Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/93/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203857
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8313203857.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Nagano Office Center,
K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: F. X.,
bývajúca v R., N. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr.

Igorom Šafrankom, advokátom advokátskej kancelárie vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie
192,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5C/101/2013-21
zo dňa 15.7.2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol. V dôvodoch tohto rozhodnutia

uviedol,žežalobcauplatnilpohľadávkupodľačlánku4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a žiadal,
aby súd vydal rozsudok proti žalovanej o zaplatenie 192,- eur s príslušenstvom s uvedením, že ide o
konaniesnízkouhodnotousporuascezhraničnýmcharakterom -sídložalobcuvČR.Žalobcaodôvodnil
svoj nárok voči žalovanej v bode 8.1. tlačiva A tým, že je indosatárom, t.j. nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná na zmenkovú sumu uvedenú v zmenke, pričom sa zaviazala

aj k úhrade zmenkového úroku. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa - POHOTOVOSŤ, s.r.o. (indosant). Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaná
doteraz zmenkovú sumu a úroky nezaplatila. Zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu. V
bode 8.2. tlačiva A žalobca uviedol ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky originál zmenky,
splnomocneniepreprávnehozástupcu,výpiszobchodnéhoregistražalobcuaosvedčenienaregistráciu

na daň z pridanej hodnoty. Z pripojených listín podľa bodu 8.2.1., t.j. zo zmenky vyplynulo, že bola
vystavená žalovanou pre prvotného zmenkového veriteľa - indosanta a to spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, SR. Rovnako z tejto zmenky vyplynulo, že miesto
splatnosti bolo dohodnuté v sídle spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
SR. Z výpisu z obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel C, vložka 81616
súd zistil, že žalobca má adresu sídla na adrese uvedenej v tlačive A v Českej republike a aktuálny

predmet podnikania je výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách 1 až 3 Živnostenského zákona
a to s účinnosťou od 08.01.2013. Z aktuálneho výpisu obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, ktorá bola prvým zmenkovým veriteľom na
doloženej zmenke vyplynulo, že predmetom činnosti spoločnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov. Ďalej súd uviedol, že podľa článku 4 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca, nie sú dostatočne

jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a
pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosťtlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené
doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto
orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II. Po

preštudovaní návrhu na uplatnenie pohľadávky, t.j. tlačiva A, podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
tvrdení žalobcu v bode 8, údaje o pohľadávke a doložených písomných dôkazov v bode 8.2., súd vyzval
žalobcu tlačivom B podľa vyššie uvedeného článku 4 bod 4 na konkrétne doplnenie, resp. opravu
oddielu tlačiva A - Návrhu na uplatnenie pohľadávky v lehote do 31.05.2013. Súd tlačivom B vyzval

žalobcu, aby uviedol konkrétny právny titul, na základe čoho bola zmenka vystavená a vyplnená s
uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi, pretože len tak môže súd zistiť,
či ide o spotrebiteľský vzťah alebo iný právny vzťah, a teda aké právo sa má na daný spor použiť. V
tejto súvislosti súd konštatoval, že v oddiele 8.2.1. je potrebné toto zaslať súdu, pretože podľa Smernice
Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 je súd povinný z úradnej povinnosti skúmať v každom konaní, či sa
nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa.

Zároveň v tomto tlačive B bol žalobca poučený, že ak návrh nedoplní, resp. neopraví v uvedenej
lehote, súd návrh zamietne v súlade s podmienkami ustanovenými v Nariadení č. 861/2007/ES. Žalobca
reagoval na túto žiadosť súdu o doplnenie, resp. opravu tlačiva A odpoveďou, v ktorej uviedol, že
poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na
zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, predložil originál zmenky a zmenkové informácie

preniesol žalobca do návrhu a z jeho strany preto neostáva čo doplniť alebo opraviť. Žalobca si uplatňuje
majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii
iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu
uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Vzhľadom na uvedené žalobca nemá dostatočne presné a
primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku. Žalobca ďalej

