Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204573
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8514204573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: X. J., K.. XX.XX.XXXX, O. B. XX,
zast. JUDr. Stanislav Súlety, advokát, Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: 1./ A. S., K..
XX.XX.XXXX, O. B. XX, 2./ B. F., K.. XX.XX.XXXX, O. B. XX, zastúpená: X. W.S., K.. XX.XX.XXXX, O.
O. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa č.k. 4C 156/2014-143 zo dňa 04.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1. rade a 2. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobcu a vyslovil, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak na základe žaloby,
ktorou sa žalobca, po pripustení jej zmeny, domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. B., zapísaných na LV č. XXX, ako parcela KN registra „E“ č. XXXX, o výmere
XXXX m2, druh pozemku orná pôda a parcela KN registra „E“ č. XXXX o výmere XXXX m2, druh
pozemku trvalé trávnaté porasty. Domáhal sa aj uloženia povinnosti nahradiť mu trovy konania. Žalobu

odôvodnil tým, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam mu bolo neprávom odobraté a prevedené
na žalovaných v 1/ a 2/ rade. Tieto nehnuteľnosti pôvodne nadobudol jeho otec v roku 1924 kúpnou
zmluvou a následne v roku 1965 mu ich daroval. Žalované navrhli žalobu zamietnuť tvrdiac, že žalovaná
v1/ rade podiel 1 k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla dedičským konaním pod sp. zn. D/177/97
a žalovaná v 2/ rade svoj podiel 1 nadobudla na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený
pod V 447/2012.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a § 80c O.s.p. zistil, že uplatnený nárok žalobcu je nedôvodný. Zo strany žalobcu nebolo
preukázané, že žalovanými mu bolo neoprávnene odobraté vlastníctvo k nehnuteľnostiam, a to parcele
KN registra „E“ č. XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda a parcela KN registra „E“ č.
XXXX o výmere XXXX m2 druh pozemku trvale trávnaté porasty zapísaných na LV č. XXX pre k.ú.
B., nakoľko z jeho strany nebol preukázaný žiaden jeho vlastnícky nárok k tým nehnuteľnostiam. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam žalovaná v
1. rade nadobudla Darovacou zmluvou zo dňa 19.4.2012, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol

povolený pod V447/12 dňa 21.05.2012 a žalovaná v 2. rade Osvedčením o dedičstve sp. zn. D177/97,
Dnot 125/97 zo dňa 03.10.1997.
3. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
odvodzoval od vlastníctva svojho právneho predchodcu - jeho otca Q. J., ktorý mu mal spornénehnuteľnosti darovať v roku 1965 a ako potvrdenie užívania sporných nehnuteľností predložil
rozhodnutie Odboru vodného a lesného hospodárstva a poľnohospodárstva pri ONV v W. I. č. XXX/
XX - LHP zo dňa 06.05.1969, z ktorého vyplýva povolenie na výrub drevnej hmoty z parcely č. XXXX -

XX v hone V. v k.ú. B.. Jeho právny predchodca tieto sporné nehnuteľnosti podľa tvrdení žalobcu kúpil
Kúpnopredajnou zmluvou č. d. 2473/24 zo dňa 22.08.1924. Z tejto kúpnopredajnej zmluvy však vyplýva,
že jej predmetom bola kúpa nehnuteľností v k.ú. R. (R.) zapísaných v pozemno-knižnom protokole -
PKV č. XX pod O a PKV č. XX pod O pričom sporné nehnuteľnosti sa nachádzajú v k.ú. B.. Prvoinštančný
súd tak vyzval Okresný úrad W., katastrálny odbor na identifikáciu nehnuteľností zapísaných na PKV č.

