Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Cb/141/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713211387
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5713211387.4

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v obchodnej právnej
veci žalobcu: Cymedica SK, spol. s r.o., so sídlom, Družstevná 1415/8, Zvolen 960 01, IČO: 36031780,
právne zastúpeného: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské
Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: FARMAVET s.r.o., so sídlom
Sklabinská 20, 036 01 Martin, IČO: 31 560 083 v čase vyhlásenia rozsudku právne zastúpenému JUDr.

Michaela Řiháková Kojtalová, so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina (dohoda o vypovedaní
plnomocenstva z 30.6.2015), v konaní o zdržanie sa nekalosúťažného konania, náhradu škody a
primerané zadosťučinenie v peniazoch takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa v časti náhrady škody spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného spočívajúceho v
nelegálnych paralelných dovozoch veterinárnych prípravkov Poluvac IB Primer a Salmonella vac. E, v
období od marca 2008 do decembra 2009 vo výške 138.901,52 € z a m i e t a.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 10.000,- € do 30- tich dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva právo uverejniť jeden krát rozsudok a to jeho výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré

určí žalobca na trovy žalovaného v časopise Spravodaj Komory veterinárnych lekárov SR vo formáte A5.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 166,- €, ako zálohu na náklady na uverejnenie rozsudku
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.3.2010 domáhal zdržania sa nekalosúťažného konania
žalovaného, náhrady škody voči žalovanému a primeraného zadosťučinenia v peniazoch. Žalobu
odôvodnil tým, že žalobca podniká okrem iného v oblasti veľkodistribúcie veterinárnych liekov
registrovaných v SR a veterinárnych prípravkov a veterinárnej zdravotníckej technicky schválených v SR
a je držiteľom povolenia na distribúciu veterinárnych liekov, veterinárnych prípravkov a zdravotníckych
veterinárnych pomôcok č. 001/1998-5000-D-1, ktoré vydal Ústav štátnej kontroly veterinárnych

biopreparátov a liečiv.
Žalovaný podniká okrem iného v oblasti veľkoobchodu s farmaceutickými výrobkami, výroby
farmaceutických prípravkov a poskytovania lekárenskej starostlivosti v odbore lekárenstvo vo verejnej
lekárni a je držiteľom povolenia na distribúciu veterinárnych liekov, veterinárnych prípravkov a
zdravotníckych veterinárnych pomôcok č. 027/1999 - 5000 - D, ktoré vydal Ústav štátnej kontroly
veterinárnych biopreparátov a liečiv. Podľa žaloby je žalobca na území SR jediným distribútorom

prípravku Kefamast DC v balení po 120 aplikátorov, držiteľom registrácie je p. PharmDr. Andrea
Kovácsová. V období od augusta 2009 dovážal na Slovensko žalovaný bližšie neurčené množstvoaplikátorov veterinárneho lieku Kefamast DC s poľským registračným číslom 1403/03 v balení po 24
aplikátorov. Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv zadržal 240 aplikátorov Kefamast
DC registrovaného v Poľsku dovezeného na Slovensko spoločnosťou FARMAVET. Podľa žalobcu ide

o nepovolený súbežný dovoz veterinárneho lieku a nelegálny dovoz neregistrovaného liečiva, pretože
nespĺňa podmienky na súbežný dovoz podľa zákona o liekoch, najmä nie je totožný s výrobkom
Kefamast DC registrovaným v SR, pričom odlišnosť spočíva vo veľkosti balenia a tiež odlišnosť je daná
rozdielnym držiteľom registračného rozhodnutia. Tiež je k tomuto prípravku priložená kópia príbalovej
informácie k produktu registrovanému v SR čo podľa žalobcu môže v zákazníkoch vzbudiť falošnú

predstavu, že ide o produkt registrovaný a uvoľnený do predaja v SR. Toto konanie žalovaného podľa
žalobcu napĺňa znaky nekalej súťaže podľa § 44 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože toto konanie
žalovaného je spôsobilé získať neodôvodnenú súťažnú výhodu a to jednak v ušetrených nákladoch
na získanie príslušných povolení, skráteného času na uvedenie na trh a tiež že liek by pri dodržaní
príslušných právnych predpisov vôbec na Slovensku dovážať nemohol. Žalovaný tiež k dovážanému
lieku Kefamast DC prikladal odkopírovanú príbalovú informáciu na ktorej bola ako držiteľ registrácie

uvedená PharmDr. Andrea Kovácsová, čím žalovaný poskytol mylnú informáciu, že držiteľom registrácie
lieku Kefamast DC je táto osoba, čím naplnil skutkovú podstatu § 46 ods.1 Obchodného zákonníka vo
forme klamlivého označovania tovaru.
V dôsledku vyššie popísaného nelegálneho dovozu prípravku Kefamast DC vznikla žalobcovi škoda
v podobe ušlého zisku z predaja prípravku Kefamst DC, ale najmä v podobe ušlého zisku z predaja

substitučného produktu Kloxarate DC. Spoločnosť Cymedica nemohla začiatkom septembra 2009 v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi predávať prípravok Kefamast DC, ale namiesto
tohto bolo možné distribuovať prípravok Kloxarete DC, a preto je dôvodné sa podľa žalobcu domnievať,
že predaje prípravku Kefamast DC by do významnej miery boli nahradené predajom prípravku Kloxarete
DC. Ušlý zisk vyčíslil žalobca na základe konzervatívneho odhadu čiastočného (70%) nahradenia

výrobku Kefamast DC výrobkom Kloxarete DC a ušlý zisk vyčíslil na 9.417,- eur.
Od roku 2006 podľa žaloby žalovaný dovážal na Slovensko viacere veterinárne lieky bez povolenia,
najmä vakcíny Poluvac IB-Primer a Avipro Salmonella vac Ead us.vel. Žalovaný nezískal povolenie
na súbežný dovoz týchto liekov a jediným oprávneným distribútorom na Slovensku je žalobca. Je
teda zrejmé, že žalovaný doviezol uvedené lieky do SR v rozpore so všeobecne záväznými predpismi

a to najmä v rozpore so Zákonom o liekoch, a teda išlo o nepovolené súbežné dovozy. Takéto
správanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé žalobcovi privodiť ujmu, a teda napĺňa
znaky všeobecnej skutkovej podstaty nekalej súťaže podľa § 44 Obchodného zákonníka. Škoda, ktorá
žalobcovi týmto nelegálnym dovozom vznikla spočíva v ušlom zisku z predaja predmetných výrobkov
vo výške 138.901,52 eur.

Pri uvádzaní každého výrobku na slovenský trh žalobca oboznamuje odberateľov s vlastnosťami daného
výrobku a pri nelegálnom dovoze nie je možné kontrolovať a garantovať vlastnosti výrobku a zaručiť,
že budú spĺňať oprávnené očakávania zákazníkov spojené s menom žalobcu a ním distribuovaných
prípravkov. Takéto konanie je spôsobilé privodiť nemajetkovú ujmu spočívajúcu v strate dôveryhodnosti
predávaných produktov od ktorých zákazníci očakávajú isté vlastnosti a môžu tak stratiť dôveru aj

voči oprávnenému distribútorovi, teda žalobcovi a môže dôjsť k poškodeniu dobrého mena spoločnosti
Cymedica. Túto nepeňažnú ujmu požaduje žalobcu riešiť priznaním primeraného zadosťučinenia v
peniazoch v sume 40.000,- eur.

