Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by Mgr. Monika Farkašová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/72/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010763
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4115010763.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v trestnej veci proti obžalovanému S. N. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek 1 Trestného zákona samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 14.02.2017, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný: S. N. X. R. T. É. W., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom J., C.-
H. B. Č.. XXX,
j e v i n n ý , ž e :
ako otec J. N. nar. XX.X.XXXX, bytom R., N. XX/X, hoci má k tejto vyživovaciu povinnosť priamo
zo Zákona o rodine a uznesením Okresného súdu Nitra sp.zn. 13P/134/2014 zo dňa 12.8.2014
právoplatným26.8.2014bolzaviazanýprispievaťnajejvýživusumou450,-Eurmesačnevždydo15.dňa
v mesiaci vopred počnúc dňom 1.8.2014, pričom súd postupom podľa § 7 odsek 1 Trestného poriadku
pre účely trestného konania určil obžalovanému povinnosť prispievať výživné výške 225,- Eur mesačne,
si túto povinnosť od 01.08.2014 do 14.02.2017 riadne neplnil, a tak J. N. dlhuje na výživnom sumu
5.850,-Eur,
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas)
t ý m s p á c h a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona s použitím § 38 odsek
2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaný sa na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému S. N. a na
hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, vypočutím svedkyne J. N., a
prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov a pripojených spisov Okresného súdu Nitra sp.zn.
13P/134/2014 a 21T/71/2009.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/72/2015 zo dňa 13.10.2015 bol obžalovaný S. N. uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a bol
mu uložený trest odňatia slobody 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.
Tento rozsudok napadol odvolaním prokurátor.
Uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 2To/7/2016 zo dňa 17.02.2016 bol napadnutý rozsudok súdu
I. stupňa zrušený a vec bola vrátená súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.
Súd nariadil hlavné pojednávanie a zároveň doručil obžalovanému a okresnému prokurátorovi
upozornenie, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby Okresného prokurátora v Nitre č. 3Pv 187/2015
zo dňa 28.07.2015 môže byť súdom kvalifikovaný aj ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s použitím § 138 písmeno b/ Trestného zákona (páchanie
trestného činu po dlhší čas).
Obžalovaný S. N. sa po prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný lebo si neplnil riadne svoju vyživovaciu
povinnosť. Vzhľadom na to, že obžalovaný na otázku uvedenú v ustanovený § 333 odsek 3 písmeno d/
Trestného poriadku odpovedal záporne, súd na návrh prokurátora jeho vyhlásenie neprijal.
Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že z časti výživné svojej dcére zaplatil a to 20.10.2014 priamym
vkladom na účet 100,- Eur, 15.12.2014 priamym vkladom na účet 200,- Eur, 12.1.2015 poštovou
poukážkou250,-Eur,čobol dardcérenastužkovú,23.1.2015poštovoupoukážkou100,-Eur,13.3.2015
poštovou poukážkou 200,- Eur, 11.5.2015 priamym vkladom na účet 200,- Eur, 21.12.2015 priamym
vkladom na účet 300,- Eur. Okrem toho v januári 2016 dcére dal 50,- Eur, lebo potrebovala peniaze na
nejakú knihu a 10.05.2016 zaslal poštovou poukážkou sumu 100,- Eur. Ako živnostník vykonáva práce
v odbore elektromontáže. Uzatvoril ústnu dohodu o vykonaní práce pre firmu MJTECH ELEKTRO s.r.o.
Sereď. Práce sa majú vykonávať na K. ulici v R., kde sa stavajú nové bytové domy. Za mesiac a pol už
odpracoval 200 hodín, ktoré má aj vyfakturované a mal by dostať mzdu vo výške 1200,-Eur v čistom.
Okrem dospelej dcéry má 3 maloleté deti, s ktorými a aj s manželkou žije v jednej domácnosti, v
rodinnom dome. Manželka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti vo výške 325,-
Eur mesačne. Vo firme Alarm ukončil pracovný pomer niekedy v januári 2016, pretože nemali pre neho
prácu. Aj keď chcel v období, kedy pracoval v ALARME zaplatiť výživné, nemohol z dôvodu vyšších
mesačných nákladov na domácnosť, než mal príjem.
