Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Alojz Palaj
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/130/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316010089
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6316010089.1
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 14. decembra 2016, prejednal
odvolanie obžalovaného U. Q., proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo 06.10.2016 sp.zn. 3T/38/2016
a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný U. Q. uznaný za vinného zo zločinu
nedovolenéhoozbrojovaniaaobchodovaniasozbraňamipodľa§294ods.1,2Tr.zák.natomskutkovom
základe, že
dňa 29.12.2015 v presne nezistenom čase v M., ul. F. XXX/X, v rodinnom dome U. C., si zadovážil
samonabíjaciu pištoľ čs. výroby zn. ČZ 52, kalibru 9 mm Luger, výr. č. JM 13426, spolu so zásobníkom
s najmenej 4 ks nábojov kal. 9 mm Luger, ktorú následne dňa 30.12.2015 ukryl v M., C. XXX/XX v
hospodárskej budove pri rodinnom dome I. P. a ktorá bola uvedeného dňa na uvedenom mieste zaistená
v rámci obhliadky miesta činu príslušníkmi OR PZ, OKP Brezno, pričom sa v zmysle zák. č. 190/2003
Z.z. o strelných zbraniach a strelive jedná o zbraň kategórie B a náboje sú v zmysle § 6 ods. D písm. a)
strelivom, na držbu a vlastníctvo ktorých sa vzťahujú § 8 - § 14 a § 37 uvedeného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2,4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
štyroch rokov a osem mesiacov a pre výkon tohto trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a
vrátenia veci súdu prvého stupňa v postate z toho dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne,
nevysporiadal sa so spornou dôkaznou situáciou a tiež dostatočne nebral v úvahu jeho zdravotný
stav, keď aj podľa svedkov vypočutých v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní sa správal v
čase údajného spáchania predmetného skutku divne, bol nejaký zmätený. Nadväzujúc na to poukazuje
na jeho zdravotný stav, keď sa dlhodobejšie lieči na psychiatrii z dôvodu choroby schizofrénie, bol aj
v ústavnej liečbe v Psychiatrickom ústave v O., čo vyplýva z vykonaného dokazovania. Bolo preto
povinnosťou súdu rešpektovať tento stav a jeho povinnosťou bolo skúmať zdravotný stav obžalovaného
odbornými pracovníkmi v čase spáchania predmetného skutku, resp. v súčasnosti a z toho potom ustáliť,
či bol v čase spáchania skutku príčetný, resp., do akej miery. Takéto dokazovanie môže mať zásadný
vplyv na rozhodnutie o jeho vine, resp. aj treste.Krajský súd aj na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť napadnutého uznesenia a konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, s
prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, a zistil, že odvolanie obžalovaného je
dôvodné.
K skutkovým okolnostiam súd prvého stupňa vykonal v podstate všetky dostupné dôkazné prostriedky
v záujme ustálenia skutočného stavu veci, na druhej strane zjavne v odôvodnení rozsudku dostatočne
neprebral dôkaznú situáciu z hľadiska rozpornosti výpovedí svedkov, ako aj obžalovaného, ale
predovšetkým súd prvého stupňa podcenil otázku zavinenia a príčetnosti obžalovaného v čase
spáchania predmetného skutku.
Z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný z hľadiska psychického trpí ochorením, na
ktoré bol v minulosti liečený aj v rámci hospitalizácie v ústavnej psychiatrickej liečbe a podľa vyjadrenia
psychiatričky P.. B. X. (č.l. 150) je obžalovaný evidovaný na Psychiatrickej ambulancii NsP W. N.o.
Aktuálne jeho psychický stav je zhoršený, pacient je dlhodobo liečený pre závažnú chorobu a podľa
predvolania na liečenie na č.l. 151 mal nastúpiť ústavnú liečbu v Nemocnici Q. M., pretože obžalovaný sa
lieči aj na tuberkulózu. Aj podľa psychickej správy menovanej doktorky (č.l. 168) z pohľadu psychiatrickej
liečby ochorenia je jeho psychický stav zhoršený.
Vychádzajúc z uvedených skutočností, ale už skutočností ohľadom zdravotného stavu obžalovaného,
podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené zákonné podmienky vôbec na prijatie obžaloby
okresného prokurátora, keďže ide o podozrenie, že obžalovaný je psychicky chorý, v čase spáchania
predmetnej trestnej činnosti mohol konať v obmedzenej alebo úplnej nepríčetnosti v ktorejkoľvek zložke,
teda ovládacej alebo rozpoznávacej. Obžalovaný sa navonok mohol správať pri údajnom ochorení
schizofrénie tak, že konanie v takomto stave nemuselo niesť známky závažného podozrenia z konania v
chorobe, na druhej strane však treba brať v úvahu výpovede svedkov, ktorým sa nepozdávalo v kritickom
čase správanie sa obžalovaného. Otázka príčetnosti patrí medzi základné prvky trestnej zodpovednosti
a v rôznych stupňoch konania v takomto stave môže mať podstatný vplyv potom na rozhodnutie o vine,
prípadne aspoň vo výroku o treste. Z týchto dôvodov je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
pri podozrení na takýto zdravotný stav páchateľa podrobiť ho znaleckému skúmaniu znalcov z odboru
zdravotníctva, odvetvie psychiatria, pretože samotné hodnotenie správania obžalovaného z laického
pohľadu orgánu činného v prípravnom konaní alebo sudcu na hlavnom pojednávaní, nie je postačujúce,
je neodborné a následné rozhodnutie potom nezákonné.
S touto skutočnosťou sa povrchne vysporiadal aj súd prvého stupňa aj v odôvodnení rozsudku, keď si
sám dovolil hodnotiť zdravotný stav obžalovaného z pohľadu vykonaného dokazovania k samotnému
skutkového deju, ktorý je inou stránkou trestného konania trestnej zodpovednosti ako otázka príčetnosti,
pritom ide o rozpor s ust. § 2 ods. 10 a § 2 ods. 12 Tr. por. a z hľadiska odôvodnenia aj o nedostatok
z pohľadu ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
Až po doplnení dokazovania v tomto smere a odstránení pochybností tak skutkových, ako aj právnych
záverov, bude môcť súd prvého stupňa zákonne vo veci rozhodnúť a vysporiadať sa aj s doterajšou
dôkaznou situáciou z hľadiska rozporov medzi výpoveďami obžalovaného, resp. svedkov. To však platí
len potiaľ, pokiaľ nebude znaleckým dokazovaním spochybnená trestná zodpovednosť obžalovaného
vôbec alebo v značnej miere.
Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol napraviť pochybenie súdu prvého stupňa, pretože toto
zasahuje až do pochybenia v prípravnom konaní a pokiaľ súd za tejto dôkaznej situácie prijal obžalobu
a nedoplnil dokazovanie, je povinný tak urobiť v nasledujúcom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.