Prvostupňový súd rozhodol rozsudkom nasledovne:

Konanie sa v časti ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa
nekalosúťažného konania spočívajúceho v:
- uvádzaní na slovenský trh neregistrovaného prípravku Kefamast DC registrovaného v Poľsku pod
reg.č. 10403/03

- v nelegálnych paralelných dovozoch veterinárnych prípravkov Kefamast DC, Poluvac IB Primer a
Salmonella vac. E

z a s t a v u j e .

II.
Žaloba sa v časti náhrady škody spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného
- spočívajúceho v uvádzaní na slovenský trh neregistrovaného prípravku Kefamast DC,
registrovaného v Poľsku pod reg.č. 1043/03 v období od začiatku augusta 2009 dokonca novembra 2009 vo výške 9.417,- eur.

- spočívajúceho v nelegálnych paralelných dovozoch veterinárnych prípravkov Poluvac IB Primer a
Salmonella vac E v období od marca 2008 do decembra 2009 vo výške 138.901,52 eur
z a m i e t a .

III.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 40.000,- eur, do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

IV.
Žalobcovi sa priznáva právo uverejniť jedenkrát rozsudok a to jeho výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré

určí žalobca na trovy žalovaného v časopise Spravodaj komory veterinárnych lekárov SR vo formáte A5.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 166,- eur ako zálohu na náklady na uverejnenie rozsudku,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca i žalovaný.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/141/2013-730 zo
dňa 3.10.2013 potvrdil v časti napadnutého výroku, ktorým Okresným súd náhradu škody spôsobenej
nekalosúťažným konaním žalovaného spočívajúceho v uvádzaní na Slovenský trh neregistrovaného
prípravku Kefamast DC, registrovaného v Poľsku pod reg.Č. 1043/03 v období od začiatku augusta 2009

do konca novembra 2009 vo výške 9.417,- € zamietol. V časti napadnutého výroku, ktorým Okresný
súd náhradu škody spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného spočívajúceho v uvádzaní
na Slovenský trh nelegálnych paralelných dovozoch veterinárnych prípravkov Poluvac IB Primer a
Salmonella vac E v období od marca 2008 do decembra 2009 vo výške 138.901,52 € a vo výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 40.000,- € do 30-tich dní

od právoplatnosti rozsudku, o priznaní práva žalobcovi uverejniť jeden krát rozsudok , a to jeho výrokovú
časť a odôvodnenie, ktoré určí žalobca na trovy žalovaného v časopise Spravodaj komory veterinárnych
lekárov SR vo formáte A5, o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 166,- €, ako zálohu na
náklady na uverejnenie rozsudku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania
zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že pokiaľ došlo k zrušeniu
rozsudku Okresného súdu v napadnutej časti vo výroku na náhradu škody spôsobenej nekalosúťažným
konaní žalovaného, spočívajúceho v uvádzaní na Slovenský trh nelegálnych paralelných dovozoch
veterinárnych prípravkov Poluvac IB Primer a Salmonella vac E, v období od marca 2008 do decembra

2009 vo výške 138.901,52 €, tak absentovalo odôvodnenie rozsudku prvého stupňa tým, že je potrebné,
aby sa prvostupňový súd venoval skúmaniu splnenia základných atribútov, za splnenia ktorých možno
žiadať náhradu škody. Pokiaľ ide o primeranosť výšky peňažného zadosťučinenia, tak Krajský súd
zdôraznil, že musí byť posudzovaná táto výška z objektívnych aj subjektívnych hľadísk, s tým, že
primárne je potrebné vyhodnotiť, či nekalosúťažné konanie žalovaného, skutočne nekalosúťažným

konanímboloačidošlojehokonanímkzhoršeniupostaveniažalobcunatrhusveterinárnymiliečivami.V
tejto súvislosti odvolací súd poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý spochybnil oprávnenie žalobcu na
distribúciu, avšak len pokiaľ ide o liečivo Kefamast DC, keď uviedol, že žalobca uvádzal na trh liečivo na
základe neplatného povolenia, pokiaľ ide o registráciu Pharm. Andreu Kovácsovú, tak registrácia v čase
podania žaloby, aj v čase distribúcie liekov, aj dnes sú neplatné. Odvolací súd uviedol, že v súvislosti s

týmito vyjadreniami žalovaného bude potrebné vyhodnotiť ( nedôvodnosť ) nároku žalobcu na primerané
zadosťučinenie, avšak Krajský súd zvýraznil, že len pokiaľ ide o veterinárne liečivo Kefamast DC. Ďalej
Krajský súd uviedol, že pokiaľ ide o uverejnenie rozsudku, nie je naň právny nárok a je plne na zváženísúdu, či je to vhodné a spravodlivé, avšak zdôraznil odvolací súd, že takéto rozhodnutie je závislé na
výsledku konania vo veci samej.

Prvostupňový súd teda vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie v zmysle intencií
rozhodnutia Krajského súdu.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v podstate zotrváva na všetkých svojich doterajších
písomných podaniach a ústnych prednesoch. Na otázky samosudkyne v súvislosti s rozhodnutím
Krajského súdu uviedol, že pokiaľ ide o platnosť registrácie Pharm. Andrey Kovácsovej na liečivo

Kefamast DC, tak k tomu sa vyjadriť nevie. Uviedol, že pokiaľ ide o výrobok Kefamast DC, tak ide
o zanedbateľnú časť v pomere k ostatnej škode, k ostatným dvom liečivám a pokiaľ súd priznal plné
zadosťučinenie nevie z akého dôvodu sa tieto skutočnosti riešia, tiež právny zástupca žalobcu na otázku
samosudkyne uviedol, že vo vzťahu ku škode u liekov Poluvac IB Primer a Salmonella vac E a ním
uvedeného označenia dôkazu v žalobe, že bola kalkulácia ušlého zisku bola vyčíslená na základe
vakcinačného programu zákazníkov v období dovozu týchto prípravkov uviedol, že má za to, že žiadna

takáto listina, ako vakcinačný program neexistovala, avšak žalobca môže dopredu predpokladať objem
liečiv, aké bude potrebovať a to na základe Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie.
Vo vzťahu k argumentácii žalovaného v súvislosti so škodou u liečiv IB Primer a Salmonella vac E a to
správou Únie hydinárov Slovenska právny zástupca žalobcu uviedol, že to sú odborné veci a vyjadriť sa
k nim vie len konateľ žalobcu. Pokiaľ ide o primerané zadosťučinenie právny zástupca žalobcu uviedol,

