Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/291/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221177
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713221177.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov JUDr.
Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG,
so sídlom 6300 Zug, Industriestrasse 13C, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária 810 00 Bratislava, Karadžičova 8, P. O.
BOX 205, proti žalovanému C. L., narodeného XX. XX. XXXX, bytom XXX XX I., C. XXX, štátnemu

občanovi SR, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne
zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, J. Kráľa 5/A,
o zaplatenie 1.138,35 € s príslušenstvom, o odvolaní pôvodného vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/111/2014-84 zo dňa 25. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako osobitný subjekt do odvolacieho konania

nepriberá.
II. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vedľajšiemu účastníkovi konania na strane
žalovaného náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, m e n í tak, že (pôvodný) vedľajší účastník
na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS m á n á r o k na náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu.

III. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil pre späťvzatie žaloby v celom rozsahu,
žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, rovnako vedľajšiemu účastníkovi konania
na strane žalovaného náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal a vrátil žalobcovi krátený súdny
poplatok zo žaloby v sume 61,30 €. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na

to, že vedľajší účastník konania na strane žalovaného navrhol priznať trovy konania a tieto i vyčíslil v
súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p., náhradu konania mu však okresný súd nepriznal, nakoľko
ním vynaložené trovy konania nepovažoval za účelné trovy konania spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu ČR z 25. 03. 2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13,
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. 03. 2014 sp. zn. 6MCdo 5/2013, podľa ktorého trovy konania
vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach,

kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej
- ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo
bránenie práva na súde. Na tomto závere zotrval Najvyšší súd SR i v uznesení zo dňa 20. 06. 2014 sp.
zn. 6Mcdo 9/2013. V posudzovanej veci je vedľajší účastník konania na strane žalovaného zastúpený
advokátom. Hromadne vstúpil do porovnateľných vecí, o ktorých prebieha alebo prebiehalo konanie na
okresnom súde, ako aj na iných súdoch SR, pričom v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol všeobecne

formulovanú (prakticky formulárovú) námietku premlčania, aktualizovanú len o údaje žalovaného, akú
podáva i v obdobných veciach. Podľa názoru okresného súdu požiadavke rozumnosti by zodpovedalpreto taký postup vedľajšieho účastníka, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie
námietky premlčania, ktorú by potom sám v postavení vedľajšieho účastníka použil v súdnom konaní
vo všetkých porovnateľných veciach.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie (pôvodný) vedľajší účastník
na strane žalovaného. Poukázal, že existuje niekoľko právnych názorov na otázku premlčania pri
obdobných uplatňovaných nárokoch a aj vzhľadom na postup žalobcu bol vstup vedľajšieho účastníka
do konania žiaduci. Predpokladom vznesenia námietky premlčania je individuálna právna analýza
predmetného sporu advokátom a až po dôkladnom vyhodnotení je možné dospieť k záveru, že

pohľadávka je premlčaná. Zdôraznil, že neúčelnosť náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka nemožno vyvodzovať z „rutinnosti“ zastúpenia v tzv. hromadných veciach, resp. s poukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 5/13 zo dňa 19. 03. 2014 alebo sp. zn. 7MCdo
15/2014 zo dňa 24. 03. 2015. Zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho účastníka vyplýva len z reakcie
na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti. Účelnosť trov vynaložených na
právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 ústavy a ústavný rozmer práva účastníka

na náhradu trov konania v úspešnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR napr. II. ÚS 78/2003,
II. ÚS 31/2004, II. ÚS 56/2005, IV. ÚS 147/2008, II. ÚS 122/2009. V tomto smere poukázal aj na
publikáciu Ján Mazák, Ľudovít Šoltýs: Trovy konania v civilnom procese, mimoriadne vydanie Bulletinu
Slovenskej advokácie 1997 str. 53, podľa ktorého „trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom
prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne

