Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, August 7, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/379/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312200919
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2312200919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcov: v 1. rade F. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX XX X., P. XX, zast. AK MS s.r.o., so sídlom 811 06 Bratislava, Galandova 3,
IČO: 47 237 767, v 2. rade JUDr. T. V., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX X., P. XX, proti žalovanému: PhDr.
P. W., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX P., W.. Y. XX, zast. JUDr. Ivanom Kotrbancom, advokátom so
sídlom 814 99 Bratislava, Františkánske nám. 3, o ochranu autorských práv, na odvolanie žalobcov a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 15C/15/2012-1108 zo dňa 15. marca 2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e v časti zaplatenia4.979,09 eur.

II. Rozsudok súdu I. inštancie sa m e n í v časti zamietnutia úroku z omeškania
zaplatenia sumy 4.779,09 eur tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu 4.979,09 eur s úrokom
z omeškania 17,6% ročne zo sumy 4.979,09 eur od 18.1.1997 do zaplatenia.

III. Rozsudok súdu I. inštancie sa m e n í v časti zamietnutia zaplatenia nemajetkovej ujmy tak,

že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom nemajetkovú ujmu vo výške 3.319,39 eur do troch dní po
právoplatnosti rozsudku.

IV. Rozsudok súdu I. inštancie sa m e n í v časti zamietnutia zdržania sa nakladania s dielom tak, že:
žalovaný je povinný zdržať sa až do doby uzavretia zmluvy so žalobcami v 1. a 2. rade akéhokoľvek
nakladania s 10 dielnym dokumentárnym filmom s názvom Amerika zachytenom na filmovom páse,
ktorého obrazovo-zvukovú zložku autorsky vytvoril H. V., zomrelý dňa XX.X.XXXX, v rámci expedície
Amerika92aktorýžalovanýneoprávneneprepísalapoužilnaspracovanie10dielnehodokumentárneho

cyklu s názvom Amerika I. až X. odvysielanom televíziou VTV cable tv s.r.o.

V. Žalobcom v 1. a 2. rade sa p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania v 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcom zaplatiť sumu 4.979,09 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, pričom plnením žalovaného voči jednému zo žalobcov zaniká povinnosť
žalovaného plniť voči druhému žalobcovi v rozsahu tohto plnenia. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd odôvodňuje, že právny predchodca žalobcov - H. V., nar. X.X.XXXX (manžel žalobkyne 1. a
otec žalobcu 2.) sa svojím návrhom zo dňa 29.3.1996 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zdržať
sa a akokoľvek nakladať s 10 dielnym dokumentárnym filmom pod názvom AMERIKA, a to až do dobyuzatvoreniazmluvyaabyďalejzaviazalžalovanéhonazaplateniemajetkovej(150000,-Sk,t.j.4.979,09
eura) a nemajetkovej ujmy (100 000, - Sk, t.j. 3.319,39 eura), spolu vo výške 250 000, - Sk (8.298,48
eura) a náhrady trov konania.

3. Svoj návrh odôvodnil pôvodný žalobca tým, že právny predchodca žalobcov , na základe Dohody
o podmienkach účasti na medzinárodnej filmárskej expedícii Amerika 92 zo dňa 14.4.1992 uzavretej
so žalovaným, vykonal kameramanské práce na 10 dielnom dokumentárnom filme natočenom v USA.
Uvedená činnosť je autorská činnosť a podlieha ochrane podľa zákona 35/1965 Zb. autorský zákon

(ďalej len AZ). Právny predchodca žalobcov prípisom z 1.10.1995 upozornil žalovaného, že v záujme
ochrany autorských práv nemôže bez jeho súhlasu nakladať s dielom, ku ktorému má práva podľa § 6
AZ. Žalovaný na prípis odpovedal listom z 15.11.1995, v ktorom sa k ochrane autorských práv nevyjadril
a uvádzal len skutočnosti, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s ochranou autorských práv k vytvorenému
dielu. Právny predchodca žalobcov prípisom zo dňa 21.11.1995 reagoval na invektívy žalovaného
uvádzané v jeho liste a keďže sa dozvedel, že žalovaný predal dokumentárny film spoločnosti VTV

cable tv s.r.o. Bratislava (ďalej len VTV), bez súhlasu STV Bratislava, ktorá na základe Dohody z
13.3.1992vykonávaautorsképrávakfilmovémudielu,navrholstretnutienadeň30.11.1995,čožalovaný
prevzal dňa 29.11.1995, na stretnutie sa však nedostavil. Žalovaný tak napriek upozorneniam právneho
predchodcu žalobcov na porušovanie jeho autorských práv konal bez jeho súhlasu a predal 10 dielny
dokumentárny film spoločnosti VTV na odvysielanie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 23.12.1995 až

31.12.1995 na televíznej stanici VTV, pod názvom Amerika. Tak porušil ustanovenie § 6, § 12 ods. 1,
2, 3 a § 14 ods. 1 AZ tým, že neuzatvoril so žalobcom zmluvu, v ktorej by právny predchodca žalobcov
dal súhlas na použitie - nakladanie s dielom a bez toho, že by bola dohodnutá odmena za tvorivú prácu.
Tým, že žalovaný neoprávnene konal prisvojením si autorského práva k dielu, ku ktorému toto nemal
zmluvne zabezpečené, uviedol v záverečných titulkoch nepravdivý údaj, keď uviedol ako kameramana

právneho predchodcu žalobcov na 2. mieste a údaj © KENOVIA KESZELI 1995, porušil autorský zákon
ako aj zákon číslo 455/1991 Zb., keď od 21.12.1992 nebol vydaný žalovanému živnostenský list a tým
spôsobil právnemu predchodcovi žalobcov ujmu, ktorý si je povinný uplatňovať svoje práva a to zákazom
ďalšieho predaja 10 dielneho filmu tretím osobám a zaplatením nemajetkovej ujmy vo výške 100 000, -
Sk a majetkovej ujmy 150 000, - Sk podľa § 12 ods. 1 písm. b), c) AZ.

4. Dňa 24.3.2009 súd uznesením pod č. k. 7C/19/1996 - 476 pripustil zmenu petitu, na základe čoho
žalobcovia (v konaní s nimi súd pokračoval po smrti ich právneho predchodcu - pôvodného žalobcu)
žiadali,abysúdzaviazalžalovanéhozdržaťsaaždodobyuzatvoreniazmluvysožalobcamiakéhokoľvek
nakladania s 10 dielnym dokumentárnym filmom s názvom Amerika zachytenom na filmovom páse,

ktorého obrazovo zvukovú zložku autorsky vytvoril H. V., zomrelý dňa XX.X.XXXX, v rámci expedície
Amerika92aktorýžalovanýneoprávneneprepísalapoužilnaspracovanie10dielnehodokumentárneho
cyklu s názvom Amerika I až X odvysielanom televíznou stanicou VTV cable tv s.r.o. Žalovaný je povinný
žalobcom zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 8.298,48 eura, úrok z omeškania zo sumy 4.979,09 eura
vo výške 17,6 % ročne od 18.1.1997 do zaplatenia a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1. náhradu

trov konania k rukám jej právneho zástupcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 2.4.2009 a
predmetom konania sa stal takto zmenený návrh.

5. Podaním právneho zástupcu žalobcov, doručeným súdu 13.2.2009, žalobcovia spresnili petit tak,
ako je uvedené v úvode tohto odôvodenia. Právny zástupca žalobcov ďalej, pokiaľ ide o špecifikáciu

diela v tomto podaní uviedol, že žalobcovia sa domáhajú ochrany autorského práva pôvodného žalobcu
H. V., zomr. XX.X.XXXX, k autorskému dielu: obrazovo-zvukovej zložke 10-dielneho dokumentárneho
filmu s názvom AMERIKA zachytenom na filmovom páse, ktoré pôvodný žalobca autorsky vytvoril v
rámci expedície AMERIKA 92, a ktoré žalovaný neoprávnene prepísal a použil na spracovanie 10-
dielneho dokumentárneho cyklu s názvom AMERIKA I-X odvysielaného televíziou VTV. Pokiaľ ide o

námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov vzhľadom na nezahnutie tohto práva do dedičského
konania, zástupca žalobcov poukázal na to, že nie je potrebné prejednanie nároku dedičmi v konaní,
aby bolo možné zistiť výšku podielov jednotlivých žalobcov na nároku. V tejto súvislosti poukázal na ust.
§ 460 Občianskeho zákonníka, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, ako aj na osvedčenie o
dedičstve sp. zn. D 555/2000 zo dňa 20. 12. 2000, z ktorého vyplýva, že dedičmi pôvodného žalobcu

H. V. sú žalobcovia 1. a 2. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobcovia si uplatňujú ochranu
práv nadobudnutých trestnou činnosťou, poukázal na to, že právny predchodca žalobcov nebol nikdy
právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorý uvádza žalovaný, pričom uznesenie o začatí trestnéhostíhania ani ďalšie čiastkové rozhodnutia v trestnom konaní nepreukazujú, že došlo k spáchaniu
trestného činu konkrétnou osobou.

6. Zo zhodných výpovedí účastníkov konania súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcov
na základe zmluvy uzatvorenej s žalovaným zo dňa 14. 4. 1992 sa zúčastnil ako kameraman filmárskej
expedície v USA, v rámci ktorej sa kameramansky podieľal na natočení podkladov pre dokumentárny
film.Nespornémedziúčastníkmikonaniabolo,ževýsledkomjehočinnostibolibližšieneurčenéobrazové
zložky určené pre budúci dokumentárny film. Pokiaľ ide o žalovaným namietaný nedostatok aktívnej

legitimácie žalobcov vystupovať v tomto konaní je potrebné uviesť, že súd sa pri svojom rozhodovaní
touto otázkou už opätovne nezaoberal, nakoľko sa v tejto veci riadil právne záväzným názorom
Krajského súdu Trnava, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že neprejednanie nárokov uplatnených
žalobcami v tomto konaní v dedičskom konaní vedenom po zomrelom právnom predchodcovi žalobcov
p. V., nemá za následok nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov na vedenie tohto sporu. Pokiaľ ide
o opakované námietky žalovaného, že práva žalobcov uplatnené v tomto konaní sú výsledkom trestnej

činnosti ich právneho predchodcu je potrebné uviesť, že na takúto námietku súd pri svojom rozhodovaní
neprihliadol, pričom trestné stíhanie právneho predchodcu žalobcov v tejto veci bolo orgánmi činnými v
trestnom konaní zastavené. V právnom štáte platí zásada prezumpcie neviny, a teda pokiaľ nie je niekto
právoplatne odsúdený pre spáchanie trestného činu, hľadí sa naňho ako na nevinného.

7. Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu je potrebné uviesť, že z výsledkov dokazovania súd nemal
za preukázané, že žalovaný znevážil meno právneho predchodcu žalobcov, keď ho údajne vo svojom
diele vytvorenom pre VTV Cable tv s.r.o. uviedol ako druhého kameramana. Žalobcovia viackrát počas
konania žiadali žalovaného, aby sa im ospravedlnil, pričom oni vezmú návrh v celom rozsahu späť, čo
žalovaný rázne odmietol, prioritou zamietnutia návrhu v časti nemajetkovej ujmy (3.319,39 eura - 100

000,- Sk) však bolo to, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali, k akej závažnej nemajetkovej
ujme ich právneho predchodcu došlo (napr. či v značnej miere bola znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jeho vážnosť v spoločnosti, v osobnej či pracovnej sfére, znehodnotenie diela, ktoré má za
následok zníženie autorskej vážnosti autora, prípadne o deformovanie jeho umeleckej orientácie a pod.).
Právne neobstojí ani tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne 1. na pojednávaní dňa 27.10.2015 keď

uviedol, že morálna satisfakcia v tomto prípade nie je dostačujúca, nakoľko je tu aj písomné stavisko v
spise, kde asociácia sa vyjadrila, že veľmi bola znevážená práca p. V., že je určený ako II. kameraman,
nakoľko bolo preukázané, že 86 % diela vytvoril on, čiže keby sme zobrali obrazovú stránku, je to takmer
99 % dielom autora, čiže poškodenie spočíva v tom, že bol určovaný ako II. kameraman a nie hlavný
kameraman a žalovaný prisudzoval hlavnú časť práce niekomu, kto toto dielo nevytvoril. Negatívny vplyv

to malo v pracovnej oblasti v tom, že p. V. trošku (teda nie závažne!) stratil kredit kameramana a navyše,
žalovaný viedol resp. dal podnet na trestné stíhanie voči p. V. z hľadiska zákona o monopole použitia
záznamu na 16 mm film a popritom sám žalovaný ten materiál vybral z STV, niesol ho do USA a na tento
filmový pás nakrúcali v USA a keď si pán V. uplatňoval svoje práva, žalovaný podal na neho trestné
oznámenie, že porušil filmový monopol, t. j., že kvôli žalovanému znášal aj trestné konanie, a prepísal

ich zo 16 mm pásu na to video, napriek tomu, že použil dielo p. V. v týchto filmoch, ako sa to preukázalo
v tomto konaní, čiže toto je to poškodenie, ktoré nastalo v jeho pracovnej a osobnej sfére. Svoje
rozhodnutie súd opiera o ust. § 32 ods. 1 Autorského zákona a uznanie nároku je podmienené závažnou
ujmou nemajetkovej povahy, ktorá musí byť v konaní preukázaná. (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Co 23/97.
Pre úspešné uplatnenie takéhoto nároku musia byť splnené zákonné predpoklady stanovené v § 32

ods. 1 Autorského zákona, najmä existencia závažnej ujmy nemajetkovej povahy vzniknutej v príčinnej
súvislosti s porušením autorského práva a tiež skutočnosť, že v konkrétnom prípade by priznanie iného
zadosťučinenia nebolo postačujúce. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 77/2007, citované ustanovenie § 32 ods. l AZ upravuje právne prostriedky ochrany autorského
práva, kde okrem zákazu rušenia a práva na odstránenie následkov jeho porušenia je aj právo na

primerané zadosťučinenie (na satisfakciu), ktoré autorovi patrí iba za predpokladu, že mu porušením
autorského práva (t.j. neoprávneným zásahom do autorského práva) vznikla ujma nemajetkovej povahy.
Ak v posudzovanej veci sa žalobcovia domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 32 ods.
l autorského zákona, bolo nevyhnutné náležite zvážiť, či sú splnené vyššie uvedené predpoklady
rozhodujúce pre priznanie požadovaného peňažného zadosťučinenia. Išlo teda najmä o to, aby bolo

predovšetkým zistené, či spôsobom opísaným v žalobe došlo k závažnej ujme nemajetkovej povahy na
straneprávnehopredchodcužalobcov,ďalejčibysapriznanieprípadnéhoinéhozadosťučinenianejavilo
postačujúcim. Existencia závažnej ujmy nemajetkovej povahy v súvislosti s porušením autorského práva
nebola v konaní preukázaná, preto súd musel žalobný návrh v tejto časti zamietnuť.8. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali v tomto konaní uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa nakladania
s 10-dielnym dokumentárnym filmom s názvom AMERIKA zachytenom na filmovom páse, tak súd

konštatuje, že v konaní zo zhodnotenia vykonaných dôkazov nebolo možné dospieť k záveru, že
žalovaný s takýmto filmom v akejkoľvek jeho podobe disponuje, prípadne je v jeho, či už oprávnenej
alebo neoprávnenej, držbe. Vzhľadom k tomu súd musel návrh zamietnuť aj v tejto časti.

9. Posledným predmetom konania je priznanie autorskej odmeny podľa § 32 AZ vo výške 4.979,09 eura

(150 000, - Sk). Súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie a to znalcom Ing. Milošom Lukovičom, ktorý
vypracoval znalecký posudok pod číslom 29/2012 zo dňa 23. 1. 2013, zo záverov ktorého vyplývajú
nasledovné skutočnosti: Záznam na VHS kazete, priloženej k spisu, pozostáva z krátkych, vybraných
častí záznamov dokumentárneho cyklu, nachádzajúceho sa na DVD nosičoch. Ide teda o neautentický
záznam útržkov, vyhotovený zrejme za účelom skráteného podania informácie, preto bol tento záznam
z ďalšieho skúmania vylúčený. Nosič, označený v rámci časti posudok ako DVD l, obsahuje obrazovo

zvukový záznam rozhovoru redaktorky s osobou, ktorá je označená pomocou tituliek ako P. W.. (Obr.
Č.40: DVD l nosič, pozícia 0:05 a Obr. Č.41: DVD l nosič, pozícia 0:15.). Vyhodnotením obsahu nosiča,
kvality záznamu a ostatných atribútov záznamu, ako napríklad znak VTV televízie v ľavom hornom
rohu obrazu, témy záznamu, synchronizácie reči s otváraním úst a podobne, v spojitosti s informáciami
o programe s názvom Tourclub, je možné konštatovať, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o

autentický záznam. Nosič, označený v rámci časti posudok ako DVD 2 a DVD 3, obsahuje 1., 2., 3., 4.,
5., 6., 8., 9. a l0. časť cyklu s názvom „America - Amerika" (chýba 7. časť). Analyzovaním zobrazených
tituliek bolo zistené, že kompozične sú umiestňované na vhodnom mieste, bez stôp po narušení
zvukovej časti s výberom rovnakého, respektíve podobného motívu pozadia. Stopy po manipulácii v
rámci časti titulkov neboli zistené. Komentár, alebo hlasový sprievod komentátora je umiestnený tak, aby

zodpovedal prebiehajúcej obrazovej časti. Analýzou kvality, zvlášť obrazovej a zvlášť zvukovej časti,
neboli zistené, v rámci tohto typu skúmania autentickosti, body nekontinuality. Na základe vykonaného
skúmaniajemožnésnajväčšoupravdepodobnosťouvylúčiť,žesozáznamaminanosičoch,označenými
v rámci časti posudok ako DVD l, DVD 2 a DVD 3, ako aj s fyzickými médiami, bolo dodatočne
manipulované. Z uvedeného znaleckého posudku mal súd za jednoznačne preukázané, že žalobcovia

nemanipulovali s nahrávkou, túto neupravovali a jednalo sa o nahranie dokumentu odvysielaného VTV.

10. Zo znaleckého posudku vypracovaného prof. Dr. Václavom Macekom, CSc. (č. l. 1046 spisu)
vyplynuli tieto závery: K základným pravidlám historickej práce patrí overovanie faktov z troch vzájomne
nezávislých zdrojov, aby sa predišlo preberaniu falošných tvrdení. Z tohto hľadiska pristúpil znalec k

určeniu autorstva kamery v jednotlivých častiach cyklu America - Amerika. Tri nezávisle zdroje, ktoré
pripisujú autorstvo kamery H. V. sú: 1/ osobné svedectvo H. V., kurátora Slovenskej národnej galérie
v Bratislave, ktorý bol v apríli 1992 vyslaný Ministerstvom kultúry SR, aby dohliadal na odvoz diel U.
K. z New Yorku na Slovensko. H. V. potvrdil, že bol osobne pri nakrúcaní epizódy cyklu venovanej
U. K., vrátane časti, v ktorej sa diela nakladajú do prepravného kamiónu. H. V. potvrdil, že túto časť

filmu nakrúcal H. V. a že bol prítomný pri nakrúcaní aj P. W.. Podrobné skúmanie exteriérových záberov
potvrdzuje,žesanakrúcanieskutočneudialolenvjednomročnomobdobí2/titulkydeviatichdielov,ktoré
dostal znalec na posúdenie. Každý diel cyklu, nahraný z televízneho vysielania VTV v roku 1995, končí
titulkami, v ktorých sa uvádzajú ako kameramani H. V., X. T.. Titulky schvaľuje výrobca - v tomto prípade
firma W.-W.. To, že titulky sú korektné, potvrdzuje aj fakt, že v uvedenom rozhovore P. W. oznámil, že

hudobnú časť zvučky pre seriál urobil P. L. a tento autor je aj takto uvedený v titulkoch. A tiež samotný W.,
ktorý v rozhovore s moderátorkou vystupuje ako režisér cyklu, je takto aj uvedený, 3/ formálna analýza
diela, ktorá dokazuje, že drvivú časť deviatich posudzovaných dielov kameramanský realizoval H. V..
Detailná transkripcia V. štýlu obnažuje princípy jeho metódy, ktorá vychádza z maximálnej variability
snímania scény. Často používa ručnú kameru, ktorá svojou rozhýbanosťou pripomína, že „niekto to

sníma", je maximálne subjektívna a v ostrom protiklade neosobnosti tzv. objektívneho rozprávania.
Nebojí sa zobrať kameru medzi turistov, ktorý sa prepadajú do strmých zákrut horskej dráhy (v desiatom
diele - Relax po americky), diváka „posadí" k tým, ktorí prežívajú napätie zo strmého pádu „do priepasti"
a vzápätí prudkého stúpania. V. dbá o to, aby zábery, najmä celky a veľké celky, tvorilo viacero plánov.
Pre jeho štýl príznačné, že vedie dialóg medzi popredím a pozadím, necháva vstúpiť do hry aj situácie

„mimo záber", ktoré najprv len fragmentárne tušíme, aby sme ich vzápätí mohli skúmať priamo v centre
záberu. Túto charakteristiku V. kameramanského štýlu/rukopisu našiel znalec v každom z deviatich
vzhliadnutých dielov cyklu America - Amerika. Je to tretí nezávislý argument, ktorý potvrdzuje jeho
kameramanské autorstvo cyklu. Ďalej v znaleckom posudku znalec presne po minúte rozpísal autorstvoV., každý diel zvlášť a dospel k týmto záverom : Znalec na posúdenie dostal jednotlivé diely cyklu
America - Amerika v celkovej dĺžke 234 min 31s a upútavky pred jednotlivými dielmi v dĺžke 3 min 47
s, spolu 238 min l8 s, z tohto rozsahu je 205 min 55 s kameramanským dielom H. V., t.j. 86 % celkovej

dĺžky cyklu. Znalec sa ďalej zaoberal tvorivou hodnotou a spoločenskou hodnotou posudzovaného
kameramanského diela.
Tvorivá hodnota posudzovaného kameramanského diela H. V. v rozhodnom období 1992-1995: V
čase nakrúcania predmetného cyklu v USA -jar/leto 1992 - kameramanská slovenská obec ponúkala
rozmanité stratégie na vyjadrenie autorského posolstva. K špičkovým patrili osobnosti ako P. G., Y. J.,

