Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 24, 2012

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 16C/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912203959
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2012:6912203959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Erikom Vargom v právnej veci žalobkyne: X. X., S.. XX.

XX. XXXX, M. N. Č.. XX, S. M., zast. BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s. r. o., so sídlom J. Kozáčeka
13E, Zvolen, IČO: 36 859 842, proti žalovanému: Slovenský rybársky zväz, ul. Andreja Kmeťa, Žilina,
IČO: 00 178 209 o zaplatenie 18.298,97 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 18 298,97 eur, spolu s
9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 18 298, 97 eur odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby
do zaplatenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 13. 03. 2012 sa žalobkyňa domáhala zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 18.298,97 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom

a právnom základe, že žalovaný užíva bez právneho dôvodu a bez poskytnutia primeranej náhrady,
resp. peňažného plnenia za užívanie pozemky, na ktorých sa nachádza Vodná nádrž Tachty a ktoré
pozemky patria do výlučného vlastníctva, resp. podielového spoluvlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa
žiadala zaplatenie bezdôvodného obohatenia spätne za 2 roky, t.j. od 12.3.2010 - 12.3.2012, resp.
(pri niektorých pozemkoch) od 1.1.2011 do 12.3.2012 vychádzajúc pri stanovení primeranej náhrady zo
znaleckého posudku č. 70/2011 zo dňa 27.9.2011, vypracovaného znalkyňou Ing. Priškou Pavlíkovou,
kde jednotková všeobecná hodnota za prenájom nehnuteľností bola určená vo výške 0,08 eur za 1

m2 ročne, resp. 0,00021917808 eur za 1 m2 denne. Žalobkyňa dennú resp. ročnú sadzbu znalkyňou
určenej všeobecnej hodnoty za prenájom nehnuteľností násobila dĺžkou žalovaného obdobia a rozlohou
pripadajúcou na jej spoluvlastnícke podiely, čím dospela k žalovanej sume 5.281,25 eur za pozemky v
katastrálnom území Večelkov (35.099,88 m2) a 13.017,72 eur za pozemky v katastrálnom území Tachty
(92.950,24 m2).

Žalovaný v písomnom vyjadrení namietal svoju povinnosť poskytnúť žalobkyni finančné plnenie

za užívanie pozemkov a uviedol, že Vodná nádrž Tachty je považovaná za vodný tok. Vodné
toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom štát správu vodných nádrží zveril Slovenskému
vodohospodárskemu podniku (ďalej len SVP), š.p.. Vo Vodnej nádrži Tachty bol zriadený chovný
rybársky revír a výkon rybárskeho práva (patriaceho štátu) Ministerstvo pôdohospodárstva pridelilo
Slovenskému rybárskemu zväzu - žalovanému. Na základe týchto skutočností žalovaný dňa 5.10.2004
uzavrel so SVP, š.p. Banská Štiavnica ako správcom vodných nádrží Zmluvu o podmienkach výkonu
rybárskeho práva na vodných nádržiach v správe správcu. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný žiadal

zamietnuť žalobu, nakoľko podľa jeho názoru neužíva pozemky žalobkyne, ale len vodu vo vlastníctve
štátu, s ohľadom na to, že žalovanému bol pridelený výkon rybárskeho práva, má aj právny dôvod na
užívanie vodnej nádrže a žiadnym spôsobom sa neobohatil na úkor žalobkyne, nakoľko nemá prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu.V písomnej replike žalobkyňa uviedla, že nie je preukázané, resp. podložené relevantnými dôkazmi, že
Vodná nádrž Tachty je vodný tok. Pokiaľ by tomu tak aj bolo, vodné toky podľa predpisov občianskeho

práva nie sú súčasťou pozemku. Žalobkyňa nespochybňuje oprávnenosť výkonu rybárskeho práva
žalovaným, ale namieta bezplatné užívanie pozemkov tvoriacich dno a brehy vodnej nádrže, ergo
bezdôvodné obohatenie žalovaného spočíva nie vo výkone rybárskeho práva, ale v užívaní pozemkov
bez poskytnutia primeraného protiplnenia a bez právneho titulu. Verejnoprávne oprávnenie na výkon
rybárskeho práva neoprávňuje žalovaného na bezplatné užívanie pozemkov tvoriacich dno a brehy

rybníka (vodnej nádrže), ktoré mu nepatria. Vodná nádrž Tachty podľa žalobkyne nemá charakter vodnej
stavby, nakoľko na jej uskutočnenie nebolo vydané povolenie orgánu štátnej vodnej správy, nie je ani
evidovaná ako vodná stavba v evidencii katastra nehnuteľností.

Súdvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi,oboznámilsasvyjadreniamiúčastníkovkonania,ostatným
obsahom spisu, na základe čoho ustálil medzi účastníkmi konania nesporný skutkový stav spočívajúci v

okolnosti, že žalobkyňa je výlučnou, resp. podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území Večelkov, obec Večelkov, okres Rimavská Sobota, vedených na listoch vlastníctva
č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Tachty,
obec Tachty, okres Rimavská Sobota, a to na listoch vlastníctva č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,

XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX L. XXX, ktoré nehnuteľnosti sú evidované ako trvalé trávne
porasty, orná pôda a ostatné plochy nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce.

Z predložených listinných dôkazov - Potvrdenia Ministerstva pôdohospodárstva o vytvorení rybárskych

revírov zo dňa 23. 03. 2003 a jeho prílohy, Zmluvy o podmienkach výkonu rybárskeho práva na vodných
nádržiach v správe SVP uzavretej dňa 05. 10. 2004, Zoznamu vodných nádrží v správe SVP, š.p.
Banská Štiavnica ďalej nesporne vyplýva, že v objekte vedenom v databáze vodných nádrží ako Vodná
nádrž Tachty, ktorá sa nachádza na pozemkoch patriacich žalobkyni bol zriadený chovný (kaprový)
revír č. 3-5810-1-2 s rozlohou 28 ha, kde výkon rybárskeho práva bol štátom pridelený žalovanému.

Uvedenéskutkovéokolnostivkonaníniesúsporné,pretosúdnevyhoveldôkaznémunávrhužalovaného
„požiadať o vyjadrenie k nami uvádzaným skutočnostiam Ministerstvo životného prostredia SR....ako
i Slovenský vodohospodársky podnik...“. Pokiaľ mal žalovaný na mysli aj vyjadrenie sa navrhovaných
orgánov k ním uvádzanej neexistencii bezdôvodného obohatenia, také vyjadrenie je bezpredmetné,
nakoľko sa nejedná o dôkaz, ale o právne posúdenie, ktoré je úlohou súdu.

Na nariadenom pojednávaní žalovaný v reakcii na písomné podanie žalobkyne uviedol, že tvrdenie
žalobkyne, že sa jedná o rybník je mylné, v danom prípade ide v zmysle definície §-u 2 zákona o vodách
(správne § 2 zákona o rybárstve) o vodný tok, konkrétne vzdutie a toto vodné dielo je v správe SVP
v Banskej Štiavnici.

Žalobkyňa na pojednávaní (prostredníctvom právneho zástupcu) doplnila, že nepochybne sú naplnené
pojmovéznakyrybníka,nakoľkojenatovodnáplochavýslovneurčená.Akbyajišloovodnýtokvzmysle
úpravy Občianskeho zákonníka, tento nie je súčasťou pozemku, a teda žalovaný nemá oprávnenie
užívať pozemky nachádzajúce sa pod vodnou plochou.

Sporným medzi účastníkmi konania bol charakter predmetnej vodnej plochy a existencia povinnosti
úhrady za používanie pozemkov žalobkyne.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor

iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 120 ods. 2 OZ stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) je vodným tokom
vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom korytealebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného
vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených
ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v

koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo
zakrytými úsekmi.

Podľa § 43 ods. 2 vodného zákona ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri
nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je tento pozemok

korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je
korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

Podľa § 52 ods. 1 písm. c) vodného zákona vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré
umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Vodnými stavbami sú najmä priehrady,
vodné nádrže, rybníky, hate, hrádze a iné stavby potrebné na nakladanie s vodami.

