Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 22, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109010479
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8109010479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.

Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.03.2017, v
trestnej veci obž. B. V., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005
Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/6/2009 zo dňa
02.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa
obžalovaného B. V..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaný B. V. nar. X.X.XXXX v V., trvale bytom
S.- W. Q., S.
č. XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

- ako konateľ spoločnosti P. V., s.r.o., S. podpísal s veriteľom Q. F. dňa 2.12.2002 v Košiciach Zmluvu o
pôžičke na sumu 8.810.000,- Sk, peniazmi z ktorej na základe faktúr č. 2002/151, 2002/152, 2002/154,
2002/157 a súpisov vykonaných prác k nim zaplatil spoločnosti B. T., s.r.o., V. za fiktívne rekonštrukčné
stavebné práce v areáli V. na objektoch vo vlastníctve spoločnosti P. V., s.r.o., S., sumu v celkovom
objeme 7.742.466,30 Sk, pričom následne Dohodou o vyporiadaní z 18.12.2003 uvedeného záväzku

previedol Q. F. majetok spoločnosti P. V., s.r.o., S. a to kombajn Claas DO 98 VX s príslušenstvom,
nakladač BOBCAT 773S s príslušenstvom, poľnohospodársky traktor NEW HOLLAND TS 115, EVČ:
S.O. ako aj nehnuteľnosť - pozberovú úpravňu zapísanú na LV č. XXX, parc. č. XXXX, súp. č. XXX, k.ú.
B. O., okr. V., v celkovej sume 8.000.000.- Sk (265.551,35 Eur), čím takto ku škode spoločnosti P. V.,
s.r.o., S. znížil hodnotu jej majetku o sumu 259.444,36 Eur,

t e d a

inému spôsobil značnú škodu tým, že porušil zákonom ustanovenú povinnosť opatrovať a spravovať
cudzí majetok

č í m s p á c h a l :trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, 3 Tr. zák. v znení
zák. č. 553/2002 Z. z.

Z a t o mu s ú d u k l a d á :

Podľa § 255 ods. 3 Trestného zákona v znení zákona č. 553/2002 Z. z. trest odňatia slobody na 1

(jeden) rok.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku o d k a z u j e poškodeného G., s.r.o., B. O. č. XXX, IČO:
36197564, so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 41T/6/2009 zo dňa 02.11.2015 uznal obž. B. V.
vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,5 Tr. zák. účinného od 28.09.2002 do

31.08.2003, ktorý mal spáchať tak, že

- ako konateľ spoločnosti P. V., s.r.o., S. podpísal s veriteľom Q. F. dňa 2.12.2002 v Košiciach Zmluvu o
pôžičke na sumu 8.810.000,- Sk, peniazmi z ktorej na základe faktúr č. 2002/151, 2002/152, 2002/154,
2002/157 a súpisov vykonaných prác k nim zaplatil spoločnosti B. T., s.r.o., V. za fiktívne rekonštrukčné

stavebné práce v areáli PR. na objektoch vo vlastníctve spoločnosti P. V. s.r.o., S., sumu v celkovom
objeme 7.742.466,30 Sk, pričom následne Dohodou o vyporiadaní z 18.12.2003 uvedeného záväzku
previedol Q. F. majetok spoločnosti P. V., s.r.o., S. a to kombajn Claas DO 98 VX s príslušenstvom,
nakladač BOBCAT 773S s príslušenstvom, poľnohospodársky traktor NEW HOLLAND TS 115, EVČ: S.,
ako aj nehnuteľnosť - pozberovú úpravňu zapísanú na LV č. XXX, parc. č. XXXX, súp. č. XXX, k.ú. B.

O., okr. V., v celkovej sume 8.000.000.- Sk (265.551,35 Eur), čím takto ku škode spoločnosti P. V., s.r.o.,
S. znížil hodnotu jej majetku o sumu 259.444,36 Eur.

