Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Csp/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210678
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216210678.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený : Bobák, Bollová
a spol. s r.o., advokátka kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
žalovanému: F. S., J.. XX.XX.XXXX, G. I. G. XX, o zaplatenie 353,82 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 179,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 179,60 eur od 26.12.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa so žalobou zo dňa 08.06.2016 domáha na tunajšom súde o zaplatenie sumy vo výške
353,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 26.12.2014 do
zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Vo veci bolo vykonané dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom pripojených listinných
dôkazov a to zmluvou o poskytnutí verejných služieb č. A7687463 zo dňa 26.04.2014, dodatkom

k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A7687463 zo dňa 26.04.2014, prílohou č. 1 k
dodatku k zmluve, pokusom o pokonávku zo dňa 01.12.2014, faktúrou č. 2254698051, 2250854232,
2258670207, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. s účinnosťou k
01.01.2014 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
3. Z obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách č. zmluvy A7687463 z 26.04.2014 súd zistil, že žalobca ako dodávateľ

služieb a žalovaná ako fyzická osoba, spotrebiteľka - občianka uzavreli písomnú spotrebiteľskú zmluvu o
poskytnutí služby. K zmluve uzatvorili aj dodatok dňa 26.04.2014 č. dodatku A7687463. V spotrebiteľskej
zmluve sa strany sporu dohodli, že súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné zmluvné podmienky. Na základe
nich žalobca zapožičal žalovanej jeden ks SIM karty, ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo.
SIM karta umožňovala žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a odpredal
žalovanej mobilný telefón značky LG OPTIMUS F6 s akciovou cenou 1,00 eur, pričom predajná cena
pred zľavou bola 225 eur za jeden ks ( rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou je 174,22 eur/

ks). V bode 2.3 dodatku k tejto zmluve bola dojednaná 24 mesačná viazanosť.
4. Z faktúr vyplýva, že žalovaný neuhradil sumu za elektronické komunikačné služby vrátane poplatku
za upomienku v sume 179,60 eur . V bode 2.5 dodatku k tejto zmluve žalobca uvádza, že účastník
si je vedomý, že MT jemu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v článku 1 v bode 1.2 dodatku, ktorejvýškasarovnározdielumedzispotrebiteľskou(trhovou)cenouMTavzmysletohtododatkuposkytnutou
zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované
mu prostredníctvom SIM karty v zmysel ust. tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom

nedodržanie tohto záväzku ( konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4)
vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku
( pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že podniku vznikla škoda ( minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
5. Podľa ust., § 297 - súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak po
a)sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa
b)ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
6. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb
( 26.04.2014) - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 tohto ustanovania o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ust. sú neplatné. Podľa ods. 3 - dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej
činnosti.
7. Podľa ust. § 53a ods. 1 OZ - ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvykle, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinnýzdržaťsapoužívaniatakejtopodmienky,alebopodmienkysrovnakýmvýznamomvzmluváchso
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
8. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľkou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svojezmluvnépostavenie.Podľaods.2-vpochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ods. 3 - v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky
sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická
osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
9. V zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy - spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré obsahujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také s ktorými
by mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Odseku 4 tohto zákona demonštratívne vymenováva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú za neprijateľné.
10. Podľa smernice rady 93/13 z 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ktorá
síce nie je pre členské štáty EU priamo záväzná, ak sa predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už
bola transponovaná už do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle článku 2 písm. a) nekalé

podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3
11. Podľa článku 3 bod. 1 cit. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa.

12. V zmysle článku 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v bode uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.13. Podľa článku 6 bod. 1 - členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorené so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli

záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ´ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

