Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114223970
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114223970.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci
žalobcu: Žilina Invest, s.r.o., so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 36 416 754,
proti žalovanému: JUDr. Vladimír Herich, PhD., so sídlom kancelárie Dončova 13, 034 01 Ružomberok,
likvidátor Poľnohospodárskeho družstva Váh, so sídlom Nededza 013 02, IČO: 36 007 196 (vymazané z

obchodného registra ex offo dňa 08.01.2013), o zaplatenie 26.812,06 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí
žaloby po vydaní rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/294/2014-75 zo dňa 21.04.2016, takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie 26.812,06 Eur s príslušenstvom v podaní zo dňa
25.08.2016, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/294/2014-75 zo dňa 21.04.2016 z r u š u j e a
konanie o zaplatenie 26.812,06 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. Žalovaný m á nárok na p l n ú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Žilina ako súdu prvej inštancie (ďalej aj len ,,okresný súd“)
dňa 14.07.2014 sa žalobca domáhal, aby okresný súd uložil pôvodne označeným žalovaným v 1/
rade Poľnohospodárske družstvo Váh, so sídlom Nededza 013 02, IČO: 36 007 196 a v 2/ rade
JUDr. Vladimírovi Herichovi, PhD., likvidátorovi Poľnohospodárske družstva Váh, povinnosť zaplatiť

žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 26.812,06 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 13 % ročne
zo sumy 18.165,29 Eur od 01.04.2006 do zaplatenia a vo výške 14,75 % ročne zo sumy 8.646,77
Eur od 01.05.2007 do zaplatenia a trovy konania. V priebehu konania okresný súd uznesením č.k.
19Rob/269/2014-27 zo dňa 18.11.2014 konanie voči pôvodne označenému žalovanému v 1/ rade
zastavil s poukazom na § 19, § 103 a § 104 ods. 1 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (ďalej len ,,OSP“) a § 68 ods. 1, § 75a zákona č.

513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,OBZ“) z dôvodu konštatovania nedostatku spôsobilosti
pôvodne označeného žalovaného v 1/ rade byť účastníkom konania (v štádiu rozhodovania odvolacieho
súdu stranou konania) v čase začatia konania v prejednávanej veci (14.07.2014), nakoľko z výpisu
z Obchodného registra Okresného súdu Žilina odd.: Dr, vložka č. 128/L mal okresný súd zistené, že
pôvodne označený žalovaný v 1/ rade Poľnohospodárske družstvo Váh, so sídlom Nededza 013 02,
IČO: 36 007 196 bol dňa 08.01.2013 ex offo vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia

Okresného súdu Žilina č.k. 1K 32/2011-74 zo dňa 09.05.2012, ktorým bolo konkurzné konanie dlžníka
Poľnohospodárske družstvo Váh zastavené pre nedostatok majetku. Uznesenie okresného súdu č.k.
19Rob/269/2014-27 zo dňa 18.11.2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2014.

2. Okresný súd Žilina v prejednávanej veci meritórne rozhodol rozsudkom č.k. 38Cb/294/2014-75
zo dňa 21.04.2016, a to tak, že žalobu žalobcu zamietol. Samostatným výrokom okresný súd uložil

žalobcovipovinnosťnahradiťžalovanémutrovykonaniavovýške1,15Eur,dotrochdnípoprávoplatnosti
rozsudku.3. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v podaní právneho
zástupcu zo dňa 30.06.2016 (č.l. 88 spisu), doplnené (upresnené) v podaní zo dňa 01.07.2016 (č.l.