XX a PKV č. XX v k.ú. R., ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva Kúpno-predajnou zmluvou
č.d. 2473/24 zo dňa 22.08.1924.
4. Prvoinštančný súd z identifikácie predloženej Okresným úradom W., katastrálny odbor zistil, že
nehnuteľnosti pôvodne zapísané na PKV č. XX ako m.p.č. XXX a PKV č. XX ako m.p.č. XXX v k.ú. R. sú
v súčasnosti - parcela KN registra „E“ č. XXX/XX o výmere XXXXXX m2, druh pozemku lesné pozemky,
zapísaná na LV č. XXX, kde pod B 165 je evidované podielové spoluvlastníctvo o veľkosti podielu

XXX/XXXXXX v prospech žalobcu a parcela KN registra „E“ č. XXX/X o výmere XXXXXX m2, druh
pozemku lesné pozemky zapísaná na LV č. XXX, kde pod B 209 je evidované podielové spoluvlastníctvo
o veľkosti podielu XXXX/XXXXXXX v prospech žalobcu. Vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nadobudol
žalobca uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 26D3086/2004, Dnot 43/2005 zo dňa 20.06.2006.
Z predloženej identifikácie Okresným úradom W., katastrálny odbor vyplýva, že sporné nehnuteľnosti

boli pôvodne zapísané na PKV č. X ako m.p.č. v k.ú. V. V. - B.. Z predloženej kópie PKV č. X pre
k.ú. V. V. - B. jednoznačne vyplývajú aj zápisy vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov
žalovaných a nie v prospech právneho predchodcu žalobcu. Bolo preto konštatované, že zo strany
žalobcu nebolo unesené dôkazné bremeno, že zo strany žalovaných došlo k neoprávnenému odobratiu
vlastníctva pozemkov k parcele KN registra „E“ č. XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda a

k parcele KN registra „E“ č. XXXX o výmere XXXX m2 druh pozemku trvale trávnaté porasty, zapísaných
na LV č. XXX pre k.ú. B. žalobcovi, a preto súd žalobu zamietol.
5. V konaní podľa súdu prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní nadobudli vlastníctvo
k sporným nehnuteľnostiam v súlade s platnou právnou úpravou (a to buď dedením alebo darovaním)
od ich právnych predchodcov, konkrétne od ich otcov. Súd ďalej poukazuje, na skutočnosť, že

žalobca odvádza svoje vlastníctvo od Kúpno-predajnej zmluvy č.d. 2473/24 zo dňa 22.08.1924, kde sa
jednoznačne uvádza, že sú prevádzané nehnuteľnosti v k.ú. R., no sporné nehnuteľnosti sa nachádzajú
v k.ú. B., pričom aj výrub drevnej hmoty bol povolený v k.ú. B., na čo poukazovali aj žalované na
pojednávaní. Navyše súd poukázal na skutočnosť, že žalobcovi vlastnícke právo, ktoré mu po jeho
právnom predchodcovi - Q. J.Č. z tejto kúpno-predajnej zmluvy patrí už na neho prešlo, a to uznesením

Okresného súdu Prešov sp. zn. 26D 3086/2004, Dnot 43/2005, kde bolo prejednané dedičstvo týkajúce
sa tejto kúpno-predajnej zmluvy. Vzhľadom na tieto skutočnosti tak zo strany žalobcu už pri podaní
samotnej žaloby došlo k nesprávnej identifikácii parciel, čo spôsobilo aj jeho neúspech v konaní, keď
nebol preukázaný zásah do jeho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalovanými na základe
ním tvrdených skutočností, keďže išlo o úplne iné nehnuteľnosti, iných vlastníkov, v iných katastrálnych

územiach a nadobudnutých na základe iných právnych skutočností.
6. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
7. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vyslovil svoj
nesúhlas so skutkovými a najmä právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tvrdil, že svoje vlastnícke právo

k sporným nehnuteľnostiam odvodzuje od svojho právneho predchodcu - otca Q. J., ktorý ich nadobudol
na základe kúpno-predajnej zmluvy č. 2473/24 zo dňa zo dňa 22.08.1924, kedy vstúpil do užívania
sporných parciel EKN č. XXXX a EKN č. XXXX v k.ú. B.. Aj keď v predmetnej kúpnej zmluve je uvedené,
že ide o pozemno-knižné zápisnice č. XX U. XX v k.ú. R. (R.), sú tam aj pozemky v časti katastra
označené ako „rúbanisko“. Tieto sa nachádzajú práve v katastri obce B., susediacom s k.ú. R.. Od roku