J. U., H. V.. Špecifiká tvorivého prínosu, hodnoty, ktorou V. aj v cykle významne obohatil slovenskú
kameramanskú školu spočíval vo vystihnutí atmosféry situácie, schopnosti okamžitej adaptácie na
prostredie, ktoré nemohol sústavne skúmať. Na jeho zobrazenie mal len krátko vymedzený čas.
Suverenita jeho obrazovej správy, ktorá zostáva dodnes jedinou stopou po ľuďoch, situáciách,
prostrediach,dokumentuje,ževedelcitlivovystihnúťesenciálnehodnotyzobrazovanýchokamihov.Jeho
empatiaakameramanskávirtuozitasúpodmienkami,ktoréhorobiavýnimočnýmvosvetekameramanov

dokumentárnych - kde nie je čas na dlhé pripravovanie záberu, na spoluprácu s osvetľovačmi, režisérom
a kameraman je tak kľúčovou osobnosťou podávajúcou informáciu pre diváka. V. tvorivá kameramanská
hodnota je mimoriadna, patrí k špičkovej tvorbe prvej polovice 90-tych rokov. Jej význam s odstupom
rokov ešte rastie, k jej hodnote dobovej sa ešte pridáva historický rozmer. Je to podobne ako s dielom
už spomínaného T. X.. Ak jeho dielo v 30-tých rokoch malo istú tvorivú hodnotu, tak jej potvrdenie z

odstupu rokov znamená, že tvorivá hodnota ďalej rastie, lebo sa potvrdzuje jej nadčasový význam. Táto
tvorivá hodnota V. práce je príčinou, pre ktorú ho radíme do dejín slovenskej kameramanskej práce ako
k jednej z najvýraznejších osobností.
Spoločenská hodnota posudzovaného kameramanského diela H. V. v rozhodnom období 1992-1995:
Spoločenská hodnota súvisí s tvorivou hodnotu V. diela. Určiť výšku tejto hodnoty je možné rovnakým

spôsobom, ako je tomu pri iných prácach buď v textoch o diele, alebo ekonomicky, t.j. peniazmi.
Výšku jeho odmeny/hodnoty je možné určiť podľa toho, či by sa našiel za jej výšku druhý človek,
ktorý by dokázal odviesť rovnako kvalitnú prácu. V prípade určenia výšky spoločenskej hodnoty je
možné sa opierať o tieto argumenty. V prípade kameramanskej tvorby H. V. bolo prvým krokom
spoločenského ohodnotenia už voľba producenta/režiséra, ktorý si ho vybral spomedzi desiatok iných

ako najvhodnejšieho adepta na nakrúcanie. Už táto voľba so sebou nesie jasné vysoko pozitívne
spoločenské hodnotenie. Ďalším je fakt, že cyklus America - Amerika, ktorého základnou súčasťou je
V. dielo, si vybrala televízia VTV k projekcii počas desiatich dní, teda nie jednorázovo, ale dlhodobo.
Uvedenéjedruhýmdôkazompraktickéhospoločenskéhohodnotenia.Tietoargumentysúvisiasvysokou
tvorivou hodnotou V. práce a predstavujú aj jej pozitívne spoločenské ohodnotenie. Je potrebné si

totiž uvedomiť, že režisér mohol nakrúcať s iným kameramanom, alebo mohol nakrúcať sám, ale pre
náročnosť úlohy ani sám nenakrúcal, ani si neobjednal iného, ale práve špičkového kameramana H.
V. (ani v prípade skladby si W. partitúru nenapísal sám, ale požiadal o ňu hudobníka P. L., obrátil sa
na majstra, ktorý mu vytvoril to, čo potreboval a čo sám nedokázal). To isté platí s televíziou VTV,
ktorá do programovej štruktúry mohla zaradiť aj iný cyklus, iné programy, ale voľbou cyklu America -

Amerika potvrdila vysoký spoločenský význam cyklu, ktorý stojí na V. tvorivej práci. Na základe týchto
argumentov je adekvátne spoločenské ohodnotenie vyjadriteľné sumou 15.000,- Sk za jeden diel, za
desať dielov je to 150 000, - Sk (po prepočte konverzným kurzom 30,126 Sk/euro 4979,09 eura).
Na posúdenie dostal znalec určiť mieru zhody medzi upútavkami na kazete VTV Keszeli Tour Club a
jednotlivými dielmi z kaziet obsahujúcich diely cyklu America - Amerika. Výsledok analýzy je, že ide o

100% zhodu. Na pojednávaní konanom dňa 27.10.2015 znalec Prof. Václav Macek, CSc. zhrnul závery
znaleckého dokazovania a ďalej uviedol: Práca V., ktorá vznikla v teréne, je pri práci v teréne práca
kameramana absolútne kľúčová. Pri analýze niektorých sekvencií zistil, že nemohol za V., ktorý mal
kameru na pleciach, stáť žalovaný, aby mu hovoril, „zoomuj, panorámuj, švenkuj", jedná sa o to, že
uvedené sa musel rozhodnúť a urobiť natočiť priamo sám kameraman. To je rozdiel pri práci v ateliéri,

kde sa vykonávajú kamerové skúšky a režisér dáva pokyny kedy a čo a ako točiť. V teréne sa musí
rozhodovať priamo kameraman.

11. Právny zástupca žalobkyne 1. tak, že sa pridržiavajú poslednej zmeny petitu, ktorú súd pripustil
uznesením pod č. k. 7C/19/1996 - 476, právoplatným 4.9.1999, pričom úrok z omeškania požadujú

zaplatiť od 18.1.1997 z toho dôvodu, že v tento deň bol žalovanému doručený žalobný návrh. Čo sa
týka pasívnej legitimácie, poukázal na to, že žalovaný bol výrobcom dokumentárneho cyklu pre VTV, v
ktorom bolo použité podstatnou mierou (86 % a viac) audiovizuálne dielo p. V.. Žalobkyňa 1. zdôraznila,
že počas celého konania sa hovorí o jednom a tom istom diele, ktoré v roku 1992 natočil jej manžel vUSA, toto dielo sa v STV nedokončilo z dôvodu rozpadu ČSFR, ale následne toto dielo bolo o niekoľko
rokoch neskôr použité vo VTV a odvysielané vo VTV, kde výrobcom je uvedený W. - W.. Je jedno, či
p. V. žiadal autorskú odmenu, honorár, môže sa to nazvať akokoľvek, podstatou je, že žalovaný mu

za ním vytvorené dielo nikdy nezaplatil.

12. Pri ostatnom konaní súd I. inštancie postupoval, v súlade so záväznými názormi vyjadrenými v
uznesení Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/236/20l0 - 746 zo dňa 14.4.2011 a uznesení Krajského
súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/150/2011 - 765 zo dňa 14.12.2011. Prvoinštančný súd v priebehu

konania opakovane vykonal dokazovanie vždy spojené s predbežným zhrnutím sporných a nesporných
skutkových zistení a vždy spojené s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov
treba vykonať. Poukázal na svedeckú výpoveď p. N. R., ktorý potvrdil, že je mu známe, že ako
kameraman na expedícii AMERICA-AMERIKA, ku ktorej nahrával hovorené slovo, sa zúčastnil H. V.
(pôvodný žalobca), p. R. zároveň potvrdil, že pri nahrávaní hovoreného slova bol žalovaný, ktorý sa
označoval ako autor. Žalobcovia uplatňovaný nárok odôvodňujú použitím záznamu - kameramanského

audiovizuálneho záznamu (diela) právnym predchodcom žalobcov kameramanom H. V.. Dôvodnosť
uplatňovaného nároku vyplývajúceho z použitia diela H. V. žalovaným je preukázané znaleckým
posudkom prof. P. T., CSc., v spojení s jeho svedeckou výpoveďou. Obrana žalovaného založená na
neautentickosti dôkazov - záznamov na VHS a DVD nosičoch je vyvrátená znaleckým posudkom znalca
Miloša Lukoviča, v spojení s jeho svedeckou výpoveďou. Odvysielanie diela v televízii VTV potvrdil vo

svojej výpovedi svedok L. P. (22.11.2013), ktorý v čase výroby a vysielania cyklu America - Amerika
bol výkonným riaditeľom televízie. Svedok L. P. uviedol, že pokiaľ bol on v riadiacich štruktúrach VTV,
táto neorganizovala žiadnu expedíciu do USA ani nevyslala žalovaného na 3-mesačný pobyt do USA.
Svedok označil žalovaného ako osobu, ktorá vystupovala v zázname relácie TOUR club, čo potvrdzujú
aj titulky. Rovnako potvrdil, že objednávateľom hovoreného slova p. R. bola VTV. Žalovaného námietky

o nepreukázateľnosti a manipulácii so záznamom na DVD a CD nosičoch sú vyvrátené znaleckým
posudkom znalca Miloša Lukoviča a jeho svedeckou výpoveďou, ktorý potvrdil prepis z filmového pásu
(CD nosiče) televízneho obrazu (VHS), pričom vylúčil manipuláciu. Prepis z filmového materiálu potvrdil
aj znalec Václav Macek a v odbornom písomnom posudku aj Mgr. U. W..

13. Výsledky dokazovania, ale aj vyjadrenia samotného žalovaného na pojednávaniach, v plnom
rozsahuvyvracajúobranužalovaného,ktorýnajednejstranepriznáva,žedielocyklusAmerica-Amerika
vytvoril, ale vyvracia autenticitu predložených záznamov na VHS a CD nosičoch, kde je identifikovaný
úvodnými a záverečnými titulkami (s. 65-69 znaleckého posudku M. Lukoviča) aj riaditeľom VTV p. P.
(záznam z TOUR Club, v ktorom sú ukážky diela č. 8, ktorý režíroval N. C. a nie žalovaný). Autenticitu

záznamov potvrdzujú nie len svedkovia a dva znalecké posudky, ale aj zmluvy (dve) medzi VTV Cable
a N. R., ktorý na jej objednávku poskytol dielo - nahovoril komentár k ukážkam v TOUR Club a 10
dielom cyklu America - Amerika. Žalovaný nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, ktorá mu vyplýva z OSP
a nepreukázal, že nepoužil dielo - kameramanský výkon H. V. vo forme audiovizuálneho záznamu na
filmovom páse v 10. dielnom cykle America - Amerika vysielanom na VTV. Naopak, sám na pojednávaní

potvrdil, že takéto dielo bolo H. V. vyhotovené, ale nepreukázal na akom právnom základe použil toto
dielo, a prečo neposkytol autorskú odmenu, neuzavrel zmluvu o dielo s A. V..

14.Súdnepochybnemusíkonštatovať,žeH.V.(nar.X.X.XXXX,X.-zomr.XX.X.XXXX,X.)bolslovenský
kameraman. Od roku 1957 pracoval ako asistent kamery v Štúdiu dokumentárnych filmov. V roku

1972 absolvoval štúdium filmovej a televíznej kamery na FAMU v Prahe. Od roku 1968 samostatne
nasnímal desiatky hraných, dokumentárnych a televíznych filmov, pracoval s mnohými slovenskými
režisérmi. Najvýznamnejšou je najmä jeho spolupráca s režisérom J. V., kde prejavil citlivý prístup
svojho obrazového videnia. Bol členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, členom Slovenského
filmového zväzu (zdroj: V.). Kameramanovi H. V. patrí v slovenskej kinematografii čestné miesto. H.

V. mal osobitý kameramanský štýl, bol výraznou osobnosťou s tvorivým prístupom a potenciálom,
prejavoval svojrázny, citlivý prístup k téme. Svoju kariéru odštartoval celovečerným dokumentom v réžii
J. L. U. zajtra v roku 1968. Presvedčiť sa o jeho výnimočnom filmovom videní mohli aj diváci filmov J. V.
C. starého sveta, Ja milujem, ty miluješ či Papierové hlavy. Okrem V. spolupracoval aj s ďalšími režisérmi
- J. O. pri filmoch Iná láska, Víkend za milión, Mikola a Mikolko alebo s T. P. na jeho študentských filmoch

Rozhovor, Dvor a Staccato. V. stál za kamerou pri mnohých významných slovenských dokumentoch,
ako Psychodráma (r. J. Z.), Čierna minúta (r. J. T.) či Tryzna (r. P. T., V. W., D. O.). Jeho práca s kamerou
bola oceňovaná na slovenských aj zahraničných festivaloch.15. Nárok na úhradu odmien autorov, odmien výkonných umelcov, ako aj príspevkov pre kultúrne
fondy, je nárokom z autorského práva. Premlčanie tohto nároku treba tu posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka (NS SR sp. zn. 2 Cz 95/73). Žalovaný namietal premlčanie nárokov

žalobcov, nakoľko menili žalobný petit. Súd poukazuje na to, že žalobcovia od pôvodného podania
žalobného návrhu si uplatňovali stále tie isté nároky (zákaz nakladať s dielom a zaplatenie sumy
250 000, - Sk (8.298,48 eura), pričom žalobcovia nie sú povinní právne špecifikovať svoje nároky
a pokiaľ právnu argumentáciu a špecifikáciu upravia počas konania, nemá toto vplyv na plynutie
premlčacej doby. Vzhľadom k tomu vznesenie námietky premlčania je irelevantné. Po vykonanom

dokazovaní, najmä s poukazom na znalecký posudok prof. T. a Ing. I., mal súd za preukázané,
že právny predchodca žalobcov vytvoril autorské dielo (audiovizuálne dielo, ktoré pozostáva z radu
zaznamenaných spolusúvisiacich obrazov, či už sprevádzaných zvukom, alebo nie, vnímateľných
zrakom, pričom X. dekréty sa na tento prípad nevzťahujú, pretože žalobca natáčal pre STV, bez zmluvy
uzatvorenej s STV, teda táto nemohla byť výrobcom, pozri § 6 AZ, t. j. na dielo takto vytvorené ako celok
nevykonáva autorské právo STV), ktoré požíva autorskoprávnu ochranu, a ktoré žalovaný ponúkol na

odvysielanie spoločnosti VTV, čím porušil autorské právo p. V.. Súd preto priznal žalobcom za takto
použité dielo ich právneho predchodcu autorskú odmenu podľa § 12 ods. 1 písm. c/ a § 13 AZ vo výške,
ako bola ustálená posudkom prof. T.. Pri svojej úvahe sa súd riadil aj G. formulou, ktorú uvádza na
podporu svojho rozhodnutia.

16. V prejednávanom prípade súd mal za to, že zák. č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a
umeleckých dielach (autorský zákon), ďalej len AZ, účinný k 14. 4. 1992, nie jednoznačne určoval, či
kameramanské práce podliehajú ochrane podľa tohto zákona. Preto súd musel vo veci rozhodnúť jednak
pomocou rôznych odborných článkov o autorských dielach, úvahami vo vzájomných súvislostiach a
najmä s poukazom na uvedenú G. formulu, v dôsledku čoho sa javí ako jediné spravodlivé rozhodnutie

také, že dielo právneho predchodcu spadá pod autorskoprávnu ochranu a žalovaný, ktorý toto dielo
použil bez súhlasu p. V., je povinný zaplatiť jeho právnym nástupcom odmenu vyššie priznanú, ktorá sa
javí ako primeraná a spravodlivá.

17. Pre úplnosť súd dodáva, že v časti úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 18. 1. 1997 do

zaplatenia súd zamietol žalobný návrh, a to z dôvodu, že povinnosť zaplatiť priznanú sumu podľa výroku
I. tohto rozsudku vzniká až na základe tohto súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia
a dlžník (žalovaný) sa dostane do omeškania až uplynutím takto určenej lehoty splnenia (R 45/2000),
teda priznanie úroku z omeškania zatiaľ nemá oporu v inom súdnom rozhodnutí či v zákone a preto sa
žalovaný nemohol dostať do omeškania už 18. 1. 1997. Súd v závere dodáva, že sa riadil aj právnym

názorom Najvyššieho súdu SR, keď účastníkov konania, pred skončením dokazovania, poučil a ďalej
postupoval v zmysle § 118 OSP V zmysle toho uviedol, čo považuje za nesporné a sporné, pričom v
závere dokazovania spornou zostala otázka vyriešiť, či dielo odvysielané spoločnosťou VTV je dielom,
ktoré natočil právny predchodca žalobcov, v akom rozsahu ho natočil a ako by bolo možné ohodnotiť
toto dielo. Všetky tieto sporné otázky napokon vyriešili znalecké posudky Ing. Lukoviča a prof. Maceka.

V závere dáva súd do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97),
resp.toho,abysúdypreberalialebosariadilivýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorýpredkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

18. O náhrade trov konania súd rozhodne, s poukazom na § 151 ods. 3 OSP, do 30 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko sa jedná, z časového aj právneho hľadiska, o zložitý prípad.
Úspešný účastník konania je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podľa § 151 ods. 2 OSP ak účastník v danej lehote trovy

nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s
výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy
zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná. Z citovaného ustanovenia vyplýva len
demonštratívny výpočet prípadov, kedy súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť až po právoplatnom
rozhodnutí vo veci samej. Vzhľadom na priebeh celého konania, od podania návrhu až po rozhodnutie

vo veci, je súd toho názoru, že sa jedná o zložitý prípad nielen z časového hľadiska, ale najmä z hľadiska
právneho posúdenia. Preto sa javí hospodárnejšie a účelnejšie rozhodnúť o náhrade trov konania až
po právoplatnom skončení celej veci.19. Žalobkyňa v I. rade podala odvolanie proti rozsudku v časti jeho výroku II odôvodňujúc ust. § 205
ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP"), že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP , že rozhodnutie súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd I. inštancie nepriznal žalobcom v 1. a 2. rade
nárok na zaplatenie úroku z omeškania 17,6% ročne od 18.1.1997 do zaplatenia. Odôvodnenie je v
tejto časti absolútne zmätočné a pochybné, súd zamieňa vecné a právne skutočnosti z priznanej sumy
autorskej odmeny vo výške 4.979,09 eura. Súd v rozpore s odôvodnením o predmete konania (petite
návrhu spomenutého na str. 3 napádaného Rozsudku) rozhodol spôsobom, kde zamieňa dva rôzne

nároky uplatnené do jednej žalovanej sumy, pričom úrok z omeškania si žalobcovia v 1. a 2. rade
uplatňovali iba zo súdom priznanej autorskej odmeny.
Žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali okrem iného zaplatenia peňažnej sumy 8.298,48 eura, ktorá
pozostávala z autorskej odmeny vo výške 4.979,09 eura (ktorej nárok súd vo výroku I . priznal) a
nemajetkovej ujmy vo výške 3.319.39 eura. A tiež úroku z omeškania vo výške 17.6% ročne zo sumy
4.979.09 eura od 18.1.1997 do zaplatenia. Súd si zamieňa 2 vyššie uvedené a diametrálne rozličné

peňažné nároky, ktoré boli síce uplatnené spoločne do jednej žalovanej sumy, ale v žalobnom návrhu a
v priebehu konania riadne odôvodnené ako dva právne rozličné nároky. Právne neobstojí záver súdu,
podľa ktorého povinnosť zaplatiť autorskú odmenu vo výške 4.979,09 eura vznikla až rozhodnutím
súdu, toto tvrdenie nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení autorského zákona alebo akéhokoľvek
právneho predpisu a je nepreskúmateľné (súd ho chybne zamieňa s nárokom na nemajetkovú ujmu).

V tejto časti je rozhodnutie arbitrárne a právne nedôvodné. Nárok v podobe zaplatenia autorskej
odmeny právnemu predchodcovi žalobcov v 1. a 2. rade vznikol v čase, kedy jeho kameramanské dielo
neoprávnene a bez jeho súhlasu žalovaný použil (v odôvodnení konštatuje aj samotný súd), kedy začala
plynúť aj lehota na uplatnenie práva na zaplatenie autorskej odmeny, ktorú si v tejto lehote žalobca
uplatnil. Právny predchodca žalobcov v 1. a 2. rade si tento nárok uplatnil riadne a včas na súde podaním

žaloby. Žalobcovia v 1. a 2. rade preto v priebehu konania petitom upravili splatnosť nároku -omeškania
žalovaného so zaplatením tohto nároku. V konaní bolo relevantne zdôvodnené, že lehota 18.1.1997 je
odvodená od doručenia žalobného návrhu žalovanému, t.j. od hmotnoprávneho úkonu účastníka podľa
§ 41 ods. 3 OSP, nakoľko žalovaný nebol pred podaním žaloby právnym predchodcom žalobcov v 1. a
2. rade vyzvaný na plnenie konkrétnej peňažnej povinnosti (vzniknutého nároku na autorskú odmenu).

Hmotnoprávnym úkonom v zmysle § 41 ods. 3 OSP možno plne považovať jeho doručenie účastníkovi
konania-žalovanému.Žalovanýbolpretoodtohtodátumuvomeškaníaodtohtodátumusižalobcovia v
l. a 2. rade uplatnili úrok z omeškania ako príslušenstvo. Poukazujú zároveň na ust. § 517 ods. 2 OZ. Súd
nesprávnedôvodiljudikátomR45/2000privznikuomeškanianemajetkovejujmyanievznikuomeškania
nároku na autorskú odmenu. V danej právnej veci z priznanej výšky autorskej odmeny 4.979,09 eura

je plne legitímny a zákonný nárok na priznanie príslušenstva - úroku z omeškania 17,6% od 18.1.1997
do zaplatenia, nakoľko nešlo o omeškanie s plnením nemajetkovej ujmy, ale autorskej odmeny, čo je
iný právny a zákonný nárok.
Pokiaľsajednáonároknapriznanienemajetkovejujmy,ktorýsúdzamietol,takodvolateliapoukazujú,že
dokazovanie sa v priebehu konania zameralo na to, čo bolo sporné a čo zhodné, z následne vykonaného

dokazovania sa iba potvrdila dôvodnosť žalobných nárokov v celom ich rozsahu, t.j. vrátane nároku
na zaplatenie nemajetkovej ujmy. Dokazovanie bolo vykonané premietnutím jednotlivých častí diela na
pojednávaniach VHS záznamom alebo záznam na CD-R za účastí T. P. a P. T. (neskôr ustanovená ako
ad hoc znalec). Záznamy ako hodnoverné označil znalec Lukovič v znaleckom posudku č. 29/2012.
Žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali v konaní zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 3.319,39 eura,

ktorú súd v rozpore s vykonaným dokazovaním vyhodnotil ako nepreukázanú (odôvodnenie na str. 28
a 29 napádaného Rozsudku). Podľa prvostupňového súdu tento nemal za preukázané, že žalovaný
znevážil meno právneho predchodcu žalobcov v 1. a 2. rade, podľa názoru súdu žalobcovia v l. a 2.
rade nepreukázali k akej závažnej nemajetkovej ujme ich právneho predchodcu došlo. Tento právny
záver okrem svedeckých výpovedí sa javí minimálne ako rozporný už s poukazom na odôvodnenie

súdu na str. 38 napádaného Rozsudku, kedy samotný súd právneho predchodcu označuje a opisuje ako
výraznúosobnosť,cit.:„Súdnepochybnemusíkonštatovať,žeH.V.bolslovenskýkameraman...Odroku
1968 samostatne nasnímal desiatky hraných, dokumentárnych a televíznych filmov, pracoval s mnohými
slovenským režisérmi. Najvýznamnejšou je najmä jeho spolupráca s režisérom J. V., kde prejavil citlivý
prístup svojho obrazového videnia. Bol členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, členom

