Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Marta Kamenská

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3C/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216200577
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6216200577.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVeľkýKrtíšsudkyňouJUDr.MartouKamenskouvsporežalobcuKOOPERATIVApoisťovňa,

a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného
Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00
585 441, proti žalovanému T. T., W.. XX. XX. XXXX, F. E.. V. XXX/XX, XXX XX Y. V., zastúpenému JUDr.
Jozefom Školníkom, advokátom, so sídlom Mierová 2, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie sumy 1.648,-
Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 824,- Eur istiny spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne od 05. 02. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo
výške 1.648,- Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.648,- Eur od
doručenia návrhu na súd do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu nároku na náhradu
poistného plnenia. V žalobe žalobca uviedol, že na základe dostupných a verifikovaných informácii je

zrejmé, že dňa 26. 07. 2013 o 15.15 hod. v katastrálnom území obce Malý Krtíš došlo prevádzkou
osobného motorového vozidla značky KIA EČV U., ktoré viedol žalovaný ku škodovej udalosti, pri
ktorej došlo k poškodeniu zdravia maloletého Lukáša Gocníka, nar. 06. 03. 2007. Žalovaný bol za
tento skutok uznaný vinným a odsúdený právoplatných rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 21.
09. 2015, sp. zn. 8D/29/2014. Maloletý poškodený v zastúpení svojou zákonnou zástupkyňou si dňa
26. 01. 2015 prostredníctvom spoločnosti VOTUM Centrum odškodnenia a. s., uplatnil náhradu škody
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 3.461,- Eur. Keďže držiteľom motorového

vozidla, ktorým bola spôsobená škoda bol Pavel Pastorek, nar. 08. 02. 1962, ktorý mal u neho
v čase vzniku škody uzatvorenú poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla č. 6570848975, bol povinný z tejto poistnej zmluvy v zmysle § 797
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 11 ods. 6, 7 zákona č. 381/2001 Z. z. zaplatiť náhradu
škody. Po vykonaní likvidácie poistnej udalosti, ktorú eviduje pod č. 9520581356, poukázal dňa 19. 05.
2015 na bankový účet spoločnosti VOTUM Centrum odškodnenia a. s., sumu vo výške 1.648,- Eur.
Následne vyzval žalovaného v zmysle § 12 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý porušil

povinnosťohlásiťdopravnúnehodu,ktorájepoistnouudalosťou,nazaplateniepoistnéhoplneniavsume
1.648,- Eur, čo predstavuje 100 % celkového poistného plnenia poskytnutého poškodenému. Žalovaný
však pohľadávku neuhradil. Tvrdil, že zodpovednosť žalovaného je daná podľa § 427 a § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil dôkazy, a to Reláciu dopravnejpolície PZ o priebehu dopravnej nehody č. ORP-29/DI-VK-2013 z 26. 07. 2013, Oznámenie Okresnej
prokuratúry Veľký Krtíš z 08. 10. 2015, Uplatnenie nároku poškodeného na škodu na zdraví z 26. 01.
2015 vo výške 3.461,- Eur, Lekársky posudok MUDr. Jána Kehera, znalca z odboru zdravotníctvo,

chirurgia a farmácia z 30. 12. 2014, Poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla EČV U., Oznámenie o poistnom plnení z 19. 05. 2015, Doklad o
plnení vo výške 1.648,- Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, Návrh na uplatnenie regresnej
pohľadávky vo výške 100% z 1.648,- Eur, Výzvu na zaplatenie náhrady poistného plnenia z 25. 05.
2015 s doručenkou o doručení dňa 05. 06. 2015, Vyjadrenie žalovaného z 16. 06. 2015, Oznámenie

žalobcu z 30. 06. 2015 s doručenou o doručení dňa 08. 07. 2015. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval
podanej písomnej žaloby a ďalej uviedol, že zodpovednosť žalovaného je daná z toho titulu, že žalovaný
porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu a len z toho dôvodu je povinný zaplatiť mu žalovanú sumu.
V prípade keby si žalovaný svoju povinnosť splnil a ohlásil mu dopravnú nehodu tak, ako mu to ukladá
zákon, daný spor by neexistoval.

2. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a navrhuje ju ako nedôvodnú
zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Tvrdil, že zákon o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla neurčuje v akej lehote je povinný
nahlásiť dopravnú nehodu žalobcovi a uvádza len to, že účastníci dopravnej nehody sú povinní si
túto povinnosť splniť. Vzhľadom na to, že si túto oznamovaciu povinnosť splnila matka maloletého

poškodenéhoakoúčastníkadopravnejnehody,mázato,žesitútopovinnosťsplnil.Pretoježalobunutné
považovať za bezpredmetnú, nakoľko žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Žalobca len plnil poškodenému
tak, ako to bolo určené v poistnej zmluve a dokonca sám znížil poistné plnenie. Okrem toho žalovaný
namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore s prihliadnutím na to, že žalobca uzatvoril poistnú
zmluvu z T. T., W.. XX. XX. XXXX, ktorý je jeho otcom a nie s ním, preto žalobca nesprávne žaluje jeho

ako žalovaného, pretože správne mal žalovať jeho otca. Okrem toho tvrdil, že podal hlásenie poistnej
udalosti žalobcovi, pretože už v čase trestného konania a počas vyšetrovania so žalobcom komunikoval,
nemá však k dispozícii doklad o tomto hlásení. Žalovaný neoznačil ani nepredložil súdu žiadne dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

3. Z vykonaného dokazovania má súd nesporne preukázané najmä z pripojeného trestného spisu
Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 8T/29/2014, že žalovaný dňa 26. 07. 2013 o 15.15 hod. v Malom
KrtíšinauliciAndreaKmeťapredrodinnýmdomomč.53akovodičosobnéhomotorovéhovozidlaznačky
KIA Rio EČV U. pri cúvaní narazil zadnou časťou motorového vozidla do maloletého poškodeného
N. J., ktorý prechádzal poza motorové vozidlo na bicykli, ktorému spôsobil zranenia s dobou liečenia

do 02. 09. 2013. Svojim konaním tak žalovaný porušil ustanovenie § 22 ods. 2, 3 zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke v znení zmien a doplnkov. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 21.
09. 2015 č. k. 8T/29/2014-232 bol žalovaný uznaný za tento skutok vinným pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 158 Trestného zákona a v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 13. 01. 2016 č. k. 3To/134/2015-254 mu bol uložený peňažný trest spolu s náhradným trestom

odňatia slobody. Predmetné rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 13. 01. 2016. Z Poistnej zmluvy
pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV VK935BJ z 07.
09. 2012 vyplýva, že v čase škodovej udalosti mal žalobca uzatvorenú poistnú zmluvu pre poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s Pavlom Pastorkom, nar. 08. 02.
1962, bytom A. Kmeťa 53, 990 01 Malý Krtíš pre motorové vozidlo značky KIA Rio EČV VK935BJ.

Z podania spoločnosti VOTUM Centrum odškodnenia a. s. z 26. 01. 2015 súd zistil, že maloletý
poškodený Lukáš Gocník, na základe plnomocenstva udeleného jeho matkou spoločnosti VOTUM
Centrum odškodnenia a. s., si prostredníctvom tejto spoločnosti uplatnil nárok na náhradu škodu na
zdraví, a to za sťaženie spoločenského uplatnenia za 210 bodov vo výške 3.461,- Eur. Výška bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z Lekárskeho posudku MUDr. Jána Kehera,

znalca z odboru zdravotníctvo, chirurgia a farmácia z 30. 12. 2014. Žalobca oznámil maloletému
poškodenému Oznámením z 19. 05. 2015, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal mu poistné
plnenie vo výške 1.648,- Eur za počet bodov 100 s tým, že mu Dg. č. 410a nepriznáva, nakoľko nie
je preukázaná v zdravotnej dokumentácii a zvýšenie Dg. č. 432b mu priznáva na dvojnásobok a nie
o dvojnásobok. Z dokladu označeného ako Exkaso - Plnenie 148812806 vyplýva, že žalobca z titulu

