Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Jana Tomášová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317201219
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317201219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobkyne: N.Y. M.Á., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, proti žalovanej: N.Y. Č.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX,
XXX XX X., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 07.02.2017 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu súp. č. XXX zapísaného na LV č. XXXX, postaveného
na pozemku parc.č. XXXX/XX, nachádzajúceho sa v okrese X., kat. úz. X., v podiele 18/240-in

voči žalovanej, a to z dôvodu, že žalovaná sa zdržiava mimo územia SR, presné miesto pobytu
ani aktuálne meno žalovanej nepozná, preto nemôže dôjsť k mimosúdnej dohode o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Rodinný dom, ktorý je predmetom vyporiadania je od roku
2010 neobývateľný, súčasní vlastníci nemajú záujem o jeho využívanie, preto najvhodnejším spôsobom
je jeho predaj. Jedinou prekážkou predpokladaného nakladania s nehnuteľnosťou je žalovaná, nakoľko
žije v zahraničí, s ostatnými spoluvlastníkmi nie je v kontakte a teda s ňou nie je možná žiadna dohoda,
žiaden súhlas.

V podanej žalobe ďalej uviedla, že ona a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami rodinného domu
súp.č.XXXzapísanéhonaLVč.XXXX,postavenéhonapozemkuparc.č.XXXX/XX,nachádzajúcehosa
v okrese X., kat. úz. X., ona je vlastníčkou podielu 63/120/ zapísaného pod W. a žalovaná je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele zapísaného pod W. XX.

Pôvodné spoluvlastníctvo k rodinnému domu súp. č. XXX bolo zapísané na členov rodiny P.. Po smrti Y.

P.,rod.M.,ktorázomreladňa09.06.2010,jejpodielkrodinnémudomupodW.vpodiele18/30nadobudla
v rámci dedičského konania vedeného pod sp.zn. 11D/376/2010 jej matka, P. M., ktorá bola jedinou
dedičkou. Táto zomrela dňa XX.XX.XXXX bez zanechania závetu a jej dedičmi sa stali deti a vnučky
poručiteľky, B. F., N. A., U. M., P. W., N. Č. na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 11D466/2012
zo dňa 08.04.2013. V tomto osvedčení súdom poverený notár do pasív neuviedol pohľadávky F. X. X.,
Y..X.., ktorá vznikla titulom uzavretie Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
15.10.2004, ktorú uzatvorila ešte Y. P. ako dlžník s F. X. X.E., Y..X.. ako veriteľom. Táto pohľadávka bola

v dedičskom konaní po pr. Y. P. vyporiadaná a zdedila ju jej matka P. M.. Nakoľko pasíva v dedičskom
konaní po por. P. M. neboli žiadne, dedičia dedičstvo neodmietli. O pohľadávke, ktorú voči P. M. má
spoločnosť F. X. X., Y..X.. sa dedičia dozvedeli až vtedy, keď podala voči dedičom žalobu.Jedným z dedičov bol aj U. M., s ktorým žije viac ako 10 rokov v spoločnej domácnosti v pomere druh a
družka.DedičiavzhľadomnasvojemajetkovépomerynemalidostatokfinanciínavyrovnaniadlhuvočiF.
X.X.,Y..X..,pretoonanavrhlavšetkýmdedičom,žejeochotnádlhvsume5049,43euruhradiť.Finančná

čiastka 5 049,43 eur bola v prospech F.U. X. X., Y..X.. uhradená formou poštového poukazu
na účet dňa 22.04.2016, pričom vystaviteľom a odosielateľom bol jeden z dedičov, U. M.. Následne na
základe tohto vyrovnania dlhu dedičia po por. P. M., U. M., L. A., B. F., P. W. darovali žalobkyni Darovacou
zmluvou zo dňa 15.07.2016 spoluvlastnícke podiely k rodinnému domu zapísanému na LV č. XXXX,
súp. č. XXX postaveného na pozemku parc.č. XXXX/XX, a to U. M. podiel 18/120 pod W., P. W. podiel

