Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204121
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716204121.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore navrhovateľky D. W., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y. XXX/XX, XXX XX C. O., t. č. bytom W. XXX/XX, XXX XX C. O.,
právne zastúpenej JUDr. Jánom Foltánom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom SNP 708, 924
01 Galanta, proti povinnej A.. H. W., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y. XXX/XX, XXX
XX C. O., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, o určenie výživného na plnoleté dieťa voči rodičovi, na základe
odvolania povinnej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 18C/ 80/2016-148 (v rozsudku pôvodne

nesprávne uvedené č.k. ako 18Cb/80/2016-148 - poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 06. 09. 2016 v
spojení s opravným uznesením č.k. 18C/ 80/2016-168 zo dňa 23. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku, ktorým uložil povinnej povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky s účinnosťou od 05. 04. 2016 výživným vo výške 150 Eur mesačne (I. výrok) a v závislých
výrokoch o zameškanom výživnom (III. výrok) a o trovách konania (IV. výrok), p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný

súd“) rozsudkom zo dňa 06. 09. 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 18C/ 80/2016-168 zo dňa 23.
11. 2016 uložil povinnej prispievať na výživu navrhovateľky s účinnosťou od 05. 04. 2016 sumou 150,-
Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci (I. výrok). Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol (II.
výrok). Zároveň uložil povinnej povinnosť zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné za obdobie od 05.
04. 2016 do 06. 09. 2016 v sume 509,44 Eur, v mesačný splátkach po 20,- Eur, spolu s bežným výživným
od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, až do úplnej úhrady dlžného výživného, pod
hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky (III. výrok). O trovách konania

rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo náhradu trov konania (IV. výrok). Uznesením č.k. č.k.
18C/ 80/2016-168 zo dňa 23. 11. 2016 opravil záhlavie rozsudku tak, že správne číslo konania znie:
18C/ 80/2016-148.
1. 2. V úvode odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd konštatoval, že navrhovateľka sa návrhom
doručeným súdu dňa 05. 04. 2016 domáhala určenia výživného voči svojej matke (ďalej aj „matka“ event.
„povinná) vo výške 250,- Eur mesačne od podania návrhu, splatného vždy do 10. dňa v mesiaci. Návrh
odôvodnila tým, že od 05. 10. 2015 nežije so svojou matkou v spoločnej domácnosti, ale žije u svojej Z.

O. zo strany P.. Jej matka nemá záujem dobrovoľne prispievať na jej výživu a to už od školského roku
2011/2012, t. j. od X. ročníka ZŠ. Naposledy jej matka dala sumu 50,- Eur zaslanú poštou a pokiaľ ide
o vecný dar k narodeninám, dňa XX. XX. XXXX jej zaslala balík, ktorý však matke vrátila. Toho času
sa o jej výživu v plnom rozsahu stará výlučne otec a stará matka. Od roku 2013 navštevuje B. v U. a poukončení štúdia na B. má záujem ďalej študovať na vysokej škole a to na Z. A. X. v D.. Poukázala na to,
že plnoletosť nadobudla dňa XX. XX. XXXX. Jej mesačné náklady, ktoré uhrádza jej otec sú cestovné C.
O. - U., S. v sume 60,- Eur, doučovanie 52,- Eur, stravné v školskej jedálni 22,- Eur, vreckové a nákupy

na desiaty 40,- Eur, paušál mobilného telefónu 9,- Eur, internet 13,85 Eur, stravné mimo školy 120,- Eur,
hygienické potreby a kozmetika 30,- Eur. Jej celkové mesačné výdavky činia 346,85 Eur. Ďalšie náklady
otca na ňu uviedla v prílohe k návrhu a celkovo činia 1.819,- Eur. Celkové náklady otca na ňu za obdobie
šiestich mesiacov boli 3.900,10 Eur s tým, že zohľadnila, že bola štyri týždne chorá a dva týždne boli
prázdniny kvôli Vianociam, čím sa náklady na dopravu, doučovanie a stravné znížili o 279,- Eur, t. j.