Podľa § 26 ods. 7 vodného zákona ak nemožno zriadiť vodné stavby, ktorými sa upravuje, mení
alebo zriaďuje koryto, vodné stavby na ochranu pred povodňami, priehrady, nádrže, vodné stavby,
ktoré sa zriaďujú na plavebné účely na cudzej nehnuteľnosti prostredníctvom prevodu alebo prechodu

vlastníckeho práva alebo zriadením práva vecného bremena, možno vo verejnom záujme potrebnú
nehnuteľnosť alebo právo k nej, ak ju nemožno získať dohodou, vyvlastniť podľa osobitného predpisu.

Podľa § 26 ods. 9 vodného zákona za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku podľa odsekov 6 a 7
patrí ich vlastníkom náhrada podľa osobitného predpisu. V sporoch o náhradu rozhoduje súd.

Odkazy na osobitný predpis v obidvoch citovaných ustanoveniach smerujú k štvrtej časti zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), upravujúcej inštitút
vyvlastnenia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve rybárstvo je súhrn činností zameraných na
zachovanie, zveľaďovanie, ochranu genofondu rýb a optimálne využívanie produkcie ichtyofauny ako
prírodného bohatstva Slovenskej republiky.

Podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona o rybárstve vodný tok je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich

povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktorý je napájaný
z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodný tok je aj slepé rameno, mŕtve rameno a
odstavené rameno, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj povrchové vody
umelo vzduté v koryte vodného toku. Vodný tok sú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským
povrchom alebo zakrytými úsekmi.

Podľa § 2 ods. 2 písm. d) zákona o rybárstve rybník je ovládateľná vodná nádrž vybudovaná na chov
rýb s možnosťou vykonávania pravidelných intenzifikačných a melioračných opatrení,

Podľa § 3 ods. 1 zákona o rybárstve rybársky revír je ministerstvom určená a hranicami vymedzená

vodná plocha.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o rybárstve Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím
vytvára z vodných tokov, vodárenských nádrží a ostatných vodných plôch rybárske revíry, vedie ich
evidenciu a určuje účel ich využitia.

Podľa § 4 ods. 1 - 3 veta prvá zákona o rybárstve je rybárske právo oprávnenie chrániť, chovať a loviť
ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na
to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky. Rybárske právo patrí štátu. Ministerstvo pridelí Slovenskému
rybárskemu zväzu výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch.

Podľa § 39 písm. b) a c) zákona o rybárstve Ministerstvo pôdohospodárstva ako ústredný orgán štátnej
správy na úseku rybárstva rozhoduje o pridelení a odobratí výkonu rybárskeho práva vo vodných tokoch
a v ostatných vodných plochách.Podľa článku 1 Stanov Slovenského rybárskeho zväzu je Slovenský rybársky zväz združenie občanov
v súlade so zákonom č. 83/90 Zb. o združovaní občanov. Zväz združuje občanov, ktorých spája

spoločný záujem v rozvoji a uplatňovaní rekreačného, športového rybárstva, využívaní rybárskeho práva
v súlade so zákonom o rybárstve, v oblasti ochrany prírody a životného prostredia na úseku rybárstva,
starostlivosti o ekológiu vôd a okolitej prírody, zachovanie genofondu rýb ako i výživy obyvateľstva.

Podľa článku 2 veta prvá Stanov Slovenský rybársky zväz a jeho organizačné zložky sú právnickými

osobami.

Podľa § 3 bod 3 Stanov Zväz v súlade so zákonom o rybárstve a vyhl., ktorou sa vydávajú vykonávacie
predpisy k zákonu o rybárstve, zabezpečuje na vodných plochách rybárskych revírov riadny chov,
zušľachťovanie, ochranu a lov rýb a iných vodných živočíchov a vytvára tým podmienky na umožnenie
výkonu rybárskeho práva občanom združený vo zväze.

Dôvodom zamietnutia žaloby súdom bol nedostatok pasívnej legitimácie označeného žalovaného, súd
sa preto s ohľadom na procesnú ekonómiu zaoberal primárne touto otázkou.

