Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Ondrej Krajčo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/206/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411206190
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1411206190.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, vo veci navrhovateľa:
L. M., bytom R.Á. XX, Bratislava, zast. advocatius, s.r.o., so sídlom Palackého 12, Bratislava, proti
odporkyni: Ľ. O., bytom R. XX, Bratislava, zast. JUDr. Martinou Mrázovou, advokátkou so sídlom
Šoltésovej 20, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 777,92.- eura,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, právnej zástupkyni odporkyne JUDr. Martine Mrázovej,
advokátke so sídlom Šoltésovej 20, Bratislava, na účet vedený v Sberbank Slovensko, a.s., č.ú.
XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáhal, aby súd nahradil prejav (vyhlásenie) vôle odporkyne,
že s navrhovateľom uzatvára zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 na byte č. 1,
na 2. podlaží bytového domu R. XX, XX, XX, XX, vchod R. XX, so súp. č. XXXX, postaveného na
pozemkoch parc. č. XXX - XX, parc. č. XXX, spoluvlastníckeho podielu 7486/251882 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt a spoluvlastníckom
podiele 7486/251882 k vyššie uvedeným pozemkom prislúchajúcim k bytu, všetko v k. ú. Devínska Nová
Ves a všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR
Bratislavu (ďalej len predmetné nehnuteľnosti), a to v znení v prílohe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
rozsudku.

V návrhu a v priebehu konania navrhovateľ poukázal na to, že bol spolu s odporkyňou podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, každý v podiele 1. Odporkyňa dňa 2.3.2010 uzavrela s W.
N. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu odporkyne na predmetných
nehnuteľnostiach, a to za cenu 35.000,- eur. Táto kúpna zmluva bola vložená do katastra nehnuteľností
pod č. V-16627/10 zo dňa 7.9.2010. Následne bol medzi tými istými zmluvnými stranami dňa 7.10.2010
podpísaný ďalší zmluvný dokument - Dohoda o zrušení kúpnej zmluvy, na základe ktorého bolo
vlastnícke právo k bytu prevedené z pána N. na odporkyňu, za cenu 35.000,- eur. Táto dohoda
bola zapísaná do katastra nehnuteľností pod V-26710/10 zo dňa 2.11.2010, ako to vyplýva z LV č.
XXXX. Navrhovateľ ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností nebol o uvedených prevodoch vôbec
informovaný a preto bolo porušené jeho predkupné právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ zdôraznil, že o samostatný prevod spoluvlastníckeho podielu išlo aj v prípade druhého
prevodu, a to napriek tomu, že tento právny úkon bol nazvaný Dohoda o zrušení kúpnej zmluvy.
K charakteru a právnym následkom druhého prevodu sa navrhovateľ vyjadril v priebehu konania aj
podrobnejšie, avšak pre účely riadneho odôvodnenia vyhláseného rozsudku nie je v záujme prehľadnosti

