Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/158/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111237756
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1111237756.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej

veci navrhovateľky: S. P., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom I. Č.. XXXX/XX, XXX XX T. O.Í. v
zastúpení JUDr. Peter Škerlík, CSc. advokát, Advokátska kancelária ul. J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný
Kubín proti odporcovi: Slovenská H. - P. X. X., Ž. A. XX, XXX XX W. o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.11.2011 domáhala proti odporcovi
náhrady škody vo výške 2.000,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.500,- eur podľa zákona

č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III v exekučnej veci
vedenej pod sp. zn. 36Er 1996/03.
Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že dňa 05.11.2003 jej bolo doručené upovedomenie o začatí
exekúcie EX 1031/2003 z 31.10.2003 na zaplatenie 15.590,- Sk. Proti exekúcii podala exekútorke U..
P. O.A. dňa 09.11.2003 námietky proti exekúcii. Okresný súd Bratislava III prevzal návrh na rozhodnutie
o námietkach zaslaných mu exekútorkou dňa 05.02.2004 a rozhodol o nich uznesením sp. zn. 36Er

1996/03-26 EX 1031/2003 zo dňa 27.11.2008, ktoré bolo exekútorke doručené 02.03.2009 teda po 5
rokoch.
Exekučnýmtitulomvexekučnejvecibolplatobnýrozkaz č.k.ROB/1370/02-5zodňa19.02.2002,vydaný
Okresným súdom Bratislava III, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti F.,
X..H..E.. istinu 18.590,- Sk s úrokom z omeškania 0,25% denne čo predstavuje 91,25% ročne. Právnym
dôvodom na základe, ktorého sa spoločnosť F., X..H..E.. domáhala vydania platobného rozkazu bola
Zmluva o úvere zo dňa 20.12.2001 na základe, ktorej mala navrhovateľka dostať 12.000,- Sk, dostala

však len 3.000,- Sk. V zmluve o úvere okrem zmluvných pokút bola dohodnutá odmena označená
ako príslušný poplatok vo výške 6.590,- Sk , ktorý mal byť zaplatený spolu s istinou v pravidelných
dvojtýždňových splátkach po 1.430,- Sk od 03.01.2012.
Navrhovateľka sa po podaní námietok domnievala, že jej bude vyhovené pričom netušila, že po dobu
nečinnosti Okresného súdu Bratislava III jej rastú úroky a to o sumu 38,98 Sk denne.
Exekútorka exekučný príkaz mohla vydať až po rozhodnutí o námietkach a teda exekučný príkaz bol
vydaný až 12.03.2009. Sociálna poisťovňa až na jeho základe poukázala zrazené sumy z dôchodku

navrhovateľky a to až dňa 17.06.2009 pričom však zrážky vykonávala od 08.02.2004.
Spoločnosť F. X..H..E.. navrhovateľku neustále nezákonne traumatizovala a stále i traumatizuje
zverejňovaním jej mena ako neplatiča v časopisoch, podala na navrhovateľku trestné oznámenie,
vyhrážala sa poskytnutím údajov finančným inštitúciám čo malo za následok že nikto v SR neposkytnenavrhovateľke úver a podstatným spôsobom dlhoročne okrem iného negatívne ovplyvňovala jej kvalitu
života.
Z invalidného dôchodku bolo navrhovateľke do dňa podania návrhu zrazená suma vo výške 2.700,- eur

(81.340,02 Sk). Úrok z omeškania do 17.09.2009 teda do dňa kedy Sociálna poisťovňa vykonala úhradu
predstavoval z istiny 617,07 eur (18.590,- Sk) sumu 3.397,32 eur (102.347,66 Sk). Navrhovateľka by
mala spoločnosti F. X..H..E.. ako oprávnenému zaplatiť 4.087,29 eur + trovy exekúcie 1.100,88 eur čo
spolu predstavuje sumu 5.188,17 eur.
Okresný súd Bratislava III konal nezákonne, keď o námietkach navrhovateľky ako povinnej rozhodol po

vyše 5 rokoch, hoci podľa § 50 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. je povinný súd rozhodnúť o nich do 60
dní od ich doručenia.
Nezákonné konanie spôsobilo, že po dobu viac ako 5 rokov nebola splatená istina a narastali úroky z
omeškania v sume 38,98 Sk denne čo za 4,5 roka predstavuje sumu 2.125,33 eur.
Suma 2.125,23 eur predstavuje skutočnú škodu (38,98 x 365 = 14.227,70 x 4,5 = 64.024,65 Sk =
2.125,23 eur).

Okresný súd Bratislava III konal nezákonne tiež v tom, že vydal platobný rozkaz, ktorým navrhovateľku
ako odporkyňu zaviazal k úrokom z omeškania, ktoré možno považovať za úžernícke, keď dohodnutý
úrok z omeškania 0,25% denne je možné považovať za úžeru, ktorá ani v roku 2002 nebola v súlade s
právnym poriadkom SR, keď dohodnutie takého úroku je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku ako aj s dobrými mravmi. Platobný rozkaz je právoplatný a vykonateľný, nakoľko navrhovateľka

sa nebránila podaním odporu.
Navrhovateľke okrem skutočnej škody vznikla i nemajetková ujma a to v podstatnom znížení kvality jej
života počas obdobia od roka 2004.
Za primeranú nemajetkovú ujmu navrhovateľka považovala sumu vo výške 1.500,- eur a to vzhľadom
k tomu, že u navrhovateľky znížená kvalita života nespočívala len v tom, že dlho očakávala po

