Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/469/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315216066
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315216066.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci žalobcu: J. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX S. B. č. XXX, zastúpeného: JUDr. Ľudovít
Štanglovič, advokát so sídlom 927 01 Šaľa, Jarmočná 2264/3, proti žalovanej: V. B. M., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom XXX XX X., E. B. č. XXXX/XX, zastúpenej: Mgr. Marta Magyarová, advokátka so sídlom
941 11 Palárikovo, Janka Kráľa 4, o zaplatenie 39 276,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 39 276,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne z dlžnej sumy od 24.6.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %; o výške náhrady trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.7.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k
zaplateniu sumy 39 276,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 24.6.2015
do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 1T/31/2015 zo dňa 28.4.2015, právoplatným dňa 28.4.2015 (ďalej len ,,Rozsudok“),
bola podľa § 334 ods. 4 Tr. por. schválená dohoda o vine a treste uzatvorená dňa 28.4.2015 medzi
prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava III a obvinenými V. B.-M. (žalovanou), J. A. (žalobcom) a

P. M.. Žalobca a žalovaná boli Rozsudkom uznaní vinní za to, že:
1/ žalovaná, po vzájomnej dohode a spoločným konaním so žalobcom, v presne nezistenom čase v
období od 21.12.2011 do 30.1.2012, zamestnaná ako teamleader oddelenia fakturácie v prevádzke
spoločnosti DHL Express spol. s r.o., DHL Logistics, Prologis park SK, Senec - DCl Canon v
Senci, zabezpečila prijatie a následnú úhradu 2 fiktívnych faktúr od obvineného J. A., vystavených
na spoločnosť J. A. - J.-C., so sídlom S. B. č. XXX, IČO: XX XXX XXX, pričom následne boli
predmetné fiktívne faktúry spoločnosťou DHL Logistics (Slovakia) spol. s r.o., so sídlom Diaľničná č.

2. 903 01 Senec, IČO: 31 354 467, uhradené na bankový účet spoločnosti J. A. - J.-C., číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, celkovo vo výške 2400,- eur, napriek tomu, že prepravy, za ktoré boli fiktívne
faktúry vystavené, boli reálne uskutočnené inými dodávateľmi, alebo takéto prepravy neboli vykonané
vôbec, čím spoločným konaním spôsobili škodu na majetku spoločnosti DHL Logistics (Slovakia) spol.
s r.o., so sídlom Diaľničná č. 2, 903 01 Senec, IČO: 31 354 467, vo výške 2400,- eur a
2/ žalovaná, po vzájomnej dohode a spoločným konaním so žalobcom, v presne nezistenom čase
v období od 16.1.2012 do 4.10.2013, zamestnaná ako teamleader oddelenia fakturácie v prevádzke

spoločnosti DHL Express spol. s r.o., DHL Logistics, Prologis park SK, Senec - DCl Canon v Senci,
zabezpečila prijatie a následnú úhradu 33 fiktívnych faktúr od obvineného J. A., vystavených na
spoločnosť J. A. - J.-C., so sídlom S. B. č. XXX, IČO: XX XXX XXX, pričom následne boli predmetné
fiktívne faktúry spoločnosťou DHL Express (Slovakia) spol. s r.o., so sídlom Letisko M. R. Štefánika č.65, 820 01 Bratislava, ICO: 31 342 876, uhradené na bankový účet spoločnosti J. A. - J.-C., číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, celkovo vo výške 76 152,- eur, napriek tomu, že prepravy, za ktoré boli fiktívne
faktúry vystavené, boli reálne uskutočnené inými dodávateľmi, alebo takéto prepravy neboli vykonané

vôbec, čím spoločným konaním spôsobili na majetku spoločnosti DHL Express (Slovakia) spol. s r.o.,
so Sídlom Letisko M. R. Štefánika č. 65, 820 01 Bratislava IČO: 31 342 876, vo výške 76 152 eur.

Uvedeným konaním žalobca a žalovaná podľa Rozsudku OS Bratislava III spoločným konaním na škodu
cudzieho majetku seba a iného sa obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom

majetku značnú škodu, čím spáchali pokračovací zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k §
221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Žalovanej bola Rozsudkom OS Bratislava III uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu spoločne a
nerozdielne so žalobcom poškodenej spoločnosti DHL Logistics (Slovakia) spol. s r.o. vo výške 2400,-
eur a spoločnosti DHL Express (Slovakia) spol. s r.o. vo výške 76 152,- eur.