uviedol, že vyplnil tlačivo na uplatnenie pohľadávky, ktorá vyjadruje zmenkové nároky, na preukázanie
vzniku zmenkových nárokov, predložil súdu originál platnej zmenky, ktorá obsahuje všetky dostatočne
jasné a primerané informácie vyčíslenej pohľadávky, ktorú uplatňuje. Prípustnosť uplatneného nároku
je daná platnosťou zmenky, doplnenie alebo oprava tlačiva na uplatnenie pohľadávky preto nesúvisí
s prípustnosťou uplatneného nároku. Ďalej uviedol, že príslušnosť súdu v tejto veci vyplýva priamo z

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a príslušné sú okresné súdy v Slovenskej
republike, pretože ide o drobný spor, hoci sa týka zmenky. Následne súd v súlade s čl. 4 bod 4 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie s nízkou
hodnotou sporu rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol, a to z dôvodov, že tento aj napriek výzve súdu
na tlačive B tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky - A nedoplnil a neopravil v rámci určenej lehoty

tak, ako ho na to vyzval súd. Ďalej v rozsudku odôvodnil súd prvého stupňa tento svoj postup tým, že
v závere poukázal na to, že postupoval analogicky podľa § 43 O.s.p., keď súd po predchádzajúcej
výzve na odstránenie vád podania v stanovenej lehote, toto odmietne, pretože žalobca nedostatky v
lehote neodstránil. V tomto štádiu taktiež súd v rozhodnutí o odmietnutí podania nerozhoduje o trovách
účastníkov.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť.

Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keďže účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nesúhlasí s postupom súdu, ktorým ho vyzval na
doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy
podmieňoval ďalší postup v konaní. Zdôraznil, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným
vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol

na základe indosamentu a žiadne iné informácie či dokumenty k zmenke nemá a v zmysle platného
právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom
spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky, pre uplatnenie zmenkového nároku,
predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať, či podmieňovať

inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zák. č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Zdôraznil
ďalej, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca zásadne
nesúhlasil s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľskývzťah. Súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty a rozhodnutie súdu je potrebné považovať za
arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na

strane druhej. Žalobca trval na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu
svojej preskúmavacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Právny poriadok
neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou
nesúvisia a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť. Súd rozsah podľa neho významných skutočností
rozširuje svojvoľne, bez návrhov účastníkov, čím porušuje kontradiktórnosť súdneho procesu. Žalobca

v skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou vôbec netvrdil,
teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len
na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd
nachádza v iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania. Súd prvého stupňa ignoroval ust.
§ 17 Zákona o šekoch a zmenkách, podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,

okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jej vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže v sporovom konaní nemôže tak
konať žalovaná, tým menej tak môže robiť sám súd. Námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej
a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je

prípustné,abytútoúlohuainiciatívunasebaprevzalsúd.Poukázalnato,žesúdvdanomprípadeporušil
poučovaciu povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p.. Napriek tomu, že súd uvádza, že nevie určiť, či ide o
spotrebiteľský vzťah, celé právne posúdenie veci vychádza z toho, že právny vzťah medzi účastníkmi je
spotrebiteľským vzťahom. Súd tak v rozhodnutí vychádza z nepreukázanej skutočnosti a takáto nemôže
byť podkladom pre rozhodnutie podľa § 153 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie súdu nie je možné založiť na

dohadoch. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky.
Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak
však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Prvostupňový súd požadoval od žalobcu preukázanie skutočnosti, o
ktorých objektívne nemal žiadnu vedomosť a nemal k dispozícii ani požadovaný listinný dôkaz. Súdom

požadované doplnenie návrhu, a teda tvrdená údajná povinnosť žalobcu mať dokumenty, na základe
ktorých mala údajne byť zmenka vystavená, nevyplývajú z právneho poriadku a sú zo strany súdu
fabulované. Pokiaľ súd poukazuje na rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu z roku 1965, žalobca
uviedol, že obsah tohto rozhodnutia mu nie je známy a toto rozhodnutie mu nie je dostupné, z tohto
dôvodu nie je možné k použitiu tohto rozhodnutia pre prejednávaný prípad zaujať relevantné stanovisko.

