Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoP/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114229486
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114229486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.

Romana Tótha a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: N. H., P..
XX.X.XXXX, D.P. H., P.. X.X.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpených Úradom práce
sociálnych veci a rodiny E., H. H. E., H. XX, M.: XX XXX XXX, deti rodičov - matky: X.. E.. D. I., E.., P..
XX.X.XXXX, Y. E.A., C. XX, korešpondenčná adresa: P. XX/X, Y., zastúpenej advokátom JUDr. Jánom
Garajom, so sídlom Prešov, Hlavná 137, a otca: I.. E.. X.. N. H., E.., P.. XX.X.XXXX, Y. E., C. XX,
adresa na doručovanie písomností: D. H. XX, XXX XX Č. X., Č. Z., zastúpeného advokátom JUDr.
Martinom Kirňákom, so sídlom Prešov, Hlavná 29, o určenie spätného výživného, na odvolanie matky

proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.11.2016 pod č. k. 30P/326/2014-125, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Prešov (ďalej len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) vyššie označeným
rozsudkom (v poradí druhým) zamietol návrh matky na určenie spätného výživného na maloleté deti:
mal. N. H., P.. XX.X.XXXX, a mal. D. H., P.. X.X.XXXX, a to od 1.1.2013 vo výške 7.700,- eur. Zároveň
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2) Vychádzal z odôvodnenia návrhu, v ktorom matka uviedla, že manželstvo rodičov maloletých
bolo rozvedené právoplatným rozsudkom Okresného súdu E. pod č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX. Týmto
rozsudkom boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky a žalovanému bola uložená povinnosť
prispievať na ich výživu sumou 350,- eur mesačne. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa §
77 ods. 1 Zákona o rodine na úhradu spätného výživného uviedla svoj zlý psychický stav, ktorý bol
vyvolaný fyzickými a psychickými útokmi otca, a jednak to, že sa spoliehala na jeho prísľub, že si svoju

vyživovaciu povinnosť splní dodatočne. Žije spolu s maloletými deťmi v byte, ktorý nadobudla počas
trvania manželstva s bývalým manželom, ktorý dňa 1.1.2013 opustil spoločnú domácnosť v dôsledku
pretrhnutia manželských a rodinných väzieb a výkonu jeho práce v zahraničí. Osobnú starostlivosť a
vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom od odchodu zo spoločnej domácnosti do určenia vyživovacej
povinnosti súdom si plnila len ona ako matka. Starostlivosť o chod domácnosti sčasti zabezpečoval
aj otec maloletých, ktorý platil inkaso za spoločný byt vo výške 190,- eur mesačne. Ona je vedená v
evidencii nezamestnaných od 1.6.2014 do 1.12.2014, poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 440,-

eur, rodinné prídavky a od marca 2013 aj daňový bonus na deti. Okrem toho má mesačný príjem 340,-
eur ako pedagogický zamestnanec na B. vo J.. Otec bol v čase podania žiadosti o rozvod zamestnancom
C. X. B. J. E. a taktiež v roku 2013 pracoval na E. U. S. J. Z.. Maloleté deti navštevujú T. U. C. J. E..
Matka pravidelné mesačné výdavky na deti v čase, keď nežili s otcom, vyčíslila na 664,- eur.3) Otec maloletých žiadal návrh matky zamietnuť, dôvodiac, že dňa 8.8.2013 podala návrh na rozvod
manželstva,atedaneobstojíjejargumentácia,žeprezlýzdravotnýstavnemohlapodaťnávrhnaurčenie

spätného výživného skôr, teda súčasne s návrhom na rozvod manželstva. Jej tvrdenia, že v podaní
takéhotonávrhujejbránilzlýpsychickýstavvyvolanýfyzickýmiapsychickýmiútokmizjehostrany,niesú
pravdivé. Na základe pokynu svojho nadriadeného dňa 1.1.2013 opustil spoločnú domácnosť, uhrádzal
však pravidelne platby spojené s bývaním, pričom matka vtedy dosahovala príjem okolo 1.000,- eur.

