Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/304/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115215839
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115215839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: T. H. H. M. SA, T. U. 1, H., XXX XX,
M. republika, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP H. H. M. SA, pobočka
zahraničnej banky, so sídlom P. 2, T., IČO: 47 258 713, proti žalovanej: C. P., nar. XX.XX.XXXX, občianka
SR, bytom F., E. námestie č. XXX/XX, o zaplatenie 227,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. marca 2016, č. k. 14C/267/2015-22, takto

r o z h o d o l :

P o k r a č u j e v odvolacom konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu B. J., a.s., so
sídlom T., H. 7, IČO: 35 787 783, a to spoločnosťou T. H. H. M. SA, T. U. 1, H., XXX XX, M. republika,

zapísanou v H. registri obchodu a spoločností pod č. 542097902, konajúcou na území Slovenskej
republiky prostredníctvom T. H. H. M. SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821
08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel
Po, vložka č. 2990B.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 60,84 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 60,84 eur od 16.06.2014 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti žalobcu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 227,51 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške
39% ročne zo sumy 223,49 eur od 16.06.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania 5,15% ročne zo
sumy 223,49 eur od 16.06.2014 do zaplatenia. Uviedol, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník

uzavreli dňa 11.03.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov; obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť žaloanej viazaný
spotrebiteľskýúvervovýške313,20eurnanákupspotrebnéhotovaruupredajcuuvedenéhonaúverovej
zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami
formou 9-tich mesačných splátok vo výške 42,06 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.04.2013.
Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas z úverovej zmluvy nedodržala, z dlhu
vrátila len sumu 252,36 eur a na predžalobné výzvy nereagovala. Dňa 15.06.2014 nastala zročnosť

poslednej dohodnutej splátky, čím sa dlh žalovanej stal splatný v celom rozsahu. Žalovaná dlhuje
žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 227,51 eur (223,49 eur titulom
dlžnej úverovej istiny a 4,02 eur z titulu dlžných poplatkov za odklad mesačnej splátky úveru). Okremtoho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z úverovej istiny vo výške 39% ročne zo sumy 223,49
eur od 16.06.2014 do zaplatenia a úroky z omeškania.

2. Súd právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský vzťah a uzavretú zmluvu ako
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a konštatoval, že hoci zo zmluvy formálne vyplývajú všetky podstatné
náležitostizmluvyospotrebiteľskomúverepodľaust.§zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,
zistil rozpor s ustanoveniami tohto osobitného zákona. Ročná percentuálna miera nákladov je totiž v
zmluve uvedená vo výške 46,82%, avšak skutočná RPMN zodpovedajúca odplate za poskytnutý úver

predstavuje podľa výšky dojednaných splátok sumu 59,50% a žalovaná za úver v skutočnosti uhradí
sumu 378,54 eur (42,06 eur x 9 splátok = 378,54 eur). Z uvedeného vyplýva, že veriteľ neoboznámil
dlžníka so skutočnou výškou RPMN, čo vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z.. Uviedol, že zahrnutie poplatku
za poistenie do splátok úveru by prichádzalo do úvahy len za podmienky, že by poistenie bolo výsledkom
osobitnej služby poskytnutej dlžníkovi na základe objednávky. Obsah predtlačeného textu zmluvy v časti

3 bod 1 zmluvy o poistnom však nasvedčuje tomu, že zmluvnou stranou voči poisťovni bol samotný
veriteľaniedlžník.Zároveňokolnostioboznámeniadlžníkasrámcovýmipoistnýmizmluvaminasvedčujú
tomu, že dlžník neprejavil jasnú vôľu uzavrieť určitú poistnú zmluvu, pokiaľ len podpísal zmluvu o úvere
s takto predtlačeným textom. Predtlačené „oboznámenie sa s rámcovými poistnými zmluvami iných
subjektov“ totiž nie je prejavom vôle dlžníka byť zmluvným účastníkom takto povrchne spomenutých

poistných zmlúv. Dlžník teda neprejavil osobitným podpisom svoju vôľu byť viazaný poistnými zmluvami,
z ktorých by vyplývali jeho vlastné oprávnenia v prípade vzniku povrchne opísaných poistných udalostí
a ktoré by určitým spôsobom menili zmluvu o úvere v prospech dlžníka pri vzniku poistnej udalosti.
Všetky tieto okolnosti nasvedčujú tomu, že poistenie uzatvorené veriteľom nie je osobitnou službou
poskytnutou dlžníkovi, ale bolo vecou obchodných nákladov samotného veriteľa. Na základe uvedeného

zaviazal žalovanú vrátiť žalobcovi rozdiel sumy skutočne požičaných finančných prostriedkov 313,20
eur znížených o sumu 252,36 eur, už žalovanou žalobcovi uhradených, teda sumu 60,84 eur, spolu
s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O
náhrade trov rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

3. Proti rozsudku, jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v napadnutej
časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na to, že žalovaná si pri uzatváraní úverovej
zmluvy zvolila poistenie úveru, a to základný súbor poistenia s výškou poistného 3,33% z mesačnej
splátky, čo znamená, že súčasťou mesačnej splátky 42,06 eur bol aj poplatok za poistenie vo výške

