Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 13, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815205522
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815205522.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v právnej veci navrhovateľky: J., zastúpenej C. proti
povinnému: I., zastúpenému I. o príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke,
na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. augusta 2016, č.k.
9C/143/2015-222, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku
o náhrade trov štátu p o t v r d z u j e .

Povinný I. C. m á voči navrhovateľke J. n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil povinnému I. povinnosť zaplatiť navrhovateľke
sumu 53,20 Eur ako príspevok nevydatej matke na úhradu nevyhnutných výdavkov spojených
s tehotenstvom a pôrodom a tiež povinnosť od 01.04.2016 do 20.08.2017 prispievať na výživu

navrhovateľke - nevydatej matke sumou 45 Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, pričom
zročné výživné za mesiace apríl až august 2016 vo výške 225 Eur je povinný zaplatiť navrhovateľke
po doručení rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Ďalej súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom uložil povinnému I. povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok
vo výške 16,50 Eur, priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke vo
výške 50% a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd

prvej inštancie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal zistené, že navrhovateľka a povinný
sú rodičmi maloletého C., nar. XX.XX.XXXX., pričom spolu nežijú. Navrhovateľka býva s priateľom v
rodinnom dome rodičov priateľa od apríla 2016. Na bývanie vynakladá 150 Eur mesačne. Jej príjem
je tvorený rodičovským príspevkom a prídavkom na dieťa. Povinný je živnostník, v súčasnosti aj v
roku 2015 vykázal stratu. Navrhovateľka v priebehu konania tvrdila, že povinný pracuje načierno,
pričom na preukázanie svojich tvrdení označovala dôkaz - svedka, z jeho výpovede však súd takéto
okolnosti nezistil. Po úprave petitu navrhovateľka žiadala príspevok na výživu nevydatej matky 100 Eur

mesačne od 20.08.2015 (od narodenia dieťaťa) do 20.08.2017. Navrhovateľka poberala od 08.07.2015
do 22.03.2016 materské cca 420 Eur mesačne. Vzhľadom na to, že povinný v uvedenom období
vykazoval stratu a ako sám uviedol, v súčasnosti má príjem 400 Eur mesačne, súd
prvej inštancie navrhovateľke príspevok za uvedené obdobie nepriznal. Od 01.04.2016 (keď prestala
poberať materské) výdavky navrhovateľky na jej základné životné potreby presahujú jej príjem, pričom
navrhovateľka v dôsledku náročnej osobnej starostlivosti o dieťa nie je schopná dosahovať iný príjem.

Preto má navrhovateľka voči povinnému právo, aby jej od 01.04.2016 do dvoch rokov od pôrodu, teda do
20.08.2017, primerane prispieval na úhradu jej výživy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom
na vyjadrenie povinného, že má príjem 400 Eur mesačne, je v jeho schopnostiach platiť príspevok navýživu nevydatej matky. Vzhľadom na finančnú situáciu navrhovateľky, schopnosti a možnosti povinného
súd považoval za primerané zaviazať povinného prispievať na výživu navrhovateľky sumou 45 Eur
mesačne od 01.04.2016. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala príspevku na úhradu nákladov spojených

s tehotenstvom a pôrodom, predložila o uplatňovaných nákladoch dôkazy: lekárske potvrdenie a
pokladničné bloky. Podľa lekárskeho potvrdenia bol navrhovateľke doporučený odber pupočníkovej krvi,
avšak podľa znaleckého posudku, ktorý na námietku povinného bol vo veci vypracovaný pribratým
znalcom, odber pupočníkovej krvi nebol v jej prípade indikovaný a nevyhnutný. Súd prvej inštancie preto
v časti o príspevok na odber pupočníkovej krvi návrh zamietol. Okrem toho neuznal náklady 30 Eur

za nákup zavinovačky, keďže ide o potrebu pre dieťa, nie pre matku. Úhrada zo dňa 07.04.2015 za
špaldové sušienky bola len 2,50 Eur, nie ako bolo uplatňované 5,51 Eur. Súd prvej inštancie priznal
navrhovateľke polovicu nákladov, ktoré boli nepochybne preukázané podľa pokladničných blokov v
celkovejvýške106,39Eur,zčohopolovicapredstavujesumu53,20Eur.Vprevyšujúcejčastiopríspevok
na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom súd prvej inštancie návrh zamietol. Právne
súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 74 ods. 1, ods. 2, § 75 ods. 1 a § 76 ods.