4) Kolízny opatrovník v písomnej správe uviedol, že maloleté deti N. N. D. H. pochádzajú z manželstva
rodičov N. H. a D. H., ktoré bolo rozvedené vyššie označeným rozsudkom Okresného súdu E., sp. zn.
27P/297/13 zo dňa 30.9.2014. Mal. N. je žiakom A. A. T. C. J. E., navštevuje krúžok fyziky, stravuje
sa v školskej jedálni, kde matka uhrádza 20,- eur mesačne. Mal. D. je žiačkou U. A. T. C. J. E., v
škole navštevuje literárno-dramatický krúžok, za ktorý matka uhrádza mesačne 14,- eur. Maloletá má
problémy s chrbticou, navštevuje jazdecký krúžok, za ktorý matka platí 28,- eur mesačne. Stravuje sa

taktiež v školskej jedálni, kde matka uhrádza 20,- eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky
vyhovieť vzhľadom na vek a odôvodnené potreby detí.

5) Po vrátení veci súdu prvej inštancie, okresný súd znovu vypočul matku maloletých, ktorá uviedla, že
v období od 1.1.2013 do 31.12.2014 žila sama s deťmi na adrese: E., C. XX, s manželom žili v odluke.

Do marca 2013 bola práceneschopná, potom sa vrátila do pozície práce odborný asistent na X. B. J.
E.. Od 17.6.2013 nastúpila na dlhodobú PN z dôvodu zdravotných problémov. Z dôvodu manželských
problémov jej bolo odobrané povolenie učiť. Na fakulte mala hrubú mzdu cca 905,- eur a príjem z E.
vo výške 350,- eur mesačne v čistom. Finančne jej vypomáhali rodičia, otec na maloleté deti výživným
neprispieval až do doby, kým mu to neurčil súd. Za bývanie - inkaso platil vo výške 200,- eur mesačne.

Po rozvode, ako začal platiť výživné na deti, prestal platiť inkaso za byt v E., čo jej neoznámil. Preto
bolo potrebné zaplatiť spätne tri mesiace a z dôvodu zablokovania elektromeru musela zaplatiť 50,- eur.
Strava pre celú rodinu je mesačne vyjde na 300 - 400,- eur. Náklady na deti boli spolu vo výške 500,- eur
mesačne, ktoré spočívali v ošatení, krúžkoch, škole, školských potrebách, voľno-časových aktivitách,
liekoch, mobile a vreckového. Otec dal v sledovanom období (v čase od 1.1.2013 do 31.12.2014)

deťom dvakrát po 10,- eur, nekupoval im žiadne darčeky. Po rozvode manželstva deti nie sú s otcom v
kontakte. Odkedy otec podal návrh na zníženie výživného na dcéru, deti prestali otcovi dvíhať telefón.
Boli chorľavé, trpeli alergiami, postupom času sa to upravilo, vážnejšie zdravotné problémy nemali.
Matka maloletých deti ďalej uviedla, že od októbra 2012 po tom, ako sa jej rozpadlo manželstvo, vedela,
že prichádza o prácu. Mala vážne zdravotné problémy, chodila k psychológovi, brala v tom období

aj antidepresíva. Ďalej uviedla, že otec maloletých pracoval od januára 2013 v Č. Z.. Každý týždeň
prichádzal do bytu, aj keď mali odluku.

6) Otec maloletých na pojednávaní uviedol, že odkedy dostali ako manželia cirkevnú odluku, od 1.1.2013
sa v byte s matkou maloletých detí nezdržiaval, zdržiaval sa u svojich rodičov. Okrem výživného na deti

vo výške 350,- eur, ktoré platí, platil a aj platí poistku na auto každý polrok vo výške 43,80 eur, ktoré
používajú deti v Y.. Rovnako zaplatil životnú poistku za dcéru. V čase, keď došlo k odluke manželstva,
platil stravu pre dcéru v škole, platil inkaso za byt v E.. Preto nesúhlasí s tvrdením, že sa o deti nestaral.
O deti sa staral, vozil ich do školy, pripravoval sa s nimi na vyučovanie a podobne. Ďalej uviedol, že
po tom, čo sa odsťahoval z bytu, manželka bola PN, pričom dostávala nemocenské vo výške 660,- eur

mesačne, mala príjem z E. 350,- eur, on platil inkaso za byt, kde spolu s deťmi bývala. Deti v tom čase
navštevovali T. U. C. J. E., nemali teda žiadne výdavky na cestovné. Jeho príjem v tom čase bol 440,-
eur mesačne.