menej zložitej veci bol zastúpený advokátom ...“. Na podporu svojho tvrdenia vedľajší účastník poukázal
na rozsiahlu judikatúru krajských súdov. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách vedľajšieho
účastníka žiadal zmeniť tak, že žalobca je povinný zaplatiť trovy prvostupňového konania (trovy konania
pred súdom prvej inštancie) vedľajšiemu účastníkovi vo výške 167,52 €. Zároveň si vedľajší účastník
uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania, ktoré aj vyčíslil.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) bez
nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP a uznesenie
okresného súdu v napadnutom výroku podľa ust. § 388 zmenil, keďže neboli splnené podmienky na

jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
5. Úvodom odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní podalo Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS návrh dňa 11. 07. 2016 na odvolacom súde, ktorým navrhlo, aby odvolací súd s
označenou právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
naďalej konal počnúc od 01. 07. 2016 pod novým procesným označením - osobitný subjekt konania v

zmysle § 95 ods. 1 CSP.
6. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Z ust. §-u 95 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže aj bez návrhu do konania pribrať právnickú osobu,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, a to na ochranu práv strany. Z
obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci vstúpilo dňa 20. 06. 2014, aj bez návrhu do konania
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu v zmysle Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného

do 30. 06. 2016. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS poskytlo ochranu práv žalovanej ako
spotrebiteľky pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom, s tým, že v zmysle § 470 ods. 2
CSP právne účinky úkonov tohto združenia, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, teda do 30. 06. 2016, sú zachované. Ak, teda, pôvodný vedľajší účastník vystupujúci na
stranežalovanejvpriebehuodvolaciehokonaniapodal dňa13.07.2015vyjadreniekodvolaniužalobcu,

v ktorom chránil práva žalovanej ako spotrebiteľky, realizoval tým predmet svojej činnosti, ktorou je
ochrana práv spotrebiteľa. Počas konania súdu prvej inštancie ako i odvolacieho konania skutkovo i
právne argumentoval na podporu tvrdení žalovanej, teda na ochranu spotrebiteľky a účinky jeho úkonov
do 30. 06. 2016 zostali zachované. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd na tieto úkony urobenédo 30. 06. 2016 prihliadal a aj na základe pôsobenia pôvodného vedľajšieho účastníka v konaní bolo
následne vo veci samej rozhodnuté.
9. Odvolací súd preto považuje za daného stavu v prejednávanej veci pribratie totožného združenia

- Združenia na ochranu občana HOOS v zmysle § 95 ods. 1 CSP od 01. 07. 2016 ako osobitného
subjektu v odvolacom konaní za nadbytočné, neúčelné a nehospodárne, ak pôvodný vedľajší účastník
(Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) vykonal na ochranu práv spotrebiteľky - žalovanej v
čase do 30. 06. 2016 všetky nevyhnutné úkony a odvolací súd na tieto úkony v zmysle vyššie uvedenej
úpravy § 470 ods. 2 CSP prihliadal. Možno uzavrieť, že v tomto štádiu odvolacieho konania bola

ochrana práv spotrebiteľky - žalovanej aj postupom samotného Združenia na ochranu občana HOOS
ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa, dostatočná a v plnom rozsahu napĺňajúca
účel postavenia tohto združenia v konaní. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že rozhodol v tejto veci o
náhrade trov konania pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovanej do 30. 06. 2016. Súd do
konania môže pribrať podľa § 95 ods. 1 CSP právnickú osobu, predmetom činnosti ktorej je ochrana
práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať tento osobitný

subjekt, súhlasí. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by žalovaná, na strane ktorej by mal tento osobitný
subjekt v konaní vystupovať, s jeho vstupom ako s osobitným subjektom v zmysle novej právnej úpravy
súhlasila.
10. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd návrhu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS na jeho vstup do konania od 01. 07. 2016 pod novým procesným označením nevyhovel a

združenie ako osobitný subjekt v zmysle § 95 ods. 1 CSP do odvolacieho konania nepribral.
11. Pokiaľ ide o samotnú otázku posúdenia nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie, odvolací súd sa nestotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý trovy konania
vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelné, keďže vedľajší účastník v písomnom vyjadrení v žalobe
vzniesol všeobecne formulovanú (prakticky formulárovú) námietku premlčania aktualizovanú len o údaje

