Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 11, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/222/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617201771
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6617201771.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej
a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: W. C.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M., E. XXX/XX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr.
Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému:
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom 831 04 Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692,

zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom
821 01 Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa XXX XX T., R. XXX/I., IČO: 50 361 368, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec
číslo konania 8Csp/43/2017-20 zo dňa 23.02.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 12. 2007, uzavretej medzi žalobcom a H. T.,

a.s., p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie okresného súdu vo výroku II., ktorým uložil zamestnávateľovi žalobkyne, spoločnosti Q.
R., k. s., so sídlom R. B. XX, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok
zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 12. 2007, m e n í

tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti z a m i e t a .

III. Uznesenie okresného súdu vo výroku III., ktorým súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %, m e n í tak, že žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 50 %.

IV. Výroku IV. uznesenia okresného súdu s a ne d o t ý k a .

V. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2 a § 325 ods. 1 a 2 písm. d/ zákona číslo 160/2015
Z.z. (Civilný sporový poriadok), ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o

zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 12. 2007, uzavretej medzi žalobkyňou a H. T., a.s.,
a taktiež zamestnávateľovi žalobkyne, spoločnosti Q. R., k.s., so sídlom R. B. XX, XXX XX M.,
IČO: XX XXX XXX, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o
zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 12. 2007. Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval,
že žalobkyňa uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 21. 12. 2007. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola obsiahnutá ako súčasť zmluvy o úvere v

zmysle článku 3 bodu 4 tejto zmluvy. V predmetnej veci mal súd preukázané, že platiteľovi mzdy
žalobkyne už bola predložená predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy a to dňa 10. 8. 2009, pričomzrážky zo mzdy začal realizovať zamestnávateľ už od mesiaca septembra 2009 a trvajú doposiaľ.
Súd po preštudovaní obsahu a po právnom posúdení listín predložených žalobkyňou konštatoval
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dohoda je v rozpore s

ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd taktiež konštatoval, že
žalobkyňa nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy a to napriek tomu, že
žiadny súd postihnutie jej majetku neschválil. Jediným účinným prostriedkom ochrany pre žalobkyňu
je preto vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je možné v zmysle ustanovenia § 336 Civilného

sporového poriadku dosiahnuť trvalú právnu úpravu pomerov medzi stranami. Súd ďalej v odôvodnení
uznesenia uviedol, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo
mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok spotrebiteľa bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže
dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. Spotrebiteľ bol už v čase vzniku
právneho vzťahu nútený (nemal na výber) uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Uvedenú podmienku

súd vyhodnotil ako neprijateľnú aj z dôvodu, že je v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi
záujmami spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Za daného stavu môže tento nezákonný proces, ktorý žalovaný voči žalobkyni
uskutočňuje, zastaviť iba súd vydaním neodkladného opatrenia. Súd taktiež konštatoval, že inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy umožnil obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu

zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Na základe týchto skutočností a vychádzajúc z
predložených listinných dôkazov potom mal súd za to, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila
svoj nárok, teda preukázala dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktoré osvedčila tým, že
právny predchodca žalovaného požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy,
pričom však existencia a výška dlhu bola žalobkyňou spochybnená a to s poukazom na absenciu

obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ a
g/ zákona o spotrebiteľských úveroch s následkom podľa ustanovenia § 5 citovaného zákona, podľa
ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Ďalej súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že uložením predmetnej
povinnosti jednak žalovanému, ako aj zamestnávateľovi žalobkyne, sa dosiahla trvalá úprava pomerov

medzi stranami a preto súd v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 CSP vo výroku uznesenia neurčoval
povinnosť žalobkyne podať žalobu vo veci samej. S poukazom na ustanovenie § 337 ods. 1 a 2 CSP súd
zároveň výrokom IV. uznesenia poučil žalovaného o možnosti podať žalobu, ktorou sa bude domáhať
uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť mu dlžné splátky úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 21. 12. 2007 s tým, že v súdnom spore bude zmluva o úvere podrobená súdnej kontrole a súd v

rámci kontradiktórneho sporového konania určí skutočnú výšku dlhu žalobkyne voči žalovanému, ako aj
lehotu do uplynutia ktorej má dlh žalovanému zaplatiť. Následne súd výrokom III. uznesenia rozhodol o
náhrade trov konania o neodkladnom opatrení a s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP priznal
náhradu trov konania vo výške 100 % procesne plne úspešnej žalobkyni.

