Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/721/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709206783
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6709206783.3

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci
žalobcu maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX U., zastúpeného matkou
J. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX U., právne zastúpeného JUDr. Radkom
Petruňom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie, Ábelovský - Petruňo, so sídlom Tehelná 189,
960 01 Zvolen proti žalovanému Všeobecná nemocnica s poliklinikou Lučenec, no, Nám. republiky 15,
984 39, Lučenec, IČO: 37 954 571, zastúpenému JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom
Advokátskej kancelárie, Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 100 000,- € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 11C/131/2009-880 zo dňa 20. 03. 2014
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania
nerozhodol s tým, že vo výroku rozsudku uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným
rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd podľa nasledovného celého obsahu
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uviedol: „Maloletý žalobca žalobou podanou
prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 30.6.2009 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 100.000 Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy a na náhradu trov konania. Žalobca svoju žalobu
odôvodnil tým, že sa narodil v Nemocnici s poliklinikou Lučenec dňa 14.08.2006. Počas nesprávne
vedeného pôrodu, t.j. postupom non lege artis došlo k poškodeniu zdravia žalobcu nedokrvením jeho
mozgu a tým k jeho trvalému poškodeniu s nasledujúcimi následkami:
- detská mozgová obrna - ťažká quadrupastická forma - žalobca má kŕčovité postavenie všetkých štyroch
končatín;
- ťažká psychomotorická retardácia - žalobca má ťažkú formu psychickej a pohybovej retardácie, napr.
žalobca nevie chodiť, nevie sa pohybovať, hračku udrží len chvíľu, nerozpráva, nekomunikuje s okolím,
neudržiava očný ani iný kontakt;
- sekundárna epilepsia - žalobca má epilepsiu, ktorej príčina je známa (preto sekundárna) a tou
je hypoxické poškodenie mozgu (poškodenie mozgu z nedostatku kyslíka) vzniknuté pri nesprávne
vedenom pôrode;
- sekundárna microcephalia - žalobcova hlava je menších rozmerov, než majú zdravé deti v jeho veku;
- scoliosa - zakrivenie chrbtice do strán;
- pseudobulbárny syndróm - poškodenie IX., X., XI. a XII. hlavového nervu následkom čoho u takto
postihnutých pacientov dochádza k dyzartrii až anartrii (poškodená výslovnosť až nezrozumiteľnosť

reči), k dysfágii až afágii (porucha prehĺtania až neschopnosť prehĺtania), k dysfónii až afónii (porucha
až strata hlasu);
- torticollis - otočenie hlavy na jednu stranu z kontrakcie musculus sternocleidomastoideus (kývač hlavy);
- dlhodobá perkutánna endoskopická gastrostómia (PEG) - žalobcovi je podávaná rozmixovaná tekutá
strava striekačkou cez hadičku priamo do žalúdka cez prednú brušnú stenu;
- ťažké postihnutie zraku.

Žalobca svoju žalobu ďalej odôvodnil tým, že podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo
dňa 20.2.2008 má žalobca mieru funkčnej poruchy 90% a považuje sa za občana s ťažkým zdravotným
postihnutím. Poukázal na ustanovenie § 4 ods.3 Zákona č. 567/2004 Z.z., podľa ktorého poskytovateľ je
povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak
sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy. Skutočnosť, že žalovaný porušil zákonom ustanovenú povinnosť poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne dokazuje Oznámenie o ukončení šetrenia podania zo dňa 25.4.2008, ktorým Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou posúdil žiadosť o prešetrenie lekárskeho postupu podanú
žalobcovou matkou dňa 20.7.2007. V oznámení tento úrad konštatoval, že z komplexného pohľadu
pôrod nebol správne vedený, nakoľko došlo k poškodeniu dieťatka nedokrvením jeho mozgu a tým jeho
trvalým poškodením. Na základe zle vedenej zdravotnej dokumentácie nie je možné určiť, v ktorom
okamihu pôrodu došlo k pochybeniu zo strany zdravotníckych pracovníkov. Podľa názoru právneho
zástupcu žalobcu bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že žalovaný porušil svoju zákonom
ustanovenú povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, t.j. v konal non lege artis. V oznámení
o ukončení šetrenia je uvedené: „Úrad prešetril Vaše podanie postupom dohľadu na mieste, ktorého
podmienky sú uvedené v zákone č. 581/2004 Z.z. a využil na posúdenie Vášho prípadu Odbornú komisiu
predsedu úradu, preto výkon dohľadu trval tak dlhý čas, lebo sa k prípadu vyjadrovali viacerí odborníci
z oblasti pôrodníctva a gynekológie".

Poukázal na ustanovenie § 18 ods.2 zákona č. 581/2004 Z.z., podľa ktorého pri plnení úloh, ktoré patria
do pôsobnosti úradu, postupuje úrad nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, orgánov územnej
samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických osôb alebo fyzických osôb. Ďalej
poukázal na ustanovenie § 43 ods.3 a § 43 ods.4 uvedeného zákona. Podľa právneho zástupcu žalobcu
zistenie Úradu o tom, že pôrod bol nesprávne vedený, bolo vykonané objektívne, nezávisle, nestranne
a s náležitou odbornou starostlivosťou; za trvalé poškodenie zdravia žalobcu, ku ktorému došlo v
dôsledku nesprávne vedeného pôrodu, t.j. postupu non lege artis zodpovedá žalovaný. Ďalej poukázal
na ustanovenie článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, prvá veta: „Každý má právo na ochranu zdravia".

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Za osobnosť je možné považovať človeka ako jednotlivca, ako subjekt poznania, resp. poznávania,
prežívania a konania vo svojej spoločenskej podstate i individuálnych zvláštnostiach, ako najmenšiu
sociálnu jednotku i určitú psychofyzickú a sociálne psychickú štruktúru. Medzi zložky osobnosti fyzickej
osoby nepochybne patrí aj úroveň jej zdravia. Ak dôjde k zásahu do sféry zdravia fyzickej osoby, bude
nepochybne týmto zásahom dotknutá priamo samotná osobnosť fyzickej osoby ako celok naznačených
vlastností a charakteristík.

Právny zástupca žalobcu poukázal aj na články 7, 8, 10, 11, 13 a 14 Listiny základných práv a slobôd,
na ustanovenie § 13 ods.1 až ods.3 Občianskeho zákonníka.

Zodpovednosť za zásah do osobnostných práv je zodpovednosťou objektívnou, čo znamená, že
občianskoprávna sankcia vzniká na objektívnom základe, jej nastúpenie nevyžaduje zavinenie.
Vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby je pre ňu rovnako závažná bez
ohľadu na to, či pôvodca zásahu konal alebo nekonal zavinene.

Právo na ochranu zdravia, ako jedna zo zložiek ochrany osobnosti, je bez akejkoľvek pochybnosti pre
každého jedným z najvýznamnejších, pretože má bezprostredný vplyv na kvalitu existencie fyzickej
osoby, resp. jej existencie vôbec. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu žalovaný zasiahol svojim
protiprávnym konaním do osobnosti žalobcu, konkrétne do sféry zdravia žalobcu a tento zásah

zásadným spôsobom ovplyvnil ďalší psychický a fyzický vývoj žalobcu, ako aj jeho spoločenský,
profesionálny a rodinný život. Kvalita života žalobcu je nadmieru znížená a ako vyplýva z lekárskeho
posudku MUDr. S. G. zo dňa 3.4.2009 „Nie sú predpoklady na zlepšenie daného stavu".

Žalobca už v prvých sekundách svojho života sa ocitol medzi životom a smrťou a len vďaka komplexnej
resuscitácii prežil. Následkom tohto stavu je však okrem iného aj epilepsia, ktorá sa rýchlo rozvinula
a vyžaduje si liečbu. Žalobca tak už v útlom veku pocítil čo je to epileptický záchvat, čo to znamená
dostať sa do bezvedomia a bolestne sa zvíjať v kŕčoch. V dôsledku zásahu žalovaného nemá žalobca
vytvorený sací reflex a pre ťažkosti s príjmom potravy mu bola zavedená PEG (perkutánna endoskopická
gastrostómia). Žalobca tak prijíma len rozmixovanú tekutú stravu, a to striekačkou cez hadičku priamo
do žalúdka cez prednú brušnú stenu. K pohybovým aktivitám žalobcu jeho právny zástupca uviedol,
že žalobca sa ani neplazí, nelozí, nestojí a dokonca ani nesedí. Pri podaní udrží hračku len veľmi
krátky čas. Žalobca nikdy nespozná takú radosť zo života ako iné zdravé deti, keď spolu šantia,
vyvádzajú, hrajú sa a športujú. Nadväzovanie akýchkoľvek sociálnych kontaktov počas celého života
bude vždy ovplyvnené jeho zdravotným stavom. Žalobca vyžaduje mimoriadnu starostlivosť, ktorá
spočíva v pravidelnej rehabilitácii, podávaní liekov a polohovaní. Podľa posudku Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny zo dňa 20.2.2008, žalobca potrebuje inej osoby pri všetkých úkonoch podľa platnej prílohy
č. 1 k zákonu č. 195/1998 Z.z. Žalobca napríklad nemôže samostatne vykonať ani jeden z nasledujúcich
úkonov, nad ktorými sa zdravý človek ani nezamýšľa:
1./ bežné úkony osobnej hygieny vrátane holenia, pomoci pri obliekaní a vyzliekaní, pomoc pri presune
na vozík, lôžko, pomoc pri použití WC;
2./ kúpanie vrátane umytia vlasov;
3./ nákup a ďalšie nevyhnutné činnosti súvisiace s prevádzkou domácnosti;
4./ práce spojené s udržiavaním domácnosti;
5./ príprava a varenie raňajok, obeda, prípadne olovrantu alebo večere;
6./ pranie osobnej bielizne, žehlenie osobnej bielizne a ostatnej bielizne.
Je nepopierateľné, že žalobca si nikdy nebude môcť nájsť zamestnanie, zarobiť si peniaze, osamostatniť
sa žiť si svoj vlastný život. Do konca svojho života bude odkázaný na pomoc, starostlivosť a starostlivosť
svojich najbližších, a to opäť len z toho dôvodu, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a
nesprávne vedeným pôrodom trvalo poškodil jeho zdravie. Vzhľadom na to, že protiprávnym konaním
žalovaného došlo u žalobcu k trvalému poškodeniu zdravia žalobcu jediným možným legitímnym
nástrojom, ktorý bude akou-takou satisfakciou pre žalobcu za zásah do jeho osobnosti je náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Pôrod, následkom ktorého došlo k poškodeniu zdravia žalobcu bol vykonaný u žalovaného ako
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Aj napriek tomu, že vybavenie gynekologicko - pôrodníckeho
oddelenia žalovaného je štandardné a spĺňa predpoklady na poskytnutie správnej zdravotnej
starostlivosti, žalovaný konal non lege artis. Okrem skutočnosti, že pôrod bol nesprávne vedený,
žalovaný v rámci správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti, porušil svoju povinnosť viesť riadne
zdravotnú dokumentáciu žalobcovej matky, na čo poukázal aj Úrad v Oznámení o ukončení šetrenia
podania. V predmetnom oznámení uviedol: „Na základe zle vedenej zdravotníckej dokumentácie nie je
možné určiť, v ktorom okamihu pôrodu došlo k pochybeniu zo strany zdravotníckych pracovníkov."

Právny zástupca žalobcu v žalobe ďalej poukázal na ustanovenie § 4 ods.5 zákona č. 576/2004 Z.z.,
podľa ktorého neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej
dokumentácie; na ustanovenie § 19 ods.1 vyššie uvedeného zákona, podľa ktorého vedenie zdravotnej
dokumentácie je získavanie, zhromažďovanie a zaznamenávanie údajov podľa odseku 2. Ďalej poukázal
na ustanovenie § 19 ods.2 uvedeného zákona, podľa ktorého zdravotná dokumentácia obsahuje
a) osobné údaje osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, v rozsahu nevyhnutnom na jej
identifikáciu a zistenie anamnézy,
b) údaje o poučení a informovanom súhlase,
c) údaje o chorobe osoby, o priebehu a výsledkoch vyšetrení, liečby a ďalších významných okolnostiach
súvisiacich so zdravotným stavom osoby a s postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
d) údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti,
e) údaje o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
f) údaje o dočasnej práceneschopnosti pre chorobu a úraz a skutočnosti dôležité na posúdenie
zdravotnej spôsobilosti na výkon práce,
g) epidemiologicky závažné skutočnosti,

h) identifikačné údaje príslušnej zdravotnej poisťovne,
i) identifikačné údaje poskytovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na skutočnosti, že žalovaný je zodpovedný za
zásah do osobnej sféry žalobcu; skutočnosť, že zásah žalovaného zasiahol najcitlivejšiu sféru osobnosti
žalobcu - sféru jeho duševného a fyzického zdravia; závažnosť zásahu do osobnosti žalobcu; okolnosti
vzniku zásahu, považuje právny zástupca žalobcu priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
100.000 Eur za primeranú satisfakciu vo vzťahu k spôsobenému zásahu. Následky zásahu do súkromia
žalobcu sú nereparovateľné a preto požadovaná satisfakcia aspoň čiastočne prispeje k zmierneniu
vzniknutého stavu, čo je napokon aj zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy.

Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobu navrhuje v celom
rozsahu zamietnuť, lebo podľa jeho názoru podaná satisfakčná žaloba žalobcu, ktorou sa domáha
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu zásahu do práva na ochranu osobnosti je v danom
prípade nedôvodná. Uviedol, že bez toho, že by uznávali akýkoľvek zásah do práv a na ochranu
osobnosti žalobcu, myslia si, že žalobca, ktorý by utrpel zásah do osobnostnej sféry - konkrétne zásah do
zdravia sa môže domáhať „satisfakcie" v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody na
zdraví, a to konkrétne ustanovení o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (§ 444 Občianskeho
zákonníka), a to za splnenia zákonných podmienok na priznanie náhrady škody. Poukázal na to, že
žalobca sa z rovnakých dôvodov domáha na Okresnom súde v Lučenci v konaní vedenom pod sp.zn.
9C/65/2009 náhrady škody (bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia) z rovnakých
dôvodov, z akých sa domáha priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu zásahu do práva na
ochranu osobnosti podľa tejto žaloby. Za existencie žaloby o náhradu škody, v ktorej žalobca uplatňuje aj
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, je preto podľa názoru právneho zástupcu žalovaného
nedôvodné, resp. predčasné, aby súd zároveň rozhodoval o satisfakcii za zásah do zdravia žalobcu,
pretože prípadné priznanie náhrady škody za poškodenie zdravia môže byť dostatočnou satisfakciou
za takýto zásah.

Žalovaný tvrdí, že pôrod maloletého žalobcu A. B. bol dňa XX.X.XXXX vedený štandardným spôsobom
a postup zdravotníckych pracovníkov žalovaného pri vedení pôrodu bol lege artis a preto nezasiahol
do žiadneho osobnostného práva žalobcu. Pokiaľ je zdravotná starostlivosť poskytnutá non lege
artis, musí dôjsť k porušeniu povinnosti, pričom porušením povinnosti má zákon na mysli objektívne
vzniknutý rozpor medzi tým, ako niekto skutočne konal, prípadne opomenul konať a tým, ako konať
mal, aby splnil povinnosť uloženú mu právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Právny
zástupca žalovaného tvrdí, že zo žaloby žalobcu a ani jej príloh nie je preukázané, že žalovaný
porušil svoje povinnosti podľa ustanovenia § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. pri vedení pôrodu dňa
XX.X.XXXX. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj samotné Oznámenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou o skončení šetrenia podania zo dňa 25.04.2008, v ktorom je doslovne na strane 1
štvrtý odsek uvedené, že „nie je možné objektívne potvrdiť ani vyvrátiť nejaký chybný krok pôrodníka,
ktorý by mal vplyv na zdravotný stav dieťaťa". V tomto oznámení aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou pripúšťa iné možné vplyvy na poškodenie zdravia žalobcu (vplyv ochorenia toxoplazmóza
na zdravie žalobcu).

Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca sa proti záverom Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o jeho údajnom konaní non lege artis pri pôrode dňa XXS/XX/
XXXX bránil pri výkone dohľadu a doteraz sa aj bráni v konaní o uloženie pokuty, ktoré voči nemu začal
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V konaní o uloženie pokuty žalovaný podal žalobu
o zrušenie rozhodnutia úradu o uložení pokuty a Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom
pod sp.zn. 23S/54/2009 dňa 9.9.2009 rozhodol, že rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou o uložení pokuty sa ruší z dôvodov, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
nezistil pri ukladaní pokuty dostatočne skutkový stav veci. Tento rozsudok napadol Úrad pred dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou odvolaním a v súčasnosti je o tomto jeho odvolaní vedené odvolacie
konanie na Najvyššom súde SR v konaní 1 Szd 1/2009. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
ani vo svojom odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 23S/54/2009 zo dňa 9.9.2009
neuviedol žiadne konkrétne pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a nevedel poukázať na
žiadne konkrétne pochybenie zdravotníckych pracovníkov žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ešte dňa 25.04.2008 zaslal matke žalobcu oznámenie o
konaní žalobcu pri pôrode dňa XX.XX.XXXX s tým záverom, že pôrod nebol vedený správne, nie je tento

záver Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v súčasnosti ničím preukázaný, je spochybnený
rozhodnutím súdu a tento záver preto nie je platný a v tomto konaní nie je ani použiteľný ako dôkaz o
zásahu do zdravia žalobcu.

Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal na to, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
nie je orgánom, ktorý by bol zo zákona kompetentný rozhodovať o tom, či zdravotná dokumentácia je
vedená v súlade so zákonom, a preto pokiaľ Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatuje
takéto porušenie, tak tento záver tiež nemôže byť pre súd záväzný. Okrem toho, pokiaľ by sa preukázalo,
že zdravotná dokumentácia bola pri pôrode dňa 14.8.2006 vedená nesprávne, čo však žalovaný popiera,
tak len z tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť, že došlo k zásahu do zdravia žalobcu, pretože prípadné
chyby pri vedené zdravotnej dokumentácie nemajú a ani nemôžu mať vplyv na kvalitu poskytovanej
zdravotnej starostlivosti.

Právny zástupca žalovaného tvrdí, že doteraz nie je žiadnym dôkazom preukázané, že by došlo v
súvislosti s vedením pôrodu žalobcu dňa XX.X.XXXX k negatívnemu zásahu do jeho zdravia. Pokiaľ
nie je preukázané, že žalobca zasiahol do práva na ochranu osobnosti, tak nie je dôvodné domáhať sa
ani ochrany v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka a preto by mal súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietnuť.

Právny zástupca maloletého žalobcu na pojednávaní dňa 28.1.2010 vo svojom vyjadrení - výpovedi
poukázal na skutočnosti uvedené v podanej žalobe. K uplatňovanej sume vo výške 100.000 Eur uviedol,
že túto sumu považuje za primeranú aj z toho dôvodu, že pri predpokladanej výške dožitia 60 rokov
vychádza výška náhrad 4,56 Eur denne.

Zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu J. B. uviedla, že súhlasí s tým, čo uviedol jej právny zástupca.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na tom, čo uviedol v písomnom vyhotovení vyjadrenia k
podanej žalobe. Navrhol podanú žalobu zamietnuť.

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 11C/131/2009-82 zo dňa 4.3.2010 prerušil konanie do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 9C/65/2009,
lebo v tomto konaní Okresného súdu Lučenec sa rozhoduje o nároku maloletého žalobcu na zaplatenie
bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa vysloveného názoru súdu od tohto
rozhodnutia by záviselo aj rozhodnutie v tejto veci.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania právneho zástupcu maloletého žalobcu zmenil
uznesenie Okresného súdu Zvolen tak, že konanie sa neprerušuje. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že v súdenej veci žalobca podal žalobu na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej
ujmy (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka), nie žalobu na náhradu škody (§ 16, § 444 Občianskeho
zákonníka). Výsledok konania o náhrade škody (vec sa vedie na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn.
9C/65/2009), v ktorom žalobca žaluje žalovanú, preto nemôže mať žiadny vplyv na výsledok konania
na ochranu osobnosti, lebo v konaní o ochranu osobnosti je rozhodujúce, či zásah, ktorý mala spôsobiť
žalovaná, bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť osobnostné práva žalobcu, a nie to, či aj
skutočne k následkom došlo. Zistenie, či žalovaná konala lege artis, má význam len pre určenie miery
jej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv žalobcu podľa ustanovenia § 13 ods.1, a to buď podľa
odseku 1 alebo podľa odseku 2. Povaha a miera prípadne priznanej satisfakcie nikdy nie je závislá na
sume odškodnenia žalobcu. Súd je viazaný len žalobou.

Z lekárskeho nálezu na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu mal. R.B., nar. XX.X.XXXX bolo
zistené, že diagnostický záver podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb s funkčným vyjadrením je :
DMO - ťažká quadruspast. forma, Sek. Epilepsia, Sek. Microcephalia, Ťažká psychomot. retardácia,
PEG - gastrostomia dlhodobá, Pseudobulbárny syndrón, Torticolis, Scoliosa, ťažké postihnutie zraku.
Jedná sa o dieťa s horemenovanými ochoreniami s ťažkým priebehom a veľmi ťažkým postihnutím
psychomot. vývoja, celkovým neprospievaním s poruchou prehĺtania, hypotrofizáciou, preto bolo pred
rokom pristúpené k zavedeniu gastrostomie a dieťa kŕmené aj cez túto gastrostómiu. Vyžaduje
trvalú starostlivosť a kontroly neurol., gastroenterol., rehabilit. ortopedické. Sledovaný je na odbornej
ambulancii v Banskej Bystrici.

Z lekárskeho posudku L.. B. G. zo dňa 3.4.2009 bolo zistené, že dieťa bolo z fyziologickej graviditiy,
pôrod v termíne spontánny, ukončený inštrumentálne, po narodení vyžadoval komplexnú resuscitáciu
(oživovanie), s následným nálezom opuchu mozgu, ťažkých zmien na celom mozgu, krvácanie pod
pavúčnicu mozgu. Rýchlo sa rozvinula epilepsia, ktorá si vyžadovala a doteraz vyžaduje liečbu. Dieťa
je veľmi ťažko poškodené, nemá vytvorené základné reflexy - sací, pre ťažkosti s príjmom stravy mu
bola zavedená tzv. gastrostomia na živenie priamo do žalúdka, neprospieva na hmotnosti, má ťažko
poškodený zrak a psychomotorický vývin je stále na úrovni novorodenca, rozvíja sa mu skolióza. Nie
sú predpoklady na zlepšenie daného stavu.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie posudkových činností so sídlom vo Zvolene v posudku
č. B 08/21043/POS/CHR zo dňa 20.02.2008 uviedol, že A. X/V., nar. XX.X.XXXX má podľa § 50 ods.1
zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v platnom znení a prílohy č. 4/V. ods.2 písm. c) mieru funkčnej
poruchy 90% a preto sa podľa § 51 citovaného zákona považuje za občana s ťažkým zdravotným
postihnutím.

Na základe žiadosti matky maloletého žalobcu J. B. zo dňa 20.7.2007 vykonal Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave, pobočka Banská Bystrica šetrenie. Oznámením č. BA
397/100754/2007, 15608/2008/600 zo dňa 25.4.2008, oznámil, že bolo ukončené šetrenie podania. Úrad
vykonaním dohľadu zistil, že podľa záznamov v zdravotnej dokumentácii prišla J. B. dňa XX.X.XXXX
do Nemocnice s poliklinikou Lučenec o 2.00 hod. v noci, keďže jej odtiekla plodová voda. Lekár ju
vyšetril a zistil, že pôrodné cesty sú otvorené len na 1 cm a bola prijatá na gynekologické oddelenie.
Ráno o 7.15 hod. ju lekár vyšetril a nariadil preklad na pôrodnú sálu a prípravu na pôrod. O 9.00 hod.
bola ordinovaná infúzia s liekom, ktorý podporuje pôrodnú činnosť. O 10.30 hod. lekár po vyšetrení
konštatoval, že pôrodné cesty sú otvorené na 3 cm a kontrakcie sú každých 7 minút. Pohyby dieťatka
boli sledované. Zo zápisov v zdravotnej dokumentácii ďalej vyplýva, že pôrodník sa rozhodol pre
pôrod vákuumextraktorom, lebo pôrodná činnosť bola slabá a pani J. B. už bola vysilená. Dieťatko
sa narodilo za pomoci vákumextraktora a pôrodné asistentky pomáhali rodičke tlačiť. V situácii, keď
je hlavička dieťatka tak zostúpená v pôrodných cestách ako v jej prípade, nie je už možný „cisársky
rez". V pôrodopise nie je popísaný detailne priebeh pôrodu a preto výkonom dohľadu nie je možné
objektívne potvrdiť ani vyvrátiť nejaký chybný krok pôrodníka, ktorý by mal vplyv na zdravotný stav
dieťatka. Druhá doba pôrodná trvale 15 minút, čo je na prvorodičku dobrý čas. Dieťatko bolo hneď po
pôrode resuscitované, keďže nedýchalo a následne transportované na vyššie pracovisko do Banskej
Bystrice. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - pobočka Banská Bystrica uzavrel podanie J.
B. ako opodstatnené v tom zmysle, že z komplexného pohľadu pôrod nebol správne vedený, nakoľko
došlo k poškodeniu dieťatka nedokrvením jeho mozgu a tým jeho trvalým poškodením. Na základe zle
vedenej zdravotnej dokumentácie nie je možné určiť, v ktorom okamihu pôrodu došlo k pochybeniu zo
strany zdravotníckych pracovníkov.

Z protokolu č. 805/2007 o vykonanom dohľade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočka Banská Bystrica zo dňa 29.2.2008 Čs: 24256/2007/600 bolo zistené, že boli zistené nedostatky
pri výkone dohľadu:
- podrobný opis pôrodu, ako aj detailný opis 2. pôrodnej doby, čo sú najdôležitejšie údaje, nie sú v
zdravotnej dokumentácii uvedené. Chýbajú: indikácia k operačnému ukončeniu pôrodu, čas indikácie,
záznam o priebehu operačného ukončenia pôrodu (operačný nález), doba trvania operácie, v tomto
prípade doba trvania extrakcie hlavičky. Chýba zdôvodnenie ordinácie 4 jednotiek Oxytocinu i.v. o 9.00
hod. v deň pôrodu. Chýbajú CTG záznamy (predložené z 2.00 hod. pri prijatí a posledný v deň pôrodu o
12.47 hod.). Všetky údaje (vaginálne nálezy) stav na pôrodných cestách, napredovanie vedúcej čiastky
plodu, v akom priemere je šev šípový a malá fontanela, prítomnosť alebo neprítomnosť vaku blán, kvalita
plodovej vody, častosť a kvalita kontrakcií myometria, ozvy plodu, TK, TT, pulz, pohyby plodu, CTG
záznamy (musia byť detailne zaznamenané v časových súvislostiach v „Zázname o priebehu pôrodu",
čo je vložka do pôrodopisu. Musí byť uvedený čas zaznamenaného údaja, podpis a pečiatka lekára s
jeho udaním predpokladu ďalšieho priebehu pôrodu. Samotný pôrod, t.j. 2. doba pôrodná, musia byť
úplne detailne opísané. Zo záveru vyplýva, že došlo k porušeniu § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. v tom,
že pôrod nebol správne vedený, čo v konečnom dôsledku viedlo k poškodeniu plodu v zmysle asfyxie.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica rozhodnutím č. konania ZS
603/00018/2008 zo dňa 12.12.2008 uložil žalovanému pokutu vo výške 280.000,- Sk podľa § 50 ods.2
písm. a) a § 64 ods.2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za

porušenie ustanovenia § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe záverov
výkonu dohľadu v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti pacientke J. B., nar. XX.XX.XXXX v tom, že dňa H. nebol správne vedený pôrod,
čo v konečnom dôsledku viedlo k poškodeniu plodu v zmysle asfyxie.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím č.k. ZS 603/00018/2008/R zo dňa
23.03.2009 zamietol rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Všeobecná nemocnica s poliklinikou
Lučenec, n.o. so sídlom v Lučenci a rozhodnutie o uložení pokuty č. ZS 603/00018/2008 vydané dňa
12.12.2008 úradom, pobočka Banská Bystrica potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/54/2009-39 zo dňa 9.9.2009 zrušil rozhodnutie Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave č. ZS 603/00018/2008/R zo dňa 22.
marca 2009, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu č. ZS 603/00018/2008 zo dňa 12. decembra
2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomu rozsudku podal Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave.

Národné centrum zdravotníckych informácií so sídlom v Bratislave prípisom zn. IC-274-2010 zo dňa
18.03.2010 súdu oznámilo, že od r. 2005 nie je vykazovaná asfyxia pri pôrode ako samostatný zberový
údaj. Údaje poskytované za roky 2006 až 2008 sú počty detí, ktoré majú diagnózu P21-Pôrodná asfyxia
(podľa MKCH-10) uvedenú v položke diagnóz pri prepustení, preklade, úmrtí. Pri tomto výbere počet
prípadov od roku 2006 nie je porovnateľný s predchádzajúcim rokmi 1999 - 2004.

Podľa odborného stanoviska k zdravotnej starostlivosti u pacientky J. B., nar. XX.X.XXXX, ktorej
bola poskytovaná zdravotná starostlivosť v dňoch XX. až 18. X.XXXX na gynekologicko-pôrodníckom
oddelení NsP Lučenec, podľa konzultanta L.. F. K., K.. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pani J.
B. na gynekologicko-pôrodníckom oddelení NsP Lučenec v dňoch XX. až XX.X.XXXX nie je možné
dokázať zanedbanie všeobecne akceptovaných medicínskych postupov lege artis. Pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti pani J. B. došlo k porušeniu § 79 ods.1 písm. m) zákona č. 578/2004 Z.z.
a z toho vyplývajúce porušenie § 21 ods.2 zákona č. 576/2004 Z.z., nakoľko chýba identifikácia
ošetrujúcich lekárov a k porušeniu § 2 ods.6 zákona č. 576/2004 Z.z., nakoľko súbor údajov o zdravotnej
starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je nedostatočný, keďže
neobsahuje všetky vyšetrenia rodičky počas pôrodu, ale iba piktogramy v partograme, z ktorých sa nedá
indentifikovať kto rodičku vyšetroval, v akej rovine panvy sa nachádzala hlavička, kedy a kto indikoval
operačné ukončenie pôrodu, pričom partogram má byť ako je uvedené vyššie iba grafickým znázornením
priebehu pôrodu a vo vedení dokumentácie sú diskrepancie o operačnom ukončení pôrodu, krvnej strate
počas pôrodu a správanie sa rodičky počas pôrodu.

Zo stanoviska U.. L.. J. G., K.., prednostu II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky LF UPJŠ a FN L.
Pasteura Košice zo dňa 10.10.2007 vyplýva, že podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie pani J. B.
prekonala vo 4. mesiaci gravidity akútnu toxoplazmózu, na ktorú bola správne liečená Rovamycínom
príslušným infektológom. Tento údaj je potrebné brať vážne, pretože akútna toxoplazmóza môže okrem
iného spôsobiť aj poškodenie CNS. Okrem toho gravidita prebiehala až do pôrodu normálne. Na
otázku, či zdravotná starostlivosť na gyn.-pôr. oddelení v Lučenci bola poskytnutá správne, v súlade
s platnými právnymi predpismi sa nevedel vyjadriť z dôvodov, že rodičia od príjmu na pôrodnú sálu
až do pôrodu mala byť za fyziologického priebehu pôrodu vaginálne vyšetrovaná pôrodníkom v 2-3
hodinových intervaloch a v prípade potreby aj častejšie (podľa okolností priebehu pôrodu). Všetky
údaje (vaginálne nálezy, stav na pôrodných cestách, napredovanie vedúcej čiastky plodu, v akom
priemere je šev šípový a malá fontanela, prítomnosť alebo neprítomnosť vaku blán, kvalita plodovej
vody, častosť a kvalita kontrakcií myometria, ozvy plodu, TK, TT, pulz, pohyby plodu, CTG záznamy)
musia byť detailne zaznamenané v časových súvislostiach v „Zázname o priebehu pôrodu", čo je vložka
do pôrodopisu. Musí byť uvedený čas zaznamenaného údaja, podpis a pečiatka lekára s jeho udaním
predpokladu ďalšieho priebehu pôrodu. Samotný pôrod t.j. 2 a pôrodná doba musia byť úplne detailne
opísané. Ak je indikácia na operačné vedenie pôrodu, musí byť uvedená jednoznačná indikácia a čas,
pečiatka a podpis indikujúceho lekára. Priebeh operačného pôrodu musí byť podrobne opísaný. V
prípade J. B. v zdravotnej dokumentácii všetko chýba. Vážne je potrebné brať údaj o tom, že rodička
nespolupracovala pri pôrode a že bola nedisciplinovaná, ale aj to je potrebné podrobne so všetkými

dôsledkami opísať, pretože aj táto skutočnosť môže viesť k vážnemu traumatizmu plodu. Takisto je
potrebné vážne brať aj prekonanú akútnu toxoplazmózu, čo môže tiež spôsobiť poškodenie CNS plodu.
V žiadnom prípade však nemožno akceptovať tzv. „pôrodnú krivku" ako náhradu podrobného opisu
pôrodu s časmi údajov, pečiatkami a podpismi lekárov. Ide o hrubo a neakceptovateľne zjednodušený
grafický formulár predtlače, ktorý neumožňuje posúdiť správnosť vedenia pôrodu, ako ani v žiadnom
prípade neumožňuje posúdiť to, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, v súlade s platnými
právnymi predpismi. Je nevyhnutné urobiť nápravu vo vedení zdravotnej dokumentácie a v organizácii
práce na gynekologicko-pôrodníckom oddelení v Lučenci.

Z odborného stanoviska R.. L.. T. F. U.. zo dňa 30.10.2007 vyplýva, že príjem pacientky, diagnostika
daného stavu, ako aj ordinovaná liečba boli v súlade so súčasným stavom medicíny a lege artis postupmi.
Prvá doba pôrodná pokračovala normálne. Veľkosť plodu bola predpokladaná v normálnej váhe (čo sa
i potvrdilo keď plod vážil 3.350 gramov), takže nebol dôvod ani indikácia k ukončeniu pôrodu cisárskym
rezom. Priebeh druhej doby pôrodnej, kedy bola zájdená bránka, aká bola indikácia na použitie Vákuum
Extraktora, podrobnejší popis extrakcie, kto ho robil, dĺžku trvania extrakcie, na koľko trakcií sa plod
vybavil, z akej roviny bola extrakcia robená, sa z dokumentácie nedá vyčítať. Dá sa predpokladať, že
lekár použil Vakuum Extraktor z východu, pre alteráciu oziev a hroziacu hypoxiu plodu, kedy sa cisársky
rez už nedal uskutočniť a bolo potrebné urýchlene pre záchranu plodu ukončiť pôrod. Alternatívne
riešenie rýchleho vybavenia plodu je použitie východových klieští. Aký spôsob lekár zvolí, záleží na
jeho erudícii a väčšinou lekár zvolí spôsob, v ktorom je dobre erudovaný. Celková krvná strata počas
pôrodu podľa záznamu bola 200 ml. Dokumentácia je nedostatočná, vo veľkej miere väčšine nečitateľná.
Presné časové intervaly, hlavne priebehu vlastného pôrodu, t.j. druhej doby pôrodnej, indikácia na
rýchle ukončenie pôrodu a vybavenie plodu, indikácia na použitie vhodnej operačnej techniky, z ktorej
roviny panvovej bol Vakuum Extraktor použitý, koľko lekárov bolo pri pôrode, kto robil vákuum extrakciu,
na koľko trakcii sa podarilo vybaviť plod, ako bol plod resuscitovaný do príchodu anesteziológa, na
všetky tieto otázky nie je v dokumentácii presný a podrobný popis. Zo záveru odborného stanoviska
vyplýva, že postup lekárov pri vedení pôrodu pacientky bol správny v súlade s doporučenými postupmi.
Nebola zanedbaná starostlivosť o pacienta a nedošlo k porušeniu § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z.
Dokumentácia je nedostatočná, zle čitateľná.

Z vyjadrenia sa k liečebnému postupu na základe podanej sťažnosti, ktoré bolo vypracované a
podpísané primárom gyn.-pôr. oddelenia, prim. Dr. U. Q., U.., vtedajším primárom gyn.-pôr. oddelenia
Dr. Q. a službukonajúcimi lekármi Dr. Q. a Dr. U., pričom vo vyjadrení chýba podpis Dr. Q., okrem
iného bolo zistené, že vlastnú druhú dobu pôrodnú viedol Dr. Q., ktorému začala pohotovostná služba
o 15.30 hod. Bránka bola zájdená o 15.25 hod., keď začali prípravy na tlačenie počas pôrodu,
pacientka spolupracovala pomerne slabo a pri jej zatlačení len málo progredoval pôrod. Preto bol
privolaný dvojatestovaný lekár Dr. U., kde po zvážení slabej pôrodnej činnosti túto skúšali ovplyvniť
medikamentózne Oxytocínom 5 j i.v. do infúzie. Keď napriek medikácii bola sekundárne slabá pôrodná
činnosť a slabá spolupráca rodičky pri vytváraní brušného lisu, rozhodli sa po 10 minútach trvania
druhej doby pôrodnej o ukončení pôrodu pôrodníckou operáciou - vacuumextractorom. Tento výkon je
indikovaný pri slabej pôrodnej činnosti alebo nespolupráci rodičky. Rodička bola počas celého pôrodu
plne pri vedomí, no nedarilo sa jej spolupracovať a vyvinúť tlak počas kontrakcií. Ozvy plodu boli
monitorované intermitentne počas druhej doby pôrodnej vždy po každej kontrakcii a neklesli pod 120 min.
Keďže nebola hypoxia plodu, prejavujúca sa poklesom oziev plodu, nepodávali rodičke kyslík. Privolaný
bol aj pediater ako pred každou pôrodníckou operáciou. Po vycievkovaní, dezinfekcii, zarúškovaní, po
lokálnom znecitlivení Mesocainom 1% vykonali episiotomiu, naložili pelotu vacuumextraktora na hlavičku
novorodenca a po pokusnej trakcii, následne počas kontrakcie trakcia za pomoci tlaku druhého lekára
na fundus maternice, pelota sklzávala. Nasadená bola po druhýkrát - počas kontrakcie trakcia a na
druhú trakciu, porodený živý plod mužského pohlavia. Odovzdaný prítomnému pediatrovi. Druhá doba
pôrodná trvala 15 minút. Prvá doba pôrodná 5.40 hod. Dieťa si po narodení nedýchalo, no narodilo sa
ružové a s akciou srdca nad 100 min. v prvej minúte života. Pre problémy s bezprostrednou popôrodnou
adaptáciou bola začatá resuscitácia pediatrom, novorodenec bol zaintubovaný, postupne si dýchal
spontánne. Následne o 16.05 hod. bol privolaný anesteziológ na kontrolu orotracheálnej intubácie, dieťa
si dýchalo spontánne po odsatí sa menila kanyla č. 2 za č. 3 na lepšie odsávanie. O 17.55 hod. bolo
dieťa extubované - dýchalo spontánne. Rodička bola ošetrená v lokálnej anestéze - pôrodné poranenia.
Šestonedieľka bola cievkovaná po pôrode, ale v 1. deň po pôrode o 8.30 hod. močila spontánne. Priebeh
šestonedelia na oddelení bol bez komplikácií, pacientka bola prepustená domov štandardne na 4. deň po
pôrode. Rodičia boli informovaní o zdravotnom stave dieťaťa zdravotníckym personálom priebežne a aj

napriek operatívnemu ukončeniu pôrodu bola snaha zdravotníckeho personálu o podrobné vysvetlenie
výkonu a indikácie pre toto rozhodnutie.

