Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 30, 2006

Judgement

---

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4Cb/56/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5306203200
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2006:5306203200.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v obchodno-právnej veci navrhovateľky M. T.
S. a. s., P. XXXX,. Č., IČO: XX. XXX XXX,. zastúpenej JUDr. J. P., advokátom, AK v Č., N. S. XX,. proti
odporcovi C., a. s., P. XXXX,. Č., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpenému JUDr. D. P., advokátkou, AK v T.,
P. XX,. o uloženie povinnosti prístupu ku kotolni, zdržanie sa konania zamedzujúceho prístup, vydanie
bezdôvodného obohatenia, zrušenie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

1. Návrh navrhovateľky na umožnenie vstupu do budovy č. 1158 na parcele č. KN 1723 katastrálneho
územia Č., zapísanej na LV č. 10447, Správa katastra Č.
z a m i e t a .

2. Odporca j e p o v i n n ý zdržať sa konania, ktorým by slovne a fyzicky bránil navrhovateľke v prístupe
k plynovej kotolni a tým by ohrozil bezpečnosť a prevádzkyschopnosť plynovej kotolne v budove č. 1158
na parcele KN - C 1723 katastrálneho územia M. Č., zapísaných na LV č. 10447, Správa katastra Č..

3. Odporca j e p o v i n n ý umožniť navrhovateľke voľný prístup k plynovej kotolni postavenej
navrhovateľkou na základe stavebného povolenia Obvodného úradu Č., odbor životného prostredia dňa
19. 03. 2001 č. k. ŽP-XXX/FX/XXXX/Sa. v budove č. 1158 na parcele KN - C č. 1723 katastrálneho
územia M. Č., zapísaných na LV č. 10447, Správa katastra Č..

4. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi titulom bezdôvodného obohatenia za časové
obdobie od 05. 11. 2004 do 30. 06. 2006 sumu 198 325,- Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Vo zvyšnej časti 192 734,- Sk návrh z a m i e t a .

6. Protinávrh odporcu na zrušenie vecného bremena navrhovateľky spočívajúceho v práve vstupu do
budovy č. 1158 na pozemku KN-C 1723 katastrálneho územia Č., zapísaného na LV č. 10447, Správa
katastra Č., za účelom zabezpečenia prevádzky , údržby, bezpečnosti kotolne navrhovateľky v budove
č. 1158 za náhradu 2 000,- Sk
z a m i e t a .

7. Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

8. Konanie o protinávrhu odporcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by uložil navrhovateľke
zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva odporcu užívaním priestorov v budove č. 1158
na parcele KN 1723 katastrálneho územia Č. pre účely podnikania z a s t a v u j e .

9. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom
doplatku súdneho poplatku za návrh vo veci samej sumu 10 000,- Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

10. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom
doplatku súdneho poplatku za návrh vo veci samej sumu 33 464,- Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

11. Rozsudok j e p r e d b e ž n e v y k o n a t e ľ n ý .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka M. T. S. a. s. podala dňa 21. 06. 2006 návrh proti odporcovi C., a. s.. Žiadala vo veci
samej 1. umožniť navrhovateľke vstup do budovy č. 1158 na parcele KN č. 1723 katastrálneho územia
Č., zapísanej na LV č. 10447, Správa katastra Č. (pričom nedefinovala rozsah budovy, do ktorej má tento
vstup súd umožniť, ani účel vstupu, 2. zdržať sa akýchkoľvek činností, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a
prevádzkyschopnosť plynovej kotolne v budove č. 1158, 3. umožniť voľný prístup k plynovej kotolni. Na
otázku sudkyne na pojednávaní, či právny zástupca navrhovateľky mal na mysli návrhom požadovať aj
zdržanie sa činností, ktoré môžu ohroziť prevádzku kotolne, alebo mal na mysli len zdržanie sa činnosti,
ktoré môžu ohroziť prevádzkyschopnosť prevádzky, tak ako je uvedené v petite, právny zástupca
navrhovateľky uviedol, že mal na mysli len prevádzkyschopnosť.