so zreteľom na dôvody, pre ktoré súd návrh zamietol, vhodné ani potrebné podrobnejšie sa nimi zaoberať
ani vysporiadavať v ďalšom texte. Čo však treba uviesť je, že navrhovateľ tvrdil, že mu mal byť ponúknutý
spoluvlastnícky podiel na odkúpenie v prípade prvého, no aj v prípade druhého prevodu podielu, avšak
doposiaľ mu nebola zo strany odporkyne žiadna ponuka na odkúpenie predmetného spoluvlastníckeho
podielu doručená a preto sa domáha nahradenia jej prejavu vôle. V súvislosti s možnosťou domáhať
sa nahradenia vyhlásenia vôle poukázal navrhovateľ na judikatúru NS ČR, konkrétne na rozhodnutie
vo veci sp. zn. 22 Cdo 1875/2005, o ktorého právne závery oprel jeho názor o prípustnosti takéhoto
návrhu, pričom dôvodmi sa zaoberal aj podrobnejšie. V súlade s judikatúrou NS ČR potom poukázal
na to, že nakoľko k ponuke na odkúpenie zo strany odporkyne nedošlo, aj prostredníctvom podaného
žalobného návrhu v prejednávanej veci navrhovateľ navrhuje odporkyni uzavretie zmluvy o prevode
spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, a to v znení, ktorá má byť neoddeliteľnou
prílohou rozsudku. S poukazom na uvedené žiadal navrhovateľ návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Odporkyňa žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietala, že nikdy nemala záujem svoj
spoluvlastnícky podiel predať, práve naopak, mala a stále aj má záujem odkúpiť spoluvlastnícky
podiel navrhovateľa. V tejto súvislosti poukázala na to, že v rámci exekučného konania vedeného
súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom pod sp. zn. EX 22884/08 bola dňa 22.3.2010 vyhlásená
dražba spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa. Po obdržaní tejto informácie vyvinula maximálne úsilie,
aby spoluvlastnícky podiel navrhovateľa získala, čo preukazuje aj uplatnením predkupného práva
doručeným súdnemu exekútorovi. Neskôr však bola dražba zrušená. Odporkyňa ďalej uviedla, že
v čase, kedy sa mala dražba uskutočniť nemala dostatok peňažných prostriedkov na kúpu podielu
navrhovateľa a tieto prostriedky chcela získať od W. N., ktorý jej prisľúbil pôžičku vo výške 40.150 eur.
Odplatou za poskytnutie pôžičky malo byť predkupné právo p. N. za celý byt, po jeho nadobudnutí
v celosti odporkyňou. Je preto podľa odporkyne zrejmé, že nebolo ani nemohlo byť jej úmyslom
scudziť jej spoluvlastnícky podiel. Následne však bola zo strana p. N. uvedená do omylu, keď namiesto
budúcej kúpnej zmluvy na predaj celého bytu jej bola zo strany p. N. predložená kúpna zmluva
na jej spoluvlastnícky podiel, ktorú omylom považovala za zmluvu o budúcej zmluve. Naviac, p. N.
nevyplatil odporkyni ani kúpnu cenu a odporkyňa na neho podala trestné oznámenie. Následne po
podaní trestného oznámenia p. N. akceptoval, že kúpna zmluva nebola uzavretá v súlade s dohodou
zmluvných strán a nebola vyplatená ani kúpna cena a pristúpil v záujme predísť súdnym sporom na
mimosúdne vyriešenie veci vo forme uzavretia Dohody o zrušení kúpnej zmluvy. Odporkyňa preto nikdy
neprestala byť vlastníčkou predmetných nehnuteľností, jej spoluvlastnícke právo zostalo zachované a
v čase rozhodovania je preto taký stav, že obaja účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností. Na strane navrhovateľa preto podľa odporkyne chýba akýkoľvek zákonný podklad
pre možnosť domáhať sa nahradenia prejavu vôle odporkyne a nie je právom navrhovateľa vynútiť
si povinnosť nahradenia prejavu vôle. Napokon odporkyňa namietala aj obsah zmluvy o prevode
spoluvlastníckeho podielu, ktorá by sa mala uzavrieť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi : Výpisy z LV č. XXXX, Kúpna zmluva z
2.3.2010, Dohoda o zrušení kúpnej zmluvy zo 6.10.2010, Dražobná vyhláška z 22.3.2010, Uplatnenie
predkupného práva z 22.4.2010, Znalecký posudok znalca Ing. W.L. č 16/2010, zápisnica o podaní
trestného oznámenia zo 4.10.2010 a výsluchom svedka V. O..

Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil nasledovný
skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu vo veci :

Z výpisov z LV č. XXXX, v spojení s Kúpnou zmluva z 2.3.2010 a Dohodou o zrušení kúpnej zmluvy zo
6.10.2010 vyplynulo, že navrhovateľ a odporkyňa boli a aj v súčasnosti sú podielovými spoluvlastníkmi
bytu č. X, na 2. podlaží bytového X. R. XX, XX, XX, XX, vchod R. XX, so súp. č. XXXX, postaveného
na pozemkoch parc. č. XXX - XX, parc. č. XXX, spoluvlastníckeho podielu 7486/251882 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt a spoluvlastníckeho
podielu 7486/251882 k vyššie uvedeným pozemkom prislúchajúcim k bytu, všetko v k. ú. Devínska
Nová Ves a všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto
SR Bratislavu. Odporkyňa dňa 2.3.2010 uzavrela s W. N. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod
spoluvlastníckeho podielu odporkyne na predmetných nehnuteľnostiach, a to za cenu 35.000 eur. Táto
kúpna zmluva bola vložená do katastra nehnuteľností pod č. V-16627/10 zo dňa 7.9.2010. Následne
bola medzi tými istými zmluvnými stranami dňa 7.10.2010 podpísaná Dohoda o zrušení kúpnej zmluvy,

