Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216200060
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7216200060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
D. Š.Y. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa rodičov D. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v X. na J. ul. č. XX a D.Š. Š. nar. XX.XX.XXXX
bývajúceho v X. na I. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Košice II č.k. 27P 3/2016-58 z 4.11.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného
súdu Košice II z 2.7.2014 č.k. 23P 12/2014-67 tak, že zvýšil výživné otca na mal. D. z 40 € na 80 €

mesačne počnúc dňom 5.1.2016 do budúcna, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
matke maloletého. Dlžné výživné 393,54 € za obdobie od 5.1.2016 do 31.10.2016 určil otcovi zaplatiť
matke maloletého dieťaťa v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh matky o zvýšenie v celom rozsahu zamietol.
Vytkol konajúcemu súdu, že neprihliadol na jeho zdravotné problémy, ktoré dlhodobo pretrvávajú a v

dôsledku ktorých nemôže vykonávať akúkoľvek prácu. Zdôraznil, že je dlhodobo nezamestnaný a je bez
akéhokoľvek príjmu.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že zdravotné problémy
otca maloletého dieťaťa sú ním prezentované len účelovo, aby sa vyhol povinnosti platiť výživné.
Súčasne zdôraznila, že otec bol zamestnaný a zo zamestnania odišiel dobrovoľne na základe vlastného
rozhodnutia. Výšku výživného 40 € považuje za absolútne nezodpovedajúcu odôvodneným potrebám

maloletého dieťaťa aj s prihliadnutím na to, že od poslednej úpravy uplynulo niekoľko rokov, počas
ktorých nastala zmena tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane otca. Navrhla preto, aby
odvolací súd odvolaniu otca nevyhovel.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

5. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla

2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa ust. § 395 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191

CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania

neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie

do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a prihliada predovšetkým na
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie postupoval
správne, ak pri zvýšení výživného vychádzal z ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, kedy pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd

aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V
tejto súvislosti aj odvolací súd poukazuje na nesporne preukázané skutočnosti, že otec maloletého
bol zamestnaný vo firme URAM - Kamenosochárstvo v čase od 1.4.2011 do 17.7.2012, kedy ukončil
pracovnýpomernavlastnúžiadosťdohodouakdedosahovalpriemernýmesačnýzárobok470€.Takisto

dobrovoľne ukončil pracovný pomer vo firme Top Steel s.r.o., kde ukončil pracovný pomer 14.1.2016
takisto na základe vlastnej žiadosti o ukončenie pracovného pomeru. Odvolací súd poukazuje aj na
dosiahnuté vzdelanie otca maloletého dieťaťa, ktorý ukončil stredné odborné učilište obchodné, odbor
kuchár - čašník, čo v súčasnej dobe je povolanie, ktorým sa môže nepochybne uplatniť aj v lokalitách,
kde je vysoké percento nezamestnanosti a takisto absolvoval skúšky vyžadujúce si prácu v SBS, čím

získalďalšiukvalifikáciu.Pretoajodvolacísúddospelkzáveru,žejevmožnostiachaschopnostiachotca
získať zamestnanie, a to aj s prihliadnutím k jeho zdravotnému stavu. Vzhľadom na uvedené sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z priemerného mesačného zárobku,
ktorý dosahoval vo firme URAM - Kamenosochárstvo, a to v priemere 400 € mesačne a vzhľadom k
tomuto príjmu je zvýšené výživné na 80 € mesačne primerané a dostatočné. Odvolací súd dodáva,

že zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom
rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby
dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné
zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré sú limitujúcim kritériomvo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj z
tohto uhla pohľadu správne a zákonné. Odvolací súd poznamenáva, že argumentácia otca týkajúca sa
rozsahu vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k výživnému pre

maloletého nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcovi
bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletého preukázaných v priebehu konania
na súde prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia

doplnil ďalšie dôvody.

11. Toto rozhodnutie súd prijal v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).