Z písomného stanoviska R.. L.. I. D., K.. adresovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Bratislava zo dňa 28.1.2008 vyplýva, že na základe dôkladnej analýzy celého priebehu pôrodu, z
informácii dostupných v priloženej dokumentácii, súhlasí so záverom doc. F., že z hľadiska odborného
nedošlo k porušeniu, resp. nie je možné dokázať zanedbanie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti
v zmysle porušenia zákonného ustanovenia a všeobecne akceptovaných medicínskych postupov
lege artis. Zároveň zdôraznil, že nedostatky, na ktoré poukazuje v odbornom stanovisku doc. F., ale
najmä prof. G. sú v tomto prípade tak závažné, že by mali byť predmetom represívnych opatrení, v
zmysle udelenia finančnej pokuty za hrubé a opakované porušovanie predpisov a povinností vo vedení
zdravotnej dokumentácie. Preto navrhol zvážiť udelenie finančnej pokuty.

Svedok L.. I. U. vo svojej svedeckej výpovedi (č.l. 340) dňa 4.2.2011 uviedol, že nevie ako prebiehal
pôrod do 15.30 hod. On preberal pôrod od 15.30 hod., teda bol zodpovedný za pôrod od tejto hodiny.
Bol privolaný lekárom pôrodného sálu, službukonajúcim lekárom s tým, že pôrod neprebieha tak, aby
sa skončil spontánne a lekár mu oznámil, že matka pri pôrode nespolupracuje, že hlavička dieťaťa bola
vedúcim oddielom pošvovom východe. Pristúpil k rodičke, snažil sa jej dohovoriť, aby spolupracovala.
Rodička nespolupracovala, nereagovala. Pokúsil sa jej pomôcť vypudením dieťaťa fixáciou fundu
maternice, čo ale pri jej nespolupráci pri nepoužití jej brušného lisu nemalo žiadny efekt. Preto sa
rozhodol o ukončení pôrodu operačnou cestou - vacuum extraktorom. Následne službukonajúci lekár
Dr. Q. použitím vacuum extraktora bol vytvorený podtlak, potom bola vykonaná skusmatrakcia, ktorá
bola v norme. Pri následnej kontrakcii ťahal za pelotu vakuum extraktora, bola vykonaná trakcia hlavičky,
pelota po krátkom čase skĺzavá. Manéver bol použitý druhýkrát v tomto poradí so skusmou trakciou a
pri vlastnej trakcii bola vybavená hlavička plodu a následne celý plod. Plod po prerušení pupočníka lege
artis bol odovzdaný pediatrom. Pôrodná činnosť matky žalobcu bola sledovaná aj kardiotokografom a
personálom. Matka žalobcu pri záverečnej vypudzovacej fáze nespolupracovala a nepoužila brušný lis,
ktorý je potrebný pri pôrode. K okolnostiam prepustenia matky žalobcu zo zdravotníckeho zariadenia
žalovaného sa vyjadriť nevedel, lebo s jej prepúšťaním nemal nič spoločné. Zdravotný stav matky po
pôrode bol podľa jeho hodnotenia normálny, bez odchýlok od ostatných rodičiek. Ďalej uviedol, že rodičia
bola prevezená na oddelenie s tým, že on ju ráno vyšetril na upozornenie službu-konajúcej sestry s
tým, že rodička nespala a má pôrodnú činnosť. Po vyšetrení ju poslal na pôrodný sál ako začínajúca
pôrodná činnosť s doporučením následných prípravných úkonov k pôrodu. Uviedol, že nevie, či písal
medikáciu. Čo sa týka naordinovaného oxytocínu uviedol, že to nebolo nevyhnutné, ale bolo to účelné
vzhľadom na súčasnú úroveň vedeckého poznania. K pôrodu ho privolal službukonajúci lekár Dr. Q.,
ktorý svedkovi aj oznámil, že rodičia pani B. nespolupracuje, ale toto bola aj skúsenosť svedka pri
príchode na pôrodnú sál. U rodičky bol nález: krčok spotrebovaný, bránka zašlá, hlavička vedúcim
bodom vo východe panvovom, ozvy plodu pravidelné. Svedok ďalej uviedol, že on okrem spomenutých
úkonov ako pomoc pri vytlačení plodu pri spomínanom nepoužití brušného lisu, následne bola indikácia
na použitie vákuovým extraktorom. Ozvy plodu boli podľa svedka 110 - 120/ min. Použitie vákuum
extraktora bolo nutné na to, aby sa predišlo ďalším poškodeniam plodu. Uviedol, že toto je najbežnejšia
indikácia a najšetrnejšia pre ukončenie pôrodu v podobných prípadoch. Podľa svedka plod bol sledovaný
kardiograficky s tým, že ozvy plodu boli 110 - 120 / min. Iný prístroj nebol použitý s tým, že nariadenie
vacuum extraktora svedok nariadil na základe svojich skúseností , aby nedošlo k prehĺbeniu hypoxie
plodu, resp. aby zabránil vzniku hypoxie. Podľa svedka plod bol ohrozený možnosťou vzniku hypoxie.
Druhá doba pôrodná trvala 15 minút, čo je priemer. Podľa svedka plod nebol hypoxický, ale vzhľadom
na ohodnotenie prítomného pediatra, vzhľadom na farbu kože ružová a ozvy plodu nad 100/min. bola
oxygenácia v poriadku. Plod bol asfiktický, čo znamená neprítomnosť dýchania.

Svedok L.. F. Q., uviedol, že matka žalobcu bola prijatá v ranných hodinách jeho kolegom, ktorý
slúžil. Svedok nastúpil do služby toho dňa o 15.30 hod. Prebral službu o 15.30 hod. s tým, že
na pôrodnej sále mali rodičku, ktorá bola v druhej dobe pôrodnej. Od kolegov, od ktorých prevzal
službu mal informácie, že pôrod je bez asistencie rodičky samotnej. Svedok vyšetril pacientku s
tým, že si privolal atestovaného lekára, s ktorým sa potom ako vyšetril rodičku, zhodli na použití
vákuum extraktora s tým, že indikáciou na použitie vacuum extraktora bola sekundárne slabá pôrodná
činnosť neovplyvniteľná medikamentózne. Po indikovaní vacuum extraktora urobili prípravu rodičky
dezinfekciou, vycievkovaním, lokálnym znecitlivením, epiziotómiou, priložili jej pelotu vacuum extraktora
na hlavičku plodu na oblasť záhlavia. Hlavička sa nachádzala v hlbine panvovej, vytvorili podtlak

0,8 atmosféry, vykonali pokusnú trakciu, následne počas kontrakcie bola prvá trakcia, počas ktorej
pelota vacuum extraktora skĺzala. Nasadili opäť pelotu, vytvorili podtlak 0,8 atmosféry. Pokusná trakcia
následne pri ďalšej trakcii bola porodená hlavička plodu. Zrušili podtlak, tangenciálne snímali pelotu z
hlavičky plodu, následne dieťa bolo odovzdané pediatrovi. Rodička bola sledovaná na pôrodnej sále
počas prvej a druhej pôrodnej doby a bola sledovaná kardiotokograficky. Uviedol, že on môže hodnotiť
len druhú dobu pôrodnú, počas ktorej rodička nespolupracovala. Nespolupracovala nie preto, že by
nechcela, ale asi nemohla alebo nevedela ako. Podľa názoru svedka nemala absolvovanú psycho-
fyzickú prípravu. Matka žalobcu bola po pôrode v štandardnom zdravotnom stave. Bola tam primeraná
strata krvi, bola ošetrená, zašitá. Pred príchodom svedka mal na starosti rodičku lekár, ktorý mal na
starosti sálu počas dennej práce. Uviedol, že sa presne nepamätá, ale že to bol asi L.. F., od ktorého
prevzal službu. Rodičke podali 5 jednotiek oxytocínu, pričom sťahy maternice nenastali. Dôvod tejto
skutočnosti môže spočívať vo viacerých okolnostiach. Svedok počas druhej doby pôrodnej vykonal
gynekologické vyšetrenie, privolal druhú službu, následne bola kompletná príprava a prevedenie vacuum
extrakcie. Keď svedok prevzal rodičku J. B., bol nález: krčok spotrebovaný, bránka zajdená, hlavička
sa nachádzala v hlbine panvovej. Dôvodom použitia vacuum extraktora bola sekundárne slabá pôrodná
činnosť a nespolupráca rodičky, z čoho vyplývalo, aby predišli nepostupujúcemu pôrodu, nakoľko mali
dve indikácie pre použitie vacuum extraktora, pričom podmienky na cisársky rez neboli splnené, museli
použiť vacuum extraktor. Rozhodli sa použiť vacuum extraktor alebo kliešte. Podľa svedka druhá doba
pôrodná nebola predĺžená, lebo ju ukončili použitím vacuum extraktora. Svedok zdôraznil, že druhá doba
pôrodná nebola predĺžená a ani ozvy neklesali pod 120/min. Aj oni boli prekvapení, že sa takéto dieťa
narodilo. Nevie predpovedať neurologický stav plodu, kým je v maternici. Nemajú možnosť sledovať
ozvy plodu v maternici. Hypoxia nebola rozoznaná ani tokograficky ani prítomným pediatrom. Ozvy
boli pediatrom hodnotené v prvej minúte života nad 100, farba tela bola ružová. Pediatra volajú vždy
pri operatívnom skončení pôrodu. Nevedel sa vyjadriť presne kedy pediatrička na pôrodnú sálu prišla.
Pri vákuum extrakcii sa vykonáva úkon, ktorý nie je tlačením maternice, ale pridŕža sa dlaňou alebo
predlaktím fundus maternice. Vtedy sa koncentruje pôrodná sila smerom k pôrodnému kanálu. Svedok
ďalej uviedol, že existuje viacero popisovaných možností tlaku na maternicu, dnes sa kristelova expresia
nepoužíva, používala sa v minulom storočí. Pri pridržaní fundu maternice sa tiež určitým spôsobom na
maternicu tlačí, je to dlaňou alebo predlaktím, nie lakťom. Podľa svedka pri druhej dobe pôrodnej nebol
na sále prítomný L.. F., ktorý pôrod začal. O 15.30 hod. prebral službu svedok. Kartogram počas prvej
doby pôrodnej vypisoval službukonajúci lekár L.. F. a druhú dobu pôrodnú zapisoval svedok. Vypisuje
sa rukou.

Svedok ďalej uviedol, že štandardná hodnota podtlaku sa používa v rozmedzí 0,6 - 0,8 atmosféry. Mali
najjemnejšie silikónové peloty o priemere 60 mm. Peloty sú dve, jedna sa sterilizuje a druhá je pripravená
na použitie. Preto nie je možnosť výberu.

Svedok L.. T. F. uviedol, že na priebeh pôrodu si nepamätá. Vie, že bol prítomný na pôrodnej sále, ale
bližšie okolnosti si nepamätá. Nepamätá sa, aká bola spolupráca matky pri pôrode, nevie sa vyjadriť
ani k okolnostiam prepusteniu matky zo zdravotníckeho zariadenia a ani aký bol zdravotný stav matky
žalobcu po pôrode. Na otázku prečo ordinoval matke žalobcu infúziu so 4 jednotkami oxytocínu, svedok
uviedol, že si myslí, že to mala naordinované. Oxytocín sa podáva pri slabej pôrodnej činnosti alebo pri
odtekaní plodovej vody, aby sa pôrodná činnosť zlepšila. Podľa názoru svedka, oxytocín môže urýchliť
pôrod a podáva sa pre zvýšenie pôrodnej činnosti. Kontrakcie neurýchli, ale má ich navodiť. Myslí si,
že oxytocín bol indikovaný L.. U. a on ho mal len podať na pôrodnej sále. Počas druhej doby pôrodnej
nerobil žiadny úkon.

Svedok L.. K. F. uviedol, že na okolnosti prijatia rodičky si konkrétne nepamätá. Z počutia vie, že bola
prijatá z dôvodu, že jej odtiekla plodová voda, bez pôrodnej činnosti bola prijatá na oddelenie. Pri pôrode
nebol, preto sa nevie vyjadriť k okolnostiam sledovania pôrodnej činnosti a ani k spolupráci matky
žalobcu pri pôrode. Nevie sa vyjadriť ani k okolnostiam prepustenia matky žalobcu zo zdravotníckeho
zariadenia. Zdravotnú dokumentáciu nevidel a preto mu v pamäti nemali ako utkvieť okolnosti tohto
prípadu. Nepamätá sa aký bol zdravotný stav matky žalobcu. Na otázku prečo neurobil vyšetrenie J.
B. na vylúčenie cefalotogického nepomeru, uviedol, že toto vyšetrenie nemá jednoznačnú výpoveď.
Robí sa v 37. až 38. týždni v poradni. Robí sa to v Lučenci v ambulancii termínovanej gravidity.
Svedok nevedel uviesť, či matka žalobcu ich ambulanciu navštevovala. V čase pôrodu pri kontrakciách
je vyšetrenie ťažko realizovateľné. Uviedol, že skríning detskej mozgovej obrny a ani poškodenie
centrálneho mozgového systému sa v maternici realizovať nedá.

Svedkyňa Bc. J. C. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 11.3.2011 uviedla, že sa nevie vyjadriť k
okolnostiam prijatia matky žalobcu do nemocnice. Ako pôrodná asistentka do Nemocnice v Lučenci
nastúpila od 1. júna 2006. Pri prijímaní matky na pôrodný sál sa automaticky matka napojí na prístroj
kardiotokograf a napoja sa peloty na ozvy plodu a sledovanie pôrodnej činnosti. Z toho prístroja potom
vyjde záznam, ktorý je 20-minútový alebo podľa potreby. Tento záznam sa po vyhodnotení lekárom
vkladá do zdravotnej dokumentácie. V druhej dobe pôrodnej sa sledujú ozvy plodu po každom tlačení
pomocou peloty kardiotokografu CTG. V nevyhnutných prípadoch pri vyčerpaní matky sa jej pomáha
tým, že lekár rodičke tlačí na maternicu. Matka je poučená, aby povedala, kedy prichádza kontrakcia a
keď príde lekár, podrží predlaktie na hrane maternice - funduse maternice.

Na otázku, aký postup, operačné ukončenia pôrodu lekári zvolia v prípade klesajúcich oziev plodu,
svedkyňa uviedla, že sa zvažuje použitie vacuum extraktora, cisársky rez alebo kliešte, ale tie sa už
nepoužívajú. V Lučenci sa menej používali, od kedy nastúpil na oddelenie R.. Q.. Svedkyňa uviedla, že
sa nepamätá, že by počas jej služieb v zdravotnej dokumentácii chýbala pečiatka alebo podpis lekára.
Pediater sa k pôrodu volá vždy pokiaľ dochádza k operačnému ukončeniu pôrodu. Pôrodné asistentky
zapisujú všetky údaje, ktoré sú v partograme, všetky časy. Pôrodné asistentky zapisujú všetky veci, ktoré
oni vykonávajú, kontrakcie, ozvy plodu v aktívnej fáze prvej doby pôrodnej. Všetky ostatné vyšetrenia
indikácie zapisuje lekár.

Svedkyňa R. M. uviedla, že si nepamätá na toto, lebo u nich je okolo 1200 pôrodov ročne. Uviedla,
že to bolo asi pred 4 rokmi, lebo už bola na pojednávaní. V pôrodnej sále počas druhej doby pôrodnej
J. B. bol podľa svedkyne pravdepodobne prítomný L.. U. a L.. Q., pravdepodobne všetci, ktorí chodia
na pojednávania. Svedkyňa uviedla, že matky pri pôrode reagujú rôzne. Nepamätá sa konkrétne ako
spolupracovala pri pôrode matka žalobcu J. B.. Každú matku sledujú UDOP-om alebo KTG prístrojom.
Každých 15 minút sa sledujú ozvy plodu a každé tri hodiny sa robí záznam prístrojom. Pani B. bola
pravdepodobne rovnako sledovaná. Pokiaľ sa sledujú ozvy CTG záznamom na pôrodnom zázname, na
záznam lekár napíše, či ide o fyziologický alebo patologický priebeh, resp. či sa má opakovať záznam.
Do partogramu zapisujú ozvy a činnosť maternice. Na otázku, kto a prečo tlačil J. B. na maternicu,
svedkyňa uviedla, že si nepamätá, že by jej niekto tlačil na brucho. Pokiaľ ide o chronickú hypoxiu plodu,
lekár povie ako sa ukončí pôrod. Môže sa použiť vákuum extraktor, kliešte, cisársky rez.

Svedkyňa J. A. uviedla, že nevie prečo bola predvolaná. Pracuje ako pôrodná asistentka, ale nepracuje
na pôrodnej sále. Robí iba na gynekológii a asi raz za 4 roky ide na mesiac na pôrodnú sálu. K
okolnostiam pôrodu J. B. sa nevedela vyjadriť. Uviedla, že pokiaľ je rodička preložená z oddelenia, do
zdravotnej dokumentácie sa zapíše, že má byť preložená na pôrodný sál a pre svedkyňu to vtedy končí.

Svedkyňa L.. G. B. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 27.5.2011 uviedla, že maloletý žalobca mal pri
narodení akciu srdca nad 100. A ak je v zdravotnej dokumentácii napísaná masáž srdca, mohlo dôjsť k
omylu z jej strany v dokumentácii pri zápise, pretože klinický stav dieťaťa sa nezhoršoval, resp. asfyxia
sa neprehlbovala, naopak zlepšila. Od pôrodu bola v popredí neurologická symptomatológia. Uviedla,
že nevidí rozdiel v tom, či akcia srdca bola 99 alebo 100, a to z hľadiska klinického stavu navrhovateľa.
V rámci apgarového skóre získa dieťa s akciou srdca do 100 za minútu skóre 1 alebo 0, s akciou srdca
nad 100 za minútu získa skóre 2. Apgarove skóre sa hodnotí 0,1,2, atď. Apgar skóre hodnotí 5 systémov
a nedá sa povedať, či je ťažká asfyxia 0, 1, alebo 3. Po nahliadnutí do zdravotnej dokumentácie v iných
konaniach svedkyňa už vie, že mala uviesť v správe o novorodencovi stredne ťažkú asfyxiu, nie ťažkú,
lebo mal apgárové skóre 4. Maloletý žalobca dostal 2 bodu za farbu kože a za akciu srdca 2 body, čo je
celkove apgar skóre 4. Podľa svedkyne mal akciu srdca 100 a tým pádom ona dala 2 body. Na otázku
v akých situáciách je potrebné privolať k resuscitácii novorodenca po pôrode anesteziológa, uviedla,
že ak je treba dieťa zaintubovať, ak sú problémy s dýchaním, so srdcom a tak. Svedkyňa nevedela
uviesť prečo prišiel anesteziológ až 25 minút po pôrode maloletého žalobcu. Nevedela sa vyjadriť k
tomu, koľko trvala druhá doba pôrodná, lebo nebola pri pôrode. Uviedla, že ona bola pri pôrode včas,
lebo gynekológ jej podal dieťa a nemusel na ňu čakať. Pokiaľ by pôrod prebiehal fyziologicky, gynekológ
by ju nevolal. Uviedla, že ju zavolali s tým, že pôrod sa predlžuje a bude nasadený vakuum extraktor.
Údaje do pôrodopisu zapisuje naraz, niečo rukou, niečo strojom. Uviedla, že skôr sa vypisuje pôrodopis
ako správa o novorodencovi.

Svedok L.. U. B. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že k prijatiu J. B. do zdravotníckeho zariadenia
NsP Lučenec sa vyjadriť nevie. K okolnostiam pôrodu sa vyjadriť nevie, lebo sa ho nezúčastnil. Matka
žalobcu bola z nemocnice prepustená v štandardnom stave, vypisoval prepúšťaciu správu, neboli tam
prítomné žiadne komplikácie. Nevedel sa vyjadriť k stave matky žalobcu po pôrode, lebo on prišiel s
matkou žalobcu do kontaktu len v deň prepustenia. Do zdravotnej dokumentácie matky žalobcu nahliadol
v čase prepustenia, ale neskôr si už nepamätá.

Svedkyňa J. N. vo svojej výpovedi uviedla, že k prijatiu J. B. do zdravotníckeho zariadenia NsP Lučenec
sa nevie vyjadriť. Ona robí len na oddelení šestonedelia. K priebehu pôrodu sa vyjadriť nevedela, lebo
tam je iný tím sestier. Nevedela sa vyjadriť ani k okolnostiam prepustenia matky žalobcu z nemocnice.
Na pôrodnej sále nerobí.

Svedkyňa V. N. vo svojej výpovedi uviedla, že k prijatiu matky žalobcu J. B. do zdravotníckeho zariadenia
NsP Lučenec sa vyjadriť nevie, lebo v ten deň službu nemala. Nevie sa vyjadriť ani k okolnostiam
pôrodu a ani k okolnostiam prepustenia matky žalobcu z nemocnice. Rovnako sa nevedela vyjadriť ani
k zdravotnému stavu matky žalobcu po pôrode. Podľa svedkyne lekári na gynekologickom oddelení v
Lučenci pristupujú k tlačeniu na maternicu rodičky len v ojedinelých prípadoch. Takýmito ojedinelými
prípadmi sú, keď hlavička dieťatka sa prerezáva cez pošvu alebo je v pošvovom vchode, matka
nespolupracuje alebo nevládze tlačiť. Podľa svedkyne sa tlačenie na maternicu volá Kristellerova
expresia. Svedkyňa sa nestretáva s tým, že by zdravotná dokumentácia neobsahovala pečiatky a
podpisy lekárov. Ozvy plodu sa sledujú aj počas druhej doby pôrodnej. Pacientka počas druhej doby
pôrodnej nie je stále monitorovaná. O ukončení pôrodu vákuum extraktorom rozhoduje dvojatestovaný
lekár.

Svedkyňa R. N. vo svojej výpovedi uviedla, že na okolnosti prijatia matky žalobcu J. B. do zdravotníckeho
zariadenia NsP Lučenec sa nepamätá, nevie sa k tomu vyjadriť. Uviedla, že si nepamätá, že by sa
zdravotná dokumentácia nepodpisovala a neobsahovala by pečiatky.

Predvolaný svedok L.. I. U. oznámením zo dňa 27.10.2011 tunajšiemu súdu oznámil, že ospravedlňuje
svoju neúčasť ako svedka na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, a to z dôvodu významného
obmedzenia hybnosti. Aktuálne avšak aj do budúcnosti je jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní
vylúčená.

Súdu ako listinný dôkaz bol predložený aj znalecký posudok č. 121/2011, vypracovaný Inštitútom
forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. forensic.sk, t.j. znaleckej organizácie v odbore zdravotníctva
a farmácie so sídlom v Bratislave, ktorý bol vypracovaný k spisu Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci
ČVS: ORP-284/OVK-LC-2008.

Z tohto znaleckého posudku bolo okrem iného zistené, že použitie vákuum extraktora nie je v zdravotnej
dokumentácii exaktne popísané a nie sú jasné indikácie k jeho použitiu, pretože nie je popísaný
pôrodnícky nález pred jeho použitím, ani nález na hlavičke plodu po pôrode a napokon nie sú
dostupné ani dostatočné informácie o mieste naloženia peloty vákuum extraktora. K indikácii použitia
vákuum extraktora a k správnosti priebehu trakčnej evakuácie plodu sa teda nie je možné vyjadriť.
Čo sa týka tlačenia na maternicu lekármi cez brušnú stenu, takisto chýba popis spôsobu tlačenia.
Podľa ústneho vyjadrenia lekárov „len pridržiavali fundus maternice", čomu však nenasvedčuje záznam
zdravotnej dokumentácie „... za tlaku na fundus...". Napriek tomu sa nedá potvrdiť, že by použitie vákuum
extraktora a pridržanie fundu maternice bolo spôsobilo zdravotné postihnutie dieťaťa. Nespolupráca
rodičky v druhej dobe pôrodnej môže byť vo všeobecnosti indikáciou k použitiu vákuum extraktora,
avšak musia byť jasné antropometrické parametre panvy, ktoré však nie je možné overiť, pretože
meranie pri príjme pacientky nebolo vykonané, čo nie je možné považovať za správny postup pred
prijatím rodičky k pôrodu. Po analýze podkladov je možné konštatovať, že zdravotnícky personál,
ktorý sa podieľal na pôrode pani B. nevykonal dostatočný monitoring pred pôrodom a absolútne
nedostatočne viedol zdravotnú dokumentáciu najmä vo vzťahu k neskorším komplikáciám pôrodu.
Z predloženej a vyžiadanej zdravotnej dokumentácie nie je možné dokázať konkrétne pochybenie
lekárov pri vedení pôrodu, no rovnako pravdepodobne nie je možné vylúčiť závažnú chybu pri vedení
pôrodu, najmä ak došlo k poškodeniu plodu hypoxiou s možnosťou aj prolongovanej traumatickej
hypoxie pri pôrode, pretože pôrod pani B. nebol dostatočne monitorovaný. Nesprávne a chybne vedená
zdravotná dokumentácia síce nebola príčinou poškodenia dieťaťa, ale neumožňuje ani priebeh pôrodu

detailne analyzovať a predstavuje už opakovane zmienené závažné pochybenie. Podľa názoru znalcov
znaleckej organizácie bola v prípade pani B. porušená dôležitá povinnosť v prvom rade v tom, že
v celom priebehu pôrodu nebola správne vedená zdravotná dokumentácia a taktiež nebola pani B.
opakovane a dostatočne monitorovaná. Zdravotná dokumentácia totiž nevysvetľuje závažné následky
na dieťati. Príčinou vzniku následku, t.j. ťažkého zdravotného poškodenia dieťaťa, bola pravdepodobne
nepoznaná, či nerozpoznaná dlhšie trvajúca intrauterinná (vnútromaternicová) hypoxia. Z dostupnej
zdravotnej dokumentácie sa však nedá dokázať, či hypoxia bola alebo nebola zaznamenaná, resp. či k
hypoxii v niektorej fáze pôrodu došlo. Poškodenie plodu itrauterinne môže spôsobiť aj akútne ochorenie
toxoplazmózou, hlavne na začiatku gravidity, takéto ochorenie prekonala podľa dokumentácie J. B.. Zo
zdravotnej dokumentácie však nevyplýva, že by sa bolo intrauterinné poškodenie plodu počas gravidity
potvrdilo. Priebeh gravidity mal byť podľa vyjadrenia ambulantného gynekológa štandardný. Zdravotná
dokumentácia zo strany lekárov nebola vedená správne a prehľadne. V prípade maloletého A. B. ide o
trvalé ťažké neurologické a duševné postihnutie a motorické poškodenie s obrnou všetkých končatín,
epilepsia a hlboká mentálna retardácia sú následky, ktoré sa môžu vekom ešte zhoršovať. Maloletý
A. B. je absolútne obmedzený vo všetkých oblastiach života a jeho trvalé následky na zdraví nemajú
priaznivú prognózu k zlepšeniu. Dieťa bude nevyhnutne potrebovať celoživotnú starostlivosť a liečbu
špecifických ťažkostí. Zo záznamov pediatra po pôrode vyplýva, že mal. A. B. bol postihnutý hypoxiou
(neodkysličením). V záznamoch o priebehu pôrodu nie je však vôbec hypoxia zaznamenaná, čo je zjavný
rozpor. Údaj o ozvách plodu 120/min. počas druhej doby pôrodnej nekorešponduje so zdravotným
stavom, v akom sa narodil mal. A. B.. Z dostupnej zdravotnej dokumentácie sa nedá preukázať, že by
ozvy plodu počas pôrodu boli iné. Je však veľmi nepravdepodobné, aby mal plod počas celej druhej doby
pôrodnej ozvy nad 120/min. a narodil sa s takým poškodením ako mal. A. B.. Znalecká organizácia sa
nevedela na základe preštudovanej dokumentácie vyjadriť k tomu, kedy sa rozvinula hypoxia a ako dlho
trvala. Zdá sa však veľmi nepravdepodobné, že by k hypoxii plodu bolo došlo až počas 15 minút trvania
druhej doby pôrodnej (ak táto doba skutočne trvala 15 minút). V lekárskych záznamoch o priebehu
pôrodu chýba údaj o tom, že by sa vyvíjala hypoxia plodu. Nie je však možné posúdiť, či mohla byť
hypoxia prehliadnutá alebo či sa neobjavila pri monitorovaní. V každom prípade však hypoxia plodu
mohla byť najmä v I. dobe pôrodnej aj nerozpoznaná, pretože rodičia podľa názoru znalcov nebola
opakovane a dostatočne monitorovaná. Priebeh vákuumextrakcie nie je exaktne a správne popísaný,
preto sa nie je možné vyjadriť k tomu, či mohlo výlučne jeho použitím dôjsť k poškodeniu zdravia
maloletého A. B. alebo či sa na poškodení zdravia mohli podieľať aj nezistený nepomer v pôrodných
cestách. Pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti novorodencovi mal. A. B. po pôrode (účasť
pediatrov, anesteziológov) nebolo znalcami znaleckej organizácie zistené. Trvalé postihnutie plodu je v
príčinnej súvislosti s jeho pôrodom.

Ako už bolo uvedené vyššie v tomto odôvodnení, súd nemohol na pojednávaní vypočuť svedka L.. I.
U., ktorý bol dňa 9.3.2009 vypočutý v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-284/OVK-LC-2008.
Tento vo svojej výpovedi uviedol, že na upresnenie znaleckého posudku uvádza, že v tomto konkrétnom
prípade zistil, že v 10. mesiaci tehotenstva u rodičky J. B. nebola hlavička zostúpená do panvy, čo
naznačuje, že mohlo ísť o nepravidelné naliehanie hlavičky, prípadne až nepomer medzi plodom a
panvou. Mohlo to pre pôrodníka naznačovať problémové vstupovanie vedúcej časti plodu do panvy.
Taktiež zo záznamu vyplýva, že vákuum extraktor bol nasadený na hlavičku plodu z toho dôvodu, že sa
malo jednať o predĺženú druhú pôrodnú dobu, ktorá však podľa toho istého záznamu trvá len 15 minút,
čo je doba fyziologická. V odbornej literatúre sa dĺžka trvania druhej doby pôrodnej uvádza 30 až 60
minút. Ak skutočne druhá pôrodná doba trvala len 15 minút, tak nasadenie vákuum extraktora z tejto
indikácie nebolo opodstatnené. Z tohto pohľadu sa teraz zdá, že k rozhodnutiu použiť vákuum extraktor
viedli ešte aj iné okolnosti, ktoré nie sú v pôrodopise zdokumentované. Podľa neho je nepravdepodobné,
že počas celej druhej pôrodnej doby plodové ozvy neklesli pod 120/min. a dieťa sa aj napriek tomu
narodilo v stave ťažkej asfyxie /pridusenia/. Stav plodu po narodení jednoznačne dokazuje, že sa
jednalo o hypoxiu plodu, ktorá sa ale v priebehu pôrodu nemanifestovala v takej podobe, aby mohla
byť zaregistrovaná. Teraz sa je možné len domnievať, že jednou z pravdepodobných možností bola
kompresia (stlačenie) pupočníka a z toho dôvodu neboli dostatočne okysličované orgány plodu a medzi
nimi aj mozog. Z podkladov, ktoré majú lekári k dispozícii a sú zaznamenané v zdravotnej dokumentácii
nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by okamžite a jednoznačne indikovali ukončenie pôrodu z titulu
ohrozenia života nenarodeného dieťaťa, preto sa ani nemôže vyjadriť k zodpovednosti za následky v
zmysle poškodenia dieťaťa v dôsledku hypoxických zmien po narodení. Zo zdravotnej dokumentácie,
ktorá mu bola predložená, nevyplýva, že by lekári boli pochybili, aj keď zdravotná dokumentácia je
vedená iným spôsobom, ako by si ju viedol on. Vákuum extraktor sa používa, keď je z rôznych dôvodov

potrebné druhú pôrodnú dobu skrátiť. Ťažké postihnutie dieťaťa z dôvodu asfyxie dokladuje, že v
priebehu pôrodu sa vyskytli okolnosti, ktoré neboli identifikované a na ich základe teda nebolo možné
korigovať vedenie pôrodu tak, aby sa predišlo trvalým následkom.

Na pojednávaní dňa 31.5.2012 bol ako svedok vypočutý L.. M. L. U.., hlavný konzultant a konateľ
spoločnosti Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. Forensic.sk so sídlom v Bratislave. Uviedol,
že vie, čo je predmetom sporu. Podieľal sa na vypracovaní komplexného znaleckého posudku
č. 121/2011 ako znalec a zároveň hlavný konzultant znaleckej organizácie. Konkrétne k danému
znaleckému posudku môže povedať všeobecné vysvetlenie v tom zmysle, že trvajú na všetkých
záveroch predloženého znaleckého posudku. Z pozície svojej kvalifikácie sa podieľal na organizácii
jednotlivých znaleckých úkonov v danej veci a na hodnotení návrhu bodového odškodnenia podľa
zákona č. 437/2004 Z.z. Uviedol, že podľa ich názoru zdravotná dokumentácia pôrodu pani B. absolútne
nevysvetľuje závažné zdravotná následky, ktoré vznikli na dieťati, t.j. existuje rozpor medzi údajmi v
zdravotnej dokumentácii a v priebehu pôrodu, následkom ktorého vznikli na maloletom A. B.. Podľa
ich názoru došlo k porušeniu dôležitej povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a to v prvom
rade nezrozumiteľným, neprehľadným a chybným vedením zdravotnej dokumentácie, pričom vedenie
zdravotnej dokumentácie a jej správne vedenie je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej
starostlivosti v zmysle postupov lege artis. Počas pôrodu chýbali záznamy o vyšetreniach rodičky
hlavne v čase podania oxytocínu chýbal údaj o o tom, ako dlho bol aplikovaný oxytocín a v akej
presnej dávke, chýbali indikácie k medikácii p. B. a taktiež indikácie - kritériá k operačnému ukončeniu
pôrodu. Taktiež bola konštatovaná absencia popisu postupu pri operačnom pôrode. Vypočúvaný svedok
poukázal na závery vypracovaného znaleckého posudku. Značné nedostatky vo vedení zdravotnej
dokumentácie znemožňovali revidovať presný postup zdravotníckeho personálu pri vedení pôrodu
p. B., kde vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie malo dôjsť k priebehu štandardného pôrodu so
štandardným adaptačným mechanizmom novorodenca na hypoxiu v pôrodných cestách, t.j. podľa
prednemocničnej starostlivosti, ako aj nemocničných záznamov, neexistoval predpoklad narodenia
dieťaťa s ťažkým hypoxičným poškodením, t.j. v tomto prípade na základe rozporu medzi klinickým
stavom novorodenca A. B., medzi východiskovým stavom priebehu tehotenstva pani B. a napokon aj v
rozporoch v obvyklom priebehu pôrodu podľa zdravotnej dokumentácie je možné jednoznačne ustáliť,
že podľa názoru znaleckej organizácie zdravotná starostlivosť nebola poskytovaná pani B. správne.
Deficitom tohto prípadu je samotná nedostatočnosť zdravotnej dokumentácie, ktorá znemožňuje presne
poukázať a implicitne uviesť konkrétny moment v monitoringu alebo nemonitorovaniu p. B., kedy došlo k
závažnému zvratu vo vnútromaternicovom vývoji jej dieťaťa resp. k závažnému zvratu počas samotného
pôrodu dieťaťa. Zdravotná dokumentácia nebola vedená absolútne lege artis.

Svedkyňa L.. J. Q. vo svojej výpovedi uviedla, že ona pred znaleckým dokazovaním neprišla do styku
s maloletým A. B. a ani s jeho matkou. Z dokumentácie nevyplývalo, že by maloletý A. bol hypoxický
v priebehu pôrodu. Pri konštatovaní vnútromaternicovej hypoxie vychádzala zo záverov pediatra. Bol
to záznam o ošetrení pediatra tesne po pôrode. Poukázala na to, že na Slovensku nie sú technické
možnosti na kontinuálne monitorovanie každej rodičky počas celého pôrodu, lebo pôrodnice nie sú dobre
technicky vybavené. Preto sa skôr robí tak, že sa robia určité čiastkové záznamy. Záleží to od konkrétnej
situácie, koľko majú napr. rodičiek. Záznam sa robí napr. 20 až 30 minút, doba trvania takého záznamu
sa odvíja prípad od prípadu, s prihliadnutím na to, ako prebieha pôrod. Podľa svedkyne cefalopelvický
nepomer je kontraindikáciou na vedenie pôrodu vaginálnou cestou akýmkoľvek spôsobom. Tam sa musí
robiť cisársky rez. V zdravotnej dokumentácii taký údaj nebol. Podľa svedkyne slabá pôrodná činnosť sa
dá podporiť farmakologicky. Nevedela sa vyjadriť na základe toho čo sa dočítala, čo by v takom prípade
robila ona. Nemá na to dostatok dokladov, dokumentácie. Toto sa nedá zovšeobecniť, lebo každý pôrod
je iný. Podanie spasmoanalgetík počas prvej doby pôrodnej malo ten význam, že spasmoanalgetiká
sú uvoľňujúce lieky, ktoré pôsobia proti bolesti. Podľa názoru svedkyne by sa mali použiť pri každom
pôrode, lebo znižujú vnímanie bolesti, uľahčujú a urýchľujú pôrod. Z predloženej dokumentácie sa nedá
jednoznačne preukázať, či maloletý A. B. trpel vnútromaternicovou hypoxiou. Z predložených záznamov
nevyplýva, v ktorom presnom momente malo dôjsť k hypoxii. Je nesúlad medzi popisom pôrodu v
dokumentácii a stavoch dieťaťa po pôrode. Svedkyňa pri vypracovávaní znaleckého posudku mala k
dispozícii záznamy CTG vyšetrení pani B.. Uviedla, že je to uvedené aj v znaleckom posudku. Boli tri
záznamy, prvý bol urobený pri príjme rodičky v noci, druhý okolo 8.00 hod. ráno pred podaním oxytocínu
a tretí záznam veľmi kratučký bol robený, keď už pôrod bežal. Podľa názoru svedkyne, mal byť tento
záznam robený častejšie. Pri podaní oxytocínu sa má tento záznam robiť častejšie, lebo sa sleduje, či
je plod v pohode, či sa nedostáva do hypoxie, aká je kontrakčná činnosť maternice. Sledovanie oziev

plodu sa má robiť počas celého pôrodu, ale to neznamená, že lekár bude mať vkuse stetoskop na ušiach
a rodička na bruchu. Má sa to robiť v kratších časových intervaloch podľa stavu konkrétneho pôrodu,
asi raz za 5 až 15 minút. Čím viac sa približuje pôrod, frekvencia merania oziev má byť častejšia. Podľa
názoru svedkyne neexistoval cefalopelvický nepomer, lebo podľa záznamu po pôrode nemalo dieťa
nejaké posunuté lebečné kosti. Z predložených záznamov nič takéto nevyplýva. Rozmery panvy by
mal zmerať lekár - gynekológ, ku ktorému príde žena na začiatku tehotenstva a má sa to zapísať do
tehotenskej knižky. Pokiaľ to v tehotenskej knižke zapísané nie je, musí sa meranie urobiť ešte pred
pôrodom pri prijímaní na pôrod. Sú to rozmery kostí a tie sa ani počas tehotenstva nemenia. Svedkyňa
nevedela uviesť dôvod použitia vákuum extraktora. Podľa predloženej zdravotnej dokumentácie malo
byť dieťa v poriadku. Z dokumentácie sa nedá zistiť dôvod použitia vákuum extraktora. Na otázku
ako by bol konkrétny pôrod dopadol, keby nebol použitý vákuumextraktor, svedkyňa uviedla, že na
základe predloženej dokumentácie to uviesť nevie. Na otázku, ako by bol tento pôrod dopadol, keby
bol prebehol cisárskym rezom, svedkyňa uviedla, že z predloženej dokumentácie nevyplýva žiadny
taký moment, ktorý by nútil pôrodníka použiť cisársky rez. Použitím vákuum extraktora nemohlo dôjsť
k takému poškodeniu dieťaťa. Podľa svedkyne sekundárna slabá pôrodná činnosť nie je dôvodom na
použitie vákuum extraktora. Keď svedkyne nevie v akej polohe bola vtedy hlavička plodu, nedá sa k
tomu vyjadriť. Sekundárne slabé kontrakcie sa považujú za sekundárne slabú pôrodnú činnosť. Na
otázku, či tehotenstvo pani B. prebiehalo fyziologicky, svedkyňa uviedla, že u p. B. počas tehotenstva
bola zistená seropozitívna toxoplazmóza a užívala Rovamicyn. Podľa svedkyne patrogram je určitý graf,
určité značky. Používajú to niektoré pracoviská, ale v Bratislave to nepoužívajú. Nevedela sa vyjadriť,
kto to používa, ale aj v prípade, že si niekto tento partogram zavedie, musí exaktne, slovne popisovať
celý priebeh pôrodu. Podľa svedkyne použitie vákuum extraktora je rizikové, ale celkový pôrod je vždy
rizikový. Podľa svedkyne pri kontinuálnom monitorovaní by vznikajúca hypoxia musela byť zistená.

