Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 8, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117210523
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117210523.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa V.
bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., dieťa
rodičov E., zastúpenej V. a V., zastúpeného V., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu,
o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. júna 2017, č.k. 26P/95/2017-73,

takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého V.
ponechal v osobnej starostlivosti matky, a to do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave rodičovských
práv a povinností k maloletému V. vo veci samej. Zároveň upravil styk otca s maloletým V. tak, že otec je

oprávnený stýkať sa s maloletým V. každý párny víkend od piatku od 17:00 hodiny do nedele do 17:00
hodiny, počas každého týždňa - každý pondelok a každý štvrtok od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny, pričom
otec si maloletého V. vždy vyzdvihne a aj odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť
styk otcovi s maloletým V. umožniť, maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho
otcovi v stanovenom čase, v mieste bydliska matky, kde je otec povinný dieťa matke v stanovenom čase
vrátiť. Ďalej uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého V. vo výške 80 Eur mesačne, vždy

do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od nariadenia neodkladného opatrenia do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Konštatoval, že toto neodkladné opatrenie zanikne uplynutím
času, na ktorý bolo nariadené. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.05.2017
zamietol. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 2 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového
poriadku, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, § 360 ods. 1, 2, §
367ods.1až4CMP,§35Zákonaorodine.Vychádzalzozistenia,ženariadenieneodkladnéhoopatrenia

je potrebné, nakoľko medzi rodičmi existujú spory, ktoré bránia tomu, aby sa rodičia sami dohodli na
úprave svojich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Bol toho názoru, že matka splnila
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia - ponechania maloletého v jej osobnej starostlivosti
a určenia vyživovacej povinnosti, osvedčila existenciu právnych vzťahov účastníkov, právny záujem na
vydaní neodkladného opatrenia a skutočnosť, že právne vzťahy účastníkov si vyžadujú dočasnú úpravu
okamžitým zásahom súdu. Maloleté dieťa je vo faktickej osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s

maloletým neprebieha riadne a bez problémov. Striedavá osobná starostlivosť, na ktorej sa v minulosti
rodičia dohodli, nefunguje a nerealizuje sa. Je preto daná naliehavá potreba okamžitého zásahu súdu,
je potrebné okamžite a bezodkladne upravovať pomery a neodkladným opatrením taktiež aj upraviť styk
otca s maloletým dieťaťom, a to do rozhodnutia vo veci samej. V danej veci predovšetkým súd prihliadal
na maloleté dieťa, jeho potreby a najmä režim, ktoré dieťa v takomto nízkom veku ešte má. Maloletý
V. má iba X roky a X mesiacov, naviac je doposiaľ matka s ním na rodičovskej dovolenke. Maloletý sa

začína učiť režimu, ktorý bude naďalej aplikovať po nástupe do materskej školy. Je teda potrebné, aby sa
odstránila neistota ohľadne starostlivosti o maloletého - úpravy styku s otcom, ktorá pramení z nezhôdmedzi rodičmi. Súd prvej inštancie z opisu rozhodujúcich skutočností vymedzených vo vyjadreniach
oboch rodičov, ako aj z obsahu priložených listinných dôkazov, po zvážení všetkých okolností prípadu
dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože nebola

splnená podmienka naliehavosti a potreby okamžitého zásahu súdu v záujme maloletého dieťaťa. Z
obsahu spisu súd nemal preukázané, že v danej veci by formou neodkladného opatrenia bolo vhodné
a potrebné (neodkladné) zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to s
poukazom na vek maloletého, nástup do MŠ. Preto ponechal maloletého V. v osobnej starostlivosti
matky, otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 80 Eur (s poukazom na deklarované príjmy a

výdavky oboch rodičov) a upravil stretávania otca s maloletým V. tým spôsobom, ako je uvedené vo
výroku rozhodnutia. Z týchto dôvodov návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti
zamietol. Čo sa týka návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia - umiestnenie maloletého na
predprimárne vzdelávanie, súd tento návrh otca taktiež zamietol ako nedôvodný. Súd po oboznámení
sa s obsahom skutkového vymedzenia tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým otec
osvedčoval súdu dôvodnosť uplatneného nároku pri nezhode rodičov, ako aj naliehavosť potreby tejto

dočasnej úpravy v záujme maloletého dieťaťa, mal za preukázané, že otec neosvedčil skutočnosť, že
právne vzťahy účastníkov si vyžadujú okamžitú dočasnú úpravu. Neodkladným opatrením nemožno
prejudikovať práva účastníkov ani tretích osôb. Z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je zrejmé, čoho by sa mienil domáhať návrhom vo veci samej. Okrem toho nebola splnená základná
podmienka pre vydanie takéhoto neodkladného opatrenia, pretože v danej veci a v tomto

