Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 4, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515010304
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515010304.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru a sudcov JUDr.
Martina Michalanského a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci obžalovaného A. L., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice - okolie sp.zn. 2T/66/2015 zo dňa 25.4.2017, na verejnom zasadnutí dňa 4.septembra 2017 v

Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. L..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. L. uznaný vinným prečinom ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v obci Kostoľany nad Hornádom dňa 12.02.2015 okolo 20:20 hod. na hlavnej ceste napadol pred
viacerými osobami C. K., U..XXXX tak, že ho po predošlej hádke udieral päsťami do tváre a po celom
tele, potom ako poškodený spadol naďalej doňho kopal, pričom mu spôsobil ľahký otras mozgu, tržnú
ranu na čele, odierku čela nosa, zlomeninu steny očnice vľavo, zlomeninu čeľuste vpravo, čím mu
spôsobil ľahký úraz s dobou liečenia 35 dní.

Bol mu za to uložený podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, h/ Trestného
zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods.1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného súd zaradil
do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému, aby poškodenému C. K., U..
XX.X.XXXX, bytom Kostoľany nad Hornádom, Hrubečská č. 110/26 uhradil spôsobenú škodu vo výške
7.293,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podal na hlavnom pojednávaní priamo do zápisnice z hlavného pojednávania

odvolanie, ktoré písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr.
poriadku a spod obžaloby okresného prokurátora ho oslobodil v zmysle ustanovenia § 285 písm. b) Tr.
poriadku, alternatívne vrátil vec súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie založil na tej skutočnosti, že v danom prípade nešlo o nutnú obranu,
že následok spôsobený jeho „obranou“ bol voči konaniu poškodeného v hrubom nepomere. V jehoneprospech vypovedal svedok O., že poškodeného mal napadnúť ako prvý a o pravdivosti tvrdení
poškodeného svedčí znalecký posudok z odboru zdravotníctva.

S týmito závermi súdu I. stupňa sa nestotožňuje a na obhajobu uvádza, že to bol poškodený, ktorý prišiel
k nim (na mieste činu sme boli viacerí, H. L., C. L., K. C., N. O.), vadilo mu, že mali byť hluční a začal
nadávať, že sme cigáni, degeši. Potvrdil to aj svedok O.. Obžalovaný nemal žiadny dôvod poškodeného
udrieť, nevyhľadal ho, neoslovil ho v ten večer. Poškodený po nadávkach obžalovaného fyzicky napadol
a len bránil jeho útoku. Z poškodeného mal strach a strach mala z neho aj svedkyňa H. L. K. K. C..

Tieto dve svedkyne potvrdili, že to bol poškodený, ktorý na neho zaútočil ako prvý a on sa len bránil.
Potvrdil to aj svedok C. L., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl celý incident a ďalej uviedol:
„K. sa do nás navážal, že prečo kričíme. L. mu povedal, že nekričíme. Na to mu K. udrel rukou do tváre,
potom ho L. chytil a spadli spolu na zem. K. spadol tvárou na zem.“ Tento svedok, rovnako ako svedkyne
C. K. L. potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že poškodeného nekopal. Túto
skutočnosť potvrdil na hlavnom pojednávaní aj svedok O.. Tým sú podľa jeho názoru vyvrátené tvrdenia

znalcaajehozáverov,ktorýnahlavnompojednávaníuviedol:„Takétozraneniavznikajúčastokopnutím.“
Znalec, Dr. Hrubala ale dodal, že v danom prípade je tento mechanizmus najpravdepodobnejší. Naďalej
trvá na tom, že poškodeného nekopal a bránil sa len jeho útoku. Nesúhlasí so závermi súdu I. stupňa,
že obrana nebola primeraná útoku, že mal odplácať a že šlo o hrubý nepomer v jeho konaní oproti
konaniu poškodeného. Ani jeden zo svedkov, ktorí boli v tomto konaní vypočutí, takéto jeho konanie

nepotvrdzuje. Bol zranený aj obžalovaný, aj poškodený, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, potácal sa a
ako uviedol svedok L.M., spadol tvárou na zem. Svedok tiež uviedol: „Navzájom sa udierali.“ Svedok
O. uviedol na hlavnom pojednávaní: „Obaja spoločne spadli na zem a na zemi sa ťahali a búchali do
seba.“ Obdobne k intenzite a pomeru konfliktu, vypovedali svedkyne C. K. L.. Svedok O. uviedol na
hlavnom pojednávaní: „L. udrel poškodeného dvakrát a poškodený L. tak isto dvakrát.“ Nevidel, aby

poškodeného kopol. Aj z tejto výpovede svedka vyplýva, že z jeho strany nešlo o konanie v hrubom
nepomere s konaním poškodeného.

Má za to, že ak odvolací súd neposúdi jeho konanie ako konanie v nutnej obrane, navrhuje posúdiť jeho
konanie tak, že nie je trestným činom.

Nikdy nepoprel, že poškodeného udrel, ale konal tak z dôvodu, že sa bránil, lebo poškodený ho napadol.
To, že poškodený popísal konflikt ináč, je to jeho spôsob obrany. Tu však treba poukázať na lekársku
správu zo dňa 12.2.2015 MUDr. Igora Kopsu z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, z ktorej
vyplýva, že na okolnosti úrazu si nepamätá.