Slovenského filmového zväzu. Kameramanovi H. V. patrí v slovenskej kinematografií čestné miesto.
H. V. mal osobitý kameramanský štýl, bol výraznou osobnosťou s tvorivým prístupom a potenciálom,
prejavoval svojrázny/ citlivý prístup k téme... V. stál za kamerou pri mnohých významných slovenských
dokumentoch... Jeho práca s kamerou bola oceňovaná na slovenských aj zahraničných festivaloch."Celé odôvodnenie v časti o nemajetkovej ujme v rozsudku nie je žiadnou úvahou súdu, ale viac menej
skopírovaný obsah textu dvoch rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. l Co/23/97 a sp. zn.
3Cdo/77/2007, z ktorých súd uviedol iba všeobecné formulácie o predpokladoch o tom, že nemajetková

ujma musí byť v konaní preukázaná, pričom ani prvoinštančným súdom uvádzaný text nie je úplný
a viaceré podstatné vety v odôvodnení týchto judikátov súd opomína. Prvoinštančný súd aplikuje na
podporu svojich tvrdení automaticky judikáty z oblasti nemajetkovej ujmy pri porušení autorských práv
bez toho, aby vôbec posúdil a zhodnotil subjektívnosť a odlišnosť právnej a skutkovej stránky v každom
jednotlivom prípade (aj keď išlo o uplatnenie nemajetkovej ujmy z dôvodu porušenia autorských práv,

nešlo o zhodný právny prípad a súd ich nemôže automaticky aplikovať bez ďalšieho). Na pojednávaní
dňa 27.10.2015 právny zástupca žalobkyne v l. rade odôvodnil uplatnenú nemajetkovú ujmu tak, že
uviedol, že nemajetkovú ujmu preukazuje písomné stanovisko Asociácie založené v súdnom spise
(názor z odborných kruhov), že bola veľmi znevážená práca p. V., poukázal na vykonané dokazovanie,
z ktorého vyplynulo, že 86% diela žalovaného vytvoril ako kameraman H. V., z hľadiska obrazovej je to
takmer 99% diela, pritom však bol uvádzaný iba ako 2. kameraman (nie hlavný a pri niektorých častiach

dokonca vôbec, žalovaný prisudzoval hlavnú časť práce niekomu, kto dielo nevytvoril. Negatívny vplyv
to malo najmä v osobnej sfére H. V.. Toto je uvedené aj na str. 28 napádaného rozsudku. Zníženie
autorskej vážnosti kameramana H. V. nebolo v konaní založené iba na tvrdeniach právneho zástupcu
žalobkyne v 1.rade, ale najmä vyplýva z vykonaného dokazovania bolo jasne preukázané dôkazmi,
ktoré boli vykonané na pojednávaniach súdom: 1. Znalecký posudok č.p. 29/2012 zo dňa 23.1.2013

vo veci zisťovania autentickosti nahrávok zo dňa 23.01.2013 vypracovaný znalcom Ing. Miloš Lukovič,
pracovisko Ústav kriminalistiky a kriminológie, v spojení s vypočutím znalca ako svedka na pojednávaní
dňa 12.04.2013, ktorý potvrdil autentickosť záznamov cyklu Amerika - Amerika 10 - diel záznamu
programu Tour Club vysielanom VTV na VHS nosičoch a CD nosičoch predložených ako dôkazov
žalobcami v 1 a v 2. rade. 2. Znalecký posudok prof. Václava Maceka, zo dňa 22. 01.2015, ad hoc

znalca ustanoveného uznesením súdu, v spojení s výpoveďou prof. Václava Maceka ako svedka na
pojednávaní dňa 11.10.2013. V znaleckom posudku je okrem iného uvedené, že kameramanské diela
H. V. tvorí z celkovej minutáže diela vrátane úvodu 86% celkovej dĺžky cyklu. čo vylučuje, že právny
predchodca žalobcov v 1.a 2. rade bol 2. kameraman, alebo nebol uvedený vôbec. 3. Zmluvu o vytvorení
umeleckého výkonu č. 21522/95/1 zo dňa 01.07.1995 medzi VTV cable Tv s.r.o. a N. R. na umelecký

výkon načítania komentára Amerika - dokument, keď svedok N. R. potvrdil, že pri nahrávkach bol
žalovaný ako autor. 4. Svedecká výpoveď PhDr. T. P., na pojednávaní dňa 11.10.2013, ktorá sa podieľala
ako strihačka na strihaní materiálu AMERIKA niekedy v roku 1992 v Slovenskej televízii, konkrétne
na pojednávaní pred ňou - 8 diel cyklu AMERIKA-AMERIKA Vitajte vo Washingtone. 5. Svedecká
výpoveď L. P., na pojednávaní dňa 22.11.2013. 6. Vykonanie prehrávky záznamov jednotlivých častí

cyklu AMERIKA-AMERIKA na pojednávaniach, bez alebo za účasti svedkov, kde sú odvolávky na
označenie záznamov autentickým znakom televízie VTV a jednotlivých dielov cyklu Amerika - Amerika
vyhotovených producentom P. W. a značkou copyright W. - W.. Je nepreskúmateľné preto rozhodnutie v
časti nepriznania nemajetkovej ujmy, súd I. inštancie nevyhodnotil vykonané dôkazy a ich obsah správne
z hľadiska nároku na priznanie nemajetkovej ujmy, pretože dôkazy potvrdzujú znehodnotenie vážností

autoraajehodielaH.V.akovýnimočnéhokameramanaauznávanéhoodborníkazdanejoblastí;čotvrdí
na s. 38 rozsudku aj súd I. inštancie. Právne posúdenie veci súdom spočíva v aplikácií hmotnoprávneho
predpisu alebo procesného predpisu nielen na zistený skutkový stav vyjadrený v rozhodnutí, ale aj v
súlades§157ods.2OSPsúduvedieajto,akovecprávneposúdiladbánapresvedčivosťodôvodnenia.
Súd v konaní na základe relevantných vyššie spomenutých dôkazov (odborných znaleckých posudkov a

výpovedí nezainteresovaných svedkov z príslušnej oblasti, ktorí sa aj podieľali na prácach s dokončením
jednotlivých častí diela - strihačka M. P. ako aj tvorcu hovoreného slova I. R.) tieto vyhodnotil v rozpore
s § 205 ods. 2 písm. f) OSP, kedy súd zistené skutočnosti a obsah týchto dôkazov pochádzajúcich
od nestranných znalcov a svedkov) vykladá prinajmenšom svojvoľne. Uplatnená náhrada nemajetkovej
ujmy je odvodená od výšky škody t.j. nezaplatenej autorskej a spočíva na preukázanej zníženej

autorskej vážností H. V., autora kameramanského diela. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akým
ďalšímresp.inýmspôsobomakopreukázanímzneváženiamenaautorakameramanskéhodiela(ktorýje
uvádzaný iba ako 2. kameraman alebo vôbec) a porušenia jeho autorského práva zo strany žalovaného
(doložené niekoľkonásobnými výpoveďami, listinami mnohými odbornými a znaleckými posudkami
subjektov z odborných kruhov) má byť ešte viac preukázaný vznik nemajetkovej ujmy (aj podľa súdu)

váženého a významného človeka a kameramana.
Nárok na zdržanie sa žalovaného s nakladaním l0 dielneho dokumentárneho filmu s názvom AMERIKA
odvysielaného v televízii VTV.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali tiež uloženia povinnosti žalovaného zdržať sa nakladania s
10-dielnym dokumentárnym filmom s názvom AMERIKA odvysielanom v televízií VTV v roku 1995.
Súd konštatuje a priznaním autorskej odmeny potvrdzuje, že autorské právo právneho predchodcu

žalobcov v 1. a v 2. rade bolo porušené, a preto mu vzniká aj právo na to. aby rušenie jeho autorského
práva bolo zakázané. V konaní bola z množstva listinných dôkazov predložená aj zmluva zo dňa
2.3.1995 medzi spoločnosťou VTV cable tv s.r.o. a žalovaným. Išlo o uzavretie zmluvy o vytvorení
autorského diela a jeho rozširovaní, ktorej predmetom bolo 10 dielov dokumentárneho filmu z USA.
Podľa tejto zmluvy na VTV cable tv s.r.o. neprešli autorské práva ani právo šíriť toto dielo. Toto právo

ostalo žalovanému a podľa technického posudku č.p. 29/2012 zo dňa 23.1.2013 znalca Ing. Miloša
Lukoviča všetky súdom vykonané časti diela majú pri mene a obchodnom mene žalovaného W.-W.
S., teda v konaní bolo preukázané, že výrobcom odvysielaného cyklu bol žalovaný, ktorého autorstvo
bolo v záverečných titulkoch identifikované copyrightovou doložkou W.-W. 1995. Už na základe vyššie
uvedeného je jednoznačné, kto je autorom diela, v ktorom je neoprávnene použité dielo právneho
predchodcu žalobcov v 1. a 2. rade, ku ktorému nie je zaplatená autorská odmena a ktorého výsledná

podoba znevažuje meno právneho predchodcu žalobcov v 1. a 2. rade uvádzaním ako 2. kameramana,
čo aj do budúcna poškodzuje jeho práva k dielu, ktorého kameramanská tvorivá časť a prislúchajúce
práva podľa § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 a § 14 ods. 1 Vzhľadom na to, že právny predchodca žalobcov
v 1. a 2. rade je na základe vykonaných dôkazov autorom jednej z tvorivých zložiek (obrazovo-
zvukovej v rozsahu cca 86%) filmového diela, prislúchajú mu v prípade porušenia jeho autorstva práva

ustanovené v § 32 ods. 1 AZ -... môže so domáhať najmä toho, aby rušenie jeho práva bolo zakázané...
Odôvodnenie súdu týkajúce sa zamietnutia uplatneného nároku na zdržanie sa s nakladaním sporného
diela argumentačne a právne neobstojí, pretože právne závery o tom, kto má alebo nemá v držbe alebo
dispozícií dielo opatrené copyrightovou doložkou, v ktorom žalovaný porušil práva právneho predchodcu
žalobcov v l. a 2. rade v zmysle ustanovení autorského zákona je irelevantné, nakoľko § 32 ods. 1

AZ má z hľadiska jeho výkladu jednoznačne aj prevenčný charakter. Právo šíriť dielo má žalovaný 50
rokov, práva z tohto diela patria po túto dobu žalobcom v l. a 2. rade (právnym nástupcom autora diela
neoprávnene použitého v diele, ktoré bolo predmetom sporu). Vzhľadom na ústavne neprimeranú a
neúmernú dĺžku súdneho konania a vzhľadom na rozsiahle, dostatočné a vyčerpávajúce dokazovanie,
na základe závažných právnych a procesných záverov dokazovania, nakoľko účastníci už nemajú čo

viac ďalej preukazovať, žalobkyňa v 1. rade navrhuje, aby odvolací súd v prípade posúdenia odvolania
akodôvodnéhorozhodolvýslovnevzmysleust.220OSP,zmenilrozsudoksúduI.inštancievnapadnutej
časti tak, že vyhovie návrhu aj v zamietnutej časti. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa v 1.
rade navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti jeho výroku II tak, že zaviaže žalovaného
na zaplatenie úroku z omeškania 17,6% ročne zo sumy 4.979,09 eura od 18.1.1997 do zaplatenia,

nemajetkovej ujmy vo výške 3.319,39 eura a určí, že žalovaný je povinný zdržať sa až do doby uzavretia
zmluvy so žalobcami v 1. a 2. rade akéhokoľvek nakladania s 10 dielnym dokumentárnym filmom s
názvom Amerika zachytenom na filmovom páse, ktorého obrazovo-zvukovú zložku autorsky vytvoril
H. V., zomrelý dňa XX.X.XXXX, v rámci expedície Amerika 92 a ktorý žalovaný neoprávnene prepísal
a použil na spracovanie 10 dielneho dokumentárneho cyklu s názvom Amerika I až X odvysielanom

televíziouVTVcabletvs.r.o.Žalobkyňav1.radesiuplatňujenáhradutrovkonaniavpodobezaplateného
súdneho poplatku za odvolanie a trov právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004
Z. z. (hodnota úkonu je vypočítaná zo zamietnutej sumy 3.319,39 eura) za 1 úkon právnej služby -
odvolanie žalobcu v 1. rade zo dňa 12.4.2016 á 121,17 EUR +20 % DPH, Ix rež. paušál á 8,58 EUR
+ 20% DPH, spolu vo výške 155,55 eura s DPH, ktorú žiadame uhradiť na účet právneho zástupcu

žalobcu v l. rade vedený v D. X. č.u.: XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

20.Odvolanieprotirozsudku č.k.15C15/2012-1108z15.marca2016podalžalovaný,včastiktorousúd
priznal žalobcom 4.979,09 eura titulom autorskej odmeny. Napadnutý rozsudok trpí vadami podľa § 205
ods.2písm.a),b),c),d)af)OSP.Namietanýmrozhodnutímbolporušenýčl.46ods.1ÚstavySlovenskej

republiky (ďalej len „ústava") a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V odvolaní udáva, že už rovných dvadsať rokov trvajúci neúnosne dlhý spor kradne čas i peniaze a
masívne ukrajuje z trpezlivosti každému, koho sa dotýka. Platí to o to viac, že jeho základ je (v protiklade
s tým, čo tvrdí okresný súd) právne veľmi jednoduchý a za niekoľko týždňov od podania žaloby. Na jeho
odôvodnenie by vtedy stačila jedna, maximálne dve strany právne kvalifikovaného textu.

K aktívnej vecnej legitimácii pôvodného žalobcu: Preskúmanie vecnej legitimácie súdom, či už aktívnej
alebo pasívnej je povinné vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010). Zistenie
nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby (III. ÚS 266/2014). Súd si svojuzákonnú povinnosť vo vzťahu k preskúmaniu vecnej legitimácie účastníkov na začiatku konania (ani
neskôr) nesplnil, žalovaný ho v priebehu uplynulých dvoch desaťročí v pravidelných intervaloch vyzýval,
aby tak urobil. Neúnavne konkretizoval, v čom vidí nedostatok aktívnej i pasívnej vecnej legitimácie

účastníkov. Žalovaný vidí nedostatok aktívnej vecnej legitimácie pôvodného žalobcu v nasledujúcich
skutočnostiach: V žalobe zo 6.3.1996 H. V. opísal rozhodujúce skutočnosti tak, že žiada majetkovú a
nemajetkovú ujmu za to, že žalovaný bez jeho zmluvného súhlasu predal jeho kameramanský výkon
(čo je podľa neho autorská činnosť) zapracovaný do cyklu filmov vyrobených v prvej polovici roku
1992 pre Slovenskú televíziu (ďalej aj „STV") súkromnej televíznej spoločnosti VTV. V žalobe výslovne

uviedol, že filmy, na ktorých výrobe sa v roku 1992 podieľal boli ,,bez súhlasu STV Bratislava, ktorá na
základe dohody z 13.3.1992 vykonáva autorské práva k filmovému dielu predané televíznej spoločnosti
VTV. Toto svoje tvrdenie neskôr zopakoval aj na pojednávaniach. O tom, že výkon autorských práv
k označeným filmom patrí Slovenskej televízii nebolo medzi pôvodnými účastníkmi konania sporné,
pretože to opakovane vyhlásil aj žalovaný (ktorý bol v rozhodujúcom čase interným zamestnancom
STV a bol režisérom spomínaných filmov). Svoje postavenie výrobcu potvrdila i samotná STV v liste

adresovanom okresnému súdu dňa 13.1.2000. Ochrana autorských práv vo vzťahu k filmovému dielu
bola a dones je založená na koncentrovanom výkone práv spoluautorov tohto diela prostredníctvom
výrobcu filmového diela. Expressis verbis to vyplýva z § 6 zákona č. 35/1965 Zb. - o literárnych,
vedeckýchaumeleckýchdielach(ďalejaj„Autorskýzákon"alebo„AZ"),podľaktoréhoautorsképrávona
filmové dielo ako celok vykonáva výrobca. Výlučným vykonávateľom autorských práv k filmovému dielu

je STV, pôvodný žalobca nedisponoval zákonným oprávnením domáhať sa ochrany svojich autorských
práv osobne a priamo, pretože aj keby mu akékoľvek originálne autorské práva patrili, v čase podania
žaloby nimi sám nijako nemohol narábať. Nevyhnutne ich totiž delegoval na STV. Právna veda podáva,
že zákonné zmocnenie pre koncentrovanie práv k dielu ako celku do rúk výrobcu filmového diela
je nutnosťou. Táto nutnosť je zrejmá z toho, že by inak mohlo (pre prípadné odchýlne predstavy

spoluautorov o spôsobe šírenia diela) dôjsť k vážnemu ohrozeniu šírenia filmového diela zo strany
autorov jednotlivých zložiek filmového diela. To by bolo v rozpore so spoločenským záujmom. Ak práva
k filmovému dielu ako celku vykonáva výrobca na základe zákonného zmocnenia, autori jednotlivých
zložiek filmového diela vo svojom mene a samostatne nemôžu voči tretím osobám ani vzájomne medzi
sebouiniciovaťsúdnekonanie,ktoréhopredmetomjeochranaichprávkfilmovémudielu,lebotietosvoje

oprávnenia odovzdali výrobcovi, a teda sú mimo ich dosah. Vecne aktívne legitimovaným subjektom
pre žalobu, v ktorej je namietané porušenie užívacích práv k filmovému dielu treťou osobou, alebo
niektorým zo spoluautorov filmového diela je výlučne výrobca, lebo tieto práva v rámci koncentrovaného
výkonu autorských práv (§ 6 AZ) prevzal ako legitímny delegát, a v mene autorov vystupuje voči
porušovateľom on. Autori jednotlivých zložiek filmového diela sa svojich práv môžu domáhať priamo

proti výrobcovi (pozri napr. W. W., Autorský zákon a predpisy souvisící, Panorama, Praha, 1982, str. 48 a
nasl.). Vyhlásenie pôvodného žalobcu v žalobe zo 6.3.1996 o tom, že vykonávateľom autorských práv k
filmovému dielu, ktoré je predmetom tohto konania je STV, je súčasne vyhlásením o tom, že Slovenskej
televízii odstúpil v súlade s § 6 AZ svoje práva k filmovému dielu. Pôvodný žalobca v žalobe neuvádzal
a ani inak nepreukazoval, že má zmocnenie od výrobcu (STV) ako jediného vykonávateľa autorských

práv, a že koná na základe takéhoto oprávnenia jeho menom. Vo vlastnom mene z vyššie uvedených
dôvodov konať nemohol! Z opísaných príčin aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby priamo proti
tretím osobám ani voči autorom jednotlivých zložiek filmového diela právny predchodca žalobcov nemal.
Výrobu filmov klasickou osvetlenou filmovou technológiou na celuloidový pás (akú použil aj - v tom
čase súkromný podnikateľ - H. V.) v roku 1992 mohol realizovať výlučne len štát, ktorý výkon týchto

právomoci v rozhodujúcom čase delegoval na STV. Vyplývalo to z v tom čase platného a účinného
Dekrétu prezidenta republiky č. 50/1945 Zb. - o opatreniach v oblasti filmu, ktorý v kogentnom § 1 ods. 1
tieto oprávnenia vyhradil výlučne štátu. Dekrét č. 50/1945 Zb. bol zmenený až zákonom č. 1/1996 Z. z.
- o audiovízii z 5.1.1996. Keďže súd pozná zákon, okresný súd musel o týchto legislatívnych pomeroch
vedieť, mal podľa nich teda aj rozhodovať. O to viac, že do spisu postupom času pribúdali aj listiny

z Národného centra pre audiovizuálne umenie Bratislava, z Ministerstva kultúry SR a z Ministerstva
vnútra SR. Tieto inštitúcie cez svoje písomné stanoviská na vyššie opísané legislatívne podmienky
jasne upozorňovali. S ich obsahom sa súd 1. inštancie oboznámil a konštatoval, že ich považuje za
preukazné (str. 25 - 26 napadnutého rozsudku). Z nepochopiteľných príčin, ale ďalej z nich nevyvodil
žiadne relevantné závery. Z tohto dôvodu je napadnutý rozsudok neodôvodnený a nepreskúmateľný

v takej zásadnej a konkrétnej otázke, na ktorú je upnutý aj verejný záujem, ako je otázka aktívnej
vecnej legitimácie pôvodného žalobcu. Odvolateľ poukázal na judikáty, na ktoré súd musí vo svojom
rozhodnutí reagovať relevantným výkladom vždy. Už len tá časť skutkového zistenia okresného súdu,
že žalobca H. V. v roku 1992 natáčal pre STV filmy, od ktorých odvodzoval svoje práva je vrchovatodostatočná pre záver, že STV je výrobcom filmov. V tom čase totiž nikto iný, než STV (štát) výrobcom
žalobou vymedzených filmov byť nemohol. Je bizarné si predstaviť i to, že by STV dala k dispozícii
H. V. vlastnú kamerovú súpravu spolu s obrovským balíkom filmovej suroviny (v dĺžke 10 kilometrov)

v celkovej hodnote za takmer 1 milión korún československých, pritom by s ním neuzatvorila žiadnu
zmluvu. To by bolo v histórii STV asi prvýkrát! Pretože súd neuviedol, na základe čoho dospel k záveru,
že medzi STV a H. V. nebola uzatvorená zmluva, mal by byť napadnutý rozsudok v tejto kľúčovej
otázke považovaný za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Ibaže, i keby tu nebolo žaloby, z ktorej
to vyplýva, ani výpovede žalovaného, ktorý v konaní uviedol, že on osobne, v tom čase ako riadny

zamestnanec STV, v mene STV túto štandardnú, formulárovú zmluvu vypĺňal a nadväzne ju za jeho
prítomnosti podpísal oprávnený zástupca STV aj H. V., tak okresný súd by mal rešpektovať aspoň zákon.
Zmluva o vytvorení diela podľa § 27 ods. 1 AZ, ale aj ďalšie zmluvy typovo upravené v AZ nemusia byť
uzavreté v písomnej forme. K ich uzavretiu postačuje ústna forma alebo konkludentné konanie (pozri
napr. komentár k § 27 ods. 1 AZ, Ekonomický a právny poradca podnikateľa, č. 15-16/1994, s. 34; ďalej
pozri: W. W., Autorský zákon a predpisy souvsící Komentár, Panorama, Praha 1982, s. 118). Listinami

bolo v konaní preukázané, že STV vydala na základe žiadosti H. V., proti jeho podpisu a na jeho meno
drahú kamerovú súpravu a filmovú surovinu. Tieto vecí po ukončení výroby filmov v teréne H. V. do
STV vrátil. Nadväzne sa v STV zapájal do dokončovacích prác, napríklad zúčastňoval sa tzv. svetelných
laboratórnych korekcií exponovaných filmov a robil aj ďalšie úkony, ktoré konkludentné konanie a teda
aj vznik zmluvy preukazujú. A naostatok: i keby vznikla taká neuveriteľne absurdná situácia, že by STV

opomenula uzatvoriť s kýmkoľvek z realizačného štábu, teda aj s H. V. zmluvu vo vzťahu k filmom,
ktoré v roku 1992 vyrábala, právne by to nijako nespôsobilo, že by STV stratila postavenie a oprávnenia
výrobcu. Znamenalo by to iba, že medzi STV a H. V. nevznikol právny vzťah zo zmluvy, ale z porušenia
právnej povinnosti. Nič by to však nemenilo na tom, že STV sa stala zo zákona výrobcom filmov.
Okresný súd vo svojich vyššie citovaných úvahách podsúva, že ak výrobcom nebola STV a filmy boli

predsa len vyrobené, výrobcom nemohol byť nikto iný ako zamestnanec STV, žalovaný. Bolo uvedené,
že v rozhodujúcom čase mohol byť výrobcom filmov vyššie vymedzenou technológiou zo zákona len
štát. Ak by ktokoľvek iný, napr. žalovaný, uzatvoril s H. V. zmluvu v postavení výrobcu, takáto zmluva
by pre rozpor so zákonom bola absolútne neplatná. V takom prípade by i žaloba upnutá k absolútne
neplatnej zmluve musela rešpektovať elementárny právny princíp, že každý z účastníkov neplatnej

zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 39, § 457 Občianskeho zákonníka). Inak
koncipovaná žaloba by musela byť zamietnutá.
K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného: Podľa § 33 ods. 4 AZ autorské právo na filmové diela trvá
50 rokov po uverejnení diela. Bolo už uvedené, že toto právo podľa § 6 AZ vykonáva výrobca, ktorým
je v tomto prípade Slovenská televízia. Zo vzájomnej súvislosti citovaných ustanovení AZ vyplýva, že

pôvodný žalobca mal v čase podania žaloby v roku 1996 právo osobne žalovať iba Slovenskú televíziu,
ktorej už v roku 1992 odstúpil svoje práva. Žalovať tretie osoby alebo autorov jednotlivých zložiek
filmového diela v roku 1996 mohla len Slovenská televízia, pretože v tom čase (a dodnes nezmenene)
práve ona vykonávala práva k filmom ako celku. V prípade neoprávneného použitia filmového diela
(čo je podľa žaloby predmetom aj tohto konania) totiž žaloba zo zákona musí hájiť práva autorov

všetkých zložiek filmového diela. Inak nemôže byť úspešná. V mene všetkých autorov mohla vystupovať
jedine STV. Z dôvodu, že žalovaným zo strany H. V. mohla byť jedine STV, žalovaný v tomto konaní
nie je pasívne vecne legitimovaný. Pretože okresný súd ani ex offo (§ 103 OSP), ani na základe
námietok žalovaného riadne nepreskúmal zásadnú otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, a k
tejto relevantnej a konkrétnej otázke nepodal ani ústavne súladný výklad, konanie zaťažil vadou, ktorej

následkom je, že žalovanému odňal možnosť konať pred súdom.
H. V. ako jeden z realizátorov filmového diela (kameraman) mohlo byť aktívne vecne legitimovaný ako
žalobca jedine v spore proti STV, aktívne vecne legitimovaným subjektom v spore voči tretím osobám a
autorom jednotlivých zložiek filmového diela, v ktorom by sa dôvodilo právami k filmovému dielu z roku
1992, mohla byť výlučne STV, pretože tá jediná mala zo zákona oprávnenie hájiť práva všetkých tvorcov

filmového diela spoločne. Spor, v ktorom by neboli uplatnené práva všetkých tvorcov konkrétneho
filmového diela by nemal šancu na úspech. Zákonná sudkyňa nemohla v tomto konaní nijako sama
posúdiť, či konkrétne dielo, o ktorom rozhodovala má znaky diela podľa ustanovení autorského zákona,
lebo toto dielo vôbec nevidela. Do konania sp. zn. 15C 15/2012 vstúpila v postavení zákonnej sudkyne
krátko pred vydaním rozsudku. Sama vytýčila dve pojednávania (27.10.2015 a 15.3.2016), na ktorých

nenariadila dokazovanie, počas ktorého by sa mohla oboznámiť s predmetom sporu, napr. premietaním
údajného diela na kazetách VHS a DVD nosičoch predložených žalobcami. Aj keby sudkyňa obsah
videokaziet VHS, alebo DVD nosičoch s rovnakým obsahom videla, nemohla by dospieť k opačným
záverom, ako sa o tejto otázke už za totožných skutkových okolností v tej istej fáze konania vyslovilzákonný sudca, ktorého vystriedala. Ten na strane 28 predchádzajúceho rozsudku zo dňa 22.10.2009
na margo dôkazov predložených žalobcami po opakovaných vzhliadnutiach obsahu kaziet a nosičov
vyslovil záver, že: Pokiaľ ide o odmenu za tvorivú činnosť autora nárokovanú si žalobcami podľa ust. § 12