štádiu konania súd nemal osvedčenú základnú skutočnosť umožňujúcu záver, že v najlepšom záujme
dieťaťa by bolo navštevovať práve otcom navrhovanú materskú školu, pretože ním uvádzané dôvody
v návrhu na neodkladné opatrenie túto skutočnosť neosvedčujú. Súdu ani neprináleží ukladať rodičom
povinnosť zapísať dieťa na konkrétnu materskú školu. V danej veci súd tiež nevidel žiadnu hrozbu a
potrebu okamžitého zásahu súdu, teda nebola splnená ani podmienka naliehavosti. Súd prvej inštancie

na záver zdôraznil, že o konečnej úprave práv a povinností k maloletému V. bude rozhodnuté rozsudkom
vo veci samej, po dôkladnom dokazovaní na pojednávaní, potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie vo
veci, a to opäť tak, aby bol čo najlepšie chránený a zabezpečený záujem maloletého dieťaťa.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, domáhal sa

zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
považoval za nesprávne, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Mal za to, že rozhodnutím súdu došlo k porušeniu jeho
základného práva na rodinný život a práva na starostlivosť o maloleté dieťa garantované v článku 10 ods.
2 a v článku 32 ods. 4 Charty základných práv a slobôd. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní

sa priklonil len k tvrdeniam uvedeným zo strany matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
pričom vôbec neprihliadol na tvrdenia uvedené v jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo
dňa 31.05.2017 a na jeho vyjadrenia zo dňa 02.06.2017 a 12.06.2017. Rozhodujúce tvrdenia podané
zo strany matky sa nezakladajú na pravde, čím došlo k dezinformácii súdu. Uviedol, že súd sa bez
výhrady stotožnil s vyjadrením matky v podanom návrhu s tým, že styk s maloletým neprebieha riadne

a bez problémov, čo sa absolútne nezakladá na pravde. Práve naopak, jeho styk s maloletým dieťaťom
je absolútne bezproblémový a pre maloleté dieťa po všetkých stránkach prospešný. Nesúhlasil s
rozhodnutím súdu o úprave styku s maloletým dieťaťom, nakoľko na základe takéhoto rozhodnutia by
sa s dieťaťom stretával len v čase určenom na hranie, vzdelávanie, šport či zábavu, pričom on chce ako
rodič pôsobiť plnohodnotne, teda i v čase určenom na jeho každodenné povinnosti, ako je povinnosť

vytvárania každodenných návykov (umývanie, sprchovanie, kúpanie, vstávanie do škôlky, čas trávený
s dieťaťom v prípade jeho choroby atď.). Domnieva sa, že toto všetko sú pre maloleté dieťa veľmi
významné životné momenty, o ktoré však súd svojim rozhodnutím jeho i maloleté dieťa obral. Pokiaľ súd
odôvodnilsvojerozhodnutieprioritneskutočnosťou,ževekmaloletéhodieťaťajenevhodnýprestriedavú
starostlivosť rodičov (X roky a X mesiacov), poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky (sp.

zn. I ÚS 3216/13), v ktorom bolo vyslovené, že nízky vek dieťaťa nie je sám o sebe v žiadnom prípade
signálom pre zverenie dieťaťa do starostlivosti matky. Taktiež nesúhlasil s argumentáciou súdu, že s
maloletým dieťaťom je na rodičovskej dovolenke matka a práve preto je vhodné, aby bolo dieťa zverené
do jej starostlivosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že od narodenia maloletého sa o dieťa rovnako
staral tak ako matka, pričom niektoré činnosti vykonával výlučne sám (napr. kúpanie dieťaťa). Matka

