Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010083
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4617010083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu

JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti obžalovanému U. C. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry
Topoľčany proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29.03.2017, sp. zn. 1T/19/2017, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 13. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovanému

U. C., narodenému XX.XX.XXXX v G., trvale N. U. - O. D. S. č. XXX,

u k l a d á

podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri zistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písmeno h/ Trestného zákona, aplikujúc § 41 odsek 1 Trestného zákona, ú h r n n ý trest odňatia slobody
vo výmere 18 (osemnástich) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona mu
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním

v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona mu v skúšobnej dobe zakazuje požívať alkoholické
nápoje.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno i/ Trestného zákona mu v skúšobnej dobe prikazuje podrobiť sa
psychologickému poradenstvu. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného U. C. za
vinného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona

s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 22.12.2016 o 21,15 hod. v obci O. D. S. v rodinnom dome číslo XXX opakovane
vulgárne nadával v prítomnosti maloletých detí svojej manželke, poškodenej I. C., keď chcela privolať
telefonicky pomoc, vytrhol jej z rúk mobilný telefón a odišiel pred hlavný vchod domu, čo poškodená

využila a spolu s maloletými deťmi ušla z domu cez terasové dvere, kde ju obvinený dobehol, pričom keď
chcela ujsť k susedom, spadla zo schodov, po tom, ako sa postavila a bežala smerom k ulici, obvinený
ju ľavou rukou chytil za vlasy a stiahol dole na zem, kde ju päsťou pravej ruky minimálne 10 krát udrel
do tváre a hlavy, pri tom ju aj opätovne kopol do boku, pričom počas toho ju ľavou rukou stále držal
za vlasy, opakovane jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím slovami: „ najradšej by som ťa zabil,

alebo by som ti niečo spravil“, pričom asi po piatich minútach fyzického a verbálneho násilia ju pustil a
odišiel do rodinného domu, čo poškodená I. C. využila a s maloletými deťmi v obave o svoj život
a zdravie ušla k susedom, odkiaľ jej bola privolaná lekárska pomoc a hliadka polície, čím poškodenej I.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. D. S. XXX obvinený U. C. spôsobil podľa znaleckého posudku znalca
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia zranenia : pomliaždenie mäkkých

tkanív hlavy, pravej spánkovej krajiny v oblasti temena hlavy, v oblasti úst, bez prejavov vegetatívnej
symptomatológie, s odreninou kože v oblasti temena, tržno - zmliaždenú ranu sliznice dolnej pery úst
asi 1,5 cm dlhú a pomliaždenie mäkkých tkanív pravého pleca a lakťa s odreninami kože, ktoré zranenia
si vyžiadali liečbu spojenú s obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní 10 dní a týmto konaním
vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Za to mu uložil podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36
písmeno 1/, m/ Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h/, m/
Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 a § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 1 roka.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a § 49 odsek 1 Trestného zákona mu výkon tohto trestu

podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu 3 roky.
Podľa § 51 odsek 2, 4 písmeno g/ Trestného zákona mu uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

Vadhéznomvýrokupodľa§287odsek1Trestnéhoporiadkumuuložilpovinnosťnahradiťpoškodenému
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 153,07 eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej
„prokurátor“) v neprospech obžalovaného, a to proti výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor namietal uloženie obžalovanému podmienečného trestu
odňatia slobody.
Nestotožnil sa s argumentáciou súdu I. stupňa pre taký postup, podľa ktorej bolo potrebné prihliadať
na vyjadrenie poškodenej, manželky obžalovaného, ktorá sama žiadala prepustenie obžalovaného z
väzby, na to, že jeho neprítomnosť má negatívny vplyv na rodinu, jeho návratu sa dožadujú aj maloleté

deti a jeho neprítomnosť má tiež negatívny ekonomický dopad na rodinu.
Má za to, že súd I. stupňa sa nespravoval základnými zásadami pre ukladanie trestov v
zmysle § 34 Trestného zákona.
Zdôraznil, že obžalovaný sa inkriminovaného skutku dopustil len 2 dni po uplynutí skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia za obdobný čin (prečin nebezpečného vyhrážania), ktorého sa taktiež

dopustil voči jeho manželke.
Tento predchádzajúci trest odňatia slobody nesplnil svoj prevýchovný účel, keď obžalovaný ihneď po
skončení skúšobnej doby pokračoval v násilnom správaní vo vzťahu k svojej manželke a to aj za
prítomnosti maloletých detí. Je zrejmé, že pôvodný výchovný trest ani neochránil poškodenú pred
násilím vo vzťahu k nej, neprevychoval obžalovaného a preto za ďalšie násilné chovanie mu malbyť ukladaný trest odňatia slobody spojený s nepodmienečným výkonom trestu v ústave s minimálnym
strážením.
V tomto prípade nie je možné argumentovať pri ukladaní ďalšieho výchovného trestu negatívnym