1,36 eur. Bez poplatku za poistenie mesačná splátka predstavovala 40,70 eur. Citoval ust. § 2 písm.
g/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v zmysle ktorého
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Uviedol, že v

danej veci vzhľadom k tomu, že poistenie úveru bolo dobrovoľné, a teda dobrovoľný bol aj poplatok za
poistenie, pričom žalovaná mohla kedykoľvek v súlade s bodom 1.6. časti 3 úverovej zmluvy poistenie
ukončiť a zároveň poistenie nebolo podmienkou na uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy, tak tento
poplatok nemohol byť zarátaný do celkových nákladov úveru a suma poplatkov sa nemôže započítavať
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný
sporový poriadok, ďalej len CSP) v napadnutej zamietavej časti a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez
nariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSP,podľaktoréhoniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie

odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 60,84 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 60,84 eur od 16.06.2014 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, odvolací súd nepreskúmaval, pretože proti tomuto výroku rozsudku
odvolanie žalobcu nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 367 CSP).

5. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie
žalobcubolopodanépred01.07.2016.Dňa01.07.2016nadobudolúčinnosťzák.č.160/2015Z.z.Civilný
sporovýporiadok,ktorýupravujepostupsúdupriprejednávaníarozhodovanísporov.Civilnýmsporovýmporiadkom bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd
v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania
odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny

poriadok (ďalej len O.s.p.).

7. V danej veci mal odvolací súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. za
preukázané, že v priebehu odvolacieho konania - dňa 30.06.2016 došlo k výmazu pôvodného žalobcu
B. J., a.s., so sídlom H. 7, XXX XX T., IČO: 35 787 783 z obchodného registra v dôsledku cezhraničného
zlúčenia so spoločnosťou T. H. H. M. SA, so sídlom T. U. 1, XXX XX H., M., zapísanou v obchodnom

registri H. pod č. 542097902, pričom spoločnosť T. H. H. M. SA, so sídlom T. U. 1, XXX XX H., M., sa
stala právnym nástupcom pôvodného žalobcu. Z uvedených dôvodov v zmysle § 64 CSP odvolací súd
rozhodol o pokračovaní v konaní s touto spoločnosťou ako právnym nástupcom žalobcu.

8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v zamietajúcej výrokovej časti na tom právnom základe,

že pri preskúmaní náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch zistil, že v zmluve nie je uvedená skutočná ročná percentuálna miera nákladov,
ktorá je v zmluve uvedená vo výške 46,82%, avšak skutočná RPMN zodpovedajúca odplate za
poskytnutý úver predstavuje podľa výšky dojednaných splátok sumu 59,50%. Z uvedeného vyvodil,
že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 písm. d/ zák. č. 129/2010

Z. z., podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi len rozdiel sumy skutočne
požičaných finančných prostriedkov znížených o sumu, ktorú žalovaná žalobcovi zaplatila, spolu s
prislúchajúcim úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

9. Odvolací súd tento právny názor súdu prvej inštancie považuje za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

10. Na daný právny vzťah súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia zákonov na ochranu
spotrebiteľa, najmä zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Spornou zostala skutočnosť, či
predmetná zmluva obsahuje správne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, teda či žalobcovi
vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie všetkých pohľadávok uplatnených žalobou. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu spotrebiteľský úver zo dňa 11.03.2013 treba považovať podľa § 11 ods. 1 písm. d/

zák. č. 129/2010 Z. z. (účinného do 09.06.2013) za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko neobsahoval
správne určenú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v zmluve
bola uvedená RPMN vo výške 46,82%, avšak žalovaná podľa dojednaných splátok (9 splátok po 42,06
eur) mala zaplatiť sumu 378,54 eur, čo predstavuje RPMN 59,50%, teda inú sumu, ako bola výška
RPMN uvedená v zmluve. Žalobca sa bránil tým, že rozdiel medzi uvedenou výškou RPMN predstavuje

dojednané poistné, pričom poistné nemohol zahrnúť do RPMN z dôvodu, že nebol podmienkou na
uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy a tak tento poplatok nemohol byť zarátaný do celkových
nákladov úveru. Odvolací súd sa s touto obranou žalobu nestotožnil. Rovnako ako súd prvej inštancie
bol toho názoru, že z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva, že by žalovaná prejavila
jasnú vôľu uzavrieť so žalobcom aj poistnú zmluvu. Dohoda o poistnom, zahrnutá v časti 1. zmluvy

o spotrebiteľskom úvere tak aj podľa názoru odvolacieho súdu bola podmienkou uzavretia zmluvy,
pokiaľ žalovaná chcela dosiahnuť poskytnutie spotrebiteľského úveru. Preto záver súdu prvej inštancie,
že náklady na poistné bolo potrebné zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa, pretože to bolo
podmienkou toho, aby žalovaná získala spotrebiteľský úver alebo ho získala za ponúkaných podmienok
považoval odvolací súd za správny, preto aj jeho právny záver o tom, že zmluva neobsahuje správnu

výšku RPMN, a preto je potrebné ju v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z. považovať za
bezúročnú a bez poplatkov, bol správny.11. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúceho výroku v
nadväzujúcom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žalovaná náhradu týchto trov neuplatnila a
zo spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).