V zmysle § 152 ods. 2 O. s. p. a § 153 ods. 2 O. s. p. sa súd cítil byť čo do predmetu sporu vo
veci návrhu navrhovateľky viazaný uvedeným predmetom sporu. Aj keď právny zástupca navrhovateľky
uviedol, že zotrváva na pôvodnom petite preto, že pojem „prevádzkyschopnosť kotolne“ zahŕňa v sebe
aj „prevádzku“ (činnosť kotolne) v nadväznosti na § 10 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike, súd dospel k inému záveru. Považoval za potrebné si uvedené pojmy ujasniť, aby bolo
zrejmé, akým predmetom sporu je pri dokazovaní a rozhodovaní viazaný. Použil preto doslovný výklad
pojmu „prevádzkyschopnosť“ z Krátkeho slovníka slovenského jazyka, podľa ktorého udržiavať kotolňu
v prevádzkyschopnom stave znamená udržiavať ju v stave schopnom prevádzky, teda udržiavať kotolňu
pripravenú na prevádzku v bezvadnom, bezpečnom a funkčnom stave. Samotnú realizáciu činnosti
kotolne však tento pojem nevystihuje, pretože činnosti kotolne, chodu, zodpovedá podľa Krátkeho
slovníka slovenského jazyka výraz „prevádzka“. Z toho mal súd ustálené, že predmetom tohto sporu
neučinila navrhovateľka skutočnosť, či má právo prevádzkovať kotolňu (vykonávať v nej činnosť), ale
len právo udržiavať kotolňu v prevádzkyschopnom stave (v stave pripravenosti na neskoršiu prevádzku,
činnosť). O práve navrhovateľky prevádzkovať kotolňu preto súd nerozhodol.

Čo do základu nároku žiadala navrhovateľka priznať právo z titulu práva vecného bremena, ktoré
bolo zmluvne dohodnuté s právnym predchodcom odporcu spoločnosťou M.-A. C. Č. a predajom
prešlo na odporcu. Zároveň toto právo žiadala priznať aj ako právo zákonné, ktoré vzniklo na základe
zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, podľa ktorého má navrhovateľka právo na vstup
do budovy za účelom rekonštrukcie, opravy, údržby kotolne, alebo pri zabezpečovaní bezpečnosti a
prevádzkyschopnosti kotolne (§ 33 ods. 3, § 10 ods. 1).

Ďalej skutkové tvrdenia boli v tej rovine, že odporca bráni navrhovateľke v prístupe do kotolne tým, že
vchod do priestorov budovy, v ktorých je kotolňa, uzamkol. Tým znemožnil navrhovateľke zabezpečenie
bezpečnosti, prevádzkyschopnosti a údržby kotolne. Znemožňuje tým aj dodávku tepla odberateľom,
ktorí sú na odber odkázaní. Mesto Č. v dôsledku tejto situácie vyhlásilo stav núdze v tepelnej energetike.
Odporca bránil vstupu aj verbálnym útokom. Navrhovateľka žiadala zároveň, aby súd určil predbežnú
vykonateľnosť rozsudku.

Predbežné opatrenie vo veci návrhu navrhovateľky bolo nariadené na č. listu 221 spisu a Krajským
súdom v Žiline potvrdené, teda nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 10. 2006.

Odporca podal protinávrh vo veci samej podľa § 97 O. s. p. na č. listu 48 spisu a protinávrh na vydanie
predbežného opatrenia na č. listu 101 spisu.

Predmetom protinávrhu, ktorým sa súd cítil byť viazaný v zmysle § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 O. s. p. bol:

1. návrh na zrušenie práva vecného bremena navrhovateľky zodpovedajúceho právu voľného prístupu
do kotolne oproti náhrade 2 000,- Sk.

2. návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 391 059,- Sk

3. predbežné opatrenie, ktoré žiadal nariadiť tak, že navrhovateľka bude povinná sa zdržať
neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva odporcu, a to užívaním priestorov v budove č. 1158 na
účely podnikania.

Súd podľa § 153 ods. 1 O. s. p. nie je povinný zisťovať skutočný stav veci, ale skutkový stav vec. Ten
bol tvorený tvrdeniami a dôkazmi produkovanými zo strany účastníkov konania, ktorí majú povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť. V dôsledku poučenia podľa § 120 ods. 4 O. s. p. bol skutkový stav uzavretý
a súd ho považoval za preukázaný v nasledovnom rozsahu a vyvodil z neho nasledovné právne závery.

Pokiaľ ide o predmet sporu čo do návrhu navrhovateľky (umožniť vstup do budovy, zdržať sa konania,
ktoré by mohlo ohroziť bezpečnosť a prevádzkyschopnosť plynovej kotolne, umožniť voľný prístup k
plynovej kotolni, tento nárok navrhovateľka uplatnila aj ako zmluvný nárok, aj ako zákonný nárok, s čím
sa súd nestotožnil. Ak raz vznikne nárok na základe určitého právneho titulu, nemôže vzniknúť opätovne
totožný nárok na základe iného právneho titulu. Preto súd považoval za potrebné ustáliť, kedy vzniklo
právo vecného bremena, komu, na základe akého titulu, v akom rozsahu.

Občiansky zákonník v § 151o rozlišuje u vecného bremena moment vzniku vecného bremena a moment
nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecným bremenám. § 151o okrem iných prípadov vzniku vecného
bremena vymenúva aj možnosť vzniku na základe zmluvy, alebo zákona. Podľa § 151o posledná
veta občianskeho zákonníka však je potrebné na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu vklad do katastra nehnuteľností. Inak nemožno konštatovať, že subjekt právo vecného
bremena nadobudol z toho-ktorého titulu, ak nedošlo k zavkladovaniu vzniknutého práva do katastra
nehnuteľností.