podaní námietok na rozhodnutie súdu, ale očakávala, že súd exekúciu zastaví a tak očakávala istú
spravodlivosť. Nemajetkovú ujmu si uplatňovala aj z dôvodu dlhodobé poškodzovanie jej mena v zmysle
§ 11, § 13 Občianskeho zákonníka, jeho zverejňovaním spolu s adresou spoločnosťou F. X..H..E..,
dlhodobými vyhrážkami o oznámení jej osobných údajov iným finančným inštitúciám, vyhrážaním sa
trestným oznámením a tiež z dôvodu existenčnej traumy, keď v dôsledku zrážania prostriedkov z

dôchodku musela vyžiť zo sumy cca 230,- eur mesačne. Existenčná trauma mala svojou podstatou tiež
dlhodobý negatívny vplyv na jej psychiku a jej psychickú chorobu, ktorá je príčinnou trvalej invalidity a
na ktorú sa permanentne lieči.
Zmluva o úvere, ktorú navrhovateľka uzavrela je spotrebiteľskou zmluvou a ak by aj bola uzatvorená
platne, čo však nie je možné, a ak na jej základe bol vydaný platobný rozkaz, tak najneskôr od

01.08.2004 Zmluva o úvere stratila platnosť a túto skutočnosť mal súd pri rozhodovaní o námietkach
navrhovateľky rešpektovať a preto uznesenie sp. zn. 36Er 1996/03-26 EX 1031/2003 zo dňa 27.11.2008,
ktorým zamietol námietky navrhovateľky je nezákonné.
Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Bratislava III navrhovateľka doručila Ministerstvu spravodlivosti SR dňa

06.04.2011. Ministerstvo spravodlivosti SR stanoviskom doručeným navrhovateľke dňa 26.10.2011
oznámilo, že nebolo preukázané splnenie podmienok na náhradu škody a jej žiadosť považuje za
nedôvodnú a preto jej nevyhovelo.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomne a návrh žiadal ako nedôvodný zamietnuť.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci je splnenie podmienok
a to nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
namietaným nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.
Uvedené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne.

Vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu, ktorým majú byť zbytočné prieťahy
Okresného súdu Bratislava III odporca uviedol, že z návrhu sa nejaví, že by navrhovateľka vyvíjala
snaženie k odstráneniu namietaných zbytočných prieťahov napr. sťažnosťou na prieťahy či ústavnou
sťažnosťou a teda tieto nie sú konštatované ani predsedom súdu ani Ústavným súdom SR.
Vo vzťahu ku skutočnosti, že navrhovateľka označila uznesenie súdu o zamietnutí námietok proti

exekúcii za nezákonné odporca uviedol, že v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na
náhradu škody možno uplatniť iba vtedy ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, ale uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 36Er1996/2003-26 zo dňa 27.11.2008 tieto podmienky nespĺňa a teda ho nie je možné považovať za
nezákonné a nie je ani možné, aby súd v tomto konaní preskúmaval jeho správnosť.
K prípadnej strate platnosti Zmluvy o úvere zo dňa 20.12.2001 uviedol, že takáto skutočnosť by nemala

priamy vplyv na právoplatnosť či vykonateľnosť platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č.k.
ROB/1370/2002-5 zo dňa 19.02.2002 ako exekučného titulu a nemohla byť dôvodom pre vyhovenie
námietkam navrhovateľky. Na zánik platnosti Zmluvy o úvere nie je možné prihliadať v exekučnom
konaní, kde exekučný súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť iného súdneho rozhodnutia.
Vo vzťahu k uplatnenej škode a príčinnej súvislosti odporca uviedol, že príčinná súvislosť ako ďalší

predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).
Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho.
Nedostatok príčinnej súvislosti vo veci je zrejmý v tom, že navrhovateľka považuje za škodu úroky
z omeškania, ktoré v súlade s exekučným titulom narástli počas exekúcie. Navrhovateľka však mala

možnosť vymáhanú pohľadávku uhradiť ešte pred začatím exekučného konania resp. počas neho
a nesplnením si povinnosti sama zapríčinila vznik údajnej škody. Príčinná súvislosť teda neexistuje.
Skutočnosť, ktorú uvádzala navrhovateľka a to, že netušila, že po dobu nečinnosti exekučného súdu
jej narastajú úroky z omeškania, nemôže ísť na ťarchu štátu, nakoľko z výroku platobného rozkazu č.k.
ROB/1370/2002-5 zo dňa 19.02.2002 výslovne vyplýva povinnosť uhradiť istinu aj s určenými úrokmi

z omeškania.
Vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujmy odporca uviedol, že namietané exekučné konanie začalo
ešte za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., pričom aj samotné námietky boli podané ešte za jeho účinnosti
a preto je potrebné posudzovať aj existenciu prieťahov podľa zákona č. 58/1969 Zb.. Zákon č. 58/1969
Zb. však neobsahoval ustanovenie, ktoré by umožňovalo priznať náhradu nemajetkovej ujmy a preto jej

priznanie je vylúčené už z tohto dôvodu.
V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
nevyhnutné preukázať existenciu vzniku ujmy, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom
a až v prípade preukázania jej existencie je možné priznať náhradu nemajetkovej ujmy formou
peňažného plnenia a to za podmienky, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením. Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá značnú mieru zásahu do
postavenia fyzickej osoby pričom výšku nemajetkovej ujmy určuje súd a pre posúdenie jej výšky musí
byť zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení
základných súvislostí posudzovaného prípadu.
V namietanom exekučnom konaní je navrhovateľka v procesnom postavení povinnej a teda sama mala