dopadom na rodinu, nakoľko samotné násilie bolo páchané v rodine, boli ho priamo účastné aj maloleté
deti a účasť na takejto násilnej situačnej trestnej činnosti vo vzťahu k matke, na deťoch zanechá oveľa
väčšie negatívne stopy na psychickom vývoji, ako materiálne zabezpečenie, ktoré bezpochyby vie
obžalovaný svojej rodine poskytnúť.
Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý

rozsudok a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak že obžalovanému uloží
podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l/, n/
Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h/, m/ Trestného zákona postupom
podľa § 38 odsek 2 a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej
sadzby so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- prokurátorom - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku,
proti ktorému odvolateľ podal odvolanie (t.j. výroku o treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora je dôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom za účelom rozhodnutia o odvolaní prokurátora (13.06.2017) odvolací
súd doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov (postupom podľa § 269 Trestného poriadku)

- odpisom registra trestov a súdu dostupných evidencií, z ktorých nevyplynula zmena oproti konaniu
na súde I. stupňa ohľadne prechádzajúcich odsúdení obžalovaného, jeho priestupkových postihov
alebo prebiehajúcich trestných stíhaní v iných veciach (trestne stíhaný obžalovaný okrem posudzovanej
trestnej veci nie je).

Rovnako odvolací súd oboznámil spis Okresného súdu Topoľčany vedený pod sp.zn. 1T/110/2015.
V uvedenej trestnej veci bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno
c/ Trestného zákona (skutkovo spáchaný 27.10.2015 voči identickej poškodenej - jeho manželke I. C.),
za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s určením skúšobnej

doby 1 rok (skúšobná doba plynula od 20.12.2015 do 20.12.2016).
Oproti stavu konania na súde I. stupňa odvolací súd zistil, že od vyhlásenia napadnutého rozsudku
(29.03.2017) došlo k zmene povahy tohto predchádzajúceho odsúdenia. Uznesením Okresného súdu
Topoľčany z 24.04.2017, sp.zn. 1T/110/2015 bolo rozhodnuté o tom, že obžalovaný (v predmetnej
inej veci odsúdený) sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil s účinkom, že sa na neho

hľadí ako by nebol odsúdený (toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.04.2017).

Na verejnom zasadnutí prokurátorka Krajskej prokuratúry Nitra zotrvala na podanom odvolaní a jeho
písomných dôvodoch. Zdôraznila spáchanie dvoch trestných činov a trestnú minulosť obžalovaného. V
konečnom návrhu navrhla rozhodnúť v súlade s podaným odvolaním.

Poškodená I. C. (v súlade s jej písomným vyjadrením k odvolaniu) potvrdila aktuálne pozitívne vzťahy
v rodine a bezproblémové správanie sa obžalovaného.
Obhajca obžalovaného zdôraznil (v súlade s písomným vyjadrením k odvolaniu), že od vyhlásenia
napadnutého rozsudku I. stupňa a potom, čo bol obžalovaný prepustený z väzby na slobodu, teda od
marca tohto roku nie sú s obžalovaným žiadne problémy a prísnejší trest, ako uložil súd I. stupňa, by

bol neprimeraný.
Obžalovaný uviedol, že ľutuje toho, čo sa stalo, manželku i deti žiadal o odpustenie. Po jeho
prepustení z väzby je jeho manželstvo bez hádok, bez alkoholu a stará sa riadne o svoju rodinu.
V konečnom návrhu navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd viazaný výrokom o vine napadnutého rozsudku, t.j. aj právnou kvalifikáciou žalovaného
skutku, ako výroku odvolaním nenapadnutého, zistil, že súd I. stupňa pri úvahách o treste nezohľadnil
dostatočne základné zásady ukladania trestov, upravené primárne v § 34 odsek 1, 4 Trestného zákona,
pochybil pri hodnotení jednej z poľahčujúcich okolností (§ 36 písmeno m/ Trestného zákona), pričomsúčasne bolo nevyhnutné reagovať aj na zmenu povahy posledného odsúdenia obžalovaného (keď
medzičasom došlo k jeho zahladeniu), a to z pohľadu priťažujúcich okolností (nedôvodnosť priznania
obžalovanému aj priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona).

Správne súd I. stupňa zohľadnil pri rozhodovaní o treste fakt, že obžalovaný sa dopustil obdobného
trestného činu (prečinu nebezpečného vyhrážania) v krátkom čase, v podstate bezprostredne, len dva
dni po tom, ako mu uplynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia za skutkovo i protiprávne
obdobný čin, keď z pohľadu druhu trestu ukladal obžalovanému trest odňatia slobody.