že žalobca si zakladá na kvalite svojej produkcie a dodržiava najvyšší štandard kvality, pričom n trhu
sa objavili lieky na Slovensko dovezené nelegálne. Bola tam vadná príbalová informácia a zákazníci si
daný produkt, ktorý kúpili od žalovaného mohli spájať so žalobcom, keďže žalobca bol jediným, kto mal
v rozhodnom období povolenie na paralelný dovoz, tak zákazníci si oprávnene mohli myslieť, že lieky IB
Primer a Salmonella vac E sú lieky dovezené a na trh uvedené žalobcom a teda povesť žalobcu mohla

byť narušená a poškodená. Závažnosť tohto dopadu je vyčíslená aj výškou škody. Uviedol, že by dal
do paralely výšku škody a primerané zadosťučinenie, pretože žalobca musí za výrobcami chodiť, musia
udržiavať dobré vzťahy, keď chce exkluzívne zastúpenie, musí spĺňať všetky verejnoprávne normy, musí
fungovať osveta u zákazníkov, žalobca musel investovať nejaké prostriedky, ako finančné, tak časové,
managerské na udržanie dobrých vzťahov. Na vyargumentovanie skutočnosti, na ktoré poukázal Krajský

súd vo svojom rozhodnutí požiadal právny zástupca žalobcu o poskytnutie lehoty s tým, že sa vyjadrí
písomne. V písomnom vyjadrení uviedol žalobca okrem iného, že držiteľom registrácie veterinárneho
lieku Poluvac IB Primer v Slovenskej republike je spoločnosť Fort Dodge Animal Health Holandsko, na
základe rozhodnutia ÚŠKVBL o registrácii veterinárneho lieku zo dňa 15.12.2014. Podľa predmetného
rozhodnutia o registrácii je žalobca splnomocnenou osobou držiteľa registrácie v Slovenskej republike.

Držiteľom registrácie veterinárneho lieku AviPro Salmonella vac E je spoločnosť Lohmann Animal
Health Nemecko a to na základe rozhodnutia ÚŠKVBL o registrácii veterinárneho lieku z 30.4.2004.
Podľa predmetného rozhodnutia o registrácii je žalobca splnomocnenou osobou držiteľa registrácie. K
nelegálnemu dovozu veterinárneho lieku Poluvac IB Primer a AviPro Salmonella vac E, žalovanému
nikdy nebol udelený súhlas na distribúciu týchto veterinárnych liekov zo strany držiteľov registrácie.

Žalovaný nedodržal pri dovozoch ani základné podmienky uvádzania liekov na trh, keďže do balení
neprikladal riadnu písomnú informáciu pre používateľov v schválenom znení. K nekalosúťažnému
konaniu žalovaného, žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný dováža veterinárne lieky
AviProSalmonellavacEaPoluvacIBPrimersozahraničia.Jednásaotzv.súbežnýdovoz,naktorýmusí
mať dovozca vydané povolenie ÚŠKVBL a tak isto musí splniť podmienky riadneho označenia a balenia

dovážaných veterinárnych liekov. Žalovaný nerešpektoval normy verejného práva a veterinárne lieky
uvádzal na trh v Slovenskej republike bez povolenia na súbežný dovoz, nesprávne ich označoval, balil
a prikladal falošné príbalové informácie. Žalovaný spôsobil ujmu a škodu predovšetkým žalobcovi, ktorý
bol v rozhodnom období výhradným dovozcom a jediným legálnym distribútorom veterinárnych liekov
Poluvac IB Primer a AviPro Salmonella vac E. Vedľajším efektom nekalosúťažného konania žalovaného

bolo ohrozenie zdravia ľudí a zvierat v dôsledku nerešpektovania elementárnych pravidiel uvádzania
liekov na trh. Ku výške škody žalobca uviedol, že nekalosúťažným konaním žalovaného mu vznikla
škoda v podobe ušlého zisku u liekov Poluvac IB Primer a AviPro Salmonella vac E vo výške 135.215,55
€, ktorú detailne vyčíslil v tabuľkách 1. až 8., ktoré predložil súdu dňa 15.6.2011. Z uvedených tabuliek
vyplýva, že celkový ušlý zisk žalobcu bol spôsobený poklesom predaja veterinárneho lieku Poluvac IB

Primer v dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného a predstavuje sumu 83.676,82 € a celkový
ušlý zisk žalobcu spôsobený poklesom predaja veterinárneho lieku AviPro Salmonella vac E v dôsledku
nekalosúťažného konania žalovaného predstavuje sumu 51.538,73 €. Tiež uviedol, že došlo k zmenám
v právnej regulácii uvedených liečiv na základe čoho došlo u odberateľa spoločnosti Met-Art s.r.o. vrokoch 2008 a v roku 2010 k extrémnemu zvýšeniu dodávok veterinárneho lieku AviPro Salmonella vac
E, čím sa tržby žalobcu umelo nafúkli, preto bolo potrebné pri vyčíslení ušlého zisku odpočítať dodávky
zrealizované z dôvodu vyššie uvedenej zmeny právnej regulácie. Na druhej strane žalobca poukázal

na skutočnosť, že v rozhodnom období žalovaný z nelegálneho dovozu uvedených liečiv dosiahol zisk.
Podľa žalobcu príčina súvislosť medzi nekalosúťažným konaním žalovaného a ušlým ziskom na strane
žalobcu bola v konaní preukázaná a najlepšie ju preukazujú faktúry vystavené žalovaným v období od
apríla 2008 do júna 2010 za dodávky veterinárneho lieku AviPro Salmonella vac E. Uvedené faktúry
preukazujú, že žalovaný v rozhodnom období mal tržby dosahujúce výšku 54.574,06 € bez DPH. Ako

však vyplýva z tabuľky č.1, tak v rozhodnom období žalobca v dôsledku nekalosúťažného konania stratil
na zisku sumu 51.538,73 € bez DPH. K tvrdeniu žalovaného, že v rozhodnom období došlo k zníženiu
počtu podnikateľských subjektov v oblasti chovu hydiny žalobca uviedol, že je to zavádzajúce, pretože
aj keď došlo k zníženiu počtu subjektov podnikajúcich v chove hydiny, tak to nemalo za následok pokles
stavu chovanej hydiny, ale jej objem sa preskupil k iným chovateľov. Uvedené tvrdenie preukazoval
internetovou stránkou enviroportal.sk. Tento dôkaz však už vzhľadom na § 118 a) OSP nemohol byť

použitý.

K výške primeraného zadosťučinenia žalobca uviedol, že nekalosúťažné konanie žalovaného privodilo
žalobcovi nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v strate dôveryhodnosti predávaných produktov, od ktorých
zákazníci očakávajú určité vlastnosti prezentované a dodržiavané žalobcom, pri uvádzaní týchto

produktov na trh a v konečnom dôsledku dochádza k poškodeniu dobrej povesti žalobcu, zadosťučinenie
má kompenzovať úsilie celej spoločnosti žalobcu, usporadúvaní seminárov workshopov, účastí na
veľtrhoch a konferenciách a obdobných marketingových aktivitách. Úlohou zadosťučinenia je aj istý druh
sankcie za nekalosúťažné konanie. Požadovaná výška primeraného zadosťučinenia v sume 40.000,- €
vyhovuje požiadavke primeranosti aj vo vzťahu k zisku žalovaného dosiahnutého z nelegálneho dovozu

liekov vo výške 228.000,- €.