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 11C/131/2009-680 zo dňa 13.2.2013 nariadil vo veci znalecké
dokazovanie súdnym znalcom MUDr. T. U., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
gynekológia a pôrodníctvo.

Súdny znalec dňa 20.5.2013 súdu predložil znalecký posudok č. 1/2013. Zo záveru vypracovaného
znaleckého posudku vyplýva, že znalec nezistil žiadne konanie non lege artis v zmysle zanedbania
zdravotnej starostlivosti zo strany zamestnancov odporcu pred alebo počas pôrodu J. B., ktoré by
viedlo k poškodeniu pacientky a jej plodu, resp. novorodenca. Znalec zistil nedostatky vo vedení
zdravotnej dokumentácie, ktorá nebola vedená lege artis. K posúdeniu partogramu uviedol, že znalec sa
s takouto dokumentáciou pôrodu nestretol, a to ani počas praxe na viacerých pôrodníckych oddeleniach
a klinikách v rámci Slovenska, ani štúdiom zdravotných dokumentácii v rámci znaleckej činnosti.
Znalec dokáže akceptovať krivku, ktorá znázorňuje frekvenciu oziev plodu, ktoré sú vo fyziologických
hodnotách, v žiadnom prípade však nemožno akceptovať nákres, ktorý znázorňuje priebeh pôrodu,
postup a rotáciu hlavičky, ktorý je nezrozumiteľný. Vaginálne palpačné nálezy zistené počas pôrodu
musia byť v dekurze o priebehu pôrodu podrobne popísané, pod každým vyšetrením má byť podpísaný
lekár, ktorý vyšetrenie uskutočnil. Partogram nie je označený menom toho, kto ho vyhotovil, čo
je neprípustné. Prvá pôrodná doba prebiehala nekomplikovane, ozvy plodu boli vo fyziologických
hodnotách, nebol dôvod postupovať iným spôsobom, nebol medicínsky dôvod na cisársky rez. V
druhej dobe pôrodnej došlo ku komplikácii, rodička nespolupracovala a pôrod nepostupoval. Lekári s
rozhodli pre ukončenie pôrodu vákuum extraktorom, nebola kontraindikácia pre použitie tejto metódy.
V danej vzniknutej situácii bol postup lekárov lege artis, znalec by postupoval rovnako. Znalcovi nie je
známy iný postup v danej fáze pôrodu, ktorým by sa teoreticky dalo existujúcemu poškodeniu plodu
reálne predísť. Použitie pôrodníckych klieští ako alternatívna metóda vedenia pôrodu, by teoreticky
takisto prichádzala do úvahy, avšak výsledok pôrodu s ohľadom na existujúce poškodenie plodu by bol
rovnaký. Použitie predmetných metód je na individuálnom zvážení pôrodníka, ktorý sa rozhoduje taktiež
podľa aktuálneho klinického priebehu pôrodu. Použitie vákuum extraktora v tomto prípade bolo plne
indikované. V zdravotnej dokumentácii sa uvádza, že na druhú trakciu (ťah) bol porodený novorodenec.
Podľa názoru znalca nedošlo k zdravotnému postihnutiu dieťaťa použitím vákuum extraktora, prípadne
tlačením na maternicu cez brušnú stenu. Príčinou vzniku následku (ťažkého zdravotného poškodenia
dieťaťa) z medicínskeho hľadiska bola asfyxia (ťažké obmedzenie až zástava prívodu kyslíka do mozgu
na určitý čas). Presnú príčinu vzniku asfyxie u plodu už nie je možné podľa názoru znalca zistiť. Vo
všeobecnosti platí, že príčina vzniku asfyxie plodu môže byť spôsobená zo strany matky, plodu, placenty
alebo pupočníka, prípadne aj rôznou kombináciou uvedených faktorov. Zdravotná dokumentácia nebola
vedená správne a prehľadne. V odbornej literatúre sa uvádza, že toxoplazmóza sa prenáša aj na plod

transplacentárne (prestupuje cez placentu). Pri infekcii v prvom trimestri (počas prvých troch mesiacov)
sa môže nákaza v 10 - 25% prípadoch preniesť na plod a spôsobiť jeho vážne poškodenie. Klinický
obraz je veľmi pestrý, od spontánneho potratu až po obraz výraznej duševnej a telesnej retardácie u
novorodenca. Ak sa potvrdí toxoplazmóza matky v priebehu gravidity, je potrebné začať antibiotickú
liečbu, čo sa v prípade pacientky uskutočnilo. Touto liečbou je možné zabrániť vzniku vrodenej infekcie
v 60% prípadov. Na základe uvedeného znalec nemôže jednoznačne vylúčiť vplyv tohto ochorenia na
priebeh tehotenstva a teda aj na priebeh pôrodu.

Súdny znalec L.. T. U. na pojednávaní dňa 29.11.2013 uviedol, že mal aj má k dispozícii fotokópiu
partogramu, ktorého obsahom je počet oziev plodu pri pôrode pani X.XX B.. V partograme sa uvádza,
že pacientka bola prijatá 14.8.2006 o 2.00 hod. V znaleckom posudku uviedol, že tam chýba podpis
a pečiatka toho, kto ten partogram vyhotovil. Tento patrogram bol vedený zrejme počas celej pôrodnej
doby, ozvy plodu sú označené, že boli počúvané od 10.30 hod. do zhruba 15.35 hod. Znalec mal k
dispozícii aj fotodokumentáciu zdravotnej dokumentácie p. Kulichovej, kde boli priložené aj fotokópie
kardiotokografických záznamov plodu, ktoré boli vyhotovené opakovane. Tieto záznamy o sledovaní
oziev plodu boli označené dátumom aj časom kedy mali byť vyhotovené. Na kardiotokografickom
zázname, ktorý bol vyhotovený 14.8.2006 o 12.47 hod. je podpísaný L.. F. a na druhom záznamne, ktorý
bol vyhotovený toho istého dňa o 2.00 hod. je nečitateľný podpis. CTG záznam, ktorý bol vyhotovený
po prijatí p. B. dňa XX.X.XXXX, kde bol začiatok vyhotovenia zhruba o 2.00 hod., je označený tak,
že je tam rukou napísaný dátum a začiatok. Z toho súdny znalec vydedukoval, že tento záznam bol
vyhotovený dňa XX.X.XXXX so začiatkom o 2.00 hod. CTG záznam, na ktorom sa nachádza čas jeho
vyhotovenia U. o 12.47 hod. sa musí viazať ku kardiozáznamu aj k tokografickému záznamu, nakoľko
aj ozvy plodu, aj činnosť maternice sa vyhotovuje súčasne. Počas kardiotokografického záznamu sú na
prednú brušnú stenu tehotnej fixované 2 sondy, jedna sníma ozvy srdca plodu, druhá činnosť svalov
maternice. Podľa znalca rodička nie je súvisle napojená na kardiotokografický prístroj, ak si to jej
stav nevyžaduje. Konkrétne v tomto prípade mala rodička vyhotovený záznam po prijatí cca o 2.00
hod. v trvaní 15 - 20 minút, ďalší záznam bol vyhotovený o 8.30 hod. v trvaní 15 - 20 minút a ďalší
záznam bol vyhotovený o 12.47 hod. tiež v trvaní 15 - 20 minút. Medzi záznamami boli sledované ozvy
plodu posluchom. Znalec nemá vedomosť o tom, či o 15.00 hod. bol vyhotovený CTG záznam. Zo
svedeckých výpovedí a aj z fotokópie zdravotnej dokumentácie vyplýva, že ozvy plodu boli sledované
posluchom bez záznamu. Údaje o ozve plodu sú uvedené v zdravotnej dokumentácii. V partograme je
uvedené, že ozvy plodu boli sledované do 15.35 hod. a boli v medziach normy. Z partogramu vyplýva
a taktiež zo svedeckých výpovedí zdravotného personálu zúčastneného pri pôrode, že ozvy plodu boli
monitorované do 15.35 hod. a boli v medziach normy. Podľa znalca epidurálna analgézia má svoje
presné indikácie, kedy môže byť použitá. V tomto konkrétnom prípade išlo o nespoluprácu rodičky
v druhej pôrodnej dobe, kedy epidurálnu analgéziu už nebolo možné použiť a bolo nutné okamžite
konať. Znalec nemá vedomosť o tom, aby rodička nespolupracovala od začiatku pôrodu, resp. v prvej
pôrodnej dobe. V zdravotnej dokumentácii sa uvádza, že v druhej pôrodnej dobe došlo k sekundárnej
oslabenej pôrodnej činnosti, rodička pri pôrode nespolupracovala, obidva prípady sú jednoznačnou
indikáciou na použitie vákuum extraktora. Konkrétny popis ako bol použitý vákuum extraktor tak ako
sa uvádza v otázke, v zdravotnej dokumentácii nie je uvedený. Každá prvorodička, ktorá je prijatá
na pôrod by mala mať pri prijatí zmerané antropometrické rozmery panvy. V zdravotnej dokumentácii
pani U.sa neuvádza, že boli pri prijatí tieto rozmery zmerané. Podľa znalca, ak je rodička kontinuálne
monitorovaná počas celého pôrodu, je vyššia pravdepodobnosť zistenia hypoxie plodu, avšak na takéto
kontinuálne monitorovanie musí mať zdravotný personál dôvod. Pôrodník musí mať podozrenie na
počínajúcu hypoxiu, a to patologicky alebo podozrenie z patológie CTG záznamu, alebo zistený pokles
oziev posluchom. V tomto prípade je indikované kontinuálne monitorovanie rodičky. Znalec sa nestretol
s prípadom 24 -hodinového monitorovania rodičky počas pôrodu. K faktúre pravej kľúčnej kosti u
navrhovateľa zrejme došlo pri prerezávaní ramienok plodu počas pôrodu cez hrádzu rodičky a k
takýmto fraktúram pri pôrodoch dochádza. Rodička J. B. mala opakovane zhotovený kardiotokografický
záznam v pravidelných intervaloch sledované ozvy plodu. Tieto záznamy boli v medziach normy a
nebol dôvod na kontinuálne sledovanie rodičky kardiotokografom. Pôrod progredoval a dospel až do
druhej doby pôrodnej, preto podľa znalca o cefalopelvický nepomer sa nejednalo. Stav mozgu dieťaťa
sa môže monitorovať len nepriamo pomocou kardiotokografu zaznamenávaním srdcových oziev plodu.
Zdravotná dokumentácia J. B. nebola vedená lege artis. V zdravotnej dokumentácii sú nedostatky,
na ktoré upozorňovali aj predchádzajúci znalci, ktorí skúmali zdravotnú dokumentáciu a znalec tieto
nedostatky uvádza na strane 34 znaleckého posudku pri odpovedi na otázku č. 7. Tieto nedostatky v
zdravotnej dokumentácii podľa znalca však nemali priamy súvis so stavom novorodenca po pôrode.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako už bolo uvedené vyššie, rozsudkom č.k. 23S/54/2009-39 zo dňa
9.9.2009 zrušil rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave č.
ZS 603/00018/2008/R zo dňa 22.03.2009, ako aj rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu č.: ZS
603/00018/2008 zo dňa 12.12.2008.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v
Bratislave odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 4Szd/1/2009 zo dňa 28.4.2010
potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/54/2009-39 zo dňa 9.9.2009. Svoj rozsudok
okrem iného odôvodnil tým, že je všeobecne známe, že sa narodí množstvo detí s poškodením
zdravia, to však vždy neznamená, že v každom prípade došlo k poškodeniu zdravia novorodenca v
dôsledku nesprávne vedeného pôrodu. Ak správne orgány dospeli k záveru, že k poškodeniu zdravia
došlo v dôsledku nesprávne vedeného pôrodu, bolo ich povinnosťou zistiť a konkretizovať konkrétne
porušenie povinností, v čom bola nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť a podľa závažnosti
zistených nedostatkov môže pristúpiť k uloženiu pokuty. Ak nemožno zistiť konkrétne porušenie
povinností, nemožno posudzovať len závažnosť zistených nedostatkov. I v prípade, že vedenie pôrodu
v zdravotnej dokumentácii pacientky bolo nedostatočné, len z tejto skutočnosti nemožno vyvodzovať
záver, že poškodenie zdravia novorodenca došlo v príčinnej súvislosti s nesprávnym vedením zdravotnej
dokumentácie pacientky.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Jednotlivé predmety ochrany osobnosti v občianskom práve sa členia na práva na ochranu:
1./ života a zdravia, telesnej integrity,
2./ cti a ľudskej dôstojnosti,
3./ súkromia,
4./ mena (a priezviska),
5./ prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods.3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia.

Právny zástupca maloletého žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 21.1.2014 sa vyjadril k priebehu
konania a uskutočneniu dokazovania takto:

I.

„ K doterajšiemu priebehu konania o ochranu osobnosti a k vykonanému dokazovaniu podávame
nasledovné

v y j a d r e n i e:

II.

V prvom rade dávame do pozornosti konkrétne protiprávne konania zamestnancov odporcu, v
ktorých príčinnej súvislosti došlo k zásahu do jednej zo zložiek osobnosti navrhovateľa, a to zdravia
navrhovateľa. Ide o nasledovné non lege artis konania:

1. použitie vacuumextraktora napriek existencii kontraindikácie, a to hypoxii plodu,
2. podanie oxytocínu napriek existencii kontraindikácie, a to hypoxii plodu,
3. neodhalenie hypoxie v dôsledku nedostatočného monitorovanie oziev plodu ako aj v dôsledku
nesprávneho zaznamenávania oziev plodu,
4. neposkytnutie akejkoľvek zdravotnej starostlivosti matke navrhovateľa počas prvých piatich minút
trvania druhej doby pôrodnej,
5. tlačenie na maternicu matky navrhovateľa počas druhej doby pôrodnej, t.j. použitie Kristellerovej
expresie,
6. nepremeranie panvy matky navrhovateľa pred jej prijatím k pôrodu,

Protiprávne konanie zamestnancov odporcu, ktorým došlo k zásahu do osobnosti navrhovateľa
predstavuje aj nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie, ktorá obsahuje nepravdivé a vzájomne si
protirečiace tvrdenia.

III.

Predtým, než prejdeme k bližšej analýze vyššie uvedených protiprávnych pochybení, považujeme za
potrebné poukázať na pôvod poškodenia zdravia navrhovateľa, ktorým je hypoxia, ktorá neskôr prešla
do asfyxie.

Zo znaleckého posudku č. 121/2011 vypracovaného znaleckou organizáciou forensic.sk Inštitút
forenzných medicínskych expertíz s.r.o. (ďalej aj „znalecký posudok") vyplýva, že trvalé postihnutie
navrhovateľa je v príčinnej súvislosti s pôrodom, pričom konkrétnou príčinou poškodenia zdravia
navrhovateľa bola hypoxia.
Hypoxiou sa rozumie nedostatok kyslíka v organizme a prejavuje sa poklesom oziev plodu.

Na strane 70 znaleckého posudku je uvedené cit. „Trvalé postihnutie plodu je v príčinnej súvislosti s
jeho pôrodom".

Na strane 66 znaleckého posudku je uvedené cit. „Príčinou vzniku následku, t.j. ťažkého zdravotného
poškodenia dieťaťa, bola pravdepodobne nepoznaná či nerozpoznaná dlhšie trvajúca intrauterinná
(vnútromaternicová) hypoxia".

Na strane 60 znaleckého posudku je uvedené cit. „K vnútromaternicovej hypoxii (nedokysličení) plodu
dôjsť muselo a došlo".

Dôkaz o hypoxii poskytuje napr. aj
- správa o hospitalizácii (14.08.2006 - 05.09.2006), v ktorej sa konštatujú hypoxické multifokálne zmeny
u navrhovateľa,
- lekárska správa zo dňa 07.11.2006, v ktorej je ako diagnóza uvedená vnútromaternicová hypoxia,
- röntgenový nález zo dňa 7.11.2006, ktorý opäť potvrdil vnútromaternicovú hypoxiu,

O hypoxii svedčí tiež skutočnosť, že u navrhovateľa bola diagnostikovaná (a aj vo vyššie uvedených
správach uvádzaná):
- ťažká hypoxicko-ischemická encefalopatia,
- apnoe, t.j. nedýchanie,
- bradykardia, t.j. spomalená akcia srdca,
- predpôrodná a pôrodná asfyxia, t.j. ťažší stav hypoxie,

Existenciu hypoxie navrhovateľa potvrdil aj L.. U., ktorý v trestnom konaní podal znalecký posudok.

L.. U. vo výpovedi dňa 09.03.2009 uviedol:

„Celkový výsledok, teda ťažké postihnutie dieťaťa z dôvodu asfyxie dokladuje, že v priebehu pôrodu
sa vyskytli okolnosti, ktoré neboli identifikované a na ich základe teda nebolo možné korigovať vedenie
pôrodu tak, aby sa predišlo trvalým následkom".

L.. U. vo výpovedi dňa 21.07.2011 uviedol:

„Ja som v znaleckom posudku uviedol momenty, kde sa nezhoduje popis priebehu pôrodu s následkami,
tzn., že narodilo sa dieťa hypoxické, ale v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky nebolo vôbec uvedené,
že by k takejto skutočnosti malo prísť, nič tam nebolo uvedené, čo by signalizovalo, že dieťa sa má
narodiť hypoxické.

Dieťa sa narodilo hypoxické s trvalými následkami, zmeny sú buď nenapraviteľné, alebo čiastočne
korigovateľné, ale stupeň mne nie je známy.

Ešte chcem uviesť, že je nespochybniteľné, že to bola veľmi ťažká závažná hypoxia a bolo to potvrdené
aj klinickým vyšetrením, biochemickým, ako aj ultrasonografickým, nakoľko navrhovateľ 2/ mal edém
mozgu.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov, či svedok vylučuje, že dieťa nebolo hypoxické, svedok
udáva: Vylučujem.

V správe o novorodencovi je uvedené:

„Ťažká pôrodná asfyxia

Dlhodobá asi 1 hod trvajúca pôrodná asfyxia".

Z vyššie uvedeného vyplýva, že lekárskymi vyšetreniami vykonanými po pôrode navrhovateľa bolo
preukázané, že tento bol hypoxický a jeho súčasný zdravotný stav vznikol následkom hypoxie, ktorá
prešla až do asfyxie.

Nakoľko pôrod navrhovateľa bol ukončený váccumextraktorom a došlo aj k podaniu oxytocínu, pričom
hypoxia plodu predstavuje kontraindikáciu pre použitie váccumextraktora a podanie oxytocínu, je zrejmé,
prečo odporca spochybňuje a odmieta pripustiť existenciu hypoxie navrhovateľa.

Pokiaľ ide o moment vzniku hypoxie a jej trvanie, poukazujeme na skutočnosť, že posledný CTG záznam
bol vykonaný o 12,47 hod. v trvaní dvadsať minút. Na tomto zázname prejavy hypoxie zachytené neboli.
To znamená, že hypoxia sa musela prejaviť po 13,07 hod.

Presný čas vzniku hypoxie nevedel určiť L.. U. a tento čas nie je špecifikovaný ani v znaleckom posudku.
L.. U. a aj znalci však vylúčili, že by k vzniku hypoxie došlo počas trvania druhej doby pôrodnej, t.j. po
15,25 hod.

L.. U. vo výpovedi dňa 21.07.2011 uviedol:

„Ešte chcem uviesť, že v tomto prípade stav hypoxie nevznikol náhle, bola to otázka sledovania
aj niekoľkých desiatok minút. V tomto prípade, keďže navrhovateľka mala aj určité problémy, ktoré
vyplývajú zo zdravotnej dokumentácie, tak hneď, ak by bola monitorovaná, tak hneď pri prvej známke
nejakého momentu, že by dochádzalo k tejto tiesni, tak by bolo vlastne možné odsledovať, že prichádza
k hypoxii.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov na svedka, či sa hypoxia rozvinula pred začiatkom druhej
doby pôrodnej, svedok odpovedá: Na to by sa dalo odpovedať, že s pravdepodobnosťou hraničiacou
s istotou".

V znaleckom posudku je na strane 70 uvedené cit „Zdá sa však veľmi nepravdepodobné, že by k hypoxii
plodu bolo došlo až počas 15 minút trvania druhej doby pôrodnej (ak táto doba skutočne trvala 15 minút)".

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že hypoxia sa u navrhovateľa musela prejaviť počas prvej doby pôrodnej
medzi 13,07 hod a najneskôr 15,15 hod. resp. 15,20 hod (druhá doba pôrodná mala skončiť o 15,40
hod, resp. 15,35 hod., pričom hypoxia trvala niekoľko desiatok minút, t.j. minimálne 20 minút).

IV.

Z doteraz uvedeného vyplýva, že u navrhovateľa došlo k vzniku dlhotrvajúcej hypoxie počas prvej
doby pôrodnej. Pokiaľ ide o vedomosť zamestnancov odporcu o hypoxii navrhovateľa, tvrdíme, že títo
jednoznačne vedeli, že navrhovateľ je hypoxický.

O vedomosti zamestnancov odporcu o hypoxii navrhovateľa svedčí skutočnosť, že
1. až dodatočne po pôrode bol do zdravotnej dokumentácie zapísaný nesprávny a nereálny údaj o
ozvách plodu neklesajúcich pod 120/min počas druhej doby pôrodnej, a to napriek tomu, že lekár
prítomný pri pôrode potvrdil, že ozvy navrhovateľa z druhej doby pôrodnej neboli do zdravotnej
dokumentácie zapísané,
2. zo zdravotnej dokumentácie matky navrhovateľa zmizol CTG záznam, ktorý bol vyhotovený po jej
príchode na pôrodný sál , t.j. po 15,00 hod,
3. L.. U. potvrdil, že k použitiu vákuumextraktora pristúpili pre to, aby sa zabránilo prehĺbeniu hypoxie
plodu,
4. výpovede L.. U. a MUDr. Q. (lekárov prítomných pri pôrode) sú rozdielne vo vzťahu ku skutočnosti, či
dochádzalo k spomaľovaniu akcie srdca a aké boli ozvy plodu počas druhej doby pôrodnej,
5. v zariadení odporcu je úplnou samozrejmosťou výkon vakuumextrakcie počas hypoxie.

Ad 1.

Nesprávnosť a nereálnosť údaju o ozvách plodu neklesajúcich pod 120/min počas druhej doby pôrodnej
konštatovali znalci a aj L.. U.. Nesprávnosť tohto údaju však vyplýva aj zo skutočnosti, že navrhovateľovi
bola po pôrode vykonaná masáž srdca, ku ktorej sa pristupuje, ak sú ozvy pod 60/min. Je teda nereálne,
aby navrhvoateľ v jednej chvíli (v maternici) mal ozvy nad 120/min a o pár sekúnd na to mu ozvy držali
pod 60/min, v dôsledku čoho bolo nutné pristúpiť k záchrane života navrhovateľa resuscitáciou v podobe
masáže srdca.

MUDr. U. vo výpovedi dňa 21.07.2011 uviedol:

„Ja mám pochybnosti o tom, že ozvy navrhovateľa boli len 120, ale vychádzal som z materiálov, ktoré
mi boli predložené".

MUDr. U. vo výpovedi dňa 09.03.2009 uviedol:

„Je podľa mňa nepravdepodobné, že počas celej druhej pôrodnej doby plodové ozvy neklesli pod 120/
min a dieťa sa narodilo v stave ťažkej asfyxie /pridusenia/".

V znaleckom posudku je na strane 69 uvedené:

„Údaj o ozvách plodu 120/min. počas druhej doby pôrodnej nekorešponduje so zdravotným stavom, v
akom sa narodil mal. A. B.........Je však veľmi nepravdepodobné, aby mal plod počas celej druhej doby
pôrodnej ozvy nad 120/min a narodil sa s takým poškodením ako mal. A. B.".

V znaleckom posudku je na strane 60 uvedené:

„Takýto následok na zdravotnom stave plodu by podľa názoru znalcov nevznikol, ak by boli skutočne
monitorované uvádzané parametre plodu počas II. doby pôrodnej".

Vo vzťahu k nereálnosti odporcom uvádzaného údaju o ozvách plodu počas druhej doby pôrodnej
poukazujeme aj na skutočnosť, že samotní lekári prítomní pri pôrode počas druhej doby pôrodnej sa
nezhodli na hodnote týchto oziev, ba dokonca L.. U. uviedol, že ozvy navrhovateľa neboli do zdravotnej
dokumentácie zapísané. To znamená, že údaj o ozvách plodu počas druhej doby pôrodnej zapísaný
v zdravotnej dokumentácii nie je skutočným a pravdivým údajom. Z uvedeného vyjadrenia L.. U.
zároveň vyplýva, že zamestnanci odporcu sa neštítili vedome zapísať do zdravotnej dokumentácie údaj
nezodpovedajúci skutočnosti.

Nesprávnosť zápisu oziev plodu vyplýva aj z rozdielnych výpovedí lekárov prítomných pri pôrode, a
to L.. Q. a L.. U.. L.. Q. nepripúšťa, že by ozvy vôbec klesli pod 120/min a spomaľovala sa srdcová
činnosť navrhovateľa počas druhej doby pôrodnej, pričom L.. U. uvádza pokles oziev plodu, avšak nie
pod fyziologickú hranicu (100/min) a súčasne tvrdí, že ozvy boli 110 - 120/min. Keďže L.. U. sa podpísal
pod Vyjadrenie sa k liečebnému postupu na základe sťažnosti, kde sa uvádza, že ozvy neklesli pod 120/
min, sám L.. U. uvádza rozdielne údaje. Nakoľko aj L.. B. (bola prítomná pri pôrode ešte pred použitím
VE) do správy o novorodencovi uviedla, že ozvy boli do 120/min, je nepochybné, že údaj o ozvách
plodu neklesajúci pod 120/min počas celej druhej doby pôrodnej je údajom zlým a nezodpovedajúcim
skutočnosti.

V správe o novorodencovi vypracovanom L.. B., pediatričkou prítomnou pri pôrode je uvedené:

„Liečba na sále - masáž srdca.
V druhej dobe pôrodnej ozvy plodu do 120/min. Po vybavení AS prítomná do 100/min".

V odbornej publikácii Porodnictví od autorov Čech a kol. je na strane 171 uvedené:

„Nepriama masáž srdca (zahájenie pri pretrvávajúcej frekvencii srdca pod 60/min pri adekvátnej ventilácii
100% kyslíkom po dobu 30 sekúnd. ...Vonkajšiu masáž srdca ukončujeme, ak stúpne frekvencia srdcovej
činnosti nad 80/min".

L.. U. vo výpovedi dňa 04.02.2011 uviedol:

„Na otázku aké boli ozvy plodu svedok udáva, že boli 110-120/min.

Na otázku keďže v trestnom konaní ste povedali, že použitie vácuumextraktora Vám indikovali konk.
ukazovatele na jednotlivých prístrojoc , pýtam sa Vás, aké ukazovatele a na akých prístrojoch Vám
indikovali použitie vácuumextraktora.

Svedok udáva:
Plod bol sledovaný kardiograficky s tým, že ozvy plodu boli ako som spomínal 110-120/min. Iný prístroj
nebol použitý s tým, že nariadenie vákuumextraktora som nariadil na základe svojich skúseností aby
nedošlo k prehĺbeniu hypoxie plodu, opravujem, aby som zabránil vzniku hypoxie.

Právny zást. žalobcu trval na zaprotokolovaní výpovede svedka o prehĺbení hypoxie.

Na otázku právneho zást. žalobcu, či zmerali ozvy plodu pred použitím vácuumextraktora svedok
uviedol, že áno, zmerali, ale nie sú zapísané. U nás sa merajú ozvy po každej kontrakcii, ale nezapisujú
sa.

Právny zást. žalovaného uvádza, že v dokumentácii je zapísané, že ozvy neklesali pod 120/min. na čo
svedok uviedol, že tak sa to zapisuje".

L.. U. vo výpovedi dňa 11.10.2010 uviedol:

„Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov 1/, 2/, prečo svedok v trestnom konaní uviedol, že sa
spomaľovala akcia srdca u plodu a v súdnom konaní tvrdí niečo iné, svedok uvádza: Ak som v trestnom
konaní použil spojenie, že sa spomaľovala akcia srdca plodu, tak je to pravda, avšak neklesla pod
fyziologickú hranicu, napríklad pod 100 za minútu.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov 1/, 2/, či sa hodnota oziev plodu zapisuje v tretej dobe
pôrodu, svedok uvádza: Hodnoty oziev plodu sa monitorujú, hodnoty sa merajú počas kontrakcií, t.j.
medzi kontrakciami priebežne, avšak poukazujem na tú skutočnosť, že pri druhej dobe pôrodu, nemá
kto zapisovať tieto hodnoty. Dôležitejší je človek ako papiere".

L.. Q. v trestnom konaní uviedol:

„K veci ešte uvádzam, že použitie vákuumextraktora v danej chvíli bolo štandardné ......Naozaj sme
ho použili preto, lebo dané okolnosti nám to indikovali, teda na základe ukazovateľov na jednotlivých
prístrojoch".

L.. Q. vo výpovedi dňa 04.02.2011 uviedol:

„Druhá doba pôrodná predĺžená nebola a ani ozvy neklesli pod 120/min".

MUDr. Braunstein vo výpovedi dňa 07.03.2011 uviedol:

„Ozvy plodu boli dobré 120 za minútu počas pôrodu.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov 1/ , 2/, či sa spomaľovali počas druhej doby pôrodnej ozvy
srdca plodu pod 120 za minútu, svedok uvádza: Nie.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov 1/ , 2/, aby sa svedok vyjadril k tomu, že v trestnom konaní
uviedol, že na použitie vákuumextraktora indikovali konkrétne ukazovatele na jednotlivých prístrojoch,
teda aby svedok špecifikoval na akých prístrojoch, svedok uvádza: V pôrodnej sále máme jeden prístroj
kardiotokograf, ktorý vie monitorovať akciu srdca plodu. U navrhovateľa 2/ boli nad 120 a druhá časť,
ktorú vie tento prístroj hodnotiť je intenzita kontrakcií a o týchto som už hovoril v predchádzajúcom
vyjadrení. Preto sa prístroj kardiotokograf nazýva: kardio - monitorovanie oziev srdca a tokograf -
monitorovanie aktivity maternice".

S poukazom na skutočnosť, že
- neexistuje dôkaz o správnosti údajov o ozvách plodu v deň pôrodu od 13,07 hod (tieto boli len
dodatočne po pôrode pracovníkmi odporcu dopísané),
- údaje o ozvách plodu počas druhej doby pôrodnej neboli podľa svedeckej výpovede lekára prítomného
pri pôrode L.. U. vôbec zapísané,
- samotní lekári prítomní pri pôrode uvádzajú vo vzťahu k druhej dobe pôrodnej rozdielne údaje o ozvách
plodu,
- u navrhovateľa bola preukázateľne zistená hypoxia prejavujúca sa poklesom oziev,

je nepochybné, že záver o nesprávnosti údajov o ozvách plodu počas prvej a aj druhej doby pôrodnej
je plne opodstatnený a logický.

Keďže sa hypoxia prejavuje poklesom oziev plodu a použitie vacuumextraktora a podanie oxytocínu
predstavuje kontraindikáciu počas hypoxie, nie je prekvapujúce, že zamestnanci odporcu, ktorí podali
navrhovateľke podali oxytocín a použili vakuumextraktor, sa snažia za svojím protiprávnym konaním
zahladiť stopy tým, že dodatočne po pôrode zapíšu do zdravotnej dokumentácie údaj o ozvách plodu,
ktorý nesvedčí o hypoxii.

Ak uvážime skutočnosť, že znalci posudzujú prípady ex ante a nie ex post, zápisom iných údajov, aj keď
ničím nepodložených, získavajú zamestnanci odporcu výhodu spočívajúcu v tom, že ich konanie bude
hodnotené z pohľadu nimi uvádzaných a ničím nepreukázaných údajov. V tomto prípade to znamená, že
údajom o ozvách plodu neklesajúcich počas druhej doby pôrodnej pod 120/min sa zamestnanci odporcu
snažia preukázať, že nemali vedomosť o hypoxii navrhovateľa. Keďže tento údaj zapísali do zdravotnej
dokumentácii, aj znalci posudzujú ich vedomosť o hypoxii z tohto pohľadu.

Dôkazom takéhoto postupu znalcov je napr. konštatovanie v znaleckom posudku na strane 70 cit
„Keďže podľa zdravotnej dokumentácie nebola znalcami zistená hypoxia plodu, kontraindikácia použitia
vakuumextraktora nebola zjavná". Toto vyjadrenie znalcov sa pritom týka len toho, čo vyplýva zo
zdravotnej dokumentácie. Keďže bolo preukázané, že navrhovateľ trpel dlhotrvajúcou hypoxiou, čo bolo
potvrdené vyšetreniami (článok III. tohto vyjadrenia) a čo uvádzajú aj znalci v znaleckom posudku napr.
na strane 62, kde je uvedené cit. „K vnútromaternicovej hypoxii (neodkysličení) plodu dôjsť muselo a
došlo", je len na súde, aby dospel k záveru, či zamestnanci odporcu vedeli alebo nevedeli o hypoxii
navrhovateľa. Ako príklad uvedieme dopravnú nehodu. Vodič - vinník dopravnej nehody bude tvrdiť, že
dopravnú nehodu nespôsobil, keďže v meste dodržal rýchlosť a nešiel viac ako je povolená rýchlosť, t.j.
50 km/h. Z vyšetrovania nehody vyplynie, že tvrdenie vodiča o neprekročení rýchlosti 50 km/h sa ukáže

ako nepravdivé, nakoľko sa meraniami po nehode zistí, že tento vodič išiel rýchlosťou 80 km/h. V takej
situácii súd nebude mať problém (a v praxi ani nemá problém) rozhodnúť, že vodič prekročil povolenú
rýchlosť a z tohto dôvodu ho odsúdiť. Súd pritom nebude prihliadať (a ani neprihliada) na účelové
tvrdenia vodiča brániaceho sa, že neprekročil povolenú rýchlosť, keď bolo po nehode preukázané, že
túto rýchlosť skutočne prekročil.

Obdobne aj v prípade posudzovania pochybenia zamestnancov odporcu nie je možné ignorovať fakt,
že navrhovateľ bol hypoxický. Keďže existujú dôkazy o hypoxii navrhovateľa, ktorá vznikla už počas
prvej doby pôrodnej a súčasne neexistuje ani jeden dôkaz, ktorý by potvrdil neexistenciu hypoxie dňa
14.08.2006 od 13,07 hod., napr. v podobe CTG záznamu, je možné prijať jediný logický záver, a to,
že zamestnanci odporcu museli vedieť o hypoxii navrhovateľa. Následne je možné konštatovať, že
zamestnanci odporcu pochybili tým, že vykonali úkony, ktoré predstavujú kontraindikáciu počas hypoxie
(použitie vakuumextraktora, podanie oxytocínu) a nevykonali úkony na čo najrýchlejšiu záchranu
navrhovateľa (vykonanie cisárskeho rezu počas prvej doby pôrodnej resp. ukončenie pôrodu pomocou
kliešti počas druhej doby pôrodnej).

Ad 2.

Zamestnanci odporcu sa snažia zakryť svoju vedomosť o hypoxii aj tým, že zo zdravotnej dokumentácie
matky navrhovateľa zmizol CTG záznam, ktorý bol vyhotovený po jej príchode na pôrodný sál, t.j. po
15,00 hod. Zdôrazňujeme, že podľa výpovedí zamestnancov odporcu sa v zariadení odporcu vždy u
každej rodičky po jej príchode na pôrodný sál vyhotovuje CTG záznam. Hoci u matky navrhovateľa
bol CTG záznam po príchode na pôrodný sál vyhotovený, v zdravotnej dokumentácii sa tento záznam
z nám neznámych dôvodov nenachádza. Neexistencia tohto záznamu je zaujímavá z dôvodu, že
práve CTG záznam je listinným dôkazom o skutočných ozvách plodu. CTG záznam teda vie potvrdiť
vedomosť zamestnancov odporcu o existencii hypoxie navrhovateľa. Keďže navrhovateľ bol hypoxický,
je pochopiteľné, že zamestnanci odporcu nemajú záujem na tom, aby sa v zdravotnej dokumentácii
nachádzal CTG záznam potvrdzujúci hypoxiu. Pripomíname, že hypoxia navrhovateľa preukázateľne
trvala niekoľko desiatok minút pred pôrodom, t.j. práve v čase po 15,00 hod.

Keďže zo zdravotnej dokumentácie matky navrhovateľa zmizol CTG záznam vyhotovený po jej príchode
na pôrodný sál o 15,00 hod, sme presvedčení, že tento záznam zmizol z dôvodu, že predstavoval dôkaz
o hypoxii navrhovateľa. Ak by tomu tak nebolo, CTG záznam by zo zdravotnej dokumentácie nezmizol.

Pri výsluchu dňa 11.03.2011 svedkyňa C. (zdravotná sestra pracujúca na gynekologicko-pôrodníckom
oddelení v zariadení odporcu v čase pôrodu matky navrhovateľa) uviedla:

„Na otázku: Ako sa na gynekologicko-pôrodníckom oddelení v Lučenci sledujú ozvy plodu na pôrodnej
sále?

Pri prijímaní matky na pôrodný sál sa automaticky matka napojí na prístroj kardiotokograf napoja sa
peloty na ozvy plodu a sledovanie pôrodnej činnosti. Z toho prístroja potom vyjde záznam, ktorý je 20
minútový alebo podľa potreby.

Na otázku: Sa tento záznam zakladá do zdravotnej dokumentácie. Svedkyňa odpovedá, že áno po
vyhodnotení lekárom sa zakladá".

Pri výsluchu dňa 27.05.2011 svedkyňa N. (zdravotná sestra pracujúca na gynekologicko-pôrodníckom
oddelení v zariadení odporcu v čase pôrodu matky navrhovateľa) uviedla:

„Na otázku právneho zástupcu: Zakladáte záznam z monitorovania oziev plodu na pôrodnej sále:
Svedkyňa uvádza: Áno".

Ak by odporca tvrdil, že u matky navrhovateľa nebol vykonaný CTG záznam, potom sa pýtame, prečo
práve matke navrhovateľa nebola poskytnutá rovnaká zdravotná starostlivosť ako iným rodičkám v
zariadení odporcu, a sledovanie oziev plodu bolo v jej prípade zanedbané, hoci zariadenie odporcu je
na takýto monitoring vybavené?

Ad 3.

L.. U. vo výpovedi dňa 04.02.2011 uviedol:

„Na otázku keďže v trestnom konaní ste povedali, že použitie vácuumextraktora Vám indikovali konk.
ukazovatele na jednotlivých prístrojoch, pýtam sa Vás, aké ukazovatele a na akých prístrojoch Vám
indikovali použitie vákuumextraktora.

