Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 20, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/156/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113215910
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5113215910.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: FIALKA
- M, s.r.o., so sídlom Rajec, Hollého č. 108, IČO: 36404705, právne zastúpený advokátom: Mgr.
Bohuslav Gelatka, advokát, Námestie SNP 17, Rajec, IČO: 43870058, proti žalovanému: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004, právne zastúpená: advokátska kancelária
JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36860662, o zaplatenie 128,94

eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi istinu vo výške 14,97 eur s úrokom z omeškania:
- 9% ročne zo sumy 12 eur od 2.1.2012 do zaplatenia,
- 8,75% ročne zo sumy 0,99 eur od 3.1.2013 do zaplatenia,
- 5,75% ročne zo sumy 0,99 eur od 2.2.2013 do zaplatenia,
- 5,75% ročne zo sumy 0,99 eur od 2.3.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh žalobcu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia D. Z. a K. Z., teraz spoločnosť
FIALKA- M, s.r.o., sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 128,94 eur s

príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným ešte v roku 2005 uzavrel zmluvu o medziúvere a
stavebný úver (ďalej len zmluva). Podľa tejto zmluvy za vedenie účtu medziúver, resp. stavebného úveru
bude veriteľ vyrubovať poplatok ročne podľa sadzobníka poplatkov platného pre príslušný rok, pričom
prvý poplatok za vedenie účtu medziúveru bol stanovený vo výške 13,28 eur (400,-Sk). Žalovanému
boli zaplatené poplatky za vedenie účtu prakticky od 8.11.2005 až do 1.3.2013. Žalobca je presvedčený,
že poplatok za vedenie úverového účtu si účtoval žalovaný neoprávnene.
Zmluva vo svojich ustanoveniach spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán, pretože za uvedený poplatok nie je žalobcovi v skutočnosti poskytovaná žiadna služba.
Dojednanie takéhoto poplatku je neplatné v zmysle ust. § 53 ods. 1, 5 a § 54 ods. 1 O.z. v spojitosti s
ust. čl. 3 bod 1. Smernice Rady č. 13/1993 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
podľa ktorého ustanovenia je nekalou tá zmluvná podmienka, ktorá napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to na škodu
spotrebiteľa.

Ďalej svoj návrh odôvodňoval tým, že k rovnakým záverom o neplatnosti účtovania poplatku dospeli
niektoré slovenské bankové inštitúcie, ktoré si ho nikdy neúčtovali, ako i súdy v iných členských štátoch
EÚ (napr. rozsudok Spolkového súdneho dvora sp. zn. XI ZR 388/2010 zo dňa 7.6.2011, ktorého právnezávery sú vzhľadom na zhodnosť právnej úpravy vychádzajúcej zo Smernice Rady č. 13/93 EHS plne
aplikovateľné i podľa slovenského práva).
Žalobca ďalej odkazoval a dôvodil, že bol uvedený ustanovením zmluvy do omylu, že za poplatok

dostane nejakúslužbu,čovšakniejepravdou,apretojetotoustanovenieneplatné.Účtovaním poplatku
došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko získal majetkový prospech
plnením z neplatného právneho úkonu. Okrem samotnej istiny žiadal priznať aj úroky z omeškania, trovy
konania a trovy právneho zastúpenia.

2. Žalovaný žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Predovšetkým poukázal na to,
že dohoda o poplatku v zmysle zmluvy, ako aj v zmysle sadzobníka poplatkov bola uskutočnená
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, neobsahovala žiadne chyby v písaní ani v počítaní, nebola
uskutočnená v omyle, čím spĺňa všetky náležitosti a znaky platného právneho úkonu.
Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že poplatok za vedenie úverového účtu účtoval neoprávnene a žalobca
bol žalovaným uvedený do omylu. Žalobca nemal výhrady k tomuto poplatku ani následne po uzatvorení

zmluvy napriek tomu, že o ňom bol informovaný žalovaným každý rok v rámci výpisu z účtu. Nežiadal
žalovaného o bližšie vysvetlenie opodstatnenosti jeho účtovania a nežiadal o upustenie od jeho
účtovania. Nesúhlasil ani s tým, že poplatok bol účtovaný za neexistujúcu službu. Poplatok je cenou
za vedenie úverového účtu a zahŕňa v sebe cenu za množstvo úkonov a činností, ktoré banka
počas splácania úveru v prospech dlžníka vykonávala, vrátane evidovania splátok dlžníka, úrokov,

omeškaných splátok a podobne. Podľa názoru žalovaného vedenie tohto účtu slúži nielen potrebám
banky ale rovnako aj potrebám klienta, ktorý je každoročne výpisom z tohto účtu informovaný o stave
a zostatku jeho úveru, resp. môže o výpis požiadať kedykoľvek. Súčasťou ceny takéhoto poplatku sú
aj náklady žalovaného na administratívu, prevádzku informačných systémov a podobne. Napokon v
súlade so zákonom č. 132/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 o bankách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, upustil žalovaný s účinnosťou od 10.6.2013 od účtovania poplatku za vedenie úverového účtu,
nakoľko uvedený zákon zakazuje bankám od jeho účinnosti tento poplatok účtovať.

3. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že súd v tejto veci už raz rozhodoval

rozsudkom 2C/156/2013-81 dňa 5.5.2014. Súd žalobný návrh v tom čase žalobcov D. Z. a K. Z. zamietol.
Žalovanému priznal trovy právneho zastúpenia.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali v tom čase ešte žalobcovia v rade
1/ a 2/ odvolanie. V priebehu odvolacieho konania došlo aj k návrhu na zmenu účastníka na strane

žalobcov v rade 1/ a 2/, pričom Krajský súd v Žiline svojím uznesením 6Co/685/2014 dňa 10.10.2014
vyhovel návrhu na vstup do konania tak, že namiesto žalobcov v rade 1/ a 2/ vstúpil do konania žalobca
FIALKA-M, s.r.o.. Zároveň krajský súd svojím uznesením 6Co/685/2014 -117 dňa 31.3.2015 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z rozhodnutia súdu druhej inštancie nepochybne vyplynulo, že tento sa najskôr zaoberal otázkou

vznesenej námietky premlčania žalovaného. V tejto časti ustálil, že za počiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby považoval súd druhej inštancie moment zaplatenia poplatku za vedenie úverového
účtu, pretože od tohto momentu muselo byť dlžníkom objektívne známe, kto sa na ich úkor obohatil a
tiež tu boli k dispozícii všetky skutkové okolnosti, od ktorých mohli odvodzovať svoje práva.
Súd druhej inštancie poukázal aj na to, že neskoršie rozhodnutie nemeckého súdu a jeho medializácia

nemohla slúžiť ako kritérium posúdenia otázky premlčania v danom prípade. V ďalšom sa zaoberal
súd druhej inštancie neprijateľnou zmluvnou podmienok, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa,
ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Dospel k presvedčeniu, že požiadavka na zaplatenie
poplatku za vedenie úverového účtu znamená neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

Toľko v krátkosti z rozhodnutia súdu druhej inštancie.

5. Vzhľadom na zrušujúce uznesenie súd prvej inštancie opätovne vykonal
dokazovania, vypočul sporové strany, oboznámil sa s výpismi z účtu za rok 2009, so zmluvou o
medziúvere, písomnými vyjadreniami sporových strán, sadzobníkov poplatkov pre fyzické osoby,

rozhodnutím Krajského súdu v Žiline 6Co/685/2014 a zistil nasledovné:

6. Z písomného návrhu žalobcu, resp. z písomného vyjadrenia žalovanéhonepochybne vyplýva, že predmetom tohto sporu je platenie poplatkov za vedenie medziúveru, resp.
stavebného úveru. Žalobca sa domnieva, že žalovaný si neoprávnene účtoval poplatok za vedenie
takéhoto účtu. Naopak žalovaný sa domnieva, že postupoval v súlade s platnou legislatívou.

7. Predmetom sporu bolo v danom prípade vydanie bezdôvodného obohatenia, a to
na základe neoprávnene vybratých poplatkov za vedenie úverového účtu zo strany žalovaného ako
veriteľa. Požadované poplatky boli uplatnené za obdobie od 8.11.2008 do 1.3.2013 s odôvodnením, že
z obsahu zmluvy o úvere a medziúvere nebolo zrejmé, aké protiplnenie malo byť zaň spotrebiteľovi

poskytnuté.

8. Z obsahu žaloby vyplýva, že právni predchodcovia žalobcu sa dozvedeli o tom, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na ich úkor obohatil až v mesiaci február 2013, kedy
informácie o neopodstatnenosti účtovania poplatku boli verejne uvedené prostredníctvom slovenských
médií. Dvojročnú subjektívnu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia považovali za zachovanú.

9. Zmluva bola uzavretá dňa 13.12.2005, z ktorého dôvodu treba na ňu aplikovať
ustanovenia platné v čase jej uzavretia. Zák. č. 129/2010 Z.z., na ktorého ustanovenia okresný súd
poukazoval v pôvodnom konaní, nebol v danom prípade aplikovateľný, a to nielen z dôvodu jeho časovej
pôsobnosti, ale z dôvodu vylúčenia pôsobnosti tohto zákona pre úver, ktorého účelom je nadobudnutie

alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti (§1 ods. 3, písm. d/
zák. č. 129/2010 Z.z.).
Obdobné ustanovenie obsahoval aj zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( § 1 ods. 2, písm.
a/, vylučuje použitie jeho ustanovené pre úver poskytnutý na účely nadobudnutia existujúcich alebo
projektových nehnuteľností dodatočne alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu).

10. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaným je
zjavné, že účelom medziúveru a stavebného úveru je:
a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu,
b) výstavba, prístavba, nadstavba alebo jeho stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového domu

alebo stavebné úpravy bytu,
c) modernizácia bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo udržiavacie práce na nich,
d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového
domu,
e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom,

f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových
priestorov na byt,
g) prestavbu nebytových priestorov na byt,
h) úhradu podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu,
i) úhrada záväzkov súvisiacich s účelmi uvedenými v písmenách a) až h).

Je zrejmé, že úverová zmluva obsahovala aj také účely, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti právnej úpravy
týkajúcej sa spotrebiteľských úverov (zák. č 258/2001 Z.z., zák. č. 129/2010 Z.z.). Dotknutý právny
vzťah sa spravoval ustanoveniami Obč. zákonníka a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

11. Už aj súd druhej inštancie konštatoval, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je
podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu.
Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr.
neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo
je v rozpore so zákonnými ustanoveniami, podľa ktorých bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje

tunajší súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie realizované
k plneniu vlastných povinností veriteľa alebo činnosti, na ktorých má záujem výlučne veriteľ.
Zriadenie úverového účtu, za ktorého vedenie žiadal žalovaný splnenie poplatkovej povinnosti v zmysle
zmluvy predstavuje len vedľajší aspekt úverového vzťahu a slúži predovšetkým potrebám veriteľa, ktorý
takisto získava orientáciu vo vykonaných platbách zo strany dlžníka.

Spotrebiteľ nie je odkázaný na vedenie osobitného účtu o realizovaných plneniach, a to ani na účely
získania vlastného prehľadu ani na získanie dôkazného prostriedku nakoľko v sporných prípadoch je
schopný doložiť doklady o jednotlivých ním poukázaných prostriedkoch. Z tohto pohľadu bol potom aj
tunajší súd ako aj súd druhej inštancie presvedčený, že požiadavka na zaplatenie poplatku za vedenieúverového účtu znamenala neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobila značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán.

12. V konečnom dôsledku teda súd uzatvára, že poplatky, ktoré vyberal žalovaný od
právnych predchodcov žalobcu, boli poplatky vyberané neoprávnene. Žalobca v tomto konkrétnom
prípade žiadal úhradu 128,94 eur spolu s úrokom z omeškania ako poplatky za vedie účtu.

13. Súd už aj vzhľadom na rozhodnutie súdu druhej inštancie a vzhľadom na vznesenú

námietku premlčania musí uviesť, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým
právom, a preto sa premlčuje podľa ust. § 107 ods. 1 O.z. Môže sa premlčať tak v subjektívnej lehote
ako aj v objektívnej lehote. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo
na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených
lehôt. Aj súd druhej inštancie vo svojom uznesení uviedol, že pokiaľ ide o včasnosť podania žaloby,
bol presvedčený aj tunajší súd, že subjektívna lehota na uplatnenie nároku začala plynúť odo dňa,

kedy právni predchodcovia žalobcu zaplatili jednotlivé poplatky za vedenie úverového účtu. Nie je
možné akceptovať tvrdenie, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedeli až na základe mediálnych
správ. Posudzovanie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podlieha objektívnym kritériám čo
znamená, že nemôže byť viazané len na vlastný pocit oprávnenej osoby, ale vychádza z vyhodnotenia
skutkových okolností, z ktorých si táto osoba mohla vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia, ako aj mať

vedomosť o osobe, ktorá sa na jej úkor obohatila. Znova to tunajší súd opakuje, za počiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby považoval moment zaplatenia poplatku za vedenie úverového účtu.
Súd nárok za jednotlivé zaplatené poplatky za vedenie úverového účtu do roku 2012 považoval za
premlčaný. Poplatky, ktoré považoval tunajší súd za nepremlčané, boli za rok 2012 a 2013 v celkovej
výške 14,97 eur. Poplatky žiadali právni predchodcovia žalobcu uhradiť od dátumu 8.11.2005. Tieto

poplatky od roku 2005 až prakticky do roku 2011 vyhodnotil súd za premlčané.
Poplatky účtované za rok 2012 v sume 12 eur a za rok 2013 v sume 3x po 0,99 eur boli uplatnené
v zákonnej lehote. Z uvedeného dôvodu potom priznal súd žalobcovi istinu vo výške 14,97 eur s
príslušným úrokom z omeškania. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal so splatením tejto pohľadávky
do omeškania. Keďže bol v omeškaní, musel súd vychádzať z ust. § 517 ods. 2 O.z. a priznať oprávnene

žalobcovi úroky z omeškania.

14. Čo sa týka premlčaných čiastok istiny, tak v tejto časti súd žalobný návrh žalobcu
zamietol. Jednalo sa o poplatky uplatňované od 8.11.2005 do 1.1.2011.

15. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Je zrejmé, že žalobca mal v tejto veci úspech len čiastočný - nepatrný, a preto

rozhodol súd v tejto veci v zmysle vyššie citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).