možnosť vymáhanú pohľadávku uhradiť ešte pred začatím exekučného konania resp. počas neho.
Zamietnutím jej námietok sa potvrdila dôvodnosť vedenej exekúcie.
Nedostatok priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti v prípade nemajetkovej ujmy je zdôraznený aj
tým, že nemajetková ujma mala byť navrhovateľke spôsobená súkromnoprávnym subjektom odlišným
od štátu a to samotným oprávneným. Pokiaľ sa navrhovateľka domnieva, že oprávnený zasiahol do

jej práva na ochranu osobnosti má možnosť podať voči nemu návrh na ochranu osobnosti a nemôže
prípadný zásah do jej osobnostných práv prenášať na štát.
Prípadné zhoršenie psychického stavu navrhovateľky nie je možné jednoznačne spájať s namietanými
prieťahmi súdu pokiaľ je nepochybné, že navrhovateľka trpela závažným psychickým ochorením už
dávno pred začatím exekučného konania a prípadné zhoršenie jej zdravotného stavu v príčinnej

súvislosti s postupom súdu je len v hypotetickej rovine.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu navrhovateľky a povereného zástupcu
odporcu, výsluchom svedkyne P. P., oboznámil sa so zápisnicou o výsluchu navrhovateľky vykonaným
na Okresnom súde Dolný Kubín dňa 23.04.2013 a listinnými dokladmi - žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku navrhovateľky zo dňa 02.04.2011, stanovisko odporcu zo dňa 19.10.2011,
upovedomenie o začatí exekúcie EX 1031/2003 zo dňa 31.10.2003, námietky proti exekúcii z
09.11.2003, uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 36Er 1996/03-26 EX 1031/2003 zo dňa
27.11.2008, exekučný príkaz EX 1031/2003-33 zo dňa 12.03.2009, oznámenie Sociálnej poisťovne z
13.12.2010, oznámenie spoločnosti F. X..H..E.. zo dňa 17.06.2003, zoznam neplatičov, oznámenie

spoločnosti F. X..H..E.. zo dňa 05.05.2003 o podaní podnetu na začatie trestného stíhania, výzva
spoločnosti F. X..H..E.. zo dňa 10.02.2011, 09.08.2011, zo dňa 21.06.2011 na zaplatenie dlhu 2.241,28
eur, oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 08.12.2010 o vykonávaní zrážok z dôchodku, e mail
exekútorky P. O.E. zo dňa 03.04.2011, kópia potvrdenia o zdravotnom stave navrhovateľky vystavenompsychiatrom P.. N. T. dňa 26.10.2011, žiadosť navrhovateľky o posúdenie rozhodnutia Krajského súdu
Bratislava zo dňa 27.09.2010 adresovaná predsedovi Najvyššiemu súdu SR, listy spoločnosti F.,
X..H..E.. adresované navrhovateľke č.l.-72- až -82-, odpoveď riaditeľa kancelárie predsedu Najvyššieho

súdu SR zo dňa 03.12.2010, správa pre ošetrujúceho lekára zo dňa 30.06.2005 , oznámenie Sociálnej
poisťovni ústredie zo dňa 26.04.2013, kópie listín zo spisu vedeného na OS Bratislava III vedeného pod
sp. zn. 36Er 1996/03, obsah spisu Obvodného oddelenia PZ Dolný Kubín ČVS: ORP-267/03 a ostatným
obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka ako dlžník uzavrela dňa 20.12.2001 so spoločnosťou F. X..H..E.. ako veriteľom Zmluvu
o úvere č. XXXXXXX, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť navrhovateľke úver v sume 12.000,- Sk a
navrhovateľka ako dlžník sa zaviazala zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 6.590,-
Sk t.j. celkovo sumu 18.590,- Sk v 13 dvojtýždňových splátkach po 1.430,- Sk počnúc dňom 03.01.2002.
V zmluve je uvedené, že dlžník svojim podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v
zmluve pri jej podpise.

Zmluvu za veriteľa uzatváral splnomocnenec M..

Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa F. X..H..E.. proti odporkyni - navrhovateľke
o zaplatenie 18.590,00 Sk istiny s príslušenstvom vydal dňa 19.02.2002 platobný rozkaz č.k.
ROB/1370/02-5, v ktorom uložil odporkyni (v tomto konaní navrhovateľke) povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi F. X..H..E.. do 15 dní od doručenia platobného rozkazu istinu 18.590,00 Sk a úroky z
omeškania 0,25% denne zo sumy 18.590,- Sk od 22.01.2002 do zaplatenia a trovy konania vo výške
925,- Sk. V platobnom rozkaze súd odporkyňu zároveň poučil, že proti platobnému rozkazu môže podať
do 15 dní od jeho doručenia odpor a odpor musí odôvodniť s tým, že platobný rozkaz proti ktorému nebol
podaný odpor s odôvodnením má účinky právoplatného rozsudku.

Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 23Cb 77/02-14 zo dňa 14.06.2002 v právnej veci navrhovateľa
F. X..H..E.. proti odporkyni - navrhovateľke o zaplatenie 18.590,00 Sk s príslušenstvom odmietol odpor
odporkyne.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že platobný rozkaz sp.zn. ROB 1370/032 vydaný dňa 19.02.2002

bol odporkyni doručený dňa 20.03.2002. Odporkyňa proti platobnému rozkazu podala dňa 09.04.2002
odpor. Odpor bol podaný oneskorene pretože posledným dňom na podanie odporu bol deň 04.04.2002.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 25Cob 170/02-21 zo dňa 21.08.2002 rozhodol na základe
odvolania odporkyne tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 77/02-14 zo dňa
14.06.2002 potvrdil.

Platobný rozkaz č.k. ROB/1370/02-5 zo dňa 19.02.2002 nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2002 a
vykonateľnosť dňa 05.04.2002.

Na Okresnom súde Bratislava III bola dňa 15.10.2003 podaná žiadosť U.. P. O., súdnej exekútorky o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu č.k. Rob
1370/02-5zodňa19.02.2002vydanéhoOkresnýmsúdomBratislavaIII,nazákladenávrhuoprávneného
F., X..H..E.. na vykonanie exekúcie proti povinnému - navrhovateľky pre vymoženie 15.590,- Sk istiny
s príslušenstvom.
Okresný súd Bratislava III vydal v konaní 36Er 1996/03 EX 1031/03 dňa 22.10.2003 poverenie číslo

5103 028996 *.
Dňa 05.02.2004 bol súdu doručený návrh na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii, ktoré podala
povinná - navrhovateľka exekútorke dňa 11.11.2003.

Navrhovateľka v exekučnom konaní v postavení povinnej v námietkach proti exekúcii č. EX 1031/2003

uviedla, že dňa 20.12.2001 uzavrela so spoločnosťou F. X..H..E.. zmluvu o úver č. XXXXXXX na úver
vo výške 12.000,- Sk. Zmluvu o úvere uzavrela so zástupcom spoločnosti p. M., ktorý jej však namiesto
12.000,- Sk vyplatil len čiastku 3.000,- Sk. Zvyšných 9.000,- Sk jej vyplatených nebolo. Spoločnosť F.
X..H..E.. jej po oznámení tejto skutočnosti vystavila 2 šeky na sumu po 1.500,- Sk a ona túto sumu aj
uhradila. Navrhovateľka v námietkach ďalej uviedla, že nie je ochotná spoločnosti F. X..H..E.. zaplatiť

po 2 rokoch nimi požadovanú sumu.

Oprávnený z exekúcie, spoločnosť F. X..H..E.. sa vyjadril k námietkam povinnej písomne podaním
doručeným exekútorke dňa 15.01.2004 a uviedol, že na návrhu na vykonanie exekúcie trvá v plnomrozsahu, platobný rozkaz je právoplatný a vykonateľný pričom tvrdenie povinnej, že neprevzala celú
hotovosť nie je ničím podložené a fotokópia listu , ktorý predložila povinná nie je ako doklad dostatočne
dôveryhodný , nie je potvrdený pečiatkou spoločnosti, podpis pracovníčky nie je čitateľne označený

menom a priezviskom a spomenutá zamestnankyňa regionálnej agentúry Žilina nie je kompetentná
podpisovať v mene spoločnosti dohody o spôsobe uhradenia dlhu.

Exekútorka U.. P. O. vo veci 36Er 1996/2003 podaním doručeným súdu dňa 25.08.2005 urgovala súd k
rozhodnutiu o návrhu o námietkach nakoľko povinnej bol vydaný príkaz na začatie exekúcie zrážkami z

dôchodku a z dôvodu, že o návrhu o námietkach nie je rozhodnuté, nie je možné vydať exekučný príkaz.

Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 36Er 1996/03-14 EX 1031/03 zo dňa 13.03.2006 uložil
navrhovateľke ako povinnej povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 775,- Sk za vznesené námietky.
Na základe odvolania povinnej (navrhovateľky) vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením
č.k. 15CoE/195/2007-20, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III o uložení povinnosti

zaplatiť súdny poplatok za vznesené námietky. Uznesenie odvolacieho súdu bolo Okresnému súdu
Bratislava III doručené dňa 28.01.2008.

Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 36Er 1996/03-26 EX 1031/2003 zo dňa 27.11.2008 rozhodol
o námietkach povinnej (navrhovateľky) tak, že námietky proti exekúcii zamietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že námietky súd zamietol z dôvodu, že exekučný titul -
platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III č.k. Rob 1370/02-5 zo dňa 19.02.2002 je formálne
aj materiálne vykonateľný dňa 05.04.2002 a povinná nepreukázala, že ku dňu podania návrhu na
vykonanie exekúcie zaplatila vymáhanú pohľadávku a ani neuviedla iné relevantné dôvody v zmysle
§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2008.

Zoznámenia SociálnejpoisťovniústrediečísloXXXXXXXXXXX zodňa26.04.2013vyplýva,ževoveci
vykonávania zrážok z dôchodku povinnej (navrhovateľky) na základe príkazu EX 1031/2003 doručeného
dňa 22.12.2003 exekútorským úradom exekútorky U.. P. O. Sociálna poisťovňa začala vykonávať zrážky

z dôchodku na úhradu pohľadávky v sume 517,49 eur, príslušenstva v sume 1.289,83 eur a úrokov z
omeškania 0,25% denne od 06.10.2003 do zaplatenia v sume 403,25 eur v prospech oprávneného F.
X..H..E...
V období od 08.02.2004 do 07.03.2009 bola zrazená suma v celkovej výške 2.210,57 eur, ktorá bola
dňa 17.06.2009 poukázaná na účet súdnej exekútorky.