Žalovaný na pojednávaní predložil svoje písomné stanovisko a na pojednávaní ho aj predniesol,
uviedol že na strane žalobcu nebolo preukázané, žeby sa žalovaný dopustil nekalosúťažného konania.
Porušenie dobrých mravov súťaže nespočíva v samotnom porušení predpisov, tak ako sú žalobcom

vytýkané, ale v tom, že toto porušenie bolo prostriedkom na získanie súťažnej výhody, pričom tieto
skutočnosti preukázané neboli. Porušenie noriem verejného práva nemohlo priniesť žalovanému
súťažnú výhodu, keďže sám zástupca subjektu verejného práva pri výsluchu uviedol, že kopu dovozu
liečiv sa deje bez súhlasu príslušného orgánu. Žalobca nešpecifikuje, akú konkrétnu neoprávnenú
výhodu mal žalovaný a akú konkrétnu ujmu tým žalobca utrpel. Z hľadiska jednotlivých uplatnených

nárokov zo strany žalobcu má žalovaný za to, a stotožňuje sa s názorom Krajského súdu v Žiline, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno k svojim tvrdeným skutočnostiam. Žalobca, ako poškodený musí
preukázať existenciu predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, čo sa v tomto konaní nestalo.
Pokiaľ ide o vyčíslenie škody zo strany žalobcu, je to jeho individuálne vytvorená konštrukcia a keďže
vzhľadom na to, že na relevantnom trhu je minimálne 50 ďalších súťažiteľov, túto konštrukciu nemožno

považovať za objektívnu, keďže neúspešnosť jedného, nemôže byť odrazom spôsobenia škody práve
iným konkrétnym súťažiteľom. K uneseniu dôkazného bremena, k príčinnej súvislosti medzi tvrdeným
konaním na strane žalovaného a vznikom údajnej škody dôkazy, na ktoré poukazuje žalobca nemajú
žiadnu výpovednú hodnotu a ide o hypotetické finančné kalkulácie, ktoré nezohľadňujú ďalšie podstatné
okolnosti trhu. K primeranému zadosťučineniu žalovaný uviedol, že odvodzovať nárok na primerané

zadosťučinenie iba preukázaným nekalosúťažného konania nestačí. Musí byť nepochybne zistené, že
žalobca utrpel v súvislosti s tvrdeným konaním žalovaného nemajetkovú ujmu. Požadovaná peňažná
forma sa používa v prípade, ak použitie nepeňažnej formy nie je dostatočne spravodlivé. Je neprípustné,
aby požiadavku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia žalobca riešil požiadavkou na zaplatenie
primeraného zadosťučinenia žalobca riešil prepad svojich ziskov. Nebolo preukázané, že by žalovaný

svojim konaním ohrozil, alebo zhoršil postavenie žalobcu na trhu.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 44 ods.1 Obchodného zákonníka nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nekalá súťaž sa zakazuje.Podľa § 46 ods. 1 Obchodného zákonníka klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie,
ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby

pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú
osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené
bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku
klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenia
osobitného Zákona platia obdobne.

Podľa§53Obchodnéhozákonníkaosoby,ktorýchprávabolinekalousúťažouporušenéaleboohrozené,
môžu sa proti rušiteľovi domáhať aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu
požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 55 ods.2 Obchodného zákonníka súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať
v rozsudku právo uverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel a podľa okolnosti určiť
aj rozsah, formu a spôsobom uverejnenia.

Dovoz vývoz distribúcia, skladovanie registrácia liekov sa spravujúc Zákonom č. 140/1998 Z.z. Zákona o

liekoch a zdravotníckych pomôckach, pričom na súdený prípad sa tento zákona aplikuje v znení zmeny
č. 318/2009 Z. z. (ďalej len Zákon o liekoch).

Podľa § 2 ods.4 Zákona o liekoch veľkodistribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok je dovoz,
vývoz, skladovanie, uchovávanie, preprava a zásobovanie liekmi, liečivami pomocnými látkami a

zdravotníckymi pomôckami uvedenými v osobitných predpisoch.

Podľa § 2 ods.8 Zákona o liekoch liečivo je chemicky jednotná alebo nejednotná látka ľudského,
rastlinného, živočíšneho, chemického alebo prírodného pôvodu, ktorá je nositeľom biologického
účinku využiteľného na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na

ovplyvňovanie fyziologických funkcií.

Podľa § 20 ods.1 písm. d) Zákona o liekoch hromadne vyrábané lieky možno uviesť na trh len na základe
povolenia na uvedenie lieku na trh (ďalej len registrácia lieku) vydaného Ústavom štátnej kontroly
veterinárnych biopreparátov a liečiv v Nitre (ďalej len „Ústav kontroly veterinárnych liečiv“), ak ide o

veterinárne lieky.

Podľa § 23 ods.1 písm. a) Zákona o liekoch držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku je povinný zabezpečiť,
aby vlastnosti registrovaného lieku zodpovedali dokumentácii predloženej v žiadosti o registráciu.

Podľa § 30 ods.6 Zákona o liekoch veľkodistribútor, ktorý nie je držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku
a ktorý dováža liek z iného členského štátu, je povinný informovať držiteľa rozhodnutia o registrácii lieku
a štátny ústav o svojom zámere dovážať liek.

Podľa § 33a ods.1 Zákona o liekoch súbežným dovozom sa rozumie dovoz humánneho lieku alebo

veterinárneho lieku do Slovenskej republiky, ktorý je súčasne registrovaný v Slovenskej republike a inom
členskom štáte, ktorý nie je vykonávaný držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku v Slovenskej republike
alebo v súčinnosti s ním.

Podľa § 33a ods. 2 písm. d) Zákona o liekoch súbežný dovoz humánneho lieku alebo veterinárneho lieku

možno povoliť len držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov podľa § 32 alebo 52 vtedy, ak súbežne
dovážaný liek je registrovaný v inom členskom štáte za rovnakých podmienok ako liek registrovaný v
Slovenskej republike a z tohto štátu je distribuovaný do Slovenskej republiky v zhodnej veľkosti balenia.

Podľa § 33a ods.6 veta prvá Zákona o liekoch o žiadosti o povolenie súbežného dovozu lieku rozhodne

štátny ústav, ak ide o humánny liek a ústav kontroly veterinárnych liečiv, ak ide o veterinárny liek, do 45
dní odo dňa jej doručenia, ak sú splnené požiadavky uvedené v odsekoch 2 až 5.Podľa § 33a ods. 8 písm. e) Zákona o liekoch držiteľ povolenia na súbežný dovoz lieku je povinný
označiť vonkajší a vnútorný obal nápisom „Súbežne dovážaný liek“ a identifikačnými údajmi o držiteľovi
povolenia na súbežný dovoz lieku a o výrobcoch uvedených v odseku 5 písm. d) tak, aby úplne alebo

čiastočne neprekryl ochrannú známku.

