Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616202222
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616202222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána

Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v konaní o návrhu
navrhovateľky T. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXX/X, XXX XX I., proti manželovi L. P., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXX/X, XXX XX I., o rozvod manželstva a o úpravu pomerov účastníkov
konania (manželov) na čas po rozvode k maloletým deťom W. P., nar. XX. XX. XXXX, T. P., nar. XX. XX.
XXXX a B. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXX/X, XXX XX I., zastúpeným kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č.k. 5P/13/2016-44 zo dňa 17. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný
súd“) rozsudkom zo dňa 17. 06. 2016 manželstvo manželov T. P., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj
„navrhovateľka“ resp. „matka“) a L. P., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „manžel“ resp. „otec“), uzavreté dňa
XX. XX. XXXX v J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J., vo zv.XX, roč.XXXX, str.XXX
por.č. X, rozviedol (prvý výrok). Maloletej detí W. P., nar. XX. XX. XXXX, T. P., nar. XX. XX. XXXX a
B. P., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloleté deti“), zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti

navrhovateľky (matky), ktorá bude zabezpečovať ich výchovu a bude maloleté deti zastupovať a
spravovaťichmajetok(druhývýrok).Manželovi(otcovi)uložilpovinnosťprispievaťnavýživumaloletejW.
mesačne sumou 100,- Eur, na výživu maloletého T. mesačne sumou 120,- Eur a na výživu maloletej B.
sumou 80,- Eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku (tretí výrok), s tým, že takto určené výživné je manžel
(otec) povinný zasielať k rukám navrhovateľky (matky) vždy do 20. dňa každého mesiaca mesačne
vopred (štvrtý výrok). Zároveň prvoinštančný súd konštatoval, že neupravuje styk otca s maloletými
deťmi (piaty výrok). O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva

(šiesty výrok). Zároveň rozhodol, že manžel nie je povinný zaplatiť súdny poplatok (siedmy výrok).
1. 2. V súvislosti s odôvodnením rozsudku ohľadom rozvodu manželstva prvoinštančný súdu uviedol, že
dospel k záveru, že manželstvo manželov bolo od začiatku konfliktné. Príčinou nezhôd medzi manželmi
bola najmä okolnosť, že manžel sa sústavne zdržiava v zamestnaní, pretože pracuje ako vodič kamiónu
a domov prichádza len niekoľkokrát ročne, vždy asi na týždeň. Všetky povinnosti spojené s vedením
spoločnej domácnosti preto plnila len navrhovateľka, ktorá taktiež sama zabezpečovala výchovu troch
maloletých detí. V dôsledku tohto pretrvávajúceho stavu došlo medzi manželmi k citovému odcudzeniu

sa. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že v spolužití s manželom zotrvala najmä s prihliadnutím
na záujmy maloletých detí. V súčasnosti sa vzťahy medzi ňou a manželom zhoršili do tej miery, že
psychicky nie je schopná zotrvať aj naďalej v tomto vzťahu a trvala na rozvode manželstva. Následne
súd prvej inštancie uviedol, že vyhodnotil dopady konfliktných vzťahov oboch rodičov na výchovu acitovú stabilitu maloletých detí a dospel k záveru, že súčasný spôsob spolužitia manželov nepriaznivo
zastavuje do úspešného psychického a telesného vývoja maloletých detí. Je v ich záujme, aby vyrastali
v rodinnom prostredí, ktoré im zabezpečuje psychickú pohodu a citovú stabilitu. Aktuálny stav vzťahu

medzi manželmi vyhodnotil ako vzťah, ktorý je vážne a dlhodobo narušený, v dôsledku čoho manželstvo
neplní svoj účel. Zároveň konštatoval, že nie je možné do budúcna očakávať obnovenie riadneho
manželského spolužitia a preto manželstvo manželov (podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona
o rodine) rozviedol.
1. 3. Rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky) odôvodnil

súd prvej inštancie stručne tým, že táto sa o deti doteraz riadne stará.
1. 4. Rozhodnutie o neupravení styku otca s maloletými deťmi odôvodnil tým, že navrhovateľka s
ohľadom na povahu zamestnania otca a vzhľadom na to, že je kedykoľvek ochotná umožniť styk otca
s maloletými deťmi, upraviť styk nežiadala.
1.5.Vodôvodnenírozhodnutiaourčenívyživovacejpovinnosťotcavočimaloletýmdeťomprvoinštančný
súd uviedol, že vychádzal zo schopností a možností otca prispievať na ich výživu, z veku maloletých detí

a z neho vyplývajúcich požiadaviek a nárokov. Vychádzajúc zo zistených príjmových pomerov obidvoch
rodičov dospel k záveru, že otec má možnosť prispievať na výživu maloletej W. mesačne sumou 100,-
Eur, na výživu maloletého T. mesačne sumou 120,- Eur a na výživu maloletej B. sumou 80,- Eur, pričom
v súvislosti s maloletým T. poukázal na to, že tento v septembri 2016 začne študovať na U. C.W. v O.,
v dôsledku čoho budú u neho náklady na jeho výživu vyššie.

