Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jozef Angelovič
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203007
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8515203007.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v sporovej veci žalobkyne: C. Y., bývajúca v C.
XXX, XXX XX S., zastúpenej J. F., bývajúcim v C. XXX, XXX XX S., proti žalovanému: Slovenská
republika, Slovenský pozemkový fond so sídlom v Bratislava, Búdkova cesta 36, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k.
3C/126/2015-173 z 25.10.2016 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietal žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia,
že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. O., zapísaných LV č. XXX,
parc. F. XXX/X o výmere 95,88 m2 - trvalé trávne porasty a parc. F. XXX/X o výmere 44,25 m2 - trvalé
trávne porasty v podiele XXX/XX,XX k celku. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa nemohla spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudnúť titulom vydržania, pretože dôležitou podmienkou vydržania je, že takto môže vlastnícke
právo nadobudnúť len oprávnený držiteľ a samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ
dobromyseľný treba hodnotiť vždy objektívne, nestačí subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí.
Smerodajnépritomje,čidržiteľpriopatrnosti,ktorúmožnosozreteľomnaokolnostikonkrétnehoprípadu
na každom subjekte individuálne vyžadovať mal alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec
patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladal ako s vlastnou musí byť podložená
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu
dobu dôvodné. Okolnosťami, ktoré môžu nasvedčiť záver o existencii tejto viery sú spravidla okolnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Samotná dobrá
viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na
titul, na základe ktorého právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva,
ktorá je predmetom držby, teda aj existenciu písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Ak sa niekto
uchopí držby len na základe ústnej zmluvy, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere,
že je vlastníkom veci ani v takom prípade, keď je presvedčený, že takáto zmluva o nadobudnutí
postačuje.Držbanehnuteľnosti,ktorásaotakúzmluvuopiera,nemôževiesťkvydržaniu.Ústneuzavretá
darovacia zmluva nemôže byť dostatočným titulom dobromyseľnej držby tak, ako sa ňou domáhala
určenia vlastníckeho práva žalobkyňa. Žalobkyňa bola v konaní zaťažená dôkazným bremenom, aby
preukázala právny titul nadobudnutia sporných nehnuteľností, teda na základe akej právnej skutočnosti
by mala byť vlastníčkou týchto parciel. Tieto podmienky zo strany žalobkyne neboli splnené a možnodať za pravdu žalovanému, že od podania žaloby, v ktorej sa opierala o všeobecné právne úkony až do
posledného úkonu nebol predložený žiaden relevantný dôkaz, na základe ktorého by súd mohol takejto
žalobe vyhovieť. Preto súd žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a jej žalobe vyhovel.
4. Poukázala na to, že jej manžel počas svojho života uvedené spoluvlastnícke podiely previedol na ňu.
Kvšetkýmnehnuteľnostiam,ktorévlastnilpočassvojhoživotajejmanželalebojehopríbuzný,nadobudla
žalobkyňa vlastnícke právo vydržaním, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Okresného úradu Stará Ľubovňa
pod č. 2003/00416/Čirč/18 z 31.01.2003. Ak by nedošlo k chybnému zápisu predmetných nehnuteľností,
tieto by na základe osvedčenia (vyššie uvedeného) nadobudla žalobkyňa, keďže ich počas celej doby
užívala ako vlastné. Je teda zrejmé, že na základe chyby štátneho orgánu bola poškodená na svojich
právach.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl. CSP, a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania
a nie sú pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci.
8. Žalobkyňa sa ujala užívania predmetných nehnuteľností v uvedených spoluvlastníckych podieloch na
základe ústnej dohody so svojím manželom, ktorý ich nadobudol od jeho otca H. Y., a taktiež na základe
ústnej dohody s jej súrodencami C. Y., E. Y. a p. B.. Žalobkyňa sa ujala držby týchto nehnuteľností v
roku XXXX. Ohľadom užívania spory alebo nedorozumenia neboli. V súčasnosti je však ako vlastník
predmetných nehnuteľností zapísaný žalovaný v dôsledku chyby pri identifikácii parcely mpč. XXXX,
kat. úz. O.. Pri vyhotovení geometrického plánu pod č. XXX/XX, ktorý vychádzal z toho, že ide o
neknihovanú parcelu, avšak táto bola v skutočnosti zapísaná v pozemno-knižnej zápisnici č. 272, kat.
úz. O.. Na prejednávanú vec dopadá však konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(rozsudok 5Cdo/49/2010) z 29.03.2011 a uznesenie 4Cdo/361/2012 z 27.01.2015), z ktorých vyplýva,
že oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že je jej vlastníckom nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti,
ktorá nebola uzavretá v písomnej forme. Treba totiž brať na zreteľ, že tak
stredný Občiansky zákonník, za účinnosti ktorého žalobkyňa vstúpila do držby predmetných
nehnuteľností, ako aj Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. (t.j. vlastne v súčasnosti platný Občiansky
zákonník) vyžadovali pre zmluvu o prevode nehnuteľností písomnú formu. Vyššie uvedená judikatúra
Najvyššieho súdu upravuje súdnu prax iných všeobecných súdov v tom zmysle, že za týchto okolností
nemožno vychádzať len z ústnej zmluvy ako z titulu zakladajúceho nepochybnú dobromyseľnosť držiteľa
nehnuteľnosti v tom zmysle, že by mal byť vlastníkom takejto nehnuteľnosti.
9. Ako správne konštatuje súd prvej inštancie, žalobkyňa iný právny titul nadobudnutia tejto
nehnuteľnosti neuviedla a v zmysle vyššie uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
z titulu o ktorý oprela svoju žalobu nemožno s úspechom vychádzať a uzavrieť, že splnila podmienky
vydržania predmetných spoluvlastníckych podielov.
10. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu zamietol a so zreteľom na to, že správny
je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého odvolací súd priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
proti žalobkyni, ktorá v tomto štádiu konania úspech nemala. Výšku týchto trov určí postupom podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie - súdny úradník.12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.