18/240 pod W., L. A. podiel pod 18/120 pod W. XX a B. F. podiel 18/120 pod W.. Žalovaná, aj napriek
tomu, že aj jej dlh bol vyrovnaný, svoj podiel žalobkyni nedarovala, nakoľko s ňou nikto nie je v kontakte.
Na základe tejto darovacej zmluvy žalobkyňa podala návrh na vklad vlastníckeho práva do Katastra
nehnuteľnosti a bola zapísaná ako podielový spoluvlastník a na LV č. XXXX už je žalobkyňa pod W.
zapísaná ako spoluvlastníčka rodinného domu súp. č. XXX v podiele 63/120. No na LV č. XXXX ako
spoluvlastníčka rodinného domu súp. č. XXX stále figuruje i žalovaná, a to v podiele 18/240 pod W., a

to aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa vyplatila celú dlžnú sumu za všetkých dedičov a na základe tejto
výplaty sa mala stať vlastníčkou aj podielu k rodinnému domu, ktorý patrí žalovanej. Keďže žalovaná sa
zdržiava na neznámom mieste, dohoda o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckeho podielu nie je možná,
rovnako darovacia zmluva nemohla byť medzi nimi uzavretá, a aktuálny stav znemožňuje ostatným
spoluvlastníkomnakladaťsnehnuteľnosťouazároveňvzniknutýstavneumožňujedosiahnuťvyrovnanie

jej pôžičky, ktorú za dedičov ona zaplatila. Mala za to, že preukázala dôvodnosť žaloby a žiadala, aby
súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä Osvedčením o dedičstve po
por. Y. P. sp.zn. 11D/376/2010, Osvedčením o dedičstve po por. P. M. 11D466/2012, výpisom z LV Č..
XXXX, Darovacou zmluvou zo dňa 15.07.2016, poštovou poukážkou o úhrade dlhu zo dňa 22.04.2016,
výpoveďou zástupcu žalobkyne a zistil nasledovný skutkový.

4. Podľa Osvedčenia o dedičstve po por. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, sa jedinou
dedičkou stala jej matka, P. M., ktorá nadobudla do výlučného vlastníctva majetok pozostávajúci z
rodinného domu súp. č. XXX zapísaného na LV č. XXXX, postaveného na pozemku parc.č. XXXX/
XX, nachádzajúceho sa v okrese X., kat. úz. X. v podiele 18/30 pod W. a z pohľadávku F. W., Y..X..,
ktorá vznikla titulom nesplateného úveru v zmysle Zmluvy o úvere v sume 967,23 eur, z pohľadávky

spoločnosti M. I. X. v sume 934,05 eur a pohľadávky F. X.. v sume 7316,01 eur s príslušenstvom.

5. Podľa Osvedčenia o dedičstve po por. P. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, dedičmi
rodinného domu súp. č. XXX zapísaného na LV č. XXXX, postaveného na pozemku parc.č. XXXX/XX,
nachádzajúceho sa v okrese X., kat. úz. X. v podiele 18/30 pod W. sa stali, B. F. v podiele 18/120, N.

A. v podiele 18/120, U. M.k v podiele 18/120, P. W. v podiele 18/120 a N. Č.B. v podiele 18/120. Ďalej
sa stali aj spoluvlastníkmi podielov na pozemkoch zapísaných na iných listov vlastníctva. Podľa tohto
Osvedčenia pasíva poručiteľka nezanechala žiadne.

6. V zmysle darovacej zmluvy zo dňa 15.07.2016, darcovia - U. M., L. A., B. F., P. W. darovali žalobkyni

spoluvlastnícke podiely k rodinnému domu zapísanému na LV č. XXXX, súp. č. XXX postaveného na
pozemku parc.č. XXXX/XX, a to U. M. podiel 18/120 pod W., P. W. podiel 18/240 pod W., L. A. podiel
pod 18/120 pod W. XX a B. F. podiel 18/120 pod W.. Na základe tohto darovania sa žalobkyňa stala
vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX parc.č. XXXX/XX v podiele 63/120.

