Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/582/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217839
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214217839.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s.,
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO:35697270, zastúpenej splnomocnenkyňou: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO:35855673, proti žalovanému: F. K., nar. XX.
X. XXXX, trvalo bytom P. W., Y. Z. XXXX/XX, o zaplatenie 351,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 4. decembra 2014 č. k. 6C/447/2014-33
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej, v časti o určení
neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti a v časti trov konania r u š í a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 111,10
eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,75%ročnezdlžnejsumypočnúcod20.3.2013dozaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol, III. určil, že zmluvná podmienka
upravujúca zmluvnú pokutu v Dodatku k Zmluve o pripojení - č. Zmluvy A 6542034 v bode 2.5b v znení:
„Ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bod 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať

bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť
žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by mohlo byť ukončenia platnosti
Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu
Dodatku alebo Zmluvy) je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 240,-€“ je neplatná
z dôvodu jej neprijateľnosti a IV. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 115a ods. 2, § 153 ods. 3 a 4, § 200ea ods.

1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016); § 52, § 53
ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení) a odkazom na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).
Vecne dôvodil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu č. A 6542034, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky, v zmysle ktorej zmluvy žalobkyňa vypožičala žalovanému SIM

kartu, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobkyňou, SIM
karte bolo priradené účastnícke číslo XXXX XXX XXX, žalobkyňa pri uzavretí Dodatku k zmluve
odpredala žalovanému mobilný telefón Sony Xperia U za kúpnu cenu uvedenú v Dodatku k zmluve
s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 240 eur. Podľa tvrdenia žalobkyne v Dodatku k zmluve
zohľadnila pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného
telefónu, dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného

telefónu žalovanému poskytnutá. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že zohľadnila aj časový aspekt uloženia
zmluvnej pokuty a zohľadnila čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobilaaj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Mala za to, že týmito zmenami v Dodatku k zmluve odstránila
všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v

období od októbra 2012 do decembra 2012, porušil podľa žalobkyne zmluvné povinnosti a v zmysle
Dodatku k zmluve je povinný zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 240 eur. Zároveň si žalobkyňa
uplatnila vo zvyšku 111,10 eur aj neuhradené služby za obdobie od októbra 2012 do decembra 2012.
Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany uzavreli dňa
16.10.2012 Zmluvu o pripojení podľa § 43 a nasl. Zákona č. 610/2013 Z. z. (mal na mysli zjavne

zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol však zrušený dňom 1.11.2011,
poznámka odvolacieho súdu), v znení jej Dodatku. Zmluvu uzatvorenú medzi stranami súd prvej
inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a právny vzťah medzi stranami ako vzťah založený zmluvou
o pripojení, pričom žalobkyňa túto zmluvu uzatvárala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
ako dodávateľ a na druhej strane vystupoval žalovaný, pri uzatváraní zmluvy a dodatku bol teda
žalovaný spotrebiteľom v zmysle § 52 a nasl. O. z. a podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. (opäť

pozn. odvolacieho súdu - uvedený zákon bol účinný do 1.1.2004 do 1.11.2011 a zmluva bola uzavretá
v roku 2012). Jedná sa o spotrebiteľský vzťah a zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú treba
aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že z
obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami a jej Dodatku vyplýva, že text zmluvy a Dodatku bol vopred
pripravený dodávateľom pre neurčený počet budúcich spotrebiteľov, zmluvy boli pripravené vopred v

podobe predbežne formulovanej tzv. typovej resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej Dodatku
sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón resp. koncové
zariadenia, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť
sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť
ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a Dodatku preto s poukazom na §

53 ods. 2 O. z. i čl. III. bod 2 Smernice nemožno považovať za individuálne dojednané. Považoval za
nesporné, že žalovaný - spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom
navrhnutýchavpredloženejzmluvefixneformulovanýchdojednaníozmluvnejpokute,moholibazmluvy
ako celok odmietnuť alebo ich prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu
o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne

dohodnuté, pritom v zmysle § 53 ods. 3 O. z. (i čl. III. bod 2 Smernice), bolo na žalobkyni ako
dodávateľovi. Žalobkyňa však v tomto konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázala a
preto bolo nevyhnutým v súlade s ust. § 53 ods. 3 O. z. predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za
individuálne dojednanú. Podstatným totiž je, že v danej vopred uzavretej spotrebiteľskej zmluve zmluvná
podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť

oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemal a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky
resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, prípadne aby zmluvná pokuta bola
dojednaná za iných podmienok, prípadne aby nebola dojednaná vôbec. Súd prvej inštancie uzatvoril, že
predmetná zmluvná podmienka v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne nebola individuálne
dojednaná a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba

v časti o 111,10 eur, teda v časti neuhradenej ceny poskytnutých služieb vyfakturovaných za mesiace
október 2012 až december 2012, v ktorej časti súd žalobe vyhovel, pretože žalovaný porušil svoju
základnú povinnosť zo zmluvy a to riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby, v tejto časti priznal
žalobkyni aj uplatnený úrok z omeškania od 20.3.2013 až do zaplatenia s poukazom na čl. XI. bod 11.14
Všeobecných podmienok, úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková

sadzba ECB ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy. Vzhľadom na uvedený právny stav veci ohľadom
dojednanej zmluvnej pokuty žalobu považoval za nedôvodnú a vo zvyšku o zaplatenie 240 eur ju
zamietol. V súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami v predmetnej veci poukázal aj na použité písmo v
tejto spotrebiteľskej zmluve s tým, že s poukazom na 2.vetu § 53 c O. z. (až novelou 106/2014), v zmysle
ktoréhoustanoveniaspotrebiteľskejzmluvyakoajustanoveniaobsiahnutévoVšeobecnýchobchodných

podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou
súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom ako ustanoví vykonávací
predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. S poukazom na takto uvedený
skutkový a právny stav veci a ust. § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku.

V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p., vecne len tým, že
žalobkyňa si v predmetnom konaní uplatnila istinu 351,10 eur, z ktorej jej bola priznaná iba suma 111,10
eur, preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie iba žalobkyňa a to v jeho zamietajúcej časti veci
samej, v časti o určení neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti a v časti trov
konania, s návrhom na jeho zmenu nevyhlásením zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej

neprijateľnosti a vyhovením žalobe aj v zostávajúcej časti, alternatívne navrhla zrušenie rozsudku v
napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav. Súd síce pristúpil ex offo k posudzovaniu zmluvných podmienok v zmysle predpisov

na ochranu spotrebiteľa, avšak nesprávne, pretože sa nevysporiadal so základnými požiadavkami
stanovenými O. z. a Smernicou, ako aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora, na takéto posudzovanie.
Vôbec sa nezaoberal reálne okolnosťami, za ktorých bola zmluva - dodatok uzatvorený. Keďže súd
má povinnosť ex offo skúmať, či zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neprijateľné,
jeho povinnosťou je najskôr skúmať naplnenie znakov definície neprijateľnej podmienky a to či nebola
daná podmienka dojednaná individuálne a či ňou bola zároveň spôsobená značná nerovnováha v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti.
Poukazujúc na čl. 3 a 4 Smernice dôvodila, že medzi stranami bola 6.10.2012 uzatvorená zmluva
o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala predovšetkým poskytovať
žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal predovšetkým za tieto služby zaplatiť cenu
podľa platného cenníka. Súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné podmienky poskytovania verejných

elektronických komunikačných služieb, cenník služieb a súhlasy. Súčasne bol 6.10.2012 medzi
zmluvnými stranami zmluvy uzatvorený dodatok k zmluve, ktorého predmetom bola aktivácia osobitného
zvýhodneného účastníckeho programu Maximum 2. Pre získanie týchto výhod oproti poskytovaniu
služieb iba podľa samotnej zmluvy a podľa cenníka, žalovaný pristúpil na prísnejšie podmienky
poskytovania služieb a v prípade, že by žalovaný dané podmienky nesplnil, za porušenie týchto

povinností sa zmluvné strany dohodli, že bude zaviazaný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 240 eur,
pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného dôjde v období posledných 6 mesiacov
pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od
toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby
viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet

celých mesiacov medzi posledným dňom viazanosti a okamihom porušenia vynásobí číslom, ktoré má
v čitateli výšku zmluvnej pokuty a v menovateli č. 6, výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa
týchto pravidiel sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy a dodatku tým, že nezaplatil ani jednu vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby,
čo bolo v konaní preukázané, t. j. povinnosti uvedené v zmluve a dodatku porušil bezprostredne po ich

