Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/451/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219762
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4212219762.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: T.,

s.r.o., so sídlom F., T. XX, K.: XX XXX XXX, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: L. republika, v mene ktorej koná Y. spravodlivosti L. republiky, F., A.
nám. XX, K.: 00 XXX XXX, o náhradu škody 175,- eur a o náhradu nemajetkovej ujmy 387,24 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody v sume 175,- eur a náhrady
nemajetkovej ujmy v sume 387,24 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol
exekučnému súdu - Okresnému súdu Komárno zmenu exekútora vo veci vymoženia pohľadávky,

ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola
vedená pod spisovou značkou EX XXXX/XXXX u súdneho exekútora. Ďalej uviedol, že žalobca podľa
ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného poriadku podal na uvedený exekučný súd návrh na zmenu
exekútora , pričom exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenejlehote30dníaleažpoveľmidlhejdobe.Vdanomprípadeexekučnýsúdrozhodolpouplynutí
zákonom stanovenej doby 30 dní pričom v danom prípade prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu so stranami konania, ktorá by mohla mať

svojoukomplexnosťoupodstatnývplyvnačaspotrebnýkposúdeniuarozhodnutiuveci.Žalobcauviedol,
že škoda 175,- eur predstavuje náklady na správu pohľadávky prostredníctvo pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému v sume 70,- eur, na udržanie a správu informačného
systému40,-eur,naadministráciulistínakomunikáciuspôvodnýmsúdnymexekútoromvsume50,-eur
a administratívne spracovanie textov urgencii adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaju
spojené s vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania na exekučnom súde v sume 15,- eur.

2. Žalobca zároveň uviedol, že požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 387,24 eur,
keďže samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenej dome a v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu. Uviedol, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
a záujmy žalobcu boli vystavené rizikám, že neskorým ukončením zmeny súdneho exekútora nastane

zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolvencia povinného.
PoukázalnanálezyústavnéhosúduIII.ÚS203/06-25,III.ÚS235/04-3,III.ÚS347/05,III.ÚS118/06-40,
III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III: ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III. ÚS
301/05-38, podľa ktorého žalobcovi bolo priznané finančné zadosťučinenie 15.000,- Sk za zbytočnéprieťahyvtrvanívyše1roka.Uviedol,ževýškunemajetkovejujmy387,24euruskutočnilvýpočtom55,32
eur za každý mesiac omeškania exekučného súdu pričom exekučný súd bol nečinný 215 dní. Žalobca
zároveň uviedol, že podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného

opredbežnéprerokovanienárokuonáhraduškodyavšakžalovanýnatútožiadosťpozitívnenereagoval.
Uviedol, že je potrebné deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenej lehote, deklarovať porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a deklarovať porušenie princípov

právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. K žalobe žalobca nepripojil žiadne
prílohy.
3. K žalobe sa žalovaný nevyjadril. K vyjadreniu žalovaného sa mailovým podaním zo dňa 29.01.2016
vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý zopakoval dôvody podania žaloby a zároveň k uvedenému
podaniu pripojil znalecký posudok č. 1/2014 vyhotovený Ekonomickou univerzitou v Bratislave zo dňa
17.01.2014, ktoré však nedoplnil i napriek výzve konajúceho súdu zo dňa 22.02.2016 písomným

podaním a preto súd podľa § 42 ods. 1 OSP na uvedené podanie neprihliadal.

4. Na pojednávaní dňa 28.07.2017 sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu žalobcu, ktorý neúčasť

na pojednávaní ospravedlnil mailovým podaním zo dňa 20.07.2017, pričom žiadal žalobe vyhovieť,
poukázal na znalecký posudok č. 1/2014 a súhlasil s tým aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnil zástupca žalovaného, ktorý elektronickým podaním zo dňa
22.06.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, uviedol, že súhlasí s tým aby súd rozhodol v
jeho neprítomnosti, žiadal žalobu zamietnuť pričom poukázal na rozhodnutia v obdobných veciach.

5. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení od 1.1.2009 do 31.12.2010 ( ďalej aj
„ citovaného zákona “ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §
3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v

občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu
spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti
vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom v § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 uvedeného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode.Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a

zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj
bez udania dôvodu podať na príslušný Okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora.

6. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôkazov po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného
súdu Komárno č. 6Er/899/2005 zistil, že žaloba nie je dôvodná. Súd mal za preukázané, že žalobca
ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa
22.11.2010atentosúdrozhodolonávrhunazmenusúdnehoexekútoraanávrhuvyhovelatouznesením
č. 6Er/899/2005-16 zo dňa 21.06.2011. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd rozhodol po uplynutí

30 dňovej zákonnej lehoty a to neskôr o 181dní keďže exekučný súd mal rozhodnúť o návrhu na zmenu
súdneho exekútora do 22.12.2010.

7. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom, je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému;

ide o občianskoprávnu zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o
zodpovednosť objektívnu bez zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi
vzniku tejto zodpovednosti je jednak nesprávny úradný postup súdu, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda kumulatívne splnenie

všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia prvého predpokladu, a to
nesprávneho úradného postupu, nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku škody ako majetkovej či
nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Ak čo i len jeden z predpokladov nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu nie je v konaní
zistený a preukázaný, nedochádza k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť

spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a súd preto
aj s prioritou na hospodárnosť konania ďalšie predpoklady neskúma.

8. Uvedený zákon neobsahuje pojem nesprávneho úradného postupu, ktorým je porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup,

ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu
zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú
a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym
úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie

rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát
podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v
príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a teda nesprávny

úradný postup bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody. V § 19 ods. 1 veta prvá citovaného
zákona je upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený o škode dozvedel. Citovaný
zákon však neupravuje objektívnu premlčaciu dobu pre náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným
postupom. Objektívnu premlčaciu dobu upravuje Občiansky zákonník. Podľa § 106 ods. 1, 2, OZ právo

na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví. Citovaný zákon nič nemení na všeobecnej podstate premlčania, ktorá účastníkovi, v neprospech
ktorého bola vznesená dôvodná námietka premlčania, prináša nepriaznivý dôsledok v podobe zániku

nároku. Ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej citovaného zákona neuvádza ako predpoklad počiatku
plynutia premlčacej doby vedomosť poškodeného o tom, kto sa škodu zodpovedá, prípadne ktorý orgán
štátu škodu spôsobil (na rozdiel od ustanovenie § 106 ods. 1 OZ ) a to z toho dôvodu, že subjektom
zodpovedným podľa citovaného zákona je vždy štát. U nárokov zodpovednosti za nesprávny úradnýpostup sa uplatňuje iba jediná a to subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá
citovaného zákona, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda
kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah. Predbežné

prejednanie nároku na náhradu škody sa vyžaduje aj pri nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom podľa § 15 a nasledujúci citovaného zákona.

9. Konajúci súd má za to, že nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd poukazuje na názor Ústavného
súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno
vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (nález Ústavného súdu SR z 7. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75). Ďalej je nutné
zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich
nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 Ústavy, pretože

aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto
vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (pozri napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy"
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem v „primeranej lehote" obsiahnutý v čl. 6 ods.

1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone
ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02).
Lehota 30 dní na preskúmanie návrhu na zmenu exekútora v § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného
od 1.9.2005, resp. v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006 je extrémne krátka na
to, aby exekučný súd návrh na zmenu exekútora v spojitosti s priloženými listinami nachádzajúcimi

sa v spise náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie
a získal všetky potrebné podklady pre rozhodnutie o zmene exekútora vrátane vyjadrenia pôvodného
exekútora. Konajúci súd skúmal či uvedený platobný rozkaz bol vydaný v súlade s princípmi na ochranu
práv spotrebiteľa (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo1/2012 z 21. 03. 2012). Z vyššie uvedených dôvodov
súd uvádza, že postup exekučného súdu vzhľadom na osobitný charakter exekučného konania, nie je

možné považovať za nesprávny úradný postup. Z aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uvedenej v predchádzajúcej časti odôvodnenia vyplýva oprávnenie exekučnému
súduskúmať,čiexekučnýtitulspĺňazákonomustanovenénáležitosti,pričomvyhodnocujejehoprípadnú
neplatnosť. Súd zdôrazňuje, že obzvlášť pri spotrebiteľských veciach, je 30 dňová lehota na rozhodnutie
v exekučných veciach, vrátane rozhodovania o návrhu na zmenu exekútora mimoriadne krátka na to,

abyexekučnýsúdnávrhnáležitepreskúmal zhľadiskaformálnychamateriálnychpredpokladovvedenia
exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený prvý predpoklad
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný
postup. V záujme hospodárnosti konania sa súd ďalším predpokladom, ktorým je existencia škody vôbec
nezaoberal. Splnený však nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup zistený nebol.

10. Konajúci súd žalobu žalobcu zamietol, keďže žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda,
nepreukázal kedy mu táto škoda vznikla ani príčinnú súvislosť medzi žalobcom tvrdenou škodou a

nesprávnym úradným postupom. To isté platí aj v prípade požadovanej nemajetkovej umy. Žalobca teda
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie podmienok a na požadovanú
náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na
to, že žalobca v priebehu sporu nepreukázal kedy požadoval od žalovaného predbežné prerokovanie
nároku na náhrady škody a nemajetkovej ujmy tak, aby súd mohol posúdiť či žaloba bola podaná

po uplynutí zákonnej lehoty 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Žalobca tiež súdu nepreukázal text žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody.

11. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal hoci žalovaný
mal na náhradu trov konania právo keďže bol úspešný avšak žalovaný náhradu trov konania nežiadal
ani žiadnym spôsobom nevyčíslil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.