Z uvedených dôvodov súd potreboval ustáliť, či navrhovateľka nadobudla právo z vecného bremena na
základe zmluvy, alebo zo zákona a či teda na tento prípad bude súd aplikovať zmluvu alebo osobitný
zákon.

Prioritne súd skúmal zákonný titul. Na ten navrhovateľka aplikovala v § 33 ods. 3 a § 10 ods. 1 zákona o
energetike č. 657/2004 Z. z.. Tieto ustanovenia však predpokladajú, že takéto právo vznikne držiteľovi
povolenia, ktoré vydáva príslušný energetický úrad. Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
(licencia č. T 0262/2001) v prospech navrhovateľky bolo vydané dňa 31. 08. 2004 (č. listu 15 spisu)
a bolo vydané na základe zákona č. 276/2001 Z. z. a nie zákona č. 657/2004 Z. z., o ustanovenia
ktorého sa opiera navrhovateľka a ktorý nadobudol účinnosť až 01. 01. 2005. Na právne úkony treba
aplikovať to hmotné právo, ktoré je platné ku dňu vzniku právneho úkonu. Ak teda ku dňu vydania
licencie navrhovateľke vzniklo právo vecného bremena, vzniklo na základe zákona č. 276/2001 Z. z.
a nie na základe § 33 ods. 3 a § 10 ods. zákona č. 657/2004 Z. z. ako tvrdí navrhovateľka. Ak aj
toto právo vecného bremena na základe predtým platného zákona vzniklo, napriek tomu navrhovateľka
nenadobudla právo zodpovedajúce vecným bremenám, pretože ku dňu rozhodovania nepreukázala
vklad tohto zákonného práva do katastra nehnuteľností. Dôkazom je aj to, že inak by ani nebolo
možné zavkladovať totožné vecné bremeno vzniknuté na zmluvnom princípe, tak ako to vyplýva z
listu vlastníctva č. 10447 (č. listu 13 spisu). Súd ešte podotýka, že ku dňu udelenia licencie a vzniku
zákonného práva vecného bremena bolo vlastníkom spornej nehnuteľnosti Mesto Č.. Navrhovateľka
vznikla 28. 12. 1999.

Keďže zákonné právo vecného bremena napriek vzniku nebolo zavkladované, navrhovateľka zo
vzniknutého práva nenadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu, preto objektívne bolo možné
platným spôsobom dohodnúť následne vznik vecného bremena na zmluvnom princípe. Zmluva bola
uzavretá dňa 14. 09. 2004 a vklad (vrátane vzniknutého práva vecného bremena) bol povolený dňa
05. 11. 2004 - V 2118/2004 (č. listu 14 spisu). Táto zmluva bola uzavretá medzi M. Č. a právnym
predchodcom odporcu M. - A. C. s. r. o., Č., IČO: XX. XXX. XXX,. ktorého konateľom v tom čase bol
Ing. J. H., ktorý je zároveň konateľom terajšieho vlastníka odkúpenej budovy č. 1158 - C. a. s., Č.,
IČO: XX. XXX. XXX.. Okrem uvedeného personálneho prepojenia treba poukázať aj na personálne
prepojenie druhej zmluvnej strany, kedy zmluvu za M. Č. podpisoval primátor mesta Ing. P., ktorý v čase
uzavretia zmluvy 14. 09. 2004 bol jedným z členov predstavenstva (štatutárneho orgánu) navrhovateľky

M. T. S. a. s., IČO: XX. XXX. XXX. (č. listu 104 spisu). Navrhovateľka bola treťou zmluvnou stranou
uzavretej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 14. 09. 2004 v časti týkajúcej sa zriadeného vecného
bremena. Primátor M. Č. tak túto zmluvu uzavrel v mene predávajúceho M. Č. a spolu s ďalším členom
predstavenstva aj v mene navrhovateľky.

Ak mal súd ustáliť, že dojednané právo vecného bremena je platné, musel v prvom rade ustáliť, či
je platná zmluva o prevode nehnuteľností. Nezistil dôvody absolútnej neplatnosti úkonu, ktorými sa
zaoberal z úradnej povinnosti a iné dôvody neplatnosti tvrdené neboli.

V ďalšom sa súd preto zaoberal len platnosťou dojednania práva vecného bremena v tejto zmluve.

V druhom odseku čl. III zmluvy je dojednané, že v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom prevodu, je zriadená
kotolňa, ktorá je vlastníctvom navrhovateľky a nie predmetom prevodu.