Obžalovaného X. O. uznal za vinného zo spáchania pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods.
1 písm. c/ Tr. zák. k § 250 ods. 1,5 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.08.2003, ktorý spáchal tak, že

- dňa 9.10.2002, 14.10.2002, 18.10.2002 a 28.10.2002 v Poprade a inde, ako konateľ spoločnosti B. T.,
s.r.o. S. vystavil nepravdivé faktúry číslo
2002/151, 2002/152, 2002/154, 2002/157 a nepravdivé súpisy vykonaných prác k ním a to celkovom v
objeme 7.742.466,30 Sk (257.002,80 Eur), kde stavebné práce podľa týchto súpisov mali byť vykonané

na objektoch vo vlastníctve spoločnosti P. V., s.r.o., S. v U., pričom skutočne vykonané stavebné práce
v zmysle znaleckého posudku č. 19/2007 boli len v objeme 183.979,10 Sk (6.106,99 Eur).

Obžalovaného Q. F. uznal za vinného zo spáchania pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods.
1 písm. c/ Tr. zák. k § 250 ods. 1,5 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003, ktorý spáchal tak, že

- dňa 2.12.2002 v Košiciach podpísal ako veriteľ s obž. B. V. ako konateľ spoločnosti P. V., s.r.o., S.
a dlžníkom, fiktívnu Zmluvu o pôžičke na sumu 8.810.000.- Sk, na základe ktorej dňa 18.12.2003 v
Košiciach uzavrel s obž. B. V. Dohodu o vysporiadaní predmetnej fiktívnej pôžičky, v ktorej započítaním
previedol na seba od spoločnosti P. V., s.r.o., S. majetok tejto spoločnosti a to kombajn Claas DO 98 VX

s príslušenstvom, nakladač Bobcat 773S s príslušenstvom, poľnohospodársky traktor NEW HOLLAND
TS 115, A., ako aj nehnuteľnosť - pozberovú úpravňu zapísanú na LV č. XXX, parc. č. XXXX, súp. č.
XXX, k.ú. B. O., okr. V. v celkovej sume 8.000.000.- Sk (265.551,35 Eur).

Za to im súd uložil:R.. B. V. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 v spojení s § 40 ods. 1 Tr. zák.
účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 ho pre výkon trestu zaradil
do I. nápravnovýchovnej skupiny.

U obž. X. O. súd podľa § 37 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 upustil od uloženia súhrnného
trestu, pretože nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu

Poprad sp. zn. 2T 6/2006 zo dňa 15.4.2008, považoval za dostatočný.

Obžalovanému Q. F. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 v spojení s § 40
ods. 1 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 uložil trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 výkon tohto trestu podmienečne

odložil. Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 určil skúšobnú dobu v trvaní
4 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného G. s.r.o., B. O. č. XXX, IČO: 36 197 564, so svojím
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení, poučení o opravnom prostriedku, obžalovaný B. V. priamo
do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo
doručené súdu dňa 8.1.2016. V prvom rade namieta, že súd sa nevysporiadal s celou argumentáciou,
predovšetkým nebral na zreteľ samotné vyjadrenie spoluobž. Q. F., ktorý na pojednávaní v novembri

2010 v záverečnej reči jednoznačne uviedol, že skutočne poskytol spoločnosti P. V. s.r.o. pôžičku vo
výške 8.810.000,- Sk. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že išlo o fiktívnu pôžičku, nedošlo k
plneniu a nebola zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti P. V. s.r.o. O tom, že nešlo o fiktívnu pôžičku, ako
uviedla obžaloba, s ktorou sa stotožnil druhýkrát aj súd, svedčí skutočnosť, že prebratie peňazí potvrdila
vo svojej výpovedi J. O., ekonómka P. V. a táto pôžička bola zaevidovaná v účtovníctve spoločnosti.