7) Súd prvej inštancie na základe doplneného dokazovania, aplikáciou príslušných ustanovení Zákona

o rodine, predovšetkým § 77 ods. 1, uzavrel, že návrhu matky na určenie spätného výživného nie je
možné vyhovieť. Matka maloletých v tomto konaní nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré jej bránili podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti skôr (v čase podania návrhu na rozvod
manželstva). Na pojednávaní uviedla, že si myslela, že spätné výživné bude súdom riešené pri
rozvodovom konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že aj pri rozvodovom konaní, ktoré bolo vedené

na Okresnom súde E. pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX, bol s ňou vykonaný pohovor, ako aj šetrenie
zo strany kolíznej opatrovníčky, zároveň v rozvodovom konaní bola zastúpená právnym zástupcom.
Návrh na spätné výživné podala až 6.11.2014, a to z dôvodu jej zlého psychického stavu (podľa jej
tvrdenia). Avšak okresný súd mal z pripojeného rozvodového spisu za preukázané, že žiadosť o rozvodmanželstva podala ešte dňa 8.8.2013, kedy sa riadne zúčastňovala pojednávaní na súde. V tomto
konaní však súd prvej inštancie nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jej
bránili v tom, aby návrh na určenie výživného podala skôr, minimálne v čase podávania návrhu na

rozvod manželstva a z tohto dôvodu jej návrh zamietol. Mal za preukázané, že od októbra 2012 trpela
psychickými problémami z dôvodu dlhotrvajúceho zlého manželského spolužitia s manželom, pričom
odvtedy navštevovala psychiatrickú ambulanciu, boli jej predpísané aj antidepresíva. No aj napriek
tejto skutočnosti podala návrh na rozvod manželstva dňa 8.8.2013, dňa 7.6.2013 podala návrh na W.
H. J. U. na vyhlásenie neplatnosti sviatostného manželstva, rovnako podala žalobu na Okresný súd

E. na vyhlásenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Zároveň uviedla, že manžel jej bude
dobrovoľne prispievať na výživu detí, teda spoliehala sa na jeho sľub, a preto nepodala návrh na
určenie spätného výživného skôr. Z týchto zistení vyplýva, že napriek tomu, že mala psychické problémy,
podnikla všetky kroky k tomu, aby došlo k rozvodu manželstva, a to aj po stránke cirkevnej, bola aktívna
aj pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z tohto dôvodu súd prvej
inštancie uzavrel, že návrh na určenie spätného výživného mohla podať skôr, nie až 6.11.2014, teda

až po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu E. pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.9.2014
o rozvode manželstva. Keďže ohľadom dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie spätného
výživného neuniesla dôkazné bremeno, jej návrh ako nedôvodný zamietol.

8) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

9) Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka maloletých odvolanie, ktorým žiadala zrušiť
rozsudok a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní predovšetkým poukázala na
ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že výživné pre maloleté deti možno priznať

najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, a to bez ohľadu na to,
či konanie bolo začaté na návrh alebo z úradnej povinnosti, avšak za predpokladu existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Súd v týchto prípadoch nie je viazaný návrhom, sám musí určiť začiatok,
kedy povinný prestal platiť výživné, alebo ho platil v obmedzenej miere a či v danom prípade existujú
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Vprípade,akzistíexistenciudôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,pri

určovaní výživného za minulé obdobie ďalej zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové
pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej
starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritéria. Posudzuje tak skutočný stav, aký existoval v minulosti.
Podľa dôvodovej správy, zákonodarcu k stanoveniu podmienky existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa viedla úvaha o potrebe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre

maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu
tejtootázky,t.j.abynávrhnaurčenievýživnéhopodávalibezzbytočnéhoodkladuprinaplnenízákonných
podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné (s ich existenciou
sa musí súd vyporiadať v odôvodnení rozsudku), účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým
odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj

spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa treba posudzovať podľa konkrétnej okolnosti prípadu, avšak
z ustálenej judikatúry vyplýva, že výnimočným dôvodom je možno považovať zdravotný stav oprávnenej
osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, alebo konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce
v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie). Omeškanie, pokiaľ ide o podanie návrhu na
určenie spätného výživného, však nemusí byť krátke z dôvodu, že oprávnená osoba sa spoliehala na

prísľubdodatočnéhosplneniazostranypovinného,kčomuvšaknedošlo.Súdsavdanomprípadevôbec
nevysporiadal s argumentáciou matky, že mala prísľub otca na dodatočné splnenie svojej vyživovacej
povinnosti, pretože túto skutočnosť od samotného začiatku konania otec ani nepopieral. V súvislosti s
týmto tvrdením odvolateľka má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci.

10) V danom prípade okresný súd ani nezisťoval schopnosti, možnosti a zárobkové pomery povinného,
ako ani potreby dieťaťa. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že mohla podať odôvodnený návrh na určenie
výživného skôr, nie až dňa 6.11.2014. Domnieva sa preto, že jej snaha vyriešiť rodinný spor mimosúdne,
by mala byť súdom podporovaná a mala by požívať právnu ochranu, a nie naopak, sankcionovaná
ukrátením maloletého dieťaťa. Vzhľadom k primeranému časovému obdobiu, ktoré ubehlo, odkedy

rodičia nežili v spoločnej domácnosti, a to do podania návrhu, ako aj s prihliadnutím na stresovú životnú
situáciu, považovala tieto dôvody za hodné osobitného zreteľa v tomto konkrétnom prípade.11) Zároveň poukázala na dôvodovú správu k ustanoveniu § 77 ods. 1 Zákona o rodine, majúc za to, že
záujmom zákonodarcu bolo predovšetkým zabrániť takým špekuláciám a zneužívaniu, keď napr. jeden
z rodičov tvrdí, že druhý si neplnil vyživovaciu povinnosť spätne za obdobie troch rokov, napr. aj v čase

spoločnej domácnosti, pričom povinná osoba aj vzhľadom k dlhšiemu spätnému časovému hľadisku
nevie preukázať opak, a nie šikanózne postihnúť maloleté dieťa v tomto prípade, keď matka dieťaťa
aj vzhľadom k stresujúcej životnej situácii podala v jeho záujme návrh na súd, ako inštanciu, ktorá má
záujmy maloletého dieťaťa chrániť ex offo.

12) Otec maloletých detí sa na odvolanie matky písomne nevyjadril.

13) Odvolací súd prejednal odvolanie matky bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru,že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľsúd prvej inštancie jej návrh v celom rozsahu
zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací
súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 387 ods. 2 CSP).

14) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom matky odvolací súd
dopĺňa:

15) Matka maloletých v odvolaní, ako aj počas celého prvoinštančného konania predovšetkým

namietala, že v danom prípade jej návrh na určenie spätného výživného je dôvodný, pretože na jej
strane v čase jeho podania existovali dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako to predpokladá ust. §
77 ods. 1 Zákona o rodine. V tejto súvislosti zároveň poukazuje v odvolaní na dôvodovú správu k tomuto
ustanoveniu.

16) Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17) Pokiaľ povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť, potom je nevyhnutné, podať čo najskôr návrh

na začatie konania. Súd totiž môže právo na výživné plnoletému oprávnenému priznať najneskôr odo
dňa začatia súdneho konania, nie spätne. Táto právna úprava má nútiť oprávneného, aby svoj nárok
uplatnil na súde čo najskôr a tak predišiel protiprávnemu stavu. Pokiaľ sa týka maloletého oprávneného,
v týchto prípadoch môže súd výnimočne priznať výživné aj spätne - 3 roky do podania návrhu, avšak
len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uplatnenie tejto výnimky je súd povinný zdôvodniť v

odôvodnení rozhodnutia. Inými slovami, odôvodnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre prípad
priznania spätného výživného prichádza do úvahy iba vtedy, ak takémuto návrhu súd vyhovie. Naopak,
v prejednávanom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dôvodil predovšetkým tým, že
matka maloletých náležitým spôsobom nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie
spätného výživného tak, ako to predpokladá ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Preto okresnému súdu v

tejto súvislosti nemožno nič vytknúť a v tomto smere je rozsudok preskúmateľný.