celkové náklady činia 3.621,10 Eur. Počas leta 2015 si privyrábala brigádnicky a za obdobie od 01. do
20.07.2015sizarobila129,60Eur.BrigádovalanaS.vA.C.O.,kamjuvskorýchrannýchhodináchvozil
otec a väčšinou vo večerných hodinách ju vozil domov. Matka na ňu poberá rodinné prídavky po 23,52
Eur a nedáva jej z toho nič. Po dlhšej dobe jej zaplatila stravné za dva mesiace. Keďže nevie špecifikovať
finančné a majetkové pomery matky, preto žiadala, aby súd vyzval jej matku na zdokladovanie pomerov.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia účastníkov

konania a na vykonané dokazovanie a uviedol zákonné znenia ustanovení § 62 ods. 1, § 75 ods. 1 a §
77 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal.
1. 4. Následne prvoinštančný súd v súvislosti s konkrétnym odôvodnením rozhodnutia uviedol, že
„na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Z vykonaného

dokazovaniavyplýva,ženavrhovateľkaještudentkoustrednejškolyanaďalejtrvávyživovaciapovinnosť
rodičov k nej. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť v celom rozsahu plní, matka z dôvodu vzniknutých
rozporov medzi ňou a otcom navrhovateľky, ktoré viedli k rozpadu manželstva rodičov navrhovateľky, si
túto vyživovaciu povinnosť riadne neplní. Je však treba povedať, že navrhovateľka odmieta komunikáciu
so svojou matkou, pri vzájomnom styku dochádza ku konfliktným situáciám. Aj z pripojených spisov

iných konaní pred tunajším súdom je zrejmé, že došlo k rozporom v manželstve rodičov navrhovateľky, s
ktorými následne súviseli aj spory medzi matkou a jej deťmi. Z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní
vyplýva, že táto si nevie nájsť cestu na komunikáciu s matkou, situácia na ňu nepriaznivo pôsobí, musela
vyhľadať psychiatrickú a psychologickú odbornú pomoc. Rovnako tak rodičia navrhovateľky vyhľadali
odbornú psychologickú pomoc. Tu súd však konštatuje, že je najmä na rodičoch detí, aby vzájomnú

nevraživosť neprenášali do vzťahu s deťmi, pričom však navrhovateľka tvrdila, že už v minulosti vzťah
s matkou nebol na najlepšej úrovni. (...). Postoj povinnej pred súdom, kedy bola evidentná jej snaha
preniesť zodpovednosť za celú situáciu len na otca navrhovateľky nesvedčí o zodpovednom postoji. Nie
je bežnou situácia, kedy sa dieťa musí domáhať súdnou cestou plnenia vyživovacej povinnosti od svojho
rodiča a povinná až v poslednom období od 7/2016 si začala dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť

zasielaním finančných prostriedkov na účet otca navrhovateľky. Povinná si však je vedomá svojej
vyživovacej povinnosti vo vzťahu k dcére, namietala navrhovanú výšku, uviedla, že je schopná platiť
výživné po 100 Eur mesačne. Súd preto preskúmal odôvodnené potreby navrhovateľky ako oprávnenej,
ako aj možnosti a schopnosti rodičov ako povinných. Čo sa týka potrieb navrhovateľky, tieto mal súd v
podstatnejčastizapreukázané.Výdavkysúvisiacesuhrádzanímpotriebnavrhovateľkysúvisianajmäso