1. 6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia
§ 144 Občianskeho súdneho poriadku.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal manžel v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil na návrh navrhovateľky o rozvodu manželstva zamietol,

prípadne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
2. 2. V úvode odôvodnenia odvolania uviedol, že si je vedomý, že si v rámci prvoinštančného konania
nesplnil všetky zákonom súdom uložené povinnosti, teda, že sa nevyjadril k návrhu a riadne sa
neospravedlnil z neúčasti na pojednávaní. Dôvodom nebol jeho pasívny prístup ku konaniu, ale jeho

neznalosti zákona a následkov z neho plynúcich pre konečné rozhodnutie súdu.
2. 3. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania poukázal na to, že si je vedomý, že z dôvodu častých
pracovných ciest do zahraničia dochádza k problémom v manželstve a preto sa rozhodol, že pre
záchranu manželstva a rodiny prácu pre doterajšieho zamestnávateľa ukončí a bude si hľadať inú
vhodnú prácu len na Slovensku. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka sa s maloletými deťmi vrátila

späť do spoločnej domácnosti a že spolu konzultovali možné spôsoby vzájomného spolužitia. Svoj
postoj k manželke, k deťom, k manželstvu a rodičovstvu oľutoval a do budúcnosti sa rozhodol, že
požiadavky manželky s ohľadom pre záchranu a obnovenie manželského a rodičovského spolužitia
bude akceptovať.

3. Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu manžela (otca) uviedol, že sa
„prikláňa“ k jeho odvolaniu, „vzhľadom na to, že rodičia maloletých detí obnovili spolužitie a spolu s
maloletými deťmi naďalej žijú v spoločnej domácnosti, čo je v záujme maloletých detí.“

4. 1. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu manžela zo dňa 06. 09. 2016, ktoré bolo osobne

doručené prvoinštančnému súdu dňa 07. 09. 2016 uviedla: „Súhlasím s odvolaním žalovaného a žiadam
súd, aby naše manželstvo zostalo zachované.“
4. 2. Následne navrhovateľka v podaní zo dňa 09. 09. 2016, ktoré bolo osobne doručené súdu prvej
inštancie toho istého dňa uviedla: „Nesúhlasím s odvolaním žalovaného a žiadam súd, aby naše
manželstvo bolo rozvedené. Som pod fyzickým nátlakom žalovaného a nedá sa takto pokračovať v

manželstve.“
4. 3. V písomnom podaní zo dňa 05. 10. 2016, ktoré bolo osobne doručené prvoinštančnému súdu dňa
06. 10. 2016, formálne označenom ako „Vyjadrenie k odvolaniu“ navrhovateľka poukázala na to, že
pracovníčke kolízneho opatrovníka na základe telefonického dotazu, či sa spolu s deťmi vrátila domov,
odpovedala, že áno, ale v skutočnosti sa vrátila do spoločného domu a nie k manželovi, s ktorým

neobnovili spolužitie, iba sa dohodli, že bude bývať v spoločnom dome kým ju z neho nevyplatí. Naďalej
trvá na tom, aby manželstvo bolo rozvedené, pretože neplní svoj účel a nikdy plniť nebude, pretože je
hlboko rozvrátené. Rozvod je vhodný i pre dobro detí. To, že sa najskôr vyjadrila, že súhlasí s odvolaním
manžela, bolo spôsobené tým, že bola pod jeho psychickým nátlakom. Manžel odišiel zo zamestnania,ju prepustili zo zamestnania v záučnej dobe kvôli práceneschopnosti, nemali finančné prostriedky pre
deti do školy a preto nevedela čo má robiť a pod tlakom napísala, že súhlasí s odvolaním. Veľmi sa
ospravedlňuje za rozporuplné vyjadrenia.

5. Po doručení vyššie uvedených vyjadrení navrhovateľky manžel (odvolateľ) v podaní zo dňa 26. 03.
2017, ktoré bolo osobne doručené prvoinštančnému súdu dňa 28. 03. 2017 uviedol: „S manželkou (...)
sme sa dohodli a súhlasím, aby naše manželstvo bolo rozvedené aj so zverením detí do manželkinej
starostlivosti a výživným na deti, ktoré mi určil súd.“

6. Súd prvej inštancie rozhodol dňa 17. 06. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť i ďalší nový procesnoprávny
kódex - zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), ktorý v prechodných
ustanoveniach, konkrétne v ustanovení § 395 ods. 1 uvádza: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z ustanovenia § 2 ods. 1 CMP
vyplýva: „Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento
neustanovuje inak.“ Pretože rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CMP, bolo potrebné
na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CMP a CSP.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a
§ 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1CSP ako vecne správne potvrdil.

8. Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, súd prvej inštancie pri rozhodnutí o rozvode

manželstva vychádzal z tvrdení a výpovede navrhovateľky a na základe nich dospel k záveru, že vzťah
medzi manželmi je vážne a dlhodobo narušený, v dôsledku čoho manželstvo neplní svoj účel a preto
manželstvo účastníkov rozviedol. Manžel v odôvodnení odvolania uvedený záver prvoinštančného súdu
v zásade žiadnymi relevantnými dôkazmi nespochybnil, poukázal len na to, že navrhovateľka sa vrátila s
deťmi do spoločného domu, a že do budúcnosti prehodnotí svoj postoj k manželke, deťom, manželstvu

a rodičovstvu a že bude akceptovať požiadavky navrhovateľky s cieľom obnoviť manželské a rodičovské
spolužitie. Z následných vyjadrení manželov však vyplýva, že k trvalému zlepšeniu vzájomných vzťahov
nedošlo a preto i samotný odvolateľ v podaní zo dňa 26. 03. 2018 v konečnom dôsledku uviedol, že
sa s navrhovateľkou dohodli a súhlasí s tým, aby manželstvo bolo rozvedené. Zároveň súhlasil i so
spôsobom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode

manželstva, ktorý previedol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.

9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a

preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.