Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/151/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215040
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712215040.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného

súdu Zvolen č. k. 6C/172/2012-148 zo dňa 15. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol
podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b), ods.2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.") z dôvodu, že navrhovateľov návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o sťažnosti navrhovateľa nepovažoval za dôvodný, nakoľko navrhovateľ
podanie ústavnej sťažnosti hodnoverným spôsobom nepreukázal. O námietke zaujatosti vznesenej
navrhovateľom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, pričom zákonný sudca K.. A. K. nebol vylúčený
z prejednávania a rozhodovania vecí vedených na Okresnom súde Zvolen, keďže v dotknutých
exekučných konaniach nerozhodoval. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že prebieha konanie,
v ktorom sa rieši otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu, a teda nejde o prejudiciálnu otázku vo

vzťahu k prejednávanej veci.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol zrušiť uznesenie
prvostupňového súdu a vrátiť vec na ďalšie konanie s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2
písm. a), b), c), f), h) O.s.p.. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že dôvod na prerušenie konania
navrhovateľ súdu preukázal, nakoľko doručil elektronicky na e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie

pojednávania spolu s prílohou - ústavnou sťažnosťou, v ktorej namietal porušenie základného práva
na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na
prejednanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť. Hoci krajský súd nevylúčil sudcu okresného
súdu (v rozpore s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky,
Európskeho súdu pre ľudské práva), aj tak daného sudcu nemožno považovať za nestranného pre

jeho pomer k veci, nakoľko je sudcom vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého
mala byť spôsobená navrhovateľovi škoda. Podľa navrhovateľa nie je prípustné, aby do rozhodnutia
ústavného súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a rozhodoval vylúčený
sudca.

Odporca sa nevyjadril k odvolaniu navrhovateľa.Krajský súd, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 10 ods. l O.s.p., po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania s odkazom na ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu
ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. z nasledovných dôvodov :

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom odvolania navrhovateľa je procesné rozhodnutie
okresného súdu týkajúce sa návrhu navrhovateľa na prerušenie konania.

Podľa ustanovenia § 109 ods.1, 2 O.s.p., súd konanie preruší, ak a) účastník stratil spôsobilosť konať

pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b) rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím
vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s
ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade
postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Pokiaľ súd neurobí iné

vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku
trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy; b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo
stratil spôsobilosť konať pred súdom; c) prebieha konanie, v ktorom
sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie
podnet.

V priebehu občianskeho súdneho konania môžu nastať určité okolnosti, ktoré znemožňujú pokračovať
v konaní o danej veci buď na prechodný čas, alebo natrvalo. Občiansky súdny poriadok ich označuje
ako prekážky postupu konania s odkazom na ustanovenie § 107 O.s.p.. Ak nastane okolnosť, ktorá
trvalo znemožňuje pokračovať v konaní a vec meritórne rozhodnúť, súd uznesením konanie zastaví.

Súd uznesením preruší konanie, ak nastane okolnosť, ktorá bráni pokračovať v konaní na prechodný
čas. Súd ex offo obligatórne preruší konanie v prípadoch taxatívne vymenovaných v ustanovení § 109
ods. 1 O.s.p.. Súd môže fakultatívne prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109 ods. 2 O.s.p., ak
pred prerušením konania urobil iné vhodné opatrenia procesného charakteru, ktoré ale neodstránili
okolnosť brániacu v pokračovaní v konaní. Osobitný spôsob obligatórneho prerušenia konania vyplýva z

ustanovenia§110O.s.p., ktorýjevdispozíciiúčastníkovkonaniaazávisíodich:a)komisívnehokonania
(zhodného návrhu všetkých účastníkov týkajúceho sa prerušenia konania), b) omisívneho konania
(zhodný konkludentný prejav vôle všetkých účastníkov, ktorí sa neustanovia bez predchádzajúceho
ospravedlnenia na pojednávanie), pričom súd preruší konanie v prípade, ak sa to neprieči účelu konania
svýnimkou konaniaorozvod,ktorésúdprerušívždybezskúmaniaexistencierozporusúčelomkonania.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal na Okresný súd Zvolen návrhy, ktorým
sa domáhal zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších právnych
predpisov. Navrhovateľ v návrhoch na začatie konania namietol z dôvodu zaujatosti všetkých sudcov