Svedok udáva:
Plod bol sledovaný kardiograficky s tým, že ozvy plodu boli ako som spomínal 110-120/min. Iný prístroj
nebol použitý s tým, že nariadenie vákuumextraktora som nariadil na základe svojich skúseností aby
nedošlo k prehĺbeniu hypoxie plodu, opravujem, aby som zabránil vzniku hypoxie.

Právny zást. žalobcu trval na zaprotokolovaní výpovede svedka o prehĺbení hypoxie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že L.. U. sa jasne vyjadril, že dôvodom použitia vákuumextraktora bola
snaha zabrániť prehĺbeniu hypoxie. Až dodatočne pri protokolácii, keď si uvedomil z čoho sa usvedčil,
sa snažil opraviť svoju výpoveď. Sme presvedčení, že ak by L.. U. nevedel o hypoxii, istotne by sa
"nepomýlil".

Ad 4.

Vedomosť L.. U. o hypoxii plodu vyplýva aj z jeho nasledovných vyjadrení, ktoré sú paradoxne v rozpore
s vyjadreniami L.. Q..

L.. U. v trestnom konaní uviedol:

„Vzhľadom k tomu, že plod bol ohrozený, lebo sa spomaľovala akcia srdca, tak sme sa rozhodli, že
použijeme operačné ukončenie pôrodu vákumextraktorom.

Nakoľko u plodu bola spomalená akcia srdca, preto sme použili aj vákumextraktor.

K veci ešte uvádzam, že použitie vákuumextraktora v danej chvíli bolo štandardné ......Naozaj sme
ho použili preto, lebo dané okolnosti nám to indikovali, teda na základe ukazovateľov na jednotlivých
prístrojoch."

L.. Q. v trestnom konaní uviedol:

„K veci ešte uvádzam, že použitie vákuumextraktora v danej chvíli bolo štandardné ......Naozaj sme
ho použili preto, lebo dané okolnosti nám to indikovali, teda na základe ukazovateľov na jednotlivých
prístrojoch".

L.. Q. vo výpovedi dňa 07.03.2011 uviedol:

„Ozvy plodu boli dobré 120 za minútu počas pôrodu. (strana 6)

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov 1/ , 2/, či sa spomaľovali počas druhej doby pôrodnej ozvy
srdca plodu pod 120 za minútu, svedok uvádza: Nie.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov 1/ , 2/, aby sa svedok vyjadril k tomu, že v trestnom konaní
uviedol, že na použitie vákuumextraktora indikovali konkrétne ukazovatele na jednotlivých prístrojoch,
teda aby svedok špecifikoval na akých prístrojoch, svedok uvádza: V pôrodnej sále máme jeden prístroj
kardiotokograf, ktorý vie monitorovať akcie srdca plodu. U navrhovateľa 2/ boli nad 120 a druhá časť,
ktorú vie tento prístroj hodnotiť je intenzita kontrakcií a o týchto som už hovoril v predchádzajúcom
vyjadrení. Preto sa prístroj kardiotokograf nazýva: kardio - monitorovanie oziev srdca a tokograf -
monitorovanie aktivity maternice".

V tejto súvislosti je zaujímavé, že hoci L.. U. prišiel na pôrodný sál neskôr ako L.. Q., L.. U. otvorene
hovorí o tom, že akcia srdca sa spomaľovala, čo je v rozpore s tvrdením L.. Q., ktorý vyslovene poprel
spomaľovanie akcie srdca u navrhovateľa.

Skutočnosť, že práve spomaľovanie akcie srdca navrhovateľa (čo je tiež príznak hypoxie) viedlo
k rozhodnutiu použiť vákuumextraktor, dokazujú aj vyjadrenia lekárov, podľa ktorých ich k použitiu
vákuumextraktora viedli ukazovatele na jednotlivých prístrojoch. Keďže nehovorili o jednom ukazovateli,
ale o viacerých ukazovateľoch, pričom na pôrodnej sále sa podľa ich vyjadrenia používa kardiotokograf,
ktorý poskytuje jeden ukazovateľ o činnosti maternice a jeden ukazovateľ o ozvách plodu, máme za to,
že k rozhodnutiu použiť vákuumextraktor ich viedla práve hypoxia navrhovateľa.

Ad 5.

Záver z bodu 4 tohto článku podporuje aj fakt, že v zariadení odporcu sa štandardne pristupuje
k ukončeniu pôrodu vákuumextraktorom počas hypoxie. Skutočnosť, že vakuumextraktor sa na
gynekologicko-pôrodníckom oddelení používa počas hypoxie úplne bežne, potvrdili vo svojich
výpovediach aj zamestnanci odporcu, zdravotná sestra M. a N.. K použitiu VE počas hypoxie sa vyjadril
aj ďalší zamestnanec odporcu L.. F., ktorý potvrdil, že pri hypoxii plodu sa vždy rozhodovali medzi
vykonaním sekcia alebo použitím vákuumextraktora.

L.. F. vo výpovedi dňa 11.10.2010 uviedol:

„Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov 1/ , 2/, akým spôsobom sa postupovalo pri hypoxii, svedok
uvádza: O tomto rozhodoval vždy atestovaný lekár. Ja som bol neatestovaným lekárom, preto atestovaný
lekár stále rozhodol, či sa vykoná sekcia , použije sa vákuumextraktor, avšak vždy to robil atestovaný
lekár, ktorý rozhodol na ďalšom vedení pôrodu".

M. vo výpovedi dňa 11.03.2011 uviedla:

„Na otázku: Ako ukončuje pôrod lekár, keď plod trpí hypoxiou?
P. uvádza: Neviem čo myslíte, hypoxie sú rôzne.
Právny zástupca dopĺňa : pokiaľ ide o chronickú hypoxiu.
Svedkyňa uvádza: Tak ako povie lekár, na otázku aby to konkretizovala podľa svojej praxe uvádza:
vakuumextraktor, kliešte, cisársky rez".

N. vo výpovedi dňa 11.03.2011 uviedla:

„Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa: Vy informujete lekára o hodnote oziev plodu počas druhej
doby pôrodnej?

Svedkyňa uvádza. Áno.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa : Podľa hodnoty oziev plodu vy viete, či je dieťa ohrozené
hypoxiou alebo nie?

Svedkyňa uvádza: Áno.

Na otázku právneho zástupcu: Boli ste prítomná pri pôrode na gyn. odd. v Lučenci, ktorý bol ukončený
vakuumextraktorom ak bolo dieťa ohrozené hypoxiou?

Svedkyňa uvádza: Áno.

N. vo výpovedi dňa 04.05.2011 uviedla:

„Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov 1/, 2/, či svedkyňa bola prítomná pri ukončení pôrodu
použitím vákuumextraktora u novorodenca, ktorý je postihnutý hypoxiou, svedkyňa uvádza: Viac krát
som bola prítomná, keďže pracujem na gynekologickom oddelení. V tom prípade sa vákuumextraktor

použije, ak ide o vyčerpanosť matky, nespoluprácu matky, avšak hlavička plodu musí byť v pošvovom
vchode alebo východe".

Vzhľadom na zaužívanú prax v zariadení odporcu niet najmenšieho dôvodu pochybovať, že aj v prípade
matky navrhovateľa bola vykonaná vakuumextrakcie z dôvodu hypoxie navrhovateľa, t.j. zamestnanci
odporcu vedome zvolili non lege artis postup. V tejto súvislosti dávame do pozornosti vyjadrenia znalcov
a aj L.. U., ktorí vyjadrili vážne pochybnosti nad opodstatnenosťou dôvodov vedúcich k ukončeniu pôrodu
vakuumextraktorom, ktoré uvádzajú zamestnanci odporcu.

V pôrodopise je uvedené:

„Pre sekundárne slabú pôrod. činnosť rozhodnuté o ukončení pôrodu per VE.

Pre nespoluprácu rodičky a sekundárne slabú pôrod. činnosť v II. DP po privolaní druhej služby
rozhodnuté o ukončení pôrodu operatívne per VE".

Z pôrodopisu je zrejmé, že po tom, čo už bola zapísaná jediná indikácia k použitiu vakuumextraktora,
zamestnanci odporcu na ďalšom nižšom mieste v pôrodopise dopísali ďalšiu údajnú indikáciu, a to
nespoluprácu rodičky. Dôvodom, prečo bola nespolupráca dodatočne dopísaná je skutočnosť, že
samotná sekundárne slabá pôrodná činnosť nepredstavuje indikáciu k použitiu vakuumextraktora.

V znaleckom posudku je na strane 59 uvedené:

„Išlo o pacientku, kde reálne vznikla potreba ukončenia pôrodu vakuumextrakciou v priebehu II. doby
pôrodnej, avšak ani napriek tomu nebola zdravotná dokumentácia vedená správne a dostatočne, pretože
vôbec nevysvetľuje jasne a zreteľne indikáciu k použitiu vakuumextraktora".

„Sekundárne slabá pôrodná činnosť samotná, pokiaľ je plod v dobrej kondícii a nehrozí mu intrauteriná
hypoxia, nie je indikáciou na ukončenie pôrodu cisárskym rezom......Až v prípade, ak medikácia
oxytocínom nie je úspešná a pôrod nepostupuje, indikuje sa ukončenie pôrodu cisárskym rezom z
dôvodu nepostupujúceho pôrodu

Pokiaľ by sa počas pôrodu k sekundárne slabej pôrodnej činnosti pridružila hypoxia plodu, resp. hroziaca
hypoxia plodu, bola by to jendnoznačná indikácia na ukončenie gravidity cisárskym rezom. Medikácia
Oxytocinom nie j v takom to prípade prípustná a išlo by o posptup non lege artis".

U.. L.. J. G., K.. vo svojom stanovisku zo dňa 19.09.2007 uviedol:

„Tak isto nie je zdôvodnené operačné ukončenie pôrodu vákuumextraktorom. Nie je uvedená ani
indikácia na operačný pôrod, rovnako ani kto tento spôsob pôrodu indikoval"

L.. U. vo znaleckom posudku uviedol:

„Z partogramu sa nedá resp. nie je zrozumiteľne zaznačený stav vstupovania hlavičky do panve ani
indikácia k operačnému ukončeniu pôrodu.

K indikácii k operačnému ukončeniu pôrodu je ako dôvod uvedená sekundárne slabá pôrodná
činnosť.....Pokiaľ takýto stav nie je spojený s inou patológiou ohrozujúcou matku alebo plod a pôrod
nie je neúmerne predĺžený, nie ej to dôvod na jeho operačné ukončenie, ale na farmokologickú
podporu......Nespolupracujúca rodička tiež nie je výnimočná a je skôr otázkou psychoterapie a
farmakologického postupu"

L.. U. vo výpovedí dňa 09.03.2009 uviedol:

„Z tohto pohľadu sa teraz zdá, že k rozhodnutiu použiť vákuumextraktor viedli ešte aj iné okolnosti, ktoré
nie sú v pôrodopise zdokumentované".

L.. U. vo výpovedí dňa 21.07.2011 uviedol:

„Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov, či existuje hodnoverný dôkaz o sekundárne slabej činnosti
svedok udáva:

Je to dôveryhodnosť ošetrujúceho personálu".

R.. L.. T. F. U.. v odbornom stanovisku zo dňa 30.10.2007 uviedo:

„Dá sa predpokladať, že lekár použil Vakuum Extraktor z východu, pre alteráciu oziev a hroziacu hypoxiu
plodu, kedy sa cisársky rez už nedal uskutočniť a bolo potrebné urýchlene pre záchranu plodu ukončiť
pôrod".

S poukazom na niektoré tvrdenia zamestnancov, podľa ktorých druhá doba pôrodná nebola predĺžená
a ozvy navrhovateľovi počas druhej doby pôrodnej boli nad 120/min, tvrdíme, že nebol dôvod
ukončiť pôrod vákuumextraktorom z dôvodov uvádzaných zamestnancami odporcu. Sekundárne slabá
pôrodná činnosť sa dá ovplyvniť medikamentózne a sama osebe nepredstavuje dôvod na ukončenie
pôrodu vákuumextraktorom. V prípade matky navrhovateľa navyše neexistuje dôkaz o sekundárne
slabej pôrodnej činnosti, t.j. záznam o frekvencii, amplitúde, tonuse a intenzite kontrakcií. Navyše
za sekundárne slabú pôrodnú činnosť rozhodne nemožno považovať minimálne šesť kontrakcií za
posledných desať minút trvania druhej doby pôrodnej, t.j. minimálne jedna kontrakcia každú minútu a
štyridsať sekúnd.

Údajná nespolupráca matky navrhovateľa pri pôrode je tiež nepreukázaná, nakoľko existujú dva zápisy
v zdravotnej dokumentácie, pričom podľa jedného zápisu matka navrhovateľa nespolupracovala pri
pôrode a podľa druhého pri pôrode spolupracovala.

Uvedené skutočnosti a fakt, že navrhovateľ bol hypoxický a k použitiu vákuumextrakcie počas hypoxie
v zariadení odporcu bežne dochádza, tvrdíme, že skutočným dôvodom použitia vákuumextraktora bola
hypoxia navrhovateľa. K takémuto logickému záveru v podstate dospel aj R.. F..

V súvislosti so skutočnosťou, že v súčasnosti je v zdravotnej dokumentácii ako indikácia k použitiu
vakuumextraktora uvedená sekundárne slabá pôrodná činnosť a nespolupracujúca rodička, považujeme
za potrebné poukázať na dôležitú skutočnosť, ktorú uvádza aj R.. D., R.. F., ako aj U.. G., ktorí skúmali
zdravotnú dokumentáciu pred tým, než sa dostala do dispozície L.. U. a znalcov. R.. D., R.. F. ako aj
U.. G. zhodne uvádzajú, že v zdravotnej dokumentácii chýba indikácia k operačnému ukončeniu pôrodu
matky navrhovateľa, t.j. vychádzali zo zdravotnej dokumentácie, v ktorej chýbal údaj o tom, prečo došlo
k použitiu vakuumextraktora. Táto skutočnosť nás utvrdzuje v tom, že došlo k manipulácii so zdravotnou
dokumentáciou, k čomu by sa samozrejme nikto neodhodlal jedine vtedy, keby nemal záujem niečo
tajiť, napr. svoje pochybenie. Ak prihliadneme na stav, v akom sa nachádza zdravotná dokumentácie (je
nekompletná, obsahuje nepravdivé, navzájom si protirečiace údaje, pričom niektoré najdôležitejšie údaje
nie sú zaznamenané vôbec, zo zdravotnej dokumentácie zmizol CTG záznam vyhotovený 14.08.2006
po 15,00 hod) a fakt, že zamestnanci odporcu konali non lege artis (napr. použite vakuumextraktora
počas hypoxie) nie je prekvapujúce, že existoval záujem na zničení resp. pozmenení dôkazov.

R.. D. v stanovisku zo dňa 28.01.2008 uviedol:

„Zároveň chcem zdôrazniť, že nedostatky, na ktoré poukazuje v odbornom stanovisku doc. F., ale
najmä prof. G. sú v tomto prípade tak závažné, že by mali byť predmetom represívnych opatrením
zmysle udelenia finančnej pokuty, za hrubé a opakované porušovanie predpisov a povinností vo vedení
zdravotnej dokumentácie, v ktorej chýbajú tak závažné skutočnosti, ako je indikácia k operačnému
ukončeniu pôrodu, záznam o priebehu operačného ukončenia pôrodu (operačný nález), doba trvania
operácie, v tomto prípade doba trvania extrakcie hlavičky".

R.. F. v stanovisku zo dňa 30.10.2007 uviedol:

„Dokumentácia je nedostatočná vo veľkej miere väčšine nečitateľná. Presné časové intervaly, hlavne
priebeh vlastného pôrodu, t.j. druhej doby pôrodnej, indikácia na rýchle ukončenie pôrodu a vybavenie
plodu, indikácia na použitie vhodnej operačnej techniky, z ktorej roviny panvovej bol Vakuum Extraktor

použitý, koľko lekárov bolo pri pôrode, kto robil vákuum extrakciu, na koľko trakcií sa podarilo vybaviť
plod, ako bol plod resuscitovaný do príchodu anesteziológa, na všetky tieto otázky nie je v dokumentácii
presný a podrobný popis".

U.. G. v stanovisku zo dňa 10.10.2007 uviedol:

„Ak je indikácia na operačné vedenie pôrodu, musí byť uvedená jednoznačná indikácia a čas, pečiatka
a podpis indikujúceho lekára. Priebeh operačného pôrodu musí byť podrobne opísaný. V prípade J. B.
v zdravotnej dokumentácii všetko chýba".

V.

Zo skutočností uvedených v predchádzajúcich článkoch vyplýva, že u navrhovateľa došlo k vzniku
dlhotrvajúcej hypoxie, pričom z dôkazov vyplýva, že zamestnanci odporcu o hypoxii navrhovateľa vedeli.

Použitím vákuumextraktora a podaním oxytocínu počas hypoxie dochádza k zhoršeniu a prehĺbeniu
hypoxie a tým pádom aj k poškodeniu zdravia. Z tohto dôvodu je použitie vákuumextraktora a podanie
oxytocínu počas hypoxie zakázané. V tomto prípade ide teda o úkony non lege artis. Keďže zamestnanci
odporcu k týmto úkonom pristúpili za plnej vedomosti o existencii hypoxie navrhovateľa, je zrejmé, že
použitie vákuumextraktora a podanie oxytocínu predstavujú protiprávne úkony, v príčinnej súvislosti s
ktorými došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa.

V súvislosti s použitím vakuumextraktora dodávame, že aj samotný vakuumextraktor môže spôsobiť
vnútrolebečné krvácanie navrhovateľa.

L.. U. vo výpovedi zo dňa 21.07.2011 uviedol:

„V tomto prípade u navrhovateľa 2/ išlo i kombináciu traumatického a hypoxického krvácania, zo
zdravotnej dokumentácie nevyplývajú údaj o dĺžke podtlaku, o rýchlosti podtlaku, v prípade rýchleho
nasadenia peloty a podtlaku je riziko krvácania vyššie ako pri postupnom spontánnom pôrode. Ďalej
chcem ešte uviesť, že pri použití vákuumextraktora môže prísť aj k konformácii hlavičku, tzn., že jej
stlačenie je väčšie ako sú schopné tkanivá tolerovať, ale ja neviem uviesť v tomto prípade, že či prišlo
k aj takejto konformácii hlavičky".

VI.

Ak by odporca trval na tom, že jeho zamestnanci nemali vedomosť o existencii hypoxie, potom sa
odporca usvedčuje z ďalších protiprávnych konaní, a to z nedostatočného monitorovania oziev plodu a
nesprávneho zaznamenávania oziev plodu.

Podľa § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z.

„Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je
poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so
zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy".

Monitorovaniu oziev plodu predstavuje v zmysle ust. § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. zdravotný
výkon na správne určenie diagnózy, nakoľko práve vďaka lege artis monitorovaniu oziev plodu je možné
hypoxiu včas odhaliť a zabrániť vzniku trvalých následkov na zdraví dieťaťa tým, že sa pristúpi k
adekvátnym riešeniam, a to k cisárskemu rezu počas prvej doby pôrodnej a k použitiu klieští počas druhej
doby pôrodnej. Nevykonanie monitorovania oziev plodu dokazuje nesprávne poskytnutie zdravotnej
starostlivosti.

Skutočnosť, že monitorovanie oziev plodu bolo vážnym spôsobom zanedbané, je viackrát konštatovaná
aj v znaleckom posudku.

Na strane 63 znaleckého posudku je uvedené:

„Po analýze podkladov je možné konštatovať, že zdravotnícky personál, ktorý sa podieľal na pôrode
pani B. nevykonal dostatočný monitoring pred pôrodom a absolútne nedostatočne viedol zdravotnú
dokumentáciu najmä vo vzťahu k neskorším komplikáciám pôrodu".

Na strane 64 znaleckého posudku je uvedené:

„Medzi intermitentným monitorovaním karditokoggrafom je nutné sledovať ozvy plodu stetoskopom a v
prípade zistenia patológie ihneď nasadiť („natočiť") monitor. Len uvedeným spôsobom je možné zistiť
počínajúcu intrauterinnú hypoxiu plodu".

Na strane 60 znaleckého posudku je uvedené:

„Nevykonanie vyšetrenia a opakované neopísanie vaginálneho nálezu je postupom non lege artis - t.j.
postupom v rozpore so zásadami správnej liečby".

Na strane 65 znaleckého posudku je uvedené:

„V celom priebehu pôrodu nebola správne vedená zdravotná dokumentácia a taktiež nebola pani B.
opakovane a dostatočne monitorovaná".

L.. U. vo výpovedi dňa 21.07.2011 k nedostatočnému monitorovaniu oziev plodu uviedol:

„Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov, že keďže dieťa sa narodilo hypoxické, prečo ošetrujúci
personál nezistil tento stav, svedok udáva:

Že v zdravotnej dokumentácii nebol zaevidovaný žiadny signál hypoxie, nakoľko je tu rozpor medzi touto
zdravotnou dokumentáciou a objektívnym stavom, ktorý tu je. Že nakoľko objektívny stav bol taký, že
novorodenec bol hypoxický, že tam bola hypoxia a trvalo to aj pár desiatok minút, podľa jeho názoru pri
dôslednom sledovaní pôrodu mali takýto stav zaevidovať".

V znaleckom posudku je na strane 70 uvedené cit. „V každom prípade však hypoxia plodu mohla byť
najmä v I. dobe pôrodnej aj nerozpoznaná, pretože rodička podľa názoru znalcov nebola opakovane a
dostatočne monitorovaná".

Okrem zanedbania monitorovania oziev plodu bolo zanedbané aj vaginálne vyšetrovanie matky
navrhovateľa, ktorá bola v deň pôrodu vyšetrená len o 10,30 hod, a to napriek skutočnosti, že pôrod bol
ukončený o 15,40 hod resp. 15,35 hod.

K dôležitosti samotného monitorovania oziev plodu uvádzame, že toto je potrebné práve z toho dôvodu,
že hypoxia (a ani jej ťažšia forma asfyxia) nie je asymptomatická. To znamená, že hypoxiu je možné
odhaliť, pokiaľ sa zamierame na sledovanie symptómov, a to oziev plodu, keďže ako už bolo uvedené,
hypoxia sa prejavuje poklesom oziev plodu.

Tvrdíme, že nediagnostikovanie hypoxie v dôsledku nedostatočného monitorovania oziev plodu je v
príčinnej súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľa z dôvodu, že práve lege artis monitorovanie oziev
plodu umožňuje včas odhaliť hypoxiu plodu a učiniť kroky na zabránenie jej rozvoja resp. prehĺbenia,
a to vykonaním cisárskeho rezu (počas prvej doby pôrodnej) alebo použitím klieští (počas druhej doby
pôrodnej), t.j. vykonaním úkonov, ktorými dôjde k čo najrýchlejšiemu a najbezpečnejšiemu ukončeniu
pôrodu.

Ak by sme teda akceptovali tvrdenie odporcu, že jeho zamestnanci nevedeli o hypoxii navrhovateľa,
potom môžeme oprávnene konštatovať, že protiprávne konanie zamestnancov odporcu spočíva v
neodhalení hypoxie v dôsledku nedostatočného monitorovania oziev plodu počas prvej a druhej doby
pôrodnej. Keby totiž zamestnanci odporcu včas odhalili hypoxiu, nepoužili by vakuumextraktor a nepodali
by oxytocín, keďže pri týchto úkonoch sa zhoršujú následky hypoxie a tým pádom dochádza aj k
poškodeniu zdravia. Nediagnostikovanie hypoxie v dôsledku nedostatočného monitorovania oziev plodu

počas prvej a druhej doby pôrodnej teda predstavuje protiprávne konanie zamestnancov odporcu, ktoré
je v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľa.

VII.

Ako sme už uviedli v predchádzajúcom článku, ak by odporca popieral vedomosť svojich zamestnancov
o hypoxii, usvedčuje sa okrem iného z ďalších protiprávnych konaní, a to neodhalenia hypoxie v
dôsledku nedostatočného monitorovania oziev plodu a nesprávneho zaznamenávania oziev plodu.
Nesprávne zaznamenávanie oziev plodu spôsobilo, že zamestnanci odporcu neodhalia hypoxiu a preto
neprispôsobili vedenie pôrodu tejto skutočnosti a vykonali úkony vedúce k prehĺbeniu hypoxie a tým
pádom aj k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa.

Nesprávnosť zaznamenaných oziev plodu sme podrobne rozobrali v článku IV. bod 1 tohto vyjadrenia,
a preto len pripomíname, že ozvy plodu zapísané v zdravotnej dokumentácii nekorešpondujú so
skutočnosťou, že navrhovateľ bol hypoxický.

Ak by sme teda akceptovali tvrdenie odporcu, že jeho zamestnanci nevedeli o hypoxii navrhovateľa,
potom môžeme oprávnene konštatovať, že protiprávne konanie zamestnancov odporcu spočíva v tom,
že neodhalili hypoxiu navrhovateľa v dôsledku nesprávne zaznamenaných oziev plodu. Neodhalenie
hypoxie, v dôsledku nesprávneho zaznamenávanie oziev plodu počas prvej a druhej doby pôrodnej teda
predstavuje protiprávne konanie zamestnancov odporcu, ktoré je v príčinnej súvislosti s poškodením
zdravia navrhovateľa. Dôkazom tohto záveru je aj vyjadrenie znalcov v znaleckom posudku, ktorí na
strane 62 uviedli cit. „Pokiaľ plodu hrozila intrauterinná hypoxia a pôrod by bol ukončený cisárskym
rezom, je vysoko pravdepodobné, že by sa narodilo dieťa životaschopné a bez postihnutia". K
tomuto vyjadreniu znalcov dodávame, že použitie podmieňovacieho spôsobu nie je na mieste, nakoľko
intrauterinná hypoxia bola vyšetreniami po pôrode diagnostikovaná.

VIII.

Protiprávnym konaním zamestnancov odporcu je aj neposkytnutie akejkoľvek zdravotnej starostlivosti
matke navrhovateľa počas prvých piatich minút trvania druhej doby pôrodnej, t.j. postup v rozpore s ust.
§ 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že druhá doba pôrodná mala začať o 15,25 hod. L.. Q. prevzal
vedenie pôrodu o 15,30 hod. V čase medzi 15,25 hod. a 15,30 hod. bol za vedenie pôrodu zodpovedný
L.. F., ktorý podľa vlastných slov žiadne úkony počas prvých piatich minút trvania druhej doby pôrodnej
nevykonal. Máme za to, že ak by L.. F. poskytol resp. nariadil poskytnutie zdravotnej starostlivosti matke
navrhovateľa, mohlo dôjsť k odhaleniu hypoxie a k čo najskoršej záchrane navrhovateľa, t.j. zabránilo by
sa poškodeniu zdravia navrhovateľa. L.. F. tak mal nariadiť sledovanie oziev plodu a následne ukončiť
pôrod pomocou klieští.

Neposkytnutie akejkoľvek zdravotnej starostlivosti (vrátane nevyhnutných vyšetrení) matke
navrhovateľa počas prvých piatich minút trvania druhej doby pôrodnej považujeme za protiprávne
konanie, ktoré je v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľa.

L.. Q. vo výpovedi dňa 04.02.2011 uviedol:

„Na otázku, či počas druhej doby pôrodnej na sále bol prítomný L.. F. svedok udáva:

Myslím, že nie Dr. F. pôrod začal a o 15.30 hod, som prebral službu ja".

L.. F. vo výpovedi dňa 04.02.2011 uviedol:

„Aké úkony ste urobili počas druhej doby pôrodnej kým prevzal pôrod L.. Q., svedok udáva: Ja som
neurobil nič počas druhej doby pôrodnej.

Na otázku, kto sa staral o rodičku medzi 15.25 hod od začiatku druhej doby pôrodnej a 15.30 hod. kým
si pôrodnú sálu prevzal Dr.Q. svedok odpovedá: Nevie, on úkony v druhej pôrodnej dobe nevykonával".

IX.

V príčinnej súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľa je aj použitie tlaku na maternicu matky
navrhovateľa počas druhej doby pôrodnej, t.j. použitie tzv. Kristellerovej expresie, v dôsledku ktorej došlo
k poškodeniu jeho centrálnej nervovej sústavy (ďalej aj „CNS") a zlomenine jeho kľúčnej kosti.

V publikácii Pôrodnícka analgezie a anestezie od autorov Kužel D., Pařížek A. je uvedené:

„Tlak na delohu (maternicu) môže vyvolať vyplavenie koagulačných působku .........Traumatismem je
ohrožen i plod (CNS, skelet, dutina bŕišní).

Dôkaz: Kópia z publikácie Pôrodnícka analgezie a anestezie.

V tejto súvislosti dávame v prvom rade do pozornosti vyjadrenie L.. T. U., ktorý v zápisnici z odbornej
komisie predsedu ÚDZS poukázal na skutočnosť, že fraktúra kľúčnej kosti navrhovateľa, ku ktorej došlo
pri pôrode je výsledkom násilného tlaku na brucho.

Použitie Kristellerovej expresie, t.j. tlaku na maternicu, dokazujú nasledovné skutočnosti:

V pôrodopise je uvedené:

„Na 4 kontrakcie za tlaku na fundus maternice porodená hlavička plodu".

Vo vyjadrení k liečebnému postupu odporcu na základe sťažnosti je uvedené:

„Po pokusnej trakcii, následne počas kontrakcie trakcia za pomoci tlaku druhého lekára na fundus
maternice".

Svedkyňa M. v trestnom konaní uviedla:

„Potom spoločne sa snažili potlačiť na maternicu rodičky".

L.. Q. v trestnom konaní uviedo:

„Potom, ako prišiel L.. U. na sálu, tak sme skúsili spoločne potlačiť na maternicu rodičky".

Skutočnosť, že použitie Kristellerovej expresie v zariadení odporcu je úplne bežné dokazujú aj výpovede
zdravotných sestier Bc. J. C. a V. N..

Svedkyňa N. vo výpovedi zo dňa 27.05.2011 uviedla:

„Na otázku právneho zástupcu: za akých okolností pristupujú lekári na gyn. odd. v Lučenci k tlačeniu
na maternicu rodičky?
Svedkyňa uvádza:
V ojedinelých prípadoch.

Na otázku právneho zástupcu: V čom spočíva ojedinelosť?

Keď hlavička dieťatka sa prerezáva cez pošvu, alebo je v pošvovom vchode, matka nespolupracuje
alebo nevládze tlačiť.

Na otázku právneho zástupcu: Ako sa volá tento zákrok, tlačenie na maternicu?

Svedkyňa uvádza: Kristellerova expresia".

Svedkyňa N. vo výpovedi zo dňa 04.05.2011 uviedla:

„Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov 1/, 2/, stáva sa, že lekár tlačí na brucho rodičky pri pôrode:
Stáva sa, že tlačí lekár na fundus maternice, hovorí sa tomu Kristellerova expresia.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov 1/, 2/, za akých podmienok sa pristupuje k tlačeniu na
brucho u rodičky, svedkyňa uvádza: Ak sú zlé ozvy plodu, alebo ak má dôjsť k samotnému pôrodu, avšak
len v tom prípade, ak hlavička dieťaťa je vo východe alebo v pošvovom vchode".

Svedkyňa C. vo výpovedi zo dňa 15.06.2011 uviedla:

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov 1/, 2/, či sa stáva, že pôrodník pomôže rodičke tlačením
na maternicu pri pôrode, svedkyňa uvádza: Áno, ide o tlačenie na fundus maternice, používa sa ale
výnimočne.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov 1/, 2/, či svedkyňa hovorila na základe jej skúseností na
gynekologickom oddelení v Lučenci, svedkyňa uvádza: Áno".

V znaleckom posudku na strane 63 je uvedené:

„Čo sa týka tlačenia na maternicu lekármi cez brušnú stenu, tak isto chýba popis spôsobu tlačenia,
podľa ústneho vyjadrenia lekárov „len pridržiavali fundus maternice", čomu však nenasvedčuje záznam
v zdravotnej dokumentácii „...za tlaku na fundus...".

Z vyššie uvedeného vyplýva, že k použitiu Kristellerovej expresie, t.j. tlaku na maternicu skutočne
došlo. Svoje pochybenie si uvedomili aj zamestnanci odporcu a v rozpore so svojimi predchádzajúcimi
výpoveďami uskutočnenými po zákonnom poučení, že sú povinní vypovedať pravdu, začali klamať
a tvrdiť, že tlak na maternicu sa nepoužil a ani sa nepoužíva. Zároveň tvrdia, že oni len pridržiavali
maternicu. Ak by to bola pravda, pýtame sa, prečo už od začiatku nepoužívali tento v medicíne neznámy
pojem? A prečo začali pojem pridržanie maternice používať až po tom, čo sme na toto protiprávne
konanie upozornili?

Sme presvedčení, že ak by zamestnanci odporcu nepoužili tlak na maternicu, nezačali by klamať,
že maternicu len pridržiavali. V tejto súvislosti sme presvedčení, že sa dopustili trestného činu krivej
výpovede podľa § 346 Trestného zákona, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, svedkyňa M. a aj L.. Q.
v trestnom konaní vypovedali, že na maternicu matky navrhovateľa tlačili.

Záverom k negatívnym dôsledkom na poškodenie zdravia navrhovateľa v dôsledku Kristellerovej
expresie uvádzame, že odborníci sa zhodli na zákaze používania tlaku na maternicu práve z dôvodu
jeho nebezpečnosti pre matku ako aj pre dieťa. Pokiaľ sa v tejto súvislosti znalci vyjadrili, že sa nedá
potvrdiť, že by cit. „Pridržanie fundu maternice bolo spôsobilo zdravotné postihnutie dieťaťa", je potrebné,
aby znalci uviedli, k akému poškodenie zdravia dieťaťa dochádza pri použití tlaku na maternicu (nie pri
pridržaní), keďže podľa zdravotnej dokumentácie a aj prvotných výpovedí zamestnancov odporcu bola
v prípade matky navrhovateľa použitá Kristellerova expresia, t.j. tlak na maternicu, a táto non lege artis
metóda sa v zariadení odporcu používa úplne bežne.

X.

Ako protiprávne konanie bolo znalcami vyhodnotené nepremeranie rozmerov panvy matky navrhovateľa
pri príjme do zariadenia odporcu. Nepomer medzi panvou a hlavičkou plodu, tzv. cefalopelvický nepomer
je kontraindikáciou pre vaginálne vedenie pôrodu a teda aj použite vakuumextraktora.

V znaleckom posudku na strane 63 je uvedené:

„Nespolupráca rodičky v druhej dobe pôrodnej môže byť vo všeobecnosti indikáciou k použitiu
vákuumextraktora, avšak musia byť jasné antropometrické parametre panvy, ktoré však nie je možné
overiť, pretože meranie pri príjme pacientky nebolo vykonané, čo nie je možné považovať za správny
postup pred prijatím rodičky k pôrodu".

L.. U. vo výpovedi dňa 09.03.2011 uviedo:

„Na upresnenie znaleckého posudku by som uviedol, že v danom konkrétnom prípade som zistil, že v
10. mesiaci tehotenstva u konkrétnej rodičky J. B. nebola hlavička zostúpená do panve, čo naznačuje,
že mohlo ísť o nepravidelné naliehanie hlavičky prípadne až nepomer medzi plodom a panvou. Mohlo
to pre pôrodníka naznačovať problémové vstupovanie vedúcej časti plodu do panve".

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že u matky navrhovateľa sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytol
cefalopelvický nepomer. Neodhalenie tohto cefalopelvického nepomeru v dôsledku nepremerania panvy
matky navrhovateľa považujeme za protiprávne konanie. Keďže v dôsledku nepomeru medzi pôrodnými
cestami a plodom došlo pri vaginálnom pôrode k nadmernému stláčaniu hlavičky navrhovateľa a
následnému vnútrolebečnému krvácaniu, nepremeranie rozmerov panvy a voľba vaginálneho pôrodu
je v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľa.

XI.

Na margo vyššie uvedených protiprávnych konaní poukazujeme na špecifickosť konania o ochrane
osobnosti a rozdielnosť nároku na náhradu škody s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy.

Pre úspešnosť žaloby v konaní o ochrane osobnosti je potrebné preukázať protiprávne konanie, zásah
do osobnosti (ktorý nemusí vyvolať následky) a príčinnú súvislosť medzi zásahom do osobnosti a
protiprávnym konaním. Zodpovednosť za zásah do osobnostných práv je zodpovednosťou objektívnou,
čo znamená, že občianskoprávna sankcia vzniká na objektívnom základe, jej nastúpenie nevyžaduje
na rozdiel od nároku na náhradu škody zavinenie. Táto zodpovednosť pritom nemôže byť vylúčená ani
dôkazom ospravedlniteľného omylu, t.j. že pôvodca konal v dobrej viere resp. si nebol vedomý svojho
protiprávneho konania.

Podľa rozhodnutia NS SSR, sp.zn. 1Cz 32/78:

„Na úspešné uplatňovanie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí,
že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ".

Podľa rozhodnutia NS ČR, sp.zn. 28Cdo/662/2002:

„Občiansky zákonník nevyžaduje k úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti zavinenie toho,
kto sa dopustil neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti; zodpovednosti sa nie je možné
zbaviť ani dôkazom, že subjekt zásahu bol v omyle. Predpokladom zodpovednosti nie je ani vyvolanie
následkov neoprávneného zásahu".

Ochrana osobnosti v slovenskom občianskom práve, Cirák J., str. 63:

„Je irelevantné, či si rušiteľ (pôvodca) zásahu bol alebo nebol vedomý protiprávnosti zásahu.
Rozhodujúci je výsledok takéhoto konania".

Vzhľadom na charakter a podstatu konania o ochrane osobnosti a vyššie špecifikované protiprávne
konania zamestnancov odporcu je zrejmé, že nárok navrhovateľa je plne dôvodný. Je totiž potrebné
si uvedomiť, že v dôsledku každého uvedeného protiprávneho konania zamestnancov odporcu bolo
zasiahnuté do osobnosti navrhovateľa, a to konkrétne do zdravia navrhovateľa, jednej zo zložiek
osobnosti. Protiprávne konania nielenže boli objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnosti navrhovateľa
(t.j. už tu je splnená podmienka na úspech navrhovateľa v tomto konaní), ale do osobnosti navrhovateľa
aj reálne zasiahli. Protiprávnymi konaniami totiž došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa. Keďže zdravie
je jednou zo zložiek osobnosti, je zrejmé, že zásahom do zdravia dôjde aj k zásahu do osobnosti.

Ak by odporca nesúhlasil s týmto logickým a súdmi aj právnou teóriu akceptovaným a aplikovaným
výkladom, poukazujeme na nižšie uvedené rozhodnutia, ktoré potvrdzujú našu argumentáciu a z ktorých
vyplýva, že ak fyzickej osobe vznikla okrem nemajetkovej ujmy aj škoda, má fyzická osoba okrem nároku
na ochranu svojej osobnosti (vrátane nároku na priznanie primeraného zadosťučinenia) aj nárok na
náhradu škodu.

Podľa rozhodnutia NS ČR sp.zn. 30 Cdo/154/2007:

„Právo na ochranu zdravia je jedným z najvýznamnejších práv týkajúcich sa ochrany osobnosti. Nie
je možné vyvodiť, že uplatnenie nárokov z titulu práva na ochranu osobnosti supluje resp. doplňuje a
rozširuje rozsah náhrady škody; ide o úplne svojbytné a samostatné nároky".

Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 315/01:

„Nie je možné stotožňovať nemajetkovú ujmu, hoci i zmiernenou peňažným zadosťučinením na strane
jednej, s majetkovou ujmou či dokonca ujmu na zdraví, na strane druhej. V tejto súvislosti nie je možné
pominúť ani preventívne pôsobenie občianskoprávnej ochrany a psychologické hľadisko pôsobenia na
pôvodcu neoprávneného zásahu vyplývajúceho z možnosti priznať za splnenia zákonných podmienok
i náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy v peniazoch".

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre úspešnosť nároku navrhovateľa stačí, ak sa napr. preukáže, že
nedostatočné monitorovanie oziev plodu (protiprávne konanie) bolo objektívne spôsobilé zasiahnuť
do osobnosti navrhovateľa (napr. do jeho zdravia, keďže v dôsledku nedostatočného monitorovania
oziev plodu nebola odhalená hypoxia, ktorá poškodila jeho zdravie). Keďže nedostatočné monitorovanie
oziev plodu bolo znalcami vyhodnotené ako protiprávne konanie a znalci aj konštatovali, že pri
správnom monitorovaní oziev plodu bolo možné odhaliť hypoxiu, niet pochýb o opodstatnenosti nároku
navrhovateľa.

Pre úspešnosť nároku navrhovateľa vo vzťahu k protiprávnemu konaniu zamestnancov, a to vykonaniu
vákuumextrakcie a podaniu oxytocínu počas hypoxie, stačí, že sa preukáže, že navrhovateľ bol
hypoxický a zamestnanci odporcu použili vákuumextraktor a podali oxytocín (protiprávne konanie počas
hypoxie), čím došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa. Keďže vedomosť zamestnancov odporcu o
hypoxii navrhovateľa je pre priznanie jeho nároku irelevantná (aj keď bolo preukázané, že o hypoxii
navrhovateľa vedeli), a podaním oxytocínu a použitím vákuumextraktora počas hypoxie je objektívne
možné vážnym spôsobom poškodiť zdravie (práve z tohto dôvodu ide počas hypoxie o úkony non lege
artis) považujem moja žalobu za dôvodnú.

Vyššie uvedené platí vo vzťahu k všetkým protiprávnym konaniam zamestnancov odporcu v tomto
prípade.

XII.

Zdravotná dokumentácia, ktorá by mohla ešte jednoznačnejšie usvedčiť zamestnancov odporcu z
protiprávneho konania bola vyhotovená, a dovolíme si tvrdiť, že zámerne, tak, aby neumožnila
reprodukovať priebeh pôrodu. Ako pritom vyplýva zo skutočností uvedených v článku IV. tohto
vyjadrenia, preukázateľne došlo k manipulácii so zdravotnou dokumentáciou (zmiznutie CTG záznamu
vyhotoveného po 15,00 hod v deň pôrodu, zdravotná dokumentácia, ktorú mali k dispozícii konzultanti
ÚDZS neobsahovala indikáciu k použitiu vakuumextraktora, pričom zdravotná dokumentácia, z ktorej
vychádzali znalci už obsahuje indikáciu k použitiu vakuumextraktora). Nesprávne vedenie zdravotnej
dokumentácie pritom potvrdil každý lekár, ktorý túto dokumentáciu, resp. jej torzo preštudoval vrátane
znalcov, ktorí túto skutočnosť v znaleckom posudku opakovane uvádzajú.

V znaleckom posudku je na strane 61 uvedené

„Pri pôrode J. B. bola však jednoznačne zdravotníkmi porušená dôležitá povinnosť viesť správe
zdravotnú dokumentáciu a dostatočne zaznamenávať monitorovanie plodu".

Pokiaľ odporca tvrdí, že zdravotná dokumentácia bola vedená správne, mal by zároveň vysvetliť, ako
je možné, že napr.

1. v zdravotnej dokumentácii je zaznamenaný nesprávny údaj o ozvách plodu,
2. v zdravotnej dokumentácii sa nachádzajú rozdielne údaje o dĺžke druhej dobe pôrodnej,

3. v zdravotnej dokumentácii sa nachádzajú rozdielne údaje o srdcovej činnosti navrhovateľa po
narodení,
4. počet kontrakcií počas druhej doby pôrodnej zapísaný v zdravotnej dokumentácii je iný, než počet
kontrakcií vyplývajúci z výpovedí jeho zamestnancov,
5. v zdravotnej dokumentácii nie je zaznamenaný priebeh vakuumextrakcie,
6. zdravotná dokumentácia neobsahuje pečiatky a podpisy lekárov,
7. zdravotná dokumentácia obsahuje rozdielne údaje o stave navrhovateľa po narodení,
8. v zdravotnej dokumentácii sú prepisované údaje,
9. zo zdravotnej dokumentácie sa nedá zistiť, aké skutočné množstvo oxytocínu bolo mate navrhovateľa
podané

Ad 1.

K nesprávne zaznamenaným ozvám navrhovateľa sme sa podrobne vyjadrili v článku IV. tohto
vyjadrenia. Otázkou však zostáva, z akého dôvodu sú napr. v zdravotnej dokumentácii zapísané ozvy
navrhovateľa, keď L.. U. potvrdil, že ozvy navrhovateľa neboli do zdravotnej dokumentácie zapísané?
Prečo si zamestnanci odporcu nedali aspoň toľko námahy a dodatočne nezapísali údaj o ozvách
navrhovateľa, ktorý by aspoň trochu zodpovedal skutočnosti?

Ad 2.

Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že sú uvádzané tri dĺžky druhej doby pôrodnej - predĺžená, t.j.
trvajúca viac ako 30 min. uvádzaná v správe o novorodencovi, 10 min uvádzaná v partograme a 15 min.
uvedená v pôrodopise.

V súvislosti s údajom o predĺženej druhej dobe pôrodnej trvajúcej viac ako 30 min., poukazujeme na
vyjadrenia L.. B., ktorá najprv opakovane potvrdila, že druhá doba pôrodná predĺžená bola. V neskoršej
výpovedí však toto tvrdenie účelovo poprela. Do správy o novorodencovi L.. B. uviedla, že pôrod bol
prolongovaný, v trestnom konaní uviedla, že ju privolali práve z dôvodu, že pôrod sa predlžuje a následne
pred súdom uviedla, že ak by pôrod prebiehal fyziologicky do 30 minút, tak by ju gynekológ nevolal, čo pri
protokolácii svojej výpovede poprela a začala tvrdiť, že sa takto nevyjadrila. Z klamstva a krivej výpovede
však L.. B. usvedčuje zvukový záznam z pojednávania, z ktorého vyplýva, že skutočne uviedla, že ak
by pôrod prebiehal fyziologicky do 30 minút, tak by ju gynekológ nevolal. O účelovosti výpovede L.. B.
a aj o jej chabej odbornosti svedčí tiež skutočnosť, že ako lekárka s niekoľkoročnou praxou nevedela
jednoznačne vysvetliť obsah pojmu prolongovaný pôrod, ktorý zapísala do zdravotnej dokumentácie, čo
znamená, že sa sama usvedčila z toho, že do zdravotnej dokumentácie zapisuje údaje, ktorých význam
jej nie je známy.

Keďže matka navrhovateľa nemala prvú dobu pôrodnú predĺženú, je zrejmé, že pokiaľ sa L.. B.
vyjadrovala o prolongovanom pôrode, hovorila o predĺženej druhej dobe pôrodnej, za ktorú sa považuje
druhá doba pôrodná trvajúca viac ako 30 min. To znamená, že dôveryhodnosť o druhej dobe pôrodnej
15 minút a jej začiatok o 15.25 hod tak, ako je uvedený v pôrodopise, je značne spochybnená. Druhá
doba pôrodná tak musela začať okolo 15:05 hod. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že L.. XX,XX, ktorý sa
mal o matku navrhovateľa starať na pôrodnej sále, podľa vlastných slov nič počas druhej doby pôrodnej
nevykonal, čo by znamenalo, že matka navrhovateľa bola 25 min. bez dozoru a zdravotnej starostlivosti.

L.. XX vo svojom odbornom vyjadrení poukazuje na partogram, kde je uvedený koniec druhej doby
pôrodnej o 15,35 hod.

Prof. G. vo svojom odbornom vyjadrení uvádza:

„Ďalšie údaje sú už len graficky a veľmi zjednodušene znázorňované na tzv." pôrodnej krivke". Z nej sa
môžeme dozvedieť, že k pôrodu došlo asi okolo 15 hod 30 min".

L.. B. v trestnom konaní uviedla:

„Mňa zavolali preto, že pôrod sa predlžuje.

Oni nás vždy volajú až vtedy, keď pôrod trvá dlhšie, keď sa počas pôrodu niečo sťaží."

L.. B. vo výpovedi zo dňa 04.05.2011 uviedla:

„Ja som bola prítomná pri pôrode navrhovateľky 1 (strana 5).

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov 1/ , 2/, či bola druhá doba pôrodná predlžovaná u
navrhovateľky 1/, svedkyňa uvádza: Neviem sa vyjadriť k tejto otázke. Je to otázka na gynekológa, ja
som pediater. Ja som bola včas pri pôrode.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov 1/, 2/, prečo vo svojej správe svedkyňa uviedla, že pôrod
bol prolongovaný, svedkyňa uvádza: Ak je tento termín použitý v mojej správe, použila som to z toho
dôvodu, že bol najvyšší čas, aby sa dieťatko dostalo von z pôrodných ciest. Neviem, ako dlho trval
pôrod, avšak ak pôrodník sa rozhodol použiť inštrumenty, znamenalo to, že je najvyšší čas, aby sa dieťa
dostalo von z pôrodných ciest.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov 1/, 2/, aby svedkyňa vysvetlila svoju výpoveď v trestnom
konaní keď uviedla pri svojej výpovedi „ Mňa zavolali preto, že pôrod sa predlžuje", svedkyňa uvádza:
Zrejme pôrod trval dlhšie ako bežné pôrody" (strana 6).

L.. B. vo výpovedi zo dňa 27.05.2011 uviedla:

„Na otázku pr. zást.: V správe o novorodencovi ste uviedli, že pôrod bol prolongovaný, preto sa pýtam,
koľko presne trvala druhá doba pôrodu?

svedkyňa uvádza: K tomuto sa ja vyjadriť neviem, ja som nebola pri pôrode. Ja som bola pri pôrode
včas, s tým, že gynekológ mi podal dieťa, nemusel na mňa čakať.

Mňa zavolali k pôrodu preto, že sa pôrod uskutočňoval inštrumentárne, a ja si nepamätám, kto ma volal.
Nepamätám si, prečo som použila ten termín. Pokiaľ by pôrod prebiehal fyziologicky do 30 minút, tak
by ma gynekológ nevolal.

Svedkyňa namieta, že nepovedala do 30 minút a opravuje svoju výpoveď: „Pokiaľ by pôrod prebiehal
fyziologicky, tak by ma gynekológ nevolal."

Právny zástupca odporcu vzniesol námietku aby navrhovateľ uviedol, kde konkrétne svedkyňa v
zdravotnej dokumentácii uvádzala, že pôrod neprebiehal fyziologicky .Právny zástupca navrhovateľa
uviedol, že táto skutočnosť sa nachádza v zdravotnej dokumentácii.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa: V trestnom konaní ste uviedli, citujem „mňa zavolali preto,
že pôrod sa predlžuje", preto vás žiadam, aby ste mi objasnili túto časť svojej výpovede.

Svedkyňa uvádza: Neviem to upresniť, mňa zavolali s tým, že pôrod sa predlžuje a bude nasadený
vácuumextraktor" .

Ad 3.

Vo vzťahu k srdcovej činnosti navrhovateľa po narodení sa v zdravotnej dokumentácii nachádzajú
rozdielne údaje, a to údaj do 100/min a nad 100/min. L.. B. do správy o novorodencovi zaznamenala, že
navrhovateľovi bola vykonaná masáž srdca, t.j. resuscitačný výkon, ku ktorému sa pristupuje, ak ozvy
dieťaťa po narodení sa držia pod hranicou 60/min. Do pôrodopisu však uviedla, že ozvy po narodení v
prvej minúte života boli nad 100/min (dala 2 body podľa Apgarovej skóre).

Pokiaľ ide o určenie správnosti údaju o srdcovej činnosti navrhovateľa po narodení, vzhľadom na
zdravotný stav navrhovateľa po narodení je zrejmé, že správnym je údaj o srdcovej činnosti do 100/min.
Poukazujeme na skutočnosť, že navrhovateľ po pôrode v prvej minúte nedýchal a v piatej a desiatej
minúte po pôrode mal dýchanie nepravidelné a podľa správy o novorodencovi bolo jeho dýchanie v
prvých piatich minútach života lapavé, päť dychov za minútu. Domnievame sa preto, že je absolútne

nereálne, aby niekto kto nedýcha, mal súčasne akciu srdca nad 100/min. Ďalej poukazujeme na
skutočnosť, že po 25 minútach trvajúcej resuscitácii navrhovateľa bol k nemu privolaný anesteziológ,
ktorý je k pacientom privolaný len v akútnych prípadoch, keď je stav pacienta skutočne veľmi závažný.

Ad 4.

Počet kontrakcií uvedený v pôrodopise, t.j. štyri kontrakcie nezodpovedá počtu kontrakcií, ktoré uvádzal
L.. Q. a L.. U.. Z ich výpovedí vyplynulo, že za posledných desať minút trvania druhej doby pôrodnej
ich muselo byť minimálne šesť. K počtu kontrakcií sa vyjadril aj L.. U., ktorý uviedol, že ich muselo byť
minimálne 6 až 7.

L.. Q. uviedol (strana 7, výpoveď zo dňa 07.03.2011), že kým prišiel L.. U., matka navrhovateľa mala
niekoľko kontrakcií (t.j. minimálne dve). V trestnom konaní obidvaja lekári uviedli, že po tom, čo prišiel
L.. U. a ešte pred použitím VE potlačili na maternicu, čo museli robiť počas kontrakcie (tretia kontrakcia).
Následne sa činnosť maternice rozhodli podporiť medikamentózne, t.j. čakali až oxytocín zaberie a pri
kontrakcii sa prejaví, čo je ďalšia už štvrtá kontrakcia. Keďže VE sa použil na dvakrát, t.j. minimálne pri
dvoch kontrakciách, kontrakcií len za desať minút od 15,30 do 15,40 hod bolo minimálne šesť.

Vyjadrenie sa k liečebnému postupu na základe sťažnosti:

„Rozhodli sme sa po desiatich minútach trvania druhej doby pôrodnej o ukončení pôrodu pôrodníckou
operáciou - vácuumextraktorom".

L.. U. vo výpovedi zo dňa 21.07.2011 uviedol:

„Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov, aký údaj o počte kontrakcií je pre svedka smerodajný,
keďže v zdravotnej dokumentácii bolo uvedené, že počas druhej doby pôrodnej navrhovateľka mala 4
kontrakcie a lekári vo svojich výpovediach uviedli, že počas posledných 10. minút druhej doby pôrodnej
bolo týchto kontrakcií minimálne 5, svedok udáva:

Minimálne 5 kontrakcií v dvoch až v dva a pol minútových intervaloch. (strana 10).

„Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky, či svedok vie zo zdravotnej dokumentácie uviesť, koľko
kontrakcií bolo počas druhej doby pôrodnej, svedok udáva:

Mohol by som len uviesť, že počas tých 15 minút mohlo byť tých kontrakcií 6 - 7.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov, prečo svedok vychádza z údaju 6 - 7 kontrakcií počas
celej druhej doby pôrodnej, keď v zdravotnej dokumentácii je uvedené, že tieto kontrakcie boli 4, svedok
udáva:

Pretože chvíľu trvalo, kým si ošetrujúci personál pripravil vákuumextraktor a počas tejto doby mohlo
prísť k trom ďalším kontrakciám".

Ad 5.

Výhrady konzultantov ÚDZS k zápisu priebehu vákuumextrakcie do zdravotnej dokumentácie boli
citované v závere článku IV. tohto vyjadrenia. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že aj znalci v tejto
súvislosti uvádzajú rovnaké nedostatky zdravotnej dokumentácie.

Vo vzťahu k operačnému ukončeniu pôrodu zdravotná dokumentácia neobsahuje údaj o vaginálnom
náleze na rodidlách, popis presného postavenia hlavičky plodu vrátane uvedenie, v ktorej panvovej
rovine sa nachádza a či je správne zrotovaná, opis spôsobu prevedenia vakuumextrakcie (t.j. aká pelota
vakuumextraktora bola použitá, na ktorú oblasť hlavičky bola naložená, aký veľký podtlak sa použil,
akým spôsobom sa dosiahol, popis hlavičky plodu po pôrode.

V dôsledku absencie uvedených údajov nie je možné posúdiť, či pri samotnej operácii (vákuumextrakcie)
postupovali zamestnanci odporcu správne. Zároveň však ani zamestnanci odporcu nemôžu preukázať,
že skutočne postupovali správne.

Ad 6.

V zdravotnej dokumentácii, konkrétne v pôrodopise a partograme sa nenachádzajú podpisy a pečiatky
lekárov. Je pritom zaujímavé, že podľa vyjadrenia vypočutých zamestnancov odporcu s výnimkou
L.. U. sa nikdy nestalo, že by v zdravotnej dokumentácii chýbal podpis a pečiatka lekára. Dokonca
L.. Q. prítomný pri pôrode si nevedel vysvetliť ako je možné, že v zdravotnej dokumentácii sa
nenachádza jeho podpis a pečiatka. S poukazom na všetky okolnosti tohto prípadu je logické, že s
plnou vážnosťou uvažujeme o tom, či pôvodná zdravotná dokumentácia nebola zničená a či súčasná
zdravotná dokumentácia resp. jej časti neboli vyhotovené dodatočne. K tejto úvahe nás vedie tiež
už spomínaný fakt, že „prvotná" zdravotná dokumentácia neobsahovala údaje o indikácii k použitiu
vakuumextraktora, pričom súčasná zdravotná dokumentácia už tento údaj obsahuje.

Ad 7.

K stavu navrhovateľa po narodení uvádzame, že v správe o novorodencovi je uvedené, že išlo o ťažko
asfyktického novorodenca. V zdravotnej dokumentácii je ako dôvod leteckého prevozu navrhovateľa
uvedená diagnóza ťažká pôrodná asfyxia. V zázname o novorodencovi je ako diagnóza uvádzaná
včasný asfyktický syndróm (VAS) ťažkého stupňa. Apgar skóre ťažko asfyktického novorodenca je 0 až
3. Do pôrodopisu navrhovateľa bol však zapísaný údaj o apgar skóre 4,5,5, t.j. malo ísť stredne ťažkú
asfyxiu.

Pri posudzovaní novorodenca podľa Apgar skóre sa akcia srdca do 100/min. ohodnocuje jedným bodom,
pri akcii srdca nad 100/min sa dávajú dva a za neprítomnú akciu srdca sa nedáva žiadny bod. Keďže
bolo preukázané, že navrhovateľ mal po pôrode akciu srdca do 100/min, pričom nie je vylúčené, že po
narodení mu srdce vôbec nebilo (došlo k vykonaniu masáže srdca) a podľa pôrodopise dostal za akciu
srdca 2 body (t.j. mal mať akciu srdca nad 100/min), je zrejmé, že záver o stredne ťažkej asfyxii nie
je pravdivý.

Ad 8.

V zdravotnej dokumentácii je prepísaný údaj o začiatku druhej doby pôrodnej z 15,20 hod na 15,25 hod.
V zázname o novorodencovi je prepísaný údaj o akcii srdca navrhovateľa po narodení o 17,55 hod. z
údaju 99/min na údaj 142/min.

Ad 9.

V znaleckom posudku je na strane 62 konštatované, že zdravotná dokumentácia neobsahuje údaj o
množstve podaného oxytocínu a ani o dĺžke doby, počas ktorej bol podaný.

V zmysle ust. § 4 ods.5 zákona o zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie
neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. To znamená, že k nesprávnemu
poskytnutiu zdravotnej starostlivosti dochádza už len v dôsledku nesprávne vedenej zdravotnej
dokumentácie. Okrem doteraz uvedených protiprávnych konaní zamestnancov odporcu došlo k zásahu
do osobnosti navrhovateľa aj v dôsledku nesprávne vedenej zdravotnej dokumentácii. Ak by odporca
spochybňoval takýto zásah do osobnosti odporcu, mal by sa zamyslieť ako bezmocne sa cíti napr. osoba,
ktorá sa nikdy nedozvie, ako bol na nej vykonaný lekársky zákrok (v tomto prípade vakuumextrakcia),
z čoho vyplývajú závažné dôsledky.

XIII.

Odporca v priebehu tohto konania, ako aj v konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou (ďalej aj „ÚDZS") popieral, že by bol navrhovateľ hypoxický a tvrdil, že jeho poškodenie
zdravie je spôsobené toxoplazmózou.

Obranu odporcu považujeme za účelovú v snahe odvrátiť pozornosť od protiprávneho konania svojich
zamestnancov. Odporca zamestnávajúci lekárov si totiž musí byť vedomý, že ak u navrhovateľa
po pôrode nebola zistená prítomnosť imunoglobulínov typu M, navrhovateľ nemohol prekonať
toxoplazmózu. Prijať záver o prekonaní toxoplazmózy resp. o jej akútnom priebehu totiž možno len za
predpokladu, že sa u pacienta zistí prítomnosť imunoglobulínov typu M, čo nie je prípad navrhovateľa.

Lživé je tiež tvrdenie odporcu, že matka navrhovateľa prekonala počas tehotenstva toxoplazmózu.
Ako vyplýva aj zo znaleckého posudku, neexistuje dôkaz o tom, že by matka navrhovateľa práve
počas tehotenstva prekonala toxoplazmózu. Matka navrhovateľa totiž prekonala toxoplazmózu pred
otehotnením. Z tohto dôvodu aj navrhovateľ od matky získal len protilátky, o čom svedčí prítomnosť
imunuglobulínov typu G a absencia imunuglobulínov typu M. Inými slovami, každá matka, ktorá
pred otehotnením prekoná toxoplazmózu, odovzdá svojmu dieťaťu protilátky, čo sa u dieťaťa prejaví
prítomnosťou imunuglobulínov typu G a absenciou imunuglobulínov typu M.

Skutočnosť, že navrhovateľ nebol nakazený toxoplazmózou dokazujú aj prenatálne vyšetrenia jeho
mozgu, ktoré nesignalizovali žiadne poškodenia mozgu navrhovateľa a dôvodne sa očakávalo narodenie
zdravého dieťaťa.

K prenatálnym záznamom sa počas jednania Odbornej komisie predsedu ÚDZS vyjadril aj L.. T. De D.,
ktorý konštatoval cit. „O dieťati sú vedené prenatálne záznamy ultrazvukových kontrol, na ktorých sa
sleduje vývoj hlavičky, ktorý zodpovedá fyziologickému rozvoju mozgu".

L.. B. Q. vo výpovedi v trestnom konaní uviedol:

„Celý priebeh tehotenstva bol v normále, prebiehal štandardne a nevyskytli sa žiadne vážnejšie
komplikácie, len na začiatku bola zistená vyššia hladina toxo. ..Ona bola riadne preliečená a potom už
bolo všetko v poriadku. Toto je však u rodičiek bežné počas tehotenstva, nebolo to nič mimoriadne.
U nej tehotenstvo naozaj prebiehalo bez problémov, všetky vyšetrenia boli v norme. Tiež absolvovala
vyšetrenia ultrazvuku, kde všetko bolo v poriadku".

Vzhľadom na skutočnosť, že
- matka navrhovateľa neprekonala počas tehotenstva toxoplazmózu,
- navrhovateľ nebol nakazený toxoplazmózou,
- vývoj hlavičky navrhovateľa bol fyziologický bez akýchkoľvek odchýlok,
- k poškodeniu zdravia navrhovateľa došlo výlučne v dôsledku hypoxie počas pôrodu,

je zrejmé, že obrana odporcu o nakazení navrhovateľa toxoplazmózou je neopodstatnená a
zavádzajúca.

XIV.

Záverom poukazujeme na opodstatnenosť navrhovateľom požadovanej nemajetkovej ujmy vo výške
100.000 €, ktorú je spravodlivé priznať nielen z dôvodu závažnosti zásahu do osobnosti navrhovateľa
(došlo k nenapraviteľnému a trvalému poškodeniu zdravia navrhovateľa, v dôsledku ktorého je
navrhovateľ vo všetkých oblastiach života odkázaný na pomoc), ale aj s poukazom na skutočnosť, že
zamestnanci odporcu a ani odporca sa za svoje protiprávne konanie neospravedlnili a preukázateľne
konali s cieľom zakryť svoje pochybenia (dodatočný zápis nesprávnych a nereálnych údajov do
zdravotnej dokumentácie; lživé výpovede zamestnancov odporcu o okolnostiach týkajúcich sa pôrodu,
ktoré sú v rozpore s ich prvotnými výpoveďami v trestnom konaní a údajmi, ktoré zaznamenali do
zdravotnej dokumentácii; nedostatočne vedená zdravotná dokumentácia).

Priznaním navrhovateľom požadovanej výšky nemajetkovej ujmy dôjde aj k naplneniu jednej z dôležitých
funkcií náhrady nemajetkovej ujmy, a to prevenčnej funkcie, ktorá bude odradzovať odporcu, ale aj
na ostatných nezodpovedných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, od protiprávnych konaní. Inými
slovami, priznanie požadovanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy dáva reálnu nádej, že v zariadení
odporcu sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať riadne, so zdravotnou dokumentáciou sa nebude
manipulovať a nedôjde tak k ďalším zničeným životom pacientov a ich rodín."

Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 17.3.2014 zhodnotil uskutočnené dokazovanie
takto:

„ V súvislosti s ostatným pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 23.01.2014, podaným vyjadrením
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.01.2014 a predpokladaným rozhodovaním súdu vo veci (vo veci
už bolo vykonané oboznamovanie s doteraz vykonanými dôkazmi) predkladá žalovaný súdu toto

v y j a d r e n i e :

K právnym zástupcom žalobcu predloženým CTG záznamom z iných nemocníc a z roku 2010
uvádzame, že tieto záznamy nemôžu preukázať pochybnosť, resp. nehodnovernosť CTG záznamov,
ktoré boli zaznamenané v roku 2006 pri pôrode žalobcu. Poukazujeme na skutočnosť, že CTG záznamy
z dňa pôrodu žalobcu doteraz neboli napadnuté žiadnym odborníkom a ani Úradom pre dohľad na
zdravotnou starostlivosťou, ktorému boli CTG záznamy predložené už v čase vykonania dohľadu
nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti (v roku 2007). Pokiaľ sa k týmto záznamom vyjadroval v
znaleckom posudku č. 5/2008 L.. K.tak tento neuviedol, že by záznamy spôsobovali pochybnosť, len
uviedol, že aparát nemal nastavený čas a do záznamu bol dopísaný dátum. Uvedené konštatovanie
G.. U. sa nedá považovať za spochybnenie záznamu a to hlavne s poukazom na doteraz vykonané
dokazovanie, v rámci ktorého nikto nespochybnil predložené CTG záznamy.

Pokiaľ saprávny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.01.2014 vyjadril tak, že žalovaný nezabezpečil
kontinuálne monitorovanie matky žalobcu vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, ktoré spočívali,
že rodičke bol podaný v súvislosti s tvrdenou nedostatočnou pôrodnou činnosťou oxytocín uvádzame, že
kontinuálne monitorovanie matky žalobcu nebolo potrebné ani podľa viacerých znalcov a ich posudkov
(MUDr.U.), bol zabezpečený monitoring CTG záznamom pri podávaní Oxytocínu v infúzii ako to vyplýva
zo zdravotnej dokumentácie, kde evidentne nebola zachytená žiadna hypoxia plodu. Pokiaľ bol v
tejto súvislosti právnym zástupcom žalobcu predložený rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
9Co/270/2011, k tomuto žalovaný uvádza, že v prípade sp. zn. 9Co/270/2011 sa riešil úplne iný prípad, v
rámci ktorého sa rodička dohodla so zdravotníckym zariadením, že bude rodiť v službe u ňou zvoleného
lekára - pôrodníka, ktorý jej umelo vyvolal pôrodnú činnosť evidentne nadmernými dávkami Oxytocínu,
pričom v tomto prípade mala mať pacientka Oxytocín podaný aj vnútrosvalovo, čo je skutočne postup non
- lege artis. V našej veci sa však jedná o iný prípad nakoľko sa pôrod u matky žalobcu začal spontánne
bez ovplyvnenia personálu žalovaného a následne jej bol podávaný liek Oxytocín v infúziách, v správnom
dávkovaní, pričom tento postup podávania Oxytocínu nespochybnil v doterajšom dokazovaní žiadny
odborník. Pritom je zrejmé, že matka žalobcu bola monitorovaná aj počúvaním oziev plodu po každej
kontrakcii pôrodnými asistentkami v II. pôrodnej dobe. Závery rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn.
9Co/270/2011 nie sú teda použiteľné v našej veci z nasledovných dôvodov:

- neboli prekročené dávky Oxytocínu, ktorý bol podávaný matke žalobcu vždy v infúzii, aby bol
regulovateľný a počas podávania bol zaznamenaný aj CTG záznam, resp. matka žalobcu bola po
každej kontrakcii monitorovaná počúvaním oziev plodu po každej kontrakcii pôrodnými asistentkami v
II. pôrodnej dobe,

- tvrdenie matky žalobcu, že jej bol podaný Oxytocín vnútrosvalovo nie je pravdivé, nakoľko u žalovaného
sa takto Oxytocín matke žalobcu nepodal (vyplýva to aj zo zdravotnej dokumentácie, kde je uvedená
jeho medikácia i.v. a čo vie dosvedčiť aj zdravotnícky personál žalovaného) a ani nepodáva, nakoľko
je to postup non - lege artis. V súvislosti s tvrdením matky žalobcu o podaní Oxytocínu vnútrosvalovo
pritom poukazujeme na to, že matka žalobcu na niečo takéto „spomenula" po dlhom čase vedenia
súdneho sporu práve vtedy keď právny zástupca žalobcu predložil súdu v konaní rozsudok, ktorý riešil
podanie Oxytocínu vnútrosvalovo a v nadmerných dávkach a aj preto uvedené tvrdenie matky žalobcu
považujeme za úplne nepreukázané a nehodnoverné a podávané len v snahe bezdôvodne očierniť
žalovaného, pričom matka žalobcu v rámci jej výpovedí či už v trestnom ako aj v civilnom konaní
uvádzala, že ona potom čo bola na pôrodnom lôžku odpadla a nepamätala sa na nič (toto tiež nebolo
pravdou nakoľko matka žalobcu bola počas II. pôrodnej doby pri vedomí)

- pokiaľ L.. U. v rámci svojej výpovedi uviedol, že ozvy plodu pri pôrode boli 110/min (klesli na túto
hodnotu) tak k tomuto uvádzame, že údaje o takejto hodnote oziev plodu nie sú v čase keď bol k pôrodu
privolaný L.. U. (bol privolaný v II. pôrodnej dobe) patologické, pretože ním uvedená hodnota oziev je

prípustná počas kontrakcií. V čase II. pôrodnej doby sa za patologickú hodnotu považuje až hodnota
oziev pod 100/min, pričom takáto hodnota u matky žalobcu zaznamenaná pri kontrakciách pôrodnými
asistentkami tiež nebola (L.. U. len myslel na skutočnosť, že pokiaľ by bola hodnota oziev klesala tak
by mohla vzniknúť hypoxia)

V súvislosti s úvahami právneho zástupcu žalobcu o kardiotokografickom monitorovaní počas
pôrodu žalobcu ešte záverom poukazujeme na to, že podľa EVIDENCE BASED MEDICINE, čo je
medicína založená na dôkazoch, sa aj napriek adekvátnemu monitorovaniu plodu kardiotokograficky
a fyziologických záznamoch bez známok hypoxie na takomto zázname, môže narodiť novorodenec
s poškodením mozgovej činnosti (detskou mozgovou obrnou). Uvedený záver vychádza z odborného
záveru autorov Janek Ľ. ml., Šuška P.: Kardiotokografické vyšetrenie počas pôrodu. zverejnenom v
publikácii Slovenská gynekológia a pôrodníctvo č. 12, 2005, s. 143 - 146 EBM - /hladina významnosti
A/ podľa ktorého použitie CTG počas pôrodu nevedie k zníženiu výskytu detskej mozgovej obrny, čo
podľa citovaných autorov treba hľadať v etiológii poškodenia centrálnej nervovej sústavy plodu, ktoré
v úplnej väčšine prípadov 96% vzniká už antepartálne t.j. pred pôrodom a len 4% DMO vzniká počas
pôrodu. Uvedením tohto odborného argumentu žalovaný v žiadnom prípade nepripúšťa akékoľvek
svoje pochybenie pri monitorovaní matky žalobcu pri pôrode, ale len reaguje na argumentáciu žalobcu,
resp. jeho právneho zástupcu, ktorý aj napriek vyššie označenému odbornému názoru hľadá príčinnú
súvislosť medzi zdravotným stavom žalobcu po pôrode a postupom žalovaného, pričom právny zástupca
žalobcu v postupe žalovaného hľadá chybný postup, hoc takýto chybný postup žiadny odborník doteraz
nedokázal identifikovať. Vyššie označený odborný názor vysvetľuje zdravotný stav žalobcu po pôrode aj
bez pochybenia žalovaného, pričom tento takýto záver nakoniec potvrdil aj súdom ustanovený znalec L..
U., ktorý ustálil, že poškodenie žalobcu mohlo byť spôsobené kedykoľvek počas vnútromaternicového
vývoja a nie len pochybením pri vedení pôrodu.

V vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.01.2014 uvádzame, že toto rozsiahle vyjadrenie
považuje žalovaný za vyjadrenie, ktoré nemôže konajúci súd brať za podklad pre rozhodovanie vo veci,
pretože toto vyjadrenie, v ktorom právny zástupca žalobcu poukazuje na niektoré odborné závery je
len zhrnutím niektorých skutkových a odborných názorov, ktoré podporujú názor žalobcu o odbornom
pochybení žalovaného, pričom však tieto izolované, resp. bez kontextu vypichnuté názory, resp.
skutočnosti nemajú oporu v záveroch znaleckých posudkov, odborných vyjadrení resp. vo výpovediach
odborníkov, ktorí sa v tejto veci vyjadrovali.

Pritom nie je vôbec zanedbateľné, že právny zástupca žalobcu sa k posudku súdneho znalca L.. T. U. č.
1/2013, ktorý bol podaný na komplexné posúdenie poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobcovi, po
jeho podaní v podstate vôbec nevyjadril a zásadne jeho závery nespochybnil a to ani na pojednávaní
dňa 29.11.2013 pri výsluchu znalca. Naproti tomu teraz bez akceptovania skutočnosti, že v konaní bol
podaný znalecký posudok argumentuje v zásadnom rozpore s podaným znaleckým posudkom a ako
laik produkuje odborné závery o odborných pochybeniach žalovaného, pričom vôbec neberie do úvahy
(resp. sa vo svojom vyjadrení vôbec s týmto nevysporiadal), že odborné závery znalca, ktorý vyhodnotil
poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako lege artis, sú v zjavnom rozpore s jeho tvrdeniami uvádzanými
v jeho vyjadrení.

Pritom žiadne z tvrdení právneho zástupcu žalobcu uvedené v jeho vyjadrení o údajných protiprávnych
konaniach žalovaného uvedených na začiatku vyjadrenia (na strane 2, čl. II) nemajú oporu v doteraz
vykonanom dokazovaní a ani odborných vyjadreniach odborníkov zúčastnených na posudzovaní
zdravotnej starostlivosti pri pôrode žalobcu. Totiž:

1. neexistovala kontraindikácia na použitie vákuumextraktora - kontraindikáciu použitia
vákuumextraktora neverifikoval žiadny odborník a kontraindikácia na použitie vákuumextraktora
nevyplýva ani z posudku forensic.sk č. 121/2011 (hypoxia počas monitorovania plodu nebola
zaznamenaná),

2. neexistovala kontraindikácia na podanie oxytocínu, a to z dôvodu, že pri pôrode nebola zaznamenaná
hypoxia plodu (čo potvrdzujú aj CTG záznamy),

3. nebolo zanedbané monitorovanie oziev plodu a toto monitorovanie oziev plodu bolo vykonané
štandardne, a monitorovanie ani nemohlo zachytiť hypoxiu, pretože táto podľa žalovaného ani
u plodu v čase pôrodu nevznikla. Žalovaný sa pritom nevie vyjadriť k tvrdeniu o údajnom
nesprávnom zaznamenávaní oziev, pretože žalovaný ozvy zaznamenával správne, a to či už
prostredníctvom prístrojov, resp. formou zápisu do zdravotnej dokumentácie a namieta voči
akémukoľvek nepodloženému spochybňovaniu tohto jeho postupu,

4. žalovaný počas prvých piatich minút trvania II. doby pôrodnej poskytol rodičke starostlivosť ako každej
inej rodičke a to síce monitoring a snažil sa o spoluprácu pri tlačení rodičky počas kontrakcie, ktoré
tlačenie ale rodička nedokázala synchronizovať a teda spolupráca zlyhávala zo strany rodičky, čo nie
je úplne výnimočná situácia pri pôrode,

5. žalovaný pri pôrode nepoužil Kristellerovu expresia, táto metóda sa u žalovaného nepoužíva. Z
dôvodu, že rodička nevedela synchronizovať tlačenie s kontrakciou tak jej pôrodník pomáhal pridržaním
fundu maternice počas kontrakcie, čo je diametrálne iný zákrok ako Kristellerova expresia a nie je to
úkon non lege artis,

6. žalovaný nepremeral panvu rodičky pred prijatím k pôrodu, pretože panva rodičky sa meria na
ambulancii v prenatálnej poradni na začiatku gravidity nakoľko na konci gravidity sú už rozmery skreslené
a nezodpovedajú reálnym rozmerom kostenej panvy.

Pokiaľ právny zástupca žalobcu v čl. III. vyjadrenia vysvetľuje z čoho vychádza, že žalobca trpel počas
pôrodu hypoxiou a poukazuje na pochybenia, ktoré v tejto súvislosti žalovaný podľa neho vykonal, tak
tu žalovaný poukazuje na nasledovné.

Z odpovede na otázku č. 15 posudku forensic.sk č. 121/2011 (čo bolo príčinou vzniku ťažkého
zdravotného poškodenia dieťaťa z medicínskeho hľadiska) je uvedené, že príčinou vzniku ťažkého
zdravotného poškodenia žalovaného bola pravdepodobne nepoznaná, resp. nerozoznaná dlhšie
trvajúca vnútromaternicová hypoxia s tým, že forensic.sk uviedol, že nebolo dokázané, že by k hypoxii
v niektorej fáze pôrodu došlo.

K údajnej hypoxii plodu boli vypočúvaní na pojednávaní dňa 31.05.2012 aj L.. L. a L.. Q., t.j. znalci, ktorí
vyhotovili znalecký posudok forensic.sk č. 121/2011. L.. L. sa pri svojom výsluchu vyjadril, že existenciu
hypoxie pripustili ako jednu z možností, ktorá by vysvetlila zdravotné postihnutie žalobcu s tým, že v
podrobnostiach poukázal na L.. Q. pričom L.. L. ešte uviedol, že nenašli jednoznačný moment, ktorý
by vysvetľoval vnútromaternicovú hypoxiu. L.. Q. pri svojej výpovedi na otázku ako prišla na to, že plod
trpel údajnou hypoxiou počas pôrodu, odpovedala, že jej z dokumentácie nevyplývalo, že by bol žalobca
hypoxický v priebehu pôrodu a že pri konštatovaní o hypoxii vychádzala len zo záveru pediatra, ktorý
ošetroval žalobcu. Zároveň L.. Q. potvrdila, že zdravotný stav po pôrode žalobcu sa dá vysvetliť aj
inými okolnosťami akými je vnútromaternicová hypoxia, no bližšie sa k takýmto okolnostiam nevyjadrila
a uviedla, ž k tomu by sa vedel odborne vyjadriť detský neurológ.