Obžalovaný prejavil snahu o zaplatenie dlhu na výživnom, zároveň uviedol, že jeho finančná situácia
mu neumožňuje dlh splatiť naraz, pretože za vykonané práce mu nebola uhradená faktúra 430.000 Eur,
čo začal riešiť vymáhaním dlhu od dlžníka.
Svedkyňa J. N. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovaný - jej otec,
od augusta 2014 je povinný platiť výživné vo výške 450,- Eur. Za žalované obdobie jej zaplatil sumu
1.500,- Eur, a z tejto sumy považuje za dar sumu 600,- Eur, teda obžalovaný jej zaplatil výživné vo výške
900,- Eur. V akademickom roku 2015/2016 je riadnou študentkou 1.ročníka denného štúdia na Fakulte
sociálnych vied a zdravotníctva UKF v Nitre. V auguste 2014 obžalovaný súhlasil s jej návrhom na
zvýšenie výživného na sumu 450,- Eur, preto sudca rozhodol uznesením o schválení zmieru.
V rámci dokazovania súd prečítal listinné dôkazy, z ktorých bolo zistené, že:
- J. N. v akademickom roku 2015/2016 je riadnym študentom 1. ročníka denného študijného programu
psychológia
-uznesenímOkresnéhosúduNitrasp.zn.13P/134/2014zodňa 12.08.2014bolschválenýzmier,ktorým
sa otec S. N. zaväzuje prispievať na výživu J. N. sumou 450,- Eur mesačne počnúc dňom 1.8.2014, ktoré
je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám J. N., na úprave výživného sa otec s plnoletou
dcérou dohodli pred otvorením pojednávania a požiadali, aby súd schválil ich dohodu formou zmieru.- matka X. N. poberá na J. N.É. prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur, náhradné výživné nepoberá
- obžalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi
a príspevky
- obžalovaný má aktívny živnostenský list
- za zdaňovacie obdobie rok 2014 súd zistil, že obžalovaný v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej
osoby vykazoval príjem 12.500,- Eur a výdavky 11.800,- Eur
-na území obce Kolíňany nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, jeho manželka je na materskej dovolenke
Obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený kladne. Záznam v evidencii priestupkov nemá. V odpise
registra trestov má deväť záznamov:
1) rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp.zn. 3T/33/2003 bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 224 odsek 1,2 Trestného zákona a bol mu uložený peňažný trest vo výmere 10.000,-
Sk, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 1 rok, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený
2) trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 5T/93/2006 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní
7 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky
3) trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 1T/68/2007 bol uznaný vinným z prečinu úverového
podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 1 rok 6 mesiacov so skúšobnou dobu v trvaní 2 roky 6 mesiacov, výrok o treste trestného rozkazu
5T/93/2006 bol zrušený
4) trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/3/2007 bol uznaný vinným z trestného činu
podvodu podľa § 250a odsek, 1, 3 Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky 6 mesiacov, výrok o trest trestného
rozkazu 1T/68/2007 bol zrušený
5) trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 5T/56/2008 bol uznaný vinným z prečinu podvodu
podľa § 221 odsek 1, 2 Trestného zákona a iné a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, výrok o treste trestného rozkaz
sp.zn. 4T/3/2007 bol zrušený
6) rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 21T/71/2009 zo dňa 28.4.2010 bol uznaný vinným z prečinu
podvodu podľa § 221 odsek 1, 2 Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom a probačným dohľadom v trvaní rokov (do 10.9.2015),
a s povinnosťou zaplatiť v skúšobnej dobe škodu spôsobenú poškodenému, výrok o treste trestného
rozkazu sp.zn. 5T/56/2008 bol zrušený, čo bolo zistené aj z pripojeného spisu
7) trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 1T/143/2010 bol uznaný vinným z prečinu podvodu
podľa § 221 odsek 1, 2 Trestného zákona a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na
trest uložený rozsudkom 21T/71/2009
8) trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 33T/35/2012 bol uznaný vinným z prečinu
sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu
vzhľadom na trest uložený rozsudkom 21T/71/2009
9)trestnýmrozkazomOkresnéhosúduNitrasp.zn.1T/128/2011boluznanývinnýmzprečinusprenevery
podľa § 213 odsek 1, 2 Trestného zákona a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na
trest uložený rozsudkom 21T/71/2009
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite
a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.
Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich
súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je ustálený vo výrokovej časti
rozsudku, keď súd upravil dobu po ktorú obžalovaný si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a to od
1.8.2014 do 14.02.2017, t.j. do dňa vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku, sumu mesačného výživného
na 225,- Eur a tiež výšku dlžného výživného za toto obdobie t.j. 5.850,- Eur.
Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou svedkyne J. N., z ktorej mal súd jednoznačne
preukázanú dobu neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným. Za obdobie od 1.8.2014 do
14.02.2017 obžalovaný zaplatil výživné iba vo výške 900,- Eur. Svedkyňa J. N. nepoprela ďalšiu
sumu 600,- Eur, ktorú dostala od obžalovaného, ale túto sumu svedkyňa nepovažovala za výživné, ale
za príspevok na zaplatenie výdavkov na stužkovú slávnosť resp. ako vianočný dar. Súd mal taktiež
preukázané, že obžalovaný uzatvoril so svojou dcérou dohodu o výške mesačného výživného vsume 450,- Eur, a táto dohoda bola vo forme zmieru schválená súdom. Svoj súhlas s touto výškou
vyživovacej povinnosti obžalovaný odôvodnil tým, že v tom čase mal príjem 1200,- Eur. Napriek tejto
dohode obžalovaný neplnil svoju povinnosť a prvý krát výživné zaplatil až v marci 2015 vo výške
200,- Eur a v máji 2015 vo výške 200,- Eur. Neplnenie vyživovacej povinnosti odôvodnil tým, že mu
objednávateľ nezaplatil za vykonané práce. Na základe toho súd môže konštatovať, že obžalovaný
prakticky porušil dohodu ihneď po jej schválení. Svedkyňa J. N. nepotvrdila to, že by jej obžalovaný
prostredníctvom svojho zamestnávateľ poukázal výživné, čím mal súd preukázané, že obžalovaný ani
svojmu zamestnávateľovi (u ktorého mal mať mesačný príjem cca 950,- Eur č.l. 71) nedal príkaz na
vykonávanie zrážok v prospech svojej dcéry.
Obžalovanému v prípravnom konaní ako aj súdom bolo opakovane umožnené využitie ustanovenia o
účinnej ľútosti, ale svojím ľahostajným prístupom k celému trestnému stíhaniu ako aj k určenej výške
vyživovacej povinnosti, keď do hlavného pojednávania dňa 14.2.2017 na súd nepodal ani návrh na
zníženie výživného na plnoleté dieťa (takýto návrh datovaným dňom 13.2.2017 iba predložil na hlavnom
pojednávaní), bez toho, že by si mesačne aspoň čiastočne plnil svoju povinnosť, pričom postupom
času obžalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie celého dlhu, ktorý narástol pri
mesačnom výživnom 450,- Eur na sumu 12.600,- Eur (r.2014 -5x450=2250,-Eur, r.2015-12x450=5400,-
Eur,r.2016-12x450=5400,-Eur,r.2017-1x450,-Eur=450,-Eur),poodpočítanízaplatenejsumy900,-Eur.
Súd mal preukázané, že obžalovaný má vyživovaciu povinnosť okrem plnoletej dcéry aj na tri maloleté
deti a jeho manželka je v súčasnosti na materskej dovolenke, a preto je nevyhnutné aby v primeranom
rozsahu poskytol finančné prostriedky na výživné aj na maloleté deti a na chod svojej domácnosti.