Okresného súdu Zvolen z titulu, že okresný súd svojím nelegálnym konaním (nesprávnym úradným
postupom) zapríčinil vznik škody na strane navrhovateľa, a teda nemohol byť orgánom súdnej moci,
ktorý by o škode rozhodoval s tým, že pridelením veci niektorému sudcovi Okresného súdu Zvolen
by bolo porušené právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom. Podľa
navrhovateľa s odkazom na rozvrh práce na okresnom súde neexistoval sudca, ktorý by nebol vo veci

zaujatý (vzhľadom na pomer k veci a k účastníkom), v dôsledku čoho boli sudcovia Okresného súdu
Zvolen vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, preto navrhol podľa ustanovenia § 12 O.s.p.
prikázať vec inému súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o námietkach zaujatosti vznesených navrhovateľom v súdnych

konaniach vedených na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 6C/172/2012, 6C/173/2012, 6C/174/2012,
6C/175/2012, 6C/181/2012, 6C/182/2012, 6C/183/2012, 6C/184/2012, 6C/185/2012, 6C/186/2012,
pričom nedošlo k vylúčeniu všetkých sudcov Okresného súdu Zvolen z prejednávania a rozhodovania
vo veci.
V konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6C/172/2012 Krajský súd v Banskej Bystrici

rozhodol o námietke zaujatosti navrhovateľa uznesením č. k. 23NcC/151/2012-11 zo dňa 10. 10. 2012.

Uznesením okresného súdu č. k. 6C/172/2012-16 zo dňa 29.01.2013 súd spojil konania vedené
pod sp. zn.: 6C/172/2012, 6C/173/2012, 6C/174/2012, 6C/175/2012, 6C/181/2012, 6C/182/2012,6C/183/2012, 6C/184/2012, 6C/185/2012, 6C/186/2012 na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp.
zn. 6C/172/2012.

Navrhovateľ elektronickými prostriedkami doručil okresnému súdu návrh na prerušenie konania vrátane
sťažnosti na porušovanie základného práva žalobcu zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, t. j. práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky) a práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom adresovanej Ústavnému súdu
Slovenskej republiky týkajúcej sa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3NcC/436/2012.

Odvolací súd mal preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6C/172/2012
Krajský súd v Banskej Bystrici o námietke zaujatosti nerozhodol uznesením sp. zn. 3NcC/436/2012,
pričom navrhovateľ nepredložil právne relevantný dôkaz preukazujúci podanie ústavnej sťažnosti proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23NcC/151/2012-11 zo dňa 10. 10. 2012. Podľa
názoru odvolacieho súdu i v prípade, ak by navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23NcC/151/2012-11 zo dňa 10. 10. 2012, ktorým nadriadený
súd rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom, nebol by daný dôvod na obligatórne
prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože otázku, či vo

veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa na základe riadnych, resp.
mimoriadnych opravných prostriedkov a nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými
namieta porušenie svojich základných práv podľa Čl. 46 ods. 1 a Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zároveň ani skutočnosť, na ktorú poukázal navrhovateľ v odvolaní, že v obdobných prípadoch iné

nadriadené súdy v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčili všetkých sudcov príslušného súdu, nie je
dôvodom na prerušenie konania z dôvodu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.
6C/172/2012 bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23NcC/151/2012-11 zo
dňa 10. 10. 2012, ktoré je právoplatné, a teda zásadne nezmeniteľné, pričom je záväzné pre účastníkov
v predmetnom súdnom konaní.

So zreteľom na to, žiadna z odvolacích námietok navrhovateľa nebola uplatnená dôvodne, pričom
prvostupňový súd v uznesení, ktorým návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, aplikoval
správny právny predpis, správne ho aj vyložil s poukazom na to, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky pre obligatórne ani fakultatívne prerušenie konanie podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm.

b) O.s.p., alebo ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože v danom prípade rozhodnutie súdu
nezávisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený súd riešiť ani ako otázku predbežnú a taktiež
neprebiehažiadnekonanie,vktoromsariešiotázka,ktorámôžemaťvýznamprerozhodnutiesúdua ani
súd nedal na takéto konanie podnet, zároveň nie sú splnené podmienky pre prerušenie konania podľa
ustanovenia § 110 O.s.p., odvolací súd potom uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne

podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.