Pokiaľ právny zástupca žalobcu poukazuje na odborné vyjadrenia, ktoré k otázke údajne
vnútromaternicovej hypoxie podal L.. U. tak k tomuto jeho tvrdeniu uvádzame, že L.. U. sa pri
jeho výsluchu svedka dňa 21.07.2011 vyjadril, že podľa neho sa popis priebehu pôrodu nezhoduje s
následkami, t.j. že sa žalobca narodil hypoxický, pričom však uviedol, že nenašiel nič čo by počas pôrodu
signalizovalo, že sa má narodiť dieťa, ktoré by bolo hypoxické. Okrem toho v rámci tohto výsluchu
L.. U. uviedol, že o nenašiel pri posudzovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobcovi žiadnu
protiprávnu činnosť žalovaného, ktorou by bola žalobcovi spôsobená škoda.

Nakoniec ani znalec L.. T. U. v znaleckom posudku č. 1/2013 nepripustil, že by počas pôrodu plod trpel
hypoxiou a znalec sa v znaleckom posudku a aj pri výpovedi znalca na pojednávaní dňa 29.11.2013
vyjadril tiež, že nezistil žiadne konanie žalovaného, ktoré by bolo non lege artis v zmysle zanedbania
zdravotnej starostlivosti.

S poukazom na vyššie uvedené uzavierame, že nakoľko nebola čo i len hroziaca hypoxia u žalobcu
zachytená a ani preukázaná počas vedenia pôrodu a v tejto dobe zdravotníci nevedia nijako monitorovať
stav mozgu plodu pred narodením - sleduje sa len akciu srdcovej činnosti, nedá sa nijako vylúčiť,

že žalobca nemal mozog funkčne poškodený ešte pred pôrodom. V tejto súvislosti poukazujeme
na znalecký posudok L.. T. U. č. 1/2013, v ktorom znalec uznáva, že v určitom percente prípadov
(0,2-0,4/1000 pôrodov) sa podľa Evidence based medicine /EBM/ môže narodiť dieťa s poškodením
mozgu (Detskou mozgovou obrnou) aj napriek správnemu vedeniu pôrodu. Tento záver tiež potvrdzujú
aj odborné závery L.. L. a L.. Q., ktorí obaja uviedli, že zdravotný stav po pôrode žalobcu sa dá vysvetliť
aj inými okolnosťami akými je vnútromaternicová hypoxia.

Nakoniec tvrdenie o údajnej vnútromaternicovej hypoxii vyvracia aj skutočnosť, že žaloba mal v prvej
minúte života akciu srdca nad 100/min a bol ružový. Žalovaný existenciu, resp. prejavy hypoxie
jednoznačne odmieta a tvrdí, že ozvy plodu boli monitorované štandardne a neklesali pod 120 min.

Nie je teda odborne správne tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že bolo preukázané, že žalobca trpel
vnútromaternicovou hypoxiou a už vôbec neobstoja či už odborne, resp. ani skutkovo až špekulatívne
tvrdenie, že hypoxia sa musela prejaviť u žalobcu počas prvej doby pôrodnej medzi 13:07 hod a
najneskôr 15:15 hod, resp. 15:20 hod. a mala trvať niekoľko desiatok minút, t.j. minimálne 20 minút -
tieto tvrdenia nie sú skutočne ničím preukázané.

Pokiaľ právny zástupca žalobcu v čl. IV jeho vyjadrenia vychádza z toho, že má za preukázané, že
u žalobcu došlo v vzniku dlhotrvajúcej hypoxie počas prvej doby pôrodnej a následne tvrdí, že o tejto
hypoxii zamestnanci žalovaného jednoznačne vedeli (a uvádza z čoho mu to vyplýva) tak k tomuto
tvrdeniu žalovaný opakuje (je to už uvedené vyššie), že zo žiadneho odborného záveru nevyplýva,
že by žalobca trpel vnútromaternicovou hypoxiou. Pokiaľ teda nie je preukázané, že by žalobca trpel
vnútromaternicovou hypoxiou nie je možné preukázať, že by zamestnanci žalovaného mohli o takomto
stave žalobcu vedieť.

K jednotlivým tvrdeniam právneho zástupcu žalobcu o ním predpokladanej vedomosti zamestnancov
žalovaného o vnútromaternicovej hypoxii uvádzame.

1. Žalovaný neuznáva právnym zástupcom žalobcu tvrdenú nesprávnosť a nereálnosť údaju o ozvách
plodu v II. dobe pôrodnej a stojí si za tým, že ozvy plodu počas II. doby pôrodnej neklesli pod fyziologické
hodnoty (110/120 za min). Nie je pritom skutkovo správne tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že
ozvy žalobcu neboli do zdravotnej dokumentácie počas II. doby pôrodnej vôbec zapísané, pretože ozvy
žalobcu boli do zdravotnej dokumentácie zapísané - zápisy o ozvách plodu počas II. doby pôrodnej sú
predsa v zdravotnej dokumentácii uvedené. Pokiaľ právny zástupca žalobcu vychádza pri tomto jeho
nesprávnom skutkovom tvrdení z výpovede L.. U. zo dňa XX.XX.XXXX tak tento jeho skutkový záver je
nesprávny a úplne vytrhnutý z kontextu výpovede tohto svedka, ktorý netvrdil, že údaj o ozvách plodu
počas II. doby pôrodnej sa nezapisuje nikdy, ale uviedol, že sa nezapisuje len počas II. doby pôrodnej
a tento údaj sa zapíše hneď po skončení II. doby pôrodnej a to z dôvodu, že počas II. doby pôrodnej,
keď sa reálne rodí, je celý personál teda lekári a sestry pri rodičke v pôrodnom boxe a nie pri písacom
stolíku kde sa zapisujú ozvy. Svedok sa pritom vyjadril, že počas II. doby pôrodnej je prvoradá rodička
a novorodenec a až potom sa zapisujú údaje do zdravotnej dokumentácie - to je normálny postup pri
vedení II. pôrodnej doby. Pritom z vykonaných výpovedí svedkov je tiež zrejmé, že neexistuje ani žiadny
zásadný rozpor v tvrdeniach L.. Q., ktorý tvrdil, že ozvy plodu neklesli počas II. pôrodnej doby pod
120/min a L.. U., ktorý tvrdil, že ozvy plodu počas II. pôrodnej doby boli v rozmedzí 110-120/min. Aj z
výpovede pediatra vyplýva, že žalobca mal ozvy 120/min a po pôrode mal žalobca akciu srdca 100/min.
V súvislosti s poukazovaním právneho zástupcu žalobcu na výpovede L..L. a L.. Q. a na jeho
porovnávanie údajov o ozvách plodu v II. dobe pôrodnej, ktoré tieto dve osoby uviedli v rokoch 2010,
resp. 2011 v súdnych konaniach ešte uvádzame, že konkrétne údaje o ozvách plodu v II. dobe pôrodnej
boli uvádzané lekármi pri ich výsluchoch cca v dobe po 4 až 5 rokoch po pôrode a to bez predloženia
zdravotnej dokumentácie a z prípadných drobných nezrovnalostí o hodnote oziev plodu v II. dobe
pôrodnej sa nedá v žiadnom prípade vyvodzovať, že by údaje o ozvách plodu boli zaznamenané
nesprávne, resp. skreslené. Pokiaľ XXX-XXX/XXX/minXXX/minnka aj pri niektorej so svojich výpovedí
svedka uviedol, že ozvy plodu klesali tak zmena oziev zo 135/min na 110-120/min je pokles, ktorí si
pôrodníci pri pôrode všímajú, no tento pokles neznamená zdravotné riziko. Pritom podotýkame, že obaja
lekári - L.. U. a L.. Q. sa pri svojich výpovediach jednoznačne zhodli v tom, že ozvy plodu v II. dobe
pôrodnej neklesli pod 100/min, t.j. pod fyziologickú hranicu.

Tiež L.. Q., ktorý sa v rámci trestného konania vyjadril, že použitie vákuumextraktora indikovali aj
prístroje - kardiotokograf pričom vysvetlil, že tento prístroj ukazuje nie len ozvy plodu, ale jedna časť
zaznamenáva aktivitu svalstva maternice a keďže aktivita svalstva maternice bola u rodičky veľmi slabá
a málo frekventná, tak z údaja tohto prístroja o aktivite svalstva maternice sa dalo indikovať použitie
vákuumextraktora a to z dôvodu sekundárne slabej pôrodnej činnosti rodičky.

Zároveň uvádzame, že L.. U. na základe svojich skúseností vie, že predĺženie II. doby pôrodnej môže
viesť ku vzniku hypoxie plodu a preto keďže videl daný stav nespolupráce rodičky a slabej pôrodnej
činnosti tak rozhodol pre použitie vákuumextraktora, čo bol v danej situácii postup lege artis a čo potvrdil
aj znalec L.. T. U. v znaleckom posudku č. 1/2013, konkrétne v odpovedi na otázku č. 3, keď uviedol, že
v druhej dobe pôrodnej došlo ku komplikácii, rodička nespolupracovala a pôrod nepostupoval, lekári sa
rozhodli pre ukončenie pôrodu vácuumextraktorom, nebola kontraindikácia pre použitie tejto metódy.

Nie je skutkovo správne tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že by neexistoval dôkaz o správnosti
údajov o ozvách plodu v deň pôrodu od 13:07 hod. a že tieto boli len dodatočne po pôrode pracovníkmi
žalovaného zapísané, pretože tieto ozvy boli priebežne sledované (minimálne každých 15 minút) a
zapisované pôrodnými asistentkami v I. dobe pôrodnej do partogramu, tvrdenie právneho zástupcu o
dodatočnom zapisovaní oziev nie je ničím podložené, pričom ozvy v II. dobe pôrodnej boli ozvy riadne
sledované po každej kontrakcii a zapísané bezprostredne po skončení II. doby pôrodnej, čo nie je
neobvyklý postup, pretože v čase II. doby pôrodnej sa reálne rodí a tak je celý personál teda lekári
a aj sestry sú pri rodičke v pôrodnom boxe. K celkovej technike a zaznamenávaniu oziev plodu ešte
uvádzame, že ozvy plodu sú sledované personálom pôrodnej sály - dve pôrodné asistentky a počas
sledovania týchto oziev každých 15 minút v I. pôrodnej dobe sa na monitore objaví aj číselný údaj o
frekvencii srdca plodu a tento vníma aj rodička a teda aj v tomto existuje kontrola zo strany rodičky. Aj
z tohto dôvodu žalovaný odmieta bezdôvodné tvrdenie o zapisovaní nereálnych hodnôt oziev - takúto
činnosť si nemôže predsa nikto počas trvania I. doby pôrodnej (v našom posudzovanom prípade 5 hodín
a 40 minút) z personálu dovoliť a toto tvrdenie právneho zástupcu žalobcu je teda úplne neodôvodnené
a nepreukázané.

Nie je skutkovo správne tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že údaje o ozvách v II. dobe pôrodnej
neboli podľa výpovede L.. U. vôbec zapísané, pretože toto jeho tvrdenie je v podstate vytrhnuté z
kontextu jeho výpovede a je v rozpore so zápisom v zdravotnej dokumentácii, v ktorej sú zaznačené aj
ozvy plodu v II. dobe pôrodnej. V súvislosti so zaznamenaním oziev plodu v zdravotnej dokumentácii
ešte uvádzame, že skutočnosť, že tieto ozvy plodu boli v zdravotnej dokumentácii (partograme)
zaznamenávané potvrdil aj znalec L.. T. U. v znaleckom posudku č. 1/2013, konkrétne v odpovedi na
otázku č. 2, keď uviedol, že dokáže akceptovať krivku, ktorá znázorňuje frekvenciu oziev plodu, ktoré
sú vo fyziologických hodnotách....

Nie je skutkovo správne tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že samotní lekári prítomní pri pôrode
uvádzajú vo vzťahu k druhej dobe pôrodnej rozdielne údaje o ozvách plodu, pretože takéto rozdiely
neexistujú a to z dôvodu, že jeden s lekárov uviedol údaje o ozvách 120/min a druhý 110-120/min, čo
nie sú údaje z hľadiska posúdenia zdravotného stavu rozdielne a prípadný rozdiel o 10/min je z hľadiska
postupu zdravotníckeho zamestnanca v prípade fyziologických hodnôt identický. Ani prípadný pokles
oziev zo 135/min, na 110-120/min nie je v žiadnom prípade prejavom hypoxie .

Neobstoja teda či už odborne, resp. ani skutkovo tvrdenia právneho zástupcu žalobcu o tom, že exituje
opodstatnený a logický záver o nesprávnosti údajov o ozvách plodu počas prvej a druhej doby pôrodnej
a už vôbec neobstojí z tohto tvrdenia vyplývajúci záver právneho zástupcu, že zamestnanci žalovaného
vedeli o hypoxii žalobcu a napriek tejto vedomosti podali oxytocin a vykonali vákuumextrakciu, hoci
mal pôrod ukončiť cisárskym rezom. Opakujeme, že v rámci dokazovania nebolo preukázané, že
žalobca trpel vnútromaternicovou hypoxiou a naopak bolo potvrdené odbornými vyjadreniami znalcov
(a to aj znalcov forensic.sk a aj L.. U.), že neexistovala indikácia na vykonanie cisárskeho rezu, resp.
kontraindikácia na použitie vákuumextraktora.

Pokiaľ právny zástupca žalobcu na podporu svojej argumentácie uvádza vo svojom vyjadrení príklad
o vyhodnocovaní dopravnej nehody vzhľadom na tvrdenia o rýchlosti žalovaný uvádza, že v medicíne
je skoro všetko možné a nie je len čierna a biela farba ale aj šedá, tak sa môže stať, že aj napriek
adekvátnej starostlivosti a monitoringu sa môže narodiť dieťa, ktoré má detskú mozgovú obrnu, bez toho

aby to zavinili ľudia, ktorí mu už len pomáhali prísť na svet. Právnym zástupcom žalobcu uvedený príklad
je nesprávny, pretože vychádza len z jediného predpokladu, že žalovaný neuvádza pravdu (hoc to nie je
ničím dokázané) a nechce pripustiť možnosť (ktorú v našom prípade pripúšťajú odborníci), že zdravotný
stav po pôrode žalobcu sa dá vysvetliť aj inými okolnosťami akými je vnútromaternicová hypoxia.

2. Žalovaný odmieta ako úplne nesprávne (a ničím nepreukázané) tvrdenie právneho zástupcu žalobcu,
že zo zdravotnej dokumentácie matky žalobcu zmizol CTG záznam, ktorý jej bol vyhotovený matke
žalobcu po jej príchode na pôrodný sál, t.j. po 15:00 hod., pričom v súvislosti s ním tvrdeným zmiznutím
CTG záznamu poukazuje právny zástupca žalobcu na záujem zamestnancov žalovaného, aby takýto
CTG záznam zmizol. V tejto súvislosti právny zástupca žalobcu už nad rámec jeho predchádzajúceho
tvrdenia o hypoxii v I. dobe pôrodnej od času 13:07 hod. tvrdí, že hypoxia žalobcu trvala preukázateľne
niekoľko desiatom minúť pred pôrodom, t.j. práve v čase po 15:00 hod.

Vyššie uvedené nesprávne a nepreukázané tvrdenia právneho zástupcu žalobcu vychádzajú z úplne
nesprávneho pochopenia výpovedí svedkýň a z izolovaného posudzovania týchto výpovedí. Totiž CTG
záznam z času po 15:00 hod. (ktorý právny zástupca žalobcu stotožňuje s príchodom matky žalobcu
na pôrodný sál) nebol nikdy vykonaný, pretože matka žalobcu na pôrodný sál prišla dávno pred časom
15:00 hod. teda sa ani nemohol nachádzať v zdravotnej dokumentácii a teda z tejto ani nemohol zmiznúť.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania tak CTG so záznamom bol matke žalobcu urobený dňa v čase
oo 2:00 hod. t.j. v čase keď bola prijatá na gynekologicko - pôrodnícke oddelenie žalovaného, následne
v čase od 8:30 hod. a následne od 12:47 hod, keď už bola matka žalobcu na pôrodnom sále - na pôrodný
sál bola odoslaná od 7.15 hod. Uvedené skutočnosti nie sú teda v rozpore s výpoveďami svedkýň C.
a N. a matke žalobcu bola poskytnutá rovnaká starostlivosť ako iným rodičkám a zo strany žalovaného
nebolo nič zanedbané.

V tejto súvislosti opätovne k tvrdeniam právneho zástupcu žalobcu o hypoxii, ktorá mala podľa neho trvať
preukázateľne niekoľko desiatom minúť pred pôrodom, t.j. práve v čase po 15:00 hod. opakujeme, že
toto jeho tvrdenie nie je potvrdené žiadnym odborným vyjadrením a vychádza len z úplne nesprávneho
záveru a neodôvodneného podozrenia právneho zástupcu žalobcu, že niekto manipuloval so zdravotnou
dokumentáciou.

3. Žalovaný odmieta argumentáciu právneho zástupcu žalobcu, ktorý z jedného omylu pri jednej
odpovedi svedka L.. U., ktorý túto svoju odpoveď sám bezprostredne opravil, vyvodzuje presvedčenie,
že žalobca hypoxiou trpel a L.. U. o hypoxii plodu dokonca vedel. L.. U. skutočnosť, že by žalobca v čase
pôrodu hypoxiou trpel, resp. že by on ako lekár o hypoxii vedel, v rámci svojich výpovede svedka poprel.
Zastávame názor, že len z jednej mylnej formulácie pri výpovedi svedka, ktorá bola následne opravená
a následne aj vysvetlená, nie je možné vyvodiť záver o hypoxii, ktorý z tohto vyvodzuje vo vyjadrení
právny zástupca žalobcu. Opakovane podotýkame, že hypoxiu žalobcu pri pôrode nepotvrdil nikto.

4. Žalovaný namieta ako nesprávne tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý z porovnávania výpovedí
svedkov L.. U. a L.. Q. o ozvách plodu v II. dobe pôrodnej, ktoré tieto dve osoby uviedli v rokoch
2010, resp. 2011 (t.j. cca po 4 až 5 rokoch od pôrodu a bez zdravotnej dokumentácie žalobcu) v
súdnych konaniach vyvodil, že ich výpovede sú rozdielne vo vzťahu k skutočnosti či dochádzalo k
spomaľovaniu akcie srdca a aké boli ozvy plodu a následne z tohto vyvodil záver, že k rozhodnutiu použiť
vákuumextraktor ich viedla práve hypoxia žalobcu.

Opakujeme, že pokiaľ L.. U. pri jednej svojej výpovedí svedka uviedol, že ozvy plodu klesali tak zmena
oziev zo 135/min (v prvej dobe pôrodnej) na 110-120/min (v druhej dobe pôrodnej) sa dá hodnotiť ako
pokles oziev, ktorí si pôrodníci pri pôrode všímajú - zaznamenal ho aj L.. U., no neznamená zdravotné
riziko, pričom ozvy plodu 110-120/min v žiadnom prípade neznamenajú hypoxiu plodu. L.. Q. uvádzal
pri výpovediach svedka ozvy plodu 120/min, čo nie je žiadny rozpor s L.. U. a prípadný rozdiel 10/min,
zo zdravotného hľadiska nič neznamená a L.. Q. nemusel nevyhnutne hodnotiť tento stav ako pokles
oziev. Pritom opätovne podotýkame, že výpovede svedkov na ktoré poukazuje právny zástupca boli
robené po 4 až 5 rokoch od pôrodu a to bez zdravotnej dokumentácie (obaja lekári za tento čas vykonali
množstvo pôrodov a skutočne si nemusia presne pamätať aké ozvy plodu boli v konkrétnom prípade a
či frekvenciou oziev hodnotili ako ustálenú, resp. klesajúcu). Pritom opakujeme, že obaja lekári - L.. U. a
L.. Q. sa pri svojich výpovediach zhodli v tom, že ozvy plodu v II. dobe pôrodnej neklesli pod 100/min, t.j.

pod fyziologickú hranicu a teda žalobca nebol ohrozený hypoxiou (príznakom hypoxie je spomaľovanie
sa oziev pod 100/min, a nie len spomaľovanie oziev ako také).

Nakoniec pokiaľ právny zástupca žalobcu opakovane poukazuje na vyjadrenie L.. Q., ktorý sa v
rámci trestného konania vyjadril, že použitie vákuumextraktora indikovali aj prístroje tak tu opätovne
uvádzame, že kardiotokograf zaznamenáva aj aktivitu svalstva maternice a keďže aktivita svalstva
maternice matky žalobcu bola veľmi slabá a málo frekventná, tak z údajov tohto prístroja o
aktivite svalstva maternice sa dalo indikovať použitie vákuumextraktora a to z dôvodu sekundárne
slabej pôrodnej činnosti. Len zo skutočnosti, že v rámci trestného konania je v rámci výpovede
uvádzané, že použitie vákuumextraktora indikovali prístroje (množné číslo) sa nedá vyvodiť, že použitie
vákuumextraktora mali lekárom vedúcim pôrod indikovať aj údaje o ozvách plodu, ktoré mali podľa
právneho zástupcu žalobcu signalizovať hypoxiu (teda kontraindikáciu pre použitie vákuumextraktora).
Túto konštrukciu považuje žalovaný za úplnú špekulácia, ktorá nemá základ vo vykonanom dokazovaní.
Je naopak pravdou, že údaje o ozvách plodu, ktoré podľa výpovedí svedkov a aj podľa zdravotnej
dokumentácie ani v II. dobe pôrodnej neklesli pod 100/min. a teda nesignalizovali lekárom vedúcim
pôrod hypoxiu a teda neexistovala kontraindikácia pre použitie vákuumextraktora.

5. Za úplnú špekuláciu považuje žalovaný tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o tom, že u žalovaného
sa štandardne pristupuje k ukončeniu pôrodu vákuumextraktorom počas hypoxie. Takýto záver nie je
potvrdený vo všeobecnosti a ani v posudzovanom prípade.

Pokiaľ právny zástupca žalobcu poukazuje na výpovede L.. F. a výpovede zdravotných sestier M. a N.
tak žalovaný poukazujeme na to,

- že L.. F. sa pri svojej výpovedi jednoznačne vyjadril v tom zmysle, že v prípade hypoxie sa postupovalo
vždy tak ako rozhodol atestovaný lekár a z dôvodu, že on atestovaný lekár nebol tak o tom nerozhodoval,
ďalej uviedol, že o ďalšom vedení pôrodu rozhodol atestovaný lekár a spôsoby vedenia pôrodu, t.j. či
sa vykoná sekcia, použite vákuumextraktor uviedol podľa žalovaného len ako všeobecné alternatívy
vedenia pôrodu, pretože ako lekár dobre vie, že v prípade hypoxie sa vákuumextraktor nepoužije,

- zdravotná sestra M. sa pri jej výpovedi dňa 11.10.2010 na otázku či lekár pristúpi ku skončeniu pôrodu
vákuumextraktorom pokiaľ v druhej fáze pôrodnej klesnú ozvy pod 70, 80 jednoznačne vyjadrila, že
sa nevie k tomuto vyjadriť, že ona len asistuje, že ona robí len to čo hovorí lekár a pokiaľ vypovedala
dňa 11.03.2011 tak na opätovne položenú otázku ako sa končí pôrod, keď plod trpí hypoxiou uviedla,
že nevie čo tým právny zástupca myslel a keď právny zástupca žalobcu upresnil otázku tak opätovne
uviedla, že sa postupuje tak ako povie lekár a až na následne uviedla tri možnosti operačného skončenia
pôrodu - vákuumextraktor, kliešte, cisársky rez,

- zdravotná sestra N. pri jej výpovedi dňa 04.05.2011 (nie pri výpovedi dňa 11.03.2011 ako uvádza
právny zástupca žalobcu) uviedla, že bola prítomná aj pôrodu, ktorý skončil operáciou ak dieťa bolo
postihnuté hypoxiou - tu však svedkyňa nekonkretizovala o akú pôrodnícku operáciu išlo. Na následnú
otázku právneho zástupcu žalobcu uviedla, že bola prítomná aj pri pôrode, ktorý skončil použitím
vákuumextraktora, no tam svedkyňa doplnila, že vákuumextraktor bol použitý ak išlo o vyčerpanosť
rodičky, nespoluprácu matky a hlavička už musela byť v pošvovom vchode alebo východe.

Z uvedených výpovedí svedkov, ktorí sa nevyjadrovali ku konkrétnemu pôrodu žalobcu, teda nevyplynulo
jednoznačne, že by boli osobne prítomní takého pôrodu, pri ktorom by existovala jednoznačná
kontraindikácia použitia vákuumextraktora a aj napriek tomu lekár vedúci pôrod rozhodol o použití
vákuumextraktora. Okrem toho je zrejmé, že z výpovedí ostatných svedkov - či už lekárov tak aj
zdravotných zamestnancov žalovaného jednoznačne
vyplynulo, že o vedení a ukončení pôrodu rozhoduje vždy dvojatestovaný lekár, ktorý vždy rozhoduje
podľa okolností prípadu a nie je možné povyšovať výpovede zdravotných sestier na dôkaz o štandardnej
praxi celého gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia žalovaného. Nakoniec nie je zanedbateľné aj to,
že aj samotné otázky kladené svedkom ako osobám bez kompetencie vo vedení pôrodu boli kladené
nad rámec ich odbornosti a preto sa k týmto otázkam vyjadrili títo svedkovia v podstate všeobecne a
niekedy aj viaczmyslene čo doviedlo právneho zástupcu žalobcu k neodôvodnenej konštatácii, že u
žalovaného sa štandardne pristupuje k ukončeniu pôrodu vákuumextraktorom počas hypoxie z čoho

právny zástupca žalobcu následne úplne bezdôvodne vyvodil, že k vákuumextrakcii sa pristúpilo aj v
prípade žalobcu práve z dôvodu hypoxie.

Tu opätovne musíme z dôvodu, že právny zástupca žalobcu pri spochybňovaní postupu žalovaného
pri pôrode vychádza z hypoxie žalobcu pri pôrode, prízvukovať čo sme uviedli už viackrát, že
hypoxiu žalobcu počas pôrodu nepotvrdil nikto. Teda z tohto dôvodu neexistovala ani kontraindikácia
použitia vákuumextraktora a vákuumextraktor bol pri pôrode žalobcu použitý indikovane z dôvodu zlej
spolupráce rodičky, jej vyčerpanosti a sekundárne slabej pôrodnej činnosť v II. dobe pôrodnej, ktorá sa
medikamentózne nedala ovplyvniť.

Pokiaľ právny zástupca žalobcu spochybňuje tieto indikácie či už z hľadiska odborného, resp. aj z
hľadiska ním opätovne tvrdenej (no ničím nepreukázanej manipulácie so zdravotnou dokumentáciou)
tak k tomu žalovaný uvádza, že indikácie na použitie vakumextraktora - slabá pôrodná činnosť v II.
dobe pôrodnej a nespolupracujúca rodička boli riadne uvedené v zdravotnej dokumentácii konkrétne
v pôrodopise na strane 1 a 2 pôrodopisu v indikácii lekára. Takéto uvedenie indikácie je v súlade s
celoštátnou učebnicou gynekológie a pôrodníctva z roku 1976 (autorov Hudcovič, Poradovský, Brucháč)
a tento postup je lege artis aj podľa publikácie „Moderní gynekologie a porodnictví" 16/1 ročník
2007 str.58, vydavateľ. Levret. Podľa uvedenej publikácie sa taktiež rozdeľujú indikácie na vykonanie
vákumextraktora na indikácie zo strany matky: Sekundárne slabá pôrodná činnosť, horúčka za pôrodu,
vyčerpaná rodička, celkove ochorenia matky, nespolupracujúca rodička, patologické naliehanie hlavičky,
maternica s jazvou, pôrod mŕtveho plodu a indikácie zo strany plodu: hroziaca, nie však rozvinutá
hypoxia plodu. Skutočnosť, že CTG záznam monitoroval aj činnosť maternice a z tohto záznamu bola
zrejmá nízka intenzita ako aj frekvenciu kontrakcií (dvaja lekári ju vyhodnotili ako slabú pôrodná činnosť),
tak sa lekári túto sekundárne slabú pôrodnú činnosť snažili ovplyvniť podaním oxytocínu 5 j v infúzii
do žily, čo však nemalo žiadaný efekt a lekári pristúpili k ukončeniu pôrodu vákuumextraktorom. Je
pritom nepochybné, že údaje oboch lekárov, ktorí viedli druhú dobu pôrodnú sú identické aj ohľadom
nespolupracujúcej rodičky. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že žiadny odborník, ktorý posudzoval
poskytovanie zdravotnej starostlivosti pri pôrode žalobcu neuviedol, resp. nepotvrdil, že by použitie
vákumextraktora bolo kontraindikované, resp. že by jeho použite spôsobilo zdravotné postihnutie
žalobcu (forensic.sk tak uviedol v odpovedi na otázku č. 10 znaleckého posudku a znalec L.. U. v
odpovedi na otázku č. 3 a 4 znaleckého posudku, L.. Q. sa tak vyjadrila pri svojom výsluchu na
pojednávaní dňa 31.05.2012).

Žalovaný odmieta ako úplne nesprávne (a ničím nepreukázané) opätovné tvrdenia právneho zástupcu
žalobcu o manipulácii so zdravotnou dokumentáciou. Pokiaľ právny zástupca žalobcu poukazuje na to,
že niektorí konzultanti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ktorí pritom prevažne hodnotili
poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobcovi ako postup lege artis, nikto nie ako non lege artis postup)
uviedli, že v zdravotnej dokumentácii chýba indikácia použitia vákuumextraktora (pričom táto indikácia
sa v zdravotnej dokumentácii skutočne nachádza - je zapísaná v pôrodopise) tak táto skutočnosť
určite nemôže byť dôkazom o údajnej manipulácii zo zdravotnou dokumentáciou zo strany žalovaného.
Žalovaný už v roku 2007 poskytol celú dokumentáciu týkajúcu sa pôrodu žalobcu Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou v takej podobe ako sa zdravotná dokumentácia nachádzala po ukončení
pôrodu a akej podobe sa nachádza aj dnes a do tejto zdravotnej dokumentácie nezasahoval. Pokiaľ
niektorí z konzultantov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v zdravotnej dokumentácii
nenašli indikácie k použitiu vákuumextraktora, ktoré tam boli uvedené, mohlo to byť len ich pochybenie ,
resp. nepozornosť, pretože tieto indikácie od počiatku boli v zdravotnej dokumentácii uvedené.

Uvádzame, že tvrdenia právneho zástupcu žalobcu o údajnej manipulácii zdravotnej dokumentácie
sú nepreukázané a až urážlivé, pričom vychádzajú aj z nepochopenia, resp. vedomého ignorovania
niektorých procesov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti u žalovaného a podľa nás smerujú len k
nedôvodnému a nepreukázanému spochybneniu odbornosti a hodnovernosti žalovaného a to jedine
z dôvodu, že právny zástupca žalobcu nevie označiť žiadne pochybenie pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti žalobcovi - totiž nikto z odborných konzultantov Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a ani nikto zo znalcov (aj keď sčasti spochybňujú zdravotnú dokumentáciu) nespochybnil
indikáciu a postup pri ukončení tohto pôrodu vákuumextraktorom, nikto neurčil iný spôsob vedenia
pôrodu matky žalobcu, resp. neurčil moment pri vedení pôrodu, kde sa malo postupovať ináč ako
postupovali lekári žalovaného.

K bodu V. vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, v ktorom je uvádzané, že žalovaný pristúpil k
vákuumextrakcii a podaniu oxytocínu počas hypoxie vedome a tým spôsobil zhoršenie a poškodenie
zdravia žalobcu opätovne uvádzame, že žiadna hypoxia u žalobcu rozhodne zachytená nebola (nikto
z odborníkov posudzujúcich tento prípad to ani nepreukázal), a tak ani personál žalovaného o nej
nemal ako vedieť pri adekvátnom monitoringu matky žalobcu. Opakujeme, že podsúvanie a opakovanie
nepreukázaného tvrdenia o hypoxii žalobcu je nedôvodným postupom, ktorým sa snaží právny zástupca
žalobcu za pomoci svojskej laickej interpretácie vytrhnutých častí niektorých odborných názorov (bez
ohľadu na konečné závery znalcov, ktoré hovoria jasnou rečou o tom, že žalovaný nepostupoval non
lege artis) presvedčiť súd o porušení právnych povinností zo strany žalovaného, ktoré v skutočnosti
neexistujú.

K tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu o tom, že aj samotný vákuumextraktor môže spôsobiť
vnútrolebečné krvácanie žalobcu uvádzame, že vákuumextraktor bol použitý indikovane a pokiaľ by aj
spôsobil vnútrolebečné krvácanie tak takáto komplikácia spadá do tolerovaného medicínskeho rizika pri
jeho použití, pričom takéto krvácanie môže nastať aj pred samotným pôrodom a tak sa nedá presne
určiť, či bolo spôsobené vlastným pôrodom alebo nastalo ešte dávno pred ním. Pritom je tiež pravdou, že
sú zaznamenané prípady, že aj u detí, ktoré sa rodia spontánne sa vyskytuje vnútrolebečné krvácanie.

K bodom VI. a VII. vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, v ktorých je uvádzané, že pokiaľ žalovaný aj
tvrdí, že nemal vedomosť o existencii hypoxie tak potom sa usvedčuje z ďalších protiprávnych konaní a to
nedostatočného monitorovania oziev plodu a nesprávneho zaznamenávania oziev, žalovaný opakovane
uvádza, že jednoznačne počas pôrodu nebola preukázaná žiadna hypoxia a teda ani zdravotnícky
personál žalovaného nemal ako zaznamenať hypoxiu, o ktorú (hoc nedokázanú) právny zástupca opiera
celé svoje vyjadrenie a obvinenie žalovaného, že konal protiprávne. Pritom žalovaný tvrdí, že aj pri
tomto jeho tvrdení právny zástupca žalobcu vychádza len z jeho nesprávne domnienky, že monitoring
oziev žalobcu nebol vykonávaný dostatočne a túto svoju domnienku opiera o niektoré ním bez kontextu
citované časti posudku forensic.sk. Pritom právny zástupca žalobcu vôbec nezohľadňuje skutočnosť,
že v zdravotnej dokumentácii sa nachádzajú 3 kardiotokografické záznamy, v ktorých boli hodnoty
oziev plodu vo fyziologických hodnotách a okrem toho boli ozvy plodu sledované dňa 14.08.2006
v čase od 10:30 hod. do 15:35 hod. posluchom a zároveň zaznamenávané do partogramu a tieto
zaznamenané ozvy plodu boli tiež vo fyziologických hodnotách. Je teda zrejmé, že zdravotníckemu
personálu žalovaného nič nesignalizovalo hypoxiu (ktorá sa môže prejaviť poklesom oziev plodu) a ani
mu neumožňovalo postupovať pri pôrode žalobcu iným spôsobom ako postupoval.

Poukazujeme pritom aj na učebnicu Porodnictví, autora E. ČECH et al., vydavateľstvo GRADA
1999, kde je na strane s.118 uvádzané, že rodička má byť vaginálne vyšetrovaná na pôrodnej sále
najmenej v časovom rozmedzí 2 - 3 hodiny, čo bolo u matky žalobcu dodržané a záznamy o týchto
vyšetreniach sú jednoznačne aj uvedené a zaznamenané v partograme. Pritom citovaná učebnica
konkrétne píše, že takýto nález má byť priebežne zaznamenávaný do partogramu a preto toto vedenie
dokumentácie nepovažujeme za postup non lege artis. Tak isto podľa označenej odbornej učebnice
v I. dobe pôrodnej bol štandardný aj monitoring plodu kardiotokograficky, pričom bol vykonávaný
intermitentne bez zachytenia čo i len hroziacej hypoxie plodu. Zároveň v období keď neboli vykonávané
kardiotokografické záznamy boli ozvy plodu sledované auskultačne každých 15 minút v I. dobe a v II.
dobe po každej kontrakcii čo bolo tiež zaznamenané v partograme ako súčasti zdravotnej dokumentácie.

V tejto súvislosti poukazujeme aj na závery znaleckého posudku L.. T. U. č. 1/2013, ktorý konkrétne
v odpovedi na otázku č. 3 uviedol: že prvá doba pôrodná prebiehala nekomplikovane, ozvy plodu boli
vo fyziologických hodnotách, nebol dôvod postupovať iným spôsobom, nebol medicínsky dôvod na
Cisársky rez a tiež aj na výpoveď tohto znalca na pojednávaní dňa 29.11.2013, kde okrem iného v
odpovedi na otázku 10 konštatoval, že v partograme je uvedené, že ozvy plodu boli sledované do 15.35
hod a boli v medziach normy. Z partogramu vyplýva a taktiež zo svedeckých výpovedí zdravotného
personálu zúčastneného pri pôrode, že ozvy plodu boli monitorované do 15.35 hod. a boli v medziach
normy.

V súvislosti s tvrdeniami právneho zástupcu žalobcu o nedôslednom monitoringu ešte opakujeme,
že dokonca ani každá hypoxia (pritom jej existenciu žalovaný v tomto prípadne neuznáva) musí
byť zaznamenaná poklesom oziev plodu a preto je aj mylné absolutizovať vykonanie prípadného
kontinuálneho monitoringu plodu (ktorého potrebu vykonania žiadny zo znalcov v tejto veci nepovažoval

za nevyhnutnú) pretože aj CTG metóda má výnimočne falošnú negativitu, teda aj pri normálnom CTG
sa môže narodiť poškodené dieťa s nízkym skóre podľa Apgarovej - ako to vyplýva aj zo znaleckého
posudku L.. T. U. č. 1/2013, ktorý toto uviedol v odpovedi na otázku č. 5.

Aj poukázaním na toto tvrdenie sa žalovaný snaží vysvetliť základnú otázku, ktorú rodina žalobcu kladie
od počiatku šetrenia pôrodu žalobcu a ktorá spočíva v tom, že ako je možné, že sa narodilo dieťa s
ťažkým zdravotným postihnutím, hoc poškodeniu dieťaťa pred pôrodom nič nenasvedčovalo. Právny
zástupca žalobcu má vysvetlenie a tvrdí, že hoc sa to nedá presne identifikovať tak došlo určite k
pochybenie na strane žalovaného a obviňuje žalovaného z klamstiev, manipulácií, dokonca z krivej
výpovede, pričom však žiaľ zo štatistiky vyplýva, že 20 až 40 donosených novorodencov zo 100.000 trpí
závažnou asfyxiou, ktorá vedie k trvalému neurologickému poškodeniu. Žiaľ medicína v súčasnej miere
poznania nedokáže vyriešiť každý problém, ktorí vznikne v tehotenstve, resp. pri pôrode, niektoré stavy
sa nemusia demaskovať počas pôrodu, a aj keď sú ozvy plodu v poriadku, tak sa môže narodiť dieťa,
ktoré má poškodený mozog. V tejto súvislosti ešte žalovaný opakovane uvádza, že nikto z odborníkov,
ktorí posudzovali poskytovanie zdravotnej starostlivosti neurčil, že by zdravotnícky personál žalovaného
mohol zachytiť údajnú hypoxiu, pričom dopĺňame, že žiadny z odborníkov, ktorí posudzovali tento prípad
(ani L.. U., ani L.. Q.) neuviedli, že by existoval moment, kedy by boli ako gynekológovia postupovali
iným spôsobom vedenia pôrodu ako postupovali zdravotnícki zamestnanci žalovaného. L.. Q. a L.. U.
sa zhodne vyjadrili, že neexistovala indikácia na použitie Cisárskeho rezu a teda je zrejmé, že žalovaný
nemohol vykonať ani Cisársky rez, pretože pokiaľ by ho bol vykonal tak by tiež mohol čeliť obvineniu,
že vykonal zákrok, na ktorý neexistovala indikácia a teda konal non lege artis.

