Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 8, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213805
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912213805.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova ul. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátska kancelária
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej
republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné nám.

13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/309/2012-14 zo dňa 19. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením uložil okresný súd žalobcovi povinnosť v lehote 10 dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66 €
v zmysle položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej v texte len „Zákon o súdnych poplatkoch“).

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie

žalobca. Namietal, že v zmysle § 5 ods. 1 písm. g) Zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť
vzniká podaním námietky zaujatosti, ktorú nepodal podľa ust. § 15a O. s. p., ktorá by bola spoplatniteľná
podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia,
napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 72/2013, ako i viaceré rozhodnutia krajských súdov
Slovenskej republiky. Naviac namietal, že bez ohľadu na náležitosti ním vznesenej námietky ohľadom
prikázania súdu z dôvodu zaujatosti sudcov okresného súdu, zákon o súdnych poplatkoch vymedzuje

osobný rozsah zákona. Hoci z podania je známe kto námietku zaujatosti podal, súdny poplatok v zmysle
zákona o súdnych poplatkoch nie je možné nikomu vyrubiť, pretože sa pri nej nejedná o „návrh“. V tejto
súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 109/2011 z 11. 07. 2012. Zdôraznil preto
požiadavku určitosti v prípade ukladania daní a poplatkov, ktorá má zásadný význam. Ak by aj súd mal
za to, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky 17a Zákona
o súdnych poplatkoch, tvrdil, že mu nie je možné uložiť povinnosť platiť súdne poplatky a to v zmysle § 4

ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch, keď podľa tohto ustanovenia je súdne konanie vo veciach
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, od poplatkov oslobodené. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. z.
6MCdo 2/2011. Na záver navrhol, aby konajúci súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie
nesúladu položky 17a Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch s článkami Ústavy SR Ústavnému
súdu Slovenskej republiky na základe toho, že ide o procesnú obranu proti sudcovi, u ktorého má

účastník konania pochybnosti o jeho nezaujatosti pre pomer k veci, ktorá sa nemá spoplatňovať rovnako
ako námietka proti exekúcii, pretože námietka zaujatosti je jediným prostriedkom, ktorým sa účastníkmôže domôcť preskúmania prípadného dôvodu pre vylúčenie sudcu, ktoré musí uplatniť najneskôr do
začatia prvého pojednávania, resp. do 15 dní, od kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel. Má za to, že aj
keď o námietke rozhoduje nadriadený súd, jej spoplatnenie samo o sebe odporuje čl. 13 ods. 4 Ústavy

SR, pretože zasahuje do samej podstaty práva na nestranný súd, keďže toto právo nemožno nijako
obmedziť. Navrhol, aby dovolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Okresný súd rozhodol vo veci samej dňa 19. 02. 2015. Odvolanie voči rozhodnutiu podal žalobca
dňa 12. 03. 2015 s tým, že vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 02. 03. 2016. Dňom 01. 07.
2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“),
ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však platí, že
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú

zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací
súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok
zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej
(od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní

nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami.
Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na
základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery
vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

6. Žalobca v danej veci podal žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa
zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V žalobe uviedol,
že okresný súd, ktorý má vec prejednať ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 85 ods. 3 O. s. p.
vo veci konať nemôže, pretože na tomto súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Žiadal

preto, aby nadriadený súd v zmysle ust. § 12 O. s. p. rozhodol pred prvotným prejednaním veci o
prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného okresného súdu sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Dôvodom
tohto vylúčenia všetkých sudcov miestne príslušného súdu mala byť okolnosť, že tento súd svojím
konaním, a to nesprávnym úradným postupom zapríčinil vznik škody na strane navrhovateľa. O tejto

námietke rozhodol nadriadený súd - Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16NcC/5567/2012-8
zo dňa 16. 10. 2012 tak, že z prejednávania a rozhodovania vecí uvedených v záhlaví týchto rozhodnutí
nevylúčil zákonného sudcu JUDr. Ivana Ďalaka - sudcu Okresného súdu Rimavská Sobota.

7. Predpokladom postupu podľa § 12 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do

30. 06. 2016 bolo, že všetci jeho sudcovia boli vylúčení. O vylúčení sudcov rozhodoval nadriadený súd
okresného súdu podľa § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06.
2016, a to na základe námietky zaujatosti vznesenej účastníkom alebo na základe oznámenia sudcu o
skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o námietke zaujatosti na
návrh žalobcu. Rozhodnutím krajského súdu neboli vylúčení všetci sudcovia Okresného súdu Rimavská

Sobota (boli vylúčení len sudcovia JUDr. Erik Varga, JUDr. Zoltán Boros, JUDr. Viera Kvetková a JUDr.
Aležbeta Marková, aj to len vo veciach, ktoré boli uvedené vo výroku tohto rozhodnutia), nebol preto
dôvod na postup podľa § 12 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06.
2016, s tým, že nadriadený súd v riadnom inštančnom postupe skúmal námietku vznesenú žalobcom
u každého sudcu.