S poškodeným, ani s jeho rodinnými príslušníkmi v minulosti nemal žiadny konflikt a aj z toho dôvodu
nemal žiadny dôvod poškodeného fyzicky napadnúť. Pokiaľ poškodený uviedol, že nemal požité
alkoholické nápoje tak klamal, pretože potvrdili to všetci svedkovia, ktorí v tomto konaní boli vypočutí.
Tiež utrpel zranenia po útoku poškodeného, mal rozbité pery, podliatinu na hlave a napuchnuté ľavé

oko. Potvrdila to svedkyňa L. K. C..

Necíti sa byť vinný zo žalovaných skutkov, a preto trvá na písomných dôvodoch odvolania.

Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil , že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Krajskýsúdnapodkladepodanéhoodvolania,preskúmavajúcvprvomradekonanie,ktorépredchádzalo
napadnutému rozsudku, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal v potrebnom rozsahu
dokazovanie pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie o vine obžalovaného a všetky vykonané dôkazy
zákonným spôsobom vyhodnotil a následne veľmi podrobne a náležitým spôsobom v odôvodnenínapadnutého rozsudku sa vysporiadal s dôkazmi svedčiacimi v prospech, ako aj v neprospech
obžalovaného.

Aj podľa názoru krajského súdu obžalovaného priamo usvedčuje poškodený a o tvrdení poškodeného ,
tak ako na to správne poukázal okresný súd, svedčí aj znalecký posudok z odboru zdravotníctva na
mechanizmus a príčiny vzniku zranenia poškodeného.

Znalec z odboru zdravotníctva na hlavnom pojednávaní aj v písomnom znaleckom posudku

veľmi podrobne a odborným spôsobom popísal spôsobené zranenia poškodeného, ako aj vysvetlil
mechanizmus jednotlivých poranení poškodeného a záver znalca aj podľa názoru krajského súdu
korešpondujú s tvrdením poškodeného, že bol udieraný do tváre päsťami a keď spadol na zem, na zemi
bol kopaný do tváre.

O záveroch znaleckého posudku ani krajský súd nemal žiadne pochybnosti, pretože znalec z odboru

zdravotníctva vychádzal z objektívne zistených skutočností, ako boli zistené poranenia u poškodeného,
ktoré vyplývali z lekárskych správ potvrdení, na ktoré poukázal znalec v písomnom znaleckom posudku
a z ktorých objektívne vychádzal.

K samotnej obhajobe obžalovaného , ktorú prezentoval v priebehu trestného stíhania, ako aj v podanom

odvolaní, že v podstate konal v nutnej obrane, krajský súd udáva nasledovné:

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné závery okresného súdu, že konanie
obžalovaného nemožno vyhodnotiť ako nutnú obranu, pretože v rámci dokazovania bolo preukázané, že
obžalovanýreagoval vkonkrétnomskutkutakýmspôsobom,žeondomnelýútokzostranypoškodeného

nijakým spôsobom neodvracal. Tak ako bolo v konaní preukázané, a ako to vyplynulo z vykonaného
dokazovania, na ktoré podrobne poukázal okresný súd v napadnutom rozsudku, bol to práve obžalovaný
A. L., ktorý poškodeného prvý napadol, a to hrubým a agresívnym spôsobom smerujúcim na telesnú
integritu poškodeného.

Z týchto dôvodov preto ani krajský súd neakceptoval obhajobnú námietku obžalovaného, že on jednal
v rámci nutnej obrany.

Výrok okresného súdu o vine obžalovaného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. je v súlade so zákonom a v

tomto smere krajský súd nezistil žiadne pochybenia zo strany okresného súdu.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu sa dôsledne riadil ustanovením § 34 Tr. zák. a druh a
výmery trestu veľmi podrobne a zákonným spôsobom v napadnutom rozsudku aj odôvodnil.

Okresný súd nezistil poľahčujúcu okolnosť, ale priťažujúcu okolnosť, t.j. že obžalovaný spáchal viac
trestných činov a bol v minulosti súdne trestaný a preto okresný súd správne a zákonne postupoval v
súlade s ust. § 38 ods. 4 Tr. zák., keď zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby najprísnejšieho trestného činu
o 1/3 a v rámci takto zvýšenej trestnej sadzby ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody.

Zákonným spôsobom okresný súd vyhodnotil aj skutočnosť, že obžalovaný spáchal skutok, keď mu
plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia za iný trestný čin, na ktorý poukázal a podrobne
rozobral okresný súd v napadnutom rozsudku.

Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov preto aj podľa názoru krajského

súdu je v súlade s ukladaním druhu trestu a jeho výmery a splní účel trestu vrámci individuálnej ako aj
preventívnej prevencie.

Výrok okresného súdu o náhrade spôsobenej škody je v súlade s ust. § 287 ods. 1 Tr. por. , pretože
poškodený si škodu riadne a včas uplatnil a spôsobená škoda na zdraví bola preukázaná vykonaným

znaleckým dokazovaním vrámci bodového ohodnotenia 425 bodov na sumu 7.293,- Eur.

To boli dôvody, pre ktorý krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.