Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, November 20, 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/47/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409201954
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8409201954.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne G. zastúpenej

Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 95, proti žalovanej
Nemocnica Dr. V. Alexandra v Kežmarku, n. o., so sídlom Kežmarok, Huncovská 42, IČO: 37 886 436,
zastúpenej Mgr. Evou Žákovou, advokátkou so sídlom Poprad, Okružná 63, v konaní o náhradu škody
na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd 28. 4. 2009 v jej pôvodnej úprave domáhala na žalovanej

titulom nároku na náhradu škody na zdraví, a to na odškodnenie za bolesť, za sťaženie spoločenského
uplatnenia a na náhradu nákladov spojených s liečením zaplatenia 8 369,40 eur s príslušenstvom.

Zástupca žalobkyne žalobu odôvodil tvrdeniami, že 3. 4. 2008 žalobkyňa bola prijatá na gynekologicko-
pôrodnícke oddelenie žalovanej za účelom operačného odstránenia cysty na vaječníku vľavo. Pri
výkone tohto operačného zákroku došlo k závažnému poraneniu vnútorných orgánov žalobkyne,
ktoré operatérom neboli rozpoznané. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v oznámení o

výsledku prešetrenia poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalovanej v súvislosti s uvedenou operáciou
skonštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola žalobkyni poskytnutá správne. Podľa úradu počas
laparoskopickejoperáciecystynavaječníkuvykonanej4.4.2008nebolidodržanézásadyaodporúčania
nevyhnutné k bezpečnému zavedeniu pomocných otvorov pre laparoskopické inštrumentárium,
následkom čoho došlo k drobnému poraneniu tenkého čreva s výtokom črevného obsahu, ktoré nebolo
počas operácie rozpoznané. Následkom tohto poranenia došlo k pooperačným komplikáciám, ktoré si
vyžiadali chirurgickú operačnú revíziu s následnou dlhodobou chirurgickou liečbou pre komplikované

hojenie operačnej rany. Žalobkyňa musela byť opätovne operovaná s dobou liečenia do 25. 6. 2008.
Spolu so žalobou zástupca žalobkyne predložil súdu oznámenie Úradu na dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou o výsledku šetrenia podnetu žalobkyne z 30. 10. 2008 č. 53247/2008/700.

Zástupca žalobkyne v žalobe ďalej uviedol, že ohodnotenie bolestného predstavuje 300 bodov, čo vo
finančnom vyjadrení zodpovedá sume 4 012,40 eur. Ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
230 bodov, čo vo finančnom vyjadrení zodpovedá sume 3 076 eur. Spolu so žalobou predložil súdu

lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný MUDr. Jánom
Babíkom, CSc., prednostom Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice Košice-Šaca, dňa
4. 12. 2008. Uviedol, že titulom nároku na náhradu nákladov spojených s liečením si žalobkyňa uplatnila
nárok na náhradu cestovného na cestách do zdravotníckych zariadení v Kežmarku a v Košiciach vovýške 1 281 eur. Ide o celkom 4 838 km najazdených osobným motorovým vozidlom zn. Mazda ev. č. S.
s priemernou spotrebou paliva 7,7 l/100 km, pri sadzbe základnej náhrady je 0,18 eur/km a priemernej
cene benzínu v roku 2008 1,1 euro/1 l.

Právny základ nárokov uplatnených žalobou zástupca žalobkyne dôvodil poukazom na ust. § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, § 444
Občianskeho zákonníka a § 5 ods. 2 a § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia.

V priebehu konania pred otvorením prvého pojednávania vo veci zástupca žalobkyne zobral žalobu
sčasti, a to ohľadne časti nároku na odškodnenie za bolesť vo výške 2 285,52 eur späť. Uznesením z
15. 10. 2010 č. k. 4C 47/2009 - 93 súd preto konanie v tejto časti zastavil s odôvodnením, že žalovaná
vyplatila žalobkyni časť požadovanej náhrady za bolesť v rozsahu 180 bodov pri hodnote bodu 375,22
eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. 11. 2010.