na základe ktorej bol predmetný spoluvlastnícky podiel opätovne zapísaný na odporkyňu a tento stav
pretrváva aj v súčasnosti.

Z dražobnej vyhlášky z 22.3.2010, Uplatnenia predkupného práva z 22.4.2010, a zápisnice o podaní
trestného oznámenia zo 4.10.2010, vyplynulo, že v rámci exekučného konania vedeného súdnym
exekútorom JUDr. Pavlom Halásom pod sp. zn. EX 22884/08 bola dňa 22.3.2010 vyhlásená dražba
spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa. Po obdržaní tejto informácie odporkyňa v rámci exekučného
predaja na dražbe uplatnila jej predkupné právo na spoluvlastnícky podiel navrhovateľa. V čase,
kedy sa mala dražba uskutočniť nemala odporkyňa dostatok peňažných prostriedkov na kúpu podielu
navrhovateľa a tieto prostriedky chcela získať od W. N. s tým, že s ním uzavrie zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve ohľadne celého bytu. Následne, keď odporkyňa zistila, že nepodpísala zmluvu o budúcej
zmluve, ale zmluvu o prevode jej spoluvlastníckeho podielu na p. N., odporkyňa na neho podala trestné
oznámenie. Následne p. N. pristúpil na mimosúdne vyriešenie veci vo forme uzavretia Dohody o zrušení
kúpnej zmluvy.

Tieto skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok V. O., ktorý okrem iného uviedol, že odporkyňa mu
vtedy povedala, že pánom N. bola vypracovaná nejaká zmluva, ktorou ju on o tú polovicu bytu pripravil.
Pán N. od začiatku tvrdil, že celá tá záležitosť s tou zmluvou bol omyl, keďže k exekúcii nedošlo, on všetky
tie papiere, ktoré potreboval použiť pre účely exekúcie dal skartovať, ale v jeho firme, ktorá vybavovala
právnické vypracovanie tých zmlúv, tak sekretariát údajne omylom pokračoval ďalej a dostalo sa to až
na kataster. Podľa výpovede svedka však odporkyňa určite nemala v úmysle previesť jej polovičku bytu
na tretiu osobu. Aj pán N. podľa svedka tvrdil, že to je celé omyl, že sa to celé ruší.

Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu veci, po dôkladnom zvážení všetkých skutkových
okolností veci súd po právnej stránke posúdil vec nasledovne :

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je zrejmé, v prípade, ak spoluvlastník
nehnuteľnosti má v úmysle previesť jeho spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ponúknuť
prednostne tento jeho podiel na odkúpenie ostatným spoluvlastníkom, a to za podmienok vyplývajúcich
s ustanovení § 605 a § 606 Občianskeho zákonníka. Ak tento spoluvlastník neponúkne riadne ostatným
spoluvlastníkom podiel na odkúpenie a prevedie jeho podiel na tretiu osobu, poruší predkupné právo
ostatných spoluvlastníkov.

Vo vzťahu k prejednávanej veci možno so zreteľom na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním
konštatovať, že odporkyňa predkupné právo navrhovateľa neporušila.

Rozhodujúce pre posúdenie otázky či došlo k porušeniu predkupného práva spoluvlastníka
nehnuteľnosti je so zreteľom na ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka zodpovedanie otázky, či
povinný spoluvlastník pred tým, než previedol svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu (nie blízku) osobu
ponúkol prevádzaný podiel na odkúpenie oprávnenému spoluvlastníkovi, ktorému svedčí predkupné
právo k danému podielu. K ponuke na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu musí pritom dôjsť pred tým,
než sa tento podiel prevedie na tretiu osobu, teda v čase, keď povinný spoluvlastník má v úmysle podiel
previesť (predať).

