereSpotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvyuzavretépodľaObčianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere /ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“/ zákon
sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných
nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna

zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 Spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.

januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa§524ods.1,ods.2ObčianskehozákonníkaVeriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať

preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.“)
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočkazahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14.Zvykonanéhodokazovaniabolopreukázané,žedňa15.10.2005bolamedziSLSP,a.s.akoveriteľom
a žalovaným 1/ ako dlžníkom uzavretá zmluva o splátkovom úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a ods. 1 zák.
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože súdu je z
rozhodovacejčinnostiznáme,žeobdobnézmluvyveriteľuzatváralsdlžníkmivoviacerýchprípadoch,az

textupredmetnejzmluvyavšeobecnýchobchodnýchpodmienokSLSP,a.s.,ktorébolivopredpripravené
SLSP, a.s., nepochybne vyplýva, že spotrebiteľ, teda žalovaný 1/ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvnil.Predmetnázmluvaniejezmluvouospotrebiteľskomúverevzmyslezákonač.258/2001Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, a to s poukazom na ust. § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z., pretože
úverbolžalovanému1/poskytnutýnaúčelyrekonštrukcienehnuteľnosti-rodinnéhodomu.Ideozmluvu,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na
základezmluvyoúvereaspotrebiteľsazaväzujetietovrátiťauhradiťcelkovénákladyspojenésúverom.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 250.000,- Sk/8.298,48 Eur, ktorý sa žalovaný 1/
zaviazal splácať veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach po 108,01 Eur, zročných vždy do 20. dňa
v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná dňa 20.9.2005, posledná splátka bola zročná dňa 20.8.2015.

Voči žalovanému 2/ uplatnil žalobca nárok titulom dohody o ručení uzavretej medzi žalovaným 2/ a
bankou dňa 15.8.2005, na základe ktorej dohody žalovaný 2/ sa zaručil za splnenie záväzku zo zmluvy
o úvere, ak ho nesplní žalovaný 1/. Žalobca uplatnil proti žalovaným neuhradený zostatok tohto úveru.

15. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd musel zaoberať tým, či žalobca

je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na
základe predmetnej zmluvy o úvere. Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamená
oprávnenie účastníka vyplývajúce mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní
rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného

práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha. Imanentnou súčasťou rozhodovania súdu je
posudzovanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/205/2009). Žalobcu zaťažuje povinnosť preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.

16. Bolo preukázané, že medzi SLSP, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa

18.12.2008uzavretázmluvaopostúpenípohľadávok,zprílohyktorejvyplýva,žepredmetompostúpenia
mala byť aj pohľadávka voči žalovaným 1/, 2/ v celkovej výške 13.227,93 Eur na základe zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 15.10.2005. Ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva
veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu.
Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý

nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná
forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola v danom prípade splnená. Keďže pôvodný veriteľ SLSP,
a.s. je bankou, zákonodarcom sú v osobitnom zákone stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť
splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez

súhlasu klienta, a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak je pohľadávka splatná, predtým banka
písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných splátok pohľadávky a klient, teda dlžník je nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Vzhľadom na text daného
ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca v ňom stanovil predpoklady, ktoré musia byť splnené pre to,

aby bola pohľadávka spôsobilá na postúpenie zo strany banky na tretiu osobu. V prípade, že tieto
podmienky splnené nie sú, nemôže dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Toto ustanovenie musí
byť dodržané v každom prípade bez ohľadu na to, či dlžník s postúpením pohľadávky nesúhlasí, ako
aj vtedy, keď banka do obchodných podmienok vložila ustanovenie o súhlase dlžníka s postúpenímpohľadávky banky na tretiu osobu. Treba zdôrazniť, že predmetné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách má nepochybne povahu kogentného ustanovenia, od ktorého sa nie je možné v zmluve
odchýliť, keďže je v ňom vymedzený postup, ktorý musí byť dodržaný na to, aby banka bola oprávnená

postúpiť pohľadávku z úveru tretej osobe a ktoré dáva možnosť klientovi po písomnej výzve banky
vyrovnať omeškané splátky úveru a predísť tak postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu. Nemohlo preto
dôjsť k platnému dojednaniu odchýlnej úpravy podmienok postúpenia pohľadávky banky v zmluve o
úvere, čo je zvýraznené aj tým, že žalovaný vystupuje v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o úvere v postavení
spotrebiteľa teda slabšej zmluvnej strany. Žalovaný nemohol ovplyvniť text VOP, ktoré vopred pripravila