Žalobcovi bola Rozsudkom OS Bratislava III uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu spoločne a
nerozdielne so žalovanou poškodenej spoločnosti DHL Logistics (Slovakia) spol. s r.o. vo výške 2400,-
eur a spoločnosti DHL Express (Slovakia) spol. s r.o. vo výške 76 152,- eur.

Žalobca a žalovaná sú na základe Rozsudku OS Bratislava III solidárni dlžníci voči veriteľovi poškodenej
spoločnosti DHL Express (Slovakia) spol. s r.o. s výškou spôsobenej škody a dlhu 76 152,- eur a voči
veriteľovi DHL Logistics (Slovakia) spol. s r.o. s výškou spôsobenej škody a dlhu 2400,- eur.

Žalobca uhradil veriteľovi spoločnosti DHL Express (Slovakia) spol. s r.o. dlh v plnom rozsahu aj s

príslušenstvom, čo uvedená spoločnosť potvrdila v potvrdení o splnení dlhu a veriteľovi spoločnosti DHL
Logistics (Slovakia) spol. s r.o. v plnom rozsahu aj s príslušenstvom, čo potvrdila zástupkyňa uvedenej
spoločnosti v zápisnici o výsluchu zo dňa 28.11.2014 v konaní ČVS: Y.-XX/XVYS--B.-XXXX.

Predmetnou žalobou sa žalobca domáha tzv. regresnej náhrady voči žalovanej solidárnej dlžníčky z

dôvodu, že splnil v plnom rozsahu dlh voči veriteľským spoločnostiam DHL Express (Slovakia) spol. s
r.o. a DHL Logistics (Slovakia) spol. s r.o., ktorý podľa Rozsudku OS Bratislava III činil spolu 78 552,-
eur. Vzhľadom na to, že podiel žalobcu a žalovanej na solidárnom dlhu nebol určený, tak podiel u oboch
v ich vnútornom vzťahu je rovnaký, teda 1/2. Preto žalobca žiada od žalovanej zaplatenie sumy 39 276,-
eur (78 552/2) a to podľa § 511 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ).

2. K žalobe žalobcu sa vyjadrila žalovaná písomne dňa 22.9.2015, ktorá uviedla, že považuje žalobu za
neopodstatnenú a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III, sp. zn. 1T/31/2015 zo dňa 28.4.2015 bola stranám uložená povinnosť nahradiť
spôsobenú škodu spoločne a nerozdielne poškodenej spoločnosti DHL Logistics (Slovakia) spol. s r.o.

vo výške 2400,- eur a spoločnosti DHL Express (Slovakia) spol. s r.o. vo výške 76 152,- eur. Na základe
vyššieuvedenéhosatedajednáozáväzokstránvočipoškodenýmspoločnostiamtitulomnáhradyškody.
V zmysle § 439 OZ „Kto zodpovedá za škodu spoločne o nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa
účasti na spôsobení vzniknutej škody“. V skutočnosti je toto ustanovenie osobitným predpisom voči §
511 ods. 2 OZ, ktorý podiely stanovuje nie podľa hláv, ale podľa účasti na spôsobenej škode. V prípade

teda, že solidarita vznikla zo záväzku na náhradu škodu, vyporiadanie medzi škodcami sa vykoná podľa
miery účasti na spôsobenej škode, teda v zmysle § 439 OZ. Vyporiadanie medzi škodcami sa teda
uskutočňuje prostredníctvom tzv. rozvrhového regresu, ide teda o osobitné ustanovenie vo vzťahu k
ustanoveniu § 511 ods. 3 OZ. Žalobca sumu vo výške 2400,- eur, ako aj sumu vo výške 76 152,- eur
titulom fiktívne vystavených faktúr aj uznal ako svoj dlh voči poškodeným spoločnostiam na základe

Notárskej zápisnice Nz 333/2014 zo dňa 26.11.2014. Solidarita strán vznikla zo záväzku titulom náhrady
škody, preto nie je možné, aby sa žalobca v tomto súdnom konaní dožadoval voči žalovanej regresného
nároku na zaplatenie v zmysle § 511 OZ. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

3. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže strany sú v konaní zastúpené
advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z
tohto faktu vychádza. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti

konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci
vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to,
že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

4. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24.10.2013

kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho
procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä
v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej
ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať
akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

5. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi /žaloba, vyjadrenie žalovanej, ako i ostatným obsahom
spisu - Rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/31/2015, potvrdenie o splnení dlhu alebo jeho
časti, zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného ČVS: Y.-XX/X-M.-B.-XXXX zo dňa 28.11.2014, Výzva
na zaplatenie 39 276,- eur s prísl. zo dňa 2.6.2015, Notárska zápisnica č. N. XXX/XXXX, N. XXXXX/

XXXX, N. XXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2014/. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je popísaná v bode 1 tohto odôvodnenia.