Z vykonaného dokazovania bolo medzi účastníkmi konania nesporné, že kotolňa je vlastníctvom
navrhovateľky a že ide o samostatnú vec (nejde o súčasť veci, príslušenstvo hl. veci). Môže byť
demontovaná bez znehodnotenia a zníženia funkčnosti, resp. zmarenia účelu, na ktorý bola postavená.

V treťom odseku čl. III zmluvy je dohodnuté právo vecného bremena nasledovne: „Zmluvné strany sa
dohodli na zriadení vecného bremena v prospech oprávneného M. T. S., spočívajúceho len v práve
voľného prístupu do kotolne. Ostatné náležitosti - nájomné a podobne budú súčasťou novej zmluvy...
Toto vecné bremeno sa zriaďuje bez náhrady.“

Keďže medzi zmluvnými stranami došlo k rozdielnemu výkladu dohody, súd vyložil dohodu za pomoci
výkladových pravidiel a zároveň sa tak zaoberal otázkou, či toto dojednanie je určité a platné v
nadväznosti na § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka.

Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka výraz „len“ je častica, ktorá sa významovo zhoduje s
pojmami výlučne, jedine, iba a naviac tento výraz zdôrazňuje.

Výraz „voľný“ v uvedenom význame pod bodom 5 slovníka znamená neobmedzený, zbavený prekážok,
neviazaný na podmienky a pod bodom 7 bezplatný.

Výraz „prístup“ vo význame na uvedený text znamená jednak oprávnenie vstúpiť a jednak miesto, kadiaľ
sa prichádza, príchod.

Z uvedeného mal súd preukázané, že dojednanie práva vecného bremena je určité a platné v uvedenom
rozsahu, pretože znamená iba (len, výlučne“) právo navrhovateľky bez bránenia, obmedzovania,
kladenia prekážok a podmienok bezplatne vstúpiť do budovy, ale len v časti budovy, kadiaľ sa prichádza,
kde je (príchod) ku kotolni.

Uvedené právo vecného bremena bolo dohodnuté bezplatne. Uvedené právo vecného bremena
nadobudla navrhovateľka zavkladovaním podľa § 151o občianskeho zákonníka na LV č. 13 a uvedené
právo vecného bremena (a zároveň povinnosť strpieť toto právo), prešlo na nového vlastníka spornej
nehnuteľnosti odporcu a to v celom dohodnutom rozsahu, napriek tomu, že v takom rozsahu dohodnuté
v kúpnej zmluve zo dňa 13. 09. 2005 na č. listu 52 spisu nebolo. Vecné bremená totiž prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 151n ods. 2 občianskeho zákonníka). Na základe kúpnej zmluvy
medzi M. A. C. s. r. o., Č., IČO: XX XXX. XXX. a C. a. s., IČO: XX. XXX. XXX. prešlo pôvodne
nadobudnuté právo vecného bremena v celom rozsahu na odporcu, napriek obsahovému okliešteniu
vecného bremena v novej zmluve. Odporca je teda pasívne legitimovaným subjektom tohto práva.
Navrhovateľka je aktívne legitimovaným subjektom uvedeného práva (§ 151n ods. 1 občianskeho
zákonníka), pretože vecné bremeno je v tomto prípade viazané na osobu, ktorá môže byť aj právnickou
osobou (§ 151p ods. 4 občianskeho zákonníka). Až do zániku tohto subjektu, v prospech ktorého bolo
vecné bremeno zriadené, je povinný vlastník nehnuteľnosti a jeho právni nástupcovia vecné bremeno
rešpektovať.

Z uvedeného výkladu vecného bremena je zrejmé, že vecné bremeno bolo dohodnuté len na prístup
ku kotolni a v tomto rozsahu, ktorý zodpovedá priestoru, objemu, zodpovedajúcemu kotolni, jej

príslušenstvu a užívaniu prístupovej cesty ku kotolni je vecné bremeno bezplatné. Právom navrhovateľky
prevádzkovať kotolňu sa však súd nezaoberal, pretože netvorilo predmet sporu. Podotýka však, že
samotná kotolňa je vlastníctvom navrhovateľky, ktorá má právo s predmetom svojho vlastníctva nakladať
podľa § 123 občianskeho zákonníka (držať, užívať, požívať plody, disponovať). Toto právo vyplýva
zo zákona vlastníkovi veci. K naplneniu tohto práva vlastníka užívať predmet vlastníctva nepotrebuje
zriadiť vecné bremeno. Zriadenie vecného bremena k vlastnej veci by bolo aj pojmovo vylúčené. Vecné
bremeno je potrebné zriadiť len na užívanie cudzej veci. V hmotno-právnej rovine teda existuje právo
navrhovateľky prevádzkovať kotolňu. Vzhľadom k tomu, že odporca toto právo popiera, malo tvoriť
predmet sporu, aby rozsudok v uvedenom smere zaväzoval účastníkov konania a mohol byť exekučným
titulom.

