Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 21, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202120
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114202120.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná
pod č. 542 097 90, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, pr. zast. JUDr. Helena
Strachotová, usadená euroadvokátka so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanému: S.
U., H.. XX.X.XXXX, C. E. K. R. XXXXX/XX, XXX XX S., za účasti vedľajšieho účastníka VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42362962,
pr. zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 796,85

eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 31,20 %

III. Nárok na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi - intervenientovi
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.1.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 796,85 eura s prísl. z titulu uzavretej úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní
úverovej karty zo dňa 8.3.2012, z ktorej povinnosti žalovaný nesplnil.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania vydal dňa 05.01.2016 rozsudok, ktorým zaviazal
žalovaného na uhradenie sumy 522,64 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 18.03.2013 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi
náhradu trov konania v časti 31,20 %. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie a to voči

výroku rozsudku o zamietnutí žaloby a voči výroku o náhrade trov konania. Odvolací súd zrušil rozsudok
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a vrátil vec tunajšiemu súdu na
ďalšie konanie.

3. Tunajší súd rozsudok zo dňa 05.01.2016 č.k. 19C 73/2014 odôvodnil tým, že výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím
k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek je

neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi iba
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo v rozdiele medzi výškou poskytnutého
úveru a sumou, ktorú žalovaný uhradil.4. Právny zástupca žalobcu tunajšiemu súdu oznámil, že ku dňu 01.07.2016 došlo k cezhraničnému
zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCNE SA, konajúcej prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka

zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, ktorá sa stala
univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s..

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 8.3.2012 uzavreli účastníci na formulárovom tlačive žalobcu nazvanom Zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb
zmluvu č. 262164718167046, pričom žalobca poskytol žalovanému úver v o výške úverového rámca
600 eur s tým, že spôsob prvého čerpania revolvingového úveru bude jednorazovo bezhotovostne
zaplatením ceny tovaru a televízora Samsung Samsung LE32D450 vo výške 361,89 eura s tým, že
výška prvého čerpania revolvingového úveru je 325,89 eura. Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške

5 % z dlžnej sumy, ročná úroková sadzba bola stanovená na 30 %. Vo formulárovej zmluve je uvedená
RPMN vo výške 23,10 %. Žalovaný vyčerpal z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške
684,83 eur a na túto zmluvu podľa prehľadu o splácaní úveru zaplatil celkom 120,29 eur. Na základe
uvedeného súd zaviazal rozsudkom č.k. 19C 73/2014-99 žalovaného na úhradu sumy vo výške 522,64
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 15.03.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej

časti súd žalobu zamietol.

7. Žalobca vo svojom odvolaní voči rozsudku č.k. 19C 73/2014-99 uviedol, že podľa jeho názoru výška
priemernej úrokovej sadzby nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nedosahuje ani 1,5 násobok
priemernej RPMN uvedenej v štatistike Ministerstva financií za rozhodné obdobie. Ďalej uviedol, že ako

nebankovýsubjektpodstupujeväčšierizikopriposkytovaníúverov,pričomcenarizikasaprejavujepráve
výškou odplaty za poskytnutý úver.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

9. Predmetom je nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

10. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania;
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 1 ods. 2 cit. zák. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

12. Podľa § 52 OZ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.14. Podľa § 53 ods. 6 citovaného zákona ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata

podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska
spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

15. Podľa § 54 ods. 2 citovaného zákona v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16.Podľa§39citovanéhozákonaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelomodporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. V danom prípade niet pochýb, že právny vzťah medzi žalobcom, ako aj právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným má jednoznačne spotrebiteľský charakter, a to vzhľadom na to, že právny

predchodca žalobcu ako veriteľ bol podnikateľský subjektom, ktorý na formulári a v pevne stanovených
obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana -žalovaný nemal možnosť
obsah zmluvy ovplyvniť. Inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený
novelou OZ s účinnosťou od 1.4.2004. Súd nespochybňuje aplikáciu ObZ (ustanovenia § 497 a nasl.
upravujúce úverovú zmluvu) na vznik zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú

prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. Z uvedeného dôvodu súd aplikoval
ustanovenia OZ na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho
vyplývajúce účinky omeškania.

18. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012: „Pri dojednávaní
úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný
úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s
dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to,

v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a
ktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymieni„zhodnotiť“obvyklýmspôsobom.Niejemožnéneprihliadnuť
na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.

Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek.“

19. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti má súd jednoznačne za to, že úrok vo výške 30 %
ročne dojednaný v zmluve o úvere je v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru (marec
2012) bola priemerná výška úrokovej sadzby pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných

bankami domácnostiam s dobou konečnej splatnosti do 1 roka vo výške 12,40 % ročne
(zdroj: Národná banka Slovenska ). Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve o
úvere teda predstavuje viac ako dvojnásobne vyššiu úrokovú sadzbu ako je úroková sadzba pri
obdobných spotrebiteľských úveroch, takáto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné

úroky uplatňované v rovnakom čase bankami na Slovensku. Súd preto považoval takto dohodnutú
výšku úroku v rozpore s dobrými mravmi, vysokú a neprimeranú a z uvedeného dôvodu je zmluva
v časti dohodnutého úroku neplatná, čo malo za následok, že žalobcovi z takto neplatne uzavretej
zmluvy nevzniklo právo na plnenie a žalovanej nevznikla povinnosť plniť. Súd má za to, že dojednanie
takejto ročnej úrokovej sadzby nie je v súlade s dobrými mravmi, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

odporuje uznávaným normám morálky a takto poskytnutá odplata je neprimeraná k pohľadávke.20. Rovnako súd dáva do pozornosti fakt, že požadovanie zmluvného úroku po dobe splatnosti
predstavuje neprimeranú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka,
pretože takto dochádza k sankcionovaniu dlžníka - žalovaného za nesplnenie jeho záväzku v

neprimeranej výške nezodpovedajúcej reálnemu nároku žalobcu na náhradu škody, nakoľko ten si
uplatňuje nie len úrok z omeškania ale aj zmluvný úrok. Úrok z omeškania pritom predstavuje
paušalizovanú náhradu škody vzniknutej žalobcovi v súvislosti s omeškaním žalovaného. Kumulatívne
uplatňovanie nároku na úrok a nároku na úrok z omeškania aj po dobe pôvodne dohodnutej splatnosti
úveru tak vo svojom súčte predstavuje neprimeranú zmluvnú podmienku. Na základe uvedeného tak

žalobca nemá právo na uplatňovaný úrok z omeškania súčasne so zmluvným úrokom, nakoľko záväzok
sa stal splatný až zročnosťou poslednej splátky a nie mimoriadnou splatnosťou úveru ani odstúpením
od úverovej zmluvy.

21. Vzhľadom na to, že takto dojednaná zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán a znevýhodňuje postavenie spotrebiteľa, pričom obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 Civilného sporového

poriadkuatotak,že žalobcamalúspechvčastipredstavujúcej65,6%aneúspechvčastipredstavujúcej
34,4 %, preto mu patrí náhrada trov konania a právneho zastúpenia v percentuálnom vyjadrení 31,2 %.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania intervenienta - vedľajšieho účastníka, súd mu náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.