Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Eva Barcajová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/268/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215201438
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215201438.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek

senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej v právnej veci žalobcu: Friendly Finance
Slovakia, s.r.o., IČO: 47 243 368, Tallerova 4, Bratislava, v konaní zastúpený advokátom Mgr. Henrich
Schindler, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanej: J. P., nar.XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX,
V., o zaplatenie 327,21 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 9C/67/2015-30 zo dňa 14. apríla 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti istiny s príslušenstvom a
trovami konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 200,- eur
spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 200,- eur od 11.02.2014 do zaplatenia a to do troch
dníodprávoplatnostirozsudku.Vozvyškužalobuzamietolauložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovi
náhradu trov konania v sume 5,22 eura z titulu zaplateného súdneho poplatku a sumu 17,83 eura z titulu
trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniam Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - ďalej aj OZ - § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods.

1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54, § 517 ods. 2), Zákonom o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z.z., ďalej aj ZoSÚ - § 1 ods. 3 písm. l), § 2 písm. c),
§ 24 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a) ) a nasledujúce.

2. Vecne argumentoval tým, že dňa 10.01.2014 došlo medzi účastníkmi k uzavretiu rámcovej zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že žalovanej bol poskytnutý krátkodobý bezúčelový, bezúročný
úver v sume 200,- eur, celkové náklady za poskytnutie vyjadrené pevnou sumou 62,21 eura. Žalovaná

mala vrátiť dlžnú sumu do 10.02.2014, nakoľko sa s plnením dlhu dostala do omeškania, žalobca si
uplatnil okrem istiny 327,21 eura i úroky z omeškania 5,25% ročne od 11.02.2014 do zaplatenia a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi účastníkmi nebola platne
uzavretá zmluvy o pôžičke, nakoľko žalobca na to nepredložil súdu jediný dôkaz. Písomnosť označená
ako zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola podpísaná žiadnym z účastníkov. Žalobca nemôže od
žalovanej požadovať viac, než reálne poskytnuté finančné prostriedky bez akýchkoľvek poplatkov a
úrokov z dôvodu absencie písomnej zmluvy v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.

Žalovaná úver v sume 200,- eur prevzala, splátky úveru žalobcovi neuhrádzala, preto je povinná uhradiť
žalobcovi sumu 200,- eur spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. O
náhrade trov konania rozhodol v prospech žalobcu v zmysle § 142 ods. 2 OSP, keď dospel k záveru,že tento bol úspešný v konečnom dôsledku v rozsahu 26,78% a v takomto pomere priznal náhradu za
zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že obdržala oznámenie,
že je žalobcovi dlžná sumu 200,- eur. Nakoľko je však na úrade práce a dostáva 94,- eur, žiada o
splátkový kalendár rozpísaný na 4x. Momentálne nemá toľko financií, že by vedela istinu naraz uhradiť.
Nevyhýba sa tomu, je si vedomá toho, že dlhuje, ale nemá možnosť dlh žalobcovi uhradiť naraz.

4. Žalovaná bola súdom prvej inštancie vyzvaná, aby dokladovala svoje osobné, majetkové a zárobkové
pomery. Žalovaná na výzvu súdu prvej inštancie nereagovala, svoje pomery nepreukázala.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne vyjadril. Uviedol, že žalovanej poskytol krátkodobý
bezúčelový úver v sume 200,- eur, ktorý bol splatný dňa 10.02.2014. Účastníci sa dohodli, že dlžník vráti
poskytnuté peňažné prostriedky spolu s príslušenstvom jednorazovo, teda v jednej splátke, nakoľko išlo

o úver bezúčelový, poskytovaný takmer okamžite bez iných zabezpečovacích prostriedkov. Žalovaná
mala možnosť dohodnúť sa so žalobcom telefonicky alebo prostredníctvom mailovej komunikácie,
doposiaľ dlh neuhradila, dlh bol splatný už 10.02.2014, takže žalobca v tomto štádiu konania nesúhlasí
s čiastočným splácaním dlhu formou splátok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - i
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt.
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný

skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny,
preto ho odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP vrátane výroku o trovách konania

pred súdom prvej inštancie potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov
3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj
CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe

úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.
Keďže rozhodnutie v tejto veci bolo vydané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky prípustnosti odvolania
bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase jeho podania, teda podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky

odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po
30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného
sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov
tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho
konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), a

princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1
CSP).

8. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9C/67/2015 je
nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie istiny 327,21 eura s príslušenstvom.

9. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť čiastočnej úhrady istiny v sume
200,- eur spolu s 5,25% ročným úrokom z uvedenej sumy od 11.02.2014 do zaplatenia a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, pričom vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodolv prospech žalobcu, ktorý bol úspešný v rozsahu 26,78% a tak mu priznal pomernú náhradu trov za
zaplatený súdny poplatok 5,22 eura a trovy právneho zastúpenia 17,83 eura.

10. Žalovaná sa v odvolacom konaní domáha povolenia úhrady žalobcovi prisúdenej pohľadávky v
splátkach.

11. Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

12. Podľa § 232 ods. 3,4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak

súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

13. V rozhodnutí súdu, ktorým sa ukladá účastníkovi povinnosť poskytnúť plnenie, musí byť určená
lehota, v ktorej má povinný účastník svoju povinnosť splniť. Ustanovenie § 160 ods. 1 OSP a § 232

ods. 3, 4 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku.
Najbežnejšie používaná lehota na plnenie v súdnych rozhodnutiach je do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Uvedená lehota platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a súd vo výroku lehotu
na plnenie neurčil. Táto lehota však môže byť dlhšia, ak to účastníci či ich pomery, prípadne ohľad na
poskytovanéplnenie,odôvodňujú.Aksúdpovolilúčastníkovi-dlžníkoviplnenievsplátkach,veriteľmôže

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo
uložené v rozhodnutí a to najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

14. Lehota na plnenie je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná
lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu,

spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné.
Predĺženie paričnej lehoty musí súd v rozsudku odôvodniť.

15. Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok patrí medzi procesné úkony
súdu, ktoré zveruje zákon do jeho voľnej úvahy. Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle, a to aj

od návrhu účastníkov zvážil, či je dôvodné povolenie predmetnej výhody splátok vhodné so zreteľom
na sociálne pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky alebo na
iné okolnosti prípadu.

16. Pri povolení plniť dlh v splátkach musí byť presne určená ich výška a podmienky splatnosti, aby bolo

toto rozhodnutie účastníkom jasné a zároveň aby bolo vykonateľné.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť
uhradiť žalobcovi dlh 200,- eur s príslušenstvom. Žalovaná listom z 18.03.2015 (č.l. 27 spisu) súdu
oznámila, že existencie dlhu si je vedomá, je však v zlej finančnej situácii a chcela by zaplatiť dlžnú sumu

v troch splátkach, keďže naraz istinu s príslušenstvom uhradiť nevie. Ani v konaní pred súdom prvej
inštancie, ani v odvolacom konaní žalovaná nepreukázala, že od doby, ako prvýkrát požiadala o úhradu
dlhu v splátkach, by žalobcovi poukázala čo i len čiastočné plnenie, doposiaľ z dlhu nič neuhradila,
nepreukázala svoje osobné, majetkové, zárobkové pomery, ani nenavrhla reálny spôsob, ako dlh uhradí,
keďže tento je dávno zročný a ani po doručení žaloby, ani v priebehu tohto sporu, ani po vyhlásení

rozsudku súdom prvej inštancie, resp. doposiaľ, žalovaná nepreukázala, že by dlh žalobcovi začala
splácať, pretože ak by ho chcela uhradiť v troch mesačných splátkach, dlh by bol už dávno uhradený.

18. Odvolací súd prihliadol na hore uvedené skutočnosti, ale i na výšku dlhu, ktorý predstavuje 200,- eur
s príslušnými úrokmi, i na žalovanou tvrdený záujem dlh uhradiť (ktorý však v praxi doposiaľ nenašiel

reálnu odozvu).

19. Preto odvolací súd uzatvára, že v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky k tomu, aby
bolo povolené žalovanej uhrádzať dlh v splátkach, keďže jednak neboli preukázané osobné, majetkové,zárobkové pomery žalovanej, jednak žalovaná neuviedla, akým spôsobom navrhuje vo veci rozhodnúť,
aké splátky a v akých lehotách chce uhrádzať (i keď k doplneniu odvolania bola vyzvaná nielen súdom
prvej inštancie, ale i uznesením odvolacieho súdu č.k. 9Co/268/2016-81 zo dňa 16.05.2017, na ktorú

výzvu žalovaná nereagovala), preto neboli splnené podmienky k tomu, aby odvolací súd určil splnenie
uvedeného dlhu v splátkach. Odvolací súd prihliadol tiež na argumentáciu žalobcu, že dlh bol splatný
11.02.2014 a žalovaná doposiaľ z neho nič neuhradila.

20. Preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

splatnosti istiny s príslušenstvom spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech
vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci
úspech nemala (žalovaná).

26. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.