93 spisu) z dôvodov bližšie špecifikovaných v podaných odvolaniach. Súčasne žalobca navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Pred predložením veci Krajskému súdu v Žiline (ako súdu odvolaciemu) na konanie a rozhodnutie o
podanom odvolaní žalobcu, v podaní právneho zástupcu zo dňa 30.06.2016 (č.l. 88 spisu), doplnenom,

resp. upresnenom v podaní zo dňa 01.07.2016 (č.l. 93 spisu), bolo okresnému súdu dňa 26.08.2016
doručené podanie žalobcu (č.l. 110 spisu), v rámci ktorého žalobca zobral žalobcu v celom rozsahu
späť bez uvedenia dôvodu, za súčasného poukázania na § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj ako ,,CSP“) v spojení s § 370 ods. 1 CSP. Súčasne žalobca navrhol, aby
odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby v prejednávanej veci, zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.
38Cb/294/2014-75 zo dňa 21.04.2016 a konanie zastavil, ako aj rozhodol, že žalovanému (poznámka

krajského súdu: žalobca mal zrejme na mysli stranu žalobcu) vracia krátenú časť zaplateného súdneho
poplatku za žalobcu a krátenú časť zaplateného súdneho poplatku za odvolanie. V závere uvedeného
podania žalobca okresnému súdu oznámil vypovedanie plnej moci právnemu zástupcovi a požiadal,
aby okresný súd v ďalšom konal výlučne so samotným žalobcom, aj vo vzťahu k doručovaniu všetkých
písomností, týkajúcich sa predmetného sporu.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, okresný súd prípisom zo dňa 02.09.2016 (č.l. 113 spisu)
vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia vyjadril, či súhlasí so späťvzatím žaloby.
Žalovaný reagoval podaním zo dňa 19.09.2016 (č.l. 114 spisu), v rámci ktorého vyjadril nesúhlas so
späťvzatím žaloby, a to z dôvodov, bližšie špecifikovaných v uvedenom podaní.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania a za
aplikácie § 370 ods. 1 CSP pripustil späťvzatie žaloby žalobcu, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.
38Cb/294/2014-75 zo dňa 21.04.2016 zrušil a konanie o zaplatenie 26.812,06 Eur s príslušenstvom
zastavil.

7. K procesnému postupu v odvolacom konaní krajský súd primárne uvádza, že konanie o späťvzatí
žaloby žalobcom začalo doručením tohto dispozitívneho úkonu okresnému súdu dňa 26.08.2016 (č.l.
110 spisu), kedy s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok , ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok platný a účinný do 30.06.2016 (§ 473 CSP), preto

krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa CSP. Vyplýva to z
§ 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, najmä podaním žalovaného zo dňa 19.09.2016
(č.l. 114 spisu) v rámci ktorého žalovaný vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby žalobcu, odvolací súd
nevyhodnotil nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby žalobcu v podaní zo dňa 25.08.2016 (čl. 110
spisu) ako dôvodný, ktorý by zakladal opodstatnenosť požiadavky v konaní naďalej pokračovať a to z
nasledovných dôvodov.

9. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

10. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

11. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.

12. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že dispozičný princíp je základným princípom civilného
procesu, ktorý je typický pre konania sporové. Vychádzajúc plne zo zásady ,,autor dominus litis“, t.j.
žalobca je pánom sporu, je na žalobcovi, či bude spor začatý a či bude tiež ukončený. Konkrétne sadispozičný princíp prejavuje primárne v práve realizovať tzv. dispozičné úkony, ktorými je nakladanie s
konaním, resp. predmetom. Niektoré z týchto úkonov sú v dispozícii všetkých strán konania, niektoré
môžu realizovať iba strany v určitom procesnom postavení. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály

dispozičných oprávnení žalobcu ako strany v konaní s postavením tzv. ,,dominus litis“ (pána sporu),
ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a
smerovanie celého súdneho konania.