Vecnou legitimáciou sa rozumie z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom

uplatneného práva (aktívna legitimácia) alebo povinnosti (pasívna legitimácia) v konkrétnom prípade.
Nedostatok žaloby vo sfére vecnej legitimácie (aktívnej ako aj pasívnej, t.j. že žalobca v skutočnosti
nie je nositeľom práva, ktorého sa domáha, resp. žalovaný v skutočnosti nie je nositeľom subjektívnej
povinnosti ktorej určenie súdom sa žalobca domáha) má za následok procesný neúspech - zamietnutie
žaloby.

Vo vzťahu ku konkrétne uplatnenému hmotnoprávnemu inštitútu - bezdôvodnému obohateniu platí, že
pasívne legitimovaný je ten, v koho majetkovej sfére sa neodôvodnený majetkový prospech prejaví. S
ohľadom na zistené skutkové okolnosti (užívanie cudzej nehnuteľnosti bez užívacieho titulu) prichádza
do úvahy prvá zákonom formulovaná hypotéza bezdôvodného obohatenia a to - plnenie bez právneho

dôvodu - conditio indebiti, kde bezdôvodné obohatenie za takýchto okolností môže spočívať nielen
(ako sa nesprávne žalovaný domnieva) v prírastku (plusovom) v majetkovej sfére obohateného ale aj
v tom, že majetok obohateného sa nezmenšil, hoci by inak (za riadneho chodu okolností, t.j. pokiaľ
by za užívanie nehnuteľností platil) k zmenšeniu majetku došlou (užívanie cudzej veci bez náhrady je
učebnicovým príkladom takéhoto bezdôvodného obohatenia).

Pasívna legitimácia teda v danom prípade svedčí subjektu u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku z
dôvodu, že neuhrádzal platby za užívanie pozemkov žalobkyne. Týmto subjektom však nie je žalovaný
ako subjekt, ktorý je púhym vykonávateľom rybárskeho práva zvereného v zmysle predpisov verejného
(správneho) práva Ministerstvom pôdohospodárstva. Tento subjekt je len v zmluvnom vzťahu so

správcom vodných nádrží a vo verejnoprávnom vzťahu k orgánom štátnej správy na úseku rybárstva (§
36zákonaorybárstve).Zodpovednostnýmsubjektomzbezdôvodnéhoobohateniamôžebyťlenvlastník
objektu nachádzajúceho sa na pozemku žalobkyne. V jeho majetkovej sfére sa musí prejaviť úbytok
spočívajúci v úhrade za užívanie cudzích nehnuteľností a jeho dispozícia (v danom prípade udelenie
výkonu rybárskeho práva) s predmetom vlastníctva je z tohto hľadiska právne irelevantná, rovnako by

tomu bolo aj v prípade, keby pri riadnom uhrádzaní nájomného vlastník objektu túto povinnosť (uhrádzať
nájomné) preniesol na nájomcu, nakoľko by išlo výlučne o úpravu vzťahu k nájomcovi, bez akéhokoľvek
vplyvu na vzťah k majiteľovi pozemkov - žalobkyni (obdobná situácia ako v prípade žaloby vlastníka
pozemku titulom bezdôvodného obohatenia za neplatenie úhrad za užívanie pozemku voči vlastníkovi
domu nachádzajúceho sa na jeho pozemku, kde pasívne legitimovaným je nepochybne vlastník domu,

nie prípadní nájomcovi, ktorých môže následne žalovať len samotný majiteľ domu)

S ohľadom na uvedený záver, medzi účastníkmi konania sporná otázka charakteru predmetnej vodnej
plochy (t.j. či ide o vodný tok, alebo vodnú nádrž) nie je z hľadiska predmetu konania určujúca, je však
potrebné zo strany súdu sa s ňou vyporiadať. Pokiaľ ide o posúdenie či sa jedná o rybník alebo vodnú

