Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203900
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313203900.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaŠkrabaačlenovJUDr.Mareka

Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4,
Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČ: 264 29 705, proti žalovanej: T. W., B.. XX.XX.XXXX, X. U., L.
XXXX/XX,ozaplatenie375,-eursprísl.,naodvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduHumenné
č.k. 5C/109/2013-90 zo dňa 29.12.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie, a to vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výrokoch
o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným
rozsudkom žalobu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
zastavil. Žalovanej a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., Banská Bystrica, náhradu trov konania
vo vzťahu k žalobcovi nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2013 sa podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 Z.z. ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd na základe
zmenky zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 375,- eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že ako
indosátor je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná na zmenkovú sumu a
zmenkový úrok výške 0,25 % denne. Žalobca disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o
akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich vzťahoch žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky,
ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ zmenky
z nej doposiaľ nezaplatil nič.

3.Prvoinštančnýsúdkonštatoval,žežalobcaspolusnávrhompredložilfotokópiuzmenky,ktorúvystavila
žalovaná v V. dňa 21.7.2009. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy XXXXXXXXX. Je tam uvedená
zmenková suma 408,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 3.12.2009. Tiež je tam text: splatné:
platné L., U..G..C.., X. „bez „protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Na opačnej
strane zmenky je text: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o. - žalobca. Totožnú zmenku pripojil
oprávnený, spoločnosť L., U..G..C.. X. k návrhu na vykonanie exekúcie v konaní vedenom na Okresnom

súde Humenné pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX. V označenom exekučnom konaní bola povinnou súčasná
žalovaná a predmetom exekúcie bola rovnaká zmenková suma a zmenkový úrok.4. Súd prvej inštancie zistil, že súčasťou exekučného spisu je aj zmluva o úvere, ktorá má rovnaké
číslo, ako je číslo uvedené na zmenke, a bola uzatvorená v ten istý deň, ako je uvedený deň
vystavenia zmenky. V zmluve je uvedená výška úveru, výška poplatku za poskytnutie úveru, celková

suma, ktorú má dlžník zaplatiť, a údaj o splátkach. Zmluva neobsahuje údaj o výške úroku, ani
údaj o RPMN. K predmetnej zmluve boli pripojené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
v článku 17 obsahujú dohodu o vyplnení zmenky. Z obsahu exekučného spisu ďalej vyplýva, že
exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola prvostupňovým súdom zamietnutá a uznesenie bolo potvrdené krajským

súdom. Prvoinštančný súd konštatoval, že mu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že spoločnosť
L., U..G..C.., vykonáva poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná predmetnú zmluvu uzatvorila
ako dlžník - fyzická osoba - nepodnikateľ a je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky. Súd teda považoval
veriteľa - spoločnosť L., U..G..C.. za dodávateľa v rámci svojej obchodnej činnosti podľa § 52 ods.
3 OZ a žalovanú za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Príslušnú zmluvu o úvere vyhodnotil ako
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ. Keďže vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ a zmenkou bola

zabezpečená pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať
predmetnú zmenku až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. Súd prvej inštancie sa teda oboznámil
s obsahom úverovej zmluvy, súčasťou ktorej boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, a mal
za jednoznačne preukázané, že v danom prípade zmenka bola vystavená ako zabezpečovací právny
prostriedok k spotrebiteľskej zmluve. Zabezpečený (primárny) právny úkon je úverová spotrebiteľská

zmluva a zabezpečovací právny úkon (akcesorický) je zmenka. Zmenka má všetky formálne náležitosti.
Po formálnej stránke je platným právnym úkonom, ale pre svoju platnosť, vzhľadom k tomu, že ide
o akcesorický zabezpečovací právny úkon, je nevyhnutná aj platnosť primárneho právneho úkonu,
ktorý zabezpečuje, teda úverovej spotrebiteľskej zmluvy, a platnosť príslušného článku všeobecných
podmienokposkytnutiaúveru,nazákladektoréhoblankozmenkabolaveriteľomvystavená.Úlohousúdu

bolo preto z úradnej povinnosti skúmať platnosť primárneho právneho úkonu - spotrebiteľskej zmluvy
a platnosť príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorého zmluvné
strany uzatvorili dohodu o vyplnení zmenky v budúcnosti. Oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy
mal za preukázané, že v nej dlžník vyhlásil, že „sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere,
ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia

úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“.
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú vopred veriteľom navrhnuté zmluvné podmienky,
teda ucelený text, ktorý je súčasťou (na zadnej strane zmluvy) predmetnej zmluvy o úvere. I keď dlžník
formálne v zmluve vyhlásil, že nemá k nim žiadne výhrady, je zrejmé, že i v prípade jeho námietok
nemal reálnu možnosť ovplyvniť podstatu dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli formulované

na veriteľom vopred pripravenom tlačive zmluvy, a teda dlžník iba mohol akceptovať len zmluvu ako
celok alebo ju odmietnuť. Z uvedeného je zrejmé, že všeobecné podmienky poskytnutie úveru nemožno
považovať za individuálne dohodnuté, resp. že neobsahujú individuálne dohodnuté zmluvné podmienky,
a teda ani príslušné ustanovenie Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať za
individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa

16.11.2010). Ďalej z príslušného článku všeobecných podmienok úverovej zmluvy mal prvoinštančný
súd za preukázané, že v tomto článku sa zmluvné strany spotrebiteľskej úverovej zmluvy dohodli o
vyplnení vystavenej zmenky v budúcnosti. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná
ani vyplnená zmenka (čl. 4) (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007). Ak dohoda o
vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky

vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V
nadväznosti na § 17 zmenkového zákona treba posúdiť, či takýmto konaním indosatár nekonal na škodu
odporkyne ako dlžníčky zo spotrebiteľského úveru.

5. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že príslušný článok všeobecných podmienok úverovej

spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 5 OZ. Neplatným
spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla ako zabezpečovací právny
úkon k primárnemu právnemu úkonu - spotrebiteľskej zmluve, nemôže byť považovaná za platný
právny úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania dohody o vyplnení
zmenky vo všeobecných podmienkach úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Konštatoval, že dojednanie o

vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky
vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany L.,
U..G..C.. na žalobcu CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa.
Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Takýzáver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého
záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10). Podľa § 53 ods. 1 OZ
je dojednanie v príslušnom článku všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou

zmluvnou podmienkou aj preto, že spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností, teda značne
zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom vzťahu vystavením a následným indosovaním
zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Súd preto nevychádzal len z prísnej formálnosti zmenkového
práva, pretože mal preukázané, že došlo k zneužitiu inštitútu zmenkového práva v neprospech jednej
zmluvnej strany spotrebiteľa obchádzaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, čo je zároveň aj

rozpor so zákonom a teda neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ, § 265 Obchodného zákonníka
(obmedzenie a zákaz zmeniek pri spotrebiteľských úveroch - § 4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z., § 17
ods. 3 Zák. č. 129/2010 Z. z.). Značnú nerovnováhu v právach spôsobuje dojednanie v príslušnom
článku všeobecných podmienok úverovej zmluvy aj preto, že veriteľ sám vyplní zmenku v deň splatnosti
celého dlhu. Žalovaná ako spotrebiteľ nijako nemohla ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum splatnosti
zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vypĺňacieho práva

zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neplatné aj podľa
§ 37 ods. 1 OZ, a to pre neurčitosť a nepreskúmateľnosť. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v
príslušnom článku všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods.
4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru (dlhu) a úroku mala byť takto určená až v čase
splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a

splatnosť zmenkového úroku podľa tohto článku všeobecných podmienok. Rovnako je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ dojednanie vypĺňacieho práva zmenky aj preto,
že dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť
za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej
zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne krát

365 dní = vo výške 91,25 % ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia dlhu.
Ide o rozpor so zákonom (§ 4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z.). Zároveň ide o nekalú podmienku podľa
článku 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13 EHS. Touto nekalou
zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou si veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa
neprimeranevysoképríslušenstvopohľadávky-zmenkovýúrokvovýške0,25%denne(91,25%ročne).