To, že z výpovede svedkyne W. F. mal súd za preukázané, že ich spoločná domácnosť nemala v r.
2002 žiadne úspory, pričom nevedela uviesť výšku príjmov manžela, ešte neznamená, že nemohol
s vyššie uvedenou sumou disponovať, napr. od tretej osoby. Skutočnosť, že svedkyňa v období od
6.11.2001 do 26.5.2003 poberala dávku v nezamestnanosti, v tomto smere je irelevantná a s vecou
nijako nesúvisí. Súd nebral v úvahu ani skutočnosť, že rekonštrukčné stavebné práce boli zaplatené

spoločnosti B. T. s.r.o. reálnymi peniazmi, pýta sa, ako je možné z fiktívnej pôžičky zaplatiť za fiktívne
rekonštrukčné práce reálnymi peniazmi, keď spoločnosť P. V. s.r.o. nedisponovala v danom období
finančnými prostriedkami. Obhajca zdôraznil, že úmysel zbaviť sa majetku obchodnej spoločnosti P. V.
s.r.o. nebol na pojednávaní nijakým spôsobom jednoznačne preukázaný. Ide o nepodložené domnienky
obžaloby, s ktorými sa súd stotožnil. Finančné prostriedky na úhradu faktúr za stavebné práce boli reálne

zaplatené, z toho titulu riadne priznaná DPH, tieto platby mali byť zahrnuté v účtovníctve spoločnosti B.
T. s.r.o. V. úplnosť uviedol, že za r. 2002 bol urobený audit spoločnosti P. V., súd mal za preukázané,
že majetok spoločnosti P. V. s.r.o. bol reálne prevedený na Q. F. a spoločnosť prišla o majetok vo výške
7.742.466,37 Sk, pritom súd absolútne nebral do úvahy vyjadrenia jediného spoločníka P. V. s.r.o., a
to opakovane, že v spoločnosti nevznikla žiadna škoda spoločnosti a všetky prevody prebehli v súlade

s právnymi predpismi. Vyjadril názor, že už orgány činné v trestnom konaní mali podnet na začatie
trestného stíhania po prešetrení zamietnuť, pretože bolo doručené stanovisko spoločnosti V. zo dňa
15.10.2008avyšetrovateľvypočulajsvedkaH..O.,predsedupredstavenstvaspoločnostiV.V.a.s.,ktorý
vo svojej výpovedi na polícii uviedol, že nevznikla žiadna škoda, predmetné stavebné práce a fakturácie
za tieto práce boli realizované v r. 2002, pričom poškodený sa stal spoločníkom spoločnosti P. V. na

základe zmluvy o prevode obchodného podielu jediným spoločníkom tejto spoločnosti až 22.4.2004,
čiže skoro dva roky po vykonaní stavebných prác. O tom, v akom stave sa nachádzala spoločnosť
k 31.3.2004, bol X. I. oboznámený, na základe toho potom u notára bola spísaná zmluva o prevode
obchodného podielu vo výške 100% zo spoločnosti P. V. s.r.o. na X. I.. Následne obhajca poukázal na
znaky objektívnej stránky trestného činu podvodu a vyjadril, že nebolo preukázané uvedenie niekoho

do omylu alebo využitie niečieho omylu. Absentuje súvislosť medzi konaním a následkom, nevznikla
žiadna škoda podľa vyjadrenia zástupcu V. V. a.s. H.. O. a nebolo preukázané, kto mal z toho majetkový
prospech. Rovnako poukázal na absenciu subjektívnej stránky trestného činu. Okrem týchto skutočností
poukázal obhajca na znalecký posudok, ktorý bol spracovaný H.. Q. Q., ktorý nepovažuje za objektívny,posudok bol spracovaný s odstupom 5 rokov, po ukončení rekonštrukčných prác na objektoch v B..
Obžalovaný nebol prítomný pri ohliadke. Pri ohliadke bol prítomný iba X. I., ktorý nemohol poskytnúť
relevantné informácie o vykonaných rekonštrukčných prácach z dôvodu, že keď tieto boli vykonávané,

nebol prítomný pri nich, pretože spoločníkom sa stal až v r. 2004. Tieto informácie mohli byť tendenčné,
pretože proti nemu bolo vedené exekučné konanie za nezaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky,
ktorou spoločnosť V. V. s.r.o. postúpila na X. I. pohľadávku vo výške 58.038.233,20 Sk, pričom do
dnešného dňa táto suma nebola v plnej výške zaplatená. Tieto dva prípady sú vzájomne prepojené
účastníkmi a jeho konanie je zaujaté. Nebol braný do úvahy znalecký posudok vypracovaný H.. Z. S.,