nádrž, táto otázka je bezpredmetná nakoľko z hľadiska vodného zákona (§ 52) majú rovnaký režim
ako vodné stavby. Žalovaný argumentuje, že vodná nádrž je vodný tok (hoci vodný zákon uvedené
termíny odlišuje a definuje samostatne vo svojej šiestej a ôsmej časti), zrejme s cieľom dosiahnuť pri
aplikácii čl. 4 Ústavy SR (vodné toky sú vo vlastníctve štátu) v spojení s ust. § 43 ods. 1 a 2 vodnéhozákona (v zmysle ktorých koryto vodného toku - t.j. pozemky po ktorých vodný tok preteká - je súčasťou
vodného toku) záver, že pozemky pod vodným tokom sú súčasťou vodného toku a vlastnícky teda
patria štátu, preto neprichádza pojmovo do úvahy bezdôvodné obohatenie. Odhliadnuc od okolnosti, že

uvedené je v rozpore s údajmi katastra nehnuteľností (aj keď zo zásad zapisovania údajov do evidencie
nehnuteľností vyplýva, že evidované vlastnícke vzťahy platia, kým nie je preukázaný opak) si žalovaný
sám odporuje, keď na pojednávaní udáva, že štát sa snaží vykupovať pozemky pod vodnými tokmi
(v prípade keby sa štát považoval za vlastníka, by pochopiteľne nevykupoval svoje vlastníctvo, ale
bránil by sa určovacou žalobou na súde), ďalej je potrebné upriamiť pozornosť žalovaného na potrebu

odlišovať úpravu verejného (správneho) práva (pre účely ktorého je koryto súčasťou vodného toku)
v danej oblasti štátne správy od súkromno-právnej roviny vlastníckych vzťahov, kde (§ 120 ods. 2
OZ) platí, že vodné toky nie sú súčasťou pozemku. Žalovaný ďalej nepreukázal (resp. ani netvrdil) že
by došlo k vyvlastňovaciemu konaniu k pozemkom pod predmetnou vodnou plochou. Žalovaný sám
predložil evidenciu vodných nádrží vyhotovenú ústredným orgánom štátnej vodnej správy a vodného
hospodárstva - Ministerstvom pôdohospodárstva (rovnako žalovaný predložil zmluvu o podmienkach

výkonu rybárskeho práva na vodných nádržiach), preto argumentáciu žalovaného že sa jedná o vodný
tok súd vyhodnotil ako účelovú a podľa názoru súdu niet dôvodu pochybovať, že v predmetnom prípade
ide o vodnú nádrž a nie potrebné dopĺňať dokazovanie ohľadne tejto okolnosti.

V prípade definovania predmetnej vodnej plochy ako vodnej nádrže rovnako (ako keby išlo o vodný

tok) platí, že pozemky pod vodnou nádržou nie sú v zmysle občianskeho práva jej súčasťou, preto
podľanázorusúdudochádzakobmedzovaniuvlastníckychprávžalobkynebeznáhrady.Tentonežiadúci
stav je poplatný dobe svojho vzniku (podľa tvrdenia žalobkyne vznikla vodná nádrž ešte pred r. 1963),
kedy sa neprikladal dôraz na ochranu súkromného vlastníctva, pričom však treba uviesť, že úpravu
zodpovedajúcu terajšiemu § 26 ods. 7 a 9 vodného zákona (o náhrade pri vyvlastnení) obsahovala

aj dobová právna úprava predmetného úseku štátnej správy (§ 29 zák. č. 11/1955 Zb. o vodnom
hospodárstve). Otázku vzájomnej konkurencie, resp. konzumcie týchto dvoch nárokov, t.j. súkromno-
právneho inštitútu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k inštitútu vyvlastnenia, resp. náhrady za
vyvlastnenie súd v danom prípade neriešil, nakoľko bol viazaný vymedzením nároku tak ako to uviedol
žalovaný, t.j. že ide o bezdôvodné obohatenie, v prípade ktorého ako súd vyššie uviedol, žalobkyňa z

dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného nemohla byť úspešná a na základe týchto
skutočností súd žalobu zamietol.

Nakoľko procesne úspešný žalovaný v priebehu konania nepodal návrh na rozhodnutie o trovách (§ 151
ods. 1 O.s.p. - súd rozhoduje o povinnosti nahradiť trovy len na návrh), súd o trovách nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazyb) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.