Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 25XCdo/228/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212628
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6912212628.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn.
12C/143/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. marca

2016, č.k. 15Co/114/2016-98, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRimavskáSobotauznesenímz3.decembra2015,č.k.12C/143/2012-42,uložilžalobkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti vo výške 66,- € podľa položky
17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici druhou výrokovou vetou svojho uznesenia
z 10. marca 2016, č.k. 15Co/114/2016-98, napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Stotožnil sa s názorom súdu prvej
inštancie, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti; za správny označil
tiež následný postup súdu prvej inštancie pri vyrubení súdneho poplatku.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, a to v časti súdneho poplatku za
vznesenie námietky zaujatosti, a žiadala rozhodnutia oboch súdov zrušiť a pre prípad úspešnosti priznať
jej náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ OSP), účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP) a vo veci rozhodoval vylúčený sudca
a súd bol nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ OSP). Za nepodanie návrhu na začatie konania

považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie možnosti
konaťpredsúdompovažovalaúdajnúprekvapivosťanepreskúmateľnosťrozhodnutiaodvolaciehosúdu.
Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvej inštancie vyvodzovala z toho, že išlo o
sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Odvolaciemu súdu
napokon vyčítala aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych
poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti.4.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúddovolací[§35zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku (ďalej len „CSP“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), dospel k

záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie
je prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).

5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobkyne bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v

zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a prípustnosť podaného dovolania
posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 OSP.

6. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa -

viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 2Cdo/328/2013, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014,
6Cdo/120/2014, 6Cdo/304/2014, 7Cdo/1/2014, 7Cdo/79/2014, 8Cdo/132/2014, 8Cdo/133/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza.

7. Žalobkyňa v podanom dovolaní voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. marca 2016, č.
k. 15Co/114/2016-98 zároveň žiadala prerušiť konanie a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky
návrh na vyslovenie nesúladu položky č. 17a s Ústavou Slovenskej republiky. Najvyšší súd návrhu
žalobkyne na prerušenie konania podľa v čase podania predmetného návrhu platného a účinného §
109 ods. 1 písm. b/ OSP nevyhovel a tento zamietol, pretože položku č. 17a nepovažuje za rozpornú s

Ústavou Slovenskej republiky a jej článkom 46 ods. 1. Najvyšší súd sa s argumentáciou žalobkyne, že
zavedenie poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu nestotožňuje.
Položka č. 17a bola do sadzobníka opätovne zavedená zákonom č. 621/2005 Z.z. pretože dochádzalo
k zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti a tak k zbytočnému predlžovaniu konania. Podľa dôvodovej
správy k tomuto zákonu predmetný poplatok by mal mať povahu kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi

vrátiť, ak námietku podal odôvodnene. Takéto obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a
prispieva aj k zachovaniu iného ústavou zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej
lehote. Daný poplatok za námietku sa navyše v prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania podľa
§ 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vráti.
Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj

Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v rozsudku z 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz
proti Poľsku uviedol, že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať
zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, že požiadavku zaplatiť
súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu,
ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(odseky 59, 60).

8. Z týchto dôvodov je najvyšší súd názoru, že dovolateľka namieta rozpor s právom na prístup k súdu
neoprávnene, a preto jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP v
spojení s § 470 ods. 1 CSP zamietol.

9. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 ods. 1 OSP a § 239 OSP prípustné nie je,
Najvyšší súd Slovenskej republiky ho odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP bez toho, aby sa zaoberal
dôvodnosťou podaného dovolania.

10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451
ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.