Z hľadiska predmetu sporu v nadväznosti na § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 O. s. p. potom súd mal za
to, že nadobudnutému právu vecného bremena navrhovateľky zodpovedá výrok tretí a vyhovel návrhu,
že odporca je povinný umožniť navrhovateľke voľný prístup k plynovej kotolni. Keďže navrhovateľke je
v tomto práve bránené v prístupe, vyhovel súd aj tej časti návrhu, kde žiadala, aby sa odporca zdržal
konania, ktorým ohrozuje bezpečnosť a prevádzkyschopnosť plynovej kotolne (nie však prevádzku z
dôvodov už podrobne rozvedených). Preukázaným konaním bolo slovné a fyzické bránenie v prístupe
do kotolne, ktoré súd zakázal. V návrhu žiadaný „zákaz akýchkoľvek činností odporcu“ považoval súd
za neurčitý, nevykonateľný a umožňujúci rozširujúci výklad v prospech navrhovateľky.

Zamietol však tú časť návrhu, kde navrhovateľka žiadala vstup do budovy. Mal za to, že táto časť
rozsudočného návrhu je totožná s treťou časťou rozsudočného návrhu, pretože uložená povinnosť
umožniť voľný prístup k plynovej kotolni v sebe obsahuje aj povinnosť umožniť vstup do budovy. Zároveň
prvá časť rozsudočného návrhu neobsahuje vymedzenie priestorov budovy, do ktorých má právo vstupu
navrhovateľka, kým tretia časť rozsudočného návrhu navrhovateľky áno, pretože vyjadruje len tú časť
budovy, ktorá je prístupovou cestou ku kotolni a jej súčasti a príslušenstva. Prvý rozsudočný návrh by
neprimerane rozširoval práva navrhovateľky, pretože by jej umožnil vstup do ktorejkoľvek časti budovy,
nielen v súvislosti s presne vymedzeným vecným bremenom.

Keďže uvedené práva vyplývali z nadobudnutého práva vecného bremena, v ich realizácii odporca
bránil navrhovateľke a boli predmetom sporu, išlo o prípad subsumovaný pod § 126 ods. 2 občianskeho
zákonníka v nadväznosti na § 129 občianskeho zákonníka. Zásahy do práva vecného bremena boli
vykonané, trvajú aj ku dňu rozhodovania a ich opakovanie hrozí, preto je na mieste aplikácia uvedeného
ustanovenia a nie § 417 ods. 2 občianskeho zákonníka.

Uvedené právo vecného bremena, ktoré navrhovateľke vzniklo, súd považoval za bezplatné vo
vymedzenom rozsahu a nepodmienené. Tú časť dohody, kde je uvedené, že „ostatné náležitosti -
nájomné a podobne bude súčasťou novej zmluvy“ považoval súd za neurčitú a neplatnú podľa §
37 občianskeho zákonníka. Zároveň ju nevyhodnotil ani ako podmienku podľa § 36 občianskeho
zákonníka, ktorá by podmieňovala rešpektovanie práva vecného bremena uzavretím nájomnej zmluvy a
podobne. Právo vecného bremena je dohodnuté ako samostatné, nepodmienené. Konateľ odporcu bol
aj konateľom predchádzajúceho nadobúdateľa, preto bolo v jeho objektívnych možnostiach zabezpečiť
určitosť obsahových náležitostí zmluvy v súlade s jeho prejavom vôle. Súd nemohol meniť obsahové
náležitosti už uzavretej zmluvy podľa dodatočných prejavov vôle zmluvných strán. Súd len vyložil právny
stav vyplývajúci z uzavretej zmluvy. Aj keď považoval vecné bremeno za právo nepodmienené nájmom
a pod., musel sa nimi zaoberať, pretože odporca ich učinil predmetom sporu.

Na základe tejto zmluvy teda nevzniklo odporcovi, jeho právnemu predchodcovi, právo na uzavretie
nájomnej zmluvy, lebo dojednanie je neurčité, neplatné. Právo na uzavretie nájomnej zmluvy mu ani
vzniknúť nemohlo, a to z nasledovných dôvodov.