dieťaťa počas svojej rodičovskej dovolenky študovala vysokú školu, pričom veľkú časť času z tohto
obdobia veku dieťaťa, dieťa trávilo práve s ním. Maloleté dieťa XX. septembra XXXX dovŕši vek X rokov,
teda skončí i materská dovolenka matky, čím sa výrazne zmenia možnosti v starostlivosti o maloleté
dieťa. Od 01.09.2017 začne maloletý V. navštevovať rozvinutý systém zariadenia pre starostlivosť odeti v predškolskom veku vrátane materskej škôlky, preto nesúhlasil s rozhodnutím súdu, že striedavá
starostlivosť pre maloleté dieťa v tomto veku je nevhodná. Na základe uvedeného sa domnieval, že
skutočnosť, že maloleté dieťa je v súčasnej dobe v prevažnej dobe v starostlivosti matky, keďže je táto

na materskej dovolenke, nesúvisí priamo s najlepším záujmom dieťaťa a základnými právami oboch
rodičov.Skutočnosť,ževpetitesvojhonávrhunavrholupraviťprostredníctvomrozhodnutiasúduimiesto
nástupu maloletého dieťaťa od septembra 2017 do W., bola spôsobená nezhodami rodičov dieťaťa o
jeho umiestnení do materskej škôlky, nakoľko na tejto skutočnosti sa taktiež nevedeli a stále sa nevedia
dohodnúť. Ďalej poukázal na nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS 2482/13, sp. zn.

I ÚS 618/05, z ktorých vyplýva, že záujmom dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch
rodičov, pričom výchovný otcovský prvok je pre harmonický psychický rozvoj dieťaťa nevyhnutný a je
nepochybne v záujme dieťaťa nestratiť kontakt s otcom.

3. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že existujúce rozpory medzi ňou a otcom bránili tomu,

aby sa sami dohodli na úprave svojich rodičovských práv a povinností k maloletému V., a preto súd
správne vyhodnotil, že nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné. Takýto záver súdu podporuje aj
správa o šetrení pomerov zo strany opatrovníka maloletého - ÚPSVaR G., ktorý neodporučil zveriť dieťa
do striedavej osobnej starostlivosti a súhlasil s nariadením neodkladného opatrenia v takom znení, ako
súd rozhodol. Tvrdenia otca uvedené v odvolaní považovala za účelové, aby nemusel na maloletého V.

platiť výživné. Rozhodnutím súdu bol otcovi s maloletým V. upravený styk v takom rozsahu, že otec v
žiadnom prípade nestratí kontakt s maloletým a dostatočne sa mu môže počas styku venovať a môže sa
podieľaťnajehovýchove.Poukázalanato,žeotecjepracovnevyťažený,jenútenýabsolvovaťpracovné
a služobné cesty, pracovať na zmeny, pričom doposiaľ zabezpečoval počas neprítomnosti starostlivosť
o syna prostredníctvom svojej matky, ktorá však preukázateľne pre svoje zdravotné problémy nemôže

maloletého dostatočne chrániť pred úrazom alebo nehodou. Uviedla, že maloletý V. je na ňu citovo veľmi
naviazaný, nakoľko je s ním na rodičovskej dovolenke, venuje mu všetok svoj voľný čas a postupne
ho pripravuje na nástup do materskej školy v X.. Pre zvládnutie nástupu do materskej škôlky je veľmi
dôležité, aby maloletý V. rástol v kľudnom rodinnom zázemí, aby nebol stresovaný tým, že každý týždeň
bude meniť prostredie a svoj režim, pretože iný režim je zavedený u nej a iný by mal u otca. Dôležitá

je pre maloletého predovšetkým istota, ktorú má u nej vytvorenú a tiež to, že nemusí byť svedkom
nedorozumení a nezhôd medzi jeho rodičmi.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie založil svoje vyhovujúce rozhodnutie na tom právnom závere, že nariadenie

neodkladného opatrenia je potrebné, nakoľko medzi rodičmi existujú spory, ktoré bránia tomu, aby
sa rodičia sami dohodli na úprave svojich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Vychádzal zo zistenia, že matka splnila podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia - ponechania
maloletého v jej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti, osvedčila existenciu právnych
vzťahov účastníkov, právny záujem na vydaní neodkladného opatrenia a skutočnosť, že právne vzťahy