Podľa § 51 ods.1 Zákona o liekoch o registrácii veterinárnych liekov o predĺžení registrácie alebo o
zmene registrácie rozhoduje ústav kontroly veterinárnych liečiv.

Podľa § 52 ods. 4 písm. c) Zákona o liekoch veľkodistribútori sú povinní dodať do 7 dní po dovoze
veterinárnych liekov ústavu kontroly veterinárnych liečiv zoznam dovezených veterinárnych liekov s
uvedením veľkosti balenia, množstva a čísla šarže alebo výrobných čísiel a na požiadanie ústavu
kontroly veterinárnych liečiv dodať ich certifikáty na určenie kontroly kvality.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci súd rozhodol tak ako

je uvedené vo výroku rozsudku a to z nasledovných dôvodov:

Keďže po vrátení veci odvolacím súdom prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, ako žalobca, tak aj
žalovaný v zásade zotrvali na svojich všetkých predchádzajúcich prednesoch a ďalšie dôkazy vzhľadom
na koncentračnú zásadu vyjadrenú v § 118 a) OSP už nemohli byť produkované, tak súd zotrváva na

svojom predchádzajúcom vyjadrení, že je nepochybné, že v zmysle hierarchie obchodného reťazca,
žalovaný mal rozdielnu pozíciu od žalobcu. V tejto súvislosti súd uvádza, že hospodársku súťaž nie je
možné zúžiť iba na súperenie priamo si konkurujúcich výrobcov, či poskytovateľov služieb. Pri skúmaní
podmienok naplnenia generálnej klauzule nekalej súťaže nie je samo o sebe rozhodné, či tvrdeným
závadným konaním boli alebo neboli porušené predpisy z určitého odvetvia práva iného než tej časti,

ktorá upravuje horizontálne vzťahy pri podnikaní. Rozhodné naopak je, či tvrdené konanie, ktoré má byť
v rozpore s právnymi predpismi, má kauzálny vzťah k hospodárskej súťaži a dopad v súťaži. Teda či
tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, došlo k nemu v rámci hospodárskej súťaže a či
toto konanie je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom, alebo dokonca spotrebiteľom.
S ohľadom na vyššie uvedené, vykonaným dokazovaním, mal súd za preukázané, že žalovaný

nelegálnym spôsobom v rozpore so zákonom o liekoch dovážal a uvádzal na trh liečivá Kefamast
DC, Povulac IB Primer a Avipro Salmonela. Je teda zrejmé, že zo strany žalovaného došlo k
porušeniu predpisov verejného práva a že toto porušenie aj vzhľadom na jeho dlhoročné pôsobenie
na farmaceutickom trhu možno považovať za neetické a za porušenie dobrých mravov súťaže a takéto
jeho jednanie je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom, a teda aj samotnému žalobcovi, prvotne

už tým, že na rozdiel od legálneho postupu tých, ktorí legálne liečivá dovážajú a uvádzajú na trh, je
oproti ostatným súťažiteľom ušetrený od administratívnych úkonov, ktoré spočívajú v tom, že pokiaľ
niekto chce uviesť na trh v Slovenskej republike liek, musí požiadať Ústav štátnej kontroly veterinárnych
liečiv o súhlas na súbežný resp. paralelný dovoz, musí byť držiteľom povolenia na veľkodistribúciu (čo
žalovaný bol), liek musí byť registrovaný v Slovenskej republike a ten, kto žiadal o súhlas na dovoz,

musí zabezpečiť, aby príbalová informácia bola v slovenskom jazyku, musí zabezpečiť od výrobcu lieku
doklad o tom, že tento liek bol prepustený na trh, tiež musí zabezpečiť, aby informácie na balení lieku
boli uvedené v slovenskom jazyku a o toto musí požiadať výrobcu lieku, ktorý prepúšťa liek do obehu.
Musí sa uskutočniť prebalenie lieku a potom ten, kto uskutoční prebalenie, čo mohol uskutočniť aj sám
žalovaný, lebo na to mal oprávnenie, tak musí vydať certifikát, že tento liek je možné uviesť na trh

Ďalej žiadateľ musí mať systém zabezpečenia akosti, musí mať personál, musí mať vypracované
dokumenty a štandartné pracovné postupy, musí mať k dispozícii sklad aspoň 50 metrov štvorcových,
pričom preukázanie takéhoto zabezpečenia musí byť súčasťou žiadosti o povolenie na veľkodistribúciu.
Tiež skutočnosť, že príbalová informácia, ktorú žalovaný vkladal do produktu Kefamast DC dovezeného
z Poľskej republiky nie je totožná s príbalovou informáciou schválenou u daného liečiva v Slovenskej

republike, je spôsobilé ovplyvniť negatívnym spôsobom hodnotenie žalobcu u jeho odberateľov. Pokiaľ
sa žalovaný bráni tým, že v prípade, že by aj porušil zákon o liekoch, ide o porušenie normy verejného
práva z ktorej možno dovodiť iba administratívnu zodpovednosť, avšak nezakladá súkromnoprávny
nárok žalobcu voči rušiteľovi zákona, v tejto súvislosti súd uvádza, že v prípade porušovania predpisov
verejného práva či súkromného práva, nie je rozhodné či daná konkrétna oblasť práva zároveň upravuje

aj kontrolné mechanizmy a prostriedky k náprave vrátane sankcií. Rozhodujúce je ako už bolo skôr
uvedené, či takéto jednanie je súčasne v rozpore s dobrými mravmi súťaže, či má kauzálny vzťah k
súťaži a či je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Vrchného súdu v Prahe 3CMO 253/1997. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že ajkeď v rámci v hierarchie obchodných vzťahov nemali žalobca a žalovaný rovnaké postavenie, tak
žalovaný svojim jednaním vstúpil do súťažného vzťahu so žalobcom. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe 3CMO 788/1994. Po tom ako teda súd ustálil, že zo strany

