Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615201441
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8615201441.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: KOREX
networks, s.r.o., so sídlom Fučíkova 371, 087 01 Giraltovce, IČO: 36 683 710, právne zastúpenému
Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563, o zaplatenie 477,40

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 8C/96/2015-76
zo dňa 04.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, zaviazal žalobcu nahradiť
žalovanému trovy konania. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

zaplatenia sumy 477,40 eur spolu s úrokom z omeškania titulom nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol
nájom časti priestorov na streche administratívnej budovy. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetná
nájomná zmluva bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Sporná bola platnosť a účinnosť tejto
zmluvy a od toho sa odvíjajúca povinnosť žalovaného platiť nájomné. Predmetná nájomná zmluva
je povinne zverejňovanou zmluvou podľa § 5a ods. 1 zákona 211/2000 Z.z., a teda zmluva mala
nadobudnúť účinnosť podľa § 47a ods. 1, 2 OZ od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po

mesiaci, kedy bola zverejnená v centrálnom registri zmlúv. Z internetového centrálneho registra zmlúv
súd zistil, že síce predmetná nájomná zmluva bola zverejnená v tomto registri, zverejnená bola však bez
projektovej dokumentácie, ktorá mala tvoriť jej prílohu a mala byť jej neoddeliteľnou súčasťou. V nej malo
byť špecifikované presné umiestnenie prenajímaných priestorov na streche budovy. Aj napriek tomu, že
§ 5a ods. 4 zákona 211/2000 Z.z. stanovuje, že časti povinne zverejňovanej zmluvy, ktorými sú technické
predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, sa nemusia zverejňovať, podľa názoru súdu prvej

inštancie povinne zverejňovaná zmluva musí byť zverejnená v takom znení, aby mala všetky zákonom
požadovanénáležitosti,sabsenciouktorýchzákonspájaneplatnosťzmluvy.Jednouztakýchtozákonom
vyžadovaných náležitostí je aj to, že nájomná zmluva musí obsahovať predmet nájmu, inak je neplatná.
Predmet nájmu musí byť v zmluve dostatočne identifikovaný na to, aby bolo možné takýto právny
úkon považovať za určitý a zrozumiteľný. V prejednávanej veci bol samotný predmet nájmu vymedzený
nedostatočne určito, keď bol vymedzený len ako časť priestorov na streche administratívnej budovy o

ploche vo výmere 3,5 m2. Plocha o výmere 3,5 m2, čo z geometrického hľadiska predstavuje štvorec
o rozmeroch 1,87 m x 1,87 m, bez bližšej špecifikácie tvorí len zlomok z celkovej plochy priestorov
tvoriacich strechu administratívnej budovy a nie je možné to považovať za dostatočne vymedzený
predmet nájmu. Z výpovede žalovaného navyše vyplýva, že v tom čase na predmetnej streche sa
nachádzali technologické zariadenia aj iných subjektov, čo obmedzovalo žalovaného v tom, aby si mohol
svoje technologické zariadenie (anténny stožiar) umiestniť na ktorúkoľvek časť strechy administratívnej

budovy. Ďalej súd uviedol, že z výpovede žalovaného zistil, že nikdy nedošlo zo strany žalovaného kreálnemu prevzatiu predmetu nájmu, a preto nebol dôvod posudzovať uplatnený nárok na zaplatenie z
iného právneho titulu - bezdôvodného obohatenia.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že mu
bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, pretože mu nebolo doručené písomné
vyjadrenie žalovaného, vyjadrenie zo dňa 02.01.2015, o ktorom sa žalobca dozvedel až zo znenia
odôvodnenia rozsudku, a to z časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Ďalej uviedol, že súd prvej

inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy, a tým odňal žalobcovi
možnosť pred súdom. Konkrétne sa jedná o výsluch svedka Bc. Mariána Turičíka, ktorého žalobca
navrhol vypočuť už po vyjadrení k odporu. Vzhľadom na opakované poukazovanie na osobu Bc.
Mariána Turičíka v súvislosti s predmetnou vecou, má žalobca za to, že jeho výsluch bol nevyhnutný.
Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, prečo dokazovanie výsluchom svedka nevykonal. Taktiež
pripojenie projektovej dokumentácie a jej vyžiadanie od Ministerstva financií SR je pre predmetný spor

nevyhnutné a rozhodujúce, nakoľko práve od projektovej dokumentácie súd odvíjal otázku platnosti
či neplatnosti nájomnej zmluvy. Trval na to, že projektová dokumentácia nemusela byť zverejnená.
Poukázal na § 5a ods. 4 zákona 211/2000 Z.z., podľa ktorého nie je potrebné zverejňovať projektovú
dokumentáciuatiežnadôvodovúsprávukzákonom,podľaktorejzmyslomustanoveniaje,abyverejnosť
získala bezproblémový primárny rozsah informácii a fyzické alebo právnické osoby sa nemuseli obracať