1924 jeho právny predchodca bol dobromyseľným držiteľom predmetných nehnuteľností. Vytýkal súdu,
že sa nezaoberal otázkou, či neboli splnené podmienky na vydržanie vlastníckeho práva zo strany
žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu a v tom smere nevykonal žiadne dokazovanie, aj keď žalobca
navrhol vypočuť ako svedkov Q. A., B. W. a Q. W.. V konaní pritom poukazoval na 90 ročný užívací
stav predmetných nehnuteľností. Tiež uviedol, že údaj evidovaný v katastri nie je nespochybniteľný, ak

sa nepreukáže opak. Súd vychádzal iba z formálneho stavu vlastníctva zapísaného v katastri. Namietal
pochybenie pri spracovaní ROEP pri založení LV č. XXX pre k.ú. B., podľa ktorého parcely EKN č. XXXX
a EKN č. XXXX boli vytvorené z pôvodnej parcely mpč. XXX vedenej v PKV č. X pre k.ú. B.. Tam boli
evidované parcely o výmere XXX katastrálnych siah, čo je cca XXXX m2, pričom parcela EKN č. XXXXmá výmeru XXXX m2, a parcela č. EKN č. XXXX výmeru XXXX m2. Navyše, tieto parcely sa nachádzajú
úplne v inej časti katastra, než mpč. XXX. Prvoinštančný súd sa nevyrovnal s prípadným vydržaním
vlastníckeho práva zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu - otca Q. J. a nesprávne vec

právne posúdil, čím neúplne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy. Navrhol preto rozsudok
zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.
8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili obe žalované. Žalovaná v 1/ rade uviedla, že sa stotožňuje so
skutkovým a právnym stavom uvedeným v rozsudku súdu prvej inštancie. Vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam nadobudla po svojom predchodcovi dedením. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že pri

ROEB boli vykonané úkony, ktoré by mu nezákonným spôsobom odobrali a previedli sporné pozemky
na iných vlastníkov. Zo žalobcom predloženej kúpno-predajnej zmluvy z roku 1924 vyplýva, že pozemky
boli kúpené od Q. S. a jeho manželky U., ktorí nie sú jej rodinní príbuzní. Navrhla napadnutý rozsudok
potvrdiť.
9. Žalovaná v 2/ rade sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla
v súlade s platnou právnou úpravou, t.j. darovaním zmluvou pod č. V 447/2012. Nie sú pravdivé

tvrdenia žalobcu, že pri realizácii ROEP sa robili podvody. Uviedla, že k ostatným tvrdeniam žalobcu sa
nevyjadruje, lebo sú irelevantné. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
10. Žalobca zaujal svoje stanovisko k vyjadreniam žalovaných tak, že opätovne poukázal na výmeru
parcelympč.XXXzPKVč.Xprek.ú.B.vrozsahuXXXkatastrálnychsiah,čojeccaXXXXm2,pretoznej
nemohli byť vytvorené dve parcely v celkovej výmere XXXXX m2. Pôvodná mpč. XXX sa nachádza v inej

