Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214224653
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214224653.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
L. U. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Košiciach dieťaťa rodičov L. U. rod. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Y. ul. č. XX v V. zastúpenej
advokátkou JUDr. Janou Bajužíkovou so sídlom na Štefánikovej ul. č. 8 v Michalovciach a R. U. nar.
X.X.XXXX bývajúceho na S. ul. č. XXXX/XX v V. v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinnostíkodvolanímatkyprotirozsudkuOkresnéhosúduKošiceIIz9.11.2016č.k.27P/128/2015-219
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je rozsudok vo výroku o zverení maloletého L. U. nar. 17.11.2000 do výchovy otca a vo
výroku o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I zo 16.3.2011
č.k. 20C/274/2009-49 tak, že mal. L. zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia majú
právo ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Matku maloletého zaviazal prispievať na jeho výživu

40 Eur mesačne od 12.9.2014 do 31.10.2014, 80 Eur mesačne od 1.11.2014 do 31.8.2016 a 150 Eur
mesačne od 1.9.2016 do budúcna, ktoré je povinná zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu otcovi
maloletého. Dlžné výživné 1.068,86 Eur za obdobie od 12.9.2014 do 31.10.2016 ju zaviazal zaplatiť do
90 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého s návrhom, aby odvolací
súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Konštatovala, že určené výživné

nezodpovedá jej schopnostiam, možnostiam ani majetkovým pomerom. Zdôraznila, že je začínajúcou
podnikateľkou, nikdy predtým nepodnikala nemá dostatok skúseností, preto je v strate. Vyslovila
presvedčenie, že konajúci súd spoľahlivo nezistil skutočný stav veci. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia označila za nedostatočné a nezrozumiteľné. Zdôraznila, že v prípade, ak nie je v
schopnostiam, možnostiach a majetkových pomeroch povinného rodiča prispievať na výživu maloletého
výživným zodpovedajúcim odôvodneným potrebám dieťaťa, je potrebné prispôsobiť nároky dieťaťa
životnej úrovni povinného rodiča. Nesúhlasila ani so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca,

z dôvodu, že maloletý prejavil vôľu, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti len otca. Poukázala na
to,žekonajúcisújepovinnývždyrozhodnúťvnajlepšomzáujmemaloletéhodieťaťa,pretojenevyhnutné
aby skúmal, čí vôľa maloletého korešponduje s jeho najlepším záujmom. Správu kolízneho opatrovníka
o prešetrení pomerov maloletého v starostlivosti otca označila za neobjektívnu, nakoľko je limitovanámateriálnymi a finančnými možnosťami orgánu verejnej správy. Vytkla konajúcemu súdu, že dôsledne
nezistil skutočný stav ohľadom starostlivosti otca o maloletého a za tým účelom nevykonal navrhované
dôkazy.

3. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

5. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zverení maloletého
do osobnej starostlivosti otca ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3

CSP a dospel k záveru, súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal

s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde
prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti
majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v napadnutej časti
o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca poukazuje na to, že maloletý má sedemnásť rokov,
je na prahu dospelosti, v zmysle trestného zákone je trestnoprávne zodpovedným, v zmysle ust. §

11 Zákona o rodine by mu súd mohol v tomto veku výnimočne povoliť uzavretie manželstva s čím
je spojené nadobudnutie plnoletosti v zmysle ust. § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto možno
dôvodne predpokladať, že miera jeho vyspelosti odôvodňuje v konaní o jeho zverenie do výchovy
niektorému z rodičov v plnej miere prihliadnuť na jeho vôľu a rozhodnúť o výchove v súlade s ňou,
za predpokladu, že rodič, do ktorého starostlivosti si dieťa želá byť zverené je objektívne, v súlade

so zákonnými požiadavkami Zákona o rodine spôsobilý riadne sa o neho postarať. Dodáva, že zo
zistenéhoskutočnéhostavuvecinepochybnevyplýva,žeotecjeschopnýriadnezabezpečiťstarostlivosť
o maloletého a vytvoriť mu vhodné výchovné prostredie. K odvolacím námietkam matky ohľadom
materiálnych a finančných limitov kolízneho opatrovníka dodáva, že kolízny opatrovník riadne prešetril
pomery otca v súlade so zákonnými požiadavkami. Poukazuje na to, že z obsahu odvolacích námietok

matky vyplýva, že kolízny opatrovník nikdy nedokáže objektívne prešetriť pomery rodičov maloletého
dieťaťa, nakoľko svoju činnosť vykonáva len počas pracovnej doby, preto jej námietky neobstoja. Z
týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch o zverení maloletého do osobnej
starostlivosti otca jeho zastupovaní a správe jeho majetku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1
CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

9. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňomnadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

10. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom,

12. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak

nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

13. Podľa ust. § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

14. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej

rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

15. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania,
ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia

ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,
prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie

zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto
rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí
vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu

jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.16. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a dlžnom
výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust.

§ 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 CSP a § -u 36 CMP,

pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o výživnom, najmä žiadnym spôsobom
nevyhodnotil vykonané dokazovanie a obmedzil sa len na všeobecnú konštatáciu o zákonných
podmienkach určenia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a zhrnutie zisteného skutočného stavu
veci bez toho, aby svoje rozhodnutie stručne, jasne a výstižne vyhodnotil, uviedol, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a akými úvahami sa pri určovaní výživného

riadil. Zdôrazňuje, že v odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých
skutočnostíkonajúcisúddospelkzáveru,žeurčenévýživnézodpovedázákonnýmpodmienkamZákona
o rodine, nakoľko len zhrnul zistený skutočný stav ohľadom odôvodnených potrieb a výdavkov maloletej
a schopností, možností a majetkových pomerov navrhovateľa bez toho, aby zistené skutočnosti zákonne
vyhodnotil a riadne posúdil. Vzhľadom na to, že konajúci súd riadne a zákonne neodôvodnil napadnutý

výrok o určenom výživnom pre maloletú U. dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľné a zmätočné. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, keď
nevykonal náležité dokazovanie ohľadom charakteru a účelnosti matkou preukázaných mesačných
výdavkov ani ich nevyhodnotil v zmysle zásady prednosti určeného výživného pred ostatnými výdavkami
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Poukazuje na to, že konajúci súd sa žiadnym

spôsobom nevysporiadal so životnou úrovňou matky ani s jej s preukázaným príjmom z podnikateľskej
činnosti, nevyhodnotil ho v zmysle platných zákonných podmienok zákona o rodine a obmedzil sa len
na všeobecné konštatovanie, že podnikanie matky nie je v úplných začiatkoch preto určené výživné
zodpovedá jej schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov. Z týchto dôvodov odvolací sú
rozsudok v napadnutom výroku o výživnom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20.Povrátenívecibudepovinnosťousúduprvéhostupňavykonaťdôslednédokazovanievnaznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie
ohľadom schopností, možností a majetkových pomerov matky vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými

potrebami maloletého so zreteľom na jeho právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, za tým
účelom riadne a zákonne posúdiť a vyhodnotiť príjem matky za jednotlivé obdobia z hľadiska zákonných
podmienok Zákona o rodine. Dôsledne zistiť skutočný stav veci ohľadom podnikateľskej činnosti matky
a jej hospodárskych výsledkov, posúdiť ich podľa platnej právnej úpravy a vyhodnotiť, či ňou preukázaný
príjem, zodpovedá jej skutočným schopnostiam a možnostiam, resp. či sú splnené zákonné podmienky

pre vyhodnotenie jej príjmu v zmysle zásady potencionality. Opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie
odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a
úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.21. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.