8. Žalobca v odvolaní tvrdil, že návrh na vylúčenie sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota nepodal,
iba poukázal na dôvod, pre ktorý by mal okresný súd sám predložiť vec nadriadenému súdu na delegáciunutnú podľa § 12 ods. 1 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane zaujal názor k tvrdeniam
žalobcu, že jeho prednes o dôvode, pre ktorý by mali byť sudcovia konkrétneho okresného súdu vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, nie je možné hodnotiť ako návrh na ich vylúčenie (porovnaj napr.

uznesenia sp. zn. 6Cdo 120/2013 zo dňa 15. 04. 2013 alebo sp. zn. 7Cdo 489/2014 zo dňa 24. 03.
2015, v ktorých Najvyšší súd SR uviedol že: „Návrh žalobcu prikázať vec inému súdu z dôvodu, že
jeho sudcovia sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení so zreteľom na ich pomer k veci a
účastníkom konania, je potrebné považovať za vznesenú námietku zaujatosti proti sudcom konkrétneho
súdu. S návrhom na začatie konania je spojený vznik dvojstranného procesnoprávneho vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným, ale podaním námietky zaujatosti nevzniká vzťah medzi účastníkmi konania, ale
vzniká osobitný finančnoprávny (poplatkový) vzťah medzi poplatníkom a štátom, pre vznik ktorého je
relevantnou skutočnosťou len uplatnenie námietky zaujatosti zo strany účastníka konania. Úlohou súdu
v prípade vznesenej námietky zaujatosti je posúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona (ex
lege) spojený vznik povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok. Pre vznik finančnoprávneho vzťahu
medzi poplatníkom a štátom nie je potrebný samostatný návrh na začatie konania. Prikázanie veci v

zmysle ust. § 12 ods. 1 O. s. p. prichádza do úvahy len vtedy, ak súd nemôže vo veci konať, lebo jeho
sudcovia sú vylúčení. Nutná delegácia v zmysle tohto zákonného ustanovenia je teda viazaná na ust.
§ 14 ods. 1 O. s. p., z ktorého vyplývajú skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý je sudca vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci“. Z uvedeného je teda zrejmé, že posúdenie návrhu žalobcu na
vylúčenie sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednávania a rozhodovania veci a návrh na

prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa z dôvodu vylúčenia jeho sudcov, ako námietky zaujatosti
podľa § 14 ods. 1 O. s. p. bolo zo strany okresného súdu správne. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Cdo 72/2013 rieši odlišnú skutkovú a právnu situáciu.

10. Pokiaľ ide o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 2/2011 bolo vydané dňa 10. 08.
2011; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 124/2011-13, v ktorom Ústavný
súd SR uznal vyrubenie súdneho poplatku podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov vo vecne
oslobodenom konaní od poplatku, bolo vydané skôr, teda dňa 30. 03. 2011. Najvyšší súd SR sa napriek
tomu vo svojom uznesení sp. zn. 6M Cdo 2/2011 s rozhodnutím Ústavného súdu žiadnym spôsobom

nevysporiadal. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 109/2011 zo dňa 11. 07. 2012 sa týka inej
položky Sadzobníka súdnych poplatkov.

11. Zákon o súdnych poplatkoch v § 1 ods. 1 ustanovuje, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé
úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy, súdov

a prokuratúry (poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z
registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Pokiaľ ide o osobu poplatníka, túto určuje Zákon o
súdnych poplatkoch v § 2 ods. 1, keď podľa psím. a) tohto ustanovenia poplatníkom je navrhovateľ
poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Vznesenie námietky
zaujatosti je poplatkovým úkonom, za ktorý je v časti I. Sadzobníka súdnych poplatkov označovaného

ako „poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní“ ustanovený súdny poplatok. Námietka zaujatosti
je Sadzobníkom súdnych poplatkov označená ako spoplatnený úkon, z ktorého vzniká povinnosť
zaplatiť poplatok navrhovateľovi tohto úkonu. V prejednávanej veci je navrhovateľom poplatkového
úkonu spoplatneného podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov práve žalobca, ktorý v návrhu
na začatie konania vzniesol námietku zaujatosti proti sudcom Okresného súdu Rimavská Sobota. O

vylúčení sudcov rozhoduje podľa § 16 ods. 1 O. s. p. nadriadený súd okresného súdu, na základe
námietky zaujatosti vznesenej účastníkom, alebo na základe oznámenia sudcu o skutočnostiach, pre
ktoré je vylúčený. Krajský súd v Banskej Bystrici o takto vznesenej námietke zaujatosti na návrh žalobcu
rozhodol. Žalobcovi preto vznikla povinnosť zaplatiť podľa § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 ods. 1 písm.
g) Zákona o súdnych poplatkoch poplatok za námietku zaujatosti ustanovený v položke 17a Sadzobníka

súdnych poplatkov, aj keď bolo konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych
poplatkoch v znení účinnom do 31. 09. 2012, od poplatku oslobodené. Výklad ust. § 2 ods. 1 písm.
a) a § 4 ods. 4 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch v súvislosti s riešením otázky, či vzniká
účastníkovi povinnosť v konaní vecne oslobodenom od poplatku, zaplatiť poplatok podľa položky č. 17a

