Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Michal Boroň
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/52/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205022
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114205022.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47150513, zastúpeného AK SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so
sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanému: B. O., nar. X.X.XXXX, bytom
Q. X, B., v konaní zastúpený opatrovníčkou Annou Jachymovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu
Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962, zastúpeného JUDr. Patrikom
Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 202,59 eur s príslušenstvom,
o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.11.2014, č. k. 12 C
88/2014-54 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia sa vec
v r a c i a súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že pripustil vstup vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného a to Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962, konanie v časti o zaplatenie 634,97 eur s príslušenstvom
zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 115,96 eur spolu s úrokom z omeškania 9 %
ročne zo sumy vo výške 22,69 eur od 20.2.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy vo výške 32,01 eur
od 18.3.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 27,46 eur od 18.4.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne
zo sumy vo výške 33,80 eur od 18.5.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi ani účastníkom konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že ohľadom uplatňovanej istiny v celkovej sume 115,96 eur,
mal súd za to, že návrh je dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
tejto sumy. Žalovaný nenamietal poskytnutie telekomunikačných služieb, a zo strany žalobcu bolo
preukázané, že tieto telekomunikačné služby poskytnuté boli. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry, po tomto čase žalovaný bol v omeškaní, súd
preto priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania. Podaním doručeným súdu dňa 13.11.2011 pred
začatím konania vo veci samej žalobca zobral čiastočne žalobu späť a to, čo do uplatnenej sumy 634,97
eur s príslušenstvom, v tejto časti súd konanie, podľa vyššie citovaných ustanovení zastavil.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.
v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. prvej vety a čo sa týka trov konania vedľajšieho
účastníka, v danom prípade súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko v
danej právnej veci zastupovanie vedľajšieho účastníka nemalo opodstatnenie, vedľajší účastník za
podstatnú skutočnosť považoval uplatnenú zmluvnú pokutu, pričom namietal len túto, kde v prípadoch
mobilných operátoroch ide o formulárové vyjadrenie. Súd týmto neupiera vedľajšiemu účastníkovi v
konaní dať sa zastupovať, avšak z hľadiska aplikácie ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. súd konštatuje, ženešlo o trovy účelne vynaložené na bránenie práva žalovaných, naviac ako vyplynulo aj zo samotného
vyjadrenia, pre vedľajšieho účastníka ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom
administratívnejďalšiehoúčastníkaanatútonebolapotrebnáaniodbornápomoczvolenéhoadvokáta(v
ďalšom súd poukazuje aj na vyjadrený právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí
6MCDo 5/2013). Z týchto dôvodov súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu v časti nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal v
zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného. Uviedol, že poukázal na neprijateľné
zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, že aj vedľajší účastník má právo nechať sa v konaní
zastupovať, pričom je nedôvodné, aby žalobca sám zastúpený advokátom upieral toto právo na
zastúpenie inému účastníkovi. Navrhol zmeniť rozhodnutie v jeho napadnutom výroku priznať mu trovy
konania vo výške 99,06 eur.
Žalobca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka vyjadril, tak, že jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka
nie sú potrebné pre účelné uplatňovanie a bránenie práva, pričom namietal vôbec prípustnosť vstupu
vedľajšieho účastníka.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 142 os. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastníkovi, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je
povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Vo vzťahu k odvolaniu vedľajšieho účastníka odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník vstúpil do
konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má rovnaké práva a povinností
ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník v
písomnom podaní z 30.10.2014 namietal neprimerane vysokú zmluvnú pokutu v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a navrhol v časti zmluvnej pokuty žalobu zamietnuť.
Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37,
cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na
zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom
81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).
Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Ide síce o problém zavinenia konania, ale niet dôvodu popierať tento
sankčný aspekt aj pri viac-menej svojvoľnom podávaní návrhov na priznanie nedovoleného plnenia.
Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).
Vedľajší účastník vstúpil do konania a podľa jeho podaní sa sústredil na zbavenie spotrebiteľa účinkov
neprijateľnej a zakázanej neprijateľnej zmluvnej podmienky - neprimerane vysoká zmluvná pokuta v
rozpore s dobrými mravmi.
Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.
Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj
právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv
Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby,
a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania
alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. O.s.p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok
vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U
právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie
a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je
pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo
má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s
tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.
Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že vedľajší účastník na strane žalovaného nijako neprispel k
výsledku konania odvolací súd poznamenáva, že tento vedľajší účastník inicioval a podporoval ochranu
proti konkrétnej zložke uplatneného nároku (písomným podaním doručeným súdu dňa 30.10.2014) a
bol argumentačne úspešný. Výsledkom je späťvzatie žaloby vo vzťahu k neprimeranej zmluvnej pokute
(vo výške 634,97 Eur).
Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Odvolací
návrh bol z dôvodov uvedených vyššie dôvodný.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.