Predmetom konania naďalej ostala istina vo výške 6 083,88 eur s jej príslušenstvom tak, ako bola
upravená právoplatným uznesením súdu z 15. 10. 2010 č. k. 4C 47/2009 - 93.

V priebehu ďalšieho konania zástupkyňa žalovanej písomným podaním doručeným súdu

27. 2. 2012 oznámila, že 25. 1. 2012 bolo v Obchodnom vestníku SR (ďalej obchodný vestník)
zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov o povolení reštrukturalizácie žalovanej.

Z obchodného vestníka súd zistil, že 25. 1. 2012 bolo vo vestníku zverejnené uznesenie Okresného
súdu Prešov z 17. 1. 2012 č. k. 3R/10/2011 - 117, ktorým bola povolená reštrukturalizácia žalovanej.

Z Obchodnom vestníka súd následne zistil, že 20. 6. 2012 bolo vo vestníku zverejnené uznesenie
Okresného súdu Prešov z 13. 6. 2012 č. k. 3R/10/2011 - 282, ktorým súd potvrdil reštrukturalizačný plán
žalovanej a reštrukturalizáciu žalovanej ukončil.

Uznesením z 28. 8. 2012 č. k. 4C 47/2009 - 178 tunajší súd zdeklaroval, že konanie v prejednávanej
veci sa dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia Okresného súdu Prešov
z 13. 6. 2012 č. k. 3R/10/2011 - 282, tzn. dňom 21. 6. 2012 zo zákona zastavilo. Zastavenie konania
súd odôvodnil nasledovne:

Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej zákon o konkurze) povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia.
Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v
obchodnom vestníku.

Podľa § 118 ods. 4 zákona o konkurze súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v
reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno
uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.

Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky

počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať
tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa § 155 ods. 2 zákona o konkurze zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku

zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať
tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce
sa na majetok dlžníka.

Podľa § 156 veta prvá zákona o konkurze zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie

v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania
prerušené podľa § 118 ods. 4.V uznesení z 28. 8. 2012 č. k. 4C 47/2009 - 178 tunajší súd vyslovil záver, že žalobkyňa si v
prejednávanej veci uplatnila nárok na uspokojenie pohľadávok zo zodpovednosti za škodu na jej zdraví,
ktoré vznikli pred zverejnením uznesenia súdu o začatí reštrukturalizácie žalovanej v obchodnom

vestníku, teda pred 25. 1. 2012. Vyslovil, že pohľadávky žalobkyne vznikli momentom poškodenia
zdravia žalobkyne pri operácii vykonanej 4. 4. 2008. Nároky uplatnené žalobou v prejednávanej veci
tak považoval za nároky na uspokojenie pohľadávok, ktoré si žalobkyňa po začatí reštrukturalizácie
žalovanej mala uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní. Konanie v prejednávanej veci začaté
28. 4. 2009 preto podľa cit. ust. §118 ods. 4 zákona o konkurze dňom povolenia reštrukturalizácie

žalovanej, tzn. dňom 25. 1. 2012 súd považoval ex offo za prerušené, a následne podľa ust. § 156
zákona o konkurze dňom zverejnenia uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie žalovanej, tzn. dňom
20. 6. 2012 ex offo za zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove
uznesením z 20. 9. 2013 č. k. 4Co/113/2012 - 192 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd vec nesprávne právne
posúdil. Vytkol súdu, že sa náležite nevyporiadal s tvrdením zástupcu žalobkyne, že pohľadávky
žalobkyne vznikli až počas reštrukturalizačného konania žalovanej, nie pred jeho začatím. Skonštatoval,

že záver prvostupňového súdu o tom, že pohľadávky žalobkyne vznikli v deň škodovej udalosti nie je
správny.