sťaženia spoločenského uplatnenia poukázal na účet VOTUM Centrum odškodnenia, a. s., dňa 19. 05.
2015 sumu vo výške 1.648,- Eur. Návrhom na uplatnenie regresnej pohľadávky si žalobca uplatnil voči
žalovanému 100 % zo sumy 1.648,- Eur. Výzvou z 25 05. 2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
náhrady poistného plnenia, ktorú vyplatil ako poisťovateľ poškodenému v dôsledku škody spôsobenejprevádzkou motorového vozidla podľa § 12 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 381/2001 Z. z. na základe poistnej
zmluvy č. 6570848975 z titulu poistnej udalosti č. 95520581356 z dopravnej nehody zo dňa 26. 07. 2013
vo výške 1.648,- Eur. Z výzvy vyplýva, že si žalobca sumu vo výške 1.648,- Eur uplatňuje ako škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV U. z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť ohlásiť
dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

4. Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len zákon č. 381/2001 Z. z.), poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom,
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného
predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
5. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

6. Podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením
poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

7. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákonov. Predmetom sporu medzi

stranami je nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca sa voči žalovanému domáha tzv. postihového práva
v zmysle § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. V konaní bolo nesporne preukázané, že
žalovaný ako vodič zavinil dopravnú nehodu, pričom pri dopravnej nehode došlo ku škode spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla. Nesporné bolo aj to, že žalobca nahradil poškodenému vzniknutú

škodu v žalovanej výške formou poskytnutia poistného plnenia na základe riadne uzavretej poistnej
zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný namietal, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, preto
sa súd musel najskôr vysporiadať s tým, či v zmysle § 12 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 381/2001 Z. z.
je žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti nahradiť žalobcovi poistné plnenie, ktoré žalobca za neho
vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Preto sa súd musel vysporiadať

predovšetkým s tým, či vodiča motorového vozidla, ktorý spĺňa podmienky vzniku zodpovednosti za
škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, je možné považovať za poisteného podľa zákona č.
381/2001 Z. z. Z dikcie ustanovenia § 12 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že poisťovateľ má nárok
na náhradu poistného plnenia za podmienok uvedených pod písmenami a/ až h/ nielen proti osobne,
ktorá uzavrela s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (podľa ods. 1 ) ale aj proti poistenému,

ktorý nie je touto osobou. Zákon v tomto ustanovení priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným
subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník. Z dôvodu, že citovaný zákon
výslovne nevymedzuje okruh týchto osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené, je nutné vychádzať
z ustanovení § 2 písm. f/ v znení § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., z ktorých vyplýva, že poisteným
sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá bez zreteľa na

to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka, alebo o osobu zodpovedajúcu za podmienok § 420 Občianskeho zákonníka.
V nadväznosti na tieto skutočnosti je potom potrebné interpretovať ustanovenie § 12 ods. 2 písm. f/
zákona č. 381/2001 Z. z. tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia okrem poistníka proti
každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Poisťovňa má teda právo postihu aj proti osobe,

ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti
vodičovi motorového vozidla. Takýto právny názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku
z 31. 08. 2010 sp. zn. 4Cdo/54/2009. Z uvedeného dôvodu bol súd toho názoru, že žalovaný je v spore
pasívne vecne legitimovaný.

8. Následne sa súd zaoberal predmetom sporu. Dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný ako
poistený porušil svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou
udalosťou. Osobitným predpisom je zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý v ustanovení § 66 ods. 1, 2 písm. a/ stanovuje, že účastník dopravnej
nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode s tým, že

účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Z vyjadrenia žalovaného na
pojednávaní vyplynulo, že si túto povinnosť splnil, pretože už v čase trestného konania komunikoval
so žalobcom. Na preukázanie svojho tvrdenia však nepredložil žiadny dôkaz. Z pripojeného trestného
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8T/29/2014 nevyplynul žiadny dôkaz na preukázanie tohto tvrdeniažalovaného. Zo spisu práve naopak vyplýva obrana žalovaného v trestnom konaní v tom zmysle, že
matka žalovaného, ako zákonná zástupkyňa účastníka dopravnej nehody si túto povinnosť splnila, a
preto nepovažoval za potrebné aby aj on ohlásil dopravnú nehodu, ktorú skutočnosť tvrdil žalovaný

aj na pojednávaní v tomto spore. S prihliadnutím na to, že žalovaný okrem povinnosti tvrdenia má
aj dôkaznú povinnosť, na preukázanie tejto tvrdenej skutočnosti však žiadny dôkaz nepredložil. Súd
nemohol prihliadnuť na tvrdenia žalovaného, že zo zákona o cestnej premávke nesporne vyplýva,
že povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu polícii má účastník dopravnej nehody, ktorým je tak on ako
aj poškodený, ktorý si svoju povinnosť splnil. Zo znenia ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č.

381/201 Z. z. totiž vyplýva, že túto povinnosť má poistený, ktorý nie je poistníkom, teda žalovaný, za
ktorého žalobca vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistné plnenie.
Z dokazovania mal súd teda nesporne preukázané, že si žalovaný svoju povinnosť nesplnil, preto
žalobcovi vzniká nárok ako poisťovateľovi na náhradu poistného plnenia, ktoré za žalovaného plnil.
Pokiaľ sa týka výšky uplatnenej sumy žalobcom, žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal výšku
žalovanej sumy, nenavrhol ani vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie správnosti jej výšky. Je

však nesporné, že podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje suma za jeden bod 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Priemerná mesačná mzda
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za

rok 2013 bola 824 Eur, z čoho vyplýva, že hodnota bodu v roku 2014 bola 16,48 Eur, pričom pri 100
priznaných bodov táto suma činí 1.648,- Eur. Preto súd považoval žalobcom uplatnenú sumu poistného
plnenia za preukázanú a v náležitej výške.

9. Súd mal však preukázané, že Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd druhej inštancie v trestnej

veci žalovaného, v rozsudku z 13. 01. 2016 č. k. 3To/134/2015-254 vyslovil právny názor, že pri
dopravenej nehode a vzniku škody bolo nesporne preukázané spoluzavinenie maloletého poškodeného
a aj jeho zákonných zástupcov z dôvodu, že sa maloletý poškodený bicykloval bez dozoru na verejnom
priestranstve, t. j. na chodníku a ceste pred rodinnými domami, kde je cestná premávka motorových
vozidiel, bol nevhodne oblečený, bez povinnej ochrannej prilby a chráničov nôh, rúk a vhodného

obutia. Preto súd v zmysle ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka prihliadol na spoluzavinenie
maloletého poškodeného, ktorý sa čiastočne podieľal na dopravnej nehode a na poistnej udalosti a
prispel k vzniku škody a ktoré má za následok obmedzenie zodpovednosti žalovaného. Na základe
dokazovania a dôkladného posúdenia súd určil mieru zavinenia žalovaného a mieru spoluzavinenia zo
strany maloletého poškodeného a jeho zákonných zástupcov, každého vo výške 50 %. Hoci žalobca

na pojednávaní tvrdil, že znížil maloletému poškodenému uplatnené poistné plnenie na polovicu, súd
však zistil, že to nebolo z titulu spoluzavinenia poškodeného, ale z toho dôvodu, že mu neuznal znalcom
vyčíslené bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto potom súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 824,- Eur, ktorá predstavuje 50 % uplatneného nároku, v
ktorej časti považoval žalobu žalobcu za dôvodnú. Z dôvodu, že žalovaný je so zaplatením peňažného

dlhu, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania od dňa omeškania žalovaného, ktorý
si uplatnil odo dňa podania žaloby na súd t. j. od 05. 02. 2016. Súd preto uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 824,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od
05. 02. 2016 do zaplatenia, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu činila 0,05 %, potom výška úrokov z omeškania zvýšená o
päť percentuálnych bodov predstavuje 5,05 % ročne. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

10. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na to, že každá zo strán mala v
spore len čiastočný po 50 %, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní
od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom
Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné
náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.