AZ je potrebné uviesť, že súd aj v tejto časti zamietol návrh žalobcov z dôvodov, že žalobcovia v konaní
neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie základného predpokladu umožňujúceho právne uvažovať
o vzniku právneho nároku na autorskú odmenu a to, že jestvuje dielo ako výsledok tvorivej činnosti
autora. Na tomto hodnotení skutkového základu veci zákonný sudca zotrval aj po zrušení rozsudku z
22.10.2009 a po doplnení dokazovania znalcom, keď na pojednávaní dňa 11.10.2013 v rámci poučenia

účastníkov podľa § 118 ods. 2 OSP uviedol, že naďalej považuje za sporné všetky skutočnosti, ktoré
ako nepreukázané konštatoval vo svojom rozsudku č. k. 7C19/1996-585 z 22.10.2009 (str. 2 zápisnice).
Odvtedy do spisu nepribudli žiadne dôkazy, ktoré by tento právny záver mohli spochybniť. Z dôvodu,
že zákonná sudkyňa rozhodla vo veci, s ktorej predmetom sa zákonom predpokladaným spôsobom
nezoznámila,pričomnerešpektovalaaniprávnynázorzákonnéhosudcu,ktoréhokrátkopredvynesením
rozsudku vystriedala, v skutočnosti nevydala súdne rozhodnutie, ale tzv. „znalecké rozhodnutie", v

ktorom súd len deklaruje za svoj záver niekoho iného. To je v autorskom práve vylúčené. Napadnutý
rozsudok tým zaťažila vadami vymedzenými v kapitole č. 1 odvolania.
Dôkazvautorskompráve.Vžalobezo6.3.1996pôvodnýžalobcaakorozhodujúcidôkazoexistenciijeho
autorského diela a o tom, že toto dielo bolo neoprávnene použité žalovaným, súdu ponúkol projekciu
vysielacích pásov od VTV cable tv s.r.o. BRATISLAVA. Takýto dôkaz (vysielacie pásy od VTV) však

do spisu ani so žalobou, ani neskôr nezaložil, preto sa súd v tomto konaní nemohol ani presvedčiť o
existencii tohto diela ani o jeho neoprávnenom vysielaní v televízii VTV, čo malo byť údajne v dňoch
23.12.1995 až 31.12.1995. Naopak, okresnému súdu namiesto profesionálnych vysielacích pásov z
televízie VTV podstrčil amatérsku videokazetu typu VHS s neznámym obsahom, ktorý vraj sám nahral
a o ktorom sa vyjadroval znalec Ing. Miloš Lukovič, pred súdom uviedol toto: Záznam na VHS kazete,

priloženej k spisu, pozostáva z krátkych, vybraných častí záznamov dokumentárneho cyklu. Ide teda o
neautentický záznam útržkov, vyhotovený zrejme za účelom skráteného podania informácie, preto bol
tento záznam z ďalšieho skúmania vylúčený - pozri znalecký posudok Ing, Lukoviča v spise. Čiže, dôkaz,
ktorý súdu predložil pôvodný žalobca nebol spôsobilý znaleckého posúdenia. Aby od nespôsobilého
dôkazu odviedli pozornosť súdu, účastníci na strane žalobcu do spisu postupne (výrazne po lehotách

premlčania) založili ďalšie videokazety VHS, ktoré v dátovej časti neobsahujú žiadne údaje potrebné pre
identifikáciu obsahu, času vyhotovenia tohto obsahu, zdroja pôvodu nahrávky, atď. Neskôr obsah kaziet
VHS nahrali aj na digitálne dátové nosiče typu DVD a tie (so zámerom ešte viac zamotať konanie) do
spisu založili tiež. Pochopiteľne, ani cez ne nie je možné určiť, či je na nich filmové dielo vytvorené v roku
1992 za účasti H. V., ani to, či do diela bolo žalovaným zasiahnuté, alebo či bolo vysielané v televízii

VTV v roku 1995. Namiesto toho, aby súd trval na predložení žalobcom v žalobe vymedzeného dôkazu
vysielacích pásov od VTV a v prípade ich nepredloženia žalobu zamietol, nechal sa vmanipulovať do
hry žalobcov s pofidérnymi videokazetami typu VHS a DVD nosičmi.
Pôvodný žalobca už v žalobe tvrdil, že porušenie svojich práv videl priamo vo vysielaní televízie
VTV, tvrdil tiež, že porušenie preukáže vysielacími pásmi z VTV, avšak tie súdu nedodal. Zákon mu

vytváral možnosti získať a súdu predložiť takto kvalifikovaný dôkaz, on však podľa zákona nepostupoval,
namiesto toho sa pokúšal preniesť ťarchu zo svojich zlyhaní na žalovaného. Odvolateľ poukázal na
rozsudok v predmetnej veci č.k. 7C/19/1996-585 z 22.10.2009, kde zákonný sudca svoje závery k
týmto dôkazom na strane 29 zhrnul..., že žalobcami predložené VHS a DVD nosiče obsahujúce údajné
dielo žalovaného vytvorené pre VTV súd považoval za nepreukazné, pričom sa stotožnil s námietkami

žalovaného, že z nahrávok nie je možné zistiť, či sú autentickou a hodnovernou kópiou jeho diela
vytvoreného pre VTV, kedy boli nabraté, odkiaľ tieto nahrávky pochádzajú, či v tejto podobe boli vôbec
vytvorené, kým boli vytvorené, či boli v tejto podobe niekedy odvysielané a tak ich obsah bol pre súd
nepresvedčivý. Rozsudok č. k. 7C/19/1996-585 z 22.10.2009 nebol zrušený pre nedostatočne vykonané
dokazovanie, chybné skutkové zistenia, ale pre procesný nedostatok, nepoučení účastníkov podľa § 118

ods. 2 OSP. Len čo uznesením č. k. 23Co/150/2011-765 zo 14.12.2011 Krajský súd v Trnave, viazaný
právnym názorom dovolacieho súdu, zrušil tento rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie, zákonný
sudca (JUDr. Ilavský) poveril znalca Ing. Miloša Lukoviča vypracovaním znaleckého posudku a na
pojednávaní dňa 12.4.2013 ho aj vypočul k hotovému posudku. Ing. Lukovič uviedol, že nemôže potvrdiť,
že materiál na nosičoch je autentickým materiálom vysielaným vo VTV, prípadne, či ide o jeho kópiu,

lebo nemal k dispozícii materiál, ktorý slúžil na vysielanie v televízii VTV, že k VHS ku kazetám by
musel dostať aj zariadenie, na ktorom boli nahrávky vyhotovené a zároveň by to zariadenie malo mať
takúto funkciu, aby dokázal určiť čas vyhotovenia nahrávok na VHS kazetách, preskúmaním týchto
nosičov nevie určiť, kedy a či vôbec bol ich obsah vysielaný televíziou. Na nasledujúcom pojednávaníkonanom11.10.2013zákonnýsudcapoučilprítomnýchpodľa§118ods.2OSPstým,žeuviedolcelýrad
okruhov, ktoré napriek vykonanému znaleckému dokazovaniu naďalej považuje za sporné. Medzi stále
nepreukázané zaradil všetky „skutočnosti, ktoré súd konštatoval ako nepreukázané vo svojom rozsudku

č. k. 7C/19/1996-585 zo dňa 22.10.2009" (strana 2 zápisnice). Na ďalšie pojednávanie dňa 22.11.2013
okresný súd opäť predvolal ako svedka bývalého generálneho riaditeľa televízie VTV JUDr. L. P.. JUDr.
P. pôsobil na čele tejto televízie práve v čase, kedy malo dôjsť k porušeniu práv H. V.. V prítomnosti
tohto svedka súd znovu vykonal dokazovanie premietaním obsahu VHS kaziet a totožného obsahu DVD
kotúčov. V rámci výsluchu svedok uviedol, že obsah VHS kaziet a diskov DVD nie je totožný s tým, čo

televízia VTV kedykoľvek vysielala. Ďalej opísal možnosť manipulácie s nahrávkami na VHS kazetách
a novších typoch dátových nosičov. Poukázal na to, že podobné znaky manipulácie badať aj v obsahu
kaziet a dátových nosičov, ktoré videl. Žalovaný vo svojej výpovedi spochybnil obsah nosičov VHS a
DVD a uviedol, že to, čo počas pojednávania videl na kazetách VHS a DVD nosičoch nie je jeho dielo,
nikdy takéto dielo nevytvoril a televízii VTV nikdy neponúkol na vysielanie také dielo, v ktorom by použil
obraz nasnímaný H. V..

Znalecké posudky v tomto konaní. Vypracovaním prvého znaleckého posudku súd poveril Ing. Miloša
Lukoviča.AkopoukázalžalovanýoznaleckomposudkuIng.Lukovičasavyjadrilužvzačiatkuodvolania.
Druhý znalecký posudok nechal okresný súd vypracovať Václavovi Macekovi, ktorého meno sa v tomto
konaní objavilo predtým už niekoľkokrát. Prvýkrát bolo meno Václava Maceka uvedené na posudku,
ktorý si uňho objednali a súdu z vlastnej iniciatívy predložili žalobcovia. Tento posudok bol vypracovaný

na základe neosvedčených kaziet VHS a nosičov DVD, okresný súd k nemu v predchádzajúcom
rozsudku na strane 29 uviedol toto: „Nakoľko aj žalobcami predložené posudky vystavené pánom
prof. Václavom Macekom, CSc a p. Štefanom Komorným, ArtD. vychádzali z takýchto rozmnoženín
dvojnásobne nepriamych nepresvedčivých dôkazov, súd ani na takéto dôkazy neprihliadol. Možnosť
vyjadriť sa k úmyslu okresného súdu ustanoviť vo veci znalca Václava Maceka dostali účastníci podľa

§ 127 ods. 1 OSP na pojednávaní dňa 22.11.2013, potom ako ho navrhli vymenovať za znalca ex
offo žalobcovia (str. 8 zápisnice). Žalovaný vtedy predniesol, že sú tu okolnosti, ktoré vzbudzujú
pochybnosti o nezaujatosti Václava Maceka. Uviedol, že táto osoba nemá dostatočnú aprobáciu na
potrebný znalecký úkon, pričom nie je ani zapísaný v zozname znalcov. Bez toho nemožno bezpečne
ustáliť ani odbor a odvetvie, v ktorom by mohol byť spôsobilý podávať znalecké posudky. Zaznela aj

námietka, že posudok nebude mať pre vec žiadnu výpovednú hodnotu, pretože bude vypracovaný na
základepodkladov(VHSkazetyaDVDnosiče),ktorýchobsahnijakoniejeosvedčenýasúajpodľasúdu
nepreukazné a nepresvedčivé. Napriek vyššie uvedenému, ten istý zákonný sudca, ktorý tieto dôkazy
vytrvalo odmietal, uznesením č. k. 15C/15/2012-1033 z 9.9.2014 prekvapivo poveril Václava Maceka,
aby na základe „dvojnásobne nepriamych nepresvedčivých dôkazov" vypracoval znalecký posudok.

Z týchto príčin je postup súdu a jeho uznesenie o poverení znalca zmätočné a nepreskúmateľné.
Uznesenie č. k. 15C/15/2012-1033 z 9.9.2014, ktorým bol za znalca ustanovený Václav Macek, ako
aj samotný znalecký posudok ním vypracovaný sú navyše nezákonné z dôvodu nedodržania zákonom
stanovených podmienok ustanovenia za znalca. Nevyslovil súhlas s ustanovením za znalca podľa § 15
ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a nezložil pred súdom ani sľub

podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona. Osoba nezapísaná do zoznamu znalcov bez toho nemôže vykonať
znalecký úkon. Pokiaľ ide o obsah poverenia pre znalca, súd je zo zákona povinný položiť znalcovi len
skutkové otázky a vyvarovať sa otázok, ktoré sa vzťahujú na právne posúdenie predmetu znaleckého
posudku. Hneď prvá úloha, ktorú znalcovi v uznesení č. k. 15C/15/2012-1033 z 9.9.2014 okresný súd
stanovilje,abyznalecurčil,či„obrazovo-zvukovýzáznamnakazetáchVHSmáznakykameramanského

diela". Určovať pojmové znaky diela je výhradnou úlohou súdu, nie znalca. Tým, že Václav Macek
mal ako znalec riešiť úlohy, ktoré sú vylúčené zo znaleckého dokazovania je jeho znalecký posudok v
tomtokonaníneprípustný.Nanedostatkyznaleckéhopovereniaaobsahuznaleckéhoposudkužalovaný
na pojednávaní dňa 27.10.2015 (str. 9 zápisnice, pozri aj str. 34 napadnutého rozsudku) upozornil v
konaní pred súdom prvej inštancie aj novú zákonnú sudkyňu, no okresný súd sa týmito námietkami

kvalifikovane vôbec nevysporiadal. Ak znalca Václava Maceka poveril určiť, obrazovo-zvukový záznam
na kazetách VHS má znaky kameramanského diela, v tejto časti je uznesenie o poverení znalca č.
k. 15C/15/2012-1033 z 9.9.2014 nezákonné, ale aj zmätočné a nepreskúmateľné. Pojem „obrazovo-
zvukový záznam" nepoznal žiadny autorský zákon, ktorý nasledoval po zákone č. 35/1965 Zb., pritom
ich bolo niekoľko. Nie totožný, no jazykovo blízky pojem zvukovo-obrazový záznam, ktorý bol u nás do

autorského práva zavedený až autorským zákonom č. 618/2003 Z. z, 1. januára 2004. Podľa odboru
autorského práva a kinematografie Ministerstva kultúry SR: Audiovizuálne dielo ako predmet autorského
práva je nevyhnutné odlišovať od zvukovo-obrazového záznamu, čo vyplýva priamo z ich legálnych
definícií, ako aj z obsahu práv, ktoré sa na tieto predmety upínajú. Kým k audiovizuálnemu dielu saviažu osobnostné i majetkové práva autorov, k zvukovo-obrazovému záznamu vznikajú len výlučné
práva výrobcu, ktoré sú upravené v § 66 zákona č. 618/2003 Z. z. Pokiaľ ide o pojem „kameramanské
dielo " použitý súdom v otázkach pre znalca, treba uviesť, že ide o autorskoprávny nezmysel. Takýto

pojem nepoznal ani zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach, ale do
autorského práva u nás nebol zavedený žiadnym ani z nasledujúcich troch autorských zákonov dodnes.
Kameramanský výkon nemôže byť samostatným autorským dielom, preto ho ani nemožno legislatívne
samostatne vyčleniť. Pretože celé znalecké poverenie vo všetkých štyroch bodoch ukladá znalcovi riešiť
otázky v súvislosti s obrazovo-zvukovým záznamom a kameramanským dielom, toto poverenie je ako

celok nezákonné, zmätočné a nepreskúmateľné. Pretože okresný súd nezaložil napadnutý rozsudok na
pre vec významných záveroch znaleckého posudku Ing. Lukoviča, pričom nekriticky sa podriadil obsahu
nezákonného, neprípustného, nekvalifikovaného a nepreskúmateľného znaleckého posudku Václava
Maceka, svoj postup a namietané rozhodnutie zaťažil vadami vymedzenými v kapitole č. 1 odvolania.
O petite a premlčaní práv. V žalobe zo 6.3.1996 pôvodný žalobca H. V. petit vymedzil tak, že z dôvodu
porušenia svojich autorských práv žalovaným žiada okrem zákazu narábať s dielom, aby mu súd priznal

spolu 250 000,- Sk ako majetkovú a nemajetkovú ujmu. Nemajetkovú ujmu v rámci tejto sumy stanovil
na 100.000,- Sk a majetkovú ujmu na 150 000,- Sk (pozri str. 2 žaloby). Zákon č. 35/1965
Zb. - o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach upravuje otázku nárokov z porušenia autorského
práva osobitne a ucelene v § 32 (k tomu pozri aj W. W., Autorský zákon a predpisy souvisící Komentár,
Panorama, Praha, 1982, str. 131 a nasl.). Z toho, že pôvodný žalobca sa dožadoval nemajetkovej a

majetkovej ujmy za porušenie práva jednoznačne vyplýva, že svoju žalobu postavil na odškodňovacom
inštitúte § 32 AZ. Platí to bez ohľadu na to, či k uplatnenému nároku súdu predložil akúkoľvek, hoci aj
chybnú právnu kvalifikáciu, alebo žalobu právne nijako nekvalifikoval, pretože, ako to uviedol aj okresný
súd, účastníci nie sú povinní právne špecifikovať svoje nároky, lebo to je povinnosťou súdu (str. 42
napadnutého rozsudku). K pripusteniu zmeny petitu uznesením č. k. 7C/19/1996-476 z 24.3.2009 došlo

potom, čo okresný súd v zápisnici z 29.1.2009 žalobcom uložil, aby uviedli jasne, čo žiadajú. Urobili
tak v písomnom podaní právneho zástupcu žalobkyne 1. z 11.2.2009. K tomuto podaniu sa pripojil aj
žalobca 2., čo na tomto podaní potvrdil aj svojim podpisom. Zo spresňujúceho výkladu žalobcov v tomto
podaní vyplýva, že nimi uplatnená suma 8.298,48 eura (250 000,- Sk) pozostáva zo sumy 4.979,09 eura
(150 000,-Sk) odmeny autora za tvorivú činnosť a zo sumy 3.319,39 eura (100 000,- Sk) primeraného

finančnéhozadosťučinenia,„nakoľkoporušenímautorskéhoprávaichpredchodcuvzniklazávažnáujma
nemajetkovej povahy." Už teraz, keď porovnáme petit z roku 1996 s petitom, ktorý pripustil okresný súd
24.3.2009 je zrejmé, že pôvodne uplatnenú majetkovú ujmu v čiastke 150.000,- Sk žalobcovia v novom
petitevylúčiliavplnomrozsahuzamenilizaautorskúodmenuvtotožnejčiastke4.979,09eura(150000,-
Sk). Takúto zmenu petitu pripustil okresný súd trinásť rokov po začatí konania a rozsudok v merite veci

vydal dvadsať rokov od začatia konania. Nijako pritom neprihliadol na opakované námietky premlčania
a nijako nezohľadnil ani to, že pôvodný titul „majetková ujma" už v petite nie je, ale bol nahradený titulom
„autorská odmena", na ktorý sa vzťahujú celkom iné skutkové okolnosti a z toho dôvodu sa v súdnom
konaní rieši na úplne inom skutkovom a právnom základe. Na túto okolnosť žalovaný upozornil okresný
súd aj písomne svojim podaním zo 7.5.2009. Písomným podaním z 2.12.2013 žalobcovia súdu oznámili,

že žalobou, ako viackrát deklarovali, nejde o finančné zadosťučinenie za nezákonné použitie diela, a
tým porušenie autorských práv ich právneho predchodcu žalovaným. Zotrvávajú na pôvodnom návrhu
primeraného zadosťučinenia za použitie autorského diela. Týmto podaním nielenže popreli skutkový
základ (nároky z porušenia autorského práva), na ktorom stála pôvodná žaloba i súdom pripustená
zmena petitu z 24.3.2009, ale za štandardné (teda nie nezákonné) použitie diela žiadajú primerané

zadosťučinenie, čo je podľa § 32 AZ celkom vylúčené. Tým, že súd konal a rozhodoval o procesných
úkonoch žalobcov týkajúcich sa petitu nesústredene, ďalej tým, že takto nesústredene riešil aj námietky
žalovaného o zmenách petitu či o premlčaní, a vydal rozsudok, v ktorom na vyššie načrtnuté okolnosti
reflektovalzmätočne,svojemeritórnerozhodnutiezaťažilvadamivymedzenýmivkapitoleč.1odvolania.
Na trestný čin sa neprihliada?