Vo všeobecnosti však považoval za potrebné konštatovať, že toto rozhodnutie nie je aplikovateľné
na prejednávaný prípad a to z dôvodu, že rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu je takmer 50
rokov staré, v období jeho vzniku neexistovalo európske spotrebiteľské právo, na ktorom súd založil
svoje rozhodnutie a zároveň, ak súd nebol schopný na podporu svojho názoru o prelomení zásady
abstraktnosti zmenky nájsť neskoršie rozhodnutie, zrejme ide o prekonaný a ojedinelý názor, z ktorého

nie je možné vychádzať. Rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu nemôže negovať aplikáciu platnej
právnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Nemecký najvyšší súd pri
rozhodovaní vo veci rozhodoval podľa nemeckého práva, ktoré sa nepochybne v oblasti zmenkového
práva odlišuje od slovenského zmenkového práva, ktoré je súd povinný aplikovať v tejto veci. Súd
nemôže rozhodovať spor na základe nemeckého práva alebo s použitím nemeckej judikatúry. Žalobca v

tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22. 8. 2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000
a zdôraznil, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol
pôvodom jeho vzniku. Zabezpečovacia zmenka ako prostriedok zabezpečenia je samostatným nárokom
nezávislým dokonca na existencii zabezpečenej pohľadávky. Z uvedených skutočností tak jednoznačne
vyplýva, že súd nemôže od žalobcu požadovať preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky

a žalovaným, pretože ide o celkom odlišný právny vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania.
Žiadosť súdu o doplnenie návrhu tak bola celkom neopodstatnená a ak žalobca požadované dokumenty
nedoplnil, nemohlo dôjsť k zamietnutiu návrhu podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho
odvolanie je dôvodné.Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že súd postupoval v zmysle § 43
ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s čl. 4 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Odvolací súd má za

to, že tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahovalo opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku
žalobcuaztaktovyplnenéhotlačivanemožnodospieťkzáveru,žebytietonebolidostatočnejasnéalebo
primerané. Ak súd prvého stupňa chcel zistiť, či zmenka bola zabezpečovacím prostriedkom plnenia zo
spotrebiteľskej zmluvy, mal postupovať v zmysle čl. 5 bod 2 uvedeného Nariadenia s tým, že podľa čl.
5 bod 3 tohto Nariadenia mala žalovaná odpovedať do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Súd prvého stupňa
takto nepostupoval, pričom treba súhlasiť so žalobcom, že tento nemusí mať vedomosť o iných vzťahoch
medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky, a treba súhlasiť aj s tým, že nie je jeho
povinnosťou preukazovať to, čo v návrhu na uplatnenie pohľadávky ani netvrdil.

Keďže súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s čl. 4 a čl. 5 uvedeného Nariadenia, odvolací súd
musel napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1
písm. f) a h) O.s.p.).

Je treba však súhlasiť so súdom prvého stupňa v tom zmysle, že nie je možné oddeľovať spotrebiteľský
vzťah a zmenku, ktorá spotrebiteľský vzťah v prospech dodávateľa zabezpečuje s tým, že je súčasne
aj jeho povinnosťou skúmať, či uzavretie spotrebiteľskej zmluvy nebolo podmienené podpisom zmenky
zo strany spotrebiteľa a či teda vystavenie zmenky v tejto súvislosti nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, alebo či takýto zabezpečovací prostriedok neznamená neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Dokazovanie týchto skutočnosti však nie je povinnosťou žalobcu. Ochrana spotrebiteľa v tomto smere
vyplýva jednak z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 53 a nasl. Obč. zák.), ale tiež aj zo
Smernice Rady č. 93/13/EHS.

Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania, bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o návrhu

žalobcu na nepripustenie vedľajšieho účastníka do tohto konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.