časti katastra než terajšie parcely EKN č. XXXX a XXXX. Žalované nadobudli predmetné nehnuteľnosti
chybou ROEP, preto im nepatria a ich nikdy neužívali.
11. Žalované v 1/ a 2/ rade súdu doručili svoje stanoviská k vyjadreniu žalobcu, ktorým reagoval na ich
stanovisko k jeho odvolaniu tak, že žalobca sa odvoláva na zistené a dokázané skutočnosti vykonané
pred okresným súdom. Jeho vyjadrenie neobsahuje nové skutočnosti. Čo sa týka výmery parciel,

táto podľa nariadenia ministra spravodlivosti č. 222 z 15.12.1855 nie je záväzným údajom katastra
nehnuteľnosti. Uviedli, že žalobca neoprávnene im chce odobrať pozemky, ktoré zákonne nadobudli.
12. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (predtým okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, t.j. zákona č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov, účinného do 30.06.2016, tak odvolací

súd už musel postupovať a vec posudzovať podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č.
160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016,
pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2, s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom
prvej inštancie do 01.07.2016 ostali zachované.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými osobami (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p. a bez nariadenia
pojednávania (podľa § 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 12.06.2017 a dospel
k záveru, že odvolania žalujúcej strany nie je dôvodné.

14. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností uvedených zákonom (§ 132 ods. 1 Občianskeho

zákonníka č. 40/1964 Zb., ďalej len OZ).

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na
ktoré s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia, ako
aj k odvolacím dôvodom uvádza, že nie je možné prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie sa

nezaoberal otázkami splnenia podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva či už zo strany žalobcu,
alebo jeho právneho zástupcu a nevykonal dôkazy k uvedeným okolnostiam a to výsluchom svedkov,
ktorých v odvolaní pomenoval uvádza, že z obsahu spisu súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva,
že žalobca bol poučený v zmysle vtedy platného a účinného ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a to uznesením
č.k. 4C/156/2014-23, ktoré mu bolo doručené 13.11.2014 s tým, že je povinný označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení s tým, že ak tieto neoznačí, resp. nepredloží najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, že na neskôr uplatnené dôkazy súd nebude prihliadať. Zo
zápisnice z pojednávania súdu prvej inštancie zo dňa 13.04.2016 vyplýva, že žalobca bol opätovne
poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. s tým, že nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.V odvolacom konaní preto už nemôže navrhovať vykonanie dôkazov, ktoré nenavrhol v konaní pred
súdom prvej inštancie.
16. Rovnako nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie rozhodol na základe

formálneho zápisu vlastníctva v katastri. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že
žalované v 1/ a 2/ rade svoje podiely v nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX, k.ú. B. nadobudli
jedna na základe dedičského osvedčenia a druhá na základe darovacej zmluvy od svojich právnych
predchodcov, ktorí predmetné nehnuteľnosti vlastnili.
17. Ani ďalšia odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa výmery pôvodnej mpč. XXX evidovanej v PKV č.

X pre k.ú. B. vzhľadom na to, že pozemno-knižná evidencia aj čo sa týka výmery parciel nebola záväzná,
nemôže viesť k inému rozhodnutiu v predmetnej veci, ako rozhodol súd prvej inštancie. V konaní žalobca
totiž rovnako nepreukázal, aby pri spracovaní ROEP došlo k takým chybám, ktoré tvrdil, a ktoré by mali
za následok nesprávne zapísané spoluvlastnícke právo žalovaných k predmetným nehnuteľnostiam.
18. Odvolací súd ešte uvádza, že vzhľadom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, ani
výsluch prípadných svedkov by, podľa všetkého, nemohol byť dôvodom na zmenu rozhodnutia súdu

prvej inštancie.
19. K odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je chybnou
aplikáciou práva pre zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo

síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci o takýto prípad nejde.
20. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalované v 1/ a 2/ rade podiel v predmetných
nehnuteľnostiach nadobudli jednak dedením a jednak darovacou zmluvou. Naopak, nebolo preukázané,
aby žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva tak, ako to tvrdil. Je nepochybné, že

nadobudnúť vlastnícke právo je možné aj vydržaním, a to dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou
osobou, za splnenia zákonných podmienok. V konaní vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam však
žalobca nadobudnutie vlastníckeho práva nepreukázal.
21. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s § 255 a nasl.
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1/ a 2/ rade bol priznaný voči v odvolacom
konaní neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.