školskoudochádzkou,kdenavrhovateľkapreukázalaplatbynaškolu,školsképomôcky,rovnakonáklady
na dochádzanie do školy. Námietky povinnej, že niekedy vozí navrhovateľku otec, prípadne sa aj sama
ponúkla, že ju môže voziť domov, súd považuje za nedôvodné. Aj náklady na cestu autom predstavujú
finančné výdavky a vzhľadom na to, že došlo k výraznému zhoršeniu vzťahu medzi navrhovateľkou a
jej matkou, nemožno očakávať, že by navrhovateľka využila ponuku svojej matky. Náklady na cestovné

potom činia cca 42,- Eur mesačne (denné cestovné 1,80 Eur x 20 dní, 3,10 Eur x 2 dni na doučovanie do
mesiaca činí 42,- Eur), výdavky na školu, školské pomôcky činia v priemere 13,- Eur mesačne, stravné
v škole 24,- Eur mesačne, doučovanie angličtiny 16,- Eur mesačne, mobilný telefón 9,- Eur mesačne,
internet 13,85 Eur mesačne, vreckové na desiatu a drobné osobné potreby, hygienické potreby, strava
a oblečenie, bývanie, doplatky za lieky a vitamíny, čo spolu činí cca 300,- Eur mesačne. Okrem toho

treba k týmto výdavkom prirátať aj nepravidelné výdavky tzv. mimoriadne výdavky na školské výlety,
kurzy, na stužkovú, na zakúpenie elektrotechniky, sezónneho oblečenia a obuvi takže vyčíslené výdavky
cca vo výške 350,- Eur súd považuje za oprávnené a opodstatnené. Právny zástupca navrhovateľky
na pojednávaní pripustil, že by navrhovateľka súhlasila, aby sa matka podieľala aspoň 1 na týchto
výdavkoch, t. j. v rozsahu 170,- Eur. Pri posúdení zárobkových a majetkových pomerov rodičov súd

konštatuje, že matka má preukázateľný príjem zo zamestnania vo výške 570,- Eur mesačne v čistom,
poberá prídavky na dieťa, avšak tieto od apríla 2016 presúva na účet otca v prospech navrhovateľky.
Je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a to v podiele 2/6 rodinného domu, ktorý toho času užíva a je v
spoluvlastníctvesotcomnavrhovateľkyaspoločnýmsynom,akoajv1rodinnéhodomu,ktorýnadobudladarom po matke, v ktorom však doposiaľ býva matka. Povinná za účelom dochádzky do zamestnania
si musela zabezpečiť auto, keďže dve autá, ktoré sú v spoluvlastníctve manželov užíva výlučne otec
navrhovateľky, s čím má zvýšené výdavky, ktoré spláca svojmu bratovi po 50,- Eur mesačne. Ďalej

má matka pravidelné výdavky v súvislosti s bývaním, kde platí 50,- Eur mesačne elektrinu, výdavky na
dochádzanie do zamestnania a stravovanie v rozsahu 170,- Eur mesačne, výdavky na mobilný telefón a
v poslednom období zvýšené výdavky na zubára. V prospech dcéry uhrádza stravné vo výške 24,80 Eur
a platí jej poistku 20,81 Eur. Za obdobie júl, august 2016 zaslala na účet otca po 100,- Eur v prospech
dcéry D.. Otec má od mája 2016 príjem z trvalého pracovného pomeru, kde má dojednanú mzdu 2,33

Eur na hodinu. V predchádzajúcom období pôsobil ako živnostník - P. U. C., avšak ešte v roku 2015
živnosť zrušil a pracoval len na zmluvy o dielo, takto vykonáva činnosť U. C. aj v roku 2016, má príjem
467,75 Eur mesačne, avšak na tento príjem je potrebné započítať aj výdavky, ktoré keďže nevykonáva
živnosť si neuplatňuje v rámci daňového priznania. Jedná sa najmä o výdavky na pohonné hmoty za
účelom výkonu predmetu diela, nákup kancelárskych potrieb, farieb na výkon predmetu diela, preto
uvedené príjmy nie sú čisté príjmy. Okrem toho sa zaoberá S. a má príjem z predaja O., kde otec ako

svedok uviedol, že tento príjem je nie vždy rovnaký, záleží od nákladov, ktoré musí vynaložiť, výnosu
O., poveternostných podmienok, je potrebné započítať aj výdavky a čas strávený s S.. Jeho príjem z
predaja O. bol naposledy cca 1.200,- Eur až 1.500,- Eur ročne, čo je 125,- Eur mesačne. Čo sa týka
ďalších príjmov napr. z výroby H., jedná sa o platby od klientov, ktorých sprevádza na základe ústnej
dohody,ktorévšakniesúpredmetomvýkonujehočinnostiakoU.C.,rovnakosajednálenonepravidelný