žalovaného došlo k naplneniu generálnej klauzuly uvedenej v § 44 ods.1 Obchodného zákonníka bolo
potrebné posúdiť nároky žalobcu voči žalovanému v súvislosti s nekalosúťažným konaním.
V zmysle intenciií Krajského súdu vzhľadom na obranu žalovaného, že žalobca nepreukázal postavenie
výhradného a jediného distribútora, ale predovšetkým k argumentácii žalovaného, že pokiaľ ide
veterinárne liečivo Kefamast DC, tak žalobca uvádzal na trh liečivo na základe neplatného povolenia

súd vykonal dokazovanie predovšetkým výsluchom svedka Ráca a zistil, že v rozhodnom období
nebolo liečivo Kefamast DC registrované, z dôvodu problémov vo výrobe. Registrácia pre Pharm.
Andreu Kovácsovú bola platná od 4.9.2007 do 4.9.2008 a potom až od 10.5.2011 do 24.9.2012, teda v
rozhodnom období registrácia platná nebola a uvedené liečivo nebolo registrované. Keďže boli problémy
vo výrobe a uvedené liečivo nebolo registrované tak, v tomto rozhodnom období na Slovensko nikto
nemoholdoviesťadistribuovaťvčaseneplatnejregistrácietotoliečivo.Keďženeexistovalavrozhodnom

období platná registrácia liečiva Kefamast DC, ako už súd uviedol, nikto, teda ani žalobca, ani žalovaný
nemohli legálne uvedené liečivo doviesť a distribuovať. Vykonaným dokazovaním a to predovšetkým
predloženou účtovnou dokumentáciou žalobcu ( jej časti ) bolo preukázané, že to bol nielen žalovaný,
kto dovážal a distribuoval uvedené liečivo, ale v rozhodnom období aj žalobca distribuoval uvedené
liečivo a teda, ani on nepostupoval legálne a teda nemohlo ísť medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu

k liečivu Kefamast DC o nekalosúťažné konanie.

V zmysle rozhodnutia Krajského súdu, k zrušeniu rozsudku Okresného súdu v napadnutej časti
výroku na náhradu škody spôsobenej nekalo súťažným konaním žalovaného spočívajúceho v uvádzaní
na Slovenský trh nelegálnych paralelných dovozov veterinárnych prípravkov Poluvac IB Primer a

Salmonella E došlo pre absenciu odôvodnenia rozsudku. V ďalšom konaní, teda prvostupňový súd
skúmalzákladnéatribútyzasplnenia,ktorýchjemožnéžiadaťnáhraduškody znekalejsúťaže.Uvedené
atribúty súd skúmal na základe tvrdenia účastníkov konania ako aj nimi označených a predložených
dôkazov. S ohľadom na vyššie uvedené súd mal za preukázané, že žalovaný nelegálnym spôsobom v
rozpore so zákonom o liekoch dovážal a uvádzal na trh liečiva Poluvac IB Primer a Avi pro Salmonella

(Salmonella vac E). Zo strany žalovaného teda došlo k porušeniu predpisov verejného práva, ktoré
v konečnom dôsledku spôsobilo protiprávnosť konania v rámci hospodárskej súťaže, pretože takéto
konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, má kauzálny vzťah k súťaži a je spôsobilé
vyvolať ujmu iným súťažiteľom a jemu umožňuje súčasne získať v rámci hospodárskej súťaže istú
výhodu, ktorú súd bližšie a podrobne opísal vo svojom prvom rozhodnutí. Ak teda súd vyhodnotil, že

žalovaný sa v rámci hospodárskej súťaže choval nekalosúťažne, lebo porušil predpisy verejného práva
a nelegálne vykonal paralelné dovozy vyššie uvedených veterinárnych prípravkov a zneužil teda svoju
účasť v hospodárskej súťaži, tak možno konštatovať protiprávnosť jeho konania.

Ďalším atribútom, ktorý súd skúmal, je vznik škody.

Žalobca svoju škodu charakterizoval ako ušlý zisk z nerealizovaných predajov veterinárnych prípravkov
Poluvac IB Primer a Avi pro Salmonella vac E, pričom ušlý zisk vyčíslil na sumu 138.901,52 €. Uviedol,
že celkový ušlý zisk žalobcu bol spôsobený poklesom predaja uvedených liekov, pričom na druhej
strane u žalovaného, ktorý si zabezpečoval dodávky predmetných liekov zo zahraničia bez povolenia
na súbežný dovoz bol predaj vyšší dokonca vyšší ako suma ušlého zisku žalobcu. Na preukázanie

svojich tvrdení žalobca na základe účtovnej dokumentácie vyhotovil tabuľky, ktoré sumarizovali obraty z
predaja veterinárnych liekov v rokoch 2006 - 2010, pričom ušlý zisk vyčísľoval žalobca tak, že nákupné
tržby odpočítal z tržieb z predaja uvedených veterinárnych liečiv s tým, že podľa účtovnej dokumentácie
žalobcu, ktorú premietol do nim samým vyhotovených tabuliek predstavoval od roku 2008 pokles
tržieb v každom roku až do roku 2010. Na tomto mieste si súd dovoľuje poukázať, že nespochybňuje

účtovnou dokumentáciou žalobcu preukázanú skutočnosť, že došlo reálne k jeho poklesu tržieb z
predaja veterinárnych liečiv v rozhodnom období, avšak pojem pokles tržby nie je možné stotožniť s
pojmom ušlý zisk a už vôbec nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že pokles tržieb žalobcu je vždy
dôsledkom zisku resp. nárastu tržieb žalovaného. Ušlým ziskom je ako to konštatoval aj Krajský súd
vo svojom rozhodnutí takzvané „nezväčšenie“, „nerozmnoženie“ majetku poškodeného, hoci by sa to

pri predpokladanej činnosti očakávalo. V rámci ušlého zisku sa hovorí aj o tzv. zmarenej príležitosti.
Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že rastúci prípadne stabilný zisk oproti predchádzajúcim
obdobiam vôbec mohol očakávať, žeby akýmkoľvek spôsobom mal zmarenú príležitosť uzavrieť tento
konkrétnytypobchodov.Žalobcaneprodukovalanijedenkonkrétnydôkaz,ktorýbysvedčaltomu,žebyvdôsledku protiprávneho konania žalovaného stratil obchodných partnerov alebo že by obchodný partneri
znížili oproti predchádzajúcim obdobiam dopyt, po uvedených liečivách. Nepreukázal, že by vôbec
existovala príležitosť na uzatvorenie istých obchodných kontraktov, ktoré následkom protiprávneho

konania žalovaného by neboli uzavreté. Teda ako už súd vyššie uviedol pokles tržieb neznamená ušlý
zisk a žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by mu vznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku a
že by túto škodu spôsobil protiprávnym nekalosúťažným konaní žalovaný.

V tejto súvislosti tiež súd poukazuje na písomné vyjadrenie žalovaného body 57 a 58, kde okrem iného

uvádza, že to bol žalovaný, kto mal tržby v rozhodnom období od marca 2008 do decembra 2009 z
prípravku AviPro Salmonella vac E dosiahol vo výške 54.574,06 € bez DPH, ale tiež uvádza ušlý zisk
jeho, teda žalobcu v tomto rozhodnom období z predaja tohto liečiva AviPro Salmonella vac E bol
51.538,73€bezDPH.Tietotvrdeniažalobcupodľanázorusúduprávepreukazujú,ženeexistujepríčinná
súvislosť medzi konaním žalovaného a škody v podobe ušlého zisku na strane žalobcu. Ako už súd
uviedol tržba nie je zisk a uvedené tvrdenia samotného žalobcu preukazujú pravý opak. Akoby mohol

žalovaný spôsobiť ušlý zisk vo výške 51.538,73 € bez DPH, keď jeho celková tržba v rozhodnom období
saveľmiblížilaksume,ktorúakoušlýziskvyčíslilsamotnýžalobca,veďpredsaziskjelenzlomokztržby.