žalovaného, akú podáva i v obdobných veciach.
12. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že vedľajší účastník (ktorý mal procesné postavenie
vedľajšieho účastníka do 30. 06. 2016, teda, do účinnosti nového procesného právneho predpisu -
Civilného sporového poriadku) v písomnom vyjadrení zo dňa 11. 09. 2015 poukázal konkrétne na zmluvu
o revolvingovom úvere zo dňa 04. 01. 2012, v ktorej podľa jeho názoru sa nachádzali viacnásobné

neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne nesúlad so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Poukázal na to, že zmluva neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a že v zmluve absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Okrem iného poukázal aj na to,
že predmetná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje nesprávny dátum jej uzatvorenia, že zo strany
dodávateľa došlo k vypovedaniu zmluvy dňa 19. 12. 2008 a ohľadom premlčania poukázal na to, že

nakoľko nárok žalobcu sa stal zjavne splatným dňa 19. 12. 2008 a žalobu podal na súd až dňa 19.
12. 2013, je celý jeho nárok premlčaný. Takéto vyjadrenie vedľajšieho účastníka v žiadnom prípade
nie je možné považovať za neúčelné vyjadrenie, resp. trovy jeho právneho zástupcu, ktorý podal
vyjadrenie v mene vedľajšieho účastníka, za neúčelné. Trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti
za účelne vynaložené trovy považujú (viď napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2015

zo dňa 06. 10. 2015). Zároveň však platí, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať
procesnépresadzovanieuplatnenéhonárokualeboprocesnáochranaprotitakémutotvrdenémunároku.
Písomným vyjadrením v súdenej veci vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu
sledoval procesnú ochranu proti tvrdenému nároku žalobcu. Trovy vzniknuté v tejto súvislosti sú v

príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Vyjadrenie podané
vo veci nie je formulárové, vychádza z konkrétnych okolností konkrétneho prípadu, a preto nie je dôvod
nepriznať pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie.
13. Vzhľadom na tú skutočnosť, že od 01. 07. 2016 platí Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil Občiansky

súdny poriadok a v zmysle § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku,
ktorým okresným súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie nepriznal, zmenil a o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodol podľa
ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd

prizná náhradu trov konania protistrane, pri aplikácii aj ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia
o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej však v odvolacom konaní trovy

konania,(ktorébybolipreukázané,odôvodnenéaktorébybolomožnépovažovaťzaúčelnevynaložené
výdavky ), nevznikli. Na strane žalovanej v konaní pôvodne vystupoval ako vedľajší účastník Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku platného a
účinného do 30. 06. 2016. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré do konania vstúpilo
ako vedľajší účastník na strane žalovanej dňa 30. 06. 2014, vznikol nárok na náhradu trov konania,

vrátane náhrady trov odvolacieho konania za právne úkony, ku ktorým došlo do 30. 06. 2016. V zmysle
Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 zdieľal vedľajší účastník úspech
či neúspech žalovanej, na strane ktorej vystupoval. Združeniu tak vznikol nárok na náhradu tak trov
konania, ako aj trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli do 30. 06. 2016, a ktoré boli preukázané a
odôvodnené, a ktoré možno považovať za účelne vynaložené výdavky. Odvolací súd tak v zmysle §
262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na náhradu trov

odvolacieho konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí s tým, že o výške týchto trov rozhodne v
zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
15. Odvolanie nesmerovalo proti výrokom uznesenia okresného súdu, ktorými okresný súd konanie
zastavil, žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal a vo výroku, ktorým okresný súd

žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok, preto v týchto výrokoch zostáva uznesenie okresného súdu, ako
odvolaním nenapadnuté, nedotknuté.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).