Vo všeobecnosti možno vychádzať z toho, že úmysel previesť spoluvlastnícky podiel je takmer vždy
celkom zrejmý už len z toho, že povinný spoluvlastník s treťou osobou bez vedomia prípadne proti vôli
druhého (oprávneného) spoluvlastníka uzavrie s treťou osobou zmluvu o prevode spoluvlastníckeho
podielu. To však platí iba v prípade, ak uzavretá zmluva zodpovedá úmyslu zmluvných strán. Ak takáto
podpísaná (uzavretá) zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu nezodpovedá skutočnej vôli a úmyslu
zmluvných strán, okrem absolútnej neplatnosti tejto zmluvy to má za následok aj to, že pre účely
posúdenia otázky, či takýmto konaním prevádzajúceho spoluvlastníka bolo porušené predkupné právo
druhého spoluvlastníka, treba otázku úmyslu prevádzajúceho a jeho skutočnú vôľu osobitne skúmať.
O porušenie predkupného práva tu potom so zreteľom na ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka
(„ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo“) ide len vtedy, ak prejav

vôle a úmysel prevádzajúceho spoluvlastníka skutočne smeruje k prevodu spoluvlastníctva na tretiu (nie
blízku) osobu.

Vychádzajúc zo skutkového stavu v prejednávanej veci súd dospel k záveru, že odporkyňa nikdy
nemala v úmysle jej spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach previesť na W. N., ani
na inú tretiu osobu. Táto skutočnosť je zrejmá aj z toho, že odporkyňa bola uvedená do omylu zo
strany W. N., ktorý využil jej neskúsenosť a treba uviesť, že aj mimoriadnu ľahkovážnosť pri uzavretí
zmluvy o prevode predmetného spoluvlastníckeho podielu, pričom však po zistení, že p. N. je v katastri
nehnuteľností zapísaný ako spoluvlastník, ihneď podnikla v rámci jej technických a časových možností
všetky kroky potrebné k navráteniu do pôvodného stavu, vrátane toho, že odporkyňa podala na polícii
na p. N.R. trestné oznámenie. Už v tomto trestnom oznámení pritom odporkyňa tvrdila to, čo tvrdí
aj v rámci prejednávanej veci, že nemala v úmysle previesť na p. N. jej spoluvlastnícky podiel, ale
naopak kúpiť podiel navrhovateľa na dražbe a s ním uzavrieť len zmluvu o budúcej zmluve. K navráteniu
do pôvodného stavu potom došlo na základe dohody o odstúpení uzavretej medzi ňou a p. N. skôr,
než navrhovateľ podal návrh v prejednávanej veci na súd. To, že odporkyňa nikdy nemala skutočný
úmysel previesť na p. N. jej spoluvlastnícky podiel a že k prevodu došlo iba pre nekalé konanie o. N.,
potvrdzuje naviac aj skutočnosť, že p. N. bol bez meškania ochotný uzavrieť s odporkyňou zmluvu o
spätnom prevode predmetného spoluvlastníckeho podielu a tiež skutočnosť, že odporkyňa sa nikdy
predtým, ani potom nepokúsila predať jej spoluvlastnícky podiel na inú osobu. Napokon o skutočnej
vôli a úmysloch odporkyne týkajúcich sa nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami svedčí aj to, že
odporkyňa v plánovanej dražbe spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa, ktorej termín bol určený na
30.4.2010 uplatnila listom súdnemu exekútorovi jej predkupné právo na dražený podiel navrhovateľa. To
vyplýva z predloženého listu odporkyne zo dňa 22.4.2010, no tiež to vo svojej výpovedi potvrdil svedok
V. O.. Za týchto okolností potom v prípade odporkyne nemožno v žiadnom prípade hovoriť o jej úmysle
previesť jej spoluvlastnícky podiel na p. N. a prejav vôle zachytený v zmluve zo dňa 2.3.2010 jej skutočnej
vôli nezodpovedá.