Rovnako správne obžalovanému ukladal tento trest v sadzbe upravenej v § 156 odsek 2 Trestného
zákona (zo zbiehajúcich sa prečinov je prečin ublíženia na zdraví prísnejšie trestný), t.j. v sadzbe 1 až
3 roky odňatia slobody.
Obžalovanému správne priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l/ Trestného
zákona, t.j. že sa k žalovanej trestnej činnosti priznal a túto oľutoval, pričom jeho oľutovanie možno

hodnotiť ako úprimné.
Odvolací súd však nezistil dôvod na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno m/ Trestného
zákona, t.j. že by sám obžalovaný oznámil trestný čin príslušným orgánom, pričom ani súd I. stupňa
priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti v dôvodoch napadnutého rozsudku bližšie nevysvetlil. Z výpovedí
svedkov R. O. Borikovej a S. O., ako aj úradného záznamu na miesto činu privolanej hliadky Policajného

zborupritomvyplýva, žetobolsvedokS.O.,ktotelefonickyoinkriminovanomčineinformovalPolicajný
zbor (po tom, čo poškodená aj s maloletými deťmi utiekla z domu a hľadala pomoc u menovaných
svedkov).Uvedenáskutočnosťnapokonjeajskutkovovovýrokuovinenapadnutéhorozsudkuustálená.

ZpohľadupriťažujúcichokolnostídôvodnesúdI.stupňapriznalobžalovanémutakútookolnosťupravenú

v § 37 písmeno h/ Trestného zákona, nakoľko konanie obžalovaného bolo výrokom o vine právne
posúdené ako dva (v jednočinnom súbehu sa zbiehajúce) prečiny, t.j. je odsudzovaný za viac trestných
činov.

Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona (t.j. že už bol za trestný čin odsúdený)

však aktuálne nemožno obžalovanému priznať, nakoľko jeho posledné odsúdenie (ako už bolo uvedené
vyššie), ako i ďalšie tri skoršie záznamy registra trestov predstavujú jeho kolízie s Trestným zákonom
takej povahy, že sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený.

Pri rovnocennom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak nevznikol dôvod úpravy už vyššie

uvedenej trestnej sadzby podľa kritérií diferencovaných v § 38 Trestného zákona.

Bolo však na mieste jednak zohľadniť fakt recidívy agresie obžalovaného voči poškodenej uložením
mu trestu odňatia slobody vo vyššej výmere než na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby.

Za uvedenú skutočnosť zohľadňujúci trest považuje odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 18
mesiacov.

Na strane druhej nemožno prehliadať právnu skutočnosť zahladenia posledného odsúdenia
obžalovaného (resp. aj všetkých predchádzajúcich), ktorá je dôsledkom toho, že v skúšobnej dobe

posledného odsúdenia obžalovaný viedol riadny život. Inkriminovaný skutok preto treba hodnotiť ako
jeho ojedinelý exces z inak riadne vedeného života po jeho poslednom odsúdení, zjavne nadväzujúci
na jeho abúzus alkoholu.

Za týchto okolností, vychádzajúc z kritérií upravených v § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, t.j.

vzhľadom na osobu obžalovaného prihliadajúc na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, vrátane
jeho rodinného zázemia, ktoré sa po jeho prepustení z väzby v tejto trestnej veci podľa vyjadrenie jeho
samého ale i poškodenej stabilizovalo, zohľadňujúc aj okolnosti prípadu (výlučne alkohol ako spúšťač
agresie) dospel odvolací súd k záveru, že na obžalovaného nie je nevyhnutné pôsobiť nepodmienečným
trestom odňatia slobody.

Aj podmienečný trest odňatia slobody u neho totiž je spôsobilý naplniť účel trestu, i keď len pri prísnejších
podmienkach kontroly jeho správania sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a vhodných
obmedzeniach a povinnostiach.Z toho dôvodu pri podmienečnom odklade výkonu trestu odvolací súd uložil obžalovanému probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 3 rokov. Zakázal súčasne obžalovanému

v skúšobnej dobe požívať alkoholické nápoje a prikázal mu počas jej plynutia podrobiť sa
psychologickému poradenstvu.

Odvolací súd dospel k záveru, že takto uložený trest je trestom spôsobilým plniť tak resocializačný ako
aj individuálno a generálno preventívny účel trestu a zohľadňujúcim aj ďalšie základné zásady ukladania

trestov komplexne upravené v § 34 Trestného zákona.

Po zrušení napadnutého rozsudku z dôvodov uvedených v § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, e/, odsek 2
Trestného poriadku preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, t.j. zrušil ho pre
chyby v napadnutom výroku o treste a preto, že sa súd I. stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho boli porušené vyššie uvedené ustanovenia Trestného

zákona a ukladaný trest bol neprimerane mierny.

Postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, po doplnení dokazovania vo vyššie uvedenom
rozsahu, z uvedených dôvodov odvolací súd sám o treste obžalovaného rozhodol, v celkovom
kontexte spôsobom sprísňujúcim mu trest uložený súdom I. stupňa, vyhovujúc tak čiastočne odvolaniu

prokurátora, a to spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.