Žalovaný počas tohto konania opakovane upozorňoval súd, že žalobcovia sa v tomto konaní dožadujú
plnenia z činnosti, ktorá je protiprávna a založil aj uznesenia policajného orgánu so sídlom Ružinov -
západ, Bratislava H., č. CTS; ORP 76/99 zo dňa 30.1.1999 a ČTS: ORP - 76/99 z 11.9.2000, v ktorých
bolo ustálené, že H. V. sa tohto trestného činu dopustil. Trestné stíhanie proti nemu však bolo zastavené,
pretože dňa 31.3.2000 zomrel. Žalovaný taktiež pripomenul súdu, že by bolo v rozpore s účelom a

zmyslomsúdnehokonaniavyjadrenomv§1OSP,kebyprivýkonespravodlivostisúdposkytovalochranu
nárokom, ktoré sú upnuté k trestnému činu, čím by súčasne trestal stranu, ktorá zákon rešpektuje.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka: výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie (...) byť v rozpore s dobrými mravmi. Tým, že súd v rámci rozhodovania o meriteveci neprihliadol na skutočnosť, že nárok uplatnený má pôvod v trestnom čine H. V., pričom vo výroku
rozsudku zvýhodnil osobu (jeho právnych nástupcov), ktorá spáchala spoločensky nebezpečný čin a
umožnil mu mať prospech z vlastného protiprávneho konania, spreneveril sa zmyslu a účelu výkonu

spravodlivosti a porušil § 1 OSP, porušil aj princípy spravodlivého súdneho konania zaručené každému v
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Svoje rozhodnutie tým zaťažil aj vadami vymedzenými v kapitole č. 1 odvolania.
Tým, že bez ohľadu na medzinárodne rešpektovaný autorskoprávny princíp o spoluautoroch filmového
diela a o ich autorskoprávnej ochrane, právnou ekvilibristikou cez Rambruchovu formulu a v rozpore

s princípmi medzinárodného i domáceho (autorského) práva kreoval také práva kameramanovi, ktoré
mu žiadny autorský zákon nepriznáva. Takýmto postupom a rozhodnutím porušil princípy spravodlivého
súdneho konania zaručené každému v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Svoje meritórne rozhodnutie tým zaťažil aj
vadami vymedzenými v kapitole č. 1 odvolania.
O odňatí možnosti konať pred súdom. Prvoinštančný súd na strane 44 napadnutého rozsudku traktuje,

že: v závere dodáva, že sa riadil aj právnym názorom Najvyššieho súdu SR, keď účastníkov konania
pred ukončením dokazovania poučil a ďalej postupoval v zmysle § 118 OSP. Ďalej okresný súd
výslovne tvrdí, že: „ V zmysle toho uviedol, čo považuje za nesporné a sporné Tieto tvrdenia súdu I.
inštancie nie sú pravdivé. Bolo už uvedené, že zákonná sudkyňa JUDr. Hosťovecká túto vec prevzala
po predchádzajúcom zákonnom sudcovi JUDr. Ilavskom niekedy minulý rok a odvtedy nariadila dve

pojednávania. Ani jedna zo zápisníc spísaných na pojednávaniach uskutočnených JUDr. Hosťoveckou
(27.10.2015, 15.3.2016) nedáva podklad pre záver, že si súd I. inštancie splnil svoju procesnú povinnosť
v zmysle § 118 ods. 2 OSP. Pri výmene zákonného sudcu nestačí, ak práva podľa § 118 ods. 2 OSP
účastníkom poskytol predchádzajúci zákonný sudca. Najmä, ak tak urobil už pred rokmi, pričom konanie
pokračovalo vykonávaním ďalších dôkazov. V osobe nového zákonného sudcu totiž do konania vstupuje

odlišná ľudská bytosť prinášajúca svoje skúsenosti, vedomosti, osobné a profesijné vlastnosti, čo pre
vedenie a výsledok konania neraz znamená zásadný obrat. Tak to bolo aj v tomto prípade. Posledné
poučenie podľa § 118 ods. 2 OSP dostali účastníci v tomto konaní od zákonného sudcu JUDr. Ilavského
napojednávaní11.10.2013.Nanasledujúcichpojednávaniachaždovynesenianapadnutéhorozsudkuv
konaní nebolo zákonom predpokladaným spôsobom preukázané nič, čo by spornosť uvedených otázok

odstránilo. Z tohto dôvodu bolo legitímne očakávať, že rozhodnutie bude tento právny stav rešpektovať.
Zákonná sudkyňa JUDr. Hosťovecká však napriek tomu dospela k iným záverom, pričom nedodržala
postup podľa § 118 ods. 2 OSP, a účastníkov neoboznámila s tým, ktoré právne významné tvrdenia
považuje ona za zhodné, ktoré právne významné tvrdenia zostali sporné. Iba bez ďalšieho vydala
prekvapivé rozhodnutie. Úkony podľa § 118 ods. 2 totiž patria vždy na začiatok pojednávania hneď

potom, ako sudca vykonal na konci pojednávania dňa 27.10.2015 zriekli toho, aby sudkyňa zdĺhavým
čítaním oboznamovala prítomných o všetkom vykonanom dokazovaní nijako nevyplýva, že sa zriekli
aj svojho práva poznať, ktoré právne významné tvrdenia účastníkov považuje nová zákonná sudkyňa
za zhodné, ktoré právne významné tvrdenia zostali sporné, a nevyplýva ani to, že sa zriekli práva
poznať náhľad sudcu na ďalší postup a tomu prispôsobovať uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných

oprávnení. Tým, že okresný súd po výmene zákonného sudcu nedodržal postup podľa § 118 ods. 2 OSP,
konanie zaťažil totožnými procesnými chybami, ktoré boli dôvodom pre zrušenie predchádzajúceho
rozsudku.
S prihliadnutím na všetko, čo bolo uvedené vyššie žiadame odvolací súd, aby po preskúmaní odvolania
rozsudok č. k. 15C/15/2012-1108 z 15.3.2016 podľa § 221 ods. 1 a 2 OSP zrušil a vec vrátil Okresnému

súdu v Galante na ďalšie konanie a rozhodnutie.

21. Vyjadrenie sa k odvolaniu žalobkyne č. 1 z 12.4.2016. K odvolaniu žalobkyne č. 1 z 12.4.2016
proti rozsudku Okresného súdu v Galante (ďalej len „okresný súd") č. k. 15C/15/20I2-1108 z 15.3.2016
predložil žalovaný vyjadrenie: 1) Všetky odvolacie námietky žalobkyne č. 1 proti rozsudku Okresného

súdu v Galante č. k. 15C/15/2012-1108 z 15.3.2016 sú celkom nezmyselné z dôvodu, že okresný súd
už dvadsať rokov koná s účastníkmi bez aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. Toto konanie vo veci
samej nemalo byť ani začaté a súd mal žalobu odmietnuť. 2) Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobkyne
č. 1 proti rozsudku Okresného súdu v Galante č. k. 15C/15/2012-1108 uvedené v odvolaní z 12.4.2016,
tie by právne nijako neobstáli ani v prípade, že by sa spor viedol medzi vecne riadne legitimovanými

účastníkmi. Žalobkyňa č. 1 napríklad brojí proti nepriznaniu nemajetkovej ujmy. Ako sme na to už
upozornili v odvolaní zo 6.5.2016, okresným súdom pripusteným návrhom na zmenu petitu účastníci
na strane žalobcu priznanie nemajetkovej ujmy sami celkom vylúčili. Z toho, že pôvodný žalobca sa
dožadoval nemajetkovej a majetkovej ujmy za porušenie práva jednoznačne vyplýva, že svoju žalobupostavil na odškodňovacom inštitúte § 32 AZ. Platí to bez ohľadu na to, či k uplatnenému nároku
súdu predložil akúkoľvek, hoci aj chybnú právnu kvalifikáciu, alebo žalobu právne nijako nekvalifikoval,
pretože, ako to uviedol aj okresný súd, účastníci nie sú povinní právne špecifikovať svoje nároky, lebo

to je povinnosťou súdu (str. 42 napadnutého rozsudku). K pripusteniu zmeny petitu uznesením č. k.
7C/19/1996-476 z 24.3.2009 došlo potom, čo okresný súd v zápisnici z 29.1.2009 žalobcom uložil, aby
uviedli jasne, čo žiadajú. Urobili tak v písomnom podaní právneho zástupcu žalobkyne 1. z 11.2.2009.
K tomuto podaniu sa pripojil aj žalobca č. 2., čo na tomto podaní potvrdil aj svojim podpisom. Zo
spresňujúceho výkladu žalobcov v tomto podaní vyplýva, že nimi uplatnená suma 8.298,48 eura (250

000,- Sk) pozostáva zo sumy 4.979,09 eura (150 000,- Sk) odmeny autora za tvorivú činnosť a zo sumy
3.319,39 eura (100 000,- Sk) primeraného finančného zadosťučinenia, „porušením autorského práva
ich predchodcu vznikla závažná ujma nemajetkovej povahy'' - str. 4 podania žalobcov. Podľa Krátkeho
slovníka slovenského jazyka (Veda, Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1989, str. 253, 537), slovo „odmena"
znamená „odplata za istú činnosť, službu a pod." a slovo „zadosťučinenie" znamená „náprava krivdy",
„satisfakcia". Už teraz, keď sa porovná petit z roku 1996, ktorý pripustil okresný súd 24.3.2009 je zrejmé,

žepôvodneuplatnenúmajetkovúujmuvčiastke150000,-Skžalobcoviavnovompetitevylúčiliavplnom
rozsahu zamenili za autorskú odmenu v totožnej čiastke 4.979,09 eura (150 000,- Sk). Takúto zmenu
petitu pripustil okresný súd trinásť rokov po začatí konania a rozsudok v merite veci vydal dvadsať rokov
od začatia konania. Nijako pritom neprihliadol na opakované námietky premlčania a nijako nezohľadnil
ani to, že pôvodný titul „majetková ujma" už v petite nie je, ale bol nahradený titulom „autorská odmena",

na ktorý sa vzťahujú celkom iné skutkové okolnosti, a z toho dôvodu sa v súdnom konaní rieši na
úplne inom skutkovom a právnom základe. Je to zarážajúcejšie o to viac, že na túto okolnosť žalovaný
upozornil okresný súd aj písomne svojim podaním zo 7.5.2009.
Tu sa však príbeh petitu nekončí. Písomným podaním z 2.12.2013 žalobcovia okresnému súdu oznámili,
že: „ žalobou, ako viackrát deklarovali, nejde o finančné zadosťučinenie za nezákonné použitie diela, a

tým porušenie autorských práv ich právneho predchodcu žalovaným. Zotrvávajú na pôvodnom návrhu
primeraného zadosťučinenia za použitie autorského diela". Týmto podaním nielenže popreli skutkový
základ (nároky z porušenia autorského práva), na ktorom stála pôvodná žaloba i súdom pripustená
zmena petitu z 24.3.2009, ale za štandardné (teda nie nezákonné) použitie diela žiadajú primerané
zadosťučinenie, čo je podľa § 32 AZ celkom vylúčené. Okresný súd ani na toto spresňujúce podanie

žalobcov nijako nereagoval. Tým, že okresný súd konal a rozhodoval o procesných úkonoch žalobcov
týkajúcich sa petitu nesústredene, ďalej tým, že takto nesústredene riešil aj námietky žalovaného o
zmenách petitu či o premlčaní a vydal rozsudok, v ktorom na vyššie načrtnuté okolnosti reflektoval
zmätočne, svoje meritórne rozhodnutie zaťažil vadami vymedzenými v kapitole č. 1 odvolania. 3) Pokiaľ
ide o dožadovanie sa žalobkyne č. 1 o vydanie zákazu nakladania s akýmsi dokumentárnym cyklom

vysielaným v televízii VTV, k tomu uvádza: Nad rámec toho, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
v elementárnych otázkach tohto sporu, to znamená, že nepreukázali ani existenciu akéhokoľvek
autorského diela svojho právneho predchodcu, treba uviesť, že podľa autorského zákona č. 35/1965 Zb.
je filmové dielo dielom viacerých autorov vytvárajúcich jednotlivé zložky tohto diela (pozri napríklad § 6
zákona č. 35/1965 Zb.). Autorské právo k filmovému dielu v mene autorov jednotlivých zložiek filmového

diela vykonáva jeho výrobca ako celok (tzv. koncentrovaný výkon autorských práv). Z týchto príčin by
iba výrobca mohol žiadať o zákaz nakladania s filmovým dielom. V tomto konaní bolo preukázané, že
výrobcom filmov vyrábaných v roku 1992 (od ktorých žalobcovia odvodzujú svoje práva) mohol byť iba
štát, ktorého menom konala Slovenská televízia. Navyše, ak žalobcami označené dokumentárne filmy
vysielala súkromná televízia VTV, zákaz nakladania s filmovým dielom mal byť smerovaný voči nej.

22. Vyjadrenie žalobkyne v 1. rade k odvolaniu žalovaného zo dňa 6.5.2016. Odvolanie žalovaného
datované je formálne nesprávne a v rozpore so základnými ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP") upravujúce náležitosti inštitútu odvolania. Okresný súd Galanta vydal dňa
15.3.2016 rozsudok, v ktorom rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom sumu 4.979,09

eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením žalovaného voči jednému zo žalobcov
zaniká povinnosť žalovaného voči druhému žalobcovi v rozsahu tohto plnenia („výrok I"), vo zvyšnej
časti súd návrh zamietol („výrok II"), o náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozsudku, („výrok III"). Z odvolania žalovaného v jeho časti 3 označenej ako návrh výroku rozhodnutia
nevyplýva, v akom rozsahu ho napáda a žiada zrušiť, práve naopak, žalovaný žiada odvolací súd, aby

zrušil napádaný rozsudok v celom rozsahu (teda aj v rozsahu, v ktorom z pohľadu žalovaného bol
tento úspešný, rovnako tak výrok III., kde súd uviedol ako rozhodne o trovách konania a v odôvodnení
rozsudku aj riadne zdôvodnil), čo je výslovne právny nezmysel a odvolanie žalovaného trpí základnými
formálnymi vadami v zmysle § 205 ods. 1 OSP. Žalovaný sa v podanom odvolaní namiesto jasnéhoa stručného odôvodnenia vád konania v zmysle § 205 ods. 2 OSP (ak také z pohľadu irelevantnej
argumentácie žalovaného vôbec sú) zaoberá tým, koľko strán má písomné vyhotovenie rozsudku
(zcela logicky je rozhodnutie vyhotoveným obšírne, nakoľko súdny spor trvá viac ako 20 rokov).

Opakovanými tvrdeniami žalovaného v jeho odvolaní sa nielen konajúci súd, ale v predchádzajúcich
odvolacích konaniach aj nadriadené súdy už zaoberali a vysporiadali (opakované napádanie aktívnej
a pasívnej legitimácie v 20-ročnom súdnom spore nie je na mieste). Rovnako tak právne neobstojí
spochybňovanie záverov z vypracovaných znaleckých posudkov (napr. posledný znalecký posudok
prof. Václava Maceka, Csc,) ktorý žalovaný spochybňuje jednak z pohľadu pravdivosti VHS a DVD

nosičov, ktoré boli podkladmi na vypracovanie znaleckých posudkov (autenticita VHS a DVD nahrávok
bola iným samostatným znaleckým posudkom č. 29/2012 od Ing. Miloša Lukoviča potvrdená, čo
žalovaný zámerne prehliada), alebo ničím relevantne nepodložené účelové tvrdenia žalovaného o
údajnej pochybnosti k zaujatosti znalcov. Námietku zaujatosti nevzniesol žalovaný v konaní ani sa
neodvolal proti uzneseniu o ustanovení znalca. Žalovaný v konaní nevyužil procesné možnosti, ktoré
poskytuje OSP. Už len preto je jeho argumentácia nedôvodná. Za azda argumentačne najkurióznejší

dôvod odporcovho odvolania je stať o neprihliadaní súdu na trestný čin zosnulého právneho predchodcu
žalobcov, kde žalovaný nesprávne vykladá a nemá uzrozumené, k akému štádiu trestné konanie vôbec
dospelo. Je právne neúnosné, ak žalovaný z odloženého trestného stíhania vyvodzuje a prezumuje
automatické hmotnoprávne skutočností o protiprávnom úkone právneho predchodcu žalobcov. Nie
je možné vyvodzovať závery uvedené žalovaným, ak o trestnom čine nebolo riadne právoplatne

rozhodnuté (základná zásada prezumpcie neviny v trestnom konaní, o ktorej žalovaný zrejme nemá
vedomosť je obsiahnutá už v samotnej Ústave SR čl. 50 ods. 2).
Skutočnosť, že súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na aplikáciu tzv. G. formuly nemôže byť sama
o sebe vadou konania ako to prezentuje žalovaný. Žalovaný namieta aj údajne porušenie práv a odňatie
možnosti konať pred súdom, kde argumentuje § 118 ods. 2 OSP, opomínajúc napríklad jeho vlastné

prehlásenie v zápisnici z pojednávania zo dňa 27.10.2015, kde z dôvodu hospodárností a účelnosti
konania účastníci vyhlásili, že nežiadajú, aby súd oboznamoval vykonané dokazovanie. Žalovaný sám
potvrdzuje, že súd sa vyjadril ku skutkovej aj právnej stránke sporu. Účastníci konania a súd v súlade
s vyjadreniami právnych a procesných návrhov postupoval, boli predložené navrhované dôkazy a
vykonané rozsiahle dokazovanie. Ako vyplýva zo zápisníc z pojednávaní, právny zástupca žalovaného

sa nezúčastnil žiadneho pojednávania a je preto až záhadné, ako môže následne poukazovať na údajný
nesprávny postup a vady súdu v dokazovaní a vedení konania. Žalobkyňa v 1. rade z tohto dôvodu
ako aj pohľadu množstva kardinálne irelevantných, právnych a procesných rozporov v celom odvolaní
žalovaného má dôvodnú pochybnosť, či toto podanie vypracoval v skutočnosti jeho právny zástupca
a nie iba samotný žalovaný v mene právneho zástupcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa v 1.

rade považuje odvolanie žalovaného za právne irelevantné a nedôvodné. Žalobca sa plne pridržiava
svojho odvolania zo dňa 12.4.2016 a uplatňuje si náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 2
Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (hodnota úkonu je vypočítaná zo zamietnutej sumy 3.319,39 eura) za 1 úkon
právnej služby - vyjadrenie žalobkyne 1. rade k odvolaniu žalovaného á 121,17 EUR +20 % DPH, 1x
rež. paušál á 8,58 EUR + 20% DPH, spolu vo výške 155,55 eura s DPH, ktorú žiadame uhradiť na účet

právneho zástupcu žalobkyne v l. rade vedený v D. X., a.s., IBAN: U U.: D. do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

23. Vyjadrenie žalobcu 2. k odvolaniam žalovaného a žalobkyne 1. vyjadrenie k podaniu žalovaného
23.5.2016. Absolútne nesúhlasí s názormi žalovaného prezentovanými v odvolaní zo dňa 6.5.2016

a v podaní zo dňa 23.5.2016, ktorým žalovaný reagoval na odvolanie žalobkyne, s ktorým súhlasí.
Má za to, že odvolanie podané žalovaným má za účelom iba ďalšie zdržovanie a umelé odďaľovanie
právoplatnosti rozhodnutia súdom. Žalovaný vo svojej argumentácii celým konaní opakuje rovnaké
argumenty (nedostatok aktívne a pasívnej vecnej legitimácie, údajný trestný čin právneho predchodcu
žalobcov, a pod.), s ktorými sa už však súdy rôznych inštancií opakovane vysporiadali, a ktoré príslušné

súdy opakovane vyvrátili. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo svojom prvom výroku absolútne správny
a navrhuje, aby ho odvolací súd v tejto časti potvrdil.

24. Stanovisko žalovaného k vyjadreniu žalobkyne č. 1 z 28.5.2016 a k vyjadreniu žalobcu č. 2 z
2.6.2016. - Vyčíslenie trov konania z 22.5.2017

Vecne legitimovaným účastníkom v súdnych konaniach, ktorých predmetom sú autorské práva tvorcov
filmového diela vyrobeného tradičnou osvetlenou filmovou kinematografickou technológiou (ďalej aj
„filmové dielo") v čase do 5.1.1996, t. j. do nadobudnutia účinnosti zákona č. 1/1996 Zb. - O audiovízii je
bez výnimky a vždy iba štát. Vyplýva to z toho, že v rozhodujúcom čase mal štát monopolné postavenievýrobcu takéhoto filmového diela. K tomu pozri: I. § 1 Dekrétu prezidenta republiky č. 50/1945 Zb. - O
opatreniach v oblasti filmu z 11.8.1945, III.§ 9 bod 1. zákona č. 1/1996 Zb. - O audiovízii z 5.1.1996, II.§
6 zákona č. 35/1965 Zb. - O literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (ďalej aj „autorský zákon")

z 1.7.1965 v znení zmien. Autorské právo na takto vyrobené filmové dielo vykonáva výrobca (štát) v
mene autorov jednotlivých zložiek tohto diela od jeho vytvorenia do uplynutia 50 rokov po uverejnení
filmového diela (§ 6 a § 33 ods. 4 autorského zákona). V takom prípade je pre nedostatok vecnej
legitimácie účastníkov nutné nekvalifikovane koncipovanú žalobu odmietnuť a konanie kvôli absencii
procesných podmienok zastaviť [§ 389 ods. 1 písm. a), § 391 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. -

Civilný sporový poriadok]. Pôvodný žalobca H. V. prostredníctvom svojho právneho zástupcu už v žalobe
zo 6.3.1996 vyhlásil, že výrobcom filmov, na ktorých výrobe sa v roku 1992 podieľal bola Slovenská
televízia Bratislava (ďalej aj „STV"). Výslovne tam uviedol, že: „STV Bratislava...vykonáva autorské
práva k filmovému dielu". V spise je taktiež list STV z 13. januára 2000, v ktorom STV na dožiadanie
okresného súdu potvrdila, že filmové dielo, ktoré je predmetom tohto sporu vyrobila. Do 5.1.1996, kedy
nadobudol účinnosť zákon č. 1/1996 Zb. - O audiovízii, STV vykonávala prenesené oprávnenia výrobcu

filmových diel v mene štátu. Z týchto dôvodov nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, kto bol výrobcom
konkrétneho filmového diela z roku 1992, od ktorého odvodzujú svoje (dôkazmi nijako nepreukázané)
nároky i právny nástupcovia pôvodného žalobcu. Je teda zrejmé i to, kto mal pasívnu vecnú legitimáciu
pre súdne konanie, v ktorom bol žalobca Alojz V.. Na zdôraznenie pasívnej vecnej legitimácie STV,
odvolaciemu súdu ešte predkladám listinu, ktorá vylučuje akúkoľvek priamu zodpovednosť žalovaného v

tejto veci. Podľa „Dohody o zmene pracovnej zmluvy z 25.1. 1993" uzatvorenej medzi STV a žalovaným
PhDr. P. W., žalovaný bol od 10.9.1979 nepretržite interným zamestnancom STV. Z tejto listiny sa celkom
jednoznačne podáva, že v roku 1992, kedy bolo v STV vyrobené filmové dielo, o ktoré opierajú svoje
nároky žalobcovia, žalovaný vykonával činnosť v súvislosti s týmto filmovým dielom na priamy pokyn a
v mene svojho zamestnávateľa. Preto má žalovaný zodpovednosť za akékoľvek konanie vo vzťahu k

filmovému dielu z roku 1992 len voči STV, pričom voči tretím osobám a voči autorom jednotlivých zložiek
filmového diela má zodpovednosť samotná STV. V prílohe tohto podania prikladá aj vyčíslenie všetkých
účelne vynaložených trov konania z 22.5. 2017, ktoré si v tejto veci uplatňuje žalovaný.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolatelia použili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365
ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako

ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku I. kde bolo vyhovené zaplatiť 4.979,09 eur vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené

podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP a vo výroku zamietnutia neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie a bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
CSP) prehodnotil skutkový stav zistený dokazovaním a v tejto časti rozsudok súdu I. inštancie zmenil
s poukazom na ust. § 388 CSP.

26. Odvolací súd k dôvodom podaných odvolaní udáva:

§ 118 ods. 2 OSP
Najvyšší súd SR (v danej veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 7C/19/1996, o
dovolaniach žalobcov 1. a 2. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 13.9.2010 sp. zn. 23Co/29/2010),

vosvojomrozhodnutízo dňa14.4.2011,podsp.zn.3Cdo/236/2010v bode4.odôvodneniapoukázal,že
súd prvého stupňa (t. č. I. inštancie) nedodržal zákonom stanovený postup (§ 118 ods. 2 OSP) a odvolací
súd túto procesnú vadu pri rozhodovaní nezohľadnil. V nedodržaní postupu podľa § 118 ods. 2 OSP
treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci (II.ÚS 261/06) viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/18/2010) . V odôvodnení NS sa ďalej zdôrazňuje,
že ani jedna zo zápisníc o pojednávaniach uskutočnených súdom po 15.10.2008 (viď § 372p ods. 1

OSP) nedáva podklad pre záver, že súd prvého stupňa splnil svoju procesnú povinnosť v zmysle § 118
ods. 2 OSP.