Keďže žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že v rozhodnom období by bol dosiahol tržby z predaja
rovnaké, prípadne vyššie, než pred obdobím, keď začal žalovaný s nekalo súťažným konaním a tiež

nebolprodukovanýdôkazotom,žebytentostavbolspôsobenýprotiprávnymnekalosúťažnýmkonaním
žalovaného, teda v dannom prípade absentujú dva základné atribúty nároku na náhradu škody a to:
- Existencia škody
- Príčinná súvislosť medzi protizákonným konaním škodcu a vznikom škody

Samotný žalovaný na pojednávaní dňa 8.4.2011 uviedol, že v rámci zhoršenej ekonomickej situácie
nastal výrazný pokles nákupu liečiv od koncových odberateľov a teda ušlý zisk, ktorý vyčísľuje
žalobca nemusel byť spôsobený výlučne konaním žalovaného. Došlo k výraznému zníženiu počtu
podnikateľských subjektov, ktorý podnikajú v oblasti chovu hydiny a ktorí by boli potencionálnymi
koncovými odberateľmi uvedených liečiv. Tiež tvrdenie žalobcu, že ušlý zisk bol spôsobený nekalo

súťažným konaním žalovaného spochybňuje aj právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení
doručeného súdu dňa 17.5.2011 , kde uvádza, že je nespornou skutkovou okolnosťou, že všetky
veterinárne lieky, ktorých sa žalobný návrh týka majú niekoľko substitútov s totožnými účinkami a len na
území Slovenskej republiky sú viacerý distribútori, ktorí sa zúčastňujú hospodárskej súťaže a vedú boj
o spotrebiteľa. Hospodársky prepad na strane žalobcu má viacero objektívnych príčin, pričom žalobca

nepreukázal, že by aspoň jednou z príčin tohto prepadu bol dovoz veterinárnych liečiv žalovaným zo
zahraničia. Ako dôkaz poukazuje na vyjadrenie Únie hydinárov Slovenskej republiky o poklese počtu
podnikateľských subjektov. Z tejto správy (č.l.163) vyplýva, že v období po roku 2002 nastal postupný
pokles výroby hydiny. Výraznejšie sa prejavil po roku 2004 po vstupe Slovenska do Európskej únie. V
roku 2010 sa očakávala produkcia hydiny na úrovni 63.000 ton, čo je pokles o viac ako 50% oproti stavu

v roku 2002. Dôsledkom tohto poklesu bolo výrazne zníženie počtu chovateľov a spracovateľov hydiny
a veľký nárast objemu dovážanej hydiny na Slovensko. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na písomné
vyjadrenie žalobcu doručeného súdu 18.5.2015, kde tvrdí žalobca v bode 63 svojho vyjadrenia, že
došlo ku koncentrácii celkového objemu hydiny do menšieho počtu chovateľských subjektov. Uvedené
tvrdenie bolo vyvrátené práve touto správou Únie hydinárov Slovenska. Vzhľadom na vyššie uvedené

preto,ženebolipreukázanézákladnépredpokladynato,abybolomožnéžiadaťnáhraduškodyznekalej
súťaže súd v tomto smere žalobu zamietol.

V zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline, bolo vrátené na ďalšie konanie aj konanie o primeranom
zadosťučinení, pričom Krajský súd poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o

výške primeraného zadosťučinenia vzal do úvahy rozsah a intenzitu nekalo súťažného konania v
pomere k zisku žalovaného. Žalovaný však v odvolaní namietal, že žalobca svoje tvrdenie o postavení
výhradného a jediného distribútora nepreukázal. Krajský súd uviedol, že túto obranu žalovaného
uvádzaného v odvolaní nie je možné stotožniť s obranou pred súdom prvého stupňa, kde z jeho obrany
pred súdom prvého stupňa rozhodne vyplýva , že sa žalovaný vyjadroval len vo vzťahu k veterinárnemu

liečivu Kefamast DC . V tejto súvislosti Krajský súd tiež poukázal na vykonané dokazovanie súdom
prvého stupňa, kde bola vypočutá svedkyňa PharmDr. Andrea Kovacsova a svedok Ing. František
Rac a tiež poukázal na rozhodnutie ŠKVVL Nitra zo dňa 6.9.2007 o registrácii hromadne vyrábaného
veterinárneho lieku Kefamast DC, pričom držiteľom rozhodnutia o registrácii je PharmDr. AndreaKovacsova s tým, že rozhodnutie je platné jeden rok. Táto registrácia bola 10.5.2011 predĺžená do
24.9.2012. Krajský súd zdôraznil, že je potrebné vyhodnotiť tieto skutočnosti pre ďalšie vyhodnotenie
dôvodnosti nároku žalobcu na primerané zadosťučinenie avšak Krajský súd zvýraznil, že len pokiaľ ide o

veterinárne liečivo Kefamast DC. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o kvalifikovanie nekalo súťažného
konania vo vzťahu k liečivu Kefamast DC, tak problém spočíva v nelegálnom dovoze a výhradnej
distribúcii ličiva Kefamast DC žalobcom, nie však distribúcii ako takej, pretože oprávnenie distribuovať
veterinárne liečiva mali obidvaja účastníci konania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dovoz ako
aj výhradná distribúcia je možná len od výrobcu alebo držiteľa registrácie.

Obrana žalovaného spočívala v tom, že žalobca bol ten, kto uvádzal v rozhodnom období liečivo
Kefamast DC na trh na základe neplatného povolenia, pretože v tom čase bola neplatná registrácia
pre PharmDr. Andreu Kovacsovú. Vykonaným dokazovaním a predovšetkým výsluchom svedka Ráca
súd zistil, že v rozhodnom období nebolo liečivo Kefamast DC registrované z dôvodu problémov
vo výrobe. Registrácia pre PharmDr. Andreu Kovacsovú bola platná od 4.9.2007 - 4.9.2008 a potom
až od 10.5.2011-24.9.2012 teda v rozhodnom období registrácia platná nebola a uvedené liečivo

nebolo registrované. Keďže boli problémy vo výrobe a uvedené liečivo nebolo registrované, tak v tomto
rozhodnom období na Slovensku nikto nemohol doviesť a distribuovať v čase neplatnej registrácie toto
liečivo. Keďže neexistovala v rozhodnom období platná registrácia liečiva Kefamast DC, ako už súd skôr
uviedol nikto, teda ani žalobca ani žalovaný nemohli legálne uvedené liečivo doviesť a distribuovať.

Ako bolo teda preukázané nekalosúťažné konanie medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k liečivu
Kefamast DC nebolo preukázané.