Odvolací súd v svojom zrušujúcom uznesení ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva,
že zdravotný stav žalobkyne ani v čase podania žaloby nebol definitívne ustálený. Poukázal na

ďalší lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 12. 10. 2011 predložený
žalobkyňou v priebehu konania, ktorým bolo ohodnotenie bolestného a sťaženie spoločenského
uplatnenia oproti pôvodnému posudku z 4. 12. 2008 zvýšené. Vyslovil, že až na základe záverov
nariadeného znaleckého dokazovania dôjde k ustáleniu výšky ako bolestného tak aj sťaženia
spoločenského uplatnenia. Keďže posúdenie výšky pohľadávok je závislé od odborného posúdenia

znalcom, žalobkyňou namietané okolnosti týkajúce sa neexistencie pohľadávky čo do určenia jej výšky
v čase začatia reštrukturalizácie žalovanej považoval za opodstatnené. Uložil prvostupňovému súdu
nariadiť znalecké dokazovanie za účelom ustálenia namietaných skutočností týkajúcich sa bodového
ohodnotenia bolestného v zmysle uznesenia z 12. 1. 2012 č. k. 4C 47/2009 - 126.

V priebehu ďalšieho konania žalobkyňa trvala na všetkých uplatnených nárokoch zo zodpovednosti za
škodu na zdraví v rozsahu, v akom boli upravené v priebehu konania.

Zástupkyňa žalovanej zotrvala na stanovisku, že konanie v prejednávanej veci je potrebné zastaviť
dôvodu, že všetky nároky na uspokojenie pohľadávok zo zodpovednosti za škodu na zdraví

uplatnené žalobkyňou žalobou v prejednávanej veci sú nárokmi, ktoré si žalobkyňa mala uplatnil v
reštrukturalizácii. Keďže žalobkyňa tak neurobila, podľa § 155 ods. 2 zákona o konkurze jej právo
vymáhať pohľadávky voči žalovanej zaniklo. V konaní je možné pokračovať iba ohľadne prípadných
nových nárokov žalobkyne na bolestné a na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, tzn. nárokov,
ktoré pred začatím reštrukturalizácie žalovanej neexistovali a preto sa nemohli uplatniť prihláškou v

reštrukturalizačnom konaní žalovanej.

Argumentovala, že v rámci reštrukturalizácie sa dlh dlžníka rozdeľuje na tzv. starý a nový dlh.
Starým dlhom dlžníka, ktorý musí byť v reštrukturalizácii uplatnený prihláškou, sa všeobecne rozumejú
pohľadávky, ktoré sú peňažnej povahy, a ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizácie. Rozhodujúci je

teda moment vzniku pohľadávky, t.j. práva na plnenie.

V prípade pohľadávok zo zodpovednosti za škodu je rozhodujúce, kedy zodpovednosť nastúpila, tzn.
kedy boli naplnené predpoklady zodpovednosti. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2, ust. § 4 ods. 1 a 2, a
ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

náhradazabolesťazasťaženiespoločenskéhouplatneniasaposkytujenazákladelekárskehoposudku.
Lekársky posudok sa vydáva až vtedy, keď zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený,
spravidla po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. V prípade, že lekársky posudok je vydaný
skôr, treba vychádzať z predpokladu, že zdravotný stav poškodeného lekár v konkrétnom prípade preúčely hodnotenia považoval za ustálený. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 185/2010 je vecou
oprávneného, aby zistil i za pomoci lekára, kedy u neho nastal stav, z ktorého možno usúdiť vznik
konkrétnej ujmy na zdraví. Ak teda poškodený má ustálený zdravotný stav, ktorý mu dovoľuje dať si

ohodnotiť ujmu spôsobenú bolesťou alebo sťažením spoločenského uplatnenia, a to aj za ingerencie
tretej osoby, je potrebné za moment jeho vedomosti o vzniknutej škode v konkrétnom rozsahu považovať
okamih, kedy mu objektívne už nič nebránilo rozsah škody si dať vyčísliť. Poukázala na záver vyslovený
Ústavným súdu SR v náleze sp. zn. 537/2011, podľa ktorého „... keďže podľa § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004
Z. z. sa lekársky posudok vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený;

ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia... je nepochybné, že žalobkyňa mala vedomosť o škode a o
tom,ktozaňuzodpovedánajneskôrvdeňvydanialekárskehoposudku.“„Ustanovenie§8ods.4zákona
č. 437/2004 Z. z. predstavuje špeciálnu podmienku pre začatie plynutia premlčacej doby v zmysle
vyjadrenia, kedy najskôr môže začať plynúť premlčacia doba pre príslušný nárok na náhradu škody
(od momentu, kedy možno zdravotný stav považovať za ustálený). Účelom príslušného ustanovenia je
najmä zabrániť predčasnému vydávaniu posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.“

Nakoľko podľa zákona premlčať možno len vzniknutú pohľadávku, v danej veci s poukazom na vyššie
uvedené právne závery vyslovené súdmi žalobkyni premlčacia lehota na uplatnenie nárokov na náhradu
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia začala plynúť 4. 12. 2008, tzn. dňom vydania
lekárskeho posudku. Tento deň vydania lekárskeho posudku je potrebné považovať za deň, kedy sa

žalobkyňa najneskôr dozvedela o výške škody, ako bolestného tak sťaženia spoločenského uplatnenia.
Kto za škodu zodpovedá, jej bez pochybností bolo známe už v čase samotnej škodovej udalosti. 4.
12. 2008 je preto potrebné považovať za deň, kedy najskôr mohli vzniknúť pohľadávky žalobkyne
na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa si nakoniec nároky na
uspokojenie pohľadávok na náhradu bolestného aj sťaženia spoločenského uplatnenia aj následne

uplatnila žalobou 24. 4. 2009.

Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania predložila ďalší lekársky posudok z 12. 10. 2011, poukázala na
doterajšiu judikatúru súdov, podľa ktorej bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňujú
jednorázovo. To však nevylučuje pri zhoršení už ustáleného zdravotného stavu alebo ak sa prejavia

nové následky súvisiace s pôvodným úrazom, ďalšie odškodnenie následkov, ktoré sa prejavia neskôr v
takej intenzite a takým spôsobom, že pôvodne neboli ani nemohli byť predvídané. V takomto prípade v
dôsledku pôvodnej škodnej udalosti vzniká, a to nepredvídateľne, ďalší nový nárok na bolestné, príp. na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý predtým neexistoval, a nebolo ho preto možné
uplatniť. Preto ak žalobkyni po ustálení jej zdravotného stavu lekárskym posudkom z 4. 12. 2008 vznikli

ďalšie nové následky súvisiace so škodovou udalosťou ohodnotené novým lekárskym posudkom z 12.
10. 2011, ide o nové nároky na náhradu ako bolestného tak aj sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré
v čase vydania posudku zo 4. 12. 2008 neexistovali.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, vedomosť o výške požadovaného

cestovného žalobkyňa mala najneskôr 13. 12. 2008, kedy absolvovala poslednú lekársku kontrolu. Preto
aj táto pohľadávka vznikla pred začatím reštrukturalizácie žalovanej.

Súd v intenciách odvolacieho súdu vec opakovane právne posúdil nasledovne:

Medzi účastníkmi je sporné predovšetkým právne posúdenie otázky, kedy jednotlivé pohľadávky ako
žalovateľné práva - nároky uplatnené žalobkyňou žalobou v konaní vznikli. Posúdenie tejto otázky je
relevantné pre záver, či pohľadávky vznikli pred povolením reštrukturalizácie žalovanej tak, ako to tvrdí
žalovaná, alebo vznikli počas reštrukturalizácie žalovanej tak, ako to tvrdí žalobkyňa.