Exekútorka listom doručeným Sociálnej poisťovni dňa 17.08.2009 oznámila, že celková výška
pohľadávky je 2.899,79 eur. Zostatok pohľadávky vo výške 689,22 eur bol zrazený z dôchodku v
období od 08.01.2010 do 07.09.2011 pričom zrazené platby boli exekútorke poukazované pravidelným
mesačným odvodom.
Na úhradu EX 1031/2003 bola z dôchodku povinnej zrazená celková suma 2.899,79 eur. Exekúcia je

uhradená a zúčtovaná.

Súd z obsahu trestného spisu Obvodného oddelenia PZ Dolný Kubín ČVS: ORP-267/03 vo veci
podozrenia z trestného činu podvodu týkajúceho sa páchateľa - podozrivého S. P., oboznámením,
ktorého navrhla vykonať dokazovanie navrhovateľka, zistil, že spoločnosť F., X..H..E.. podala na

Okresnej prokuratúre Dolný Kubín dňa 09.05.2003 podnet na začatie trestného stíhania navrhovateľky
pre podozrenie z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 trestného zákona v súvislosti s poskytnutým
úverom.
Po vykonaní prešetrenia podnetu Obvodné oddelenia PZ Dolný Kubín uznesením ČVS: ORP-267/2003
zo dňa 27.06.2003 vec oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods.

1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť navrhovateľka podľa §159 ods. 2, 3 Trestného poriadku
odmietol nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu a vec nie je namieste vybaviť
inak.
Z oznámenia P.. N. T., psychiatra zo dňa 26.10.2011 vyplýva, že navrhovateľka sa lieči na psychiatrii
pre závažné ochorenie od roku 1987 a od 01.01.1988 je invalidná. Zdravotný stav navrhovateľky

vyžaduje trvalo pravidelné kontroly a medikamentóznu liečbu a pri závažnom a dlhodobom strese
môže dochádzať k zhoršovaniu ochorenia. U navrhovateľky došlo v období od roku 2004 doposiaľ k
opakovaným dekompenzáciám ochorenia, v roku 2005 bola hospitalizovaná a je pravdepodobné, že ktomu výraznou mierou prispel aj stres v súvislosti s nepríjemnosťami v súvislosti s uzavretím zmluvy
o úvere.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu, keď
o námietkach proti exekúcii rozhodol až po piatich rokoch, sa úroky z omeškania z vymáhanej istiny
neustále navyšovali a to i napriek tomu, že istina už bola z dôchodku zrážaná a ak by súd o námietkach
rozhodol v zákonom stanovenej lehote, vymáhaná suma by bola dávno splatená.
Sumu 18.590,- Sk s príslušenstvom, ktorú bola povinná zaplatiť na základe platobného rozkazu

nezaplatila z dôvodu, že ju nepokladala za opodstatnenú, keďže finančné prostriedky, ktoré jej
spoločnosť F. X..H..E.. poskytla boli vo výške približne 3.000,- Sk a tie i zaplatila. Zaplatením sumy
3.000,- Sk pokladala vec za ukončenú. Viedlo sa i trestné stíhanie voči p. M. a teda čakala na výsledok
tohto stíhania. V dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III prišla o
peniaze, o zdravie o všetko.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že trpí paranoidnou schizofréniou a ochorenie jej diagnostikovali v roku

1987. Od roku 1988 je na invalidnom dôchodku. Vo vzťahu k zhoršeniu zdravotného stavu uviedla, že
jej zdravotný stav je dlhodobo zlý, ale po začatí exekúcie sa rýchlo zhoršoval až v roku 2005 skončila
na psychiatrii. Zdravotný stav sa výrazne zhoršil potom ako dostala od spoločnosti F. X..H..E.. listy a
telefonáty, ktoré na ňu pôsobili negatívne.
V dôsledku exekúcie je nútená požičiavať si peniaze od priateľov a má z toho komplexy menejcennosti,

ale jej okolie toto nevníma negatívne, vie, že je v ťažkej finančnej situácii. O svoju existenciu mala strach,
keď sa bála, že príde o byt nakoľko bola podaná žaloba na vypratanie bytu a vtedy musela zaplatiť
100.000,- Sk, ktoré si musela požičať.

Svedkyňa P. P., dcéra navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľka uzavrela Zmluvu o

úvere na sumu 12.000,- Sk, ale obchodný zástupca navrhovateľke vyplatil len sumu 3.000,- Sk s tým,
že zvyšok peňazí jej neskôr vráti ale nestalo sa tak. Navrhovateľka túto skutočnosť oznámila telefonicky
spoločnosti F. X..H..E.. a bolo jej oznámené, aby vrátila sumu 3.000,- Sk čo aj urobila. Neskôr začali zo
spoločnosti F. X..H..E.. chodiť navrhovateľke listy - výzvy na úhradu sumy vo výške viac ako 15.000,-
Sk. Následne začala exekúcia a navrhovateľke bola zrážaná suma 30,40 eur z dôchodku. I napriek

skutočnosti, že boli vykonávané zrážky z dôchodku navrhovateľky, stále chodili listy zo spoločnosti F.
X..H..E..ataknavrhovateľkazistila,žeSociálnapoisťovňasícefinančnéprostriedkyzráža,alezadržiava
ich na depozitnom účte a spoločnosti F. X..H..E.. nič neuhradila. Navrhovateľka si myslela že dlh spláca,
ale nesplatila nič.