Podľa názoru súdu ide o neplatnosť tohto dojednania aj v nadväznosti na § 3 OZ pre rozpor s dobrými
mravmi a podľa § 39 OZ a podľa § 265 Obchodného zákonníka (obchádzanie zákona o maximálnej
úrokovej miere pri spotrebiteľských úveroch podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení zmien a
doplnkov, ktorých výška nepresahuje v priemere úrokovú mieru 10% ročne v porovnaní so zmenkovým
úrokom 91,25% ročne.).

6. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade je teda dojednanie v príslušnom článku všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zároveň neplatne dojednanou zmluvnou
podmienkou. Zmluvná podmienka je z už uvedených dôvodov neplatná aj pre neurčitosť dojednania

podľa § 37 ods. 1 OZ pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona
podľa § 39 OZ a § 265 Obchodného zákonníka. Podľa § 494 OZ, z neplatného právneho úkonu, z
neplatnej zmenky, súd nemohol priznať žalobcovi zmenkové plnenie, preto návrh zamietol. Podľa §
212 a § 216 CSP je súd viazaný predmetom sporu čo do výšky, čo do základu nároku. Preto nemohol
priznať žalobcovi nároky tvoriace predmet sporu, keď dospel k záveru, že zmenka je neplatným právnym

úkonom.

7. Z uvedených dôvodov návrh žalobcu na zaplatenie nárokov zo zmenky zamietol v celom rozsahu.

8. Keďže žalobca po začatí konania zobral návrh čiastočne späť, a to v rozsahu zaplatenia zmenkového

úroku vo výške 0,19 % denne, prvoinštančný súd, v súlade s ustanovením § 144, § 145 a § 146 CSP
v tejto časti konanie vo veci zastavil.

9. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní
úspešná v celom rozsahu, mala by teda nárok na náhradu trov konania, ale súd jej náhradu trov konania

nepriznal, lebo preukázateľne jej žiadne trovy nevznikli.

10. Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí návrhu a vo výroku o nepriznaní trov konania, podal
v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Navrhol rozsudok zmeniť, návrhu na uplatnenie pohľadávky vcelom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Ako dôvod uviedol, že
prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, o. i.,
aj oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom i ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a

podľa dostupných informácii ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom
či ďalšími listinnými dôkazmi, nenavrhli. Podľa ustanovenia § 120 O.s.p., dokazovanie v sporovom
konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených
účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhnú. Žalobca predložil súdu ako dôkaz svojich
nárokov platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané

zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy
a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného nebolo žiadnych námietok, a
preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonávanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy
a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z

dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej v Nariadení. Súd samotný nie je legitimizovaný
na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1, veta prvá, in fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za
žalovaného. Ak tak súd učinil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti
účastníkov konania. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhov žalovaného a bez legitímneho podnetu, na
ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa.

Žalovanýsatejtoobranynedovolával,uplatnenúpohľadávkunerozporovalasvojímkonanímjuprakticky
uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho
dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je
neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré
je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských a základných

slobôd. Prvostupňový súd, navyše, pri vydávaní rozhodnutia vychádzal, z podľa neho, nesporných
skutočností. Za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou L., U..G..C.. uzatvorili zmluvu o
úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný
uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Súdom uvádzané údajne nesporné skutočnosti neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania. Tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré

si sám navrhol. Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,
akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu
na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj k nesprávnej interpretácii príslušných
právnych predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a
nie iný záväzkový právny vzťah. Predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný

vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči novému majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať
tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a

predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je
prípustné, aby túto úlohu prevzal súd a suploval tak aktivitu žalovaného. V danom prípade následkom
bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods.1 O.s.p.,
porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a
dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní, vedenom podľa