1 Zákona o rodine. Výrok o trovách štátu súd prvej inštancie odôvodnil tým, že štátu vznikli trovy
znaleckým dokazovaním, ktoré bolo potrebné pre rozhodnutie o oprávnenosti uplatnených nákladov
navrhovateľky, ktoré boli nedôvodné. V zmysle § 251 a nasl. Civilného sporového poriadku, keďže
navrhovateľka procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, mala by znášať tieto trovy
v celom rozsahu. Súd prvej inštancie však s poukazom na ustanovenie § 257 Civilného sporového

poriadku štátu nepriznal náhradu trov konania v celom rozsahu, ale len v rozsahu 50%, pretože
v danom prípade sa nevydatá matka domáhala nároku na príspevok na výživu a na úhradu výdavkov
spojených s tehotenstvom a pôrodom, je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, teda súd prvej inštancie
konštatoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov štátu v celom
rozsahu.

2.Protiuvedenémurozsudkusúduprvejinštanciepodalavčasodvolanienavrhovateľkaprostredníctvom
svojho advokáta. Uviedla, že podáva odvolanie v časti, kde súd určil povinnému prispievať na výživu
nevydatej matky sumou 45 Eur mesačne od 01.04.2016 do 20.08.2017 a ďalej v časti, kde súd štátu
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 50%. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil, zaviazal povinného prispievať na výživu nevydatej matky 100 Eur mesačne
od 01.04.2016 do 20.08.2017 a nepriznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Odvolanie
odôvodnila tým, že otec jej mal. syna zámerne sfalšoval svoje daňové priznanie, zatajil príjmy, ktoré sú
podstatne vyššie, s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Ďalej uviedla, že ak by prijala argument,
že materský príspevok vo výške 420 Eur bol dostatočný, potom je nelogické, že súd určil povinnému od

01.04.2016 platiť len sumu 45 Eur, pretože s touto sumou by mala príjem mesačne len 246,20 Eur, čo je
značný rozdiel oproti sume 420 eur, ktorú poberala ako materský príspevok do 01.04.2016. Tento postup
súdu prvej inštancie považuje za nesprávny a suma 45 Eur mesačne nijakým spôsobom nezlepší jej
sociálne postavenie. Pokiaľ ide o trovy štátu, navrhovateľka uviedla, že tieto trovy predstavujú odmenu
priznanú znalcovi vo výške 850 Eur. Zdôraznila, že povinný nie je lekár, preto nechápe argumentáciu

súdu, že ona trvala na povinnosti otca dieťaťa, aby jej uhradil aj náklady na odber pupočníkovej krvi,
hoci ju povinný upozornil, že v jej prípade to nie je potrebné. Poukázala na to, že znalecké dokazovanie
nenavrhovala ona, ale povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu a v konečnom dôsledku
sudkyňa. Doplnila, že ak by znalecký posudok vypracovával iný znalec, jeho závery mohli byť úplne
inakšie, pretože názory na odber pupočníkovej krvi a jej následné použitie sú veľmi rozdielne. Jej

mesačný príjem je 246,20 Eur, zaplatenie sumy 425 Eur by ju výrazne sociálne oslabilo a súčasne by
to znamenalo, že by prišla o viac ako polovicu príspevku na výživu nevydatej matky, ktorý jej súd prvej
inštancie priznal vo výške 45 Eur mesačne. Navrhovateľka je toho názoru, že u nej existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, aby súd štátu voči nej nepriznal žiadny nárok na náhradu trov konania.