účastníkov si vyžadujú dočasnú úpravu okamžitým zásahom súdu. Maloleté dieťa je vo faktickej osobnej
starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletým neprebieha riadne a bez problémov. Striedavá
osobná starostlivosť, na ktorej sa v minulosti rodičia dohodli, nefunguje, je preto potrebné okamžite
a bezodkladne upravovať pomery a neodkladným opatrením taktiež aj upraviť styk otca s maloletým
dieťaťom, a to do rozhodnutia vo veci samej. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nízkeho veku maloletého

dieťaťa, ktorý má iba X roky a X mesiacov, a taktiež na skutočnosť, že matka je s maloletým dieťaťom na
rodičovskejdovolenke.SúčasnerozhodolopovinnostiotcaplatiťvýživnénamaloletéhoV.vnevyhnutnej
miere, a to vo výške 80 Eur mesačne. Ďalej konštatoval, že z obsahu spisu nemal za preukázané, že v
danej veci by formou neodkladného opatrenia bolo vhodné a potrebné zveriť maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to s poukazom na riadnu starostlivosť o maloleté dieťa zo strany

matky, vek maloletého a jeho nástup do materskej školy. Z týchto dôvodov návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia o zverenie maloletého V. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
zamietol. Rovnako zamietol návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia - umiestnenie maloletého
na predprimárne vzdelávanie do W. s poukazom na to, že otec neosvedčil skutočnosť, že právnevzťahy účastníkov si vyžadujú okamžitú dočasnú úpravu. V tomto štádiu konania nemal za osvedčenú
základnú skutočnosť umožňujúcu záver, že v najlepšom záujme dieťaťa by bolo navštevovať práve
otcom navrhovanú materskú školu, pretože ním uvádzané dôvody v návrhu na neodkladné opatrenie

tútoskutočnosťneosvedčujú.Zároveňkonštatoval,žeokonečnejúpraveprávapovinnostíkmaloletému
V. bude rozhodnuté rozsudkom vo veci samej po dôkladnom dokazovaní na pojednávaní, potrebnom
pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, a to tak, aby bol čo najlepšie chránený a zabezpečený záujem
maloletého dieťaťa.

7. Po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené, sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na
zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam otca dodáva nasledovné:

8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia správne vychádzal z ust. § 2

ods. 1 CMP, podľa ktorého na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak a z ust. § 325 Civilného sporového poriadku, ktorý obsahuje
demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi. Z toho, že v prvej vete §
325 ods. 2 CSP je použité slovo „najmä“, vyplýva, že výrok neodkladného opatrenia obsahom môže,
ale nemusí zodpovedať zákonnému textu. Súd pri poskytovaní ochrany neodkladným opatrením preto

použije výrok, ktorý svojou povahou najviac zodpovedá osvedčenému právu, bez ohľadu na to, či
tento výrok má normatívny základ v ust. § 325 ods. 2 CSP. Z uvedených skutočností je zrejmé, že
súd pri poskytovaní ochrany neodkladným opatrením môže rozhodnúť (za situácie aká nastala v danej
veci - maloleté dieťa sa nachádza vo faktickej starostlivosti matky) aj o ponechaní (resp. dočasnom
zverení) maloletého dieťaťa v osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd po preskúmaní veci v súlade

s právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že matka maloletého dieťaťa osvedčila
potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania o výkone ich rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu neodkladným opatrením.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý V. pochádza z družského vzťahu rodičov, ktorí do februára 2017

žili aj s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti. Vo februári 2017 po údajnom fyzickom napadnutí
zo strany otca odišla matka s maloletým dieťaťom zo spoločnej domácnosti bývať ku svojim rodičom do
X.. Rodičia maloletého V. na základe ústnej dohody realizovali striedavú osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa, ktorá sa však podľa tvrdení matky neosvedčila, nakoľko maloletý bol nervózny, neposlušný. Podľa
tvrdení otca maloletý striedavú osobnú starostlivosť dobre znášal, otec nepozoroval u dieťaťa žiadne

negatívne prejavy v jeho správaní. V máji 2017 matka bez súhlasu otca zmenila maloletému predškolské
zariadenie a dieťa prihlásila od septembra 2017 do novej škôlky v X.. Od tejto doby dochádza medzi
rodičmi k nezhodám o výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletému V. a striedavá osobná
starostlivosťsanerealizuje,maloletýsanachádzavofaktickejstarostlivostimatky.ZosprávyÚPSVaRG.
o prešetrení pomerov v domácnosti rodičov vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky

pre zdravý rast a vývoj maloletého. Vzhľadom na vek dieťaťa, pretrvávajúce nezhody medzi rodičmi,
odporučil kolízny opatrovník neodkladným opatrením ponechať maloletého v starostlivosti matky a
upraviť styk otca s maloletým dieťaťom.