2. Proti uzneseniu okresného súdu vo výrokoch I., II. a III. podal žalovaný v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Rozhodnutie súdu nariadiť predbežné opatrenie považuje za nepreskúmateľné, v
dôsledku čoho má za to, že v konaní došlo k porušeniu práva účastníka konania na spravodlivý súdny
proces. Argumentoval, že platnosť či neplatnosť právneho úkonu môže súd posudzovať len so zreteľom
na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Na ustanovenie § 52 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať
na vzťahy, ktoré vznikli pred 1. 5. 2014, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základného princípu
právneho poriadku Slovenskej republiky. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1. 5. 2014 je
nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s činnosťou od
1. 5. 2014 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho

zákonníka. Žalovaný okrem toho s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 a § 161 ods. 2 Civilného
sporového poriadku vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednať, nakoľko tvrdí,
že vec mala byť prejednaná pred rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní a to v zmysle
článku 10 bodu 10. 2. 2 a článku 10 bodu 10. 2. 3 Všeobecných obchodných podmienok, ktorými bola
uzatvorená rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami. V zmysle rozhodcovskej doložky, všetky

spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, splatnosť a výklad, budú rozhodované
pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,
a.s.apretovecnepatrídoprávomocivšeobecnýchsúdov.Žalovanýnamietaltaktiežnedostatokpasívnej
vecnejlegitimácienastranežalovaného,keďžesadomnieva,žespôvodnýmveriteľomtvorianerozlučnéprocesnéspoločenstvoažalobca maltakžalovaťajpôvodnéhoveriteľaatospoukazomnaustanovenie
§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c/
Civilného sporového poriadku namietal, že pri určení neplatnosti právneho vzťahu musí byť daná

naliehavosť právneho záujmu na tomto určení, ktorý v danom prípade nie je. Žalobca podľa názoru
žalovaného nijakým spôsobom neosvedčil naplnenie ani len základných zákonných predpokladov pre
vydanie neodkladného opatrenia. Pokiaľ by neboli vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu, žalobca by
bol povinný plniť v zmysle dohodnutých úverových podmienok a splácať mesačné pravidelné splátky
anuity úveru v rovnakej výške, ako by boli vykonávané zrážky zo mzdy. Aj v prípade, ak by súd návrhu

vo veci samej vyhovel a určil by neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť
žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach zo mzdy
zabezpečuje. Nie je tak možné sa stotožniť s tvrdením, že dohoda zasahuje do majetkovej sféry
žalobcu, nakoľko práve vykonávaním zrážok zo mzdy sa dlh žalobcu voči žalovanému znižuje. Dohoda
o zrážkach zo mzdy má len zabezpečovací charakter a nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný poukazoval aj na skutočnosť, že v

prípade, ak by žalobca plnil riadne a včas svoj záväzok voči bankovej spoločnosti, tento zabezpečovací
inštitút by nebol vôbec uplatnený. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola slobodne a vážne uzatvorená v
zmysle ustanovenia § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a žalobca nijako nepreukázal
nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani
toho, v čom má spočívať nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Žalovaný tiež podotkol,