27. Z odôvodnenia NS SR vyplýva, že procesný postup súdu na pojednávaní je rámcovo upravený v
§ 118 OSP. Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu

alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania (§ 118 ods. 1 OSP) . Po vykonaní úkonov
podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd
nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli (§ 118 ods. 2 OSP) .

28. Z dôvodovej správy k § 118 ods. 2 OSP pritom vyplýva, že zaradenie tohto ustanovenia do
Občianskeho súdneho poriadku malo za cieľ zvýšiť predvídateľnosť postupu súdu a posilniť právo na
spravodlivý súdny proces. V záujme dosiahnutia predvídateľnosti postupu a rozhodovania ukladá toto
ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť účastníka konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím
sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré

z navrhnutých dôkazov (ne) treba vykonať. Účastníkovi konania má tým byť vytvorená možnosť
predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných oprávnení.
Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy
legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej istoty
- pojmového znaku právneho štátu. So zreteľom na účel vyššie citovaného zákonného ustanovenia

a priebeh (najmä dĺžku a dovtedajšie výsledky) súdneho konania, bolo o to viac potrebné, aby súd
na pojednávaní zhrnul, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za
zhodné, a ktoré z týchto tvrdení zostali sporné, prípadne ktoré navrhnuté dôkazy nevykoná.

29. Po tomto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR odvolací súd - Krajský súd v Trnave uznesením č. k.

23Co/150/2011 - 765 zo dňa 14.12.2011 rozsudok Okresného súdu Galanta pod č. k. 7C/19/1996 -
585 zo dňa 22.10.2009 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd dôvodil, že súd
I. inštancie je povinný po ukončení dokazovania v zmysle § 118 ods. 2 OSP podľa ods. 1 oboznámiť
účastníka konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností
a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov (ne) treba vykonať. Účastníkovi

konania má tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie
(realizáciu) svojich procesných oprávnení.

30. Ustanovenie § 118 ods. 1 upravuje začiatok pojednávania tak, že účastníci majú právo predniesť
alebo doplniť návrhy. Z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu, a tým aj posilnenia práva na spravodlivé

súdne konanie, zákon upravuje postup sudcu vo vzťahu k nesporným skutočnostiam a vo vzťahu
k sporným skutočnostiam. Sudca oboznámi účastníkov konania o rozsahu dokazovania, ktoré mieni
vykonať. Po prednesení alebo doplnení návrhu predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších
výsledkov uvedie, ktoré - právne významné skutkové tvrdenia účastníkov možno považovať za zhodné,
- právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, - z navrhnutých dôkazov budú vykonané a - dôkazy

súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Judikatúra
Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 OSP zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné)

možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2 písm. b)
OSPodôvodniť.Existenciatejtovadysamaosebenezakladázmätočnosťrozhodnutiaaniejeprocesnou
vadou konania v zmysle § 237 písm. f) OSP. Uznesenie NS SR, sp. zn. 4Cdo/167/2001

31. Súd I. inštancie po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/150/2011-765 zo dňa 14.12.2011

na pojednávaní dňa 31.7.2012 poučil prítomných podľa ust. § 118 ods. 2 OSP, že sa pridržiava
skutočností uvedených v rozsudku OS Galanta č. k. 7C/19/1996- 585 zo dňa 22.10.2009, z ktorého
citoval, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Potom na pojednávaní 11.10.2013 po
vykonaní dokazovania vypočutím účastníkov, svedkov a po vykonaní znal. dokazovania znalcom Ing.Lukovičom znovu poučuje podľa ust. § 118 ods. 2 OSP o spornosti skutočností aké práce vykonal
pán V. pri expedícii v Amerike na základe dohody zo dňa 14.4.1992 - či tieto práce požívajú autorsko-
právnu ochranu, - ktoré z týchto prác boli predmetom porušenia práv autora, - aká bola spoločenská

hodnotatýchtoprác(diela)ajehovýznamprespoločnosť,- akáujmavzniklažalobcomporušenímpráva
(majetkováanemajetková),-akéajskutočnosti,ktorépovažovalzanepreukázanévosvojomrozhodnutí
č. k. 7C/19/1996-585 zo dňa 22.10.2009. Námietky žalovaného v odvolaní, že pri výmene zákonného
sudcu nestačí, ak práva podľa § 118 ods. 2 OSP účastníkom poskytol predchádzajúci zákonný sudca, sú
neopodstatnené. Tak isto nie odôvodnené ničím, že v osobe nového zákonného sudcu totiž do konania

vstupuje odlišná ľudská bytosť prinášajúca svoje skúsenosti, vedomosti, osobné a profesijné vlastnosti,
čoprevedenieavýsledokkonanianerazznamenázásadnýobrat.Každýsudcamárešpektovaťzákonné
predpisy a rozhodovať v ich súlade a výmenou zákonného sudcu sa nemení automaticky spôsob
rozhodovania v tej istej veci. Podľa tvrdenia žalovaného po poslednom poučení podľa § 118 ods. 2
OSP predchádzajúcim zákonným sudcom od JUDr. Ilavským na pojednávaní 11.10.2013 vzhľadom na
nasledujúce pojednávania až do vynesenia napadnutého rozsudku nebolo zákonom predpokladaným

spôsobom preukázané nič čo by spornosť uvedených otázok odstránilo a zákonná sudkyňa však napriek
tomu dospela k iným záverom, pričom nedodržala postup podľa § 118 ods. 2 OSP, a účastníkov
neoboznámila s tým, ktoré právne významné tvrdenia považuje ona za zhodné, ktoré právne významné
tvrdenia zostali sporné a bez ďalšieho vydala prekvapivé rozhodnutie. Odvolací súd však poukazuje, že
z dôvodovej správy k § 118 ods. 2 OSP pritom vyplýva, že zaradenie tohto ustanovenia do Občianskeho

súdneho poriadku malo za cieľ zvýšiť predvídateľnosť postupu súdu a v jeho záujme dosiahnutia
predvídateľnosti postupu a rozhodovania ukladá toto ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť účastníka
konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s
predbežnýmnáhľadomsúdunato,ktoréznavrhnutýchdôkazov(ne)trebavykonať.Účastníkovikonania
má tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu)

svojich procesných oprávnení. Predvídateľnosť rozhodnutia už vzhľadom na ďalšie vykonané dôkazy,
znalecké dokazovanie a vypočutie svedkov nijakým spôsobom neoslabili právnu istotu účastníkov
s princípmi legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia. Dostatočné bolo
dodržanie postupu podľa § 118 ods.1 a 2 OSP predchádzajúcim zákonným sudcom od JUDr. Ilavským
na pojednávaní 11.10.2013.

32. Nárok na úhradu odmien autorov, odmien výkonných umelcov, ako aj príspevkov pre kultúrne
fondy, je nárokom z autorského práva. Premlčanie tohto nároku treba tu posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka (NS SR sp. zn. 2Cz/95/73). Žalovaný namietal premlčanie nárokov žalobcov,
nakoľko menili žalobný petit. Žalobcovia si od pôvodného podania žalobného návrhu uplatňovali stále tie

isté nároky (zákaz nakladať s dielom a zaplatenie sumy 250 000, - Sk (8.298,48 eura), pričom žalobcovia
nie sú povinní právne špecifikovať svoje nároky a pokiaľ právnu argumentáciu a špecifikáciu upravia
počas konania, nemá toto vplyv na plynutie premlčacej doby. Prvostupňový súd správne uzavrel, že
vzhľadom k tomu vznesenie námietky premlčania je irelevantné.

Aktívna legitimácia v spore

33. Podľa § 29 ods. 1 AZ, Autorské právo prechádza na dedičov. Ustanovenia tohto zákona o autorovi
platia, pokiaľ nevyplýva z ich povahy iné, i pre jeho dedičov. Žalovaný v odvolaní na pojednávaní
opätovne namietal aktívnu legitimáciu žalobcov, keďže práva, ktorých sa domáhajú v tomto spore neboli

predmetom dedičského konania po ich nebohom právnom predchodcovi a neboli teda medzi dedičmi
vysporiadané, nie je zrejmé na koho tieto práva prešli, ako aj z dôvodu, že sa v konaní domáha plnenia
z trestnej činnosti, ďalej poukázal na bod II. koprodukčnej zmluvy medzi žalovaným a STV z 13.3.1992,
v zmysle ktorej sa v projekte AMERIKA 92 mala STV podieľať v rozsahu kompletnej finalizácie filmov
formoudokončovacíchprác,pričomžiadneustanovenietejtodohodyneurčujepreSTVzáväzokpodieľať

sa na prvovýrobe, to znamená prispieť na projekt AMERIKA 92, napr. filmovacou technikou alebo
surovinou, takýto záväzok však na seba prevzal práve žalobca. Žalovaný ďalej namietal, že žalobcovia
nepredložili dôkazy preukazujúce existenciu diela, ktorého ochrany sa domáhajú, nevymedzili jeho
rozsah, opätovne vzniesli námietku premlčania uplatnených nárokov, príp. práv uplatnený v r. 2000,
ktoré nie sú totožné s právami, ktoré boli uplatnené návrhom na začatie konania, lebo samotný návrh

vychádzal z obchodnej zmluvy a z výkonov z tejto zmluvy. Podaním doručeným súdu 13.2.2009
právny zástupca žalobcov, doručeným súdu 13.2.2009 spresnil petit a ďalej uviedol, že žalobcovia sa
domáhajú ochrany autorského práva pôvodného žalobcu H. V., zomr. XX.X.XXXX, k autorskému dielu:
obrazovo-zvukovej zložke 10-dielneho dokumentárneho filmu s názvom AMERIKA zachytenom nafilmovompáse,ktorépôvodnýžalobcaautorskyvytvorilvrámciexpedícieAMERIKA92,aktoréžalovaný
neoprávnene prepísal a použil na spracovanie 10-dielneho dokumentárneho cyklu s názvom AMERIKA
I-X odvysielaného televíziou VTV.

34. Pokiaľ ide o námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov vzhľadom na nezahrnutie tohto
práva do dedičského konania, zástupca žalobcov poukázal na to, že nie je potrebné prejednanie nároku
dedičmi v konaní, aby bolo možné zistiť výšku podielov jednotlivých žalobcov na nároku. V tejto súvislosti
poukázal na ust. § 460 Občianskeho zákonníka, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, ako

aj na osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 555/2000 zo dňa 20.12.2000, z ktorého vyplýva, že dedičmi
pôvodného žalobcu H. V. sú žalobcovia 1. a 2.. Odvolací súd poukazuje na osvedčenie o dedičstve
JUDr. Soni Böhmovej, notárky, so sídlom X., D 555/2000, Dnot 95/2000, zo dňa 20.12.2000 a tým mal
súd preukázané, že právny predchodca žalobcov H. V. zomrel dňa XX.X.XXXX, dedičmi po zomrelom
boli F. V., bytom X. XX, X. - manželka a JUDr. T. V., bytom X. XX, X. - syn. Uznesením Okresného
súdu Galanta č. k. 7C/19/1996-476 zo dňa 24.3.2009 súd pripustil zmenu žalobného návrhu žalobcov

tak, ako to navrhli žalobcovia, a to s poukazom na § 95 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalobcovia následne predložili súdu na preukázanie svojich tvrdení posudok k 10-dielnemu cyklu
AMERICA - AMERIKA (1995) spracovaný prof. Dr. Václavom Macekom, CSc., vedúcim katedry dejín
umenia, filmová a televízna fakulta VŠMU Bratislava zo dňa 23.2.2009, odborné vyjadrenie k niektorýmh
technickým aspektom 10-dielneho dokumentárneho filmu s názvom AMERIKA zachytenú na filmovom

páse spracované Mgr. Štefanom Komorným, artd., zo dňa 7.5.2009. Súd I. inštancie poukázal, že sa
riadilprinamietanomnedostatkuaktívnejlegitimácieprávnezáväznýmnázoromKrajskéhosúduTrnava,
z ktorého jednoznačne vyplynulo, že neprejednanie nárokov uplatnených žalobcami v tomto konaní v
dedičskom konaní vedenom po zomrelom právnom predchodcovi žalobcov p. V., nemá za následok
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov na vedenie tohto sporu. Krajský súd v Trnave Uznesením č. k.

l0Co/300/2003-200 zo dňa zo dňa 8.9.2004 pripustil zmenu žaloby v časti majetkovej a nemajetkovej
ujmy tak, že žalovaný je povinný zaplatiť obom žalobcom spoločne a nerozdielne 250 000, - Sk do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok súdu I. inštancie (č. k. 7C/19/96-168 zo dňa 16.6.2003) zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že dospel k záveru, že nie je prekážkou uplatnenia nároku
žalovaného v konaní v danej veci, vychádzajúceho z autorského práva, že nárok nebol ešte predmetom

dedičskéhokonania,keďnepochybnezosvedčeniaodedičstvevyplýva,žeobajažalobcoviavystupujúci
v konaní v danej veci nadobudli dedičstvo po pôvodnom žalobcovi, keďže nárok nebol medzi nimi
právoplatne vyporiadaný ani potvrdený súdom, sú obaja žalobcovia vo vzťahu k uvedenému právu
uplatnenému návrhom oprávnení spoločne a nerozdielne. V danom prípade pôvodným žalobcom
uplatnenéjednakzmiešanéautorsképrávo,atoprávonakladaťsdielom§12ods.1písm.b)AZajednak

čisto majetkové právo, právo na odmenu za tvorivú činnosť § 12 ods. 1 písm. c) AZ a zodpovednostné
právo podľa § 32 AZ uplatneného ako nemajetková ujma za porušenie autorského práva. Všetky tieto
práva uplatnené v návrhu smrťou poručiteľa prešli na jeho dedičov, nakoľko sa neviažu výlučne na jeho
osobu. Ak teda pôvodný žalobca zomrel počas konania, jeho smrťou vstúpili do jeho práv a povinností
jeho dedičia, ktorí sú v danom prípade, teda jeho manželka - žalobkyňa v 1. rade a jeho syn - žalobca

v 2 rade.

35. Právny zástupca žalobcov uvádzal, že dielom je obrazová zložka vytvorená kameramanom 10-
dielneho seriálu AMERIKA, ktoré natočil právny predchodca žalobcov v rámci expedície AMERIKA 92,
a ktoré bolo spracované žalovaným a odvysielané vo VTV ako 10-dielny seriál AMERICA - AMERIKA.

Jedná sa o dielo zvukovoobrazové. Právny predchodca žalobcov bol aj spoluautorom scenáru k tomuto
dielu. Žalobca v 2. rade na tomto pojednávaní uviedol, že jeho otec je autorom obrazového diela,
ktoré bolo jednoznačne použité a odvysielané vo VTV v dokumente AMERICA AMERIKA, ako dielo
označil kameramanské a obrazové zábery na DVD, ktoré boli použité v televíznom seriály AMERICA -
AMERIKA vo VTV. Právny zástupca žalobcov uviedol, že výrobcom diela na 35 mm filmovom páse bola

STV. Autorom diela zvukovoobrazového je právny predchodca žalobcov. Z hľadiska kameramanskej
zložky diela spoluautorom nebol nikto. Na otázku sudcu aká bola vôľa právneho predchodcu žalobcov
pri vytváraní diela, ktoré je predmetom sporu, právny zástupca žalobcov uviedol, že vôľou právneho
predchodcu žalobcov bolo vytvoriť spoluautorské dielo pod názvom Expedícia AMERIKA, ktoré malo
odvysielať STV, pričom STV bola koproducentom tohto diela.

36. Na opakované námietky žalovaného uvádzané opäť aj v odvolaní, že práva žalobcov uplatnené
v tomto konaní sú výsledkom trestnej činnosti ich právneho predchodcu už súd I. inštancie správne
zaujal stanovisko a uzavrel, že na takúto námietku pri svojom rozhodovaní neprihliadol, lebo trestnéstíhanie právneho predchodcu žalobcov v tejto veci bolo orgánmi činnými v trestnom konaní zastavené.
Odvolací súd sa s týmto stotožňuje a poukazuje zároveň na rozhodnutie OR PZ Bratislava II. ČTS:
ORP 76/99 zo dňa 30.1.1999, z ktorého mal preukázané, že OO PZ Ružinov - západ, Bratislava II.

odložil podľa ust. § 159 ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku vec vyšetrovania trestného činu neoprávneného podnikania, ktorého skutku sa mal dopustiť
právny predchodca žalobcov H. V. v priebehu mesiacov máj až jún 1992 počas vykonávania činnosti
kameramana v rozpore so svojim živnostenským oprávnením pre firmu Kenovia, Šaľa, v súvislosti s
expedíciou AMERIKA 92, pri ktorej činnosti zvolil klasickú filmovaciu techniku na osvetlený 16 mm

filmový materiál, pričom touto technikou nakrútil 10 ks 25 minútových dokumentárnych filmov, a to z
dôvodu premlčania trestného stíhania.

37. Zo zhodných výpovedí účastníkov konania súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcov
na základe zmluvy uzatvorenej so žalovaným zo dňa 14.4.1992 sa zúčastnil ako kameraman filmárskej
expedície v USA, v rámci ktorej sa kameramansky podieľal na natočení podkladov pre dokumentárny

film.Nespornémedziúčastníkmikonaniabolo,ževýsledkomjehočinnostibolibližšieneurčenéobrazové
zložky určené pre budúci dokumentárny film.

38. Z tejto dohody uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcov H. V. a žalovaným je preukázané,
že právny predchodca žalobcov a žalovaný uzatvorili dohodu o podmienkach účasti právneho

predchodcu žalobcov na medzinárodnej filmárskej expedícii AMERICA 92. Podľa článku I. dohody
právny predchodca žalobcov sa ako kameraman expedície počas trvania pobytu v USA zaviazal riadiť
pokynmi žalovaného, prichádzať z iniciatívnymi návrhmi stvárnenia tém, využívať vysokú profesionalitu
na brilantné spracovanie dokumentárnych filmov, ktoré tvorivá skupina počas pobytu v USA vyrobí. H.
V. sa zaviazal do prípravy expedície zapájať sa už pred odchodom do USA pri zabezpečovaní filmovej

techniky, špecifikácii techniky, aby jej súbeh maximálne vyhovoval filmárskych záberom tvorivého
kolektívu. Pri zabezpečovaní techniky ho mala viesť snaha po maximálnej racionalite pri zachovaní
vysokej profesionality. Zaviazal sa , že v prípade potreby bude k dispozícii aj k možným dokrútkam k
zvučke expedičných filmov aj po návrate z USA. Zároveň sa zaviazal úzko spolupracovať so žalovaným
a ním povereným režisérom až do realizácie prác. V zmysle článku IV. predmetnej zmluvy H. V. prehlásil,

že berie na vedomie, že všetky filmové, fotografické a ďalšie, v čase podpisu tejto dohody bližšie
nešpecifikované výnosy z expedície, sú v plnom rozsahu majetkom žalovaného, pričom bez súhlasu
žalovaného je ich využívanie v akejkoľvek podobe komerčnej realizácie vylúčené, pričom uzatvorená
dohoda nemôže byť na úkor autorských práv prijímateľa ako kameramana. Na základe tejto dohody,
žalovaný sa zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcov poplatky za poistenie, vízum, stravu,

ubytovanie, cestovné a ďalšie výdavky, ktoré úzko súvisia s poslaním expedície, ako napr. vstupenky
na akcie a podobne.

39. Z dohody uzatvorenej dňa 13.3.1992 medzi STV Bratislava a žalovaným bolo preukázané, že
žalovaný počas trvania expedície AMERIKA 92 sa zaviazal nakrútiť desať 26 minútových dokumentov

s najatraktívnejších prostredí osláv objaviteľskej cesty Krištofa Kolumba a 500-teho výročia objavenia
Ameriky. V protihodnote za jedno premiérové a jedno reprízové odvysielanie, ktoré bude nasledovať
72 hodín po odvysielaní premiéry, redakcia publicistiky alebo právne nadväzný redakčný útvar STV,
sa zaviazal umožniť vo svojich kapacitách kompletnú finalizáciu filmov formou dokončovacích prác.
Redakcia publicistiky sa zaviazala vysporiadať všetky autorsko-právne nároky tvorcov, ktorí sa na

príprave filmov podieľali. V zmysle článku IV. dohody cyklus filmov expedície AMERIKA 92 zostáva trvale
majetkom KENOVIE a STV v takom pomere, aká bude vzájomná finančná účasť na realizácii akcie. Ku
konečnému určeniu pomerov vlastníctva dôjde až po záverečnom vyúčtovaní. Z listu od STV Bratislava z
24.3.1993nazvanéhoakoprávneposúdeniekoprodukčnejzmluvySTVaKENOVIAbolopreukázané,že
zmluvu za STV podpísal dňa 13.3.1992 šéfredaktor redakcie publicistiky a dokumentaristiky JUDr. P. P.,

pričom na tento právny úkon ako šéfredaktor nebol oprávnený, keďže od 15.2.1992 platilo URP č. 7/72,
ktoré v článku 15, ods. 1 určovalo uzatvárať v mene STV koprodukčné zmluvy prostredníctvom útvaru
DELEXIM, upravovalo aj postupy pri rokovaní a uzatváraní zmluvy a vzájomné vnútorné vzťahy medzi
útvarmi STV. Šéfredaktor nebol oprávnený na uzavretie koprodukčnej zmluvy ani podľa predchádzajúcej
úpravy - podpisového poriadku (URP č. 25/91 platného od 15.5.1991), pričom koprodukčné zmluvy

podpisuje riaditeľ TŠB. Z listu je ďalej zrejmé, že žalovaný, ako dlhoročný pracovník STV, mal možnosť
vedieť, že STV má vnútropodnikovými normami upravené pôsobnosti pri schvaľovaní hospodárskych
operácií, vo svojej funkcii redaktora bol dokonca neraz povinný podľa nich postupovať. Mohol sa
oboznámiť s obsahom predpisov celkom neformálnym spôsobom priamo na sekretariáte redakcie, vktorej pracoval. Z tohto dôvodu STV podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovala predmetnú
zmluvu, pre nedostatok spôsobilosti na právne úkony osoby konajúcej v mene STV, s prihliadnutím na
§ 40a Občianskeho zákonníka, za neplatnú. Zo zmluvy o vytvorení autorského diela a jeho rozširovaní

uzatvorenej medzi VTV a žalovaným zo dňa 2.3.1995 mal súd za preukázané, že žalovaný sa v zmysle
tejto zmluvy zaviazal vytvoriť pre objednávateľa spoločnosť VTV Cable tv s.r.o. dielo, a to desať 26
minútových dokumentárnych filmov z USA ako cyklus predstavujúci život súčasnej Ameriky v rôznych
podobách. Spoločnosť VTV sa zaviazala zabezpečiť kompletnú produkciu cyklu od prepisu 16 mm filmu
na video až po úplnú finalizáciu 10-tich dielov cyklu.