Tá časť priestorov, ktorú oprávnená osoba užíva z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
nemôže byť platným spôsobom (rozpor so zákonom § 39 občianskeho zákonníka) opäť prenechaná
do užívania nájomnou zmluvou, ibaže by nájomná zmluva zrušila pôvodne dohodnuté vecné bremeno
(privatívna novácia) s dopadom v zápise v katastri nehnuteľností. Vlastník podľa § 123 občianskeho
zákonníka má právo vec držať, užívať, požívať plody, úžitky, disponovať s vecou. Podľa § 151u
občianskeho zákonníka zriadením práva vecného bremena vlastník prenecháva užívanie určitej veci v
určitom rozsahu oprávnenému z vecného bremena. Ak je taký úkon platný, nemôže následne disponovať

s tým istým právom, s tým istým priestorom uzavretím nájomnej zmluvy podľa zákona č. 116/90 Zb..
Nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám. Ak už nedisponuje právom užívania na základe
zriadeného vecného bremena, nemôže toto neexistujúce právo platne previesť na základe záväzkového
práva. To sa však netýka iného priestoru, než je priestor vymedzený právom vecného bremena.

Pokiaľ ide o protinávrh odporcu, v prvom rade sa súd zaoberal tou časťou protinávrhu odporcu, v ktorom
žiadal nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd uložil navrhovateľke zdržať sa neoprávnených
zásahov do vlastníckeho práva odporcu užívaním priestorov v budove č. 1158 pre účely podnikania.

Konanie o nariadení tohto predbežného opatrenia súd zastavil, pretože vo veci už bolo nariadené
predbežné opatrenie na návrh navrhovateľky, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 10. 2006 a účinné
bude až do právoplatného ukončenia veci samej. Súd dospel k záveru, že návrh odporcu čo do
predbežného opatrenia je totožný s návrhom navrhovateľky a vydaným predbežným opatrením, ktoré je
právoplatné, preto v nadväznosti na § 159 ods. 3 O. s. p., § 103, § 104 ods. 1 O. s. p. ide o neodstrániteľnú
preukážku postupu konania. Totožnosť veci videl v totožnom okruhu účastníkov konania a v totožnom
predmete konania v časti, kedy predbežné opatrenie, ktoré je právoplatné, umožňuje navrhovateľke
vstup aj za účelom zabezpečenia prevádzky a odporca žiada zakázať užívanie priestorov na účely
podnikania, čo sú totožné veci, vzhľadom k tomu, že prevádzka kotolne je predmetnom podnikania
navrhovateľky.

Pokiaľ ide o druhý protinávrh odporcu, ktorý sa týkal uloženia povinnosti navrhovateľke vydať
bezdôvodné obohatenie 391 059,- Sk na tom skutkovom základe, že navrhovateľka mala povinnosť
uzavrieť nájomnú zmluvu na nebytové priestory o rozlohe 45,6 m2 v časovom období do 05. 11. 2004
do 30. 06. 2006, pričom výška bezdôvodného obohatenia predstavuje 5 200,- Sk ročne/m2 x 602 dní,
k tomuto nároku zaujal súd nasledovné stanovisko.

Podľa názoru súdu je nevyhnutné rozlíšiť priestory čo do rozsahu vymedzené právom vecného bremena
od priestorov nad uvedený rozsah zmluvne dohodnutého vecného bremena.

1. Vecné bremeno bolo dohodnuté bezplatne, preto na priestory zodpovedajúce vecnému bremenu -
objemu umiestnenej kotolne, jej príslušenstva a prístupovej cesty k tejto kotolni z dôvodov už uvedených
nemá právo odporca žiadať uzavretie nájomnej zmluvy, pretože uvedené objekty užíva navrhovateľka
na základe iného právneho titulu - vecného bremena. Nejde teda o užívanie uvedených priestorov bez
právneho dôvodu. Za bezplatné užívanie uvedených priestorov nevzniká bezdôvodné obohatenie na
strane navrhovateľky z titulu nezaplatenia nájomného.

Bezdôvodné obohatenie na strane navrhovateľky za užívanie týchto vymedzených priestorov by však
vzniklo z iného právneho titulu, ktorý však ale netvoril predmet sporu. Bezdôvodné obohatenie nebolo z
tohto dôvodu uplatnené (§ 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 O. s. p.). Týmto dôvodom by mohol byť dôvod podľa
§ 151n ods. 3 občianskeho zákonníka, podľa ktorého je oprávnený povinný znášať primerané náklady
na zachovanie veci, ku ktorej má zriadené vecné bremeno a na opravy a údržby týchto priestorov. Ak
ich neznáša, vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie, pretože majiteľ nehnuteľnosti zaňho platí
to, čo mal podľa práva platiť sám. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia však nebol uplatnený z
tohto skutkového dôvodu, netvoril predmet sporu, preto sa súd týmto nárokom nezaoberal.