že spoločnosť H. T., a.s. má na svojom internetovom sídle zverejnené svoje obchodné podmienky,
s ktorými sa mal žalobca možnosť kedykoľvek oboznámiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný
zabezpečovací inštitút a práve účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo
súdneho konania. Žalovaný tak považuje za absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi
občianskeho práva, zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy práve jej účelom, ktorým je

mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Žalovaný dal do pozornosti súdu znenie ustanovenia § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, z ktorého gramatického výkladu je odôvodnený záver, že dohoda o zrážkach
zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou, ako právna skutočnosť nezávislá od vôle, s ktorou je spojený
vznik, zmena alebo zánik práva či povinnosti, ale je samostatným dvojstranným právnym vzťahom, ktorý
zabezpečuje hlavný záväzok. Nemožno preto mať za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V

závere odvolania žalovaný poznamenal, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom spoločnosti,
avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu,
spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatváraním zmluvnej
povinnosti dôkladne zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Súdy sú povinné skúmať
konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, avšak aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom

prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel
zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Žalovaný v odvolaní na podporu svojich argumentov
citoval z viacerých rozhodnutí všeobecných súdov. Na základe uvedeného odvolateľ navrhuje, aby
odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol ako nedôvodný, alternatívne aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a konanie

zastavil.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu označila rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a plne sa
stotožňuje s jeho závermi. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta údajnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia,
žalobkyňa uviedla, že žalovaný prehliada fakt, že súd prvej inštancie rozhodoval osobitným procesným

postupom, ktorým sa má dosiahnuť rýchla a efektívna ochrana práva tomu, kto ju neodkladne potrebuje.
Uvedené sa dosahuje aj určitým zmiernením požiadaviek kladených na konajúci súd v tom zmysle,
že na účely neodkladného opatrenia bude postačujúce osvedčenie potreby bezodkladného zásahu do
pomerov strán za účelom ich bezodkladnej úpravy. Charakter rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je determinovaný povahou a účelom samotného neodkladného opatrenia v

spojení so skráteným rozhodovaním súdu. Žalobkyňa taktiež nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného,
že uzatvorená zmluva sa spravuje právnym režimom Obchodného zákonníka. Predmetnú zmluvu je
nutné považovať jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu. V súkromnoprávnej rovine sú ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv uvedené v Občianskom zákonníku, ako aj v ostatných spotrebiteľských normách,
vo vzťahu ku všetkým ostatným súkromnoprávnym predpisom právneho poriadku ustanoveniami

špeciálnymi a v prevažnej miere kogentnými, čo je dané tým, že konkrétne implementujú záväzné
európske spotrebiteľské predpisy priamo v našom právnom poriadku. Teória absolútneho obchodu
preto pri posudzovaní úverových vzťahov musí ustúpiť špeciálnej spotrebiteľskej právnej úprave. Pokiaľ
žalovaný namieta nedostatok právomoci súdu, žalobkyňa uviedla, že dojednanie obsiahnuté v čl. 10bod 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok je svojou povahou nekalou podmienkou, pretože
zbavuje spotrebiteľa možnosti uplatňovať, respektíve brániť svoje práva na všeobecnom súde. Je
známou skutočnosťou, že dodávatelia radšej zvolili cestu rozhodcovského súdu, keďže je to vyššia

miera pravdepodobnosti, že nimi uplatňované nároky, v mnohých prípadoch nedôvodné, rozhodcovské
súdy posvätia svojím rozhodnutím, ktoré je následne spôsobilým exekučným titulom. Žalobkyňa sa
zároveň domnieva, že riešením sporu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy na rozhodcovskom
súde dochádza k obchádzaniu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Z neplatného dojednania logicky nemohlo dôjsť k založeniu právomoci rozhodcovského

súdu a preto je námietka žalovaného o nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať právne
bezvýznamná. Pokiaľ žalovaný namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, žalobkyňa uvádza,
že rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia nemá, ani nemôže mať v prejednávanej
veci žiadny vplyv na pôvodného veriteľa - H. T., pretože žalobkyňa sa nedomáhala žalobou o určenie
neprijateľnosti určitej zmluvnej podmienky. Súd si otázku neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhodnotil
len prejudiciálne, preto pôvodný veriteľ nie je dotknutý rozhodnutím súdu a to ani s poukazom na

ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa tiež uviedla, že nemôže
žiadnym spôsobom zabrániť vykonávania zrážok zo mzdy a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie
jej majetku neschválil. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila dôvodnosť
potreby neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením
poskytnúť ochrana. V závere vyjadrenia žalobkyňa poznamenala, že pôvodný veriteľ pohľadávku zo

zmluvy o úvere postúpil na nebankový subjekt a je tu preto nezanedbateľné riziko, že zrážky zo mzdy
sú vykonávané v prospech subjektu, v prospech ktorého vykonávané byť nemôžu, keďže sa žalobkyňa
domnieva, že pohľadávka pôvodného veriteľa z dôvodu nerešpektovania zákonných požiadaviek nebola
postupiteľná. Žalobkyňa preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov konania.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku I. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Uznesenie okresného

súdu vo výroku II, ktorým súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania
konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniapodľaustanovenia§328CSPvtomtorozsahuzamietol,nakoľkonebolisplnené
zákonnépodmienkynajehonariadeniepodľaustanovenia§325ods.1CSP.Odvolacísúdvnadväznosti
na čiastočné zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia následne zmenil aj súvisiaci

výrok III. uznesenia a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 50% podľa pomeru jej
úspechu v konaní. Výroku IV. uznesenia sa nedotýkal, nakoľko v tomto výroku uznesenie súdu prvej
inštancie odvolaním napadnuté nebolo.

5. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd

môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 3 CSP, za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd
nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

9. Podľa ustanovenia § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

10. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

11. Odvolací súd pred samotným vecným preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie sa zaoberal vznesenými námietkami nedostatku právomoci súdu daný spor prejednať a

námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného.

12. Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na námietku žalovaného
uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať
a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

13. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 CSP, ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom
procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.

14. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 CSP, súd na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná

a rozhodne, ak strany vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho
rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Neprihliadnutie na námietku musí
súd odôvodniť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Odvolací súd vzhľadom na aktuálnu procesnú úpravu skúmal predbežne, či sa spor nemá

prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, avšak vzhľadom na listinné dôkazy obsiahnuté v spise
(predovšetkým obsah zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2007 a obsah dojednania
o rozhodcovskej doložke v Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007) v čl. 11.2), neprihliadol
na túto námietku žalovaného. Je totiž nesporné, že v danej veci ide o spotrebiteľskú vec, predmetný
zmluvný vzťah je nutné právne posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu podľa zákonnej definície vyplývajúcej

z ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a taktiež je zrejmé, že na posudzovaný právny vzťah
sa okrem lex generalis vzťahujú aj ustanovenia osobitnej právnej normy upravujúcej právne vzťahy
vyplývajúce zo spotrebiteľských úverov, pretože napĺňa požiadavky vyplývajúce z ustanovení zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako
vyplýva z bodu 11.2. Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007), ktorá bola listinne preukázaná,

odvolací súd nepovažuje za platne dojednanú rozhodcovskú doložku so spotrebiteľom. Ide zjavne o
formulárové ustanovenie obsiahnuté do vopred pripraveného textu dodávateľa, ktoré nemal spotrebiteľ
možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ani ho vylúčiť a nejde tak o vopred a individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku so spotrebiteľom. Obsah tohto dojednania navyše splýva s husto a drobným,
ťažko čitateľným písmom popísaným obsahom obchodných podmienok pre úver, o ktorom navyše

spotrebiteľ ani nemal vedomosť, že svojim podpisom k úverovej zmluve súčasne pristupuje aj k
takémuto dojednaniu. Navyše, celkom zjavne takéto dojednanie je výrazne v neprospech spotrebiteľa,
ktorý sa týmto dojednaním vopred vzdáva svojho Ústavou SR garantovaného práva na účinnú súdnu
ochranu pred všeobecným súdom. Takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, čím ju súd považuje za

neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ako taká je absolútne neplatná
zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 ods. 4 OZ v znení platnom a účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere). Na neplatné zmluvné dojednanie súd neprihliada a z neplatného
dojednanianevyplývajúanižiadneprávneúčinky.Takétoabsolútneneplatnézmluvnédojedanienemôže
založiť legitimitu rozhodcovského súdu. Preto námietka žalovaného o nedostatku právomoci súdu

v danej veci konať a rozhodnúť je nedôvodná. Odvolací súd len pre úplnosť poznamenáva, že
pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na dojednanie o rozhodcovskej doložke obsiahnuté v čl. 10 bod
10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok predchodcu žalovaného, takéto tvrdenie nebolo listinne
preukázané.16. Pokiaľ žalovaný namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, odvolací súd uvádza, že
vychádzajúc z charakteru neodkladného opatrenia je zrejmé, že jeho účelom je riešiť upravenie vzťahov

len medzi tými stranami, ktoré aktívne pristúpili k výkonu sporného práva a ktorým teda aj v súčasnosti
svedčí hmotnoprávna a tým aj procesná legitimita v konaní. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení,
ktorým súd súčasnému vlastníkovi pohľadávky, ktorý aj začal výkon práva na základe dohody o zrážkach
zo mzdy vo svoj prospech, uložil povinnosť zdržať sa použitia tejto dohody a výkonu práv z nej, sa zjavne
nemôže dotknúť práv či povinností pôvodného vlastníka pohľadávky, ktorý svoje práva a povinnosti

z uvedeného zmluvného vzťahu so žalobkyňou postúpil na žalovaného. Námietka nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie tak nemá zákonné opodstatnenie.

17. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak
ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj
po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je

obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd v súvislosti s novou procesnou a právnou úpravou
tohto špecifického inštitútu konštatuje zásadné a významné odlišnosti terajšej úpravy neodkladných a
zabezpečovacích opatrení tak, ako sú obsiahnuté v ustanoveniach § 324 až 344 Civilného sporového
poriadku oproti právnej úprave predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazu podľa ustanovení § 74
až § 78h Občianskeho súdneho poriadku (a to z hľadiska ich charakteru, sledovaného účelu, dočasnosti

a trvania týchto osobitných zákonných inštitútov, no najmä z hľadiska zákonných podmienok možnosti
ich nariadenia a aj z hľadiska subjektov, vo vzťahu ku ktorých je súd oprávnený ich nariadiť).

18. Vzhľadom na citovanú aktuálnu právnu úpravu zákonných podmienok nariadenia neodkladného
opatrenia odvolací súd ako prvoradú a z hľadiska správnosti preskúmavaného rozhodnutia okresného

súdu aj zásadnú konštatuje skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala, a zhodne tak aj okresný súd
nariadil neodkladné opatrenie jednak vo vzťahu k žalovanému - uloženia povinnosti zdržať sa použitia
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne, ako aj vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne -
uloženia povinnosti zdržať sa vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu, teda vo vzťahu k tretiemu subjektu,
ktorý v zmysle súčasnej terminológie sporového konania nie je stranou sporu (s poukazom na

ustanovenie § 60 CSP). Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 ods. 2 umožňuje neodkladným
opatrením uložiť strane sporu určitú povinnosť, pričom vo všetkých ustanoveniach týkajúcich sa tohto
inštitútu procesná norma upravuje určité práva a povinnosti len vo vzťahu k stranám sporu. Za daného
zákonného znenia, pokiaľ Civilný sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý vo svojom ustanovení § 76 ods. 2 výslovne umožnil súdu uložiť určitú povinnosť aj vo vzťahu k

tretej osobe, nielen vo vzťahu k účastníkom konania, výslovne umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie
výlučne len vo vzťahu k stranám sporu, je potom nutné prijať záver, že Civilný sporový poriadok už
neumožňuje nariadiť formou neodkladného opatrenia určitú povinnosť žiadnemu inému subjektu, okrem
strán sporu. Civilný sporový poriadok pokiaľ vo svojom ustanovení § 60 expressis verbis definuje, kto je
strana sporu, pričom ide len a výlučne o žalobcu a žalovaného, niet zákonnej možnosti vzťahovať určité

procesnémožnosti,právaapovinnostinainýsubjekt,pokiaľtozákonnáúpravavýslovnenepredpokladá.
Vychádzajúc dôsledne zo znenia ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, súd je oprávnený nariadiť neodkladné
opatrenie, len ak sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 325 CSP a teda len vo vzťahu k stranám
sporu - žalobcovi a žalovanému.