aj keď jej výpoveď v prípravnom konaní, ktorá svedčí o vykonaní rekonštrukčných prác v oveľa väčšom
rozsahu ako uviedla vo svojom posudku H.. Q., ani týmito rozpormi sa súd nezaoberal a návrh na
doplnenie dokazovania vypracovaním nového znaleckého posudku zamietol. Svedok - poškodený X. I. v
novembri 2010 uviedol, že škoda mu bola spôsobená predajom založených strojov a nevykonaním prác.
Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, nakoľko k odpredaju predmetných strojov došlo na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2003, teda v čase, keď X. I. nebol spoločníkom, ani majiteľom spoločnosti

P. V., a preto žiadna škoda mu vzniknúť nemohla. Napriek preukázaniu skutkového stavu a skutočnosti,
že jeho tvrdenia neboli ničím podložené a preukázané, bol uznaný obžalovaný za vinného. Nesúhlasil
ani s postupom súdu pri ukladaní trestu a navrhol, aby krajský súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že
obžalobu v celom rozsahu zamietne.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto
preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Obž. B. V. na svoju obranu uviedol, že zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá so spoluobžalovaným
F., nebola fiktívna. F. mu mal na viackrát vyplácať finančné prostriedky, ktoré boli určené na
financovania rekonštrukcie budov na V. družstve B. O.. Nemal peniaze na zaplatenie tejto rekonštrukcie.
Rekonštrukciu vykonával pán E.. Pôžička mu bola poskytnutá na viackrát a peniaze boli odovzdávané

v hotovosti, prítomná pri odovzdávaní peňazí bola ekonómka p. O.. K urovnaniu tohto záväzku došlo
prevodom poľnohospodárskych strojov a nehnuteľností, s prevodom týchto vecí súhlasila aj firma V. V.
a.s., ktorá bola jediným spoločníkom vo firme P. V., ktorej bol konateľom.

Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku podrobne rozobral jednotlivé dôkazné prostriedky a skutočnosti

vyplývajúce z jednotlivých dôkazných prostriedkov.

Krajský súd pre náležité rozobratie vzťahov medzi jednotlivými obžalovanými musí uviesť, že v prvom
rade mali byť spoločnosťou B. T. s.r.o. S. vykonané stavebné práce. Rozsah týchto stavebných prác
má byť obsiahnutý vo faktúrach zo dňa 9.10.2002, 14.10.2002, 18.10.2002 a 28.10.2002, kedy X. O.

ako konateľ spoločnosti B. T. s.r.o. S. vystavil tieto faktúry za stavebné práce, ktoré mali byť vykonané v
objektoch vo vlastníctve spoločnosti P. V. s.r.o. v areáli V. družstva B. O.. Obž. X. O. vo svojej výpovedi
uviedol, že stavebné práce v podstate nevykonávala ich spoločnosť B. T. s.r.o., tieto práce zabezpečoval
P. E. ako živnostník. B. T. s.r.o. mala byť hlavným dodávateľom stavby a P. E. subdodávateľom. P. E.
mal dlh voči obchodnej spoločnosti, teda finančné prostriedky, ktoré dostane ako úhradu za vykonanie

prác od P. V. s.r.o. mal poukázať spoločnosti B. T. s.r.o.

Krajský súd mal za preukázané, že stavebné práce tak, ako boli fakturované, neboli vykonané. Rozsah
týchto uskutočnených stavebných prác mal za preukázaný na základe znaleckého posudku znalkyne
H.. Q. Q., ktorá po ohliadke nehnuteľnosti konštatovala, že žiadne z tam uvedených prác, uvedené v

jednotlivých faktúrach, týkajúcich sa objektov hospodárskych budov, neboli zrealizované. Dôkazom je
fotodokumentácia urobená v týchto objektoch, jedine na objekte administratívnej budovy boli vykonané
malé stavebné zásahy, ktoré súvisia so zriadením WC v objekte. Znalkyňa konštatovala, že objekt podľa
súčasného stavu nepodstúpil rekonštrukciu v takom rozsahu, ako je uvádzané v súpise vykonaných
prác. V posudku je uvedené, že objekt bol postavený v r. 1971, no nie je dokladovaný vek tejto stavby a

