Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315205079
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5315205079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa:
Q. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. G. C. č. XXXX, proti povinnému rodičovi: O. B. nar. X.X.XXXX, bytom
Z. C. č. XXXX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného rodiča (žalovaného) proti
časti rozsudku Okresného súdu Čadca zo dňa 11. 8. 2016 č.k. 6C/81/2015-71, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, vo výroku I., II. p o t v r d z u j e.

V ostatnej časti ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca ako súd prvej inštancie v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa rozhodol
rozsudkom tak, že:
I. O. B., nar. X.X.XXXX je povinný prispievať odo dňa 18.5.2015 na výživu navrhovateľa
Q. B., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou 100,- Eur vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám
navrhovateľa. II. Splatné výživné za obdobie od 18.5.2015 do 11.8.2016 na Q. B. v sume 1.525,22
Eur s a O. B. povoľuje splatiť v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám

navrhovateľa, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. III.
Vo zvyšnej časti návrh zamieta. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V písomnom vyhotovení rozsudku súd prvej inštancie podrobne popísal vykonané dôkazy v konaní,
citoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. v znení zmien a doplnkov), ktoré
aplikoval pri právnom posúdení tejto veci. Ďalej uviedol, že súd po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že návrh navrhovateľa voči otcovi je dôvodný v časti výživného 100,- Eur počnúc od
podania návrhu t. j. od 18.5.2015 a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Toto rozhodnutie

súd odôvodňuje nasledovne: Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Vykonaným
dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že otec synovi nehradí žiadne výživné. Počas celého
súdnehokonanianavýživnomuhradilsynovi20,-Eur.Pokiaľtotoodôvodňovaltým,žejenezamestnaný,
má zdravotné problémy tak súd vykonaným dokazovaním mal jednoznačne preukázané, že O. B. je
osobou závislou na alkohole, aj na pojednávanie sa dostavil pod vplyvom alkoholu, liečenie, ktoré
nastúpil v priebehu súdneho konania nedokončil, teda vrátil sa k pôvodnému spôsobu života. Nevlastní

žiadny majetok, svojim spôsobom života sa stál odkázaným na rodičov, aj keď v danom prípade by to
malo byť práve opačne a on by mal byť tou osobou, ktorá sa má starať nielen o svoje dieťa - deti ale
poskytnúť pomoc svojim rodičom. V súdnom konaní mal súd preukázané príjmy syna, ktorý z dôvodu
absolútneho nedostatku finančných prostriedkov popri štúdiu sa snaží zabezpečiť si aký taký príjemroznášaním letákov spoločne so sestrou, ktorú skutočnosť nerozporoval ani otec navrhovateľa. Náklady
na bežný študentský život navrhovateľovi preukázateľne uhrádzala matka, čo však neznamená, že otec
nie je povinný hradiť žiadne výživné. Z tohto príjmu (z letákov) si hradí navrhovateľ všetky náklady

bežného študenta - mobil, potreby do školy, vreckové "na prilepšenie". Všetky zvyšné náklady mu hradí
jeho matka. Navrhovateľ nežije s otcom a ani s matkou, žije u príbuzných a to iba počas víkendov, zvyšný
čas trávi na internáte v škole, ktorá skutočnosť sa nezmení zrejme ani po nástupe na vysokú školu, kam
bol na základe rozhodnutia prijatý. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že O. B. pracoval
ako živnostník, živnosť ukončil, potom bol zamestnaný v spoločnosti MK CAR s.r.o, neskôr PROMET

JOBS s.r.o.. Živnosť ukončil bez bližšieho zdôvodnenia, ostatné zamestnania si neudržal dlhšie ako
dva mesiace. Súd nemal preukázané zdravotné problémy (okrem alkoholizmu) u O. B., ktoré by mu
bránili zamestnať sa. Súd neuveril tomu, že v dôsledku úrazu a práceneschopnosti stratil zamestnanie
a je toho názoru, že vlastnou vinou teda stratil zamestnanie ako i príjem. Dôkazom toho, že je schopný
pracovať je i to, že pokiaľ naposledy bol zamestnaný v Českej republike, dosiahol príjem 13.862,- Kč za
odpracovaných 17 dní, avšak tento príjem ani len z časti nepoužil na to, aby svojmu dieťaťu, prípadne

obom (aj dcére) prispel čo i len minimálnou sumou na výživné aj keď od samého počiatku preukázateľne
vždz uvádzal, že keď bude mať príjem, výživné hradiť bude. Za daného skutkového a právneho stavu
teda súd pri určovaní výživného vychádzal z posledného príjmu, ktorý dosiahol O. B. a dospel k záveru,
že je v možnostiach a najmä schopnostiach otca prispievať na výživné synovi mesačne sumou 100,-
Eur . Súd pre úplnosť iba dodáva, že snahou otca by malo byť uhradiť najmä výživné na syna a ním

deklarované zakúpenie mobilného telefónu a inštalácia internetu by mali byť v rámci jeho priorít až
druhoradé. Zároveň súd prvej inštancie určil zameškané výživné, čo odôvodnil v závere svojho rozsudku
a pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, aplikoval ust. § 52 CMP.

2. Proti časti rozsudku, v ktorej súd čiastočne navrhovateľovi vyhovel, podal žalovaný - povinný rodič

(otec) odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s touto časťou rozsudku a poukazoval naďalej na svoje
nepriaznivé pomery a rôzne finančné výdavky s tým, že nie je spôsobilý platiť výživné svojmu plnoletému
synovi _- navrhovateľovi. Navrhoval preto zmenu rozsudku a návrh zamietnuť v celom rozsahu.

3. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal navrhovateľ rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním

napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.

4. Krajský súd v Žiline ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného sporového
poriadku - zák. č. 160/2015 Z.z. v platnom znení, ďalej len „CSP“, v spojitosti s § 2 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku - zák. č. 161/2015 Z.z. v platnom znení, ďalej len „CMP“) po zistení, že

odvolanie bolo podané oprávneným subjektom a v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej
časti rozsudok okresného súdu nepreskúmaval.

5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v rozsahu
podanéhoodvolania,apretosapodľaust.§387ods.2CSPobmedzujelennaskonštatovaniesprávnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §

387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.7. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojitosti s ust. § 58
CMP. V tomto prípade odvolací súd nevzhliadol dôvody pre použitie ust. § 54 prípadne § 55 CMP.

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.