uzavretí. Dôvodom uzatvorenia dodatku bola pre žalovaného možnosť získať zvýhodnenie v cenách
za služby oproti platnému cenníku a to najmä uzatvorením dodatku, ktorého obsahom bola dohoda o
získaní služieb nekonečných smsmms balík, klasik, orange chat, zákaznícka zóna, TV v mobile. A to
všetko za jednej podmienky a to, že v rámci dohodnutej viazanosti bude využívať služby dohodnuté
v zmluve, poskytované žalobkyňou a za tieto služby bude riadne a včas uhrádzať cenu, čo znamená,

že žalobkyňa pre využívanie týchto výhod vyžadovala, aby žalovaný zotrval v danom vzťahu po dobu
24 mesiacov a rovnako počas tejto doby využíval jej služby a platil za ne cenu, pre zabezpečenie
splnenia tejto podmienky, ktorú žalobkyňa požadovala pre poskytnutie týchto výhod, bola dohodnutá
sankcia za porušenie tejto podmienky, zmluvná pokuta. Pri posudzovaní podmienky, ktorá bola v zmluve
uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa, je aplikácia ustanovení o neprijateľných

podmienkach, či už podľa O. z. v spojení s interpretáciou podľa Smernice, ako aj podľa judikatúry
Európskeho súdneho dvora, vylúčená. V tejto súvislosti poukázala na stanovisko ESD vo viacerých
rozhodnutiach C-168/05, C-240/98 až C-244/98 a C-40/08, C-137/08. Mala za to, že vzhľadom na
skutkové okolnosti pri uzatváraní zmluvy mal spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a mohol vplývať
na obsah dodatku aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako ďalší znak neprijateľnosti podmienok,
považovala za nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku, a to
v prospech spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na výhody ceny telekomunikačných služieb, ktorú získava
uzatvorením dodatku. Poukázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo 16.3.2006
sp. zn. 33 Obo 934/2004 a rozhodnutie z 28.2.2008 sp. zn. 33 Cdo 3053/2007. Zmluvné dojednanie

v dodatku v predmetnej veci je týmto prípadom obdobné, pretože sankcia za nedodržanie riadneho
plnenia si povinností je vyvážená výhodami spotrebiteľa, ktoré získava pri uzatváraní dodatku, ako je
najmä zvýhodnenie v cenách za služby atď.. V nadväznosti na uvedené rozhodnutia a zistený skutkový
stav poukázala žalobkyňa na to, že súd prvej inštancie opomenul zisťovať, či v danom prípade moholalebo nemohol žalovaný individuálne ovplyvniť zmluvnú podmienku. Ďalej opomenul aplikovať čl. 4
ods. 1 Smernice (zároveň § 53 ods. 9 O. z.). Mala za to, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní
vôbec nezaoberal skutočnosťou, že dohodnutá zmluvná pokuta zohľadňuje časové obdobie, kedy dôjde

k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného a takto dohodnutá zmluvná pokuta degresívne klesá v
závislosti od doby viazanosti. Súd sa zaoberal iba prvou časťou formulácie zmluvnej pokuty, pričom text
za sumou 240 eur (upravujúci klesanie zmluvnej pokuty) vôbec nebral do úvahy a ani ho vo výroku
III. svojho rozhodnutia, v ktorom vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú neuviedol. Žalobkyňa
zohľadnila pri určení výšky zmluvnej pokuty zostávajúci čas do konca doby viazanosti tak, ako jej

to súdy v mnohých rozhodnutiach vytýkali. V danom prípade bola viazanosť 24 mesiacov, pričom
žalovanému boli poskytnuté zvýhodnené služby, pričom tento porušil svoje povinnosti hneď na začiatku
doby viazanosti. Žalovaný dodatok k zmluve uzatvárať nemusel, v takomto prípade by mu výhody
uvedené v dodatku poskytnuté neboli. Dojednanie o tom, že zmluvná pokuta predstavuje percentuálny
podiel z kúpnej ceny v cudzej mene, nie je neurčité alebo nezrozumiteľné len preto, že zaplatenie kúpnej
ceny v korunách bolo rozložené do splátok určených kurzom platným v deň ich splatnosti - Ro NS ČR sp.