V súvislosti s vyššie uvedeným sa potom súd zaoberal otázkou platnosti zmluvy o prevode
spoluvlastníckeho podielu uzavretej medzi odporkyňou a p. N.Š.. Dospel pritom k záveru, že táto zmluva
je podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie vôle
odporkyne previesť na p. N. jej spoluvlastnícky podiel, absolútne neplatná.

Následne súd musel vyriešiť otázku, či uzavretie neplatnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho
podielu má za následok porušenie predkupného práva. V tomto smere možno uviesť, že síce
samotná neplatnosť takejto zmluvy bez ďalšieho nevylučuje porušenie predkupného práva druhého
spoluvlastníka, neplatí to absolútne. So zreteľom na zmysel a účel ustanovení Občianskeho zákonníka
o predkupnom práve, totiž možno vysloviť záver, že k porušeniu predkupného práva nedochádza
uzavretím zmluvy, ktorá je absolútne neplatná z dôvodov spočívajúcich vo vadách vôle, predovšetkým
však vtedy, ak konajúci (povinný) spoluvlastník vôbec nemal v úmysle previesť jeho spoluvlastnícky
podiel na iného, hoci takúto zmluvu uzavrel.

Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, odporkyňa nikdy nemala v úmysle previesť na W. N. previesť
jej spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach, Naopak, s p. N. zmluvu uzavrela za
účelom získania (a zabezpečenia návratnosti) finančných prostriedkov, ktoré mali slúžiť na odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa na dražbe. Podpisom tejto zmluvy zo dňa 2.3.2010 potom
odporkyňa neporušila predkupné právo navrhovateľa a preto neboli splnené predpoklady pre vznik práva
navrhovateľa domáhať sa ochrany proti takémuto porušeniu, a to akýmkoľvek prípustným spôsobom.

Na druhej strane, uzavretím Dohody o zrušení kúpnej zmluvy s p. N. rovnako nemohlo dôjsť k porušeniu
predkupného práva navrhovateľa, nakoľko týmto právnym úkonom došlo iba k náprave nezákonného
stavu, ktorý nastal na základe neplatnej zmluvy, mimosúdne a takým spôsobom, ktorý je z pohľadu
rozhodovacej praxe Správy katastra chápaný ako jediný prijateľný. Na záver o neporušení predkupného
práva navrhovateľa v tomto prípade pritom nemá vplyv ani charakter a právne následky Dohoda o
zrušení kúpnej zmluvy, nakoľko ani v prípade, ak by tu išlo o (spätný) prevod spoluvlastníckeho podielu
z p. N. na odporkyňu, nedošlo k takému prevodu spoluvlastníckeho podielu, ktorý by mohol mať so
zreteľom na zmysel a účel ustanovení o predkupnom práve (ktorým je nepochybne ochrana dotknutého
spoluvlastníka proti takej dispozícii s predmetom spoluvlastníctva, ktorá má pre neho závažné právne
i faktické následky), za následok porušenie predkupného práva navrhovateľa. V tomto prípade totiž vo

v dôsledku Dohody o zrušení kúpnej zmluvy k žiadnej zmene z pohľadu navrhovateľa nedošlo, keďže
odporkyňa je (a to práve s pomocou Dohody o zrušení kúpnej zmluvy) stále podielovou spoluvlastníčkou
predmetných nehnuteľností a nevykonala (neboli preukázané) žiadne kroky, ktoré by smerovali k jeho
prevodu.
Už len s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery súd nemal inú možnosť, než návrh
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