13. Súčasne z titulu žalobcom v zákonnej lehote podaného odvolania, v podaní právneho zástupcu

zo dňa 30.06.2016 (č.l. 88 spisu), doplnenom v podaní zo dňa 01.07.2016 (č.l. 93 spisu) proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/294/2014-75 zo dňa 21.04.2016 nenadobudol tento rozsudok
okresnéhosúduprávoplatnosť,apretovzmysle§370ods.1CSPprichádzadoúvahydispozíciažalobcu
s podanou žalobou v podobe späťvzatia žaloby v celom rozsahu. Účinky späťvzatia žaloby žalobcom
po rozhodnutí súdu prvej inštancie a tiež nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby žalobcom v celom
rozsahu je v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá CSP potrebné posudzovať podľa § 370 CSP za zhodnotenia

existencie či neexistencie vážnych dôvodov na strane žalovaného, pre ktoré žalovaný so späťvzatím
žaloby žalobcom v celom rozsahu nesúhlasil. V tejto spojitosti odvolací súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok v citovanom § 370 ods. 2 CSP pre nesúhlas so späťvzatím žaloby žalobcom v odvolacom
konaní vyžaduje, aby tento nesúhlas bol podložený vážnymi dôvodmi, pričom nestanovuje, čo možno
za takéto vážne dôvody na strane žalovaného, pre ktoré odvolací súd späťvzatie nepripustí, považovať.

Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím žaloby je teda výlučne vecou voľnej sudcovskej úvahy.
S prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a na povahu uplatneného nároku je preto potrebné
vždy zvážiť, či nesúhlas so späťvzatím žaloby je založený na právnom alebo inom, napr. morálnom,
procesne ekonomickom a podobne záujme žalovanej strany, ktorý je spôsobilý odôvodniť požiadavku,
aby o žalobe bolo meritórne rozhodnuté napriek prejavenému nedostatku vôle žalobcu pokračovať v

spore (primerane a podporne z eurokonformného prístupu rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Odo 995/2004).
V sporovom konaní je tento záujem spravidla daný, ak ide o konanie, ktoré mohlo byť začaté aj na návrh
žalovaného a ktorého výsledkom je rozhodnutie majúce povahu tzv. iudicium duplex, alebo vtedy, ak má
meritórne rozhodnutie význam pre právne postavenie žalovaného (primerane a podporne rozhodnutie
NS SR sp. zn. 2Cdo 275/2005). O spory označované ako iudicium duplex sa jedná v prípade konaní, v

ktorých sporové strany majú tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného, a v ktorých súd nie
je súd viazaný návrhmi strán, pretože spôsob vyporiadania vyplýva priamo zo zákona (napr. konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva). Za vážne dôvody na strane žalovaného možno vo všeobecnosti označiť
dôvody významné pre prejednanie veci, ktoré musia byť vecné, musia sa týkať podstaty sporu a viesť k

záveru o dôležitosti rozhodnutia vo veci samej pre právne postavenie žalovaného.

14. V prejednávanom prípade žalobca uplatnil podanou žalobou voči pôvodne označenému žalovanému
v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade nárok na zaplatenie peňažnej čiastky s príslušenstvom. Nejedná sa
teda o konanie, ktoré by bolo prípadne možné začať aj na návrh žalovaných a ktoré by malo povahu

konania iudicium duplex. Okrem charakteru konania môžu byť príčinou nesúhlasu so späťvzatím aj
vážne mimoprávne, napríklad eticky relevantné okolnosti, alebo vážne procesno-právne dôvody. Podľa
krajského súdu sa však v prípade žalovaným uvádzaných dôvodov nejedná o skutočnosti, ktoré by mali
takýto charakter.