Odvolací súd v svojom zrušujúcom uznesení z 20. 9. 2013 č. k. 4Co 113/2012 - 192 síce vyslovil, že
právny záver prvostupňového súdu o tom, že pohľadávky vznikli v deň škodovej udalosti je nesprávny
a vytkol súdu, že sa nezaoberal tvrdením žalobkyne, že pohľadávky vznikli počas reštrukturalizačného
konania a nie pred jej začatím. Nevyslovil však právny názor v otázke vzniku jednotlivých pohľadávok
ako nárokov. Nevyslovil, ktorým momentom jednotlivé pohľadávky ako žalovateľné nároky uplatnené

žalobkyňou žalobou v prejednávanej veci vznikli, a či vznikli pred alebo počas reštrukturalizácie
žalovanej, ktorá trvala od 25. 1. 2012 do 20. 6. 2012.Pokiaľ aj odvolací súd v napadnutom uznesení vyslovil, že žalobkyňou namietané okolnosti týkajúce
sa neexistencie pohľadávky čo do určenia jej výšky v čase začatia reštrukturalizačného konania boli
opodstatnené, tým nezaujal stanovisko k otázke, kedy pohľadávky ako žalovateľné nároky vznikli.

Tým len vyslovil, že výška pohľadávok v čase začatia reštrukturalizácie žalovanej bola sporná. Vznik
pohľadávky ako žalovateľného práva - nároku podľa názoru súdu nemožno stotožňovať s odstránením
spornosti jej výšky v občianskom súdnom konaní. Spornosť pohľadávky sa v súdnom konaní odstraňuje
až právoplatnosťou rozhodnutia súdu. Ak by pohľadávka ako žalovateľný nárok mala vzniknúť až
týmto momentom, tak by ju nebolo možné priznať, lebo by v čase rozhodovania súdu neexistovala.

Preto právny záver o stotožnení momentu vzniku pohľadávky ako žalovateľného nároku s momentom
odstráneniaspornostivýškypohľadávkypodľanázorusúdumožnoodmietnuťargumentomadabsurdum
a považovať za absurdný. Odvolací súd sa tiež nijako nevyjadril k tomu, že predmetom konania v
prejednávanej veci sú 3 nároky, a že u každej pohľadávky tak môže byť okamih jej vzniku rozdielny.

Súd vec opakovane právne posúdil, vznik každej pohľadávky ako nároku uplatneného žalobkyňou v

prejednávanej veci posúdil individuálne a prijal nasledujúce právne závery:
Pokiaľ ide o nárok na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia súd vychádzal z
ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon č. 437/2004 Z. z.).

Podľa§2ods.1zákonač.437/2004Z.z.bolesťjeujmaspôsobenápoškodenímnazdraví,jeholiečením
alebo odstraňovaním jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za

bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť
sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,

na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej následok).

Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v

rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav

poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

V zmysle citovanej právnej úpravy posúdenie bolesti ako ujmy na zdraví spôsobenej jeho poškodením,
jeho liečením alebo odstraňovaním následkov, ako aj posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia

ako stavu v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre život
poškodeného, sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.

Podľa záverov vyslovených Najvyšším súdom SR v rozsudku z 28. 6. 2001 č. k. M Cdo 37/2000:
„... akonáhle je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť; týmto okamihom je

teda bolesť zistená, bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia. Posudok ošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a
zistenú bolesť. O vydanie posudku môže požiadať poškodený a tiež právnická osoba alebo fyzická
osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, pričom posudok vydaný ošetrujúcim lekárom možno
aj preskúmať podľa predpisov o rozhodovaní pri výkone zdravotníckych služieb... Sama táto skutočnosť

nasvedčuje, že za dátum zistenia bolesti nemožno považovať výlučne deň vyhotovenia posudku
ošetrujúceho lekára.“Podľa záverov vyslovených Najvyšším súdom SR v tomto rozhodnutí teda za deň zistenia bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia treba považovať okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu
poškodeného, pričom tento okamih nemusí byť totožný s dňom vyhotovenia lekárskeho posudku o

bolestnom alebo o sťažení spoločenského uplatnenia. Akonáhle možno v zmysle § 8 ods. 4 zákona
č. 437/2004 Z. z. považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, t. j. akonáhle možno ohodnotiť
bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia lekárskym posudkom, týmto okamihom sú bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia zistené.