18) Podľa doterajšej právnej úpravy § 82 ods. 1 O.s.p., je konanie začaté dňom, kedy súdu došiel návrh
na jeho začatie alebo kedy bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. V
tejto súvislosti správne konštatoval súd prvej inštancie z pripojeného rozvodového spisu sp. zn. XXP/

XXX/XXXX, z ktorého zistil, že matka maloletých detí podala návrh na rozvod manželstva dňa 8.8.2013,
pričom už v tomto návrhu uviedla, že z dôvodu pretrvávajúcich manželských problémov začala už od
októbra 2012 navštevovať psychiatrickú ambulanciu D.. H.. Jej príjem od januára 2013 do júna 2013 bol
vo výške 650,- eur. Od 17.6.2013 bola práce neschopná. Dňa 7.6.2013 podala na W. H. J. U. žiadosť o
vyhlásenie neplatnosti sviatostného manželstva. Ďalej v tomto návrhu uviedla, že je v štádiu rokovania,

či dostane od zamestnávateľa výpoveď, pričom následne podala na Okresný súd E. žalobu o neplatnosť
ukončenia pracovného pomeru. V čase podania návrhu na rozvod manželstva maloleté deti navštevovali
T.J.U.C.J.E.,kdeimmatkaplatilaobedyvovýške20,-eurmesačne.Synabsolvovalstužkovú,vodičský
kurz, za ktorý uhradila 400,- eur. Otec maloletých detí bol zamestnaný na Y. A.-A., kde jeho čistý príjem
v júni 2014 dosahoval 12.134,- Kč. Zároveň pracoval na základe dohody o vykonaní práce na A. S. s

rozsahom pracovnej doby 44 hodín za obdobie od 23.4.2014 do 6.2.2015 s odmenou za vykonanú prácu
8.800,- Kč za celý semester. Býval v služobnom byte, kde uhrádzal mesačne sumu 3.207,- Kč.19) Všetky vyššie uvedené zistenia mala matka maloletých ako navrhovateľka návrhu na rozvod
manželstva k dispozícii už v čase jeho podania (ku dňu 8.8.2013). Teda už v čase podania návrhu
na rozvod nič jej nebránilo žiadať, aby príslušný okresný súd rozhodol nielen o rozvode manželstva

rodičov maloletých detí vrátane úpravy ich rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po
rozvode, ale aj určil, v akej výške je povinný otec prispievať na výživu maloletých detí, pokiaľ boli
zverené do jej osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti neobstojí jej odvolacia námietka v tom, že práve jej
zdravotný stav jej zabránil včas uplatniť nárok nielen na výživné, ale aj na spätné výživné. Ako správne
konštatoval súd prvej inštancie, riadne sa zúčastňovala pojednávaní v rámci rozvodového konania, ešte

dňa 7.6.2013 podala návrh na W. H. J. U. na vyhlásenie neplatnosti sviatostného manželstva rodičov,
rovnako aj podala žalobu na Okresný súd E. na vyhlásenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru.
Už toto zistenie tak okresným súdom, ako aj odvolacím súdom, znamená, že ohľadom preukázania
naliehavého právneho záujmu v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine na priznanie spätného výživného
návrhom, podanom na okresnom súde dňa 6.11.2014, neuniesla dôkazné bremeno. Preto neobstoja a
ani nemožno uznať jej ďalšie odvolacie námietky. Preto správne rozhodol okresný súd, ak jej návrh na

určenie spätného výživného zamietol.

20) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo
všetkých jeho výrokoch (§ 387 ods. 1 CSP).

21) O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP,
podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

22) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná

veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).