príjem. Má ďalší príjem z vlastníctva urbáru a to 26,- Eur ročne, príjem z činnosti v A. R., odkiaľ dostáva
príspevky na chov A. A., avšak výdavky v súvislosti s chovom A. A. presahujú tento príspevok, príspevky
vo forme naturálií - O.. Povinná tvrdila, že otec navrhovateľky toto mäso predáva rovnako ako O.,
dôkaz o tomto nepredložila a svedok - otec navrhovateľky toto tvrdenie poprel. Aj v takom prípade
je však treba povedať, že aj takéto naturálne plnenie predstavuje istú majetkovú hodnotu, na ktorú

súd prihliada. Čo sa týka nehnuteľností a hnuteľných vecí väčšej hodnoty, ktoré sú v spoluvlastníctve
rodičov navrhovateľky, obaja užívajú rodinný dom, autá užíva iba otec navrhovateľky, súd konštatuje, že
o rozdelení majetku po rozvode manželstva v čase rozhodovania súdu rodičia navrhovateľky dohodnutí
neboli.Ajzpredloženýchsúvisiacichcivilnýchspisovvyplýva,žeohľadnetohtomajetkuprebiehajúspory
natunajšomsúde(sporovráteniedaru-podielunarodinnomdome,sporoprevodeobchodnéhopodielu

zotcanavrhovateľkynaspoločnéhosyna).Súdnazákladetýchtozisteníuzatvára,žeotecnavrhovateľky
má vyšší príjem a preto sa môže vo väčšom rozsahu podieľať na úhrade potrieb navrhovateľky. Na
druhej stane však treba povedať, že otec navrhovateľky aj vynakladá zvýšené úsilie na zabezpečenie
takéhotopríjmu,pričomsamapovinnáuvádzala,žejetiežA.,vminulostisiprivyrábalavýrobouvlastných
produktov a teda je v jej schopnostiach zvýšiť svoj terajší príjem, preto tento rozdiel nemožno hodnotiť

výlučne v neprospech a na ťarchu otca navrhovateľky. Netreba tiež opomínať, že otec navrhovateľky
doposiaľ riadne poskytuje navrhovateľke kompletnú starostlivosť. Čo sa týka poberania prídavkov na
deti, súd konštatuje, že tieto matka posiela na účet otca, avšak uvedenú platbu súd nemôže zarátať ako
platbu výživného, jedná sa o príspevok štátu na nezaopatrené dieťa a keďže tento príspevok t. času
matka presúva na účet otca, súd konštatuje, že sa jedná o príjem na strane otca vo forme prídavku na

dieťa. Pri úvahe o výške výživného súd vzal do úvahy tú skutočnosť, že matka uhrádza dcére poistku po
20,81 Eur mesačne, čo predstavuje formu zabezpečenia navrhovateľky do budúcna, pričom matka toto
poistné pravidelne mesačne uhrádza. Vzhľadom na súčasné konfliktné vzťahy medzi navrhovateľkou
a povinnou je zrejmé, že povinná sa inak na potrebách dcéry nepodieľa, nie je však vylúčené, ak do
budúcna dôjde k úprave vzťahov a povinná sa bude podieľať aj na osobnej starostlivosti a výžive inak,

môže dôjsť k zmene rozhodnutia o výživnom, ak nedôjde k dohode účastníkov. Súd preto určil výšku
výživného sumou 150,- Eur mesačne, ktorá suma zodpovedá menšiemu rozsahu pokrytia oprávnených
potrieb navrhovateľky oproti povinnosti zo strany otca. Pri zhodnotení pomerov na strane povinnej súd
konštatuje, že je v schopnostiach povinnej takto určené výživné uhrádzať. Výživné súd určil spätne odo
dňa podania návrhu, t. j. od 05. 04. 2016, v ktorom čase matka navrhovateľky tejto uhrádzala iba stravné

