Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 14, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815201840
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815201840.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci nesvojprávnej P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., B. XX/X, zast.
opatrovníkom P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., M. T. XX/XX, v konaní zastúpená opatrovníkom
JUDr. Petrom Šefčíkom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Partizánske o podnete Okresného
súdu Prievidza na zmenu opatrovníka nesvojprávnej, na odvolanie mesta Prievidza proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 07. júla 2016, č.k. 12Ps 1/2015-125, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zmenil opatrovníka nesvojprávnej z doterajšej P. K.
na mesto W.. Rozhodol tak podľa ust. § 274 ods. 1 a 2, § 277 ods. 1 a 2 CMP a ustanovení
§ 26 a § 27 Občianskeho zákonníka a považoval za potrebné odvolať z funkcie opatrovníka
nesvojprávnej P. K., pretože si dlhodobo neplní svoje povinnosti vyplývajúce jej z funkcie opatrovníka,

o čom svedčí predovšetkým to, že nesvojprávna nenavštevuje svoju ošetrujúcu lekárku a opatrovníčka
podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky nesvojprávnej, sa ani nezaujíma o zdravotný stav opatrovanej.
Opatrovníčka dokonca dlhodobo za opatrovanú nepreberá ani jej dôchodok a bráni zamestnancom
mesta W. zistiť v domácnosti u nesvojprávnej ako je o opatrovanú zo strany opatrovníčky postarané. Z
dôvodu takto zisteného hrubého zanedbávania starostlivosti bolo potrebné P. K. z funkcie opatrovníka
opatrovanej odvolať. Súd prvej inštancie potom zisťoval osobu, ktorá by bola spôsobilá a ochotná

zabezpečovať nesvojprávnej vo funkcii hmotnoprávneho opatrovníka osobnú starostlivosť. Nijakú takú
osobu však nezistil, pretože nikto z rodinných príslušníkov nesvojprávnej, vrátane jej detí, o túto funkciu
záujem neprejavil. Z týchto dôvodov a za tejto situácie, konajúci súd nemal inú možnosť, ako ustanoviť
nesvojprávnej tzv. verejného opatrovníka v súlade s ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka (R
54/1984) s tým, že v prípade ustanovenia orgánu miestnej správy za opatrovníka osobe pozbavenej
alebo obmedzenej spôsobilosti na právne úkony nie je ustanovenie viazané na súhlas týchto orgánov

(ZIV s. 424). Preto súd aj napriek nesúhlasu, ustanovil do funkcie opatrovníka mesto W., v ktorom
meste opatrovaná žije a súčasne má trvalý pobyt a ktorý subjekt zrejme ako jediný bude môcť vo veci
opatrovanianesvojprávnejzjednaťnápravu,zabezpečiťopatrovanejstarostlivosťnapožadovanejúrovni
a predovšetkým zamedziť tomu, aby bol ohrozený život alebo zdravie opatrovanej. Súčasne súd prvej
inštancie určil mestu W. rozsah práv a povinností v súvislosti s výkonom funkcie opatrovníka.

2. Proti rozhodnutiu podalo odvolanie mesto W. (odvolateľ), ako novoustanovený opatrovník s návrhom
na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasilo s ustanovením za opatrovníka pre nedostatok
časového a personálneho potenciálu na zastupovanie v obdobných veciach. Za významné považovalo
mesto W., že výkon funkcie opatrovníka mu bude znemožnený, pretože mestom povereným osobám bol
už v minulosti zamedzený vstup do domácnosti nesvojprávnej. Opatrovníka nesvojprávnej bolo potrebné
podľa mesta W. hľadať v okruhu blízkych osôb, pretože nesvojprávna má štyri deti a dospelé vnúčatá.

V odvolaní prezentovalo mesto W. názor, že ide o procesné zastúpenie, a preto by mal byť opatrovník
spôsobilý chrániť záujmy opatrovaného. Za opatrovníka by mal byť ustanovený subjekt podľa § 71 CSP,ale len v prípade, ak s ustanovením súhlasí. To aj v prípade ustanovenia obce alebo mesta. Nikoho totiž
nemožno nútiť vykonávať funkciu opatrovníka proti jeho vôli, pretože by takýto subjekt nebude zrejme
hájiť záujmy zastúpeného a zmysel inštitútu opatrovníka by sa tým poprel.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl.
CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387.

5. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka (OZ), pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony,
konajú za nich ich zákonní zástupcovia.

6. Podľa § 27 ods. 3 OZ, (3) Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná
osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán
miestnej správy, prípadnej jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom.