banka a musel ich prijať, keď chcel, aby mu bol úver poskytnutý. V článku 19 bod 19.16 VOP Slovenskej
sporiteľne, a.s., ktoré sú podľa čl. V bod 3 zmluvy o úvere súčasťou zmluvy, je spotrebiteľovi zo strany
banky naoktrojované ustanovenie, podľa ktorého klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné
podmienené alebo nepodmienené bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú ako aj bez ohľadu
na to, že banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou požiadavku alebo nie voči klientovi na

tretiuosobu.Znenietohtozmluvnéhoustanoveniaumožňujebankepostúpiťpohľadávkuvočiklientovizo
zmluvy kedykoľvek a nezohľadňuje teda žiadnu z podmienok prípustnosti postúpenia pohľadávky podľa
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách (predtým § 92 ods. 7 zákona o bankách). Pre rozpor s týmto kogentným
zákonným ustanovením je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka toto zmluvné ustanovenie VOP
absolútne neplatné. Citované ustanovenie zmluvy je oddeliteľné od zvyšnej časti zmluvy o úvere, ktorá

podľa § 41 Občianskeho zákonníka ostáva platnou. Nemôže ísť o platnú časť právneho úkonu aj z
toho dôvodu, že v danom ustanovení sa neprípustne (na ujmu práv spotrebiteľa) eliminujú zákonné
limity umožňujúce banke postúpiť pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe. Je tým výrazne zhoršené
postavenie spotrebiteľa, ktorý vstupoval do zmluvného vzťahu s veriteľom - bankou, z čoho pre
spotrebiteľa vyplývajú garancie, keďže činnosť banky podlieha dozoru a dohľadu NBS, pričom pokiaľ by

bolo takéto zmluvné ustanovenie platné, bola by banka oprávnená bez akéhokoľvek predchádzajúceho
upozornenia dlžníka pohľadávku proti spotrebiteľovi postúpiť tretej osobe, aj nebankovému subjektu,
a to aj vtedy, ak by dlžník pohľadávku riadne a včas splácal. Uvedené ustanovenie článku 19 bod
19.16 VOP zavádza značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a je preto absolútne neplatné aj v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný

nemohol ovplyvniť obsah bankou vopred pripravených VOP. Žalobca, ktorému SLSP, a.s. pri uzavretí
zmluvy o postúpení pohľadávok odovzdala všetku zmluvnú dokumentáciu ohľadom predmetného úveru,
predložil súdu výzvy SLSP, a.s. dňa 12.10.2006, v ktorých banka vyzýva žalovaného 1/ a žalovaného
2/, aby okamžite uhradili banke omeškané splátky predmetného úveru vo výške 41.268,70 Sk/1.369,89
Eur, a žalobca predloženými doručenkami preukázal, že tieto výzvy banka doručila žalovanému 1/ dňa

16.10.2006 a žalovanému 2/ dňa 18.10.2006. Z predloženej platobnej histórie ohľadom predmetného
úveru bolo preukázané, že žalovaní 1/, 2/ omeškané splátky úveru neuhradili ani do 90 kalendárnych
dní od doručenia týchto výziev žalovaným. Banke tak vzniklo oprávnenie postúpiť splatnú a neuhradenú
časť úveru tretej osobe v zmysle § 92 ods. 7 (teraz ods. 8) zákona č. 483/2001 Z.z.. Žalobca netvrdil,
žeby banka úver predčasne zosplatnila v zmysle bodu 7.6.1 písm. a/ VOP pred tým, ako uzavrela so

žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 18.12.2008. Úver chcel predčasne zosplatniť žalobca,
ako to vyplýva z oznámenia žalobcu zo dňa 20.9.2010 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku
dňu 20.9.2010, ktoré adresoval žalobca žalovaným 1/, 2/. V tejto súvislosti sa súd nestotožňuje s
tvrdením žalobcu, že banka bola oprávnená postúpiť žalobcovi aj nezosplatnenú časť úveru. Za použitia
jazykového a gramatického výkladu z ust. § 92 ods. 7 Zákona o bankách vyplýva, že spôsobilým

predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky,
ktoré sú už splatné. Zákonodarca mal v úmysle umožniť banke postúpiť len pohľadávku, ktorej splatnosť
už nastala, a tento záver vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 483/2001 Z.z. o bankách, kde je
v osobitnej časti k ust. § 92 uvedené: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Ukončením