a poistku. Súd vyčíslil zameškané výživné za 4/2016 v alikvotnej čiastke 130,- Eur za 26 dní (150 : 30 dní
x 26 dní), za obdobie 5 až 8/2016, t. j. 4 mesiace po 150,- Eur, zameškané výživné činí 600,- Eur, spolu
dlžné výživné činí 730,- Eur (130,- Eur + 600,- Eur). Vyplácané stravné súd započítal na zameškanom
výživnom, nakoľko sa jedná o platby, ktoré možno zahrnúť do úhrady výživného, platby poistného boli
zohľadnené pri určení menšieho rozsahu výživného. Na zameškanom výživnom súd započítal platby zo

strany povinnej a to 3x úhrada stravného v období 4 až 6/2016, t. j. 3x po 23,52 Eur, čo činí 70,56 Eur, za
obdobie 7, 8/2016 povinná uhradila 200,- Eur, z ktorej čiastky však 50,- Eur predstavovalo prídavky na
deti, ktoré poberá navrhovateľka a odovzdáva otcovi navrhovateľky, z tejto čiastky potom súd na dlžnom
výživnom započítal 150,- Eur. Dlžné výživné tak činí 509,44 Eur (730,- Eur - 70,56 Eur - 150,- Eur).Povinná požiadala súd pri vyčíslení dlžného výživného, aby jej tieto povolil uhrádzať v splátkach po 25,-
Eur mesačne s poukazom na to, že nie je v jej finančných možnostiach uhradiť dlžné výživné naraz. Súd
po posúdení finančných možností na strane povinnej konštatuje, že jej požiadavka bola oprávnená a s

prihliadnutím na výšku určenej vyživovacej povinnosti, kedy povinná ako matka navrhovala určiť výšku
výživného po 100,- Eur mesačne, a súd priznal výživné po 150,- Eur mesačne, určil povinnej splácať dlh
na výživnom po 20,- Eur mesačne. Zároveň súd stanovil podmienky splatnosti tak, že splátky na dlžnom
výživnom je povinná uhrádzať spolu s bežným výživným od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti
tohto rozsudku až do úplnej úhrady dlžného výživného. Pokiaľ však čo len jednu splátku neuhradí, dlžné

výživné sa stane zročné, povinná stratí výhodu splátok a bude ho musieť uhradiť naraz.“ Z uvedeného
dôvodu potom návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietol.
1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 52 Civilného mimosporového
poriadku.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala povinná (prostredníctvom právneho zástupcu) v

zákonnejlehoteodvolanie,ktorýmnapadlavýrok,ktorýmijejbolauloženápovinnosťplatiťnavrhovateľke
výživné (I. výrok) a súvisiaci výrok o zameškanom výživnom (III. výrok). Žiadala, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, eventuálne, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že jej
uloží vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke vo výške 100,- Eur mesačne.

2. 2. Odvolanie po právnej stránke odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ Civilného sporového poriadku), že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.
1 písm. e/ Civilného sporového poriadku), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené

(§ 365 ods. 1 písm. g/ Civilného sporového poriadku), a taktiež z dôvodu, že rozhodnutie prvej inštancie
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.1písm.h/Civilnéhosporovéhoporiadku).
2. 3. V súvislosti s konkrétnymi dôvodmi odvolania uviedla, že podľa jej názoru prvoinštančný súd
nedostatočne zistil skutkový stav ohľadom jej osoby, teda nedostatočne sa vysporiadal s príjmami a
výdavkami na jej strane, ktoré mesačne musí nevyhnutne vynaložiť. Nie je v jej finančných možnostiach