10. Na základe takto zistených skutočností bol odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie toho

názoru, že v danej veci je potrebné a nevyhnutné neodkladným opatrením dočasne upraviť práva a
povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, a to z dôvodu nezhôd medzi nimi v súvislosti s výkonom ich
rodičovských práv a povinností. S prihliadnutím k útlemu veku maloletého V. (X roky), režim maloletého
dieťaťa a stanovisko kolízneho opatrovníka, aj podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme maloletého
dieťaťa, aby bol neodkladným opatrením ponechaný v osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje

dieťaťu riadnu starostlivosť. Je potrebné zdôrazniť, že účelom neodkladného opatrenia je rýchle a
pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Napriek argumentácii otca maloletého
dieťaťa uvedenej v odvolaní proti nariadenému neodkladnému opatreniu, aj odvolací súd uprednostnil
zachovanie faktických pomerov v súlade s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje,
že v každom konaní, ktoré sa týka maloletého dieťaťa, je pri rozhodovaní a postupe súdu prvoradý

záujem maloletého dieťaťa (článok 5 základných zásad Zákona o rodine). Každé dieťa potrebuje pre
svoj ďalší vývin duševnú pohodu. S prihliadnutím na stanovisko kolízneho opatrovníka bol odvolací
súd toho názoru, že je v záujme maloletého dieťaťa ponechanie v osobnej starostlivosti matky. Za
súčasnej právnej úpravy neodkladného opatrenia, ktorou má otec zabezpečené svoje právo podieľať sana výchove maloletého dieťaťa prostredníctvom pomerne rozsiahlej úpravy styku (každý párny týždeň
od piatku do nedele, každý pondelok a každý štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod.) mal odvolací súd
za to, že takouto úpravou styku nedôjde k prerušeniu vzájomného vzťahu medzi otcom a maloletým

dieťaťom a prostredníctvom takejto úpravy styku sa otec môže podieľať na výchove maloletého V. až
do rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd prvej inštancie taktiež správne postupoval, keď rozhodol o
povinnosti otca platiť maloletému dieťaťu výživné v nevyhnutnej miere (vo výške 80 Eur mesačne), teda
tak, aby boli uspokojené aspoň základné potreby dieťaťa. Z dôvodov vyššie uvedených bol potom návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého V. do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov nedôvodný, nakoľko z doposiaľ zisteného stavu veci nie je možné vyvodiť, že striedavá
osobná starostlivosť je v najlepšom záujme maloletého V.. Súd prvej inštancie bude pokračovať v
konanívykonávanímdokazovaniazaúčelomzisteniaskutočnéhostavuvecipotrebnéhoprerozhodnutie
o návrhu matky a návrhu otca o úpravu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Po vykonanom dokazovaní a prejednaní veci na pojednávaní, teda až po riadnom dokazovaní bude
možné ustáliť, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté

dieťa, prípadne rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s prihliadnutím na najlepší
záujem maloletého dieťaťa. Z týchto dôvodov bolo odvolanie otca proti výrokom uznesenia súdu prvej
inštancie - o dočasnom ponechaní maloletého V. v osobnej starostlivosti matky, o určení povinnosti
otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa, o úprave styku a proti výroku o zamietnutí jeho návrhu o
zverenie maloletého V. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, neopodstatnené. Pokiaľ ide o

odvolanie otca proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol jeho návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia o umiestnení maloletého V. do W. s prihliadnutím k tomu, že maloletý V. bol
na základe neodkladného opatrenia ponechaný v osobnej starostlivosti matky, bolo odvolanie otca proti
uzneseniu súdu prvej inštancie v tejto časti bezpredmetné.

11. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).