odborným odhadom by konštatovala, že bol postavený minimálne pred 50-timi rokmi. V 70-tych rokoch
sa stavby z vaľkov ani nestavali, na trhu už boli iné materiály. Omietky majú vzhľad zhruba spred obdobia
pred 50-timi rokmi, na ktorých sa nachádzala hrubá vrstva maľoviek. Omietky v takom množstve, ako
sú uvádzané v súpise prác na odstránenie a omietnutie by museli byť vykonávané minimálne v takýchtoobjektoch,anirealizáciaelektroinštalácienebolaurobená,povrchovéúpravystiennesvedčiaotom,žeby
došlo k drážkovaniu a oprave po drážkovaní. Neboli nájdené žiadne krabice elektroinštalácie. Rovnako
sa vyjadrila k podlahám z PVC, ktoré sú staršieho dáta. Rovnako faktúry týkajúce sa objektu ošipárne,

maštale a kravína, s ktorými by mali faktúry súvisieť, nemohli byť vykonané žiadne z uvedených prác tak,
ako sú uvedené v súpise, ktoré uvádza aj vo výpovedi obžalovaný V.š. Objekty sa nachádzali pri ohliadke
v pôvodnom stave. Práce uvedené vo faktúrach boli hodnotené s odstupom času takmer 5 rokov, no
napriektomuznalkyňakonštatuje,žejenastavbečitateľnýrozsahprác.Administratívnyobjektjevstave,
ktorý nezodpovedá stavu po rekonštrukcii takéhoto rozsahu, ani práce na hospodárskych budovách

nemohli byť vykonané, pretože konštrukcie sú schátralé a nemôžu javiť známky takéhoto opotrebovania
po 5 rokoch. Na objektoch nie sú žiadne indície, ktoré by potvrdzovali vykonanie niektorých z týchto
prác uvedených v súpise vykonaných prác s jednotlivými faktúrami hospodárskych objektov. Na základe
ohliadky prác sa nestotožňuje s vyjadreniami vo výpovedi znalkyne H.. Z. k prácam vykonaným na
ošipárni ani na maštali a kravíne, ako aj s výpoveďou obž. V. k týmto objektom. Znalkyňa konštatovala,
že práce, ktoré boli vykonané firmou B. T. s.r.o. na objektoch PD B. O. sú v rozsahu 184.000,- Sk.

Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku sa vysporiadavala aj so znaleckým posudkom znalkyne Z., na
ktorý poukazoval aj odvolateľ vo svojom odvolaní. Tu je potrebné uviesť, že tento listinný dôkaz, ktorý
bol zabezpečený, bol spracovaný pre účely prevodu obchodného podielu.

SúdprvéhostupňasprávnevychádzalprávezoznaleckéhoposudkuznalkyneH..Q.priustálenírozsahu
prác spoločnosťou B. T. s.r.o.

Obhajoba poukazovala na tú skutočnosť, že za tieto vykonané práce bolo aj riadne zaplatené a bola
odvedená daň. Tu je potrebné uviesť, že Daňový úrad Košice II. vydal rozhodnutie o uložení pokuty, z

ktorého vyplýva, že na základe vykonanej kontroly, ktorá bola vykonaná na základe žiadosti OR PZ, Úrad
justičnej a kriminálnej polície Poprad, bolo zistené, že spoločnosť B. T. s.r.o. vykonala v zdaňovacom
období október 2002 stavebné práce pre odberateľa P. V. s.r.o. 114, na základe týchto vykonaných prác
vystavila faktúry, ktoré sú aj predmetom tohto konania, suma DPH za všetky faktúry činila 703.860,-Sk.
Fakturované práce podľa tvrdenia konateľa boli uhradené, faktúry boli zaplatené, no tieto faktúry neboli

zahrnuté do daňového priznania za zdaňovacie obdobie október 2002, konateľ spoločnosti B. T. s.r.o.
sa k tomu nevedel vyjadriť, aj napriek tomu, že faktúry a pokladničné doklady vystavil sám a podpísal.
Za toto konanie spoločnosti B. T. s.r.o. bola uložená pokuta vo výške 84.463,- Sk.