40. Súd I. inštancie vykonal dôkaz na pojednávaní dňa 26.6.2009 prehratím VHS kaziet predloženými
žalobcami v rámci dokazovania, zároveň bolo vykonané dokazovanie prehraním DVD nosiča na
lícnej strane DVD označenej: „W.-W. Amerika - AMERIKA 1995, rozhovor o programe AMERICA -
AMERIKA s P. W. v programe TOUR CLUB, ako aj prehraním DVD nosiča označeného na lícnej
strane „W.-W. Amerika - AMERIKA 1995 II. časť cyklu: Slovenská rapsódia 1, III. časť cyklu: Slovenská

rapsódia 2, IV. časť cyklu School - Škola". Právny zástupca žalobcov poukázal, že tieto DVD nosiče
aj VHS kazetu predchodca žalobcov nahral z televízneho vysielania doma, pôvodne na VHS kazetu,
z ktorej VHS kazety následne urobili prepis relácie na DVD nosiče. Dôkazy nie sú ustálené priamo od
výrobcu programu, za ktorého považujú žalovaného, ako vyplýva z titulkov, ani od spoločnosti VTV ako
distribútora, ktorý tento program vysielal. K vykonanému dokazovaniu žalovaný podaním zo 16.7.2009

namietal, že žalobcami predložené DVD nosiče a VHS kazeta sú dôkazy, ktoré nie je možné použiť ako
dôkazný prostriedok v súdnom konaní, poukazujúc na to, že rozmnoženie filmového diela možno použiť
ako dôkazný prostriedok v konaní len, ak je preukázané, že rozmnoženina bola zhotovená zákonnou
cestou k dielu, ktoré zobrazuje, že sú zhotoviteľom rozmnoženiny vyporiadané všetky práva na použitie
a rozširovanie. Namietal, že hľadanie súvislosti medzi tou reláciou a cyklom filmov, ktoré sú podľa

žalobcov predmetom tohto sporu, je výslovne špekulatívne. Špekulatívnosť vyplýva aj z toho, že úvod
je hneď odstrihnutý, chýbajú aj záverečné titulky, kým bola vyrobená relácia, kedy bola zaradená do
vysielania, či vôbec bola. Premietané produkty charakterizoval ako neidentifikovateľné, z ktorých nie je
možné zistiť odkiaľ pochádzajú, nie sú osvedčené žiadnou relevantnou informáciou, že v tejto podobe
boliniekedyvysielané.SúdvovecivykonalznaleckédokazovanieatoznalcomIng.MilošomLukovičom,

ktorý vypracoval znalecký posudok pod číslom 29/2012 zo dňa 23.1.2013, zo záverov ktorého vyplynulo,
stopy po manipulácii v rámci časti titulkov neboli zistené. Komentár, alebo hlasový sprievod komentátora
je umiestnený tak, aby zodpovedal prebiehajúcej obrazovej časti. Analýzou kvality, zvlášť obrazovej a
zvlášť zvukovej časti, neboli zistené, v rámci tohto typu skúmania autentickosti, body nekontinuality. Pri
vzatí zistených skutočností do úvahy, neboli analýzou záznamu zistené stopy po dodatočnej manipulácii.

Pri posudzovaní podmienok nahrávania, celkovej situácie, prostredia nahrávania vkľúčovania znaku
VTV a záverečných titulkov možno detailne analyzované body skúmania (podozrivé body), ktoré bolo
treba preveriť z hľadiska posudzovania možnej manipulácie, vyhodnotiť ako miesta, ktorých charakter
bol zapríčinený technickou chybou zariadenia a teda záznam dokumentárneho cyklu na nosičoch
označených ako DVD l a DVD 3, je s najväčšou pravdepodobnosťou autentický Na základe vykonaného

skúmaniajemožnésnajväčšoupravdepodobnosťouvylúčiť,žesozáznamaminanosičoch,označenými
v rámci časti posudok ako DVD l, DVD 2 a DVD 3, ako aj s fyzickými médiami, bolo dodatočne
manipulované.

41. Podľa § 2 ods. 1 AZ, Predmetom autorského práva sú literárne, vedecké a umelecké diela, ktoré

sú výsledkom tvorivej činnosti autora, najmä slovesné, divadelné, hudobné, výtvarné diela, vrátane diel
architektonického umenia a diel užitého umenia, filmové, fotografické a kartografické diela. Za predmet
ochrany sa považujú aj programy počítačov, pokiaľ spĺňajú pojmové znaky diel podľa tohto zákona.

Autorské dielo je predmetom autorského práva, ktoré sa zaoberá úpravou vzťahov vznikajúcich v

súvislosti s jeho vytvorením, použitím a šírením. Pričom nie každý duševný výtvor možno automaticky
považovať za chránený a chrániteľný autorským právom. Na to, aby sa mu mohla priznať ochrana
v zmysle autorského zákona, musí spĺňať všetky znaky autorského diela. Autorské dielo je súhrnné
označenie pre literárne diela, vedecké diela a umelecké diela. Pojem autorské dielo nie je v zákone
vymedzený legálnou definíciou. Nejestvuje ani jediné, všeobecne používané teoretické vymedzenie

tohto právneho pojmu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zák. autorské právo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené slovom, písmom,
náčrtom, skicou alebo v akejkoľvek inej vnímateľnej podobe.Podľa § 9 ods. 2 cit. zák autorské právo na dielo sa vzťahuje tak na celok diela, ako aj na jeho jednotlivé
časti.

42. Právny predchodca žalobcov vytvoril autorské dielo (audiovizuálne dielo, ktoré pozostáva z radu
zaznamenaných spolusúvisiacich obrazov, či už sprevádzaných zvukom, alebo nie, vnímateľných
zrakom s tvorivou a spoločenskou hodnotou, čo bolo preukázané znal. posudkom znalca prof. Dr.
Václava Maceka, CSc. H. V. tak vytvoril dielo podľa § 2 ods. 1 AZ ako umelecké dielo, ktoré je výsledkom

jeho tvorivej činnosti. Znalec prof. Dr. Václav Macek, CSc. v znal. posudku (č. l. 1046 spisu) pristúpil k
určeniu autorstva kamery v jednotlivých častiach cyklu America - Amerika, každý diel zvlášť v celkovej
dĺžke 234min 31s a upútavky pred jednotlivými dielmi v dĺžke 3min 47s, spolu 238min l8s, z tohto
rozsahuje205min55skameramanskýmdielomH.V.,t.j.86%celkovejdĺžkycyklu.Nakonkrétnuminutáž
autorstva V. v jednotlivých dieloch odkazuje odvolací súd na posudok ako aj na od neho vyplývajúce
odôvodnenie súdu I. inštancie (1. Diel cyklu: z celkového trvania z celkového trvania 25min 39s je V.

autorom 22min l6s, čiastočne je spoluautorom 45s 2. Diel cyklu z celkového trvania - 26min 25s je V.
autorom 19min 24s, čiastočne je spoluautorom 2min 00s 3. Diel cyklu z celkového trvania 26min 25s
je V. autorom 20min 50s, čiastočne je spoluautorom 2min 00s. 4. Diel cyklu z celkového trvania je
25min 32s je V. autorom 23min 0ls, čiastočne je spoluautorom 45s. 5. Diel z celkového trvania 26min
l7s je V. autorom 22min l2s, čiastočne je spoluautorom 45s. Upútavka na projekciu vo VTV 6. Diel

cyklu America - Amerika (1995) Ikarov sen zaznamenaná na prvej kazete z celkového trvania upútavky
na 6. Diel 1min 46s je V. autorom 32s a nie je autorom 73s. 6. Diel z celkového trvania 25min 52s
je V. autorom 22min 24s, čiastočne je spoluautorom 43s a vôbec nie je autorom 2min 43s. Upútavka
na projekciu vo VTV 7. diel cyklu z celkového trvania 37s je V. autorom 37s. 8. Diel cyklu 26min 02s,
je V. autorom 23min 56s. Upútavka na 9. diel z celkového trvania 43s je V. autorom 36s. 9. Diel z

celkového trvania 26min l3s je V. autorom, 24min 4s, čiastočne je spoluautorom 45s. Upútavka na
10. diel z celkového trvania 41s je Hanúsek autorom 41s. 10. Diel z celkového trvania 26min 06s je
V. autorom 24min 01s, čiastočne je spoluautorom 45s. Na posúdenie dostal znalec určiť mieru zhody
medzi upútavkami na kazete VTV Keszeli Tour Club a jednotlivými dielmi z kaziet obsahujúcich diely
cyklu America - Amerika. Výsledok analýzy je, že ide o 100% zhodu. Obrazovo zvukový záznam na

kazetách Amerika 92 - 6 - l0. časť, America - Amerika 95, 2 - 5 časť. VTV - Keszely Tour club má znaky
kameramanského diela viacerých autorov. V prípade kazety VTV - Keszely Tour Club je nasnímaný
dialóg moderátorky s P. W. kameramanom televízie VTV, ktorého meno znalec nepozná a ktorý nebol
ani uvedený na konci relácie. V prípade kaziet Amerika 92, 6 - l0. časť, America - Amerika 95, 2 - 5. časť
a v prípade úryvkov z jednotlivých dielov cyklu v rámci tretej kazety - VTV - Keszely Tour Club každá z

nich nesie obrazovo zvukový záznam znaky dvoch autorov - jedného, ktorý nakrúcal v USA v lete 1992 a
druhého, ktorý realizoval dokrútky v Bratislave. V prípade štvrtej kazety Upútavky ani na jednom výňatku
z propagovaných televíznych programov VTV znalec nenašiel doklady o autorstve H. V.. Vzhľadom na
to, že ide o desiatky programov televízie, ich autormi je niekoľko desiatok kameramanov.

43. Znalec zisťoval autorstvo V. podľa overovania faktov z troch vzájomne nezávislých zdrojov, aby
sa predišlo preberaniu falošných tvrdení : 1/ osobné svedectvo H. V., kurátora Slovenskej národnej
galérie v Bratislave, ktorý bol v apríli 1992 vyslaný Ministerstvom kultúry SR, aby dohliadal na odvoz
diel U. K. z New Yorku na Slovensko. Ten potvrdil svoju osobnú účasť pri nakrúcaní epizódy cyklu
venovanej U. K., vrátane časti, v ktorej sa diela nakladajú do prepravného kamiónu. Potvrdil, že túto časť

filmu nakrúcal H. V. a prítomný pri nakrúcaní bol aj P. W.. Podrobné skúmanie exteriérových záberov
potvrdzuje, že všetky diely poskytujú doklady o tom, že sa nakrúcalo od jari do začiatku leta - obdobie
apríl - júl 1992, teda len v jednom ročnom období, nenachádzajú sa zábery opadaných jesenných
stromov, ani zasnežených ulíc či parkov, 2/ titulky deviatich dielov, ktoré dostal znalec na posúdenie.
Každý diel cyklu, nahraný z televízneho vysielania VTV v roku 1995, končí titulkami, v nich sa uvádzajú

ako kameramani H. V., X. T.. Titulky schvaľuje výrobca - v tomto prípade firma W.-W.. Titulky sú korektné
lebo v uvedenom rozhovore P. W. oznámil, že hudobnú časť zvučky pre seriál urobil P. L. a ten ako autor
je uvedený v titulkoch. A tiež samotný W., ktorý v rozhovore s moderátorkou vystupuje ako režisér cyklu,
je takto aj uvedený. 3/ Formálna analýza diela dokazuje väčšiu časť z deviatich posudzovaných dielov
kameramansky realizovaných H. V.. Znalec posudzoval detailne V. štýl a princípy jeho metódy, ktorá

vychádza z maximálnej variability snímania scény. Konkrétne ako kameraman dbal o podnecovanie
divákovej zvedavosti, ponúka vždy pohľad z viacerých strán, vedie diváka k tomu, aby prostredie vnímal
aj z podhľadu, aj z nadhľadu, chce, aby divák, bol čo najviac účastný prostredia, nechce, aby sme
sa na dianie pozerali akoby „kľúčovou dierkou", aby sme boli „neviditeľní", neskrýva, že obraz vznikolvďaka tomu, že tam niekto s kamerou nakrúcal, chce, aby divák bol účastný diania, často používa ručnú
kameru, ktorá svojou rozhýbanosťou pripomína, že „niekto to sníma", je maximálne subjektívna a v
ostromprotikladeneosobnostitzv.objektívnehorozprávania.V.dbáoto,abyzábery,najmäcelkyaveľké

celky, tvorilo viacero plánov. Nie je to, prirodzene, možné v každom zábere, v prípade polodetailov, či
detailov by to bolo kontraproduktívne, ale inak je pre jeho štýl príznačné, že vedie dialóg medzi popredím
a pozadím, necháva vstúpiť do hry aj situácie „mimo záber", ktoré najprv len fragmentárne tušíme, aby
sme ich vzápätí mohli skúmať priamo v centre záberu. Túto charakteristiku V. kameramanského štýlu/
rukopisu našiel znalec v každom z deviatich vzhliadnutých dielov cyklu America - Amerika. Tento tretí

nezávislý argument, ktorý potvrdzuje jeho kameramanské autorstvo cyklu.

44. Znalec sa ďalej zaoberal tvorivou hodnotou a spoločenskou hodnotou posudzovaného
kameramanského diela v rozhodnom období 1992-1995:
.
Tvorivá hodnota H. V. svojim tvorivým prístupom aj v cykle významne obohatil slovenskú kameramanskú

školu, spočívajúcim vo vystihnutí atmosféry situácie, schopnosti okamžitej adaptácie na prostredie,
ktoré nemohol sústavne skúmať. Suverenita jeho obrazovej správy, ktorá zostáva dodnes jedinou
stopou po ľuďoch, situáciách, prostrediach, dokumentuje, že vedel citlivo vystihnúť esenciálne hodnoty
zobrazovaných okamihov. Tvorivú hodnotu jeho práce v cykle America - Amerika podtrhuje aj
skutočnosť, že svoje kameramanské majstrovstvo nezneužíval, že sa nepredvádzal tým, čo všetko s

kamerou dokáže, ale v rozmanitých situáciách, či už v rozhovoroch s osobnosťami, alebo v situáciách
vedel dať priestor tým, o ktorých ide. Mal vždy po ruke riešenie, ktoré posolstvo ponúka vizuálne
príťažlivo. Často používa ručnú kameru, ktorá svojou rozhýbanosťou pripomína, že „niekto to sníma",
je maximálne subjektívna a v ostrom protiklade neosobnosti tzv. objektívneho rozprávania. Jeho
empatiaakameramanskávirtuozitasúpodmienkami,ktoréhorobiavýnimočnýmvosvetekameramanov

dokumentárnych - kde nie je čas na dlhé pripravovanie záberu, na spoluprácu s osvetľovačmi, režisérom
a kameraman je tak kľúčovou osobnosťou podávajúcou informáciu pre diváka. V. tvorivá kameramanská
hodnota je mimoriadna, patrí k špičkovej tvorbe prvej polovice 90-tych rokov. K špičkovým patrili
osobnosti ako P. G., Y. J., J. U., H. V.. Význam tvorivej hodnoty V. s odstupom rokov ešte rastie, k jej
hodnote dobovej sa ešte pridáva historický rozmer. Tvorivá hodnota ďalej rastie, lebo sa potvrdzuje jej

nadčasový význam. Táto tvorivá hodnota V. práce je príčinou, pre ktorú ho radíme do dejín slovenskej
kameramanskej práce ako k jednej z najvýraznejších osobností.

Spoločenská hodnota diela H. V. súvisí s tvorivou hodnotu V. diela. Určiť výšku tejto hodnoty je možné
rovnakým spôsobom, ako je tomu pri iných prácach buď v textoch o diele, alebo ekonomicky, t.j.

peniazmi. Výšku jeho odmeny/hodnoty je možné určiť podľa toho, či by sa našiel za jej výšku druhý
človek, ktorý by dokázal odviesť rovnako kvalitnú prácu. Prvým krokom spoločenského ohodnotenia
kameramanskej tvorby H. V. bola voľba producenta/režiséra, ktorý si ho vybral spomedzi desiatok iných
ako najvhodnejšieho adepta na nakrúcanie. Už táto voľba znamená vysoko pozitívne spoločenské
hodnotenie. Druhým krokom spoločenského ohodnotenia je, že cyklus America - Amerika, ktorého

základnou súčasťou je V. dielo, si vybrala televízia VTV k projekcii počas desiatich dní, nie jednorázovo,
aledlhodobo.TietoargumentysúvisiasvysokoutvorivouhodnotouV.práceapredstavujúajjejpozitívne
spoločenské ohodnotenie. Režisér mohol nakrúcať s iným kameramanom, alebo mohol nakrúcať sám,
ale pre náročnosť úlohy ani sám nenakrúcal, ani si neobjednal iného, ale práve špičkového kameramana
H. V.. Tak podobne aj v prípade skladby si W. partitúru nenapísal sám, ale požiadal o ňu hudobníka

P. L., ktorý mu vytvoril to, čo potreboval a čo sám nedokázal. To isté platí s televíziou VTV, ktorá do
programovej štruktúry mohla zaradiť aj iný cyklus, iné programy, ale voľbou cyklu America - Amerika
potvrdila vysoký spoločenský význam cyklu vzhľadom na V. tvorivú prácu. Výška spoločenského
ohodnotenia zohľadňuje aj výnimočnosť V. tvorby, aj fakt, že ju pozitívne ocenil producent, aj televízia
VTV. Preto je adekvátne spoločenské ohodnotenie vyjadriteľné sumou 15 000,- Sk za jeden diel, za

desať dielov je to 150 000, - Sk (po prepočte konverzným kurzom 30,126 Sk/euro 4.979,09 eura).

45. X. dekréty sa na tento prípad nevzťahujú, pretože predchodca žalobcu natáčal pre STV, bez zmluvy
uzatvorenej s STV, teda táto nemohla byť výrobcom, pozri § 6 AZ, t. j. na dielo takto vytvorené ako celok
nevykonáva autorské právo STV. Autorské dielo V. tak žalovaný ponúkol na odvysielanie spoločnosti

VTV, čím porušil autorské právo Hanúska, a preto priznal žalobcom za takto použité dielo ich právneho
predchodcu autorskú odmenu podľa § 12 ods. 1 písm. c) a § 13 AZ pretože ich predchodca ako autor
má právo a) na ochranu svojho autorstva, najmä na nedotknuteľnosť svojho diela a ak dielo používa ináosoba, aby sa tak dialo spôsobom neznižujúcim hodnotu diela, b) s dielom nakladať, najmä rozhodnúť
o jeho uverejnení a udeľovať privolenie na jeho použitie, c) na odmenu za tvorivú prácu (§ 13).

46. Odvolací súd tak mal za preukázané autorstvo pôvodného žalobcu k 10-dielneho dokumentárneho
filmu s názvom AMERIKA zachytenom na filmovom páse, ktoré H. V. autorsky vytvoril v rámci expedície
AMERIKA 92, (v celkovej dĺžke 234min 31s a upútavky pred jednotlivými dielmi v dĺžke 3min 47s, spolu
238min l8s, z tohto rozsahu je 205min 55s kameramanským dielom H. V., t.j. 86 % celkovej dĺžky cyklu),
a preto v tejto časti o vyplatenie 4.979,09 eur rozsudok potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny vo výroku.

Úroky z omeškania

47. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

48. Súd I. inštancie v časti úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 18.1.1997 do zaplatenia súd
zamietol žalobný návrh, a to z dôvodu, že povinnosť zaplatiť priznanú sumu podľa výroku I. rozsudku
vzniká až na základe tohto súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia a dlžník (žalovaný)

sa dostane do omeškania až uplynutím takto určenej lehoty splnenia (R 45/2000), teda priznanie úroku
z omeškania zatiaľ nemá oporu v inom súdnom rozhodnutí či v zákone a preto sa žalovaný nemohol
dostať do omeškania už 18.1.1997.

49. Súd nesprávne dôvodil judikátom R 45/2000 pri vzniku omeškania nemajetkovej ujmy a nie vzniku

omeškania nároku na autorskú odmenu. V danej právnej vecí z priznanej výšky autorskej odmeny
4.979,09 eur je plne legitímny a zákonný nárok na priznanie príslušenstva - úroku z omeškania 17,696
od 18.1.1997 do zaplatenia, nakoľko nešlo o omeškanie s plnením nemajetkovej ujmy, ale autorskej
odmeny, čo je iný právny a zákonný nárok. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má
právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania.

Pokiaľ ide o výšku úrokov a poplatku z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis,
ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z úroky z omeškania vo
výške dvojnásobku diskontnej sadzby možno priznať najskôr od 1. mája 1995. (R 6/2007)

50. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559). Pôvodný žalobcovia

následne jeho nástupcovia, terajší žalobcovia sa správne domáhali úroku z omeškania vo výške 17,6%
ročne zo sumy 4.979,09 eur od 18.1.1997 do zaplatenia. Súd si zamieňa rozličné peňažné nároky, ktoré
boli uplatnené spoločne do jednej žalovanej sumy, ale v žalobnom návrhu a v priebehu konania riadne
odôvodnené ako dva právne rozličné nároky. Žaloval zaplatenie autorskej odmeny a tiež nemajetkovú
ujmu podľa autorského zákona Právne neobstojí záver súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť autorskú

odmenu vo výške 4.979,09 eur vznikla až rozhodnutím súdu. Nárok v podobe zaplatenia autorskej
odmeny právnemu predchodcovi žalobcov v 1. a 2. rade vznikol v čase, kedy jeho kameramanské dielo
neoprávnene a bez jeho súhlasu žalovaný použil, kedy začala plynúť aj lehota na uplatnenie práva na
zaplatenie autorskej odmeny, ktorú si v tejto lehote žalobca uplatnil. Právny predchodca žalobcov v
1. a 2. rade si tento nárok uplatnil riadne a včas na súde podaním žaloby. Žalobcovia v 1. a 2. rade

preto v priebehu konania petitom upravili splatnosť nároku - omeškania žalovaného so zaplatením tohto
nároku. Lehota 18.1.1997 nároku úroku za omeškanie je odvodená od doručenia žalobného návrhu
žalovanému, t.j. od hmotnoprávneho úkonu účastníka podľa § 41 ods. 3 OSP, nakoľko žalovaný nebol
pred podaním žaloby právnym predchodcom žalobcov v 1. a 2. rade vyzvaný na plnenie konkrétnej
peňažnej povinnosti (vzniknutého nároku na autorskú odmenu). Žalovaný bol preto od tohto dátumu v

omeškaní a od tohto dátumu si žalobcovia v l. a 2. rade uplatnili úrok z omeškania ako príslušenstvo.
Výška uplatneného a tak aj priznaného úroku z omeškania zodpovedá v zmysle ust. § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby v čase vzniku omeškania.

51. V súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ preto zmenil odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zamietnuté

rozhodnutie v tejto časti a priznal žalobcom v 1. a 2. rade zákonný nárok na priznanie príslušenstva -
úroku z omeškania 17,6% od 18.1.1997 do zaplatenia.