zn. 3 Cdon 1302/1996. S degresívne formulovanou zmluvnou pokutou sa vo svojom rozhodnutí stotožnil
aj OS Trnava v jeho rozhodnutí z 10.12.2014 sp. zn. 18C/214/2014.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj O. s. p.), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a
podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou
(predtým účastníkom konania), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., akt. § 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 O. s.

p., akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1
O. s. p., akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal
rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej a v časti o neplatnosti zmluvnej podmienky z
dôvodu jej neprijateľnosti, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k

záveru, že rozsudok v napadnutej časti nemožno považovať za vecne správny.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody žalobkyne
a s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie
správne žalobu vo zvyšku zamietol, určil, že označená zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu

jej neprijateľnosti a zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Predmetom odvolacieho prieskumu nebola prvá výroková veta rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou
bolo žalobe sčasti vyhovené, ktorá sa v dôsledku nenapadnutia odvolaním stala právoplatnou.
Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, ktoré neboli odvolateľom namietané a z ktorých
následne vychádzal i odvolací súd, a to zistení zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6542034,

uzavretej stranami 6.10.2012, jej Dodatku z rovnakého dňa, Prílohy č. 1 k Dodatku k zmluve, pokusu o
pokonávku, faktúr a všeobecných podmienok žalobkyne, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa ako dodávateľ
služieb a žalovaný ako fyzická osoba spotrebiteľ - občan uzavreli písomnú spotrebiteľskú zmluvu o
poskytovaní verejných služieb 6.10.2012, vrátane dodatku z rovnakého dňa, v spotrebiteľskej zmluve
sa strany dohodli, že súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky. Na základe nich žalobkyňa

zapožičala žalovanému 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby
poskytované žalobkyňou a odpredala žalovanému mobilný telefón: SONY XPERIA U za kúpnu cenu 5
eur uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 240 eur. V bode 2.3 dodatku
bola potom dojednaná 24 mesačná viazanosť. Z faktúr č. 2171119466,2174608460,2174602983 a
2178148194, vyplýva, že žalovaným neuhradená suma za elektronické komunikačné služby vrátane

poplatku za upomienku (1,33 eur bez DPH) predstavovala sumu 111,10 eur.
Ako prvé je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť, že právny vzťah medzi stranami posudzoval podľa
ustanovení zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý však už v čase vznikuzmluvného vzťahu strán nebol účinný, s účinnosťou od 1.11.2011 bol nahradený zákonom č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 1.7.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., ktorý v ostatnom znení má
v § 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách. O. z. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období
od 1.4.2004 do 31.12.2007 a v období od 1.1.2008. S účinnosťou od 1.1.2008 O. z. v § 52 ods. 1

spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku s vyššie citovanými

zákonnými ustanoveniami je nesporné a súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku správne
uzavrel, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi žalobcom, ktorý pri uzatváraní a plnení
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v
zmysle § 52 a nasl. O. z. a ako podnikom v zmysle § 5 ods. 1 cit. zák. č. 351/2011 Z. z. a na druhej strane
žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. O. z. a podľa § 5 ods. 2 a
4 cit. zák. č. 351/2011 Z. z. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je
zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.
V zmysle § 53 ods. 1 O. z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka. Podľa ods. 2 rovnakého
ust. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V § 53 ods. 3 O. z.
potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007
Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku
sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 O. z.,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.TotoustanoveniejezachovanévObčianskomzákonníkuvnezmenenejpodobeodúčinnosti
piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách, je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky

v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech
spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 2 O. z. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa Smernice, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.

a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 bod 1 smernice
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvzniknutýchnazáklade
zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny

a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. V zmysle čl. 4 smernice
bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, odktorej závisí. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre

strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e)
medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý

nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
Preto bolo potrebné skúmať, či predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne
dojednaná. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku
bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej
dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky

program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými
zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné
dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2
O. z. i čl. 3 bod 2 Smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný
ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v

predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok
odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej
pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté
pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 O. z. (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako
dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo

nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku
nepovažovať za individuálne dojednanú.
Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom ako
dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola
nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.

Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o
zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa
s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej
obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za
iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť,

že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho
by bola i zmluvná pokuta nižšia.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané. Dôkazné bremeno preukázať, že
dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 O. z. (i čl. 3

bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne
dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že
predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne
dojednané, preto podliehajú súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 O. z..
Je pravdou, že v zmysle čl. 4 bod 1 Smernice je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť

so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu
za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.

Odvolateľka však súdu prvej inštancie dôvodne vytkla, že sa pri rozhodovaní vôbec nezaoberal
skutočnosťou, že dohodnutá zmluvná pokuta zohľadňuje časové obdobie, kedy dôjde k porušeniu
povinnosti zo strany žalovaného a takto dohodnutá zmluvná pokuta degresívne klesá v závislosti od
doby viazanosti. Súd sa zjavne zaoberal iba prvou časťou formulácie zmluvnej pokuty, pričom text za
sumou 240 eur (upravujúci klesanie zmluvnej pokuty) vôbec nebral do úvahy a ani ho vo výroku III.

svojho rozhodnutia, v ktorom vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú neuviedol. Nezaoberal sa ani
jej tvrdením, že žalobkyňa zohľadnila pri určení výšky zmluvnej pokuty zostávajúci čas do konca doby
viazanosti tak, ako jej to súdy v mnohých rozhodnutiach vytýkali, keď v danom prípade bola viazanosť 24mesiacov, pričom žalovanému boli poskytnuté zvýhodnené služby, tento porušil svoje povinnosti hneď
na začiatku doby viazanosti.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. (v znení účinnom do 30.6.2016) v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa

navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na
výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním
prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez
rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a
z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a

neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany na
jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať

proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci prípadného využitia riadnych
alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného
odvolania.
Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s vyššie uvedenými právnymi a teoretickými

východiskami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil a s ohľadom na hypotézy
aplikovaných právnych noriem svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Záver súdu prvej inštancie,
že „vzhľadom na uvedený právny stav veci ohľadom dojednanej zmluvnej pokuty žalobu považoval
za nedôvodnú“ je všeobecný nekonkrétny, neobsahujúci úvahy súdu, ktoré viedli k prijatiu takéhoto
záveru. Závery súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti veci samej a v časti určenia neplatnosti zmluvnej

podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti (v ktorej časti napadnutý rozsudok neobsahoval vôbec žiadne
odôvodnenie) nie je preto možné preskúmať a zaujať k nim relevantné stanovisko, naviac vyznievajú
arbitrárne.
Súd prvej inštancie v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou v predmetnej veci poukázal aj na použité
písmo v tejto spotrebiteľskej zmluve a ust. § 53c vety druhej O. z. bez toho aby z toho vyvodil akýkoľvek

záver (ktorým nie je citácia zákonného ustanovenia). Odvolací súd poznamenáva, že toto ustanovenie
bolo doplnené do Občianskeho zákonníka novelou (zákonom č. 129/2010 Z. z.) s účinnosťou od 1. júna
2010, ktorá zaviedla absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu formálnej chyby, za ktorú sa
považuje skutočnosť, že predmet a cena v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa vyhotovuje v písomnej forme,
sú uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy, okrem veľkosti písma použitého pri názve

zmluvy alebo pri označení jej častí (článkov). Takto formulovaná požiadavka znamená, že veľkosť písma
pri uvádzaní predmetu a ceny sa bude porovnávať s tým typom písma, ktorý sa v zmluve v akejkoľvek
časti použije ako najmenší. Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 106/2014 Z. z. s
účinnosťouod1.júna2014doplnilatotoustanovenieonovúdruhúvetu(ktorúuvádzasúdprvejinštancie
v odôvodnení rozsudku).

6. Z dôvodu, že súd prvej inštancie vyššie opísaným nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom pre jeho
povahu a intenzitu (chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať vo vzťahu k

uplatňovanému nároku žalobkyne na zmluvnú pokutu s príslušenstvom, keď úlohou odvolacieho súdu je
len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo
zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde),
odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti veci samej, v časti o určení neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti a v časti

trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní rešpektovať právo strán na spravodlivý
proces, riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne
vec prejednať a rozhodnúť iba v rozsahu v akom táto zostala predmetom konania (zmluvná pokuta s

príslušenstvom a trovy), pričom je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou
argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť.
8. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

9. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien
a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)