19. Pokiaľ aktuálna právna úpravu neumožňuje nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k žiadnemu
inému subjektu, ako stranám sporu, bolo nutné odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu vo
výroku II. podľa ustanovenia § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti
vzťahujúcej sa k uloženiu povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa výkonu zrážok zo spornej
dohody o zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP zamietnuť, nakoľko neboli splnené

zákonné podmienky na jeho nariadenie podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP.

20. Ohľadom odvolaním napadnutého výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie vyhovenia návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa
použitia spornej dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne, sa odvolací súd plne stotožňuje s prijatým

záverom okresného súdu, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc
z predložených listinných dôkazov) aj podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnej miere preukázala
dôvodnosť potreby upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by bola za daných skutkových okolností poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva.Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera
osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a

dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti upravenia pomerov strán, ak aj
danosti naliehavého právneho záujmu žalobkyne, spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na
strane žalovaného vzniká (hrozí) žalobkyni škoda, či iná ujma. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy na majetkových právach žalobkyňa osvedčuje tým, že z jej mzdy na žiadosť žalovaného podľa
dohody o zrážkach zamestnávateľ už vykonáva zrážky zo mzdy, pričom však platnosť tejto dohody

a teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok, bola žalobkyňou spochybnená a namietaná. Už súčasný
výkon práva žalovaného, ktorého však zákonnosť je spochybňovaná, spôsobuje výrazné obmedzenie
žalobkyne disponovať so svojim príjmom a žalovaný môže neobmedzene vymáhať dlh od žalobkyne
na podklade právneho úkonu, ktorého platnosť je relevantnými skutočnosťami a právnymi argumentmi
spochybnená.Zrážkyvšakmusízamestnávateľvykonávaťnazákladenejudikovanéhotituluažalobkyňa
nemá iné prostriedky tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia.

Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to súdnu kontrolu zmluvných podmienok obsiahnutých
v spotrebiteľskej zmluve. Je tak za daného stavu a preukázania relevantných skutočností - a teda,
že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola spotrebiteľkou individuálne dojednaná, nakoľko je obsiahnutá
len vo formulárovej vopred dodávateľom pripravenej zmluve v čl.3 bodu (4) zmluvy o úvere a v čl. 4

bode 4.8 Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007) a je žiaduce upraviť pomery strán sporu
a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej absolútna neplatnosť vyplýva zo zákona.
Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto dohody je
opatrenie v prospech ochrany práv spotrebiteľa a v prospech nezákonného postihu majetku žalobkyne,
bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe

absolútne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné
prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje.

21. Žalobkyňa aj podľa názoru odvolacieho súdu osvedčila dostatočne svoj nárok aj z hmotnoprávneho
hľadiska. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súdu vyplýva, že zrážky zo mzdy sú vykonávané

na základe „dohody“, resp. klauzuly zakomponovanej vopred ako súčasť formulárovo pripravenej
zmluvy o úvere uzatvorenej žalobkyňou, ako dlžníkom a H. T., a.s. so sídlom v T., ako právnym
predchodcom žalovaného dňa 21.12.2007, konkrétne v časti 3. v bode [4] zmluvy o úvere. Listinné
dôkazy podporujú tvrdenie žalobkyne, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná individuálne,
ale je obsiahnutá vo formulárovo vopred pripravených podmienkach stanovených veriteľom a ktorých