Navrhovateľka podaním doručeným Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 06.04.2011 podala žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a žiadala o náhradu škody spolu vo výške 2.600,- eur, keď si uplatnila
náhradu skutočnej škody v sume 1.600,- eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.000,- eur.
Ministerstvo spravodlivosti SR listom č. 18451/2011-151 zo dňa 19.10.2011 oznámilo navrhovateľke, že

jej žiadosť bola podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovaná pričom jej žiadosti
nebolo vyhovené z dôvodu, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok a to nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132 Občianskeho

súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť a preto návrh v
celom rozsahu zamietol.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu

spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa§27ods.2Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.Zákon č. 514/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júla 2004 a navrhovateľka sa domáhala náhrady škody
v dôsledku nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíval v prieťahoch v konaní od 05.02.2004 teda v
čase prednadobudnutímúčinnostiZákonač.514/2003Z.z.apretosúdposudzovalnároknavrhovateľky

v súvislosti s prieťahmi v konaní od 05.02.2004 do 30.06.2004 podľa ustanovení Zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 2 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.
Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia
úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa § 20 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Základ uplatneného nároku navrhovateľky za vytýkaný nesprávny úradný postup za obdobie od
01.07.2004 do 02.03.2009 súd posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu.
Podľa § 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tento

zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom do 31.10.2010 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom do 31.10.2010 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§17ods.1Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
vzneníúčinnomdo31.10.2010uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci v znení účinnom do 31.10.2010 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.10.2010 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 5 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.10.2010 v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku

na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení do 29.02.2004 t.j. v čase podania návrhu
na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 50 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení do 29.02.2004 t.j. v čase podania návrhu na
rozhodnutie o námietkach proti exekúcii o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).

Podľa citovaných zákonných ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. a aj zákona č. 514/2003 z.z. ide o prípad

objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:
1./ nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci
2./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom.

Prvotnou podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody je existencia rozhodnutia, ktorým v
konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo právnej normy na ním prejednávaný prípad
a rozhodoval tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa § 4 ods. 1 zákona č.58/1969 Zb. je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby právoplatné alebo bez ohľadu na
právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené.
Navrhovateľka svoj nárok na náhradu škody odvodzovala od skutočnosti, že Okresný súd Bratislava III

konal nezákonne, keď vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal navrhovateľku v tom konaní v postavení
odporkyne k úžerníckym úrokom z omeškania a teda v rozpore s právnym poriadkom SR.

Ako už súd uviedol základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to

pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom.
V prejednávanej veci nebolo preukázané, že platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava III č.k.
ROB/1370/02-5 zo dňa 19.02.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2002 a vykonateľnosť
dňa 05.04.2002 by bol zrušený.
Vzhľadom k uvedenému teda predmetný platobný rozkaz nie je možné považovať za nezákonné
rozhodnutie a nie je ani možné, aby súd v konaní o náhradu škody jeho správnosť preskúmaval, nakoľko

právoplatné rozhodnutie je záväzné.

Tieto skutočnosti rovnako platia i k navrhovateľkou vytýkanej nezákonnosti rozhodnutia Okresného súdu
Bratislava III č.k. 36Er 1996/03-26 EX 1031/2003 zo dňa 27.11.2008, ktorým súd rozhodol o námietkach
povinnej (navrhovateľky) tak, že námietky proti exekúcii zamietol a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

16.12.2008.

Súd vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu uvádza, že v prípade nesprávneho úradného postupu
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone
alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie

alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu
zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú
a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu
štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou

činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia.

Navrhovateľka sa domáhala náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Bratislava III, ktorý spočíval v prieťahoch v konaní vedenom pod
sp. zn. 36Er 1996/03od 05.02.2004 - 02.03.2009, keď Okresný súd Bratislava III bol počas obdobia

od 05.02.2004 do 02.03.2009 nečinný a nerozhodol o námietkach, ktoré navrhovateľka v exekučnom
konaní v postavení povinnej podala.
Námietky navrhovateľky boli v exekučnej veci podané dňa 05.02.2004 a rozhodnutie o zamietnutí
námietok bolo doručené navrhovateľke až dňa 02.03.2009.

Súd z kópie spisu Okresného súdu Bratislava III vedeného pod sp. zn. 36Er 1996/03
zistil, že návrh na rozhodnutie o námietkach navrhovateľky ako povinnej bol doručený súdu dňa
05.02.2004. Navrhovateľka v námietkach uviedla, že zmluvu o úver č. 5130136 uzavrela na úver vo
výške 12.000,- Sk, bola jej však vyplatená len čiastka 3.000,- Sk a od pána M., s ktorým zmluvu o
úvere uzavrela zvyšných 9.000,- Sk nedostala. Spoločnosť F. X..H..E.. jej po oznámení tejto skutočnosti

vystavila 2 šeky na sumu 1.500,- Sk a túto sumu i uhradila a teda nie je ochotná spoločnosti F. X..H..E..
zaplatiť požadovanú sumu.
K námietkam povinnej - navrhovateľky sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 05.01.2004 a žiadala
námietky zamietnuť.
Okresný súd Bratislava III vydal dňa 13.03.2006 uznesenie č.k. 36Er 1996/03-14 EX 1031/03, v ktorom