Podľa názoru vysloveného Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. II. ÚS 537/2011 z 19. 4. 2012: „...
ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z . z. nezakladá reštriktívny výklad § 106 ods. 1 OZ, v ktorom
saexpressisverbisuvádza;“„...zadvarokyododňa,keďsapoškodenýdozvieoškodeaotom,ktozaňu
zodpovedá. Ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. predstavuje tretiu špeciálnu podmienku pre
začatie plynutia premlčacej doby v zmysle vyjadrenia, kedy najskôr môže začať plynúť premlčacia doba
pre príslušný nárok na náhradu škody na zdraví (od momentu, kedy možno zdravotný stav považovať

za ustálený). Účelom príslušného ustanovenia je najmä zabrániť predčasnému vydávaniu posudkov o
bolestnom a SSU.“

Teda od okamihu (dňa), kedy možno považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, t. j.
akonáhlemožnoohodnotiťbolesťalebosťaženiespoločenskéhouplatnenialekárskymposudkom,týmto

okamihom môže začať tiež plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, kedy skutočne vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o
bolestnom alebo o sťažení spoločenského uplatnenia.

V prejednávanej veci prvý lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia v

súvislosti s poškodením zdravia žalobkyne pri operácii cysty vaječníka vykonanej žalovanou 4. 4.
2008 bol vyhotovený 4. 12. 2008. Týmto posudkom bola teda potvrdené zistenie ujmy spôsobenej
žalobkynipoškodenímnazdravípritomtooperačnomzákroku,jeholiečenímaodstraňovanímnásledkov
tak, ako je špecifikovaná v posudku o bolestnom zodpovedajúca ohodnoteniu 300 bodmi. Posudkom
z 4. 12. 2008 boli tiež potvrdené nepriaznivé následky zdravotného stavu žalobkyne v súvislosti s

poškodením jej zdravia pri uvedenom operačnom zákroku, a to sťaženie jej spoločenského uplatnenia
tak, ako je špecifikované v posudku zodpovedajúce 230 bodom. Súd preto vychádzajúc z citovanej
judikatúry prijal záver, že 4. 12. 2008 najneskôr bola utrpená bolesť žalobkyne v súvislosti s operačným
zákrokom vykonaným 4. 4. 2008 a následným liečením, ako aj sťaženie jej spoločenského uplatnenia
v tejto súvislosti preukázateľne zistené, a stotožnil sa s názorom žalovanej, že za okamih (deň) vzniku

pohľadávok žalobkyne ako žalovateľných nárokov na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zistených lekárskym posudkom z 4. 12. 2008, treba považovať deň 4. 12.
2008.

Tu súd len dodáva, že ust. § 8 ods. 4 zákona č.437/2004 Z. z., podľa ktorého ak ide o sťaženie

spoločenského uplatnenia, lekársky posudok sa vydáva spravidla až po uplynutí jedného roka od
poškodenia na zdraví, nemožno vykladať tak, že by zdravotný stav poškodeného nemohol byť ustálený
skôra lekárskyposudokosťaženíspoločenskéhouplatneniatakvydanýajpreduplynutímjednéhoroka.