a schopnostiach, aby navrhovateľke prispievala výživným v sume 150,- Eur mesačne, pretože ju to
dostane do finančnej tiesne, čo bude mať za následok ohrozenie jej živobytia. Ďalej uviedla, že nie
je pravdou, ako skonštatoval prvoinštančný súd, že neprispieva na výživu navrhovateľky, nakoľko
jej mesačne uhrádza stravu v školskej jedálni, ako aj poistenie so sporením a v poslednom období
preukázateľne uhrádza tiež výživné. Rovnako niekoľkokrát ponúkla navrhovateľke pomocnú ruku a

taktiež finančné prostriedky, ktoré jej však navrhovateľka vrátila so slovami, že od nej nič nechce, čo
podľa jej názoru je taktiež potrebné vziať do úvahy. Poukázala i na to, že navrhovateľke dávala dary,
ktoré jej táto vracala s rovnakými slovami, ktoré ju nielen zranili, ale jej aj veľmi ublížili. Okrem toho
uviedla svoj názor na príčiny aktuálneho stavu v rodine, v dôsledku ktorého navrhovateľka odmieta s
ňou komunikovať a ignoruje ju, pričom v značnej miere pripisuje zodpovednosť za tento stav otcovi

navrhovateľky. V závere odôvodnenia odvolania spochybňovala prvoinštančný súdom ustálený príjem
rodičov navrhovateľky, pričom akcentovala, že príjem otca navrhovateľky je vyšší, ako ustálil súd prvej
inštancie.

3. 1. Navrhovateľka (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinnej

vyjadrila nesúhlas s právnym zdôvodnením odvolania. Poukázala na to, že s matkou (povinnou) nežije
v spoločnej domácnosti a že je študentkou strednej školy a teda vyživovacia povinnosť rodičov voči
nej trvá. Otec si túto svoju povinnosť plní v plnom rozsahu, no povinná z dôvodu vzniknutých sporov
medzi jej osobou a otcom si túto povinnosť neplní. Samotné konštatovanie povinnej, ktorá v odvolaní
uvádza, že nie v jej finančných možnostiach a schopnostiach, aby prispievala výživným v sume 150,- Eur

mesačne a že by ju platenie výživného v tejto výške dostalo do tiesne, je podľa jej názoru len účelovým
tvrdením a nie skutočnosťou. Tvrdenie, že jej povinná dávala dary, ktoré následne povinnej vracala je v
tomto prípade irelevantné. Ona nie je povinná prijímať dary s ktorými sa sama vnútorne nestotožňuje.
3. 2. Vzhľadom na skutočnosť, že sa stotožňuje s rozsudkom prvoinštančného súdu, žiadala, aby
odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil.

4. 1. Povinná (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky
k jej odvolaniu uviedla, že sa nikdy nevyjadrila, že by navrhovateľke nechcela prispievať na jej výživu,
ba práve naopak, je ochotná prispievať na jej výživu, avšak vzhľadom na svoj mesačný príjem a nasvoje nevyhnutné mesačné výdavky nie je schopná prispievať jej výživným v sume 150,- Eur, ako
určil prvoinštančný súd. Zopakovala, že jej nevyhnutné mesačné výdavky sú na úrovni jej príjmu a
preto nie je v jej finančných možnostiach a schopnostiach prispievať navrhovateľke výživným v sume

150,- Eur mesačne, nakoľko by sa dostala do situácie, ktorá by bola skutočne neriešiteľná a dostala
by sa do existenčných problémov. Zdôraznila, že súd prvej inštancie neprešetril celkové príjmy otca
navrhovateľky, pretože jeho príjem nepozostávala len z mesačnej mzdy, ale má aj vedľajší príjem z
chovu včiel, čiže príjem otca navrhovateľky a jej je ďaleko rozdielny, z čoho nepochybne vyplýva, že
otec navrhovateľky musí prispievať na výživu navrhovateľky vyššou sumou ako ona. V súvislosti s