8. Pokiaľ ide o posúdenie žaloby žalobcu, súd vychádzal z jeho obsahu. Právne posúdenie zistených
skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („iura novit curia“).

9. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/31/2015 zo dňa 28.4.2015, právoplatným
dňa 28.4.2015 (ďalej len ,,Rozsudok“), bola podľa § 334 ods. 4 Tr. por. schválená dohoda o vine a

treste; uvedeným rozsudkom žalobcovi a žalovanej bola uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
spoločne a nerozdielne so žalobcom poškodenej spoločnosti DHL Logistics (Slovakia) spol. s r.o. vo
výške 2400,- eur a spoločnosti DHL Express (Slovakia) spol. s r.o. vo výške 76 152,- eur.

10. Z listinných dôkazov - potvrdenie o splnení dlhu alebo jeho časti, zápisnica o výsluchu svedka -

poškodenéhoČVS:Y.-XX/X-M.-B.-XXXX(č.l.10a11spisu)vyplývaanavyšetožalovanáaninepoprela,
že žalobca uhradil veriteľovi spoločnosti DHL Express (Slovakia) spol. s r.o. dlh v plnom rozsahu aj
s príslušenstvom a veriteľovi spoločnosti DHL Logistics (Slovakia) spol. s r.o. v plnom rozsahu aj s
príslušenstvom,

11. Podľa § 511 ods. 1 až 3 OZ, (1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté

inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol
uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť
o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od
nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu
inak zbavili.

(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od
ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento
podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.12. Predpokladom solidárnych záväzkov je 1. viac subjektov na dlžníckej alebo veriteľskej strane,
2. existencia zákonom ustanovenej právnej skutočnosti, ktorá zakladá solidaritu; takou právnou
skutočnosťou pri pasívnej solidarite podľa § 511 ods. 1 je právny predpis (napr. § 138, 145, 422

a iné) alebo dohoda veriteľa s dlžníkom, prípadne rozhodnutie súdu, alebo to vyplýva z povahy
plnenia, 3. deliteľnosť plnenia. Ustanovenie § 511 upravuje pasívnu solidaritu (solidaritu dlžníkov). Je
charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému
veriteľovi spoločne a nerozdielne. Pasívna solidarita vzniká teda iba v prípade, keď sa v zákone, v
dohode účastníkov, v súdnom rozhodnutí vydanom na základe § 439 ustanovuje, alebo ak to vyplýva z

povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Z tohto vyplýva, že pasívna solidarita
nie je pravidlom. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať
celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, t.j. od jedného, niekoľkých, alebo od všetkých, a dlžník je povinný
poskytnúť celé plnenie. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne.
Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok, a
ostatnými dlžníkmi. Dlžník, proti ktorému uplatnil veriteľ vyšší nárok, než zodpovedá jeho podielu, môže

postupovať dvojakým spôsobom. Buď sám splní dlh v rozsahu uplatneného nároku, čím mu vznikne
právo dodatočne požadovať náhradu od ostatných spoludlžníkov podľa ich podielov, alebo aby ho v
tomto rozsahu inak zbavili dlhu. Vzájomný vzťah medzi spoludlžníkmi je upravený právnym predpisom,
rozhodnutím súdu alebo dohodou zakladajúcou pasívnu solidaritu. Ak to tak nie je, podiely všetkých
dlžníkov na dlhu sú vo vzájomnom pomere rovnaké. (K uvedenému súd odkazuje napr. R 19/1987:

V prípade, keď by viacerým dlžníkom bola uložená povinnosť na deliteľné plnenie, hoci by nebolo
vyslovené, koľko je ktorý z nich povinný zaplatiť, treba vzhľadom na ustanovenie § 511 ods. 2 analogicky
dôvodiť, že dlžníci sú povinní plniť navrhovateľovi rovnakým dielom.) § 511 ods. 2 upravuje vnútorný
vzťah medzi spoludlžníkmi (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 187/2007 zo dňa
21.8.2008).