2. V druhom prípade však navrhovateľka užívala v spornom časovom období od 05. 11. 2004 do 30.
06. 2006 (602 dní) 45,6 m2 priestorov odporcu, ktoré sú priestormi nad rozsah vymedzený zmluvne
dohodnutým vecným bremenom (nad rozsah objemu kotolne a príslušenstva, prístupovej cesty). Na
tieto priestory sa nemôže vzťahovať zmluvná dohoda o bezplatnosti užívania vecného bremena,
pretože uvedené priestory presahujú predmet dohodnutého vecného bremena. Uvedené priestory preto
navrhovateľka užívala v spornom období bez právneho dôvodu, pretože ich užívanie nie je možné
oprieť o právny titul vyplývajúci z vecného bremena. Ich užívaním preto na strane navrhovateľky vzniklo
bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 občianskeho zákonníka, pretože získala majetkový prospech
plnením bez právneho dôvodu. Plnenie - výšku majetkového prospechu súd ustálil s prihliadnutím na
charakter plochy (pivničné priestory), lokalitu, s prihliadnutím na bežné ceny nájomného za nebytové
priestory u podnikateľských subjektov (pretože navrhovateľka aj odporca sú podnikateľské subjekty) a
dospel k záveru, že suma, o ktorú sa navrhovateľka obohatila, sú náklady, ktoré by musela za uvedené
priestory vyplatiť inému podnikateľskému subjektu v prípade uzavretia nájomnej zmluvy podľa zákona

č. 116/90 Zb.. Tržná cena nepodnikateľského nájomného za 1-izbový byt predstavuje mesačne približne
5 000,- Sk. V danom prípade ide o výmeru 45,6 m2, čo predstavuje väčší 1-izbový byt.

V danom prípade však bezdôvodné obohatenie nemôže v sebe obsahovať zisk, pretože zisk je zmluvná
kategória a k uzavretiu nájomnej zmluvy, vrátane dohody o výške nájomného, nedošlo. Bezdôvodné
obohatenie predstavujú nákladové položky, ktoré odporca nešpecifikoval, preto súd ustálil výšku podľa
úvahy (§ 136 O. s. p.), pretože výšku nároku by bolo možné spätne zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Keďže odporca aj navrhovateľka sú podnikatelia, sú náklady v súvislosti s užívaním spornej plochy
väčšie, ako pri bežnom nájme (väčšia spotreba energie, plynu, nákladov na upratovanie, údržbu a pod.).
Súd preto priznal bezdôvodné obohatenie vo výške zodpovedajúcej dvojnásobku tržného nájomného
za 1-izbový byt u nepodnikateľských subjektov, teda vo výške 2 x 5 000,- Sk = 10 000,- Sk mesačne.
Za sporné časové obdobie táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie vo výške 198 325,- Sk. V
uvedenom rozsahu návrhu vyhovel. Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia vo výške
192 734,- návrh zamietol ako nedôvodný. Sporné časové obdobie predstavuje obdobie od 05. 11. 2004
do 30. 06. 2006, čo je 1 rok, 7 mesiacov a 25 dní. Tomu zodpovedá aj alikvotná časť bezdôvodného
obohatenia. Za 1 rok = 12 mesiacov x 10 000,- Sk = 120 000,- Sk, za 7 mesiacov x 10 000,- Sk = 70
000,- Sk a za 25 dní x 333 Sk (10 000 : 30 dní = 333) = 8 325,- Sk. Spolu bezdôvodné obohatenie,
ktoré súd priznal za uvedené časové obdobie, predstavuje súčet súm 120 000,- Sk + 70 000,- Sk + 8
325,- Sk = 198 325,- Sk.

Ak bude chcieť mať odporca zohľadnený aj zisk (nielen náklady za užívanie priestorov, musí sa
domáhať povinnosti navrhovateľky uzavrieť nájomnú zmluvu právnymi prostriedkami. Treba podotknúť,
že užívanie nadlimitnej časti nehnuteľnosti (presahujúcej bezplatné vecné bremeno, príslušenstvo a
prístup k nemu), nie je povinný odporca navrhovateľke umožniť. Navrhovateľka nemá na užívanie
nadlimitného priestoru žiaden právny titul a nadlimitný priestor užíva bez právneho dôvodu).

Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, okrem už uvedených skutočností, bral súd do úvahy aj
tú skutočnosť, že navrhovateľka počas celého sporného obdobia neplatenia nájomného za nadlimitné
priestory disponovala vlastne s finančnými prostriedkami odporcu, tvorila zisk z cudzích finančných
prostriedkov, čo je tiež bezdôvodné obohatenie je jej strane.

Súd zamietol aj protinávrh odporcu na zrušenie vecného bremena za náhradu 2 000,- Sk a to z
nasledovných dôvodov.

Vecné bremeno je platne dohodnutým zmluvným nárokom. Vzniklo uzavretím zmluvy dňa 14. 09. 2004 a
podľa § 151o občianskeho zákonníka k nadobudnutiu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu došlo
vkladom do katastra nehnuteľností dňa 05. 11. 2004 pod V 2118/2004. Následný predaj na odporcu sa
uskutočnil dňa 13. 09. 2005.