7. Zásadnou otázkou odvolania podaného zo strany mesta W., ako novoustanoveného opatrovníka

nesvojprávnej, je právne posúdenie otázky, či možno v takomto prípade ustanoviť obec za opatrovníka
aj v prípade, že obec s výkonom funkcie nesúhlasí. Odpoveď na uvedenú otázku jednoznačne vyplýva z
citovaného ustanovenia § 27 ods. 3 OZ, ktoré v prípade nemožnosti ustanovenia opatrovníka z bližšieho
okruhu nesvojprávneho, umožňuje súdu ustanoviť za opatrovníka orgán miestnej správy. Že tak možno
urobiť aj napriek nesúhlasu orgánu miestnej správy, za ktorý treba v súčasnosti považovať obec, vyplýva

z judikátu publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod R 50/1985, podľa ktorého u verejného
opatrovníka súhlas s ustanovením nie je nutný.

8. Takýto „nútený“ výkon funkcie zástupcu nesvojprávneho je nevyhnutný v prípade, kedy nie je
možné nájsť osobu, ktorá by bola ochotná a spôsobilá funkciu opatrovníka vykonávať. Z dokazovania

vykonaného súdom prvej inštancie bola danosť tejto situácie preukázaná, keď napriek početnosti
potomkov bolo zjavné, že na ich strane nie je najmenšia ochota a u viacerých, vrátane súčasnej
opatrovníčky, ani spôsobilosť, vykonávať funkciu opatrovníka svojej nesvojprávnej matke, či starej
matke. Ani za tejto situácie nemožno ponechať nesvojprávnu bez zástupcu. V civilizovanej spoločnosti
je neprípustné ponechať nesvojprávnu osobu bez zástupcu, ktorý by za ňu konal tak, aby napriek jej

znevýhodnenej pozícii nedošlo na jej strane k ujme, a konal tiež tak, aby boli vytvorené predpoklady
jej plnohodnotného vystupovania v právnych vzťahoch a tým do dôsledku aj predpoklady dôstojnej
existencie. Zákon tu vznáša oprávnenú požiadavku na obec, ako v zásade najbližšiu univerzálnu
verejnú komunitu nesvojprávneho, aby sa postarala o svojho člena. To neznamená, ako sa nesprávne
domnieva odvolateľ, že opatrovník nesvojprávneho, ako jeho hmotnoprávny zástupca v zmysle § 26 OZ,

je povinný vykonávať faktickú starostlivosť o nesvojprávneho. Náplňou uvedenej funkcie opatrovníka
nesvojprávneho, je konať za neho právne v rozsahu, v ktorom právne nemôže konať sám. Opatrovník
nesvojprávneho je teda povinný vystupovať za nesvojprávneho iba v právnych vzťahoch. Zastupuje z
dôvodu obmedzenia či pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, a preto iba pri právnych úkonoch,
či obdobných právnych jednaniach. Ak je potrebná starostlivosť o nesvojprávneho, je povinnosťou

opatrovníka realizovať za nesvojprávneho také právne úkony, na základe ktorých sa nesvojprávnemu
starostlivosť dostane. Opatrovník však nie je povinný vykonávať faktickú starostlivosť o nesvojprávneho
sám.

9. Odvolateľ dôsledne nerozlišoval výkon funkcie procesného opatrovníka od hmotnoprávneho

opatrovníka. Zatiaľ čo pri procesnoprávnom opatrovníkovi je jeho súhlas potrebný (čím argumentoval
odvolateľ), pri hmotnoprávnom opatrovníkovi podľa § 27 ods. 3 OZ tomu tak nie je z vyššie uvedených
dôvodov.Dôvodnániejeaninámietkanemožnostivýkonufunkcieopatrovníkaspočívajúcavnemožnosti
prístupu k nesvojprávnej pre prekážky zo strany príbuzných. Aj tu platí, že funkcia opatrovníka podľa
§ 27 ods. 3 OZ spočíva v právnom jednaní za nesvojprávneho, ku ktorému nie je osobný kontakt

primárne nevyhnutný, ako by tomu bolo v prípade faktickej starostlivosti. Nastáva tu skôr situácia,
kedy bránenie kontaktu opatrovníka s nesvojprávnym je neprípustným obmedzovaním samotného
nesvojprávneho, a proti takému obmedzovaniu musí mať možnosť sa nesvojprávny brániť. Pretože tak
pre svoju nespôsobilosť nemôže urobiť sám, je povinný za neho urobiť opatrovník také úkony, akýmiby sa v obdobnej situácii (nedovoleného obmedzovania osobnej slobody) bránila osoba plne spôsobilá
sama. Do úvahy tu v prvom rade prichádza najmä žiadosť o pomoc adresovaná polícii, ako operatívne
riešenie veci.

10. Vzhľadom na uvedené neboli dôvody odvolania spôsobilé pre záver o nesprávnosti napadnutého
rozhodnutia a odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).