7. Podľa aktuálneho výpisu z Listu vlastníctva Č.. XXXX podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu
súp. č. XXX postaveného na pozemku parc.č. XXXX/XX kat. úz. X. sú v súčasnej dobe Q. P. v podiele
3/30, U. P. v podiele 3/30, Y. D. v podiele 3/30, U. M. v podiele 1/30, P. M. v podiele 1/30, D. P. v podiele
1/30, N. Č. v podiele 18/240 a N. M. v podiele 63/120. Teda žalobkyňa je podľa aktuálneho výpisu listu
vlastníctva väčšinovou vlastníčkou predmetného domu.

8. Zástupca žalobkyne jej brat T. M. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v rámci dedičského
konania po pani M. vznikla situácia, kedy nikto z dedičov nebol schopný alebo ochotný uhradiť
pasíva, resp. notárka pozabudla na pasíva, ktoré boli vo vzťahu k F. X. X., v konečnom dôsledkuvedeného dedičského konania sa aj žalobkyňa stala spolupodielovou spoluvlastníčkou predmetných
nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve tejto poručiteľky a nakoniec ona z vlastných prostriedkov tento
dlh voči F. aj vyrovnala. So všetkými dedičmi okrem žalovanej došlo k dohode, že tieto nehnuteľností

budú prevedené na žalobkyňu darovacou zmluvou a v rámci toho bude vysporiadaný aj predmetný dlh
voči F. X. X.. Ďalej uviedol, že ďalší spoluvlastníci, ktorí sú vedení na liste vlastníctva, sú uzrozumení
a dohodnutí na tom, že dôjde k zrušeniu podielového spoluvlastníctva aj vo vzťahu k ním s tým, že
sa vysporiada celá predmetná nehnuteľnosť a to v prospech žalobkyne. Aj on opätovne uviedol, že
žalovaná nekomunikuje s nikým, nekomunikuje ani s rodinou, dlhoročne sa zdržiava v zahraničí, takže v

danom prípade nie je možné sa s ňou skontaktovať. Keďže daný právny vzťah bude pretrvávať aj naďalej
a nie je iný spôsob ako daný stav riešiť, preto bola podaná žaloba na súd o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu

9. Žalovaná v danej právnej veci bola počas celého konania nečinná a nevyjadrila sa k predmetu sporu.

10. V danej právnej veci mal súd na základe listinných dokladov preukázané, že žalobkyňa sa
v tomto konaní domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k jednému podielovému
spoluvlastníkovi a to žalovanej pani Č. a súd na základe listinných dokladov má za preukázané, že
obidve strany sporu sú vedené na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie X. ako spoluvlastníci tam
uvedených nehnuteľností. Ďalej z tohto listu vlastníctva vyplýva, že okrem strán sporu sú podielovými

spoluvlastníkmi tam zapísaným aj pán P. Q., pán P. U., pani D. Y., pani M. U., pani M. P. a pán P. D..

11. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), vec môže byť
v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo
môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“),
nerozlučnéspoločenstvojeprocesnéspoločenstvo,vktoromideotakéspoločnéprávaalebopovinnosti,

že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon
jedného z nich platí i pre ostatných.

13. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo

jedného z nich) k tejto veci.

14. Nerozlučné spoločenstvo je charakterizované tým, že rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých
spoločníkov spoločne. Procesné dôsledky nerozlučného spoločenstva sú, že rozhodnutie sa týka
všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom), práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné, procesné

dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon
niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú
z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, bez zreteľa na ich vôľu. Preto ide o nútené spoločenstvo. Pri
nerozlučnom spoločenstve môže vzniknúť medzi spoločníkmi rozpor v otázke ďalšieho procesného
postupu. V prípade rozporu napríklad dispozitívnymi úkonmi (späťvzatie návrhu, zmena návrhu), sa