Pokiaľ ide o nekalo súťažné konanie vo vzťahu k ostatným dvom liečivám, ktoré sú predmetom
konania ako aj k postaveniu žalobcov a žalovaných v rámci hospodárskej súťaže, súd odkazuje na svoj

predchádzajúci rozsudok kde podrobne súd zdôvodnil v čom vidí nekalo súťažné konanie žalovaného
ako aj vyhodnotil vzájomné postavenie žalobcu a žalovaného ako súťažiteľov v rámci hospodárskej
súťaže.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalovaný sa dopustil nekalo
súťažného konania proti ktorému má žalobca právo na ochranu, pretože zdržovacia žaloba bola v čase

rozhodovania o veci už neaktuálna dôvodné zostalo právo na primerané zadosťučinenie. Primerané
zadosťučinenie môže byť v zmysle § 53 poskytnuté ako v peniazoch, tak aj v inej forme. Nepeňažná
forma primeraného zadosťučinenia , ktorú žalobca požadoval bolo uverejnenie rozsudku v časopise
Spravodaj Komory veterinárnych lekárov SR vo formáte A5 na náklady žalovaného.

V zmysle rozhodnutia Krajského súdu na uverejnenie rozsudku nie je právny nárok a je na zvážení
súdu, či je vhodné spravodlivé a účelné, pričom je nepochybné, že takéto rozhodnutie je závislé práve
na výsledku od konania vo veci samej. Odvolací súd akcentoval, že nie je možné vyhodnotiť v štádiu
odvolacieho konania úspešnosť niektorého z účastníkov. Okresný súd po doplnení dokazovania a
doplnení odôvodnenia svojich záverov dospel k presvedčeniu, že nárok na nepeňažné zadosťučinenie

vo forme zverejnenia rozsudku u žalobcu je daný, pretože bolo preukázané, že žalovaný sa dopustil
nekalosúťažného konania a to vo vzťahu k dvom liečivám, ktoré boli predmetom sporu. Aj napriek
skutočnosti, že súd nárok na náhradu škody spôsobenej nekalosúťažným konaním zamietol, tak súd
bol toho názoru, že primárne sa nárok na nepeňažné zadosťučinenie viaže k preukázaniu skutočnosti
či sa žalovaný dopustil nekalo súťažného konania. V tomto smere možno vyhodnotiť, že žalobca, pokiaľ

ide o preukázanie nekalo súťažného konania žalovaného bol vo väčšej miere úspešný a preto bol súd
toho názoru, že mu prislúcha nárok na zadosťučinenie, či už nepeňažné prípadne aj peňažné. Súd bol
toho názoru, že je spravodlivé takéto rozhodnutie, pretože konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť
žalobcovi nemajetkovú ujmu a to predovšetkým v strate dôvery jeho ako oprávneného distribútora,
zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. Jeho nepeňažná forma by mala byť

vyvážením nemateriálnej ujmy, ktorá spočívala ako už súd uviedol v ohrozeniu postavenia žalobcu
ako distribútora, vynaloženie jeho času a energie na vybavenie všetkých potrebných administratívnych
úkonov, aby liečivá boli uvádzané na trh v súlade so zákonom, preto súd považoval túto formu
nepeňažného zadosťučinenia za spravodlivú a žalobe v tomto smere vyhovel, s tým, že náklady spojené
suverejnenímrozsudku budehradiťžalovaný.Akosúdužuviedolvsvojomprvomrozhodnutí,naktorom

zotrváva, zverejnenie rozsudku má aj význam sankcie a aj keď zákon priznáva toto právo na zverejnenie
rozsudku úspešnému účastníkovi v konaní a v danom prípade žalobca v konaní plný úspech nemal, súd
vychádzal zo samotnej podstaty tohto konania, ktorým hlavným predmetom je nekalosúťažné konanie,ktoré bolo vo väčšej miere preukázané a teda žalobca bol v samotnej podstate sporu úspešný, aj keď
iné nároky z toho plynúce mu všetky priznané neboli.

Žalobca sa tiež domáhal primeraného zadosťučinenia v peniazoch a požadoval 40.000,- €. Peňažná
forma primeraného zadosťučinenia nastupuje po vyčerpaní možností nepeňažnej satisfakcie. K tomu
aby súd mohol konaním nekalej súťaže poškodenému účastníkovi priznať právo na primerané
zadosťučinenie v peniazoch, musí byť v konaní preukázané, že tento účastník utrpel v súvislosti s
konaním nekalej súťaže nemajetkovú ujmu a to takého druhu, že nestačí vyrovnanie zadosťučinením v

nepeňažnej forme. Aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn 1Obo 344 / 99
právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži upravuje § 53 Obchodného zákonníka pričom oprávnená
osoba sa môže rozhodnúť pre niektorý z uvedených nárokov alebo môže uplatniť všetky, ak sú splnené
predpoklady na ich uplatnenie. Primeranosť zadosťučinenia v peniazoch nemožno preukazovať tak, ako
výšku škody. Zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. Pri určovaní primeranosti
zadosťučinenia v peniazoch súd vzal do úvahy kritéria objektívneho charakteru, kde súd vychádzal

predovšetkýmzoblastihospodárskejsúťaže,ktorúnekalosúťažnékonaniežalovanéhozasiahlo,pričom
distribúcia veterinárnych liečiv a preparátov je oblasťou, kde resp. na prevádzkovanie ktorej zákon
kladie vzhľadom na jej charakter veľmi prísne kritériá, ktoré je nevyhnutné dodržiavať. V konaní nebolo
preukázané, žeby konaním žalovaného boli priamo ohrozené životy zvierat alebo ľudí, avšak jeho
počínanie, ktoré sa prejavilo nedodržaním všetkých zákonom stanovených postupov sa v tak chúlostivej

oblasti, ako je oblasť liečiv javia pri najmenšom nezodpovedné a neadekvátne oblasti hospodárskej
súťaže, ktorú zasiahol. Súd tiež bral do úvahy kritéria subjektívneho charakteru, pričom zvažoval, že
žalovaný sa takéhoto nekalého súťažného konania dopustil vedome, ako účastník trhu s veterinárnymi
liečivami,ktorýnauvedenomtrhunebolnováčikommuselamalmaťvedomosťozákonompredpísaných
postupoch dovozu a uvádzania veterinárnych liečiv na trh, a napriek tomu v súlade so zákonom

nepostupoval, čím vlastne, ako už súd konštatoval získal oproti ostatným súťažiteľom nekalosúťažnú
výhodu v ušetrení času, energie a administratívnych nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na vybavenie
a zákonný postup pri dovoze a distribúcii veterinárnych liečiv. Tiež súd zobral do úvahy obdobie po ktorú
nekalo súťažné konanie trvalo, čo u veterinárneho liečiva a u veterinárnych prípravkov Poluvac IB Primer
a Salmonella vac E obdobie zhruba dvoch rokov. Za primeranú výšku zadosťučinenia súd považoval

sumu 10 000,-eur.

Vo zvyšku súd nárok žalobcu na primerané zadosťučinenie zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania súd ponechal na dobu 30-tich dní, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

Poučenie:

Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.