Nárok na priznanie nemajetkovej ujmy52. Podľa § 32 ods. 1 a 2 AZ, (1) Autor, právo ktorého bolo porušené, môže sa domáhať najmä toho,
aby rušenie jeho práva bolo zakázané, následky porušenia odstránené a poskytnuté mu primerané

zadosťučinenie. Ak vznikla porušením práva závažná ujma nemajetkovej povahy, má autor právo na
zadosťučinenie v peňažnej sume, pokiaľ by sa priznanie iného zadosťučinenia nejavilo postačujúce;
výšku peňažného zadosťučinenia určí súd, ktorý prihliadne najmä na rozsah vzniknutej ujmy, ako aj na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Autor má právo na ochranu svojho autorstva, najmä má právo m. i. aj na nedotknuteľnosť svojho
diela, najmä na ochranu pred akýmkoľvek zásahom do svojho diela alebo pred akýmkoľvek hanlivým
nakladaním s jeho dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti; rozhodnúť o
zverejnení svojho diela.
Autor diela má výhradné právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na rozmnožovanie diela,
preklad diela, adaptáciu, usporiadanie alebo iné spracovanie diela, použitie diela alebo jeho časti na

vytvorenie nového diela, prenos diela iným spôsobom.
JUDIKATÚRA
Citované ustanovenie § 32 ods. l Autorského zákona upravuje právne prostriedky ochrany autorského
práva, kde okrem zákazu rušenia a práva na odstránenie následkov jeho porušenia je aj právo na
primerané zadosťučinené (na satisfakciu), ktoré autorovi patrí iba za predpokladu, že mu porušením

autorského práva (t.j. neoprávneným zásahom do autorského práva) vznikla ujma nemajetkovej povahy.
To je všeobecný hmotnoprávny predpoklad, pretože nároky satisfakčné nie sú považované v našom
práve za nárok vyplývajúci zo spôsobenej hmotnej škody (napr. § 75 zák. č. 527/1990 Zb. o vynálezoch a
zlepšovacích návrhoch, § 13 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k ochrane všeobecných osobnostných
práv, § 53 Obchodného zákonníka pre ochranu proti nekalej súťaži). Ak by však autorovi vznikla iba ujma

majetková, nebolo by možné sa satisfakčného nároku dovolať s hmotnoprávnou oporou v autorskom
zákone (§ 32 ods. 1 autorského zákona). Pre úspešné uplatnenie nároku na primerané zadosťučinenie
musia byť splnené zákonné predpoklady stanovené v § 32 ods. 1 autorského zákona, najmä existencia
závažnej ujmy nemajetkovej povahy vzniknutej v príčinnej súvislosti s porušením autorského práva
a tiež skutočnosť, že v konkrétnom prípade by priznanie iného zadosťučinenia nebolo postačujúce.

Poskytnutie primeraného zadosťučinenia v peňažnej forme je podmienené, ako už bolo vyššie uvedené,
závažnou ujmou nemajetkovej povahy, v súvislosti s porušením autorského práva, ktorá musí byť v
konaní preukázaná. Ak v posudzovanej veci sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle §
32 ods. l autorského zákona, bolo nevyhnutné náležite zvážiť, či sú splnené vyššie uvedené predpoklady
rozhodujúce pre priznanie požadovaného peňažného zadosťučinenia. Išlo teda najmä o to, aby bolo

predovšetkým zistené, či spôsobom opísaným v žalobe došlo k závažnej ujme nemajetkovej povahy na
strane žalobcu, ďalej či by sa priznanie prípadného iného zadosťučinenia nejavilo postačujúcim. Ak by
sa prípadne rozhodovalo o výške peňažného zadosťučinenia, bolo by nevyhnuté vziať do úvahy rozsah
vzniknutej ujmy, rovnako tiež všetky okolnosti, za ktorých k porušeniu autorského práva došlo, keďže
túto otázku primeranosti zadosťučinenia (či už peňažného alebo nepeňažného) autorský zákon nerieši.

(Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Cdo/77/2007).

Autor, ktorého právo bolo porušené, sa môže domáhať najmä toho, aby rušenie jeho práva
bolo zakázané, následky porušenia odstránené a jemu poskytnuté primerané zadosťučinenie. Ak
vznikla porušením práva závažná ujma nemajetkovej povahy, má autor právo na zadosťučinenie v

peňažnej sume, pokiaľ by sa priznanie iného zadosťučinenia nejavilo postačujúcim; výšku peňažného
zadosťučineniaurčísúd,ktorýprihliadnenajmänarozsahvzniknutejujmy,akoajnaokolnosti,zaktorých
k porušeniu práva došlo - § 32 ods. 1 Autorského zákona. (ZSP 62/1997 Najvyšší súd Slovenskej
republiky).

Autorský zákon (zák. č. 35/1965 Zb. v znení neskorších predpisov) poskytuje autorovi pri porušení jeho
autorských práv rôzne formy ochrany. Autor sa môže domáhať a žiadať:
- aby rušenie jeho práva bolo zakázané,
- aby následky porušenia autorského práva boli odstránené,
- aby mu bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie, a to aj vo forme peňažného zadosťučinenia,

- ak mu bola spôsobená škoda, aby mu bola nahradená podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Právami majetkovými sú len práva, ktoré nemajú osobno-právnu stránku a podľa autorského zákona
sem patrí: a) právo na autorskú odmenu, b) právo na slušné vyrovnanie § 31 AZ, c) zodpovednostné
právo § 32 AZ. Čo sa týka prechodu autorských práv, okrem osobných majetkových práv, ktoré súviazané na osobu, môžu autorské práva (zmiešané a majetkové) prejsť na iné osoby. V prípade
dedenia prechádzajú autorské práva vo chvíli smrti poručiteľa na dedičov, kde inak platia ustanovenia
Občianskeho zákonníka o dedení. Preto aj právo zodpovednostné, radiace sa podľa autorského zákona

medzi právo majetkové, v zmysle ust. § 32 AZ prechádza na dedičov.

53. Priznanie vyššie uvedených nárokov autorovi nezbavuje autora nároku na autorskú odmenu
v zmysle § 13, resp. § 16 Autorského zákona. Doba trvania ochrany autorského práva vyplýva z
ustanovenia § 33 Autorského zákona a v prípade smrti autora sa ochrany autorských práv majetkového

charakteru môžu domáhať jeho dedičia.

54. Súd I. inštancie vo svojom odôvodnení rozhodnutia poukázal, že nepochybne musí konštatovať, že
H. V. (nar. X.X.XXXX, X. - zomr. XX.X.XXXX, X.) bol slovenský kameraman. Od roku 1957 pracoval ako
asistent kamery v Štúdiu dokumentárnych filmov. V roku 1972 absolvoval štúdium filmovej a televíznej
kamery na FAMU v Prahe. Od roku 1968 samostatne nasnímal desiatky hraných, dokumentárnych

a televíznych filmov, pracoval s mnohými slovenskými režisérmi. Najvýznamnejšou je najmä jeho
spolupráca s režisérom J. V., kde prejavil citlivý prístup svojho obrazového videnia. Bol členom
Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, členom Slovenského filmového zväzu (zdroj: wikipedia).
Kameramanovi H. V. patrí v slovenskej kinematografii čestné miesto.

55. H. V. mal osobitý kameramanský štýl, bol výraznou osobnosťou s tvorivým prístupom a potenciálom,
prejavoval svojrázny, citlivý prístup k téme. Svoju kariéru odštartoval celovečerným dokumentom v réžii
J. L. U. zajtra v roku 1968. Presvedčiť sa o jeho výnimočnom filmovom videní mohli aj diváci filmov
J. V. Obrazy starého sveta, Ja milujem, ty miluješ či Papierové hlavy. Okrem V. spolupracoval aj s
ďalšími režisérmi - J. O. pri filmoch Iná láska, Víkend za milión, Mikola a Mikolko alebo s T. P. na

jeho študentských filmoch Rozhovor, Dvor a Staccato. V. stál za kamerou pri mnohých významných
slovenských dokumentoch, ako Psychodráma (r. J. Z.), Čierna minúta (r. J. T.) či Tryzna (r. P. T.,
V. W., D. O.). Jeho práca s kamerou bola oceňovaná na slovenských aj zahraničných festivaloch.
Takýmto spôsobom súd I. inštancie opísal osobnosť pôvodného žalobcu z dostupných zdrojov z
článkov a dostupných charakteristík jeho ako kameramanskej osobnosti a špičky našej kameramanskej

tvorby prvej polovice 90-tych rokov. Žalovaný znevážil meno právneho predchodcu žalobcov v 1. a
2. rade a sám predchodca žalobcov, pôvodný žalobca to tak pociťoval, keď pri uvedení l0 dielneho
dokumentárneho filmu s názvom AMERIKA odvysielaného v televízii VTV zistil, že hoci dokument
obsahuje jeho autorské zábery, ktoré vytvoril , je uvádzaný v titulkoch ako 2. kameraman, pociťoval
to ako zneváženie jeho osoby v kruhoch kameramanskej obci, jeho rukopis bol v odborných kruhoch

poznateľný, typický. Žalovaný prisudzoval hlavnú časť práce niekomu, kto dielo nevytvoril. Negatívny
vplyv to malo najmä v osobnej sfére H. V. zníženie jeho autorskej vážnosti ako kameramana. Negatívny
vplyv to malo v pracovnej oblasti v tom, že V. stratil kredit prvého kameramana a žalovaný následne
dal podnet na trestné stíhanie voči V., teda kvôli žalovanému znášal aj trestné konanie, Poškodenie
mena pôvodného žalobcu nastalo nielen v jeho pracovnej sfére ale aj v osobnej. Odvysielaním

tohto dokumentu žalobca pociťoval zneváženie jeho mena ako autora väčšiny záberov, jeho práca,
jeho osobnosť tým bola znevážená, pretože samostatne nasnímal desiatky hraných, dokumentárnych
a televíznych filmov, pracoval s mnohými slovenským režisérmi. Bol členom Slovenskej filmovej a
televíznej akadémie, členom Slovenského filmového zväzu. A práve na tieto všetky sféry odbornej
verejnosti pôvodný žalobca považoval uvedenie odvysielanie tohto dokumentárneho cyklu uvedením

jehomenalenakodruhéhokameramana zaspôsobenie závažnejujmynemajetkovejpovahyvzniknutej
v príčinnej súvislosti s porušením jeho autorského práva. V. stál za kamerou pri mnohých významných
slovenských dokumentoch. Jeho práca s kamerou bola oceňovaná na slovenských aj zahraničných
festivaloch. Na pojednávaní dňa 27.10.2015 právny zástupca žalobkyne v l. rade odôvodnil uplatnenú
nemajetkovú ujmu tak, že uviedol, že spôsobenie závažnej nemajetkovej ujmy preukazuje písomné

stanovisko Asociácie založené v súdnom spise. Z listu Slovenského filmového zväzu, adresovaného X.
R. - prezidentovi VTV Cable TV, s.r.o., zo dňa 27. 12. 1995, mal súd za preukázané, že Slovenský filmový
zväz prezidenta spoločnosti VTV, cable tv s.r.o., aby tento preveril, či odporca ako výrobca prvej časti
dokumentárneho seriálu o USA odvysielaného televíziou VTV cable tv, s.r.o. dňa 23. 12. 1995 o 15.30
hod. má vysporiadané k tomuto programu autorské práva s právnym predchodcom navrhovateľov, a to

najmä, či za tento program bola vyplatená právnemu predchodcovi navrhovateľov autorská odmena,
ako aj skutočnosť, či v záverečných titulkoch programu nie je nesprávnosť spočívajúca v tom, že právny
predchodca žalobcov je uvedený ako druhý kameraman, keďže mal byť jediným autorom použitých
záberov z USA. Zároveň bol vyzvaný p. X. R. - prezident VTV cable tv, s.r.o., aby vo vysielaní VTV tietoskutočnosti uviedol na pravú mieru, zverejnením týchto skutočností formou zahlásenia pred prípadne
po odvysielaní ďalších častí seriálu. Následne žalobkyňa v 1. rade ako manželka V. a žalobca v 2.
rade, syn V. - pôvodného žalobcu tiež pociťovali takto uvedený dokument s titulkami V. len ako 2.

kameramana,hocivytvorilväčšinuzáberovkameramanskyajehorukopisjepoznateľný,akozneváženie
jeho mena, jeho kreditu uznávanej kameramanskej osobnosti v odbornej verejnosti a tým spôsobenie
závažnej nemajetkovej ujmy.

56. Znalecký posudok č.p. 29/2012 zo dňa 23.1.2013 vo veci zisťovania autentickosti nahrávok zo dňa

23.1.2013vypracovanýznalcomIng.MilošomLukovičom,pracoviskoÚstavkriminalistikyakriminológie,
ktorý bol aj vypočutý na pojednávaní dňa 12.4.2013, potvrdil autentickosť záznamov cyklu Amerika
- Amerika 10-diel záznamu programu Tour Club vysielanom VTV na VHS nosičoch a CD nosičoch
predložených ako dôkazov žalobcami v 1 a v 2. rade. Znalecký posudok prof. Václava Maceka, zo
dňa 22.1.2015, znalca ustanoveného súdom, vypočutého na pojednávaní dňa 11.10.2013 jednoznačne
potvrdil, že z celkovej minutáže diela vrátane úvodu je 86% z celkovej dĺžky cyklu kameramanským

dielom H. V., čo vylučuje, aby bol právny predchodca žalobcov v 1. a 2. rade uvádzaný ako 2.
kameraman, alebo nebol uvedený vôbec. Žalovaný prisudzoval hlavnú časť práce niekomu, kto dielo
nevytvoril.NegatívnyvplyvtomalonajmävosobnejsféreH.V..Týmtojepreukázanáexistenciazávažnej
ujmy nemajetkovej povahy vzniknutej v príčinnej súvislosti s porušením autorského práva, to je potom v
protikladepriZmluveovytvoreníumeleckéhovýkonuč.21522/95/1zodňa1.7.1995medziVTVcableTv

s.r.o. a Ivom R. na umelecký výkon načítania komentára Amerika - dokument a výpoveďou svedka N. R.
bolo potvrdené, že pri nahrávkach bol žalovaný ako autor. Vykonaním prehrávky záznamov jednotlivých
častí cyklu AMERIKA-AMERIKA na pojednávaniach, bez alebo za účasti svedkov, kde sú odvolávky na
označenie záznamov autentickým znakom televízie VTV a jednotlivých dielov cyklu Amerika - Amerika
vyhotovených producentom P. W. a značkou copyright W. - W., hoci znalecký posudok prof. Václava

Maceka, zo dňa 22. 1.2015 jednoznačne potvrdil, že z celkovej minutáže diela vrátane úvodu je 86% z
celkovej dĺžky cyklu kameramanským dielom H. V., čo vylučuje, aby bol právny predchodca žalobcov v
1. a 2. rade uvádzaný ako 2. kameraman, alebo nebol uvedený vôbec.

57. Tým , že odborná verejnosť z kruhov filmárskej umeleckej ako aj zmámi pôvodného žalobcu

odvysielaním tohto dokumentárneho cyklu vnímala toto dielo ako vytvorené kameramanom H. V.,, práve
označenie záznamov autentickým znakom televízie VTV a jednotlivých dielov cyklu Amerika- Amerika
vyhotovených producentom P. W. a značkou copyright W. - W. a ďalšie označené vyjadrenia svedka
R. aj strihačky PhDr. T. P., uvádzanie ako 2. kameramana, alebo ne uvedenie vôbec jednoznačne
znížili autorovu (pôvodného žalobcu ) vážnosť ako osobnosti kameramanskej špičkovej tvorby prvej

polovice 90-tych rokov. Jeho prínos tvorby tvorivý a spoločenský do slovenskej kameramanskej školy
školu je vyjadrený v ZP prof. Dr. Václava Maceka, CSc. Význam tvorivej hodnoty V. s odstupom rokov
ešte rastie, k jej hodnote dobovej sa ešte pridáva historický rozmer. Charakteristický rukopis diela V.
zistený v predmetnom diele však bol narušený znevážením jeho osobnosti, keď bo uvádzaný len ako
2. kameraman, alebo nebol uvedený vôbec. Týmto bolo preukázané porušenie jeho autorského práva

zo strany žalovaného. Zneváženia mena autora kameramanského diela (ktorý je uvádzaný iba ako
2. kameraman alebo vôbec) a porušenia jeho autorského práva zo strany žalovaného je preukázaný
vznik závažnej nemajetkovej ujmy. Týmto preto došlo k porušeniu autorského zákona a tak k vzniku
závažnej ujmy nemajetkovej povahy vzniknutej v príčinnej súvislosti s porušením autorského práva a tiež
potvrdzuje skutočnosť, že v konkrétnom prípade by priznanie iného zadosťučinenia nebolo postačujúce.

Pre úspešné uplatnenie takéhoto nároku preto boli splnené zákonné predpoklady stanovené v § 32
ods. 1 Autorského zákona.

58. Pri stanovení výšky peňažného zadosťučinenia, bolo nevyhnuté vziať do úvahy rozsah vzniknutej
ujmy, rovnako tiež všetky okolnosti, za ktorých k porušeniu autorského práva došlo, keďže túto otázku

primeranosti zadosťučinenia autorský zákon nerieši. Uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy je odvodená
podľa právneho zástupcu žalobcov od výšky škody t.j. nezaplatenej autorskej a spočíva na preukázanej
zníženej autorskej vážností H. V., autora kameramanského diela.

59. Preto odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil rozsudok v časti zamietnutia nemajetkovej ujmy a

návrhu tak v tejto časti zaplatenia nemajetkovej ujmy 3.319,39 eur vyhovel.

Nárok na zdržanie sa žalovaného s nakladaním l0 dielneho dokumentárneho filmu s názvom AMERIKA
odvysielaného v televízii VTV.60. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali okrem iného uloženia povinnosti žalovaného zdržať sa do doby
uzavretia zmluvy so žalobcami v 1. a 2. rade akéhokoľvek nakladania s 10 dielnym dokumentárnym

filmom s názvom Amerika zachytenom na filmovom páse, ktorého obrazovo-zvukovú zložku autorsky
vytvoril H. V., zomrelý dňa XX.X.XXXX, v rámci expedície Amerika 92 a ktorý žalovaný neoprávnene
prepísal a použil na spracovanie 10 dielneho dokumentárneho cyklu s názvom Amerika I až X
odvysielanom televíziou VTV cable tv s.r.o.

61. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. autor, právo ktorého bolo porušené, môže sa domáhať
najmä toho, aby rušenie jeho práva bolo zakázané, následky porušenia odstránené a poskytnuté
mu primerané zadosťučinenie. Ak vznikla porušením práva závažná ujma nemajetkovej povahy, má
autor právo na zadosťučinenie v peňažnej sume, pokiaľ by sa priznanie iného zadosťučinenia nejavilo
postačujúce; výšku peňažného zadosťučinenia urči súd, ktorý prihliadne najmä na rozsah vzniknutej
ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Právami majetkovými sú len také

práva v zmysle autorského zákona, ktoré nemajú osobno-právnu stránku a patria sem: a) právo na
autorskú odmenu, b) právo na slušné vyrovnanie a c) zodpovednostné právo podľa § 32 AZ. V prípade
dedenia prechádzajú autorské práva vo chvíli smrti poručiteľa na dedičov. V zmysle ust. § 32 ods. 1
AZ je to tiež právo domáhať sa, aby rušenie autorského práva bolo zakázané a preto je opodstatnený
nárok na zdržanie sa žalovaného s nakladaním 10-dielneho dokumentárneho filmu s názvom Amerika

odvysielaného v televízii VTV.

62. Závery vykonaného dokazovanie jednoznačne preukazujú, že autorské právo právneho predchodcu
žalobcov v 1. a v 2. rade bolo porušené, a preto v zmysle uvedeného ust. §§ 32 ods. 1 zákona č. 35/1965
Zb. mu vzniká aj právo na to. Aby rušenie jeho autorského práva bolo zakázané. Právo šíriť dielo má

žalovaný 50 rokov, práva z tohto diela patria po túto dobu žalobcom v l. a 2. rade (právnym nástupcom
autora diela neoprávnene použitého v diele, ktoré bolo predmetom sporu).

63. Podľa znaleckého posudku č.p. 29/2012 zo dňa 23.1.2013 znalca Ing. Miloša Lukoviča všetky časti

diela majú pri mene a obchodnom mene žalovaného W.-W. S., v konaní bolo preukázané, že výrobcom
odvysielaného cyklu bol žalovaný, ktorého autorstvo bolo v záverečných titulkoch identifikované
copyrightovou doložkou W.-W. 1995. Je irelevantné kto má alebo nemá v držbe alebo dispozícií dielo
opatrenétoutocopyrightovoudoložkou,vktoromžalovaný,akobolopreukázané,porušilprávaprávneho
predchodcu žalobcov v l. a 2. rade v zmysle ustanovení autorského zákona.

64. Zo zmluvy o vytvorení autorského diela a jeho rozširovaní uzatvorenej medzi VTV a žalovaným
zo dňa 2.3.1995 mal súd za preukázané, že žalovaný sa zaviazal sa v zmysle tejto zmluvy vytvoriť
pre objednávateľa spoločnosť VTV Cable tv s.r.o. dielo, a to desať 26 minútových dokumentárnych
filmov z USA ako cyklus predstavujúci život súčasnej Ameriky v rôznych podobách. Spoločnosť VTV

sa zaviazala zabezpečiť kompletnú produkciu cyklu od prepisu 16 mm filmu na video až po úplnú
finalizáciu 10-tich dielov cyklu dokumentárneho filmu z USA. Podľa tejto zmluvy na VTV cable tv s.r.o.
neprešli autorské práva ani právo šíriť toto dielo. Toto právo ostalo žalovanému, ktorého autorstvo bolo
v záverečných titulkoch identifikované copyrightovou doložkou W.-W. 1995. Z toho je preukázané, kto
je autorom diela, v ktorom je neoprávnene použité dielo právneho predchodcu žalobcov v 1. a 2. rade,

ktorého výsledná podoba znevažuje meno právneho predchodcu žalobcov v 1. a 2. rade uvádzaním
ako 2. kameramana, do budúcna poškodzuje jeho práva k dielu, ktorého kameramanská tvorivá časť a
prislúchajúce nevysporiadané práva podľa § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 a § 14 ods. 1 Autorského zákona
žalovaného s právnym predchodcom žalobcov v 1. a 2. rade. Odvolací súd poukazuje na už viackrát
uvedené závery znaleckého posudku prof. Dr. Václava Maceka, CSc. ktorý pristúpil k určeniu autorstva

kamery v jednotlivých častiach cyklu America - Amerika, každý diel zvlášť v celkovej dĺžke 234min 31s
a upútavky pred jednotlivými dielmi v dĺžke 3min 47s, spolu 238min l8s, z tohto rozsahu je 205min 55s
kameramanským dielom H. V., t.j. 86% celkovej dĺžky cyklu filmového diela, preto mu prislúchajú v
prípade porušenia jeho autorstva práva ustanovené v § 32 ods. 1 AZ a v tom zahrnuté aj právo na to,
aby rušenie jeho autorského práva bolo zakázané.

65. Preto odvolací súd podľa ust. § 388 CSP. zmenil rozsudok v tejto časti časti zamietnutia vyhovel
návrhu aj v časti uloženia povinnosti žalovaného zdržať sa do doby uzavretia zmluvy so žalobcami v 1.
a 2. rade akéhokoľvek nakladania s 10 dielnym dokumentárnym filmom s názvom Amerika zachytenomna filmovom páse, ktorého obrazovo-zvukovú zložku autorsky vytvoril H. V., zomrelý dňa XX.X.XXXX, v
rámci expedície Amerika 92 a ktorý žalovaný neoprávnene prepísal a použil na spracovanie 10 dielneho
dokumentárneho cyklu s názvom Amerika I až X odvysielanom televíziou VTV cable tv s.r.o.

66. O náhrade trov konania súd I. inštancie rozhodne, s poukazom na § 151 ods. 3 OSP, do 30
dní po právoplatnosti tohto rozsudku vzhľadom na priebeh celého konania, od podania návrhu až po
rozhodnutie vo veci, je súd toho názoru, že sa jedná o zložitý prípad nielen z časového hľadiska, ale
najmä z hľadiska právneho posúdenia. Preto sa javí hospodárnejšie a účelnejšie rozhodnúť o náhrade

trov konania až po právoplatnom skončení celej veci.

67. Odvolací súd rozhodoval o práve na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní plne
úspešným žalobcom vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP na náhradu trov
konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. O jej výške rozhodne súd I. inštancie v zmysle ust.
§ 262 ods. 2 CSP.

68. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).