K obchodnému vzťahu medzi spoločnosťou B. T. s.r.o. a spoločnosťou P. V. s.r.o. S. krajský súd mal za

preukázané, že nebolo v tomto konaní dokázané, žeby spoločnosť B. T. s.r.o. vykonala práce v rozsahu,
aký vyplýva z jednotlivých faktúr a súpisu prác. Rozsah prác, ktorý bol vykonaný prostredníctvom P. E.
bol ustálený na základe znaleckého posudku H.. Q..

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí sa zaoberal obranou obžalovaného B. V., ktorý tvrdil, že

spoločnosť P. V. s.r.o. nedisponovala finančnými prostriedkami na uhradenie faktúr za tieto stavebné
práce, preto došlo k pôžičke medzi ním a obžalovaným Q. F.. Súd mal za preukázané, že bola uzavretá
zmluva o pôžičke dňa 02.12.2002. Následne sa súd prvého stupňa zaoberal, či reálne obžalovaný Q. F.
disponoval finančnými prostriedkami, ktoré by mohol poskytnúť spoločnosti P. V. s.r.o. Pritom zohľadnil
predovšetkýmvýpoveďsvedkyneW.F.,ktoráuviedla,žeichspoločnádomácnosťnemalažiadneúspory,

manžel podnikal ako živnostník, nevedela uviesť, aké mal príjmy, no podľa daňového priznania k dani z
príjmov osôb za r. 2002 obž. Q. F. mal hospodársky výsledok, resp. zisk vo výške 139.459,- Sk, pričom
po odpočítaní odpočítateľných položiek základ dane tvorila suma 55.000,- Sk, daňová povinnosť bola vo
výške 5.500,- Sk. Rovnako aj z pohľadu na ekonomický výsledok spoločnosti E. V. s.r.o., kde pôsobil ako
spoločník a konateľ je zrejmé a je logický záver súdu prvého stupňa, že spoluobžalovaný nedisponoval

finančnými prostriedkami, ktoré by mohol poskytnúť obž. V., ktorý zastupoval spoločnosť P. V. s.r.o. S.,
ako pôžičku, ako je uvedená v zmluve o pôžičke.

Obž. B. V. opakovane tvrdil, že pri preberaní peňazí mala byť svedkyňa ekonómka O.. Tá sa vyjadrila, že
videla odovzdávanie peňazí, ktoré mali byť prepáskované, nevedela sa vyjadriť k sume, teda nevedela

potvrdiť, či skutočne obžalovaný prevzal od obž. F. celkovú sumu 8.000.000,- Sk. Súd prvého stupňa
správne poukázal na tú skutočnosť, že táto pôžička nebola zúčtovaná v účtovníctve P. V. s.r.o. S. pri
daňovom priznaní za r. 2002, táto pôžička nie je uvedená v pasívach spoločnosti.Obhajoba v odvolaní argumentovala, že súhlas na vysporiadanie pôžičky bol daný aj jediným
spoločníkom spoločnosti P. V. s.r.o. spoločnosťou V. V. a.s., kde predseda predstavenstva H. O. sa
vyjadril, že pôžička bola v kompetencii konateľa B. V.. Obchodná spoločnosť V. V. a.s. nemala žiadne

námietky k uzatvoreniu takejto zmluvy o pôžičke, o čom svedčí aj schválená účtovná uzávierka.
Súd prvého stupňa, tak ako podrobne uviedol vo svojom rozsudku, potom na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že obž. B. V. vedel o tom, že uzatvára fiktívnu zmluvu o pôžičke na
strane dlžníka v úmysle zbaviť obchodnú spoločnosť P. V. s.r.o., o majetok, teda išlo o tzv. vytunelovanie
obchodnej spoločnosti. Následne obž. X. O. vyhotovil účtovné doklady, faktúry, vyfakturoval stavebné