13. Ustanovenie § 439 OZ nadväzuje na ustanovenie § 438 ods. 1, ktorý zakotvuje solidárnu
zodpovednosť viacerých škodcov voči poškodenému. Kým § 438 ods. 1 upravuje zodpovednosť
viacerých škodcov voči poškodenému, ustanovenie § 439 upravuje vnútorné vyporiadanie škody, ktorú
nahradil jeden alebo viacerí škodcovia za všetkých škodcov. Právo na vyporiadanie medzi solidárnymi

škodcami, nie je už právom na náhradu škody. Toto právo mal iba poškodený voči škodcovi (prípadne
voči viacerým škodcom).

14. Vzhľadom na uvedené (najmä posledná veta bodu 12. a 13. tohto odôvodnenia) súd na daný prípad
aplikoval ustanovenie § 511 ods. 1 až 3 OZ.

15. Ustanovenie § 511 ods. 1 OZ upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá je vyjadrená pojmami "spoločne
a nerozdielne". Je charakterizovaná viacerými subjektami na dlžníckej strane a ich povinnosťou
splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Solidarita dlžníkov voči veriteľovi môže byť
založená a/ právnym predpisom, b/ rozhodnutím súdu, c/ dohodou účastníkov d/ povahou plnenia.

Po uspokojení pohľadávky veriteľa dochádza spravidla k vzájomnému vyporiadaniu medzi dlžníkmi
(spoločnýmičisolidárnymi).Vzájomnévyporiadaniedlžníkovjezávisléodtoho,akájevýškavzájomných
podielov spoludlžníkov (spoločných či solidárnych) na ich spoločnom záväzku a v akom rozsahu sa
ten ktorý z dlžníkov podieľal na plnení dlhu voči veriteľovi. V prípade neexistencie určenia podielov,
nastupuje zákonný dôsledok, podľa ktorého podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere

sú rovnaké. Vychádzajúc z nesporného skutkového záveru, že výška podielu na dlhu strán nebola
určená rozhodnutím súdu (Rozsudok OS BA III), potom výšku vzájomných podielov dlžníkov v takomto
prípade stanovuje právny predpis (§ 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že podiely na dlhu žalobcu
a žalovanej sú vo vzájomnom pomere rovnaké (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
187/2007 zo dňa 21.8.2008).

16. Keďže žalobca plnil poškodeným spoločnostiam v plnom rozsahu aj namiesto žalovanej, vyzval
žalovanú listom zo dňa 2.6.2015 na zaplatenie polovice uhradenej sumy, t.j. 39 276,- eur najneskôr do
23.6.2015. Správne postupoval pri určení podielu podľa § 511 ods. 2 OZ a teda podiely oboch strán sú vo
veľkosti 1/2-vice. Keďže žalobca plnil vo výške 78 552,- eur, polovičný podiel na žalovanú predstavuje

sumu 39 276,- eur, teda tak, ako je to predmetom žaloby. Žalovaná v určenej lehote neplnila, čím sa
dňom 24.6.2015 dostala do omeškania.17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

18. Žalovaná sa dostala do omeškania po tom, ako dobrovoľne neplnila voči žalobcovi, t.j. dňom
24.6.2015. K tomuto dátumu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 % p.a.,
potom úrok z omeškania je 5,05 % p.a., preto súd žalobe vyhovel aj v tejto časti.

19. Žalovanou predložená notárska zápisnica č. N. XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX

zo dňa 26.11.2014 (č. l. 29 spisu) je z hľadiska § 511 OZ irelevantná. Žalobca dlh uznal ako jedna z
povinných osôb pre účely exekučného konania. Uznaním dlhu podľa § 558 OZ však nevzniká nový
záväzok, má to vplyv len na plynutie pôvodnej premlčacej doby. Navyše solidárnosť splnenia záväzku
určenú súdnym rozhodnutím nemôže meniť vyhlásenie jedného z dlžníkov a to ani vo forme notárskej
zápisnice. Súdne rozhodnutie môže byť zmenené len iným súdnym rozhodnutím (navyše iba súdom

vyššieho stupňa), čo nie je daný prípad.

20. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

21. Na základe uvedeného súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko bola podaná dôvodne.

22. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalobca bol v konaní plne úspešný, náhradu trov konania si uplatnil, preto mu ich náhradu súd
priznal. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

Strana, ktorá mala plný úspech vo veci (v danom prípade žalobca), má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (t. j. vo výške 100 %). O výške
náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.