Druhý lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia v súvislosti poškodením

zdravia žalobkyne pri operačnom zákroku vykonanom žalovanou 4. 4. 2008 bol vyhotovený 12. 10.
2011. Týmto posudkom bolo potvrdené zistenie ďalšej pretrpenej bolesti u žalobkyne ohodnotené 100
bodmi (celkom 400 bodov), ako aj potvrdené zistenie ďalších následkov poškodenia zdravia žalobkyne
na sťaženie jej spoločenského uplatnenia ohodnotené 30 bodmi (celkom 260 bodov). Zdravotný
stav žalobkyne v zmysle ohodnotenia druhým lekárskym posudkom, bol teda preukázateľne ustálený

najneskôr 12. 10. 2011. Za okamih (deň) vzniku týchto ďalších nových pohľadávok žalobkyne ako
žalovateľných nárokov na túto náhradu za bolesť, ako aj na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotených lekárskym posudkom z 12. 10. 2011, súd považoval deň 12. 10. 2011.

Tu súd len dodáva, že sa plne stotožňuje s názorom žalovanej, ktorý má svoju oporu v doterajšej

judikatúre súdov, a to, že pri zhoršení už ustáleného zdravotného stavu poškodeného alebo ak sa
prejavia nové nepredvídateľné následky súvisiace s pôvodným poškodením, v dôsledku pôvodnej
škodnej udalosti vzniká ďalší nový nárok na bolestné, príp. na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktorý predtým neexistoval a nebolo ho preto možné uplatniť. Preto ak žalobkyni po ustáleníjej zdravotného stavu lekárskym posudkom zo 4. 12. 2008 sa jej zdravotný stav zhoršil alebo sa prejavili
nové následky súvisiace s pôvodným poškodením jej zdravia, ide o nové nároky na náhradu ako
bolestného, tak aj sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré v čase vydania posudku zo 4. 12. 2008

neexistovali.
Pokiaľ ide o vznik 3. nároku uplatneného žalobkyňou v konaní v prejednávanej veci, a to nároku na
náhradu nákladov spojených s liečením, súd zastáva názor, že nárok na uspokojenie pohľadávky na
náhradu nákladov spojených s liečením poškodeného vzniká osobe, ktorá tieto náklady vynaložila a to
okamihom ich skutočného vynaloženia. V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu

cestovného na cestách do zdravotníckych zariadení v Kežmarku a v Košiciach v období od 5. 5. 2008
do 13. 12. 2008, kedy bola vykonaná posledná kontrola. Nárok na náhradu tohto cestovného nákladov
teda najneskôr vznikol vynaložením nákladov na poslednú cestu, tzn. najneskôr 13. 12. 2008.

Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov o okamihu vzniku jednotlivých pohľadávok
ako žalovateľných nárokov uplatnených žalobkyňou v konaní v prejednávanej veci, súd považoval

sa opodstatnené tvrdenie žalovanej, že všetky pohľadávky vznikli pred začatím reštrukturalizácie
žalovanej, tzn. pred 25. 1. 2012 a nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že pohľadávky vznikli počas
reštrukturalizácie žalovanej. Súd preto opakovane prijal záver, že všetky nároky uplatnené v konaní
v prejednávanej veci si žalobkyňa mala uplatniť v reštrukturalizačnom konaní žalovanej. Keďže
žalobkyňa tak neurobila, podľa § 155 ods. 2 zákona o konkurze zverejnením uznesenia o potvrdení

reštrukturalizačného plánu žalovanej v obchodnom vestníku jej právo vymáhať tieto pohľadávky voči
žalovanej zaniklo.

Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd dodáva, že po zistení, že 25. 1. 2012 bolo v obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného
súdu Prešov o povolení reštrukturalizácie žalovanej z 17. 1. 2012 č. k. 3R 10/2011 - 17, súd túto
skutočnosť oznámil 2. 4. 2012 zástupcovi žalobkyne. Súčasne mu doručil predmetné uznesenie
Okresného súdu Prešov a vyzval ho na vyjadrenie k tejto novej skutočnosti. Zástupca žalobkyne
na výzvu nereagoval. Urgenciou doručenou 22. 5. 2012 súd opakovane vyzval zástupcu žalobkyne

na vyjadrenie. Podaním doručeným súdu 7. 6. 2012 zástupca žalobkyne oznámil, že zastáva názor,
že povolenie reštrukturalizácie žalovanej nemá na uplatnené nároky žiadny vplyv. Preto v prípade
nadobudnutiaprávoplatnostitohtorozsudku,resp.vprípadestotožneniasaodvolaciehosúdusnázorom
vysloveným prvostupňovým súdom v otázke zániku práv žalobkyne vymáhať pohľadávky od žalovanej v
dôsledkuichneuplatneniavreštrukturalizačnomkonaní,jenamiestepreskúmanienaplneniazákonných

predpokladov pre vznik zodpovednosti zástupcu žalobkyne za škodu, ktorá jej zánikom práv vymáhať
pohľadávky od žalovanej vznikla.

Súd tiež dodáva, že za ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby súd považoval neunesenie dôkazného
bremena žalobkyňou vo vzťahu k preukázaniu existencie základných predpokladov vzniku

zodpovednosti žalovanej za škodu na zdraví žalobkyne podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to
predovšetkým príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá vznikla žalobkyni na zdraví a konaním žalovanej.

Súd v zmysle intencii odvolacieho súdu vo veci vykonal znalecké dokazovanie nariadené uznesením
súdu z 12. 1. 2012 č. k. 4C 47/2009 - 126, v spojení s uznesením z 9. 12. 2014 č. k. 4C 47/2009 - 238.

Podľa záverov vyslovených znalcom v písomnom znaleckom posudku vypracovanom pod č. 3/2015
dňa 18. 2. 2015, ako aj v rámci podania ústneho vysvetlenia k posudku na pojednávaní konanom 2.
10. 2015, laparoskopická operácia vykonaná 4. 4. 2008 bola správne indikovaná a znalec nezistil
pochybenie pri jej vykonaní. Podľa znalca každý operačný výkon sprevádza určité percento komplikácii,
pričom v priebehu operačného laparoskopického výkonu sa zistí len 35 % všetkých poranení tráviaceho

traktu. 65 % poranení nie je počas výkonu rozpoznaných. Pri predmetnej operácii došlo k nerozpoznanej
komplikácii - perforácii čreva. Komplikácia poranenia čreva pri operácii však nie je porušením právnej
povinnosti, nie je nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Nesprávnosť poskytnutia zdravotnej
starostlivosti znalec vidí v tom, že táto komplikácia bola rozpoznaná neskoro, a to až 7 deň po operácii
(11. 4. 2008), v dôsledku čoho došlo k rozšíreniu zápalu v brušnej dutine, komplikovanému hojeniu

rany, ktoré si vyžadovalo opakované chirurgické zákroky. Obidve následné operácie boli podľa znalca
vykonané správne, avšak oneskorene. Znalec uviedol, že považuje za pravdepodobné, že v prípade
včasného rozpoznania komplikácii by sa brušná stena nerozpadla tak, ako sa rozpadla, a zhojila by sa
skôr, bez potreby následných operácii. To sa však s istotu nedá povedať.Za daného stavu, kedy zástupca žalobkyne nenavrhoval žiadne ďalšie dokazovanie a súd na základe
vykonaného dokazovania (vrátane výsluchu svedka MUDr. Jána Babika, CSc.) nemohol považoval za

bez akýchkoľvek pochybnosti preukázaný základ zodpovednosti žalovanej za škodu na zdraví tak, ako
to tvrdí zástupca žalobkyne, súd by nemal inú možnosť, iba žalobu aj z toho dôvodu zamietnuť.

Vzhľadom na zložitosť veci súd v súlade s ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol,
že o náhrade trov tohto konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občiansky súdny poriadok) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.