obsah nemala žalobkyňa možnosť individuálne vopred ovplyvniť či vylúčiť. Za daného stavu považoval
odvolací súd predložené listinné dôkazy a žalobkyňou uvádzané tvrdenie o neprijateľných zmluvných
podmienkach za dostatočné pre účely nariadenia neodkladného opatrenia. Je tak viac ako sporné, či
takto uzatvorená „dohoda“ o zrážkach zo mzdy obstojí z hľadísk zákonných kritérií podľa ustanovenia
§ 551 Občianskeho zákonníka (predovšetkým danosť vôle a vedomosti dlžníka uzatvoriť takýto

dvojstranný právny úkon, existencia jeho súhlasu s vykonávaním zrážok a najmä neexistencia dohody
o konkrétnej výške zrážok)..

22. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia obsiahnutého v odvolaním napadnutom uznesení súdu prvej
inštancie však konštatuje aj ďalšiu zásadnú skutočnosť, podporujúcu správnosť záveru prijatého súdom

prvej inštancie o nutnosti poskytnúť spotrebiteľovi dočasnú ochranu formou nariadenia neodkladného
opatrenia.

23. Odvolací súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého sa podľa aktuálneho znenia zakazuje zabezpečenie uspokojenia

pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, a hoci uvedené
ustanovenie nebolo platné a účinné v čase podpisu zmluvy o úvere, jednoznačne poukazuje na vôľu
zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľa voči súdom nekontrolovanému vykonávaniu zrážok zo
mzdy a iných príjmov.

24. Vychádzajúc z ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka, na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a
to aj za predpokladu, ak by sa inak riadili normami obchodného práva.25. Z uvedených zákonných ustanovení (v znení účinnom od 1. mája 2014) vyplýva, že spotrebiteľský
charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na ochranu
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvným podmienkami, i keď ide o absolútny obchod v zmysle

Obchodného zákonníka. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou predmetného zákonného ustanovenia
poukazuje na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo
14/2014 zo dňa 21. apríla 2015, ktorý vyslovil, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného

práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia.
NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvpredmetnomrozhodnutívyslovil,žeajkeďtotozákonnéustanovenie
nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia
týkajúce sa tejto novely a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom
účinnosti tohto zákonného ustanovenia. V predmetnom rozhodnutí Najvyššieho súdu (zhodne tak napr.
aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8MCdo 13/2014 zo dňa 08. 05. 2015)

Najvyšší súd SR taktiež vyslovil, že súd je povinný vziať na zreteľ ustanovenia § 5a a § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované návrhom.
Hoci tieto ustanovenia (§ 5a a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) nadobudli účinnosť
1. mája 2014, avšak právny predpis, ktorých súčasťou sú, nemá prechodné ustanovenia dotýkajúce

sa týchto konkrétnych ustanovení. Podľa záveru Najvyššieho súdu SR to potom znamená, že od ich
účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

26. Odvolací súd potom, rešpektujúc vyslovený právny názor súdu vyššieho stupňa a vzhľadom na
uvedené ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v spojení

s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, musel prihliadnuť na skutočnosti
vyplývajúce z obsahu spisu.

27. Odvolací súd tak vzhľadom na uvedené ďalšie zásadné skutočnosti a v nadväznosti na zdôvodnenie
prvoinštančného rozhodnutia, sa stotožňuje s názorom, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila

naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami sporu, preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku I, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zdržať sa použitia spornej dohody o
zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

28. V nadväznosti na len čiastočný procesný úspech žalobkyne (pokiaľ odvolací súd zmenil výrok II.

uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sčasti zamietol), potom odvolací súd zmenil
aj súvisiaci výrok III. o trovách prvoinštančného konania a odvolací súd podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP) vyslovil, že žalobkyňa, ako procesne sčasti
úspešná strana v prvoinštančnom konaní, má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a to v
rozsahu 50%, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2

CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP)
a vyslovil, že žalobkyňa, ako procesne čiastočne úspešná strana v odvolacom konaní, má nárok na

náhradu trov odvolacieho konania a to v rozsahu 50%, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a
to samostatným uznesením.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).