Je teda možné ustáliť, že nemá pravdu právny zástupca žalobcu keď tvrdí, že žalovaný nemonitoroval
dostatočne ozvy plodu a tieto nesprávne zaznamenával a preto nezistil hypoxiu a z dôvodu nezistenia
hypoxie vykonal kontraindikované podanie oxytocínu a ukončil pôrod vákuumextraktorom. Naopak je
pravdivé, z vykonaného dokazovania vyplýva a je aj odborníkmi potvrdené, že žalovaný monitoroval
ozvy plodu v dostatočnom rozsahu vzhľadom na stav matky a plodu v priebehu prvej doby pôrodnej,
tieto ozvy zaznamenal do zdravotnej dokumentácie správne (ich zaznamenanie vyplýva priamo z
obsahu zdravotnej dokumentácie) a z dôvodu, že monitorované a zaznamenané ozvy plodu boli vo
fyziologických hodnotách žalovaný nemohol zistiť u plodu existenciu hypoxie (ktorej existenciu ani nikto
z odborníkov gynekológov nepotvrdil) a preto v druhej dobe pôrodnej mohol na podporu pôrodnej
činnosti použiť liek oxytocín a pokiaľ tento neprivodil zlepšenie pôrodnej činnosti mohol z dôvodu
sekundárne slabej pôrodnej činnosti a nespolupracujúcej rodičky ukončiť pôrod operačne - použitím
vákuumextraktora, pričom žalovaný nemal v priebehu pôrodu žiadny dôvod (indikáciu) na ukončenie
pôrodu operačne - Cisárskym rezom.

K bodu VIII. vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, v ktorom je uvádzané, že počas prvých 5 minút
druhej doby pôrodnej neboli vykonávané žiadne úkony z dôvodu, že od 15:25 hod do 15:30 hod. bol
za vedenie pôrodu zodpovedný L.. F., ktorý sa vyjadril, že počas tejto doby nevykonal žiadne úkony
(čo považuje právny zástupca žalobcu za pochybenie a protiprávnu činnosť, ktorá poškodila žalobcu)
žalovaný uvádza, že právny zástupca žalobcu aj v tomto prípade hodnotí dve vety výpovede svedka
L.. F.a nesprávne a izolovane od obsahu jeho celej výpovede. Totiž L.. F. sa už pri svojej výpovedi
svedka dňa 11.10.2010 vyjadril, že sa nepamätá že či sa zúčastnil druhej doby pôrodnej. Následne
pri výpovedi svedka dňa 04.02.2011 na začiatku svojej výpovede vyjadril, že na priebeh pôrodu si
nepamätá, vedel potvrdiť len to, že bol prítomný na pôrodnej sále a bližšie k okolnostiam si nič nepamätal.
Je teda logické, že L.. X nemohol na ďalšie otázky pri jeho výsluchu uviesť, že by si pamätal konkrétne
úkony, ktoré ako lekár na pôrodnom sále vykonával (opätovne pripomíname, že aj výsluchy svedka
L.. F. sa konali po 4 až 5 rokoch po pôrode). Je pritom zrejmé, že počas prvých piatich minút trvania
druhej doby pôrodnej musela byť matke žalobcu poskytovaná starostlivosť ako každej inej rodičke,
bolo vykonané gynekologické vyšetrenie, pri ktorom bolo zistené zájdenie bránky, čím vlastne začína
druhá doba pôrodná, bol vykonaný monitoring pacientky a plodu a tiež vykonaná snaha o spoluprácu
pri tlačení rodičky počas kontrakcie. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z výpovedí L.. Q., ktorý uviedol,
že mal informáciu o začiatku druhej doby pôrodnej, ktorá vyplynula z vyšetrenia zájdenej bránky a o
tom, že pôrod je bez spolupráce rodičky samotnej. Podľa žalovaného je zrejmé, že pokiaľ sa MUDr.
Vrábeľ vyjadril, že nevykonával žiadne úkony, tak toto jeho tvrdenia sa mohlo vzťahovať len na vykonanie
pôrodu vakuumextrakciou, pri ktorom skutočne nevykonával žiadne úkony a o ktorom ani sám dokonca
nemohol rozhodnúť.

K bodu IX. vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, v ktorom s poukazom na niektoré ním citované
vyjadrenia uzaviera, že žalovaný použil non lege artis postup tzv. Kristellerovu expresiu, čo malo za
následok poškodenie centrálnej nervovej sústavy a zlomenie kľúčnej kosti, žalovaný uvádza, že pri
pôrode žalobcu nepoužil Kristellerovu expresiu a táto metóda sa u žalovaného ani nepoužíva.

Z dôvodu, že matka žalobcu nevedela synchronizovať tlačenie s kontrakciou tak jej pôrodník
pomáhal pridržaním fundu maternice počas kontrakcie. V zdravotnej dokumentácii je pritom doslovne
zaznamenané, že za tlaku na fundus bola porodená hlavička, pričom je zrejmé, že na pridržanie fundu
maternice sa musí vyvinúť určitý tlak rukami pôrodníka, t.j. z použitého slova tlak sa nedá vyvodiť, že
by sa jednalo o použitie Kristellerovej expresie. Totiž Kristellerova expresia je popisovaná ako úkon
pri ktorom pôrodník stojí chrbtom ku hlave rodičky, uchopí maternicu oboma rukami, bližšie ku rohom
maternice, t.j. v jej najvyššie uloženej časti, palce sú vzadu t.j. na zadnej strane maternice, ostatné prsty
pôrodníka na prednej stene maternice. Počas kontrakcie tlačí pôrodník oboma rukami smerom do panvy.

Pri pôrode žalobcu bol použitý používaný výkon, ktorý má svoje indikácie a nazýva sa „pridržanie fundu
ev. fixácia fundu maternice ev. tlak na fundus." Tento pojem má teda viac synonymických názvov a práve
pojem tlak na fundus bol použitý na popis tohto úkonu v zdravotnej dokumentácii pri pôrode žalobcu.
Pritom fixácia fundu maternice (tlak na fundus) sa vykonáva šetrne, dlaňou alebo predlaktím, nie lakťom
- pridržiava sa fundus maternice - teda vrchná časť, vykonáva sa počas kontrakcie a kopíruje kontrakčnú
vlnu, pričom pôrodník sa vyhýba bodovému tlaku. Tento výkon nie je non lege artis a používa sa snáď na
všetkých pôrodniciach, pričom medzi jeho indikácie patrí akútna potreba skrátenia druhej doby pôrodnej,
zle používaný brušný lis rodičky/nespolupráca rodičky/, slabá pôrodná činnosť. Žalovaný tvrdí, že v
prípade pôrodu žalobcu existovala indikácia na použitie fixácie fundu maternice (tlaku na fundus) a
použitím tohto úkonu v kombinácii s použitím vákuumextraktora došlo k potrebnému ukončeniu pôrodu
žalobcu a v žiadnom prípade tento úkon nespôsobil poškodenie centrálnej nervovej sústavy žalobcu,
tak ako to nesprávne tvrdí právny zástupca žalobcu.

Pokiaľ právny zástupca žalobcu poukazuje aj v tejto časti jeho vyjadrenia na niektoré z kontextu vytrhnuté
vyjadrenie odborníkov tak k touto uvádzame, že zo záverov odborných vyjadrení nikde nevyplýva, že
by niekto z odborníkov, ktorý posudzovali tento prípad uviedol, že by bolo pri pôrode žalobcu zistené
použitie Kristellerovej expresie.

Pokiaľ právny zástupca poukazuje na vyjadrenie L.. U. (podotýkame, že nejde o pôrodníka, ale o
chirurga) o tom, že zlomeninu kľúčnej kosti si vysvetľuje ako následok násilného tlaku na brucho tak tu
dávame do pozornosti súdu naopak vyjadrenia gynekológov, ktorý sa vyjadrili k veci a to L.. T. U., ktorý
v znaleckom posudku č. 1/2013 v odpovedi na otázku č. 4 okrem iného uviedol, že podľa názoru znalca
nedošlo k zdravotnému postihnutiu dieťaťa použitím vákuumextraktora, pripadne tlačením na maternicu
cez brušnú stenu, resp. aj L.. Q., ktorá pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 31.05.2012 uviedla, že
ona si informáciu o zlomenine kľúčnej kosti ani nevšimla, pričom uviedla, že toto sa neberie ako vážna
komplikácia pôrodu, toto nemá žiadny súvis s poškodením žalobcu a nemohlo to ani vzniknúť tlakom
na fundus maternice.

Pokiaľ právny zástupca poukazuje na vyjadrenie svedkýň S. a S. tak tieto jeho citované vyjadrenia sa
v prvom rade nedajú použiť na prípad pôrodu žalobcu, pretože svedkyňa N. sa na pôrode žalobcu
nezúčastnila a jej tvrdenie sa nedá použiť ani všeobecne, pretože táto svedkyňa, ktorá nie je lekárkou
zjavne nesprávne stotožňuje pojem tlak na fundus (ako pojem vyjadrujúci postup lege artis) a pojem
Kristellerova expresia (ako pojem vyjadrujúci postup non lege artis). Svedkyňa C. pri svojom výsluchu
dňa 12.03.2011 jednoznačne vypovedala ako sa realizuje tlak na maternici, pritom z tejto jej výpovede
vyplynulo, že lekár podrží predlaktie na fundus maternice, čo je evidentne popis postupu, ktorý je lege
artis postupom.

Žalovaný sa ohradzuje voči obvineniam z krivej výpovede produkovaným právnym zástupcom žalobcu
voči jeho zamestnancov v súvislosti výpoveďou ohľadne tlačenia na fundus maternice. Žalovaný zastáva
ten názor, že doteraz bolo zo strany žalovaného dostatočne dôveryhodne a presvedčivo vysvetlené, že
čo dotknutí zamestnanci žalovaného pri pôrode robili s fundom maternice a skutočnosť, že použili pojem
tlak, miesto pojmu pridržanie, resp. fixácia sa nedá hodnotiť ako ich krivá výpoveď resp. spochybnenie
nimi popísaného postupu poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Je teda možné ustáliť, že nemá pravdu právny zástupca žalobcu keď tvrdí, že žalovaný použil pri pôrode
žalobcu non lege artis postup tzv. Kristellerovu expresiu čo malo za následok poškodenie centrálnej
nervovej sústavy a zlomenie kľúčnej kosti, pretože žalovaný pri pôrode žalobcu použil pridržanie fundu,
fixáciu fundu maternice, ktorú nazval v zdravotnej dokumentácii tlak na fundus a týmto postupom nedošlo
k žiadnemu poškodeniu zdravia žalobcu (ani poškodeniu centrálnej nervovej sústavy, ani zlomenine
kľúčnej kosti) čo potvrdili aj závery odborníkov.

K bodu X. vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, v ktorom uvádza, že ako protiprávne
konanie žalovaného bolo vyhodnotené aj nepremeranie rozmerov panvy matky žalobcu pri príjme
do zdravotníckeho zariadenia, na čo následne nadväzuje tým, že cefalopelvický nepomer je
kontraindikáciou pre vaginálne vedenie pôrodu, a teda aj použitie vákuumextraktora, z čoho následne
právny zástupca žalobcu dovodzuje, že žalovaný konal protiprávne keď viedol pôrod pri cefalopelvickom
nepomere vákuumextraktorom, žalovaný tiež nesúhlasí.

Žalovaný tvrdí, že v zmysle odbornej literatúry sa meranie panvy robí ešte v prenatálnej poradni (kniha
Porodnictví 1999, E. Čech, strana 97) nakoľko rozmery panvy pred pôrodom sú už značne skreslené
zmenami v gravidite. Z tohto dôvodu by ani prípadné zmeranie antropometrických parametrov panvy
tesne pred pôrodom nemohlo byť kritériom pre použitie, resp. nepoužitie vákumextraktora. Nakoniec v
súvislosti so skutočným priebehom pôrodu je možné jednoznačne ustáliť, že parametre panvy matky
žalobcu umožňovali použitie vákumextraktora, pretože jeho pomocou bol porodený žalobca, pričom pri
tomto zákroku sa nezaznamenal žiadny z problémov súvisiaci s rozmermi panvy matky žalobcu. Pritom
cefalopelvický nepomer je nepomer medzi veľkou hlavou plodu a zúženou panvou čo sa v prípade
pôrodu žalobcu nepotvrdilo, pričom L.. T. U., pri svojej výpovedi znalca dňa 29.11.2013 uviedol, že pôrod
progredoval a dospel až do druhej doby pôrodnej, preto podľa znalca o cefalopelvický nepomer sa
nejednalo", resp. aj L.. Q., ktorá pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 31.05.2012 na otázku či pri
pôrode matky žalobcu existoval cefalopelvický nepomer uviedla, že podľa môjho názoru nie, lebo podľa
záznamov po pôrode nemalo dieťa nejaké posunuté lebečné kosti.

Je teda možné opätovne ustáliť, že nemá pravdu právny zástupca žalobcu, keď tvrdí, že žalovaný konal
protiprávne keď viedol pôrod pri cefalopelvickom nepomere vákuumextraktorom, pretože cefalopelvický
nepomer pri pôrode žalobcu neexistoval.

K bodu XI. vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, v ktorom právny zástupca v súvislosti s ním
tvrdenými údajnými protiprávnymi konaniami žalovaného poukazuje na špecifiká konania o ochrane
osobnosti a na podmienky úspešnosti žaloby, za ktorá označuje preukázanie protiprávneho konania,
zásah do osobnosti, ktorý nemusí vyvolať následky a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a
zásahom do osobnosti a následne príkladmo uvádza, že za protiprávne konanie považuje nedostatočné
monitorovanie oziev plodu, resp. vykonanie vákuumextrakcie a podanie oxytocínu v čase hypoxie (a z
tohto dovodzuje dôvodnosť žaloby), tak k tomuto jeho vyjadreniu s poukazom na doterajšiu argumentáciu
žalovaný úvádza, že v rámci konania nebolo preukázané ani jedno z ním tvrdených porušení právnych
povinností zo strany žalovaného a teda neexistuje jeden z predpokladov úspešného domáhania sa
uplatňovaného nároku žalobcu - protiprávne konanie.

V tejto súvislosti opätovne (už niekoľký krát) uvádzame, že nakoľko nebola hypoxia čo i len hroziaca
zachytená počas vedenia pôrodu a v dobe vnútromaternicového vývoja nevie zdravotník nijako
monitorovať stav mozgu plodu pred narodením (sleduje len akciu srdcovej činnosti), nedá sa vopred
nijako vylúčiť, že plod nemal mozog funkčne poškodený ešte pred jeho narodením. Takže aj keď mal
plod počas vedenia pôrodu ozvy srdca v poriadku ešte stále to nič nehovorí o tom, či jeho mozog nebol
reálne poškodený už v tom období.

K bodu XII. vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, v ktorom právny zástupca žalobcu poukazuje na
nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie a opätovne podľa žalovaného nedôvodne obviňuje
žalovaného z manipulácie so zdravotnou dokumentáciou z dôvodu, že táto nemala umožniť
reprodukovať priebeh pôrodu, uvádza žalovaný nasledovné.

Žalovaný so zdravotnou dokumentáciou nedovolene nemanipuloval. K právnym zástupcom žalobcu
tvrdenej manipulácii sa žalovaný vyjadril už vyššie (hlavne na stranách 6, 8, 11 tohto vyjadrenia) a

manipuláciu zásadne odmieta, pretože zdravotná dokumentácia nemohla obsahovať CTG záznam zo
dňa 14.08.2006 po 15:00 hod, pretože takýto CTG záznam nikdy neexistoval a teda sa s ním nemohlo
ani nijako manipulovať, zdravotná dokumentácia v pôrodopise obsahuje výslovne uvedené - napísané
indikácie na použitie vákuumextraktora a tieto indikácie sa tam nachádzali od počiatku, pričom nie
je možné žalovaného v súčasnosti obviňovať z tohto, že niektorí z odborných konzultantov Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa vyjadrili, že v dokumentácii chýba indikácia na použitie
vákuumextraktora. Pritom naopak je pravdou, že L.. K., ktorý robil stanovisko po podaní stanovísk
viacerých odborníkov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedol, že v pôrodopise bol
uvedený aj údaj o nespolupracujúcej rodičke. Údaj o nespolupracujúcej rodičke pritom uviedol aj L.. G.
vo svojom vyjadrení a teda žalovanému nie je zrejmé v čom malo dôjsť k manipulácii.

Žalovaný tvrdil od začiatku tohto konania a na tomto svojom tvrdení zotrváva aj v súčasnosti, že
zdravotná dokumentácia pôrodu žalobcu bola vedená spôsobom obvyklým pre pracovisko žalobcu v
roku 2006 a takto vedená dokumentácia obsahuje všetky podstatné skutočnosti, ktoré sa pri pôrode
žalobcu vyskytli. Indikácia ku operačnému ukončeniu gravidity je uvedená na prvej strane pôrodopisu -
v diagnózach, a to konkrétne sekundárne slabá pôrodná činnosť v II. dobe pôrodnej a nespolupracujúca
rodička. Jednotlivé vykonané vyšetrenia matky žalobcu boli v tejto zdravotnej dokumentácii zaznačené
formou, akou sa u žalovaného v roku 2006 zaznamenávalo, t.j. priamo písomne do pôrodopisu, resp.
aj grafickou formou do partogramu. Zastávame názor, že prípadné nedostatky formálneho charakteru
(chýbajúce označenie osoby, ktorá zápis vykonala, resp. podpis takejto osoby - pričom z vykonaného
dokazovania nie je sporné, kto zápisy v zdravotnej dokumentácii vykonával) sa nemôžu hodnotiť ako
porušenie právnej povinnosti, ktorým porušením by sa zasiahlo do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

V súvislosti s vedením zdravotnej dokumentácie ešte zvádzame, že k zjednoteniu vedenia zdravotnej
dokumentácie a aj uvedeniu presných náležitostí jej obsahu došlo až v roku 2009, keď bolo vydané
Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vedení zdravotnej dokumentácie
č. 07594/2009 - OZS zo dňa 24.09.2009, a to z dôvodu, že bolo potrebné zabezpečiť jednotnú obsahovú
štruktúru vedenia zdravotnej dokumentácie zdravotníckymi pracovníkmi pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, ktorá bola do tohto času rozdielna. Aj z tohto vyplýva, že odborníci, ktorí sa v tejto veci
vyjadrovali sa mohli pri svojej praxi (na svojom pracovisku) stretnúť s inými druhmi záznamov a inou
praxou pre vedení zdravotnej dokumentácie a preto zdravotnú dokumentáciu vedenú o pôrode žalobcu
z 14.08.2006 môžu považovať za neštandartnú, resp. vedenú nesprávne (v rozpore so zdravotnou
dokumentáciou vedenou na ich pracoviskách).

Na ilustráciu tohto žalovaný uvádza, že k partogramu ako súčasti zdravotne dokumentácie, ktorú
žalovaný vedie na svojom pracovisku v súlade s učebnicou Porodnictví, autora E. ČECH et al.,
vydavateľstvo GRADA 1999 sa vyjadrovali aj L.. T. U. (pracuje v Prešove), ktorý v znaleckom
posudku č. 1/2013 v odpovedi na otázku č. 2 pri posudzovaní partogramu uviedol, že sa s takouto
dokumentáciou pôrodu nestretol a aj L.. Q. (pracuje v Bratislave), ktorá pri svojom výsluchu na
pojednávaní dňa 31.05.2012 na otázku či je pravdivé tvrdenie, že priebeh pôrodu je zaznamenaný v
partograme uviedla, že partogram je určitý graf, určité značky, používajú ho niektoré pracoviská, ale my v
Bratislave ho nepoužívane. Naproti tomu doc. MUDr. U. Q., súčasný primár gynekologicko-pôrodníckeho
oddelenia žalovaného, ktorý predtým pracoval v Nemocnici F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici a v čase
pôrodu žalobcu u žalovaného nepracoval partogram používa (používali ho aj na jeho pracovisku v
Banskej Bystricu) a tento odborník z partogramu vie jednoznačne identifikovať všetky úkony, ktoré boli
vykonávané dňa 14.08.2006 v čase po 10:30 hod, a tieto aj v rámci konania pred Úradom pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou bez akýchkoľvek problémov popísal.

K obvineniam právneho zástupcu žalobcu o vedomej manipulácii zdravotnej dokumentácii ešte vo
všeobecnosti uvádzame, že zdravotná dokumentácia sa vedie priebežne počas pôrodu a počas jej
vedenia nemôže zdravotnícky zamestnanec predpokladať, že každý pôrod by mal skončiť prešetrovaním
vedenia pôrodu. Preto aj tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že zdravotnícki zamestnanci žalovaného
od začiatku viedli dokumentáciu, tak aby ich nemohla jednoznačne usvedčiť z protiprávneho konania je
nelogické tvrdenie osoby s nezdravotníckym vzdelaním a bez skúseností, ktorý zdravotnej dokumentácii
a jej vedeniu nerozumie. Zdravotník predsa v čase začatia vedenia zdravotnej dokumentácie
nerozmýšľa, že zdravotná dokumentácia mu musí zabezpečiť jedine nezistiteľnosť akéhokoľvek jeho
omylu, ale zaznamenáva to čo sa skutočne stalo, pretože ani on nevie v tomto čase ako napr. pôrod
dopadne.

Ku konkrétnym námietkam právneho zástupcu žalobcu žalovaný ešte uvádza, že :

1. ozvy sa aj v druhej pôrodnej dobe zapisujú do zdravotnej dokumentácie, no zapisujú sa bezprostredne
po ukončení pôrodu, aj ozvy počas druhej doby pôrodnej zapísané v dokumentácii zodpovedali realite,
tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý si po svojom vykladá výpoveď L.. U. aj napriek realite
neobstojí, ako námietka voči zdravotnej dokumentácii,
2. ak je rozdiel v dĺžke trvania II. pôrodnej doby ktorú hodnotí pôrodník a pediater, tak to nie je nič
zvláštne, samozrejme je podstatný údaj uvádzaný pôrodníkom (v pôrodopise a aj v partograme je údaj
o dĺžke druhej doby pôrodnej v trvaní 15 minút - nie je tu rozdiel ako to tvrdí právny zástupca žalobcu),
v pediatrickom zázname je uvedená pracovná diagnóza - predĺžená II. doba pôrodná a nie konkrétne
uvedené jej trvanie 30 minút, resp. viac. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že II. doba pôrodná
trvala viac ako 30 minút a teda, že začala o 15:05 hod. a teda, že matka žalobcu bola bez poskytnutia
zdravotnej starostlivosti 25 minút je úplne nedôvodná konštrukcia, pretože začiatok druhej doby pôrodnej
je výslovne uvedený v pôrodopise a to o 15:25 hod. a tento údaj sa zhoduje s vyznačením v partograme.
Žalovaný podotýka, že o dĺžke II. doby pôrodnej rozhoduje pôrodník, nie privolaná pediatrička (L.. B.)
pričom pediatrička bola zavolaná nakoľko bol pôrod ukončovaný operačne - vakuumextraktorom, pri
čom je vždy potrebný pediater. Sama pediatrička pri výpovediach uviedla, že otázku predĺženého pôrodu
ona nerieši, túto prípadne rieši pôrodník a zároveň vo všetkých svojich výpovediach uviedla, že ona je
volaná k pôrodu keď pôrod trvá dlhšie, keď sa niečo pri pôrode sťaží (to uviedla aj v trestnom konaní) a
vo svojich výpovediach pred súdom následne jednoznačne vysvetlila, že k pôrodu žalobcu bola volaná
z dôvodu, že bol ukončovaný inštrumentálne, t.j. vákuumextraktorom a nie z dôvodu predĺženej doby
pôrodnej. Teda tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o rôznej dĺžke druhej doby pôrodnej nie je správne
a nezodpovedá realite a preto tiež ako námietka voči zdravotnej dokumentácii neobstojí,

3. pokiaľ vykonávala L.. B. masáž srdca, ešte to automaticky neznamená, že ju vykonávala pre ozvy
pod 60/min, nakoľko ako detská kardiologička mohla mať na to aj iné dôvody, napríklad nepravidelnosť
srdcovej činnosti. Žalovaný nesúhlasí s postupom argumentácie právneho zástupcu žalobcu, ktorý aj
pri argumentácii v tejto súvislosti izoluje jedinú možnosť prečo sa niečo konalo, resp. nekonalo (bez
ohľadu na iné skutočnosti a možnosti) a týmto postupom zároveň bezdôvodne obviňuje zdravotnícky
personál z nesprávnej činnosti pri zaznamenávaní údajov do zdravotnej dokumentácie. V zdravotnej
dokumentácii je pritom jednoznačne uvedený údaj, že žalobca mal po narodení ozvy nad 100/min a aj
to, že v 1.minúte života bol ružový, pritom to, že žalobca sa nevedel nadýchnuť, súvisí so sťaženou
popôrodnou adaptáciou a následne sa reálne mohli objaviť problémy s popôrodnou adaptáciou, čo
sa vyskytuje niekedy aj pri nekomplikovanom pôrode. Teda tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o
rozdielnych údajoch o srdcovej činnosti žalobcu nie je správne a nezodpovedá realite a preto tiež ako
námietka voči zdravotnej dokumentácii neobstojí,

4. žalobca trvá na tom, že do zdravotnej dokumentácie zapísal skutočný počet trakcií / potiahnutí
samotným vákuumextraktorom, pričom počet kontrakcií sa štandardne neuvádza, nakoľko to nie je
podstatné pre vedenie vákuumextrakcie,

5. hoc v súčasnosti sa popis vakuumextrakcie vykonáva na osobitnom protokole, v roku 2006 sa
zaznamenával u žalovaného výkon vakuumextrakcie spôsobom ako vyplýva z pôrodopisu. Žalovaný
zároveň však uvádza, že aj L.. U. a aj L. Q. neuviedli, že by použitím vákuumextraktora došlo k
akémukoľvek poškodeniu dieťaťa, je teda zrejmé, že z popisu jeho použitia uvedenom v zdravotnej
dokumentácii vedeli posúdiť použitie vákuumextraktora a hlavne jeho prípadný negatívny vplyv na
žalobcu, pričom MUDr. Boháčiková pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 31.05.2012 uviedla na
otázku súdu či použitím vákkumextraktora by mohlo dôjsť k takému poškodeniu žalobcu, aký bol stav
po pôrode: Nie, v žiadnom prípade, oni len dieťa dvakrát potiahli, keď prvýkrát im skĺzlo, čím sa stratil
podtlak a museli to preto zopakovať, Týmto spôsobom nemohlo dôjsť k takému poškodeniu dieťaťa.

6. je pravdou, že zdravotná dokumentácia neobsahuje podpisy a pečiatky všetkých lekárov, pričom však
tvrdíme, že táto skutočnosť žiadnym spôsobom neovplyvňuje hodnovernosť zdravotnej dokumentácie,
pretože žiadny zo zdravotníckych zamestnancov žalovaného jej hodnovernosť nespochybnil a
skutočnosť absencie podpisov a pečiatok všetkých lekárov je len administratívnym pochybením, ktoré
nemalo a ani nemohlo mať priamy súvis so stavom žalobcu po pôrode. Pokiaľ právny zástupca žalobcu
v tomto bode vyslovuje s plnou vážnosťou úvahu, že pôvodná zdravotná dokumentácia bola zničená a
nahradená tak voči tejto jeho úvahe sa žalovaný s plnou vážnosťou ohradzuje a túto úvahu považuje

za úplný nezmysel, pretože zdravotná dokumentácia od počiatku obsahovala indikácie na použitie
vákuumextraktora, kópia tejto zdravotnej dokumentácie sa od roku 2007 nachádzala na Úrade pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý vykonával v tejto veci dohľad.

7. žalovaný trvá na tom, že Apgar skóre u porodeného žalobcu bolo také ako je uvedené v pôrodopise,
pričom toto Apgar skóre potvrdila aj pediatrička, ktorá sa nachádzala na pôrodnej sále. Žalovaný zastáva
názor že pracovná diagnóza, pre ktorú bol realizovaný aj transport žalobcu ako asfyktický syndróm
nevylučuje Apgar skóre u porodeného žalobcu ako bolo toto uvedené v pôrodopise.

8. záznam o začiatku druhej doby pôrodnej je skutočne prepísaný, pričom prepísanie údaju podľa
názoru žalovaného korešponduje záznamu v partograme. Údaj o akcii srdca žalobcu v čase 17:55 hod.
je tiež skutočne prepísaný, no tento údaj je podľa názoru žalobcu prepísaný z dôvodu evidentného
omylu z hodnoty 99 na 142, pretože pod údajom o akcii srdca sa nachádza údaj o saturácii, ktorý
má hodnotu práve 99 a teda dá sa rozumne predpokladať, že pri písaní týchto dvoch údajov došlo
k zámene a následnej oprave údaju o akcii srdca v čase o 17:55 hod. Podotýkame, že uvedené
opravy v zdravotnej dokumentácii nemajú žiadny vplyv na zdravotný stav žalobcu a ani na hodnotenie
poskytovania zdravotnej starostlivosti. V súvislosti s opravami zdravotnej dokumentácie ešte žalovaný
uvádza, že tieto zrejmé opravy vykonané v zdravotnej dokumentácii, na ktoré poukazuje právny zástupca
žalobcu, nakoniec vlastne potvrdzujú hodnovernosť zdravotnej dokumentácie, ktorú právny zástupca
žalobcu spochybňuje - pokiaľ by totiž žalovaný dokumentáciu a jej torzo ako to nazýva právny zástupca
žalobcu „vyrobil" ako žalovanému vyhovovalo, ako je možné, že je v dokumentácii niečo prepisované a
nie všetko dokonale upravené aby sa žalovanému nedalo nič vytknúť ? Žalovaný zastáva názor, že aj
práve niektoré nedokonalosti zdravotnej dokumentácie potvrdzujú jej hodnovernosť.

9. zdravotná dokumentácia obsahuje údaje o množstve podaného oxytocínu a aj o dobe kedy bol
podaný, 4 j.oxytocínu v infúzii 500 ml bolo podané matke žalobcu od 9.00 hod., 5 j. oxytocínu bolo
podané matke žalobcu v infúzii na posilnenie sekundárne slabej pôrodnej činnosti v II . dobe pôrodnej
od 15.30 hod a následne pri medikamentóznom vedení III. doby pôrodnej dostala matka 5 j. oxytocínu
do žily keď už bol porodený žalobca. Žalovaný opakuje, že v čase pôrodu neexistovala kontraindikácia
podania oxytocínu a žiadny odborník nespochybnil jeho množstvo.
Pokiaľ by aj v rámci konania súd ustálil, že existovali prípadné nedostatky vo vedení zdravotnej
dokumentácii pri pôrode žalobcu dňa 14.08.2006 žalovaný jednoznačne zastáva názor, že tieto
nedostatky nemohli spôsobiť negatívny zdravotný stav žalobcu, ktorým trpel po pôrode, resp. trpí
doteraz. Pri tomto žalovaný poukazuje na vyjadrenie znalca L.. T. U., ktorý sa pri svojej výpovedi znalca
na pojednávaní dňa 29.11.2013 vyjadril na otázku súdu či a aký súvis malo nesprávne vedenie zdravotnej
dokumentácie s tým, v akom stave sa narodil žalobca tak, že tieto nedostatky v zdravotnej dokumentácii
podľa znalca však nemali priamy súvis so stavom novorodenca po pôrode.

K bodu XIII. vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, v ktorom právny zástupca žalobcu tvrdí, že žalovaný
sa v konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a aj v tomto konaní bránil tvrdeniami
o toxoplazmóze a luhal, že matka žalobcu prekonala počas tehotenstva toxoplazmózu, žalovaný uvádza
nasledovné.

Podľa žalovanému dostupných sérologických vyšetrení (od januára 2006 do júna 2006) bola matka
žalobcu opakovane vyšetrená na ochorenie toxoplasmozou. Matka žalobcu bola počas prenatálnej
starostlivosti v 4. mesiaci konzultovaná u infektológa (nepracujúceho u žalovaného a ani pre žalovaného)
na základe pozitívnej sérologie na toxoplasmozu s titrom protilátok v KFR 1:128 (odber dňa 10.01.2006).
Doplňujúce serologické vyšetrenia (aktivita protilátok v triedach IgG, IgM, prípadne vyšetrenie avidity)
neboli v tomto čase infektológom realizované. Na základe prvotného vyšetrenia indikoval infektolog
(L.. Y.) liečbu Rovamycinom v dávke 2 × 3MU v trvaní 3 týždňov. Matka žalobcu bola opakovane
vyšetrená, a ďalší odber serologie zo dňa 07.02.2006 dokázal pretrvávajúcu pozitivitu v KFR 1:64 (ide
o nevýznamný pokles titra protilátok vzhľadom k prvotnému vyšetreniu v prípade, že serologický nález
nebol objektivizovaný doplňujúcimi vyšetreniami), ďalšie vyšetrenie zo dňa 17.03.2006 bolo s identickým
nálezom. Následne už matka žalobcu antibioticky liečená nebola. Prvé tri vyšetrenia matky žalobcu boli
robené len základným testom (KFR), na základe ktorého nemožno určiť či ochorenie toxoplazmózy je
aktívne alebo nie. Na základe takéhoto základného vyšetrenia bola stanovená liečba - len obmedzená
(počas tehotenstva nemožno liečiť toxoplasmozu plnou liečbou, pretože táto by mohla poškodiť dieťa).
Nasadená antiobiotická liečba mohla čiastočne zmieriť prebiehajúce ochorenie, nemožno ju však označiť

ju za „dostatočnú". Plná liečba toxolasmozy totiž spočíva v podávaní trojkombinácie antibiotík počas
4 týždňov a ani takáto liečba nemáva jednoznačný úspech a toxoplazmóza nie je teda vyliečiteľná
3 týždňovou monoliečbou (aká bola nasadená v prípade liečby matky žalobcu) . Ďalšie serologické
vyšetrenie matky žalobcu v máji a júni 2006 vykazovali vysokú pozitivitu protilátok v triede IgG, v triede
IgM bol nález hraničný (maj 2006). Z uvedeného sa podľa názoru žalobcu dá rozumne predpokladať, že
matka počas gravidity prekonala akútne ochorenie toxoplasmozou, ktoré nebolo serologicky dostatočne
podchytené a liečba vzhľadom k prebiehajúcej gravidite nebola (a ani nemohla) byť dostatočná. Pritom je
nepochybné, že pokiaľ by ochorenie nebolo akútne tak by ho odborník - infektológ neliečil antiobiotikami,
tak ako tomu bola v prípade matky žalobcu.

Pritom je nepochybné, že na negatívny vplyv ochorenia toxoplazmózou na priebeh tehotenstva a teda
aj na priebeh pôrodu v rámci podávania odborných vyjadrení poukázali viacerí odborníci a to konkrétne:

- L.. T. U., v znaleckom posudku č. 1/2013, kde v odpovedi na otázku č. 8 uviedol, že v odbornej
literatúre sa uvádza, že toxoplazmóza sa prenáša na plod transplacentárne (prestupuje cez placentu).
Pri infekcii v prvom trimestri (počas prvých troch mesiacov) sa môže nákaza v 10-25% prípadov preniesť
na plod a spôsobiť jeho vážne poškodenie. Klinický obraz je veľmi pestrý, od spontálneho potratu až po
obraz výraznej duševnej a telesnej retardácie u novorodenca.... Na základe uvedeného nemôže znalec
jednoznačne vylúčiť vplyv tohto ochorenia na priebeh tehotenstva a teda aj na priebeh pôrodu.

- forensic.sk, v znaleckom posudku č. 121/2011, kde v odpovedi na otázku č. 3 znalci okrem iného uviedli,
že Na základe toho, že Dr. Q. odoslal pani B. na konziliárne vyšetrenie k špecialistovi - infektológovi, ktorý
naordinoval liečbu Rovamycinom sa dá predpokladať, že išlo o možné akútne ochorenie toxoplazmózou,
ktorým pani B. mohla trpieť na začiatku gravidity. To znamená, že jej gravidita by potom neprebiehala
úplne fyziologicky .... Pre úplnosť problematiky je potrebné uviesť, že ochorenie toxoplazmózou pokiaľ
sa nelieči, môže spôsobiť poškodenie plodu, alebo predčasný potrat.

- prof. A.. J. G., K.., v jeho odbornom stanovisku zo dňa 19.09.2007, v ktorom k toxoplazmóze
uviedol, že podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie pani J. K. prekonala v 4 mesiaci gravidity akútnu
toxoplazmózu, ktorá bola správne liečená Rovamycínom príslušným infektológom. Tento údaj je potrené
brať vážne, pretože akútna toxoplazmóza môže okrem iného spôsobiť aj poškodenie CNS.
L.oc . L..M. Huťan, CSc., ktorého odborné stanovisko bolo prezentované na zasadnutí odbornej
komisie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 31.01.2008, ktorý sa ohľadne
toxoplazmózy vyjadril, že ....je potrebné uvažovať aj o poškodení plodu v dôsledku prebehnutej
toxoplazmovej infekcie (hypoxia ante partum).

V tejto súvislosti ešte žalovaný upresňuje, že on nikdy doteraz netvrdil, že žalobca mal vrodenú
toxoplasmozu, čo nie je doteraz zo strany právneho zástupcu žalobcu rozlišované a preto tento žalobcu
nedôvodne obviňuje z lživých tvrdení. Žalovaný však tvrdí, že matka žalobcu mala počas gravidity
pozitívne sérologické vyšetrenia čo nasvedčuje tomu, že prekonala aktívne ochorenie toxoplasmozou.
Takéto ocM.e mohlo s vysokou pravdepodobnosťou ovplyvniť intauterínny vývoj dieťaťa a mať aj vplyv
na patológiu počas jeho narodenia resp. atypický pôrod. Možno teda uzavrieť, že žalobca bol vystavený
intrauterínnej infekcii, ktorá nebola ďalej diagnostikovaná a na základe toho možno predpokladať (a to
aj v súlade s odborníkmi citovanými názormi) súvislosti medzi ochorením matky na toxoplazmózu a
funkčným poškodením plodu ešte pred narodením. Nie sú teda opäť vecne správne závery právneho
zástupcu žalobcu, ktorý tvrdí, že toxoplazmóza nemohla mať žiadny vplyv na žalobcu a že žalovaný sa
poukázaním na totoplazmózu bráni neopodstatnene a zavádzajúco.

Tu opätovne žalovaný ešte raz vysvetľuje, že ani on nevie jednoznačne potvrdiť, že toxoplazmóza
spôsobila stav žalobcu po pôrode, no za situácie, že doteraz skutočne nikto nepovedal, že akým
spôsobom žalovaný spôsobil zlý zdravotný stav žalobcu po pôrode, nikto jednoznačne nepreukázal,
že by žalobca v čase pred pôrodom trpel hypoxiou a naopak viac odborníkov uviedlo, že žalovaný pri
pôrode žalobcu postupoval správne sa dá skutočne rozumne predpokladať, že nepriaznivý zdravotný
stav žalobcu po pôrode spôsobili iné okolnosti ako nesprávne vedený dôvod. Nikto totiž nevie dokázať,
či nemal žalobca krvácanie do mozgu ešte pred pôrodom (ani Dr. De D., ktorý sa vyjadril na zasadnutí
odbornej komisie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 31.01.2008 ku
ultrazvukovému vyšetreniu plodu - v tom čase to mohlo byť v poriadku ale to nič nehovorí o tom, že týždeň
pred pôrodom nemal plod zakrvácanie do mozgu, ktorý ho mohol ovplyvniť po pôrode a mal za následok

rozvoj detskej mozgovej obrny keďže vieme že 96% krvácaní do mozgu sa udeje pred samotným
pôrodom a len 4% sú v súvislosti s pôrodom). Pritom je všeobecne známe, že pri zakrvácaní do mozgu
plodu vnútri v maternici (takéto krvácanie môže byť príčinou Detskej mozgovej obrny - vychádzajúc z
citovaných príčin vzniku Detskej mozgovej obrny - časopis Pediatrická prax, rok 2008; číslo 4:, strany 233
- 234) sa nič nemusí prejaviť v zmenách oziev plodu, ktoré môžu byť v norme a žalovaný odôvodnene
zastáva názor, že tak to muselo byť aj v prípade žalobcu.

