Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Erik Varga

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/174/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715216406
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715216406.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci žalobkyne: T. L.,
nar. X.X.X., bytom I. P. XX, E. E., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie, že úver je bez
úročný a bez poplatkov, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.
k. 5C/545/2015-57 zo dňa 9.3.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Martin č. k.
5C/545/2015-97 zo dňa 20.2.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí žaloby v

časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e.

Stranám sporu n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

.Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.262 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 31.1.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z nesporného zistenia, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli

uzatvorené dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. V tejto spojitosti zdôraznil, že žalobkyňa je spotrebiteľom, na základe čoho na ňu dopadá
v celom rozsahu spotrebiteľská ochrana podľa Občianskeho zákonníka, resp. osobitných predpisov.
Nadväzne vymedzil, že úroky dohodnuté pri poskytovaní spotrebiteľského úveru predstavujú odmenu
za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a iné právne predpisy vyslovene nestanovujú do akej
výške je možné pri spotrebiteľskom úvere dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať,
že by výška úroku závisela len od dohody zmluvných strán, nakoľko i tu platí § 3 ods. 1 OZ. Úroky

dohodnuté v rámci uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli zahrnuté v odplate za poskytnutý
úver v celkovej výške 346 eur (z toho úrok vo výške 137,03 eur), resp. 968 eur (z toho úrok vo
výške 391,50 eur). Výška úrokov v prípade obidvoch zmlúv predstavuje ročnú úrokovú mieru 39,15
% a ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 98,86 %. Takto dohodnutý úrok za poskytnutý úver
je niekoľkonásobne vyšší ako úroky, ktoré žiadali banky za poskytnutie obdobného spotrebiteľského
úveru (v prvom štvrťroku 2014 pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do jedného roka, v zmysle
internetovejstránkyNBS).Okresnýsúdtedapovažovaldohodnutýúrokzarozpornýsozásadoudobrých

mravov pre jeho neúmernú výšku, na základe čoho je zmluva v tejto časti neplatná v súlade s § 39 OZ.

2.Zároveň žalovaný v obidvoch uzavretých zmluvách zahrnul medzi celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom, okrem dohodnutého úroku aj administratívny poplatok, a to v sume 576,50 eura 208,97 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie požadovanie úhrady administratívneho poplatku za
uzatvorenie zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienku, keďže dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho

záujme. Pri poplatku zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie
poskytnuté spotrebiteľovi a v jeho záujme. Takéto konanie žalovaného je v rozpore so zákonom a nie je
pretomožnétakýtonárokpriznať.Súdvyhodnotilcelúodplatuzaposkytnutýúver,označenúakonáklady
súvisiace s poskytnutím úveru za neprimeranú a neplatnú. V danej spojitosti zdôraznil, že odplata za
úver je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ je dohoda o odplate neplatná,

úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie. Z tohto dôvodu prejudiciálne uzatvoril, že obidve dotknuté
zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú neplatné nielen v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov, ale aj ako
celok. Dôvod neplatnosti sa vzťahuje na celý právny úkon a týka sa jeho podstatnej zložky, preto je
právny úkon absolútne neplatný v celom rozsahu (§ 39 OZ).
3.Okrem toho, rozloženie ceny úveru na úroky a administratívny poplatok je potrebné považovať aj
za nekalú obchodnú praktiku žalovaného, nakoľko samotný administratívny poplatok je v porovnaní s

bankami niekoľko násobne vyšší. Takýto extrémny administratívny poplatok je neobhájiteľný z hľadiska
proporcionality a dobrých mravov.

4.Nadväzne okresný súd s poukazom na § 451 ods. 1, 2 OZ uzavrel, že žalobkyňa na základe neplatnej
zmluvy uhradila žalovanému celkovú čiastku 2.612 eur, hoci jej reálne bola poskytnutá len suma 1.350

eur. Na základe toho dospel k záveru, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške rozdielu, t.j. 1.262 eur, je dôvodný.

5.Samostatným výrokom okresný súd rozhodol o poplatkovej povinnosti žalovaného vo výške 75,50 eur
(položka 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov) a to na základe osobného oslobodenia žalobkyne

od platenia súdnych poplatkov.

6.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobkyni nárok na ich náhradu nepriznal.
Uviedol, že žalobkyňa si trovy síce uplatnila, následne si ich však nevyčíslila, pričom iné než trovy
právneho zastúpenia jej nevznikli.

7.Následne v rámci dopĺňacieho rozsudku okresný súd žalobu zamietol v časti, v ktorej sa žalobkyňa
domáhala určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Mal za to, že v rozsudku zo dňa
9.3.2016 sa prejudiciálne rozhodlo, že obidve zmluvy sú absolútne neplatné a to nielen v časti týkajúcej
sa úrokov, poplatkov, ale aj ako celok, preto nie je potrebné určiť, že úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov.

8.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zmeny v podobe zamietnutia žaloby,
alternatívne zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Primárne súdu vytýkal
odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že uvedenie RPMN a priemernej RPMN nemôže obstáť,
nakoľko tak výpočet RPMN uvedený v zmluve o úvere, ako aj v dohode o splátkach, zodpovedá
skutočnosti. Akcentoval, že žalobca na preukázanie tvrdení nepravdivosti nepredložil žiaden relevantný
dôkaz, okresný súd teda absurdne priznal právo osobe, ktorá neplní povinnosti určené rozhodnutím.
Nepravdivosť výpočtu RPMN nezdôvodnil ani okresný súd, len konštatoval, že je RPMN klamlivá.