Preto vzhľadom na uvedené skutočnosti, možnosti a schopnosti obžalovaného plniť svoju vyživovaciu
povinnosť na svoju plnoletú dcéru, po vykonanom dokazovaní samosudkyňa riešila predbežnú otázku
podľa § 7 odsek 1 Trestného poriadku v súvislosti so stanovením výšky mesačného výživného na
plnoleté dieťa a vzhľadom na to, že obžalovaný má vyživovaciu povinnosť aj na tri maloleté deti
a vzhľadom na jeho majetkové pomery a príjem, ktorý deklaruje v návrhu na zníženie výživného
(predložený súdu obžalovaným na hlavnom pojednávaní) určil súd povinnosť obžalovanému platiť
mesačne výživné vo výške 225,- Eur od 1.8.2014. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti pre potreby
trestného konania súd prihliadol na primerané potreby J. N. s ohľadom na jej vek a prípravu na
budúce povolanie, ako aj na to, že plnoletá dcéra obžalovaného pokračuje v ďalšom vzdelávaní na
univerzite, a tiež na to, že na výživu v nevyhnutnej miere má prispievať aj jej druhý rodič - matka. Pri
takto stanovenej výške výživného mal obžalovaný za obdobie od 01.08.2015 do 14.02.2017 zaplatiť
výživné spolu 6.750,- Eur (r.2014 -5x225=1125,-Eur, r.2015-12x225=2700,- Eur, r.2016-12x225=2700,-
Eur, r.2017-1x225=225,- Eur), a po odpočítaní zaplatenej sumu 900,- Eur bol konečný dlh ustálený
súdom na sumu 5.850,- Eur.
Obžalovaný svojím úmyselným konaním, napriek tomu, že vedel o svojej povinnosti, aj o sume
výživného, ktorú mal mesačne platiť na plnoletú dcéru, sám ani prostredníctvom svojho zamestnávateľa
výživné riadne neplatil, naplnil subjektívnu aj objektívnu stránku trestného činu zanedbania povinnej
výživy, keďže najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať
iného. Na rozdiel od obžaloby súd skutok kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a to vzhľadom na to, že čin bol spáchaný závažnejším
spôsobom - po dlhší čas v zmysle § 138 písmeno b/ Trestného zákona, keďže obžalovaný svoju
vyživovaciu povinnosť neplnil viac ako 2 roky a 6 mesiacov.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle § 34 Trestného poriadku, pričom bral
do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd prihliadol na okolnosť uvedenú pod
písmenom l/ (obžalovaný sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval).
Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd prihliadol na to, že obžalovaný bol
už za trestný čin odsúdený (písmeno m). K tomuto záveru súd dospel na základe toho, že v poradí
1.odsúdenie má obžalovaný zahľadené, v poradí 2.,3.,4.,5. výroky o treste boli zrušené a v konečnom
dôsledku bol mu za všetky trestné činy uložený súhrnný trest v poradí šiestym rozhodnutím, a v poradí
za 7., 8. a. 9. spáchaný trestný čin bolo postupne upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadomna odsúdenie Okresného súdu Nitra sp.zn. 21T/71/2009 a práve na toto odsúdenie súd prihliadol ako
na priťažujúcu okolnosť. Súd ako predbežnú otázku v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku riešil
osvedčenie sa obžalovaného v skúšobnej dobe určenej mu rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.
21T/71/2009 zo dňa 28.4.2010, a ktorá plynula od 11.9.2010 do 11.9.2015. Vzhľadom na to, že v tejto
skúšobnej dobe sa proti ods. S.U. N. vedie trestné stíhanie pre iný trestný čin (pre prečin zanedbania
povinnej výživy v prejednávanej veci), lehota na rozhodnutie o osvedčenie sa predlžuje na dva roky (§
50 odsek 6 Trestného zákona) t.j. do 11.9.2017. Preto v tejto veci neplatí fikcia zahladenia odsúdenia.
Je potrebné uviesť, že obžalovaný sa doposiaľ v deviatich prípadoch dostal do stretu s trestným
zákonom, prejednávanýtrestnýčinpáchalajvskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdenia, aanihrozba
prípadného nariadenia výkonu trestu odňatia slobody ho neprimäla k tomu, aby sa nedopustil ďalšieho
trestného činu. Preto súd nepovažoval za postačujúce uložiť mu trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu, ale vzhľadom na jeho osobu, najmä s prihliadnutím na dobu neplnenia
si vyživovacej povinnosti a výšku dlhu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu mu uložil
trest odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej sadzby 1 rok až 5 rokov a to z dôvodu vyrovnaného
pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, v trvaní 15 mesiacov na dolnej hranici trestnej sadzby.
Obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu a povedie k tomu,
aby viedol riadny život, uvedomí si nesprávnosť svojho konania, a v neposlednom rade v budúcnosti
bude pravidelne výživné.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste obžalovaného rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo
zrejmé, ktorejčastisarozsudoknapádaaakéchybysavytýkajúrozsudkualebokonanie,ktorérozsudku
predchádzalo.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.