Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216201311
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7216201311.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci navrhovateľky D. X.
nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v X.Š. na R. č. X proti manželovi navrhovateľky S. X. nar. XX.XX.XXXX
bývajúceho v X. na R. č. X t.č. v X. na U. č. X zastúpeného advokátom JUDr. Michaelom Medviďom so
sídlom Advokátskej kancelárie Business centrum Košice, Štúrova č. 27 v konaní o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Q. X. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Y. Q. Č.. X, X., o odvolaní manžela
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 26.10.2016 č.k. 23 31/2016-65 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre maloletého Q. X. nar. XX.X.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 26.10.2016 č.k. 23P 31/2016-65 manželstvo účastníkov konania S.
X.nar.XX.XX.XXXXaD.X.rod.A.nar.XX.XX.XXXXuzavretéX.XX.XXXXzapísanévknihemanželstiev
Matričného úradu Mestskej časti X. - M. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX pod poradovým
číslom XXX rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril maloletého Q. X. nar. XX.X.XXXX do
osobnej starostlivosti navrhovateľky, t.j. matky dieťaťa, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého
osobnestarať,zastupovaťhoaspravovaťjehomajetok.Zaviazalmanželanavrhovateľky,t.j.otcadieťaťa
prispievať na výživu maloletého Q. 125 € mesačne od právoplatnosti rozsudku do budúcna vždy do

15. dňa, toho ktorého mesiaca dopredu navrhovateľke. Upravil styk manžela navrhovateľky, t.j. otca
dieťaťa s maloletým Q. každý párny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý
štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec prevezme maloletého v súdom stanovenom čase
pred bytom matky v piatok a vo štvrtok v školskom zariadení a v súdom stanovenom čase matke dieťa
riadne odovzdá a matka maloletého riadne pripraveného otcovi odovzdá v súdom stanovenom čase
pred miestom svojho bydliska a tam následne maloletého od otca riadne prevezme. V prevyšujúcej časti
návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

ich náhradu.

2. Proti výroku o výživnom na čas po rozvode podal včas odvolanie otec dieťaťa z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 CSP s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo vo veci sám rozhodol a zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v
časti určenej vyživovacej povinnosti a zaviazal ho prispievať na výživu maloletého Q. 50 € mesačne od
právoplatnosti rozsudku do budúcna. Vytkol konajúcemu súdu, že dospel k nesprávnemu zisteniu, keď

uviedol, že má živnostenské oprávnenie, ktoré nikdy nemal a zjavne ide o živnostenské oprávnenie jeho
otca, ktorý sa rovnako volá. Ako dôkaz predložil živnostenský list svojho otca S. X.. Vyjadril názor, že
konajúci súd nesprávne vysvetlil dôvody, prečo si nevie nájsť zamestnanie. V tejto súvislosti uviedol, že
hľadanie zamestnania nie je ľahká úloha, nerád poslúcha pokyny nadriadených v pracovnom pomere,neuznáva kapitalistický spoločenský systém a vykorisťovanie podnikateľov za minimálnu mzdu, nakoľko
práce je tak veľa, že treba pracovať v neľahkých pracovných podmienkach a dlho do noci. Tiež sa mu
nepáči jednanie medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Má problém začleniť sa do spoločnosti, stal

sa anarchistom, pustovníkom a samotárom. Je však slobodný človek. V Slovenskej republike sloboda
znamená, že každý žije ako chce, pokiaľ správanie nie je v rozpore s právnym poriadkom. Občania
majú právo na prácu, nie povinnosť pracovať. Pokiaľ bol dlhodobo nezamestnaný, takmer desať rokov,
znamená to, že takto dlhodobo žije. Nesúhlasí s tým, aby mu súd prikázal, že musí ísť pracovať, je to
v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Nevzdal sa žiadneho zamestnania, preto nie je odôvodnený

argument súdu, ktorý vychádzal pri rozhodovaní z potencionality jeho príjmov. Výživné určené súdom
125 € mesačne je nad jeho sily, keďže ak nič nemá a je nezamestnaný, nevie, z čoho by mal platiť tak
vysoké výživné. Súd svojim rozhodnutím vzal na neho priveľký bič, ktorým ho núti, aby sa zamestnal,
zmenil svoje slobodné myslenie a platil výživné nad mieru jeho pomerov. Žije u svojich rodičov, nemá
žiaden príjem a on sám je odkázaný na výživu zo strany svojich rodičov a bližšej rodiny. Konštatoval,
že sa považuje za sociálny prípad.

3. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v prvoinštančnom konaní súdu preukázala
mesačné výdavky spojené so starostlivosťou maloletého syna Q. a nakoľko žiadala, aby súd určil
otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa 150 € mesačne, s jeho odvolaním nesúhlasí. Navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril názor, že súd prvej inštancie rozhodol
v prospech a v záujme maloletého a vyživovaciu povinnosť otca určil voči dieťaťu s prihliadnutím na
odôvodnené potreby maloletého Q..

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo podľa § 65 CMP (Civilný mimosporový poriadok) bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP (Civilný sporový poriadok) a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3
CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych

ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal
s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej

inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce
za následok iné rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje
na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za
ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne
uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je

rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje príjmy a výdavky usmerniť tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Rovnako poukazuje na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré
rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomeroch rodičov
aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity,
to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre

určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje,
alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Zároveň
je potrebné zdôrazniť, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať
a ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená, prípadne pracovať na

pozícií alebo zamestnaní zodpovedajúcom predstavám povinného rodiča. Každý rodič má ale povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity
tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti v primeranom rozsahu k dieťaťu nebolo ohrozené. Odvolací súd
sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potencionálnych schopnostiach a možnostiach otcaa dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec nevyvinul žiadnu snahu o zabezpečenie si adekvátneho
zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť v primeranej výške voči svojmu dieťaťu,
ktoré je odkázané svojou výživou na rodičov. Rozhodnutie v súlade s odvolacím návrhom otca by v

tomto prípade znamenalo posunúť zodpovednosť otca za duševný a fyzický rast dieťaťa na jeho matku,
ktorá sa o dieťa osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosti voči nemu na hranici svojich
možností vzhľadom na jej príjem, čo by bolo nepochybne v rozpore s relevantnými ustanoveniami
Zákona o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou. Odvolací súd dôsledne vychádzajúc z § 75 ods.
1 Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné prihliadať na potencionálne možnosti, schopnosti a

majetkové pomery rodiča v prípade, ak mu v ich využití nebránia objektívne okolnosti, za ktoré však
nemožno bez ďalšieho považovať nezamestnanosť otca trvajúcu od roku 2005 s ohľadom na jeho
vek (40 rokov), dobrý zdravotný stav a odborné vzdelanie (vyučený automechanik), keď nepreukázal
ani dôsledné hľadanie zamestnania, resp. 12 rokov sa nezamestnal preto, že si nenašiel zamestnanie
adekvátne svojim predstavám a držal sa nereálnych podmienok. Odvolací súd tiež poznamenáva, že ani
pravidelné hlásenie sa na úrade práce by nebolo možné považovať za aktívneho hľadanie zamestnania,

pretože rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu je povinný bez ohľadu na svoju
ekonomickú situáciu a životné náklady poskytnúť svojmu maloletému dieťaťu výživné. Poukazuje aj
na to, že otec, ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, môže sa bez obmedzenia uchádzať
o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné
možnosti. Jeho postoj prezentovaný v priebehu odvolacieho konania, že ani súd mu nemôže prikazovať

pracovať a vzdať sa svojho slobodného myslenia je neakceptovateľný a priamo v rozpore so zákonom. V
kontextezistenéhoskutočnéhostavupovažovalodvolacísúdodvolacienámietkyotcazaúčelovúobranu
v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Na záver dodáva, že zjavný omyl konajúceho
súdu, že otec dieťaťa má živnostenské oprávnenie nemalo vplyv na posudzovanie potencionálnych
zárobkových schopností a možností otca, nota bene tento omyl je bez právneho významu vo vzťahu k

určeniu vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu. Vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného súdom
prvej inštancie a z vyššie uvedených úvah vyplývajúcich z relevantných zákonných ustanovení Zákona
o rodine odvolací súd dospel k presvedčeniu, že pomery otca sú lepšie, ako ich prezentoval v priebehu
konania na súde prvej inštancie, ako aj v priebehu odvolacieho konania a tento záver umocňuje aj fakt,
že svoje životné náklady od roku 2005 vedel vždy zabezpečiť napriek tomu, že nebol evidovaný na

úrade práce a nemal žiaden oficiálny príjem, navyše obrana otca, že ho podporujú rodičia a širšia rodina
dlhodobo (12 rokov), je málo pravdepodobná a nehodnoverná. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa
§ 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, nakoľko sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v

napadnutej časti a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

7. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.