úverového vzťahu formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky, ktorých splatnosť ešte
nenastala, práve týmto úkonom stávajú splatnými, a až v tom momente môže banka platne postúpiť
celú svoju pohľadávku na subjekt, ktorý bankou nie je. Inak povedané banka nemôže postúpiť inej
osobe „živý úver“, ale môže postúpiť len pohľadávky z „ukončeného úveru“, pričom zo „živého úveru“
môže postúpiť len splatné splátky. Banka je teda oprávnená postúpiť pohľadávku aj z celého úverového

vzťahu, no podmienkou je, aby bola vyhlásená mimoriadna splatnosť celého úveru, čo je výlučným
oprávnením banky a ktoré mala banka zrealizovať pred postúpením pohľadávky. K rovnakým záverom
ohľadom podmienok platnosti postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu v zmysle ustanovení § 92
ods. 8 zákona o bankách dospel aj Krajský súd v Prešove v uznesení č.k. 6Co/119/2013-135 zo dňa29.5.2014, Krajský súd v Prešove v rozsudkoch sp. zn. 18Co 358/2015 zo dňa 11.10.2016, sp. zn.
19Co/150/2016 zo dňa 29.11.2016, Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch č.k. 5Co/460/2015-138 zo
dňa 13.1.2016, č.k. 6Co/603/2015 - 166 zo dňa 22.3.2016, č.k. 17Co 1308/2015-74 zo dňa 21.12.2016,

č.k. 5Co 391/2016-245 zo dňa 13.12.2016, Krajský súd v Trnave v rozsudkoch č.k. 26Co/552/2015
zo dňa 26.9.2016, č.k. 23Co/450/2015 zo dňa 25.9.2016, Krajský súd v Žiline v rozsudkoch č.k.
11Co/235/2016 zo dňa 12.9.2016, č.k. 9Co/248/2016 zo dňa 22.8.2016. Súd nevidel dôvod pre
odklon od tejto ustálenej rozhodovacej činnosti súdov. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby
proti žalovaným domáha zaplatenia splátok úveru, ktorých splatnosť mala podľa zmluvy nastať od

20.7.2012 do 20.8.2015, teda žalobca uplatnil práve tie splátky úveru, ktoré neboli splatné, a ani bankou
predčasne zosplatnené v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, a ktoré
splátky úveru v dôsledku ustanovenia § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. nemohli byť v danom
prípade platne postúpené na žalobcu. Vzhľadom na akcesorický charakter ručiteľského záväzku jedine
platným postúpením pohľadávky voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi prechádza na postupníka (žalobcu)
aj existujúce zabezpečenie pohľadávky, t.j. právo veriteľa domáhať sa zaplatenia pohľadávky voči

žalovanému 2/ ako ručiteľovi. Uvedené v danom prípade splnené nebolo. Súdna prax sa už odklonila od
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01, na ktoré poukazoval žalobca, a podľa ktorého
relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez
toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného

rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008
ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009, podľa ktorého v spore
o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd
povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka

nemožnovyvodiť,žedlžníkbynemoholnamietaťasúdskúmaťplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky,
ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi
neoznámil, ale postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v
postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti

týchto záverov obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009
sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

17. Keďže žalobca nepreukázal, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok boli splatné splátky
úveru, ktorých zaplatenia sa žalobca proti žalovaným v konaní domáhal, zmluva o postúpení pohľadávok

zo dňa 18.12.2008 je v časti postúpenia uplatnenej pohľadávky voči žalovaným absolútne neplatná
podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky
uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

18. Pretože žalobca vzal žalobu späť pred začatím pojednávania v časti o zaplatenie sumy 1.296,12

Eur, súd výrokom I. konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil v späťvzatej časti a výrokom II. žalobu
proti žalovaným 1/, 2/ zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

19. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerene rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu zamietol v celom rozsahu, strana žalovaných dosiahla v konaní plný
úspech. Keďže však žalovaní náhradu trov konania neuplatnili a zo spisu nevyplýva, žeby žalovaným
vznikli nejaké trovy konania, súd výrokom III. vyslovil, že žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 4 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.