Podľa § 151p ods. 3 občianskeho zákonníka sa možno domáhať zrušenia vecného bremena, ak sú
splnené nasledovné podmienky a to kumulatívne:
1. musí dôjsť k zmene pomerov
2. musí byť preukázaný hrubý nepomer medzi právom oprávneného a vecným bremenom, pričom
právne významný je len hrubý nepomer, ktorý vznikol v príčinnej súvislosti so zmenou pomerov. Právne
významný nie je hrubý nepomer, ktorý vznikol súčasne so vznikom vecného bremena, pretože v takom
prípade nejde o zmenu pomerov.

V tomto prípade nadobudol odporca nehnuteľnosť od svojho právneho predchodcu (ktorého bol
taktiež konateľom) dňa 13. 09. 2005. Uvedený odporcom tvrdený „hrubý nepomer“ medzi právami a
povinnosťami existoval už v čase, kedy nehnuteľnosť získal a vyplýva to z toho, že sám žiada nájomné
za obdobie od 05. 11. 2004 do 30. 06. 2006, teda aj za čas pred uzavretím kúpnej zmluvy, s ktorou
naňho prešlo aj vecné bremeno. O tomto tvrdenom hrubom nepomere v čase uzavretia kúpnej zmluvy
vedel, pretože bol konateľom obidvoch spoločností. To znamená hrubý nepomer existoval pred tým,
než sa odporca stal pasívne legitimovaným subjektom z vecného bremena a nevznikol v dôsledku
zmeny pomerov za časové obdobie od uzavretia zmluvy do zmeny pomerov. K žiadnej zmene pomerov
nedošlo. Odporca nadobudol nehnuteľnosť, na ktorej už v čase nadobudnutia viazlo vecné bremeno.
Nadobudol vlastnícke právo už obmedzené. Túto skutočnosť si mal zohľadniť pri dohodnutí kúpnej
ceny, aby bolo prihliadnuté k vecnému bremenu. Nie sú to však podmienky pre zrušenie vecného

bremena. Okrem toho súd považoval náhradu 2 000,- Sk, za ktorú žiadal zrušiť vecné bremeno, za
neprimerane nízku. Úžitok a podnikateľský zisk, ktorý prináša zriadené vecné bremeno navrhovateľke,
sú neporovnateľne vyššie, než je uvedená suma. Súd vychádzal z celého časového obdobia, počas
ktorého by vecné bremeno mohlo slúžiť navrhovateľke.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadny z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, pretože obidvaja účastníci konania boli v časti úspešní a v časti
neúspešní. Pomer úspechu a neúspechu videl súd v približne rovnakom rozsahu.

Súd zaviazal navrhovateľku k zaplateniu súdneho poplatku za návrh vo veci samej vo výške 30 000,- Sk,
pretože zaplatila súdny poplatok len za návrh na vydanie predbežného opatrenia na č. listu 3 spisu vo
výške 2 000,- Sk. Za vec samú súdny poplatok nezaplatila. Predmetom sporu sú tri rozsudočné návrhy
neurčitého charakteru. Podľa zákona č. 621/2005 Z. z. položka 2 písm. b/, ak nemožno predmet konania
oceniť peniazmi, je súdny poplatok 10 000,- Sk. 10 000,- Sk x 3 = 30 000,- Sk.

Súd zaviazal odporcu k zaplateniu súdneho poplatku za podaný protinávrh vo výške 33 464,- Sk. Podľa
zákona č. 621/2005 Z. z. položka 2 písm. b/ 10 000,- Sk za neurčitý predmet sporu (zrušenie vecného
bremena), podľa položky 2 písm. a/ 6% z predmetu - výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré žiadal
vydať (391 059 : 100 x 6% = 23 464,- Sk). Súdny poplatok za podané odvolanie voči nariadenému
predbežnému opatreniu vo výške 2 000,- Sk je zaplatený na č. listu 83 spisu. Súdny poplatok za návrh
na vydanie predbežného opatrenia odporca zaplatil vo výške 2 000,- Sk na č. listu 97 spisu.

Súd ho teda zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku v celkovej výške 33 464 Sk (10 000,- Sk + 23 464,-
Sk).

Súd zároveň rozhodol, že rozsudok je predbežne vykonateľný vo všetkých výrokoch podľa § 162 ods. 3
O. s. p., pretože bol nariadený núdzový stav a hrozí nielen účastníkom konania, ale najmä odberateľom
účastníkov konania nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej ujmy (hlavne na zdraví), v dôsledku odstavenia
kúrenia a iné škody, ktorých vznik je v príčinnej súvislosti s touto vzniknutou situáciou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu v Čadci. V odvolaní je potrebné okrem všeobecných náležitostí (§
42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 15, 2018. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.