14. Podľa článku 7 bod. 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujem spotrebiteľov a subjektov
hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému

uplatňovanou nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.
15. Podľa prílohy podľa tejto smernice 1 písm. e) medzi podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 okrem
inýchpatríajpodmienkavyžadovaťodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimerane
vysokú sumu ako náhradu.
16. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred

pripravený, dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov zmluva bola pripravená vopred v
podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov
sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp. koncové
zariadenie, účastnícky. Žalovaná ako spotrebiteľka mala síce možnosť oboznámiť sa s dojednanými
zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné

dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2
i článok 3 bod. 2 Smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané . je nesporné, že žalovaná
ako spotrebiteľka nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v
predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute resp. jednou vetou obsiahnutou
v článku 2.5 dodatku tejto zmluve a to v prípade ak účastník si nebude plniť svoje povinnosti tak je

si vedomý, že vzniká škoda žalobcovi a to minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT v
nadväznosti na to opäť poukazuje, že sa strany dohodli, že účastník je povinný žalobcovi uhradiť
zmluvnú pokutu. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o náhrade škody ( zmluvnej pokute alebo
inej sankcie) bolo individuálne dohodnuté pričom v zmysle cit. § 53 OZ ako i článku 3 bod. 2 cit. smernice
93/13/EHS bolo na žalobcovi ako dodávateľovi . žalobca v konaní individuálne náhrady škody ( zmluvnej

pokuty alebo inej sankcie) nepreukázal a preto bolo potrebné zmluvnú podmienku nepovažovať za
individuálne dojednanú.
17. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom
ako dodávateľov ponúkaných mobilných telefónov, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených
účastníckych programov i lacnejší v dôsledku čoho by nemôže znamenať , že mu vznikla škoda

minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT.
18. V danom prípade súd má jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu boli uzatvorené
spotrebiteľské zmluvy na základe ktorých žalovaný odoberal služby od žalobcu a nezaplatil riadne
a včas cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 179,60 eur o čom predložil aj faktúry
s tým, že služby neboli uhradené za mesiace od 10.09.2014 do 09.10.2014, od 01.08.2014 do

09.08.2014 a od 10.10.2014 do 09.11.2014. V tejto časti súd žalovaného zaviazal na zaplatenie
sumy vo výške 179,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od
26.12.2014 do zaplatenia. Vo zvyšku čo do sumy 174,22 eur súd žalobu zamietol ako nedôvodnú spolu
s príslušenstvom z dôvodu, že žalobca si nárokoval zaplatenie sumy 174,22 eur spolu s príslušenstvom
z titulu vzniknutej škody ako rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a cenou

zľavnenou. Pri zodpovednosti za škodu sa skúmajú základné predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu, konkrétne porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody. Uvedenou otázkou sa žalobca vôbec nezaoberal, nepreukázal náležitosti
zodpovednosti za škodu najmä vznik škody ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu
a je objektívne vyjadriteľná. Táto skutočnosť nie j preukázaná iba tvrdením, že žalobca poskytol

žalovanej telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú zľavnenú kúpnu cenu. Rozsah zvýhodnenia,
resp. zľavy ceny telekomunikačných zariadení sa totiž odvíja od zvoleného mesačného programu
tzv. paušálu. Žalobca sa nezaoberal hodnotou získaného výnosu z predmetných spotrebiteľských
zmlúv pred porušením zmluvných povinností žalovanej uhrádzať cenu poskytnutých služieb riadne a
včas. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené

nasledovné predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, d) zavinenie ( § 420 a nasl.
OZ). Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno
ohľadne ich preukázania leží na poškodenom v danom prípade na žalobcovi. Na vznik zodpovednostiza škodu musia byť uvedené predpoklady splnené komulatívne, zavinenie má subjektívnu povahu a
jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti predpokladá ( prezumované zavinenie) - dôkazné
bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Povinnosťžalovanéhozaplatiťalebovrátiťžalobcoviposkytnutúzľavuzkúpnejcenyvprípadeporušenia
povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku,
alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny
mobilného telefónu totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikne v súvislosti s porušením tejto
povinnosti žalovanou. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovaná pri

kúpe mobilného telefónu, poskytol nie je následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť žalobcovi za
poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho
procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu
majetku žalobcu nedošlo k príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanou platiť riadne
a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe slobodnej a vážnej
vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve. resp. dodatku k tejto zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa

žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená teda ak žalovanému poskytol zľavu z kúpnej ceny
len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, navyše uvedený
záver žiaden vplyv nemal ani s ním právne nesúvisí.
19. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku,.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1,2

CSP - žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko žalobca mal vo veci len čiastočný
úspech.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej
vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynieod právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.