Nadväzne podľa odvolateľa absentujú v odôvodnení argumenty prečo je zmluva bezúročná a bez
poplatkov.
9.Odvolateľ sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalobcu o tom, že chýbali podstatné náležitosti zmluvy -
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov. Tieto údaje sa nachádzajú v Dohode o plnení
v splátkach.

10.Pokiaľ žalobca napáda poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov, podľa odvolateľa zákon
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Nakoľko
záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, obmedzenie výšky odplaty upravené v § 53 ods. 6 OZ nie
je možné aplikovať. Súčasne poukázal na záver rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe (sp. zn. 12Cmo
95/2005), v zmysle ktorého u nebankových subjektov s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko

sú požadované úroky vyššie než obvyklé bankové úroky. Žalobca teda podľa odvolateľa znáša dôkazné
bremeno na preukázanie, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala
z trhového priemeru odplát u iných subjektov poskytujúcich financovanie z vlastných zdrojov.11.Vo vzťahu k otázke prípustnosti poplatku za náhrady a vypracovanie/uzatvorenie zmluvy žalovaný
upozornil na novelu zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnú od 10.6.2013, v zmysle ktorej medzi
neprípustnými poplatkami nie je vymenovaný poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere.

12.Napokon odvolateľ uzavrel, že nenastala žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia.

13.Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

14.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutými ponechal odvolaním nenapadnutý a
nezávislý výrok o zamietnutí žaloby v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15.Neopodstatnenou je námietka o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Okresný súd
totiž svoje závery vysvetlil v postačujúcom rozsahu a (púhy) subjektívny nesúhlas odvolateľa s takto
predostretými úvahami nezakladá porušenie práva na súdnu ochranu.
16.Súčasne je zo strany krajského súdu - v reakcii na obsah odvolania - nevyhnutné pripomenúť
principiálnu zodpovednosť odvolateľa (§ 380 CSP) za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov. Odvolací

súd preto nie je oprávnený preskúmať rozhodnutie z iných než odvolateľom formulovaných dôvodov,
resp. nemôže konfrontovať okresný súd so závermi, ktoré (okresný súd) ani nevyslovil. V okolnostiach
súdenej veci to znamená, že je bezpredmetnou celá odvolacia argumentácia týkajúca sa „klamlivého“
uvedenia výšky RPMN, nakoľko takéto úvahy/závery nie sú v napadnutom rozsudku obsiahnuté.
Uvedené je nepochybne dôsledkom formulárového podávania opravných prostriedkov/podaní zo strany

žalovaného.

17.Následne odvolateľ (v rámci odvolacích námietok, kde už „trafil“ dôvody, na ktorých je napadnuté
rozhodnutie založené) nesprávnosť záveru okresného súdu ohľadne administratívneho poplatku
odvodzuje len z toho, že zákon o spotrebiteľských úveroch explicitne nezakazuje poplatok za

vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. Takáto argumentácia - odhliadnuc od jej evidentnej
účelovosti - nie je spôsobila kvalifikovane vyvrátiť/spochybniť záver okresného súdu o nekalej obchodnej
praktike (resp. o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky) žalovaného spočívajúcej v rozložení
ceny úveru na úrok a poplatok. Záver okresného súdu sa totiž nevzťahuje na akýkoľvek poplatok za
vypracovanie zmluvy, ale na špecifický/konkrétny administratívny poplatok (uplatňovaný žalovaným),

ktorého výška (extrémna - ako správne uviedol okresný súd) vo vzťahu k výške poskytnutého úveru a
charakter (cieľom je zneprehľadniť nákladovosť úveru, keď odmenou za užívanie požičanej istiny nie je
poplatok ale úrok) vylučuje akceptovateľnosť takéhoto nároku z pohľady noriem spotrebiteľskej ochrany.

18.Obdobne tendenčnou je obrana žalovaného pokiaľ ide o úroky. Správnymi sú síce všeobecné

tvrdenia, že v čase uzatvorenia zmluvy právna úprava nestanovovala maximálnu výšku odplaty, resp. že
pre vyššie podnikateľské riziko sú pri nebankových subjektoch prípustné vyššie úroky než v bankách,
z určujúceho hľadiska však platí - v spojení s už vysloveným/ustáleným záverom o administratívnom
poplatku - že úrokové zaťaženie je v okolnostiach súdenej veci (po zohľadnení poplatku, ktorý je fakticky
skrytým úrokom) výrazne vyššie než v zmluve deklarovaných 39,15 %. Už len táto zavádzajúca povaha

údaja o výške zmluvného úroku opodstatňuje záver súdu prvej inštancie o neplatnosti tohto zmluvného
dojednania.

19.Nadväzne - pri prejudiciálnom ustálení neplatnosti dotknutých zmlúv (§ 39 OZ) - je náležitý záver
okresného súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

20. Na základe konštatovaného dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti napadnutého výroku
a pristúpil k jeho potvrdeniu.
21.Relevantnej procesnej úprave napokon zodpovedajú i závislé výroky o trovách prvoinštančného
konania a o poplatkovej povinnosti žalovaného.

22. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalobkyni však v súvislosti spredmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom
nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo strán sporu.

23.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.