uložil navrhovateľke - povinnej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesené námietky a to vo výške
775,- Sk.
Proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok podala povinná odvolanie, ktoré bolo súdu
doručené dňa 15.05.2006. Odvolanie bolo predložené odvolaciemu súdu dňa 12.06.2007. krajský súd v
Bratislave ako súd odvolací vo veci rozhodol uznesením č.k. 15CoE 195/07-20 tak, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo Okresnému súdu Bratislava III doručené
dňa 28.01.2008.
Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 36Er 1996/03-26 EX 1031/2003 zo dňa 27.11.2008 rozhodol
o námietkach povinnej tak, že námietky zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2008.Súd v tejto súvislosti musel prisvedčiť odporcovi, že zo žiadnych listinných dokladov nevyplýva
a navrhovateľka to ani netvrdila, že by vyvíjala aktivity k odstráneniu namietaných prieťahov a

to sťažnosťou na prieťahy či ústavnou sťažnosťou a teda prieťahy v exekučnom konaní neboli
konštatované ani predsedom súdu a ani Ústavným súdom SR. Navrhovateľka bola v tomto smere
nečinná.
Naviacsúdmalzapreukázané,žeOkresnýsúdnebolcelkomvobdobí,ktorénavrhovateľkaakoobdobie
prieťahov uvádza, úplne nečinný, keď je zrejmé, že súd vyrubil navrhovateľke súdny poplatok za podané

námietky a vec na základe jej odvolania predložil odvolaciemu súdu.
Je pravdou, že Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 36Er 1996/03 bol nečinný
od doručenia námietok dňa 05.02.2004 do 13.03.2006, kedy vydal uznesenie č.k. 36Er 1996/03-14
EX 1031/03, ktorým uložil navrhovateľke ako povinnej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesené
námietky a od 28.01.2008 kedy bolo rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní navrhovateľky proti
rozhodnutiu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za námietky doručené do 27.11.2008, teda

do dňa kedy súd vydal uznesenie č.k. 36Er 1996/03-26 EX 1031/2003, ktorým námietky proti exekúcii
zamietol.
Súd má však za to, že i napriek skutočnosti, že exekučné konanie vykazuje znaky prieťahov v
konaní, nie je táto skutočnosť dôvodom pre ustálenie zodpovednosti štátu za prípadnú škodu,
nakoľko navrhovateľka odôvodnila námietky proti exekúcii skutočnosťami napádajúcimi exekučný titul -

právoplatný platobný rozkaz, ktorého zákonnosť už nebolo možné v exekučnom konaní posudzovať a
v námietkach neuviedla relevantné dôvody v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.

Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie
vzniku škody a jej výšky a príčinnej súvislosti medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom resp.

nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Navrhovateľka sa v konaní domáhala zaplatenia sumy vo výške 3.500,- eur, keď sa domáhala náhrady
skutočnej škody vo výške 2.000,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1.500,- eur.
Škodu vo výške 2.000,- eur navrhovateľka odôvodnila tým, že počas nečinnosti Okresného súdu

Bratislava III exekútorka nebola oprávnená vydať exekučný príkaz v dôsledku čoho rástli úroky z
omeškania vo výške 38,98 Sk denne a i keď Sociálna poisťovňa vykonávala zrážky z dôchodku
navrhovateľky nemohla bez exekučného príkazu istinu 15.590,- Sk poukázať exekútorke a tá následne
oprávnenému.
Za dobu viac ako 5 rokov teda nemohla byť splatená istina a narastali úroky z omeškania čo za obdobie

4,5 roka predstavuje sumu 2.125,23 eur (38,98 Sk x 365 = 14.277,70 Sk x 4,5 roka = 64.024,65 Sk =
2.125,23 eur).
Ak by súd o námietkach rozhodol v primeranej lehote škoda by navrhovateľke nevznikla.

O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu resp.

nezákonného rozhodnutia, teda vtedy, ak nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie a
škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nesprávneho
úradného postupu resp. nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo.

Navrhovateľkou označené konanie - nesprávny úradný postup, prieťahy exekučnom konaní v súvislosti

s rozhodnutím súdu o námietkach navrhovateľky proti exekúcii, podľa názoru súdu nemožno považovať
bez ďalšieho, za konanie v dôsledku, ktorého by navrhovateľke prináležal nárok na náhradu ňou
uplatnenej škody.
Medzi vzniknutou škodou a postupom súdu neexistuje príčinná súvislosť, keďže navrhovateľka v
exekučnom konaní povinná, mala povinnosť zaplatiť vymáhanú pohľadávku a táto povinnosť jej

vznikla a trvala bez ohľadu na rozhodnutie súdu o námietkach proti exekúcii. Navrhovateľka za škodu
považuje úroky z omeškania, ktoré jej narastali počas exekúcie. Podstatná je však skutočnosť, že
navrhovateľka sama zavinila začatie exekučného konania a to tým, že jednak si nesplnila povinnosť
vrátiť požičané peňažné prostriedky v dohodnutej dobe a jednak ani po právoplatnom rozhodnutí súdu
t.j. po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu. Navrhovateľka si nesplnila svoju povinnosť