práce, ktoré neboli nikdy vykonané, v prospech spoločnosti P. V. s.r.o. R.. B. V. fiktívne uhradil záväzok,
ktorý nikdy nevznikol. Na druhej strane reálny majetok, či už nehnuteľnosť alebo hnuteľné veci, boli
zo spoločnosti P. V. s.r.o. prevedené na obž. Q. F. na základe dohody o vysporiadaní pôžičky zo dňa
18.12.2003, pričom tento obžalovaný majetok odpredal ďalším osobám, čím takto spôsobili spoločnosti
P. V. s.r.o. škodu vo výške 7.742.466,37 Sk (259.440,36 €), čo je rozdiel medzi hodnotou prevedeného
majetku a hodnotou skutočne vykonaných prác.

Súd prvého stupňa po takto ustálenom skutkovom stave vo vzťahu k obž. B. V. jeho konanie právne
kvalifikoval ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,5 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003.

Krajský súd sa nestotožnil s touto právnou kvalifikáciou konania obžalovaného. Vo vzťahu k námietkam

obhajoby je potrebné uviesť, že tieto námietky týkajúce sa právnej kvalifikácie konania obžalovaného
sú akceptovateľné. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje, že konateľom spoločnosti P. V. s.r.o. S.
v rozhodnom období bol obž. B. V. a B. V. ako konateľ spoločnosti mal uviesť spoločnosť, ktorú
zastupoval, do omylu. V danom prípade krajský súd pre zjednodušenie uvádza, že konateľ spoločnosti,
ktorý zastupuje spoločnosť, sám seba nemôže uvádzať do omylu, teda nemohlo dôjsť k naplneniu

objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,5 Tr. zák., ako to
právne kvalifikoval v obžalobe prokurátor. Tak, ako pri rozvádzaní svojich úvah, čo mal súd prvého
stupňa za preukázané, vysvetlil, že v danom prípade išlo o tunelovanie spoločnosti P. V. s.r.o., kedy na
základe fiktívnych faktúr a fiktívnej zmluvy o pôžičke, došlo k zbaveniu spoločnosti P. V. s.r.o. reálneho
majetku, či už vo forme hnuteľnej veci, resp. vecí nehnuteľných. V takomto prípade krajský súd dospel

k záveru, že obž. B. V. týmto svojím konaním spôsobil spoločnosti P. V. s.r.o. S. značnú škodu tým, že
porušil mu zákonom ustanovenú povinnosť opatrovať a spravovať cudzí majetok, ktorá preňho vyplýva z
Obchodného zákonníka ako štatutára spoločnosti P. V. s.r.o. Podľa názoru krajského súdu, obžalovaný
B. V. týmto svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1,3 Tr. zák. v znení zák. č. 553/2002 Z.z., a to

po stránke objektívnej ako aj subjektívnej s úmyslom priamym.

Súd prvého stupňa zhodnotil osobu obžalovaného, zaoberal sa otázkou poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, zistil iba poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu nezistil. S týmito úvahami súdu prvého stupňa
sa krajský súd stotožnil. Rovnako súd prvého stupňa mal na zreteli aj tú skutočnosť, že od doby, kedy

došlo k spáchaniu skutku, do doby rozhodovania, uplynula dlhšia doba, preto aj krajský súd dospel k
záveru, že účel trestu sa u obžalovaného dosiahne trestom odňatia slobody na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby v trvaní 1 roka.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší bezúhonný život, súd výkon uloženého trestu

podmienečne odložil a zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Pri určení skúšobnej doby zohľadnil
predovšetkým bezúhonný život obžalovaného a majúc za to, že skúšobná doba v trvaní 1 roka je dobou
primeranou a postačujúcou.

Tak, ako súd prvého stupňa, aj krajský súd musí konštatovať, že poškodený X. I. uplatnil nárok na

náhradu spôsobenej škody ako fyzická osoba a nie ako štatutárny orgán, preto súd odkázal obchodnú
spoločnosť, u ktorej došlo k zmene obchodného mena, s uplatneným nárokom na civilný proces.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.