Len zo skutočnosti, že žalobca je zdravotne poškodený a neexistuje dôkaz ako ku poškodeniu zdravia
došlo nie je možné toto zdravotné poškodenie dávať do súvisu s pôrodom (a to ešte bez akéhokoľvek
potvrdeného pochybenia pri vedení pôrodu).

Žalovaný tvrdí, že v rámci konania nebolo preukázané žiadne jeho protiprávne konanie, ktorým by
sa zasiahlo do osobnosti žalobcu (hlavne do jeho práva na zdravý život) a preto sa žalovaný nemá
za čo žalobcovi ospravedlniť. Žalovaný pomohol na svet aj keď hendikepovanému novorodencovi,
ale so všetkou snahou a medicínskou erudíciou a nebolo jeho cieľom nič zakrývať, manipulovať
zdravotnú dokumentáciu, alebo klamať pri výpovediach. Niektoré odlišnosti výpovedí zamestnancov
určite vyplývajú z dlhého časového obdobia riešenia prípadu, ako aj množstva odvedených pôrodov od
popisovaného pôrodu každým zamestnancom. Prípadné skôr administratívne nedostatky vo vedenej
zdravotnej dokumentácii v žiadnom prípade žalobcovi na zdraví nijako neublížili ani nezasiahli do jeho
osobnosti a nemali ani vplyv na to, že je postihnutý detskou mozgovou obrnou.

Nakoniec žalovaný už len sumarizuje, výpočet odborníkov, ktorí sa v rámci doterajšieho posudzovania
poskytovania zdravotnej starostlivosti vyjadrili, že zdravotná starostlivosť žalobcovi bola zo strany
žalovaného poskytnutá žalobcovi správne (lege artis).

1. L.. T. U., znalec určený súdom v tomto konaní, ktorý sa v rámci znaleckého posudku č. 1/2013 vyjadril,
že znalec nezistil, žiadne konanie non lege artis v zmysle zanedbania zdravotnej starostlivosti zo strany
zamestnancov odporcu, pred alebo počas pôrodu J. B., ktoré by viedli k poškodeniu pacientky a jej
plodu, resp. novorodenca a následne sa na pojednávaní dňa 29.11.2013 vyjadril na otázku súdu či a
aký súvis malo nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie s tým, v akom stave sa narodil žalobca
tak, že tieto nedostatky v zdravotnej dokumentácii podľa znalca však nemali priamy súvis so stavom
novorodenca po pôrode.

2. L.. I. U. sa v rámci svojej výpovede svedka dňa 21.07.2011 v rámci konania Okresného súdu Lučenec
č.k. 9C/65/2009 na otázku súdu akou protiprávnou činnosťou, ktorého zamestnanca odporcu došlo k
vzniku škody na zdraví maloletého navrhovateľa uviedol, že tam nebol žiadny protiprávny postup.

3. L.. F. K. sa vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 09.03.2009 v konaní pred Úradom pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou vyjadril, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pani J. B. na
gynekologicko - pôrodníckom oddelení NsP Lučenec v dňoch XX.-XX.X.XXXX nie je možné dokázať
zanedbanie všeobecne akceptovaných medicínskych postupov lege artis.

4. Doc. L.. T. F., U. sa vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 30.10.2007 v konaní pred Úradom pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyjadril, že postup lekárov pre vedení pôrodu bol správny v súlade
s doporučenými postupmi. Nebola zanedbaná starostlivosť o pacienta a nedošlo k porušeniu § 4 ods.
3 zákona č. 576/2004 Z.z.

5. Doc. MUDr. I. D., K. sa vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 28.01.2008 v konaní pred Úradom
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyjadril, že na základe dôkladnej analýzy celého priebehu
pôrodu, z informácií dostupných v priloženej dokumentácii, súhlasím so záverom doc. F., že z hľadiska
odborného nedošlo k porušeniu, resp. nie je možné dokázať zanedbanie v poskytovaní zdravotnej
starostlivosti v zmysle porušenia zákonného ustanovenia a všeobecne akceptovaných medicínskych
postupov lege artis.

6. Nakoniec aj zo záverov znaleckého posudku forensic.sk č. 121/2011, ku ktorému boli na pojednávaní
dňa 31.05.2013 vypočutí aj MUDr. L. a MUDr. Q. vyplývajú o vedení pôrodu žalobcu dňa XX.XX.XXXX
nasledovne závery :
· nebola indikácia na cisársky rez

· nebola kontraindikácia vákumextraktora
· nebola kontraindikácia na podávanie Oxytocínu
· nebola dokázaná hypoxia počas vedenia pôrodu

Naproti tomu žiadny odborník sa jednoznačne nevyjadril ako konkrétne žalovaný spôsobil zdravotné
poškodenie žalobcu a je zrejmé, že len právny zástupca žalobcu uvádza neodborné izolované tvrdenia
a tiež nedôvodné podozrenia, obvinenia a urážky žalovaného a mnohých dlhoročných zdravotníckych
zamestnancov lučeneckej pôrodnice, ktorá bola aj v roku 2006 a aj v súčasnosti je jedna z najväčších
pôrodníc v banskobystrickom kraji (cca 1100 pôrodov za rok, druhá po pôrodnici v Banskej Bystrici) s
výsledkami dlhodobo udržiavajúcimi štandard najlepších pôrodníc na Slovensku, čo vedia potvrdiť aj
odborníci z gynekologicko - pôrodníckych kruhov.

Žalovaný teda nie je nezodpovedným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nemanipuloval zo
zdravotnou dokumentáciou, nezničil život jeho pacienta - žalobcu a ani jeho rodiny a preto nie je dôvodný
návrh zástupcu žalobcu v tom, že žalovaný má byť súdom exemplárne postihnutý uložením zaplatenia
náhrady za nemajetkovú ujmu."

Uskutočneným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že maloletý žalobca od svojho narodenia
trpí viacerými vážnymi zdravotnými poškodeniami, ktoré sú špecifikované v úvode odôvodnenia tohto
rozsudku a boli uvedené aj v podanej žalobe. Podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen zo dňa 20.2.2008 má A. B., nar. XX.X.XXXX mieru funkčnej poruchy 90% a preto sa podľa § 51
Zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v platnom znení považuje za občana s ťažkým zdravotným
postihnutím.

Z jednotlivých odborných stanovísk, ktoré boli predložené na základe začatého šetrenia Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave vyplýva, že vyššie citovaní odborníci -
znalci vytýkajú žalovanému najmä nedostatočne a neúplne vedenú zdravotnú dokumentáciu pôrodu
matky žalobcu J. B.. Nebolo konštatované žiadne konkrétne porušenie právnych predpisov - konkrétny
postup non lege artis zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pred resp. počas pôrodu matky
maloletého žalobcu J. B.. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave
na základe uvedených odborných stanovísk uložil žalovanému pokutu vo výške 280.000,- Sk, čo je
9.294,30 Eur. O uložení tejto pokuty rozhodol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so
sídlom v Bratislave rozhodnutím č.: ZS 603/00018/2008 zo dňa 12.12.2008 v spojení s rozhodnutím
č.: ZS 603/00018/2008/R zo dňa 22.3.2009. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 23S/54/2009-39 zo dňa 9.9.2009. Na základe podaného odvolania žalovaným
Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 4Szd/1/2009 zo dňa 28.4.2010 potvrdil rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici. Podľa vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj
v prípade, že vedenie zdravotnej dokumentácie o pôrode pacientky bolo nedostatočné, len z tejto
skutočnosti nie je možné vyvodzovať záver, že k poškodeniu zdravia novorodenca došlo v príčinnej
súvislosti s nesprávnym vedením zdravotnej dokumentácie pacientky.

Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vypočul viacerých svedkov, pracovníkov gynekologicko
- pôrodníckeho oddelenia Nemocnice s poliklinikou Lučenec, vypracovateľov znaleckého posudku
znaleckej organizácie Forensic.sk L.. L. U.. a L.. Q.. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie súdnym
znalcom L.. T. U., ktorý jednak vypracoval znalecký posudok a vo veci bol vypočutý aj na pojednávaní.
V znaleckom posudku, ako aj vo svojom vyjadrení na pojednávaní poukázal na nedostatky v zdravotnej
dokumentácii žalovaného vo vedení pôrodu matky žalobcu J. B.. Na druhej strane však uviedol, že
nebol zistený žiadny postup zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti Nemocnice s poliklinikou
Lučenec, ktorý by bol postupom non lege artis. Podľa názoru súdneho znalca pôrod bol vedený
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súlade s právnymi predpismi, čo znamená, že postup bol lege
artis. Súdny znalec mal k dispozícii celý spis Okresného súdu Zvolen a ako vyplýva aj zo znaleckého
posudku, súdny znalec sa oboznámil so všetkými svedeckými výpoveďami, odbornými stanoviskami a
vyjadreniami, ktoré sa v spise nachádzajú. Posúdenie postupu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
matke žalobcu J. B., či už pred pôrodom alebo počas pôrodu, je vysoko odborná otázka. Súd preto mohol
vychádzať len zo záverov znaleckého dokazovania. Ani znaleckým dokazovaním sa nepodarilo zistiť,
či a čím mal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - žalovaný spôsobiť poškodenie zdravotného stavu
maloletého žalobcu. Súd sa pri svojom rozhodovaní stotožnil aj s právnym názorom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, podľa ktorého aj nedostatočné vedenie zdravotnej dokumentácie nie je v príčinnej
súvislosti so vznikom poškodenia zdravia maloletého žalobcu.

Súd sa stotožnil s vyjadreným názorom právneho zástupcu žalovaného, že len zo skutočnosti, že
žalobca je zdravotne poškodený a neexistuje dôkaz ako k poškodeniu zdravia došlo, nie je možné toto
zdravotné poškodenie dávať do súvisu s pôrodom, a to ešte bez akéhokoľvek potvrdeného pochybenia
pri vedení pôrodu.

Preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol".

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. a
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., pretože má za to, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu je nedostatočné, pretože dostatočným spôsobom
nevysvetľuje výrok odvolaním napadnutého rozsudku, pričom v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku absentuje podľa žalobcu intelektuálny vklad súdu do jeho rozhodnutia. Žalobca v odvolaní
ďalej uviedol, že pokiaľ ide o vecnú správnosť záverov odvolaním napadnutého rozsudku, tieto sú
podľa žalobcu neprijateľné, pričom žalobca uviedol, že jedným zo základných a skutkovo rozhodujúcich
tvrdení, o ktoré sa žaloba opierala bolo tvrdenie, podľa ktorého sa žalobca počas pôrodu dostal
do stavu intrauterinnej (vnútromaternicovej) hypoxie, ktorá bola príčinou trvalého poškodenia zdravia
žalobcu. Objektívna existencia stavu vnútromaternicovej hypoxie u žalobcu bola v konaní podľa
žalobcu preukázaná, preto niet pochýb, že žalobca bol postihnutý ťažkou, dlhšiu dobu trvajúcou
hypoxiou a jeho súčasný zdravotný stav vznikol následkom hypoxie. V súvislosti s objektívne existujúcim
stavom hypoxie u žalobcu spočívalo jadro žalobnej argumentácii na tvrdení, že hypoxia nie je
asymptomatická. Pokiaľ teda žalovaný prítomnosť hypoxie u žalobcu nezistil, zanedbal podľa názoru
žalobcu povinnosť riadneho monitorovania oziev plodu. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní
uviedol, že monitorovanie oziev plodu predstavuje v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z.
zdravotný výkon na správne určenie diagnózy, nakoľko práve vďaka monitorovaniu oziev plodu je
možné hypoxiu včas zistiť a zabrániť vzniku trvalých následkov na zdraví dieťaťa tým, že sa pristúpi k
adekvátnemu lekárskemu zákroku (sekcia, použitie forcepsov a pod.). Žalobca zdôraznil, že nedôsledný
či nedostatočný monitoring oziev plodu predstavuje nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti a
uviedol, že záver o nedostatočnom monitorovaní oziev plodu sa opiera o skutkové zistenia. Žalobca
v odvolaní ďalej uviedol, že nediagnostikovanie hypoxie v dôsledku nedostatočného monitorovania
oziev plodu je v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia žalobcu z toho dôvodu, že práve adekvátny
monitoring oziev plodu umožňuje hypoxiu plodu včas odhaliť. Včasné odhalenie hypoxie môže viesť
k realizácii lekárskych úkonov na zabránenie jej rozvoja, resp. prehĺbenia. Nerozpoznanie hypoxie v
dôsledku nedostatočného monitorovania oziev plodu počas prvej a druhej doby pôrodnej predstavuje
podľa žalobcu protiprávne konanie zamestnancov žalovaného, ktoré je príčinnej súvislosti s poškodením
zdravia žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné podľa žalobcu prízvukovať skutočnosť, že matke žalobcu
bola v priebehu pôrodu podaná medikácia v podobe lieku oxytocín. Z príbalového letáku týkajúceho
sa tohto lieku vyplýva, že pokiaľ sa tento liek podáva v súvislosti s poruchami činnosti maternice,
je nevyhnutné vždy zabezpečiť kontinuálne monitorovanie rodičky prostredníctvom CTG záznamu.
Žalovaný však takýmto spôsobom nepostupoval, keďže matku žalobcu monitoroval len veľmi sporadicky.
Žalobca zdôraznil, že žalovaný evidentne disponoval technickým vybavením, ktoré mu umožňovalo
vykonať kontinuálne monitorovanie rodičky. Pokiaľ ide o otázku možnej vedomosti zamestnancov
žalovaného o prítomnosti stavu hypoxiou u žalobcu, žalobca uviedol, že podľa jeho názoru zamestnanci
žalovaného mali vedomosť o existencii hypoxieu u žalobcu. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca na
to, že v zdravotnej dokumentácii je údaj o počte oziev plodu z druhej doby pôrodnej reálne zaznamenaný,
napriek tomu, že lekár prítomný pri pôrode konštatoval, že ozvy žalobcu z druhej doby pôrodnej neboli
do zdravotnej dokumentácie vôbec zapísané; táto skutočnosť vyvoláva podľa žalobcu presvedčenie,
že údaj o počte oziev plodu bol do zdravotnej dokumentácie zaznamenaný účelovo a ex post. Za
významný treba podľa žalobcu považovať tiež fakt, že na jednom z predložených CTG záznamov
je uvedený dátum 14. 08. 2007. Táto skutočnosť podľa žalobcu svedčí o tom, že časové údaje sa
do zdravotnej dokumentácie dopisovali dodatočne, s časovým odstupom. Žalobca v odvolaní ďalej
uviedol, že zo zdravotnej dokumentácie matky žalobcu sa stratil CTG záznam, ktorý bol vyhotovený

po jej príchode na pôrodný sál. Poukázal na to, že podľa výpovedi zamestnancov žalovaného sa v
zariadení žalovaného vždy u každej rodičky po jej príchode na pôrodný sál vyhotovuje CTG záznam.
Z tohto dôvodu niet podľa žalobcu dôvodu pochybovať, že u matky žalobcu takýto záznam vyhotovený
bol, no napriek tomu sa v zdravotnej dokumentácii tento záznam nenachádza. Uvedené skutočnosti
sú podľa žalobcu dôkazom toho, že v zariadení žalovaného je zaužívanou praxou vykonať po prijatí
rodičky na pôrodný sál CTG záznam, keďže však žalovaný súdu logicky nevysvetlil z akého dôvodu
by sa práve v prípade matky žalobcu tento CTG záznam nevyhotovil, je potrebné podľa žalobcu na
ťarchu žalovaného vychádzať z predpokladu, že záznam reálne vyhotovený bol, avšak v skutočnosti
nie je súčasťou zdravotnej dokumentácie. Žalobca v odvolaní uviedol, že v zariadení žalovaného je
samozrejmosťou výkon vákuumextrakcie počas hypoxie, pričom skutočnosť, že vákuum extraktor sa
na gynekologicko-pôrodníckom oddelení žalovaného počas hypoxie bežne používa, potvrdili vo svojich
výpovediach zamestnanci žalovaného. Žalobca ďalej poukázal na tú časť odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorej okresný súd konštatuje, že ani znaleckým dokazovaním
sa nepodarilo zistiť, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - žalovaný spôsobil poškodenie zdravotného
stavu maloletého žalobcu a uviedol, že „ nie je ťažké uveriť tvrdeniu, že nie je jednoduché, ba dokonca,
že je nemožné dokázať konkrétne pochybenie lekárov pri vedení pôrodu. Tento fakt je daný okrem
iného špecifickosťou a náročnosťou poskytovania zdravotnej starostlivosti, v rámci ktorej lekári počas
zdravotníckeho zákroku často realizujú množstvo úkonov". Práve z tohto dôvodu bolo podľa žalobcu na
mieste, aby si súd uvedomil obrovský význam správneho, dôsledného a precízneho vedenia zdravotnej
dokumentácie, nakoľko právne obsah správne a dôsledne vedenej zdravotnej dokumentácie by v tomto
prípade bol tým faktorom, ktorý by ex post umožnil detailne reprodukovať priebeh vedenia pôrodu,
posúdiť správnosť jeho vedenia, pričom by bol nástrojom následnej kontroly činnosti zdravotníckeho
personálu, ale aj nástrojom ochrany samotných zdravotníckych pracovníkov žalovaného. V závere
odvolania žalobca uviedol, že považuje odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu za nesprávny a
navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

Žalovaný sa písomne vyjadril k obsahu odvolaním napadnutého rozsudku a vo vyjadrení uviedol,
že rozsudok okresného súdu zo dňa 20. 03. 2014 považuje za správny a zákonný, pričom záver
o zamietnutí žaloby vychádza z rozsiahleho odborného dokazovania, ktoré bolo vo veci vykonané
a ktoré nepreukázalo, že by bol žalovaný porušil pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi
nejakú svoju povinnosť resp. že by v súvislosti s jeho konaním/nekonaním bolo zasiahnuté do
práva žalobcu na ochranu osobnosti. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to,
že žalobca na strane 2 odvolania ako dôvod svojho odvolania uvádza ust. § 205 ods. 2 písm. d/
a f/ Občianskeho súdneho poriadku a dôvodí tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Následne žalobca v jednotlivých bodoch odvolania poukazuje
na nedostatočnosť odôvodnenia zamietajúceho rozsudku a opakuje časť ním doteraz uvádzanej
odbornej argumentácie, ktorá podľa jeho názoru preukazuje pochybenie zamestnancov žalovaného
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi a tým aj vecnú nesprávnosť záverov odvolaním
napadnutého rozsudku. V uvedenej súvislosti žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že
prvostupňový súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku jasným a dostatočným spôsobom
odôvodnil svoj zamietajúci rozsudok, odôvodnenie rozsudku oprel o odborné posúdenie veci znalcom
L.. T. U., ktorý mal pred podaním znaleckého posudku k dispozícii celý spis prvostupňového súdu, v
ktorom sa nachádzali všetky výpovede, odborné stanoviská resp. posudky (podané v rámci iných konaní
súvisiacich s týmto konaním), ako aj so záverom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozsudku sp. zn.
4 Szd 1/2009 zo dňa 28. 04. 2010. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zdôraznil, že žalobca v
priebehu prvostupňového konania nenamietal odborné závery znalca, ktoré znalec L.. T. U. vyjadril v
znaleckého posudku č. 1/2013 a aj v rámci výpovede znalca na pojednávaní konanom na okresnom
súde dňa 29. 11. 2013. Rovnako ani nenavrhoval priamo vykonať kontrolný znalecký posudok, pričom
v podstate opakovane medicínsky laickým spôsobom interpretoval niektoré z kontextu ním vytrhnuté
odborné závery, resp. poukázal na odborné závery, ktoré sa na posudzovaný prípad nedali použiť. Podľa
žalovaného je v rámci sporového konania neprípustné, aby účastník konania, ktorý chce preukázať
svoje tvrdenia, bol v rámci odborného dokazovania v spore pasívny a až následne (po vykonaní
odborného dokazovania znalcom) začal spochybňovať závery znalca, pričom prvostupňovému súdu
vytkol, že pri rozhodovaní vychádzal z odborných záverov ustanoveného znalca. Žalovaný vo vyjadrení
k odvolaniu žalobcu ďalej uviedol, že pokiaľ právny zástupca žalobcu v bode III. odvolania, opätovne
bez náležitého prihliadnutia na odborné závery prezentované v tejto právnej veci tvrdí, že žalobca sa
počas pôrodu dostal do stavu vnútromaternicovej hypoxie a tento stav bol príčinou poškodenia jeho

zdravia, tak žalovaný opakovane uvádza, že hypoxiu žalobcu počas pôrodu nikto nepotvrdil, preto pokiaľ
nedošlo k potvrdeniu existencie hypoxie žalobcu počas pôrodu, nebolo možné hypoxiu v zdravotnej
dokumentácii ani zaznamenať. V uvedenej súvislosti žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol,
že pokiaľ právny zástupca žalobcu v odvolaní zvýrazňuje niektoré časti odborných záverov, tak žalovaný
poukazuje na to, že „forensic. sk" ustálil len pravdepodobnosti hypoxie, pričom uviedol, že nebolo
dokázané, že by ku hypoxii v niektorej fáze pôrodu došlo. L.. Q. (znalkyňa forensic.sk) potvrdila, že
zdravotný stav po pôrode žalobcu sa dá vysvetliť aj inými okolnosťami akými je vnútromaternicová
hypoxia. Skutočnosť, že by žalobca trpel vnútromaternicovou hypoxiou neustálil ani znalec MUDr.
T. U., či už v rámci podaného znaleckého posudku alebo v rámci svojho výsluchu na pojednávaní
konanom na okresnom súde dňa 29. 11.2013. Hypoxia žalobcu nebola zaznamenaná počas pôrodu,
ani pri monitorovaní žalobcu a to či už v prvej alebo v druhej dobe pôrodnej. V uvedenej súvislosti
žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že východisko z ktorého právny zástupca žalobcu
pri svojej argumentácii v odvolaní vychádza odborne neobstojí a nie je spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť záverov odvolaním napadnutého rozsudku. Preto pokiaľ žalobca v bode IV. odvolania tvrdí,
že u žalobcu v priebehu pôrodu objektívne existovala hypoxia a na základe tohto predpokladu následne
argumentuje tým, že žalovaný zanedbal riadne monitorovanie plodu, (s tvrdením, že pokiaľ by bol plod
riadne monitoroval, tak by jeho hypoxiu odhalil a následne by použil taký postup pri vedení pôrodu,
ktorý by zabránil jej prehĺbeniu a tým aj k poškodeniu zdravia žalobcu, žalovaný uvádza, že takáto
argumentácia žalobcu odborne neobstojí, pretože matka žalobcu bola počas pôrodu monitorovaná
štandardne a aj pôrodnícky vyšetrovaná ako rodička počas pôrodu tak, ako to uvádza učebnica
Porodnictví E. Čech et al., GRADA 1999-str. 118, v zmysle ktorej v prvej dobe pôrodnej nemusí byť
nevyhnutný kontinuálny kardiotokografický monitoring a postačuje aj monitoring priebežný. Žalovaný
uviedol, že predmetná učebnica nepredpisuje kontinuálne CTG monitorovanie pacientky počas celej
doby podávania oxytocínu, ale len pri začatí podávania, a ak sa v tomto období neprejavia známky
hypoxie plodu, tak ďalší monitoring je intermitentný - striedavý a vykonáva sa priebežne počas prvej a
druhej doby pôrodnej nekontinuálne. Pritom je podľa žalovaného pravdou, že pokiaľ neboli vykonávané
CTG záznamy, boli ozvy plodu sledované akustačne, každých 15 minút v prvej dobe a druhej dobe
pôrodnej, po každej kontrakcii, pričom tieto ozvy plodu boli tiež zaznamenané v partograme. V čase keď
bol podaný Oxytocín v druhej dobe pôrodnej, bola pacientka sledovaná kontinuálne kardiotokograficky
bez záznamu. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že matka žalobcu bola počas pôrodu
monitorovaná v zmysle odborných medicinských názorov v dostatočnom rozsahu a nie sporadicky,
ako to tvrdí bez medicínského odôvodnenia a účelovo právny zástupca žalobcu. Ku kontinuálnemu
monitorovaniu CTG záznamom, ktorý „právny zástupca žalobcu v odvolaní absolutizuje a ktorého
absenciu považuje za hlavné previnenie sa žalovaného" žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu
uviedol, že viaceré odborné zdroje neuvádzajú ako nevyhnutné kontinuálne CTG monitorovanie rodičky
a to z toho dôvodu, že táto metóda má vysokú falošnú negativitu, t.j. aj napriek tomu, že CTG záznam je
vyhodnocovaný ako záznam v poriadku, nemusí sa mať plod v maternici dobre. Pre tieto odborné závery
svedčia aj výsledky zhodnotenia CTG monitorovania prostredníctvom EVIDENCE BASET MEDICINE
(medicína založená na dôkazoch), v zmysle ktorých sa aj napriek adekvátnemu monitorovaniu plodu
kardiotokograficky - a fyziologických záznamoch bez známok hypoxie na uvedenom zázname môže
navodiť novorodenec s poškodením mozgovej činnosti (detskou mozgovou obrnou) - zdroj Janek Ľ.
ml., Šuška P.: Kardiotokografické vyšetrenie počas pôrodu. Slov. Gynek. Pôrod., 12, 2005, s. 143 -146
EBM - hladina významnosti A/. Žalovaný ďalej uviedol, že citovaní autori uvádzajú, že vysvetlenie prečo
ani rozsiahle monitorovanie nevedie ku výraznejšiemu zníženiu frekvencie detskej mozgovej obrny,
treba hľadať v etiológii poškodenia centrálnej nervovej sústavy plodu, ktoré v úplnej väčšine prípadov
96% vzniká už antepartárne t.j. pred pôrodom a len 4% detskej mozgovej obrny vzniká počas pôrodu.
Žalovaný zdôraznil, že aj v rámci tohto konania sa znalec L.. T. U. vyjadril, že v 0,2 - 0,4/1000 pôrodov
sa môže narodiť dieťa s poškodením mozgu aj napriek správnemu vedeniu pôrodu a pri adekvátnom
CTG monitorovaní plodu počas pôrodu a fyziologickému CTG záznamu. Žalovaný ďalej uviedol, že v
rámci konania opakovane poukázal na vyššie uvedené odborné závery a za stavu, že v konaní nebolo
preukázané, že u žalobcu počas pôrodu vznikla hypoxia tvrdil, že žalobca mohol mať mozog funkčne
poškodený ešte pred pôrodom. Touto obranou žalovaný reagoval na odborne nepodložené tvrdenia
žalobcu o rôznych zanedbaniach žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a opakovane
vysvetľoval, že „za všetkých v konaní preukázaných odborných záverov a nepreukázaní pochybenia pri
vedení pôrodu patrí žalobca práve do skupiny prípadov, kedy sa nedá zistiť z akého dôvodu došlo k
funkčnému poškodeniu mozgu". V uvedenej súvislosti žalovaný opätovne poukázal na odborné závery
L.. L. a L.. Q., ktorí v rámci svojich výsluchov uviedli, že zdravotný stav po pôrode žalobcu sa dá vysvetliť
aj inými okolnosťami, akými je vnútromaternicová hypoxia. Preto pokiaľ žalobca v bode V. tvrdí, že

zamestnanci žalovaného mali vedomosť o existencii hypoxie žalobcu počas pôrodu, žalovaný opätovne
uvádza, že hypoxiu žalobcu počas pôrodu nikto nepotvrdil, pričom pokiaľ nedošlo k potvrdeniu existencie
hypoxie počas pôrodu, nebolo možné, aby hypoxiu niekto zo zdravotníckych zamestnancov žalovaného
do zdravotnej dokumentácie zaznamenal. V ďalšom obsahu vyjadrenia k odvolaniu žalobcu, žalovaný
uviedol, že k jednotlivým námietkam uvedeným právnym zástupcom žalobcu v odvolaní sa už podrobne
vyjadril vo vyjadrení zo dňa 17. 03. 2014, pričom k jednotlivými bodom I. až V. odvolania žalovaný
opätovne vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zhrnul obsah svojho predchádzajúceho vyjadrenia zo dňa
17. 03. 2014 a uviedol, že z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd
sa prípadnými nedostatkami vo vedení zdravotnej dokumentácie zaoberal a tieto aj vyhodnotil v súlade
s vykonaným dokazovaním s poukazom na závery ustanoveného znalca, ako aj v súlade s právnym
záverom prezentovaným v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23 S/54/2009-39 zo dňa
09. 09. 2009, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Szd/1/2009 zo dňa 23. 08.
2010, v zmysle ktorého aj v prípade, že vedenie pôrodu bolo v zdravotnej dokumentácii zaznamenané
nedostatočne, len z tejto skutočnosti nemožno vyvodzovať záver, že k poškodeniu zdravia novorodenca
došlo v príčinnej súvislosti s vedením zdravotnej dokumentácie. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalobcu
žalovaný uviedol, že pri posudzovaní tejto veci nemôže zostať bez povšimnutia skutočnosť, že matka
žalobcu mala počas gravidity pozitívne serologické vyšetrenie, čo nasvedčuje tomu, že prekonala
aktívne ochorenie toxoplazmou. Ako potvrdili viacerí odborníci, ktorých vyjadrenia sú citované vo
vyjadrení žalovaného zo dňa 17. 03. 2014, konkrétne na strane 22 vyjadrenia, takéto ochorenie mohlo s
vysokou pravdepodobnosťou ovplyvniť intauterínny vývoj dieťaťa a mohlo mať vplyv na patológiu počas
jeho narodenia resp. atypický pôrod t.j. podľa žalovaného možno dôvodne predpokladať súvislosť medzi
ochorením matky na toxoplazmózu a funkčným poškodením žalobcu ešte pred narodením, za ktoré
žalovaný nenesie zodpovednosť. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa žalovaný uviedol, že
navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 O. s. p.
potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním žalobcu podľa ust. § 212 ods. 1
O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil konštatujúc, že sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu ( § 219 ods. 2 O.
s. p.), ktorý správne vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie správnym a dostatočným spôsobom odôvodnil.
Na zdôraznenie správnosti záverov okresného súdu odvolací súd uvádza:

Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca si podaným odvolaním uplatnil odvolacie dôvody podľa ust.
§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., kde sa uvádza, že: „odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam" a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.,
kde sa uvádza, že: „odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci". Odvolacie dôvody uplatnené v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p.
potom žalobca v odvolaní ďalej rozviedol pod bodom II. až VI. odvolania, kde žalobca okresnému
súdu v zásade vytkol tri základné okruhy tvrdeného pochybenia: a) že okresný súd nedostatočne zistil
skutkový stav veci, keď nezobral dostatočným spôsobom na zreteľ, že „ počas pôrodu sa žalobca
dostal do stavu intrauterinnej (vnútromaternicovej) hypoxie, ktorá bola príčinou poškodenia zdravia
žalobcu", pričom objektívna existencia hypoxie bola podľa žalobcu v konaní nesporná; v uvedenej
súvislosti žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že hypoxia nie je asymptomatická a teda pokiaľ žalovaný
prítomnosť hypoxie u žalobcu nezistil, tak je to dôsledok zanedbania riadneho monitorovania oziev
plodu zamestnancami žalovaného prítomnými pri pôrode žalobcu a následne žalobca okresnému
súdu vytkol, že vec nesprávne právne posúdil b) že okresný súd nevenoval pri svojom rozhodovaní
dostatočnú pozornosť správnemu, dôslednému a precíznemu vedeniu zdravotnej dokumentácie žalobcu
zamestnancami žalovaného, ktorí boli prítomní pri pôrode žalobcu, c) že okresný súd svoje rozhodnutie
nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil, v dôsledku čoho je podľa žalobcu odvolaním napadnuté
rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné a nespĺňa požiadavky, ktoré na rozhodnutie súdu kladie
ust. § 157 ods. 2 O. s. p.

Odvolanie je v Občianskom súdnom poriadku konštruované ako opravný prostriedok bez možnosti
prednášania nových skutočností a nových dôkazov (s výnimkou zákonných výnimiek uvedených v ust.
§ 205a písm. a) až d) O. s. p.), preto platí, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho

zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O. s. p.). Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky uvedené v ust.
§ 213 ods. 2 až 7 O. s. p. Prvý okruh výnimiek oprávňuje odvolací súd, aby v potrebnom rozsahu
zopakoval dokazovanie. Opakovať dokazovanie však môže odvolací súd iba vtedy, ak dospeje k záveru,
že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Druhý
okruh výnimiek oprávňuje odvolací súd, aby doplnil dokazovanie. Znamená to, že odvolací súd môže
vykonať iba také dôkazy, ktoré súd prvého stupňa vôbec nevykonal; odvolací súd však môže doplniť
alebo zopakovať dokazovanie iba za presne v zákone vymedzených podmienok, ktorých existencia v
danom prípade nebola zistená a to z nasledovných dôvodov.

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd za účelom zistenia skutkového stavu veci vykonal okrem
iných dôkazov aj dokazovanie znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie Gynekológia a pôrodníctvo, L.. T. U., nakoľko sa jednalo o odbornú otázku. Znalecké
dokazovanie nariadil okresný súd v zmysle ust. § 127 ods. 1 O. s. p., kde sa uvádza, že: „ak závisí
rozhodnutie súdu od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí
účastníkov znalca". V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že pod pojmom odborné znalosti
má zákon na mysli iné znalosti ako znalosti práva. Znalec je osoba, ktorá sa v znaleckom posudku
na základe svojich odborných znalostí a praktických skúseností vyjadruje ku skutkovým otázkam
vymedzeným v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania. Ak existujú pochybnosti o správnosti
záverov znaleckého dokazovania, zákon (Občiansky súdny poriadok) v ust. § 127 ods. 2 O. s. p.
umožňuje podrobiť závery znalca kontrolnému znaleckému dokazovaniu, ktoré majú účastníci konania
právo navrhnúť; súd nemôže závery znalca nahradiť vlastnou úvahou („intelektuálnym vkladom", tak
ako to tvrdí v odvolaní žalobca), pretože na to nemá potrebné odborné znalosti rovnako ako účastníci
konania.

V danom prípade súdom ustanovený znalec L.. T. U. v závere svojho Znaleckého posudku
vypracovaného pod číslom 1/2013 dňa 14. 05. 2013 odpovedal na v uznesení o nariadení znaleckého
dokazovania vymedzené otázky, pričom okrem iného uviedol, že „nezistil žiadne konanie non lege
artis v zmysle zanedbania zdravotnej starostlivosti zo strany zamestnancov žalovaného, pred alebo
počas pôrodu matky žalobcu, ktoré by viedlo k poškodeniu matky žalobcu a žalobcu". Žalobca vo
vyjadrení k predmetnému znaleckému posudku uviedol, že sa nestotožňuje so závermi znalca L.. T. U.
a navrhol, aby okresný súd súdneho znalca L.. T. U. predvolal na pojednávanie; v čom konkrétne sa
nestotožňuje so závermi znalca žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku neuviedol. Okresný súd
znalca L.. T. U. vypočul na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 29. 11. 2013 (na ktorom sa
zúčastnili právni zástupcovia účastníkov konania), kde znalec odpovedal na otázky položené súdom
a právnymi zástupcami účastníkov konania, pričom v závere svojej výpovede znalec uviedol, že na
záveroch Znaleckého posudku č. 1/2013 zo dňa 14. 05. 2013 trvá. Okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že vykonal rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého vypočul viacerých svedkov,
pracovníkov gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia žalovaného, vypracovateľov znaleckého posudku
znaleckej organizácie Forensic.sk L.. L., U. a L.. Q., ďalej uviedol, že nariadil znalecké dokazovanie
znalcom T.. T. U., ktorý vypracoval znalecký posudok a bol súdom vypočutý, aby sa vyjadril k záverom
svojho znaleckého dokazovania. Na základe vykonaného dokazovania dospel potom okresný súd k
záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia žalobcu a konaním zamestnancov
žalovaného v súvislosti s pôrodom žalobcu, preto žalobu zamietol. Okresný súd za účelom zistenia
skutkového stavu veci vykonal rozsiahle dokazovanie viacerými dôkaznými prostriedkami, vykonané
dôkazy vyhodnotil jednotlivo ale aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom v zmysle ust. § 132 O. s. p.
prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Žalobca v odvolaní neoznačil dôkazy, ktoré by navrhol
vykonať v konaní pred súdom prvého stupňa a ktorých vykonanie okresný súd napriek návrh žalobcu
nepripustil, čo by bol dôvod na doplnenie dokazovania. Rovnako žalobca v odvolaní neuviedol, ktoré
dôkazy okresný súd nesprávne vykonal a preto by ich vykonanie bolo potrebné zopakovať; namietal len
nesprávne zistený skutkový stav veci, pričom vytrhol z kontextu niektoré časti vykonaných dôkazov. V
uvedenej súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na ust. § 213 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého
je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvého stupňa, pokiaľ nie sú dané
výnimky uvedené v ust. § 213 ods. 2 až 7 O. s. p. Pokiaľ ide o samotné odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu,
že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu je nedostatočné, nepresvedčivé,
že nespĺňa požiadavky vymedzené zákonom (Občianskym súdnym poriadkom) v ust. § 157 ods. 2 O.
s. p. , v dôsledku čoho je rozsudok okresného súdu podľa názoru žalobcu nepreskúmateľný. Okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, tak ako vyplýva z dikcie ust. § 157 ods. 2 O. s. p. jasne a

zrozumiteľne vysvetlil, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil a ktorú podstatnú skutočnosť
nepovažoval za preukázanú (súvislosť medzi poškodením zdravia žalobcu a konaním zamestnancov
žalovaného v súvislosti s pôrodom žalobcu), na základe čoho dospel k záveru že zo strany žalovaného
nebolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu a žalobu zamietol. Pokiaľ ide o vedenie zdravotnej
dokumentácie okresný súd poukázal na závery NS SR prezentované vo vzťahu k vedeniu zdravotnej
dokumentácie v rozsudku sp. zn. 4Szd/1/2009 zo dňa 28. 04. 2010, ktorý je súčasťou spisu (č. l. 789-790
spisu) a ktorým NS SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/54/2009-39
zo dňa 09. 09. 2009. Uvedeným rozsudkom krajský súd rozhodol vo veci pokuty uloženej Všeobecnej
nemocnici s poliklinikou Lučenec, n. o. (t. j. v tomto konaní žalovanému) Úradom pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou za porušenie ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti matke žalobcu v súvislosti s pôrodom žalobcu, tak že rozhodnutie Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou o uložení pokuty Všeobecnej nemocnici s poliklinikou Lučenec, n. o., zrušil.
Záver okresného súdu vo vzťahu k vedeniu zdravotnej dokumentácie nie je teda prejavom svojvôle, tak
ako sa to snaží podsunúť v odvolaní žalobca, ale vychádza z názoru najvyššieho súdu prezentovaného
v právoplatnom rozhodnutí najvyššieho súdu vo veci súvisiacej bezprostredne s týmto konaním, kde
najvyšší súd uviedol, že: „i v prípade, že vedenie pôrodu v zdravotnej dokumentácii pacientky bolo
nedostatočne (zaznamenané), len z tejto skutočnosti nemožno vyvodzovať záver, že k poškodeniu
zdravia novorodenca došlo v príčinnej súvislosti s nesprávnym vedením zdravotnej dokumentácie
pacientky."

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 O. s. p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože žalovaný si žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Senát odvolacieho súdu rozhodol o veci pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.