uloženú jej rozhodnutím súdu a pohľadávku v súdom uloženej dobe neuhradila. Svoju povinnosť
uloženú rozhodnutím súdu si nesplnila ani v exekučnom konaní a tak si sama zapríčinila vznik ňou
uvádzanej škody. V platobnom rozkaze bolo jednoznačne uvedené, že je navrhovateľka povinná zaplatiť
spoločnosti F. X..H..E.. do 15 dní od doručenia platobného rozkazu istinu 18.590,00 Sk a úroky zomeškania 0,25% denne zo sumy 18.590,- Sk od 22.01.2002 do zaplatenia a trovy konania vo výške
925,- Sk.
Navrhovateľka proti platobnému rozkazu i napriek riadnemu poučeniu, podala odpor ale po zákonom

stanovenej lehote, následkom čoho platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
05.04.2002. Navrhovateľka si svoju povinnosť zaplatiť uvedenú sumu a príslušenstvo nesplnila.
Súd za stavu keď mal za preukázané, že práve postojom navrhovateľky ako povinnej t.j. neplnením jej
povinnosťvrátiťpožičanéfinančnéprostriedkyriadneavčas,vzniklanavrhovateľkeňouuvádzanáškoda
a preto súd ustálil, že príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a vytýkaným nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Bratislava III neexistuje.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy súd uvádza, že v prejednávanom prípade
navrhovateľka v priebehu konania nepreukázala, že v dôsledku ňou vytýkaného nesprávneho úradného
postupu jej bola spôsobená nemajetková ujma.

Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda
skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah
do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v
spoločnosti v značnej miere. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu.
Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo

jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná
inými právnymi prostriedkami.

Navrhovateľka v súvislosti s nárokom na priznanie nemajetkovej ujmy nepreukázala, že v dôsledku
nesprávneho úradného postupu došlo v značnej miere k zníženiu jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti.

Navrhovateľka odôvodňovala uplatnenú nemajetkovú ujmu vo výške 1.500,- eur tým, že počas dlhého
obdobia nečinnosti súdu došlo k zníženiu kvality jej života, ktorá nespočívala iba v tom, že dlho
čakala na rozhodnutie súdu, ktorým by súd exekúciu zastavil, ale tiež dlhodobým poškodzovaním jej
mena, jeho zverejňovaním v časopisoch, dlhodobými vyhrážkami o oznámení jej osobných údajov iným
finančným inštitúciám, trestným oznámením a tiež skutočnosťou, že musela žiť z nízkeho príjmu, musela

uskromňovať a žiadať o pôžičky a tiež zhoršením jej zdravotného stavu.

Navrhovateľka však nijakým spôsobom nepreukázala, že vytýkaným nesprávnym úradným postupom
došlo k negatívnym následkom v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení. Tvrdenie navrhovateľky,
ktoré nijakým spôsobom nepreukázala, že došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu nie dôvodom na

priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko uplatnenie náhrady za škodu na zdraví je samostatným
titulom.

Súd návrh navrhovateľky na úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.500,- eur zamietol z dôvodu,
že navrhovateľka v konaní nepreukázala dôvodnosť uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, keď

nepreukázala rozsah nepriaznivých následkov, ktoré jej mali v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Bratislava III vzniknúť. V konaní nebolo preukázané že by navrhovateľke v
dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu bola spôsobená nemajetková ujma.
Zo žiadnych navrhovateľkou uvádzaných tvrdení nemožno vyvodiť, že v dôsledku vytýkaného
nesprávneho úradného postupu došlo v značnej miere k zníženiu jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti,

a teda že by jej vznikol nárok na nemajetkovú ujmu.
S ohľadom na obsah výpovede a tvrdení navrhovateľky súd dospel k záveru, že navrhovateľka nijako
nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy.
Samotná skutočnosť, že došlo k prieťahom, ktoré vyvolali u navrhovateľky stav právnej neistoty ešte
sama o sebe nezakladá navrhovateľke nárok na nemajetkovú ujmu.

V zmysle citovaného ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza nemajetková ujma
v peniazoch ak ju nie je možné uspokojiť inak a to len v prípade ak samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením.
Bolo povinnosťou navrhovateľky, ktorá mala v konaní dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na
zaplatenie nemajetkovej ujmy t.j. preukázať, že bola znížená dôstojnosť navrhovateľky a jej vážnosť v

spoločnosti a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť okolností za ktorých došlo k porušeniu
jej práv.Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľkou uvádzané dôvody vzniku
nemajetkovej ujmy spočívajúce s dlhodobým poškodzovaním jej mena, jeho zverejňovaním v
časopisoch, dlhodobými vyhrážkami o oznámení jej osobných údajov iným finančným inštitúciám a

trestným oznámením, bolo konaním spoločnosti F. X..H..E.., teda subjektu, za ktorý štát nemôže niesť
zodpovednosť a teda navrhovateľka pokiaľ sa domnieva, že týmto konaním uvedenej spoločnosti došlo
k zásahu do jej práv musí sa brániť priamo voči tomuto subjektu.
Vo vzťahu k navrhovateľkou uvádzanému zhoršeniu zdravotného stavu súd uvádza, že z predložených
listinných dokladov ale aj z tvrdení navrhovateľky je zrejmé, že navrhovateľka trpí závažným psychickým

ochorením dlhodobo a to od roku 1987 a skutočnosť, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v priamej
príčinnej súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III nijakým
spôsobom nepreukázala.

Súd sumarizáciou vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala
súčasné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok zodpovednosti štátu za škodu v

zmysle zákona č. 58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázala nárok na náhradu škody a
na náhradu nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom
a nárokom na náhradu škody a na nemajetkovej ujmy.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa
úspešnosti v konaní avšak úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal nakoľko odporca si

náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.