Sadzobníka súdnych poplatkov za námietku zaujatosti uskutočnený Krajským súdom v Žiline v uznesení
č. k. 8Co/294/2010-65 zo dňa 31. 08. 2010, podľa ktorého sa vecné oslobodenie občianskeho súdneho
konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, nevzťahuje aj na súdny
poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, aleiba na súdny poplatok za návrh, za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia
a exekúciu (§ 4 ods. 1 a 3 Zákona o súdnych poplatkoch) a od povinnosti zaplatiť tento poplatok
(podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov) možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa

§ 138 O. s. p., nepovažoval Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. II. ÚS 124/2011-13
zo dňa 30. 03. 2011 za ústavne nekonformný, alebo nezodpovedajúci dikcii aplikovaných zákonných
ustanovení.Naviac,neobstojíanipoukazžalobcunacitovanérozhodnutiavsenátochsprávnehokolégia
Najvyššieho súdu SR, pretože v uvedených prípadoch Najvyšší súd SR posudzoval prípady kedy o
námietkach zaujatosti rozhodol nadriadený súd v zmysle § 15 O. s. p., pričom v prejednávanej veci

vyhodnotil nadriadený súd podanie žalobcu ako námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 a 3 O. s. p. a
takto o nej aj rozhodol. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval
za dôvodné a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

11. Odvolací súd však predtým, než rozhodol o vyššie uvedenej povinnosti žalobcu zaplatiť súdny
poplatok, preskúmal jeho návrh na prerušenie konania. Žalobca v rámci odvolacieho konania navrhol,

aby odvolací súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

12. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP platného a účinného do 30. 06. 2016, súd konanie preruší, ak

rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

13. Odvolací súd v danej právnej veci nepovažuje za nutné postupovať v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia z dôvodu, že z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že súd takto postupuje, ak pred
rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore
s Ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Len v tom
prípade postúpi návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Odvolací súd však žiadny takýto rozpor

položky17aSadzobníkasúdnychpoplatkovsčl.46ods.1ÚstavySRasčl.6ods.1Dohovoruoochrane
ľudských práv a základných slobôd nezistil, ak zároveň poukazuje na závery obsiahnuté v uznesení
Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 124/2011 zo dňa 30. 03. 2011. Podľa názoru odvolacieho súdu Ústavný
súd túto otázku už v rámci uvedeného rozhodnutia zodpovedal. Súčasne odvolací súd poukazuje aj na
záver súdnej praxe, že na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. nemá strana sporu

právny nárok (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 47/1996) a neprerušením konania z tohto
dôvodu nedochádza k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo 294/2008) a ani k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2005). Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že žalobca, pokiaľ svoj právny
názor podložil, okrem iného, nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 109/2011, jeho právny záver

neobstojí, pretože v prejednávanej veci poplatok za vznesenie námietky zaujatosti nie je ustanovený
za konanie, preto na určenie poplatníka možno aplikovať ust. § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych
poplatkoch a navyše, samotná položka 17a Sadzobníka súdnych poplatkov výslovne ustanovuje, že
ide o súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania, teda samotná položka
poplatníka určuje. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v tejto súvislosti vznesenie námietky zaujatosti

nie je jedinou procesne relevantnou možnosťou strany sporu vyjadriť sa k nesprávnosti zákonného
sudcu, pretože túto možnosť má napr. aj v podobe odvolacieho dôvodu spočívajúceho v tvrdení, že
rozhodol vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O. s. p. platného
a účinného do 30.06.2016 ) , resp. v podobe dovolacieho dôvodu s obdobným obsahom.

13. Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach
nemožno samo o sebe považovať za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy SR, alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretože skutočnosť, že realizácia tohto základného práva
môže podliehať obmedzeniam, vyplýva už z jeho povahy. V tomto smere predstavujú súdne poplatky
všeobecne akceptovateľný zásah. Vzhľadom na tieto skutočnosti návrh na prerušenie konania podľa §

109 ods. 1 písm. b) O. s. p. odvolací súd zamietol ako nedôvodný.

14. Okresný súd v uznesení, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z námietky
zaujatosti vo výške 66 eur aplikoval správny právny predpis a správne ho aj vyložil. V uznesení bolasprávne označená položka Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok vyrubil a
súdny poplatok bol vyrubený aj v správnej výške. Odvolanie žalobcu preto odvolací súd nepovažoval
za dôvodné.

15. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).