rešpektuje nerozlučnosť vzťahu. Preto sa na takýto úkon vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov. Ak sa
takáto zhoda nedosiahne, ide o neúčinné prejavy.15. Ústavný súd SR vo svojom uznesení č.k III. ÚS 146/2012-9 uvádza, že kto je vecne legitimovaným
vymedzuje výlučne hmotné právo a všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im
rovnakáprávnaochrana(§124OZ).Jetotižnesporné,žeúčinnosťrozsudkuourčenívlastníckehopráva

k nehnuteľnosti je nutná v danom prípade na strane odporcov, účasť aj všetkých pozemnoknižných
podielových spoluvlastníkov, prípadne ich právnych nástupcov. Práve oni sú totiž subjektmi práv a
povinností, ktoré sú predmetom konania o určenie vlastníckeho práva (že nehnuteľnosti - pozemky
patria do dedičstva). Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam (o
určenie, že žalované parcely patria do dedičstva po právnej predchodkyni navrhovateľa) sa vzťahuje na

pozemnoknižných spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci
z hmotného práva. Určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je konaním, ktorým sa poskytuje
rovnaká právna ochrana všetkým domnelým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Jedná sa teda o nútené
spoločenstvo účastníkov konania. V prípade absencie procesného spoločenstva účastníkov, vedie súd
k zamietnutiu návrhu.

16. V danom prípade je predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti. Vychádzajúc z cit. ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorýkoľvek spoluvlastník môže
kedykoľvek požiadať o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie, ak nedôjde k dohode medzi
spoluvlastníkmi. Podľa aktuálneho listu č. XXXX spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX na parcele
XXXX/XX kat. úz. X., ktorý je predmetom zrušenia a vyporiadania sú Q. P. v podiele 3/30, U. P. v podiele

3/30, Y. D. v podiele 3/30, U. M. v podiele 1/30, P. M. v podiele 1/30, D. P. v podiele 1/30, N. Č. v
podiele 18/240 a N. M. v podiele 63/120, ktorí vytvorili nerozlučné spoločenstvo. Žalobu však podala
iba N. M., teda iba jeden z podielových spoluvlastníkov. Ostatní spoluvlastníci nehnuteľnosti žalobu
nepodali, a nebol podaný návrh, aby boli do konania pribratí na strane žalovaných. Účastníkmi konania
o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný

výrok rozsudku zaväzuje len účastníkov konania. Ide o tzv. nútené nerozlučné spoločenstvo všetkých
spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže žalobe
vyhovieťprenedostatokvecnejlegitimácievyplývajúcejzhmotnéhopráva.Tedapokiaľideovecpatriacu
viacerým spoluvlastníkom, nie je možné prejednať návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva iba
s niektorým so spoluvlastníkov.

Jenou zo základných podmienok zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam je zistenie, že v každom konaní na strane žalobcu a lebo žalovaného vystupujú všetci
spoluvlastníci nehnuteľnosti a že spoluvlastnícky právny vzťah účastníkov konania v čase rozhodovania
súdu trvá. Otázka vecnej legitimácie má hmotnoprávny charakter a preto vylučuje poučovaciu povinnosť

súdu a procesný postup odstraňovania vád podania.

Rozhodnutím súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa zakladajú nové
hmotnoprávne vzťahy a preto sa jedná o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Aby mohol byť
tento cieľ dosiahnutý, musia byť teda v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

stranami sporu všetci doterajší spoluvlastníci.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že konania sa nezúčastnili všetci nerozluční
spoločníci, žalobu podala jedna z podielových spoluvlastníčok a to iba voči žalovanej, ktoré je tiež v
postavení iba jedného zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti a teda z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie

súdu neostávalo nič iné, iba žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Žalovaná bola v plnom rozsahu úspešní
a preto jej vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania. Nakoľko zo spisu žalovanej žiaden nárok
nevyplýva,žiadnetrovykonaniasineuplatnila,súdpretorozhodoltak,žežalovanejnáhradutrovkonania

nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.