3. Povinný prostredníctvom svojho advokáta k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka
v odvolaní neprimeraným spôsobom napáda jeho, jeho právneho zástupcu aj súd. Obvinenie, že
sfalšoval daňové priznanie, považuje za urážku. Súd v konaní vykonal všetky dôkazy, ktorými sa
navrhovateľka snažila preukázať svoje tvrdenia, avšak nepreukázala ich, pretože nič také neexistuje.
Návrh navrhovateľky na úhradu 100 Eur mesačne považuje za nereálny, je ochotný prispievať vo výške

30 Eur, čo vychádza z jeho reálneho príjmu a príjmu navrhovateľky. Voči rozsudku sa neodvolal a
má za to, že súd postupoval v konečnom dôsledku správne. Pokiaľ ide o znalecký posudok, právny
zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že posudok akceptujú, nijako ho nenamietal. Preto
povinný navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil v celom rozsahu.4. Počas konania, pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie, došlo k zmene procesnej právnej
úpravy, keď dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len„CSP“)azákonč.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“)abolzrušenýzákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Podľa prechodných ustanovení (§ 470 ods. 1, 2 CSP;
§ 395 ods. 1, 2 CMP) platia nové procesné predpisy aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia ich
účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia ich účinnosti,
zostávajú zachované. V zmysle týchto ustanovení odvolací súd rozhodol o odvolaní podľa príslušných

ustanoveníCSPaCMP,avšaksprihliadnutímnaprávneúčinkyúkonov,ktorénastaliprednadobudnutím
účinnosti nových procesných predpisov.

5. Aj keď navrhovateľka v odvolaní uviedla, že ním napáda výrok, ktorým súd určil povinnému prispievať
na výživu nevydatej matky sumou 45 Eur mesačne od 01.04.2016 do 20.08.2016 a v časti trov štátu, z
obsahu odvolania a z odvolacieho petitu je zrejmé, že navrhovateľka odvolaním v skutočnosti napáda

zamietajúcu časť výroku, konkrétne zamietnutie návrhu v časti presahujúcej sumu 45 Eur mesačne
od 01.04.2016 do 20.08.2017 (a žiada sumu 100 Eur mesačne od 01.04.2016 do 20.08.2017). Výrok,
ktorým bolo návrhu vo veci samej čiastočne vyhovené (t. j. ktorým bol povinný zaviazaný prispievať na
výživu navrhovateľky sumou 45 Eur mesačne od 01.04.2016 do 20.08.2017) v skutočnosti odvolaním
napadnutý nebol (proti tomuto výroku mohol podať odvolanie len povinný). Odvolaním nebol napadnutý

ani výrok, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 53,20 Eur ako príspevok na
úhradu nevyhnutných výdavkov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ani zamietajúci výrok v časti,
ktorou bol návrh zamietnutý pokiaľ išlo o výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom prevyšujúce sumu
53,20 Eur (vrátane výdavkov spojených s odberom pupočníkovej krvi) a ani v časti, ktorou bol návrh
zamietnutý pokiaľ išlo o príspevok na výživu nevydatej matky za obdobie od 20.08.2015 do 31.03.2016.

V týchto častiach, keďže neboli odvolaním napadnuté, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
nepreskúmaval.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 66 CMP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že povinný zatajil príjmy, ktoré sú podstatne vyššie a že sfalšoval
svoje daňové priznanie, odvolací súd uvádza, že z dôkazov, ktoré vykonal súd prvej inštancie na
návrh navrhovateľky (výsluch svedka I.), taká skutočnosť nevyšla najavo a ani v odvolacom konaní

navrhovateľka k tomuto tvrdeniu nepredložila ani nenavrhla žiadne dôkazy. Súd prvej inštancie preto
správne ustálil skutočný stav veci tak, že povinný je živnostník, v roku 2015 vykázal stratu. Aj keď rok
predtým vykazoval zisk, z daňových priznaní povinného za roky 2012 - 2014 je zrejmé, že výsledok
jeho hospodárenia bol nestály (v r. 2012 zisk 8 939 Eur, v r. 2013 strata 2 429 Eur, v r. 2014 zisk 9
351 Eur), preto z daňových priznaní za roky 2012 a 2014 nemožno usudzovať, že povinný v súčasnosti

dosahuje zisk, resp. má vyššie príjmy než priznáva. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z príjmu
400 Eur mesačne (netto), ktorý uvádzal povinný (tomu nasvedčuje aj účtovná závierka povinného za
obdobie 01/2016 - 06/2016, z ktorej vyplýva za prvých šesť mesiacov roka 2016 kladný rozdiel príjmov
a výdavkov 3 010 Eur - to zodpovedá sume 500 Eur brutto mesačne, čo je asi 400 Eur netto).