15. Z obsahu podania žalovaného, doručeného okresnému súdu dňa 22.09.2016 (č.l. 114 spisu) bolo
nepochybné že žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil z dôvodu, že samotný rozsudok Okresného
súdu Žilina č.k. 38Cb/294/2014-75 zo dňa 21.04.2016 obsahuje zamietnutie žaloby o náhradu škody
voči likvidátorovi, čo považoval žalovaný za vážny precedens pri likvidáciách a dodatočných likvidáciách
vo vzťahu k samotnej osobe likvidátora. K tejto argumentácii žalovaného krajský súd uvádza, že pokiaľ

ide o samotnú formu precedensu (ktorým však rozsudok okresného súdu č.k. 38Cb/294/2014-75 zo
dňa 21.04.2016 nie je), tak prioritne sa akceptuje ako forma precedensu judikát vo forme publikovanej
právnej vety. Táto veta vychádza z konkrétneho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pričomjehovýber,následnáabstrakciaaznenieprávnejvetypodliehajúurčitémuprocesu(odsúhlasenie
príslušným kolégiom, pripomienkované predpokladaným spôsobom, publikované v Zbierke). V tejto

spojitosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. IV.
ÚS 499/2011-25 zo dňa 22.11.2011 podľa ktorého ,,Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie
právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva
rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanieprincípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti
normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá
dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09).

Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej
alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne
neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery
všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky
charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval

rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch
neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne
konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).“ V konečnom dôsledku podľa odvolacieho súdu
v danom štádiu konania, teda posudzovania ,,vážnych dôvodov“ žalovaného pre neudelenie súhlasu
so späťvzatím žaloby, ani nebolo možné prejudikovať, resp. prijať nepochybný záver o (ne)dôvodnosti
podania odvolania žalobcu, proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá a teda

konštatovať i správnosť záverov okresného súdu vo vzťahu k zamietnutiu náhrady škody voči osobe
likvidátora.

16.Súčasnežalovanýakovážnydôvodnesúhlasusospäťvzatímžalobyžalobcuuvádzal túskutočnosť,
že okresný súd v uvedenom rozsudku konštatoval, že v dodatočnej likvidácii Poľnohospodárske

družstvo Váh si žalobca neuplatnil svoju pohľadávku v stanovenej lehote, v riadnom procese prihlásenia
pohľadávok.Vzáujmepredísťvbudúcnostisporuotom,čibolaalebonebolaprihlásenápohľadávkavoči
dodatočne likvidovanému subjektu, považoval žalovaný konštatáciu uvedenú v predmetnom rozsudku
za vážny dôvod, pre ktorý nesúhlasil so späťvzatím žaloby. Podľa odvolacieho súdu ani samotný proces
prihlásenia pohľadávok (i pre prípad v snahe predísť sporom do budúcna) nebolo možné považovať za

vážny dôvod, pre ktorý by mal súd v konaní pokračovať, aj s poukazom možnosť skutkových situácii,
ktoré v predmetných veciach môžu nastať. Krajský súd v tejto súvislosti len na dotvrdenie správnosti
prijatých záverov z eurokonformného prístupu podporne poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 29Cdo/2854/2000, v zmysle ktorého ...„nie je dôvodom pre relevantný nesúhlas ani
skutočnosť, že prípadné rozhodnutie vo veci samej by záležitosť medzi účastníkmi definitívne vyriešilo,

čím by sa predišlo ďalším prípadným sporom“.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd tak nezistil existenciu žiadnych dôležitých
dôvodov na strane žalovaného, ktoré by odôvodnili nepripustenie späťvzatia žaloby žalobcom v celom
rozsahu. Krajský súd preto v zmysle citovaného § 370 ods. 1 CSP pripustil späťvzatie žaloby o

zaplatenie 26.812,06 Eur s príslušenstvom, odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.
38Cb/294/2014-75 zo dňa 21.04.2016 zrušil a konanie o zaplatenie 26.812,06 Eur s príslušenstvom
zastavil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení

s § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Z procesného hľadiska zastavenie konania vyvolal žalobca
späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu, v dôsledku ktorej skutočnosti na strane žalovaného tak vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania s poukazom na
§ 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

19. O výslovnej žiadosti žalobcu o vrátenie zaplatených súdnych poplatkov, v podaní zo dňa 25.08.2016
(č.l. 110 spisu) s poukazom na § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov, rozhodne súd prvej inštancie.

20. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa §434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.