Bez zreteľa na uvedené však možno poukázať aj na to, že so zreteľom na relevantnú judikatúru
Najvyššieho súdu SR (porov. napr. rozsudok NS SR zo dňa 22.9.2010 vo veci sp. zn. 3 Cdo 122/2009,
str. 13-14), spôsob akým sa navrhovateľ domáhal ochrany proti ním tvrdenému porušeniu predkupného
práva zo strany odporkyne, nie je prípustný, nakoľko sa prieči podstate a účelu vlastníckeho práva
i predkupného práva. V zhode s uvedenou judikatúrou, od ktorej záverov nie je žiadny dôvod sa
odchýliť, možno konštatovať, že dotknutý spoluvlastník sa nemôže ani v prípade porušenia predkupného
práva domáhať priamo nahradenia vyhlásenia vôle povinného spoluvlastníka o prevode predmetného
spoluvlastníckeho podielu na oprávneného spoluvlastníka. K tomu možno dodať, že pripustením
takéhoto spôsobu riešenia by došlo k nerešpektovaniu zásady autonómie vôle, ktorá je jednou zo
základných zásad súkromného práva (nielen) na Slovensku. Uvedená neprípustnosť navrhovateľom
zvoleného spôsobu ochrany jeho práv potom predstavuje ďalší dôvod, pre ktorý návrhu navrhovateľa
nebolo možné vyhovieť.

Pre úplnosť sa žiada poukázať na to, že navrhovateľ sa otázkou porušenia jeho predkupného práva
prvou, no tiež druhou zmluvou (Dohodou o zrušení kúpnej zmluvy) zaoberal podrobnejšie a tejto právne
závery boli obšírnejšie. Súd však dospel k záveru, že pre neplatnosť prvej (kúpnej zmluvy) pre chýbajúcu
vôľu odporkyne previesť spoluvlastnícky podiel a pre chýbajúci úmysel a vôľu vykonať skutočný
prevod spoluvlastníckeho podielu, proti ktorému poskytujú ochranu ustanovenia o predkupnom práve
v prípade druhej zmluvy, nedošlo k porušeniu predkupného práva navrhovateľa. Táto argumentácia
navrhovateľa (týkajúca sa najmä otázky, či Dohoda o zrušení kúpnej zmluvy bola zmluvou o prevode,
alebo odstúpením) preto nemala pre rozhodnutie súdu zásadný význam a je nadbytočné osobitne sa s
ňou vysporiadavať v odôvodnení tohto rozsudku. Napokon, čo sa týka argumentácie navrhovateľa, že
tvrdenie odporkyne, že jej postup bol vykonávaný v dôsledku exekúcie je irelevantné a to s poukazom
na poslednú vetu § 49a O. z., podľa ktorého aj prípadný omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatný,
možno uviesť že tu, ako už bolo uvedené, nešlo o omyl v pohnútke, ale vady vôle, keďže vôľa
odporkyne nikdy nesmerovala k predaju jej spoluvlastníckeho podielu p. N. a preto ani táto argumentácia
navrhovateľa neobstojí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporkyni uplatnenú náhradu trov
právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., v celkovej výške 777,92.- eura. Priznaná náhrada
trov právneho zastúpenia pozostáva z náhrady trov za nasledovné úkony právnej pomoci v nasledovnej
výške :
1. Prevzatie a príprava zastúpenia - 58,69.- eura + režijný paušál 7,63.- eura + 20 % DPH
2. Písomné podanie z 20.5.2012 - 58,69.- eura + režijný paušál 7,63.- eura + 20 % DPH
3. Účasť na pojednávaní dňa 29.5.2012 - 58,96,- eur + režijný paušál 7,63.- eura + 20 % DPH
4. Účasť na pojednávaní dňa 5.6.2012 - 58,96,- eur + režijný paušál 7,63.- eura + 20 % DPH
5. Rokovanie s protistranou 5.9.2012 - 58,96,- eur + režijný paušál 7,63.- eura + 20 % DPH
6. Písomné podanie z 6.11.2012 - 58,96,- eur + režijný paušál 7,63.- eura + 20 % DPH
7. Účasť na pojednávaní dňa 7.11.2012 - 58,96,- eur + režijný paušál 7,63.- eura + 20 % DPH
8. Účasť na pojednávaní dňa 16.1.2013 - 60,07,- eur + režijný paušál 7,81.- eura + 20 % DPH
9. Písomné podanie z 25.2.2013 - 60,07,- eur + režijný paušál 7,81.- eura + 20 % DPH
10. Účasť na pojednávaní dňa 25.2.2013 - 60,07,- eur + režijný paušál 7,81.- eura + 20 %
DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.