8. K argumentu navrhovateľky, že so sumou 45 Eur, ktorú učil súd prvej inštancie, by mala príjem
mesačne len 246,20 Eur, čo je značný rozdiel oproti sume 420 Eur, ktorú poberala ako materský
príspevok do 01.04.2016, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že účelom príspevku na výživu
nevydatejmatkeniejeúplnenahradiťnevydatejmatkevýpadokpríjmovaanivyrovnaťpríjmyoprávnenej
(nevydatej matky) a povinného, ale len poskytnúť nevydatej matke primeraný príspevok na úhradu jej

výživy (§ 74 ods. 1 Zákona o rodine), ako o tom svedčí aj nadpis nad § 74 Zákona o rodine - nejde
o výživné, iba o príspevok na výživu nevydatej matke. Pritom treba prihliadať na to, že prednosť pred
príspevkom na výživu nevydatej matke má výživné na dieťa. Pri príjme matky 213 Eur (rodičovský
príspevok) a príjme otca 400 Eur mesačne považuje aj odvolací súd sumu 45 Eur mesačne za primeranú
tak, aby popri tomuto príspevku zostal dostatočný priestor na výživné pre dieťa.

9.Pokiaľideotrovyštátu,odvolacísúdsastotožňujesosúdomprvejinštancievtom,žetrovyznaleckého
dokazovania by mala znášať navrhovateľka, pretože procesne zavinila tieto trovy konania ona. To, že
ona sama nežiadala znalecké dokazovanie, je v tomto ohľade nepodstatné - znalecké dokazovanienariadil súd podľa vtedy účinného procesného predpisu (§ 127 O.s.p.) na zistenie skutočností tvrdených
navrhovateľkou. Navrhovateľka bola v tejto časti návrhu neúspešná, pričom proti zamietnutiu tejto
časti návrhu nepodala odvolanie, preto neobstojí ani jej tvrdenie, že iný znalec by možno prišiel k

úplne iným záverom, keďže navrhovateľka nežiadala kontrolné znalecké dokazovanie. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku tiež vyplýva, že existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (na ktoré
poukazovala navrhovateľka v odvolaní) zistil už súd prvej inštancie a v odôvodnení rozsudku sa s
týmito okolnosťami dôsledne vysporiadal, keď s odkazom na § 257 CSP uviedol, že štátu nepriznal
náhradu trov konania v celom rozsahu, ale len v rozsahu 50% (odvolací súd považuje za potrebné

uviesť, že aj keď ustanovenie § 257 CSP na rozdiel od § 150 ods. 1 O.s.p. uvádza len nepriznanie,
nie čiastočné nepriznanie náhrady trov, v súdnej praxi sa už ustálilo, že toto ustanovenie treba vykladať
tak, že ak súd môže náhradu nepriznať úplne, môže ju nepriznať aj čiastočne), pričom toto čiastočné
nepriznanie náhrady trov štátu súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil tým, že navrhovateľka je v
súčasnosti na rodičovskej dovolenke, teda súd prvej inštancie konštatoval existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov štátu v celom rozsahu. Odvolací súd len dodáva, že

aj keď existovali dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v aktuálnych majetkových pomeroch
navrhovateľky (a súd prvej inštancie ich správne konštatoval), súd prvej inštancie správne vzal do úvahy
aj postoj navrhovateľky, ktorá až do vykonania znaleckého dokazovania trvala na náhrade nákladov
odberu pupočníkovej krvi napriek tomu, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.12.2015 uviedol,
že považuje za sporné, či tieto výdavky boli nevyhnutné, a dal účastníkom konania možnosť uzavrieť

dohodu o týchto sporných výdavkoch.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (v napadnutej
časti), ako aj vo výroku o náhrade trov štátu ako vecne správny potvrdil.

11. Keďže navrhovateľka v konaní pred súdom prvej inštancie podala návrh na rozhodnutie o trovách
(č.l. 6), odvolací súd podľa § 57 CMP rozhodol aj o povinnosti nahradiť trovy konania. Podľa § 55 CMP
považoval odvolací súd za spravodlivé priznať povinnému voči navrhovateľke nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, keďže išlo o konanie o príspevok na výživu plnoletej osoby (nie maloletého) a
navrhovateľka bola v odvolacom konaní v celom rozsahu neúspešná. O výške trov odvolacieho konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

12. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).