tvrdením navrhovateľky, že si na rozdiel od otca navrhovateľky neplní svoju vyživovaciu povinnosť z
dôvodov rozporov, ktoré má s otcom navrhovateľky uviedla, že nikdy neprenášala problémy, ktoré vznikli
medzi ňou a otcom navrhovateľky na navrhovateľku. Práve otec navrhovateľky zapájal navrhovateľku
do všetkých problémov, ktoré vznikali medzi ňou a otcom navrhovateľky. Nesúhlasila ani s vyjadrením
navrhovateľky, týkajúcim sa vracania darov. Má za to, že aj dary a akékoľvek pozornosti, ktorými sa
snažila navrhovateľku potešiť sú veľmi dôležité. Prejavovala tým to, že jej záleží na dobrom vzťahu s

navrhovateľkou, avšak navrhovateľka veľmi dobre vedela, že ich neprevzatím a vrátením jej ublíži a
preto vedome dary odmietala.
4. 2. V závere vyjadrenia povinná uviedla, že vzhľadom na svoj príjem a nevyhnutné mesačné výdavky
nie je v jej možnostiach a schopnostiach platiť navrhovateľke výživné v sume 150,- Eur mesačne, ale je
ochotná a hlavne schopná prispievať jej na výživu sumou 100,- Eur mesačne.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým uložil povinnej povinnosť prispievať na

výživu navrhovateľky s účinnosťou od 05. 04. 2016 výživným vo výške 150 Eur mesačne (I. výrok) a
v závislých výrokoch o zameškanom výživnom (III. výrok) a o trovách konania (IV. výrok), podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
6. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a vychádza z náležite prevedeného
dokazovania. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom
rozsahustotožňujeisodôvodnenímjehorozhodnutia,ktoréjenielendostatočnepodrobné,alejeijasné,

zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými
i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení §
220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd konštatuje, že povinná v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti

alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa
prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. Dokonca možno
konštatovať, že neuviedla ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod spochybňujúci správnosť
napadnutého rozhodnutia. Jej právne zdôvodnenie odvolania, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
a že rozhodnutie prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je všeobecné a
vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), je ako
relevantný odvolací dôvod neakceptovateľný.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvoinštančný súd pri rozhodovaní o určení výšky vyživovacej
povinnostipovinnejvočinavrhovateľkevzaldoúvahyvšetkyzákonnéaspektyvyplývajúcezustanovenia
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda primárne prihliadal na odôvodnené potreby navrhovateľky (oprávnenejna výživné), ale i na možnosti a schopnosti povinnej. I podľa názoru odvolacieho súdu povinná
je objektívne schopná zo svojho pravidelného mesačného príjmu vo výške 550,- Eur prispievať na
výživu navrhovateľky určeným výživným vo výške 150,- Eur mesačne. Ako na základe vykonaného

dokazovaniasprávnepoukázalprvoinštančnýsúd,ideosumu,ktorápokrývamenšírozsahoprávnených
potriebnavrhovateľky,pričomväčšírozsahjejoprávnenýchpotriebpokrývajejotec.Pretoiargumentáciu
povinnej uvedenú v odvolaní, týkajúcu sa poukazovania na vyšší príjem otca navrhovateľky považuje
odvolací súd za účelovú a neopodstatnenú. Odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na situáciu v
rodine povinná nezabezpečuje žiadnu osobnú starostlivosť o navrhovateľku a teda určené výživné je

jedinou formou jej starostlivosti o ňu. Pokiaľ jej uhrádza poistenie so sporením, prvoinštančný súd zobral
túto skutočnosť pri rozhodovaní o určení výšky výživného do úvahy. Úhrada stravy v školskej jedálni zo
strany povinnej v prospech navrhovateľky predstavuje dobrovoľné plnenie, ktoré je nad rámec určeného
výživného a je len na povinnej, čí túto dobrovoľnú úhradu bude realizovať i do budúcnosti.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j.

vo výroku, ktorým uložil povinnej povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky s účinnosťou od 05. 04.
2016 výživným vo výške 150 Eur mesačne (I. výrok) a v závislých výrokoch o zameškanom výživnom
(III. výrok) a o trovách konania (IV. výrok), podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu, Ktorým návrh navrhovateľky vo

zvyšnej časti zamietol (II. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).