na povinnú osobu z individuálnou žiadosťou. Účelom zverejnenia zmlúv v centrálnom registri zmlúv
nie je oboznámiť zmluvné strany s jej obsahom, ale práve informovať verejnosť. Zmluvné strany o
obsahu zmluvy boli informované. V nájomnej zmluve je predmet nájmu vymedzený dostatočne, určite
a zrozumiteľne. Žalovaný túto skutočnosť až do konania nenamietal. Vymedzenie plochou 3,5 m2 nie
je neurčitým vymedzením, ale je to určité vymedzenie, pretože zmluvné strany disponovali informáciou,

aký nebytový priestor je predmetom nájmu, kde sa tento bytový priestor nachádza a aká je jeho rozloha.
Projektová dokumentácia týchto skutočností už len bližšie špecifikovala. S projektovou dokumentáciou
boli obe zmluvné strany oboznámené. Súd z rozsudku nevyslovil, že nájomná zmluva je neplatná z
dôvodu, že projektová dokumentácia nebola k zmluve pripojená, ale z dôvodu, že nebola zverejnená v
centrálnom registri zmlúv. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a formalistický,

čozakladávadukonaniaspočívajúcuvodňatímožnostikonaťpredsúdom.Navrhol,abyvčastirozsudku
týkajúcej sa náhrady trov konania súd prihliadal na skutočnosť, že žalovanému bola priznaná náhrada za
úkon uvedené písomné podanie vo veci samej z 02.11.2015. O tomto úkone žalobca nemal vedomosť.
Jeho existenciu považuje za nepreukázanú a pokiaľ ho súd žalobcovi nedoručil, je nedôvodné priznať
náhradu trov konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré žiadal zohľadniť, považuje jednak

samotné priznanie náhrady trov konania vo výške vyššej ako žalovaná istina, ako aj to, že žalobca
navrhoval dôkazy a uvádzal skutočnosti dôležité pre súdne konanie buď hneď pri podaní návrhu na
vydanie platobného rozkazu alebo akonáhle to vyplynulo z procesnej obrany. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel alebo aby ho zrušil.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne
správny. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. Poukázal na to, že nájomná zmluva neobsahovala
prílohu, v ktorej by bolo špecifikované presné umiestnenie prenajímaných priestorov, a teda zmluva je
absolútne neplatná.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
že v danom prípade nebola platne uzavretá zmluva o nájme, o ktorú žalobca opiera svoje právo.
Podstatným pre právne posúdenie veci je ust. § 47a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a zákon č.
211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie

nesprávne vyriešil otázku, aká časť uzavretej zmluvy mala byť v danom prípade zverejnená v centrálnom
registri zmlúv. Z ustanovenia § 5 zákona vyplýva rozsah povinne zverejňovaných informácií. Z § 5a
zákona vyplýva, že sa zverejňuje zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu,
ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane
neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s

majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických
osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami
Európskej únie. Podľa § 5a ods. 4 nie je potrebné zverejňovať projektovú dokumentáciu k zmluve.
Podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore s účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám, abyboli zverejňované aj také časti zmluvy, ktoré neobsahujú povinne zverejňované informácie podľa § 5
zákona. Napríklad v prípade podľa § 5 ods. 6 zákona pri uzatvorení zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti
je potrebné zverejniť iba meno, priezvisko, adresu pobytu alebo sídlo a identifikačné číslo právnickej

osoby, nie je potrebné zverejňovať ostatné náležitosti zmluvy. Z uvedeného vplýva, že záver súdu prvej
inštancie o neplatnosti zmluvy je nesprávny. Informácia o predmete nájmu nie je povinne zverejňovanou
informáciou. Kvôli tomuto nesprávnemu záveru súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie
a neuviedol v rozsudku skutkové zistenia potrebné pre právne posúdenie veci. Preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

5. Súd prvej inštancie zistí, či z prílohy zmluvy vyplýva predmet nájmu (presné umiestnenie prenajatej
plochy). Ak predmet nájmu vyplýva z prílohy zmluvy, zmluva nie je neplatná preto, lebo táto príloha
nebola zverejnená. Ak je zmluva platná, súd prvej inštancie zistí, či žalobca má podľa uzavretej zmluvy
nárok na žalovanú sumu a v závislosti od toho rozhodne.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.