Nariadenia, vykonané bez návrhu. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002,
sp. zn. 25Cdo/1839/2000, kde pri rozhodovaní súd vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je
aplikovateľná aj v tomto konaní. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťa,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Z uvedeného

vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou
vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Vyplýva to z formulácie § 4 ods. 6 zákona a spojenia
„v čase vyplnenia“ zo slov „vyplnenú veriteľom“, z ktorej je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky
budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by
vylúčil vyplňovanie zo strany veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla

byť neplatná a nemôže byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských
úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Napokon zdôraznil
procesne mimoriadnu dôležitú okolnosť, že žalovaný vo svojej odpovedi uplatnený nárok zo zmenky
uznal. Tým, že uznal uplatnený nárok, jednoznačne prejavil svoju vôľu, že nemá záujem o ochranupred uplatneným nárokom. Nie je prípustné, aby súd napriek prejavenej vôli žalovaného tomuto nanútil
obranu, o ktorú tento účastník nielenže nestojí, ale prezentuje stanoviská, ktoré sú v priamom rozpore so
súdom aplikovanou obranou. Súd v tomto konaní nie je nezávislým arbitrom, ale aktívnym účastníkom

konania, čo náš právny poriadok vylučuje. V ďalšom odkázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013 a uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

11. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

12. Odvolací súd prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ustanoveniu § 385 ods.1 CSP bez
nariadenia pojednávania. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého rozsudku v
odvolaním napadnutých častiach, a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

13. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k výroku, ktorým bola jeho žaloba na
zaplatenie sumy 375,- eur s príslušenstvom zamietnutá, považuje odvolací súd za dôležité poukázať na
spoločné stanovisko Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa
20.10.2015, v zmysle ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,
platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:

a. pokiaľ za akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

b. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka

vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok za uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

14. Odvolací súd ďalej v súvislosti s odvolacími námietkami uvádza, že všeobecný súd je, i pri
rešpekte k špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom, povinný
vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľa však nesmie prehliadať jeho
špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a
aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov

neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov v zmenkových vzťahoch.

15. V súvislosti s vyššie uvedeným je treba uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že uvedená zmenka bola
vystavená dňa 21.7.2009 v V., pričom v pravom hornom rohu je uvedené číslo zmluvy, a to XXXXXXXXX.
Uvedené číslo je na zmluve o úvere uzavretej medzi veriteľom L., U..G..C.., a žalovanou. Zmluva o úvere

bola uzavretá dňa 21.7.2009 (fotokópia založená v priloženom exekučnom spise sp. zn. 17Er/360/2010).
Podľa nej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 200,- eur s tým, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,- eur, t.j. celkovo zaplatí čiastku 396,- eur. V tom
čase ustanovenie § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zakazovalo splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmelprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov

zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Z uvedeného textu vyplýva, že zmenka bola vyplnená v rozpore s týmto ustanovením, a preto sa žalobca
nemohol úspešne domáhať plnenia z uvedenej zmenky.16. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, tu odvolací súd uvádza, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne
k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho

charakteru. Nesmú však slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými
písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
uniknú. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo, a takémuto
konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Fakticky je pritom zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní,
ktoré dojednania budú uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach, len zdanlivá, lebo

obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ, a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile
dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ ťažko môže domôcť zmeny predom
pripravenýchzmluvnýchdojednaní.Doložkavzmluveuzavretejadhéznymspôsobom,ktoráodkazujena
podmienky uvedené mimo vlastný text zmluvy, je platná, len ak slabšia strana s doložkou a jej významom
bola reálne oboznámená alebo ak sa preukáže, že význam doložky musela poznať. Tieto podmienky
v danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky, splnené neboli. Preto aj

z toho hľadiska je treba považovať zakomponovanie dohody o vyplňovacom práve blankozmenky do
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru za také, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

17. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým
bola žaloba zamietnutá, ako vecne správny.

18. Keďže odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie ani pri rozhodovaní o trovách konania,
aj v tejto časti potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 v spojení s § 262 ods. 2 CSP. V

odvolacom konaní žalobca úspech nemal. Preto odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania žalovanej, a to v rozsahu 100 %.

20. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).